Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 22, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/61/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416207187
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1416207187.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia,
a.s., Piešťany, Teplická č. 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpený Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s. r. o., Trenčín, 1. mája č. 173/11, IČO: 47 234 679, za ktorú koná Mgr. Gabriela Goliašová,
proti žalovanej: N. A. , narodená dňa XX.X.XXXX, trvale bytom K., E. J. č. 4, o zaplatenie 556,32
€ s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 19.
decembra 2016, č.k. 22 Csp 38/2016-57, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 19. decembra 2016, č.k. 22

Csp 38/2016-57, vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, vo výroku o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Odvolanie žalobcu proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovanú povinnosťou
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 340,03 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 340,03 € od 17.3.2016 do zaplatenia, o d m i e t a .

III. Žalovanej p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV. rozsudkom zo dňa 19.12.2016, č.k. 22 Csp 38/2016-57 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 340,03 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 340,03 € od 17.3.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 22,24 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil
ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f/, i/, k/, § 11 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Po vecnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil tým, že
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, keď absentuje
údaj o dobe trvania zmluvy, dátume konečnej splatnosti úveru, úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru,

podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej úrokovej sadzbe, na ktorý je
výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k
zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienkach a spôsobe vykonania tejto zmeny,
ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tietoinformácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru a ďalej absentuje údaj
o výške mesačnej splátky istiny, úrokov a iných poplatkov a údaj o termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 9 ods. 2 písm. f/, písm. i/, písm. k/

zákona o spotrebiteľských úveroch, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Z uvedeného dôvodu žalobcovi vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutých prostriedkov, teda bez
úrokov, poplatkov, zmluvných pokút, upomienok. Podľa súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že žalovaná čerpala finančné prostriedky vo výške 1.452,16 €, pričom z výpisu
čerpania, splátok a úhrad, vyplýva, že žalobcovi uhradila 1.112,13 €, teda na istine ostala nesplatená

suma 340,03 €, v ktorej časti považoval súd prvej inštancie žalobu za dôvodnú a na zaplatenie tejto
sumy žalovanú zaviazal. Keďže sa žalovaná dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania, súd
prvej inštancie ju zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
340,03 € od 17.3.2016 až do zaplatenia. Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, k uplatnenému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0

% + 5 percentuálnych bodov. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1
C.s.p. v spojení s § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd
náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.
Žalobca žiadal uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť mu sumu 556,32 € spolu s príslušenstvom. Súd
priznal žalobcovi sumu 340,03 € s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke

teda činí 61,12 % (340,03 € z 556,32 €). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí
38,88 % (216,29 € z 556,32 €). Odrátaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech
žalobcu v pomere 22,24 %. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, súd prvej
inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,24 %.

2. Proti tomuto rozsudku, v celom jeho rozsahu, podal včas odvolanie žalobca. Dôvodil, že súd I.
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm. f/ C.s.p.); rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365
ods. 1 písm. h/ C.s.p.); konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci (§ 365 ods. l písm. d/ C.s.p.). Podľa názoru žalobcu náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere

nemusia byť nutne uvedené v jednom dokumente, za predpokladu, ak tieto náležitosti [náležitosti podľa
ustanovení § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o
spotrebiteľských úveroch“ alebo „ZSÚ“), resp. podľa článku 10 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady

87/102/EHS v znení korigenda k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ďalej aj ako
„smernica 2008/48/ES“)] sú vyhotovené písomne v inom dokumente alebo zachytené na inom trvalom
nosiči a zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje jednoznačný a presný odkaz na tieto
písomnosti alebo iné trvalé nosiče. Uvedený právny názor žalobcu je v úplnom súlade s Rozsudkom

Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15. V zmysle bodu 30 Rozsudku Súdneho dvora
EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15: „Uvedená smernica však žiadnym spôsobom neuvádza, že
zmluvy o úvere, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie, musia byť vyhotovené v jedinom dokumente“. V
zmysle bodu 33 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15: „... nemusia byť
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES nevyhnutne obsiahnuté v jedinom

dokumente, je pritom potrebné poznamenať, že vzhľadom na odsek l tohto článku musia byť všetky
náležitosti, ktoré vymenúva tento odsek 2, vyhotovené písomne alebo zachytené na inom trvalom nosiči
a musia byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere“. V zmysle bodu 34 Rozsudku Súdneho dvora
EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15: „Keďže všetky náležitosti upravené v článku 10 ods. 2 smernice
2008/48/ES musia byť uvedené zrozumiteľne a stručne, ako v podstate uviedla generálna advokátka v

bode 52 svojich návrhov, je nevyhnutné, aby zmluva o úvere obsahovala jednoznačné a presné odkazy
na iné písomnosti alebo iné trvalé nosiče obsahujúce tieto náležitosti, ktoré boli skutočne odovzdané
spotrebiteľovi pred uzavretím zmluvy, aby sa mohol skutočne oboznámiť so všetkými svojimi právami a
povinnosťami“. Podľa právneho názoru odvolateľa zmluva o úvere obsahuje aj náležitosť výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať

k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatení. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ zákona o spotrebiteľských úveroch:
„Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musíobsahovaťtietonáležitosti:výšku,početatermínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov,prípadnéporadie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“ (pozn.: citované ustanovenie bolo v ZSÚ v
znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, t.j. v znení platnom do 30.4.2014, uvedené

pod písmenom k/). Podľa názoru odvolateľa z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ ZSÚ
nevyplýva, že úverová zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov takým spôsobom, aby výška, počet a termíny splátok boli uvedené samostatne pre každú
jednotlivú položku, t.j. aj pre istinu, aj pre úroky, aj pre iné poplatky. Podľa odvolateľa je v súlade s
ustanovením § 9 ods. 2 písm. l/ ZSÚ, aby v úverovej zmluve bola uvedená výška, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov spoločne. V zmluve je uvedená „Výška mesačnej splátky“ (bod
41 zmluvy) ,,4 % z dlžnej čiastky“, pričom odvolateľ má za to, že takáto formulácia v zmluve spĺňa
náležitosť podľa vyššie citovaného ustanovenia ZSÚ: „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
inýchpoplatkov“.VzmysleHlavy5§8ÚverovýchpodmienokspoločnostiHomeCreditSlovakia,a.s.,pre
Clubcardkreditnúkartu-ITK113(platnéod1.1.2013):„Výškapravidelnejmesačnejsplátkyjestanovená
ako percentuálna časť nesplatenej dlžnej čiastky (t.j. výška vyčerpaného nesplateného úveru spolu s

dlžnými poplatkami a dlžnými úrokmi a príp. sankciami) k poslednému dňu zúčtovacieho obdobia.
Výška pravidelnej mesačnej splátky sa mení v závislosti od výšky nesplatenej dlžnej čiastky. V prípade,
že takto vypočítaná výška splátky by bola nižšia ako 12,- € (tzv. splátkové minimum), platí, že splátka je
vo výške splátkového minima s výnimkou prípadu, kedy celková dlžná čiastka bude k poslednému
dňu zúčtovacieho obdobia nižšia ako 12,- €. V takom prípade je splátka RÚ vo výške nesplatenej dlžnej

čiastky“. Podľa odvolateľa zmluva o úvere obsahuje náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods.
2 písm. l/ ZSÚ aj vtedy, ak istina (t.j. úver), úroky a iné poplatky, sú uvedené spolu v celkovej výške
splátky. Uvedené je v úplnom súlade so znením a cieľmi Smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS v znení korigenda k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o

zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS. Smernica 2008/48/ES bola
prevzatá do právneho poriadku Slovenskej republiky práve zákonom o spotrebiteľských úveroch, ako
to nepochybne vyplýva z prílohy č. 1 k zákonu o spotrebiteľských úveroch. V zmysle ustanovenia čl.
10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k

jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia“. V zmysle
ustanovenia čl. 10 ods. 2 písm. i/ smernice 2008/48/ES: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza:
v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa vyžiadať
si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej dĺžky trvania
zmluvy o úvere. Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich

úhrady; táto tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných
na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná
alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka zrozumiteľne a
stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej sadzby úveru
alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o úvere“. Z citovaných ustanovení smernice 2008/48/

ES potom nepochybne vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa, pričom v takejto splátke sú všetky položky (istina, úroky a prípadné dodatočné
náklady) uvedené spolu. Rozpis jednotlivých položiek každej splátky sa potom uvádza v amortizačnej
tabuľke, ktorá však nie je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Povinnosť vydať amortizačnú
tabuľku vo forme výpisu má veriteľ až na základe žiadosti dlžníka/spotrebiteľa a zároveň v prípade

amortizácie istiny. Ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48/ES je pretransformované do
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ ZSÚ (v znení platnom do 30.4.2014 uvedené pod písmenom k/) a
ustanovenie čl. 10 ods. 2 písm. i/ smernice 2008/48/ ES je pretransformované do ustanovenia § 9 ods. 2
písm. m/ ZSÚ (v znení platnom do 30.4.2014 uvedené pod písmenom l/). Aj z rozsudku Súdneho dvora
EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že smernica 2008/48/ES

obsahuje úplnú harmonizáciu pokiaľ ide o náležitosti spotrebiteľskej zmluvy o úvere uvedené v článku
10 ods. 2, členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave vyžadovať náležitosti nad
rámec náležitostí uvedených v článku 10 smernice 2008/48/ES. V zmluve o úvere je uvedené: „Termín
splatnosti mesačnej splátky je vždy k 20. dňu v mesiaci“. Aj keď zmluva o úvere neobsahuje termín
splatnosti každej splátky uvedením konkrétneho dátumu, na základe uvedených údajov je objektívne

možné,abyspotrebiteľbolschopnýurčiťtermínsplatnostikaždejsplátky.Uvedenýprávnynázoržalobcu
je v úplnom súlade s Rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15. V zmysle
bodu 50 Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15: „... nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchto splátok“. Na základe vyššie uvedených skutočností je nepochybné, že zmluva o úvere obsahuje
náležitosti v súlade s ustanovením § 9 ods. písm. l/ zákona o spotrebiteľských

úveroch („výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným účely jeho splatenia“), preto je odvolateľ toho
názoru, že súd I. inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a taktiež, že rozhodnutie súdu I. inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ
taktiež uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je poskytnutie tzv.

revolvingového úveru (t. j. čerpanie finančných prostriedkov - úveru prostredníctvom kreditnej karty)
s dohodnutou výškou úverového rámca, spadá pod režim § 10 zákona o spotrebiteľských úveroch
(Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania). Z revolvingu vyplýva, že ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. l/ ZSÚ („výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov ... “) nie je
obligatórnou obsahovou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je poskytnutie
tzv. revolvingového úveru. Napriek tomu však v danom prípade zmluva o úvere tieto náležitosti obsahuje.

Súd I. inštancie aplikáciou ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ ZSÚ v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 ZSÚ
zaťažil svoje rozhodnutie vadami v zmysle vyššie uvedených odvolacích dôvodov. Pokiaľ ide o „dobu
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“, k zmluve
o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je poskytnutie tzv. revolvingového úveru, odvolateľ uviedol,
že revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú

dobu. Z toho vyplýva, že predmetná úverová zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú, a preto nie je
možné v úverovej zmluve určiť presný termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Na prednej
strane zmluvy o úvere v časti Revolvingový úver je uvedené: „.Termín splatnosti mesačnej splátky je
vždy k 20. dňu v mesiaci“. V ďalšom texte je potom uvedené: „Neoddeliteľnou súčasťou tejto Úverovej
zmluvy (ďalej iba „ÚZ“) sú Úverové podmienky (ďalej iba „ÚP“) spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.

(ďalej iba „Spoločnosť“). Dolupodpísaný klient svojim podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s ÚP,
že sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas
byť viazaný týmito podmienkami. Výška splátok, resp. spôsob jeho výpočtu je podrobne uvedený v
Hlave 5 § 8 ÚP. Na základe týchto dvoch údajov (t.j. výška a termín splatnosti mesačnej splátky) je
možné v priebehu revolvingu určiť termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru za predpokladu,

že klient už nebude čerpať ďalšie finančné prostriedky do výšky úverového rámca. Na základe týchto
skutočností má odvolateľ za to, že predmetná úverová zmluva obsahuje náležitosti v súlade s § 9
ods. 2 písm. f/ ZSÚ, resp. v súlade s ustanovením článku 10 ods. 2 písm. c/ smernice 2008/48/ES,
preto je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a taktiež, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Ku konštatovaniu súdu I. inštancie, podľa ktorého zmluva o úvere neobsahuje úrokovú
sadzbu, resp. úroková sadzba bola uvedená dvomi údajmi, odvolateľ uviedol, že v bode 42 zmluvy o
úvere bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 26,28 % a 11,88 %, pričom pri týchto úrokových
sadzbách je odkaz označený * a z ďalšieho textu vyplýva, že výška úrokovej sadzby je závislá od výšky
vyčerpanej čiastky a je uvedená v sadzobníku. Zo sadzobníka vyplýva spôsob určenia ročnej úrokovej

sadzby, ak klient vyčerpá čiastku nižšiu ako 1.000,- €, ročná úroková sadzba je 26,28 %, ak vyčerpá
čiastku vyššiu 1.000,- €, ročná úroková sadzba je 11,88 %. Úrokové sadzby sú teda určité a riadne
zdôvodnené. Odvolateľ napáda aj výrok o náhrade trov konania, keďže má za to, že žalobca mal mať
v spore plný úspech, a preto žiada priznať náhradu trov prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania
v plnom rozsahu. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil

rozsudok súdu prvej inštancie a to tak, že zaviaže žalovanú na zaplatenie sumy vo výške 556,32 €,
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 556,32 € odo dňa 17.3.2016 do dňa zaplatenia, ako
aj trov právneho zastúpenia a trovy konania.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§
379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej
len C.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre
jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný

záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech sčasti a
sčasti je potrebné jeho odvolanie odmietnuť. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 22. augusta 2018; o termíne
verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, §
219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vozvyšnej časti zamietol, vo výroku o náhrade trov konania, potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a
keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody
neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v tomto rozsahu odvolací súd ale

považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.

5.1. Zo súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 25.6.2014 úverovú
zmluvu, na základe ktorej jej poskytol bezúčelový revolvingový úver, s výškou úverového rámca 500,-
€, s výškou mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky, ročná úroková sadzba bola stanovená na 26,28 %

alebo 11,88 % v závislosti na výške vyčerpanej čiastky s odkazom na Sadzobník, priemerná hodnota
RPMN bola uvedená vo výške 26,48 %, RPMN vo výške 29,7 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom
bola uvedená vo výške 571,17 €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia.
5.2. Súd I. inštancie dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva spĺňa všetky znaky zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s § 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských

úveroch, keďže žalobca poskytol žalovanej úver v rámci svojho podnikania a žalovaná pri uzatváraní
zmluvy nekonala v rámci podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver,
ustálil, že uzatvorená zmluva musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti
ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch (§ 9). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však zistil,
že táto neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, termíne končenej splatnosti úveru, úrokovej sadzbe

spotrebiteľského úveru, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2
písm. f/, písm. i/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
5.3. K náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere - výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2
písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch v znení v čase uzatvorenia zmluvy o úvere) odvolací súd
uvádza nasledovné. Predchádzajúca právna úprava uvedenej náležitosti zmluvy bola obsiahnutá v § 4
ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, za účelom určenia, aká suma sa z tejto
splátky započítava na splácanie istiny, aká na splácanie úrokov a aká na poplatky). Text zákona v znení
aktuálnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere v prejednávanom prípade (zmluva bola uzatvorená za
účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z.) bol odlišný od textu Smernice (čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernica

Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a
o zrušení smernice rady 87/102/EHS), podľa ktorej zmluva o úvere uvádza výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia. Zámer zákonodarcu transponovať
Smernicu v celom rozsahu bol prijatím zákona č. 129/2010 Z.z. naplnený, ale zákonodarca tak urobil nad

rozsah Smernice. Rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia
proti Kláre Biróovej z 9.11.2016 bolo konštatované, že Smernica bráni členským štátom, aby vo svojej
vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú
tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Teda až označeným rozhodnutím bol konštatovaný
rozpor, ktorý aktuálne zákonodarca zosúladil zákonom (zákon č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a

dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení oznámenia o oprave chyby
č. 299/2017 Z.z.), ktorým došlo i k zmene ustanovenia § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z.
s účinnosťou od 1. mája 2018 (termín „splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ sa nahrádza slovami
„frekvenciou splátok“). Pokiaľ ide o účinky Smernice je potrebné konštatovať, vzhľadom na existenciu

ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, že v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok Smernice
vylúčený, vnútroštátne súdy preto musia skúmať, či môžu normu práva EÚ transponovanú určitým
zákonom vykladať nepriamo, eurokonformne. Takýto výklad musí byť v čo najväčšej možnej miere v
zmysle znenia a účelu Smernice, musí ísť o výklad za použitia vnútroštátnym poriadkom aprobovaných
výkladových metód (jazykový, logický, historický výklad), nesmie ísť o výklad contra legem a nesmú

byť porušené všeobecné právne zásady. Ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ bolo predmetom výkladu v
stovkách súdnych rozhodnutí a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou je potrebné toto ustanovenie
vykladať tak, že sa vyžaduje členenie splátok na splátky istiny, úrokov a poplatkov. V tejto súvislosti
je potrebné konštatovať, že zákonodarca implementoval požiadavku Smernice odchylne od Smernice,pričom toto odchylné jazykové vyjadrenie pochádza z pôvodnej právnej úpravy spotrebiteľských úverov
(zákona č. 258/2001 Z.z.). Uvedené vyplýva aj z dôvodovej správy k novele zákona č. 129/2010 Z.z., a
to zákonu č. 279/2017 Z.z., ktorým zákonodarca zosúladil s účinnosťou od 1.5.2018 sporné ustanovenie

so Smernicou, kde zákonodarca vyslovene uvádza, že „ak by sme predmetné ustanovenia ponechali v
zákone č. 129/2010 Z.z., Slovenská republika by išla nad rámec podmienok stanovených smernicou“.
Z porovnania prvotnej vnútroštátnej právnej úpravy tejto náležitosti zmluvy zákonom č. 258/2001 Z.z.
s právnou úpravou zákonom č. 129/2010 Z.z. vyplýva jej totožná formulácia (výška, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), ktorou zákonodarca v dôvodovej správe k zákonu č. 568/2007

Z.z., ktorým sa zmenilo aj ustanovenie § 4 ods. 2, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., vyjadril (po
prvýkrát) zámer zvýšiť informovanosť spotrebiteľa úpravou náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
konkrétne tak, že spotrebiteľ musí byť informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako
dlho je povinný plniť si svoje povinnosti splácať istinu, úroky a iné poplatky, vyplývajúce mu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, a preto nemožno preklenúť výkladom, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ len
spresňuje, čo splátka zahrňuje (porov. iný záver - uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 3 Cdo 146/2017, bod 26, 25). Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva
zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z., ktorý každý z
atribútov vyjadrených v zákone slovami výška, počet a termíny splátok viaže ku každej z tam uvedených
zložiekspotrebiteľskéhoúveru,tedaakokistine,takikúrokomatiežpoplatkom,čojedôkazomzvýšenej
pozornosti venovanej ochrane spotrebiteľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7

Cdo 128/2016 z 29. novembra 2016). Novelou (zákonom č. 568/2007 Z.z.) bol doplnený nový
odsek 2 § 566 Občianskeho zákonníka. Táto úprava určuje, v akom poradí treba započítať čiastočné
plnenie. Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa započíta najprv plnenie na istinu a až potom na
úroky. Toto poradie môže zmeniť len dlžník (nie veriteľ). Spotrebiteľ ako dlžník by mal byť informovaný
(mať vedomosť) požadovanou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, aká časť splátky bude

použitá na istinu, aká na úroky a ďalšie poplatky (príp. pravidlá tejto zmeny), aby sa mohol rozhodnúť, či
zmluvu uzavrie a aby veriteľ svojvoľne nepriraďoval plnenie spotrebiteľa i určoval, aká časť sa použije
na splácanie istiny, aká na splátky úrokov a poplatkov, prípadne podľa úpravy obchodného práva (§
330 ods. Obchodného zákonníka). Uvedené nie je spôsobilá nahradiť vyžiadaná amortizačná tabuľka
(článok „Prečo rozsudok SD EÚ vo veci C 42/2015 nie je spôsobilý zmeniť doterajšiu rozhodovaciu

prax“).Eurokonformnýmvýkladombytaknebolomožnépreklenúťnutnosťlegislatívnejzmenynáležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
5.4. Obdobne je vecne správny záver súdu prvej inštancie o tom, že chýba aj ďalšia obligatórna
náležitosť zmluvy, ktorú zákon č. 129/2010 Z.z. vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f/, teda chýba
vymedzenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru. Bezpochyby nároky, ktoré žalobca v konaní od žalovanej uplatňuje, sú vyvodené zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá zákonom vyžadovanú obligatórnu náležitosť o trvaní zmluvy a o termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahovala. Opätovne to vedie podľa § 11 ods. 1 písm. a/
uvedeného právneho predpisu k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Čiastočne je možné prisvedčiť odvolateľovi, že Úverové podmienky v Hlave 8 § 1

uvádzajú, že úverová zmluva je uzatvorená na dobu neurčitú. Nemožno sa však stotožniť s tvrdením
žalobcu v otázke termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, podľa ktorého na základe dvoch
údajov uvedených v úverovej zmluve, a to výška a termín splatnosti mesačnej splátky, je možné v
priebehu revolvingu určiť termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon č. 129/2010 Z.z. v §
9 ods. 2 písm. f/ jednoznačne vyžaduje uvedenie termínu končenej splatnosti spotrebiteľského úveru

a nie možnosť v priebehu revolvingu tento termín určiť na základe iných uvedených údajov.
5.5. Ďalším obsahovým nedostatkom zmluvy o úvere je vyjadrenie údaja o ročnej úrokovej sadzbe úveru
dvomačíselnýmihodnotami26,28%a11,88%.Ažpodôkladnomštúdiutextuzmluvyaodvolanížalobcu
je možné zistiť, že predmetné dve číselné hodnoty predstavujú alternatívnu úrokovú sadzbu úveru v
závislosti na výške vyčerpanej čiastky v zmysle Sadzobníka. Na toto vysvetlenie odkazuje znak *

uvedený pri dvoch číselných hodnotách, ku ktorému vysvetlivka sa nachádza na konci veľmi drobným
písmom písaného textu umiestneného v dolnej polovici úverovej zmluvy. Údaj o ročnej úrokovej sadzbe
úveru je pre spotrebiteľa dôležitým údajom z hľadiska jeho vedomosti o nákladovosti úveru (v časti
úroku, ktorý možno považovať za podstatnú, dominantnú zložku celkových nákladov úveru) . Preto je z
hľadiska ochrany spotrebiteľa namieste požiadavka na jednoznačnosť a prehľadnosť tohto

údaja. To, že je v úverovej zmluve údaj o úrokovej sadzbe uvedený dvoma číselnými hodnotami, možno
považovať za nezrozumiteľné, mätúce, a vo svojich dôsledkoch ako absenciu údaja o ročnej úrokovej
sadzbe, čo má tiež za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.5.6. K námietke odvolateľa, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je poskytnutie
tzv. revolvingového úveru s dohodnutou výškou úverového rámca spadá pod režim § 10 zákona
o spotrebiteľských úveroch - zmluva o úvere formou povoleného prečerpania, ktorej obligatórnou

náležitosťou nie je náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch (§ 10 ods. 1
písm. a/ ZSÚ) odvolací súd uvádza nasledovné. V Hlave 2 § 3 Úverových podmienok sa uvádza, že po
uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový účet pre čerpanie poskytnutého úveru do
výšky prideleného úverového rámca. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje
svoje pohľadávky voči klientovi z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta. Úverový

účetjevedenýpocelúdobutrvaniaúverovejzmluvy,príp.dodobyúhradyvšetkýchzáväzkov,akúverová
zmluva skončí pred ich úhradou. Povolené prečerpanie možno charakterizovať ako určitý druh úveru v
rámci zriadeného bežného účtu. Úverové podmienky žalobcu neobsahujú žiadnu zmienku o poskytnutí
povoleného prečerpania a jeho podmienkach, žalobca nezriaďoval žalovanej bežný účet, ku ktorému
by jej poskytol úver formou povoleného prečerpania. Odvolací súd sa preto nestotožňuje s názorom
žalobcu, že poskytnutím revolvingového úveru žalobca poskytol žalovanej úver formou povoleného

prečerpania.
5.7. Keďže je úver bezúročný a bez poplatkov, žalovaná bola povinná uhradiť (vrátiť) žalobcovi iba istinu
úveru, v danom prípade skutočne vyčerpané finančné prostriedky vo výške 1.452,16 €. Keďže žalovaná
žalobcovi uhradila celkovo sumu 1.112,13 €, správne ju súd prvej inštancie zaviazal povinnosťou zaplatiť
žalobcovi sumu 340,03 €.

5.8. Žalovaná sa dostala so zaplatením žalovanej pohľadávky do omeškania, správne ju preto súd
prvej inštancie zaviazal aj na úrok z omeškania od 17.3.2016, keď listom zo dňa 26.2.2016, podaným
na poštovú prepravu dňa 1.3.2016, žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy do 15 dní od
odoslania výzvy. Lehota na dobrovoľné plnenie začala žalovanej plynúť dňom 2.3.2016 a uplynula dňa
16.3.2016, dňom 17.3.2016 sa žalovaná dostala do omeškania. Výšku úroku z omeškania súd prvej

inštancie určil správne, v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola 0,0 %,
zvýšená o 5 percentuálnych bodov predstavuje 5 %.
5.9. Vzhľadom na pomerný úspech žalobcu v konaní súd prvej inštancie správne rozhodol aj o jeho

nároku na náhradu trov konania a svoje rozhodnutie o rozsahu nároku na náhradu trov konania žalobcu
aj náležite odôvodnil.
5.10. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu, teda aj proti
tej časti rozhodnutia, ktorou súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie časti istiny a úroku,
teda ktorou rozhodol v prospech žalobcu. Podľa §ň 359 C.s.p. odvolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané. Z uvedeného dôvodu odvolací odvolanie žalobcu proti tomuto
výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie odmietol, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou (§ 386
písm. b/ C.s.p.).

6. Odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci vykonal dokazovanie v

dostatočnom rozsahu, potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti
žaloby žalobcu. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p., vec posúdil
správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 497 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, §
2 písm. a/, b/, d/, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. f/, i/, k/, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, § 3 ods.
1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka a správne dospel k záveru, že žalovaná pohľadávka žalobcu je čiastočne
dôvodná.

7. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1 v
spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznáva náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovouorganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C.s.p.).