Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 11, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22Csp/215/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417214397
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Matayová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1417214397.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Matayovou v právnej veci žalobcu:

Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján
Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Q. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I.
G. XXXX/XX, 841 01 Bratislava, o zaplatenie 5.062,50 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.699,25 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 3.699,25 Eur od 15.04.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 46,14% s tým, že o
výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (spoločnosť Consumer Finance Holding a.s.) sa žalobou zo dňa 11.12.2017,
doručenou tunajšiemu súdu 21.122017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy
5.062,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 5.062,50 Eur od 15.04.2015 do
zaplatenia z titulu nesplatenej pôžičky. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.02.2014 uzavrel so žalovanou

zmluvu o pôžičke č. 6172025, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 4.900,- Eur. Podľa
zmluvy o pôžičke žalovaná mala splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 157,25
Eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 9.169,20,- Eur. Do dňa podania žaloby žalovaná
z uvedenej sumy uhradila 1.200,75 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná porušila svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, pôvodný žalobca listom zo dňa 31.12.2014 vyzval žalovanú
k úhrade dlžných splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru. Nakoľko žalovaná na výzvu
nereagovala, pôvodný žalobca úver zosplatnil dňa 19.02.2015, o čom žalovanú informoval listom zo dňa

09.04.2015. Žalovaná do dňa podania žaloby dlžnú sumu neuhradila.

2. Súd doručoval žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie sa k podanej žalobe na
adresu trvalého pobytu uvedenú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky v zmysle § 106 ods. 1
písm. a/ CSP. Zásielka sa súdu vrátila dňa 28.03.2018 s označením „adresát neznámy“. Ani ďalšie
pokusy o doručenie žaloby na inú adresu vyplývajúcu z obsahu súdneho spisu neboli úspešné. Súd
preto doručoval žalobu v súlade s ustanovením § 116 ods. 2 CSP zverejnením na úradnej tabuli súdu

a webovej stránke súdu. Vzhľadom na uvedené súd považoval žalobu za doručenú po 15 dňoch od
zverejnenia oznámenia o podanej žalobe, teda 29.04.2018.3. Uznesením zo dňa 29.01.2018, č.k. 22Csp 215/2017-95, súd rozhodol o pokračovaní v konaní s
právnym nástupcom pôvodného žalobcu - spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.

4. Uznesením zo dňa 27.04.2018, č.k. 22Csp 215/2017-123, súd pripustil vstup spoločnosti Intrum
Slovakia s.r.o. do konania na miesto pôvodného žalobcu.

5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na termín 11.06.2018, na ktoré riadne a včas predvolal
právneho zástupcu žalobcu a žalovanú. Právny zástupca žalobcu mal doručenie predvolania vykázané

dňa 27.04.2018, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal o odročenie pojednávania.
Žalovaná mala doručenie predvolania vykázané fikciou doručenia dňa 04.05.2018. Súd preto v zmysle
§ 180 CSP vec prejednal v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovanej.

6.Súdvovecivykonaldokazovanielistinnýmidôkazmi:zmluvouoposkytnutípôžičkyzodňa18.02.2014,
predžalobnou upomienkou zo dňa 31.12.2014 spolu s doručenkou, oznámením o vyhlásení okamžitej

splatnosti úveru zo dňa 09.04.2015, prehľadom splátok a úhrad na č.l. 8, notárskou zápisnicou zo dňa
11.12.2017, sp. zn. N 3283/2017, NZ 54215/2017, žiadosťou o postúpenie a prevod zo dňa 19.03.2018,
Prílohou č. 3 k rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa
21.03.2018, poštovým podacím hárkom na č.l. 122 a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou dňa 18.02.2014 zmluvu o pôžičke
č. 6172025, na základe ktorej sa zaviazal žalovanej poskytnúť finančné prostriedky vo výške 4.900,- Eur
a žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť v 60 mesačných splátkach vo výške 152,82 Eur (s poistením
157,25 Eur) s ročnou úrokovou sadzbou 32 %, priemernou RPMN 20,54%, celkovou sumou k zaplateniu
vo výške 9.168,20 Eur. Nakoľko si žalovaná neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy uhradiť

záväzok riadne a včas právny predchodca žalobcu listom zo dňa 31.12.2014 vyzval žalovanú k úhrade
dlžných splátok v sume 377,48 Eur do 05.02.2015 s upozornením na možnosť zosplatnenia. Vzhľadom
k tomu, že žalovaná na výzvu nereagovala a dlžné splátky neuhradila, právny predchodca pristúpil k
zosplatneniu úveru ku dňu 09.04.2015. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná uhradila z
požičanej sumy splátky vo výške 1.200,75 Eur.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.14. Podľa § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

15. Podľa § 2 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 2 písm. h/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovou
čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových

nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

19. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu
mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

21. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

22. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá
písomnú formu podľa § 9 ods. 1, neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech

spotrebiteľa.

23. Podľa § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve

o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je

dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného k prvému dňu omeškania, dlžníka ak ide o
omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.25. Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania) výška úrokov z omeškania
je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 18.02.2014 vznikol záväzkovo
právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, a to uzavretím zmluvy č. 6172025,
na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej finančné prostriedky vo výške 4.900,-
Eur, ktoré mala žalovaná splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 152,82 Eur (s poistením

157,25 Eur). Z prehľadu splátok a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaná z požičanej sumy uhradila
sumu 1.200,75 Eur. Nakoľko si žalovaná riadne a včas neplnila záväzky vyplývajúce zo zmluvy, právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 31.12.2014 vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok v sume 377,48
Eur do 05.02.2015 s upozornením na možnosť zosplatnenia. Vzhľadom k tomu, že žalovaná na výzvu
nereagovala a dlžné splátky neuhradila, právny predchodca pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu
09.04.2015.

24. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, ktorá spĺňa
všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 1 ods. 2 v spojení s
§ 2 písm. a/, písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanej úver v rámci svojho podnikania a žalovaná pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci

podnikateľskej činnosti. Vzhľadom k tomu, že išlo o spotrebiteľský úver, uzatvorená zmluva musí okrem
všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch
(§9). Po preskúmaní uzatvorenej zmluvy však súd zistil, že táto neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy
a termíne konečnej splatnosti úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľzaplatiť,vypočítanejnazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvyospotrebiteľskom

úvere a o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/,
písm. j/, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch.

25. V zmluve je uvedená iba výška mesačnej splátky 157,25 Eur (s poistením). Takéto určenie nemožno
považovať za súladné s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko významom
tohto ustanovenia bolo, aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, koľko z ktorej
splátky, pripadá na istinu, úroky a iné poplatky poskytnutého úveru a mal tak možnosť vykonať výber
medzi viacerými ponúknutými úverovými produktmi od viacerých dodávateľov. Zmyslom právnej úpravy

bolo, aby spotrebiteľ pri rozhodovaní medzi viacerými úverovými produktmi mal možnosť zohľadniť
aj tú skutočnosť, koľko z tej ktorej splátky pripadne na istinu, na úroky a iné poplatky. Nakoľko
žalobca neuviedol spotrebiteľovi pri podpise zmluvy, koľko z každej mesačnej splátky bude použité
na úhradu jednotlivých nárokov, nemožno takýto postup žalobcu považovať za súladný so zákonom o
spotrebiteľských úveroch.

26. Na uvedenom nič nemení ani rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C 42/2015. V tejto
súvislosti súd konštatuje, že Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie
a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda aj v danom prípade
Súdny dvor poskytol výlučne výklad Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES č. 2008/48 o

zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a nevyjadroval sa k výkladu
zákona č. 129/2010 Z. z. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade
vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či
môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice, a teda eurokonformný výklad
zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona, pretože

by sa jednalo o výklad contra legem. Na viac súd poukazuje aj na samotné znenie rozsudku Súdneho
dvora vo veci C 42/15, podľa ktorého čl. 10 ods. 2 písm. h/ a i/ Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto

istiny. Článok 23 Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej
vnútroštátnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené
v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiťrozsah svojho záväzku. Zákonnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. k/
zákona o spotrebiteľských úver je preto potrebné vyhodnotiť tiež v súlade s rozsudkom Súdneho dvora
C 42/15 v tom zmysle, že jej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho

záväzku, a to bez pochybností. Len zo samotného uvedenia výšky splátky 157,25 Eur spotrebiteľovi nie
je zrejmé, koľko má uhradiť na istinu úveru a koľko na odplatu veriteľa titulom úrokov z úveru a poplatkov
za úver, a teda nemá ani možnosť skontrolovať, či veriteľ pri započítavaní splátky na istinu úveru, na
úroky a poplatky nepostupuje svojvoľne. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v danom
prípade jednoznačne môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v
zmysle výkladu k článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o úvere bez úrokov
a poplatkov.

27. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co 71/2017,

ktorý uviedol, že „v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 (Klára Bíróová) zo
dňa 09.11.2015 v ods. 17 súd vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch
neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - zákon, ktorý nad rámec

smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy
o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského
úveru. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon
o spotrebiteľských úveroch uvádza, že zmluvy musia obsahovať „výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“. Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec

Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie ako splátok istiny, tak aj splátok úrokov a
splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje
konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami
rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné
toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a

splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.
Taktiež ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení k 31.12.2012 bolo do
súdnej praxe aplikované tak, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva
nemala písomnú formu alebo síce písomnú formu mala, ale neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods.

2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Tento výklad bol následne prevzatý do zákona § 11 novelou
vykonanou zákonom č. 352/2012 Z. z. účinnou od 01.01.2013, čo potvrdzuje správnosť výkladu (v zhode
s vôľou zákonodarcu) § 11 aj pred 01.01.2013. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a
zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť
pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže

Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ
na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho
priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva
alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi

a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa zákona, resp.
Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy
poskytli Smernici priamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, je rozsah a medze
nepriameho účinku smerníc vyjadrený jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi,
či je možné uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno

jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v
čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia
výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem
a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad zákona nemôže narúšať
všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o

spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov,
nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra
legem.“28. Rovnako z úverovej zmluvy nie je možné zistiť ani údaj o dobe trvania zmluvy a termíne konečnej
splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorú náležitosť nemožno
stotožňovať s počtom splátok uvedených v zmluve. Význam uvedeného ustanovenia spočíva vo

vedomosti spotrebiteľa o hraničnom termíne dokedy musí úver uhradiť už pri uzatváraní zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a tak posúdiť, či je vôbec spôsobilý v takom časovom horizonte úver splatiť.
Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom
k tomuto záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem
„doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“. Pokiaľ je v zmluve

uvedená len formulácia konečnej splatnosti úveru v znení „02/2019“ takéto znenie súd nepovažuje za
súladné s ustanovením § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Neurčité ustanovenie
konečnej splatnosti úveru má ten istý účinok, ako keby zmluva uvedenú náležitosť neobsahovala.

29. Na záver súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že medzi stranami došlo k dohode
na (dobrovoľnom) poistení úveru. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu

poistenia a nepredložil súdu žiaden doklad preukazujúci vznik poistenia. Súd je toho názoru, že poistenie
tak, ako bolo v úverovej zmluve dojednané, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Žalovaná ako klient svojim podpisom mala súhlasiť s poistením schopnosti splácať splátky,
ktoré poistenie vzniklo na základe Rámcovej zmluvy o poistení uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu a poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. Uvedenie údajov o prijatí súboru poistenia tak, ako bolo

uvedené v predmetnej zmluve bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy a za takého stavu možno
potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla po
uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že
prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy. Takto mala žalovanej vzniknúť povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť

predstavujúcu poistenie. Pri tomto dojednaní mal súd za to, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, odporujúce dobrým
mravom, a toto dojednanie tak posúdil v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako neplatné.

30. Napokon súd poukazuje na to, že jednou z ďalších podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom sa
uvedú všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm.
j/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V zmluve síce je uvedená celková čiastka úveru, nie je v nej
ale premietnutá suma poistného vo výške 4,43 Eur splatná spolu so splátkami úveru. Ako bolo vyššie

uvedené, súd v konaní nemal za preukázané, že medzi stranami došlo k dohode na (dobrovoľnom)
poistení úveru. Žalobca preto do celkových nákladov spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. g/ zákona o
spotrebiteľských úveroch mal zarátať aj výšku splátok poistného. Keďže v danom prípade do celkových
nákladov nie je započítané platenie poistného, pričom vznik dobrovoľného poistenia preukázaný nie
je, je suma uvedená ako celková čiastka úveru nesprávna. Pokiaľ žalovanou čerpaný úver bol splatný

60 splátkami po 157,25 Eur, celková čiastka úveru bola vo výške 9.435,- Eur a nie 9.169,20 Eur, ako
je to uvedené v zmluve. V zmluve teda absentuje (správny) údaj o celkovej čiastke v zmysle § 9
ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch s poukazom na § 2 písm. h/ citovaného zákona. Z
uvedeného je zrejmé, že pri výpočte RPMN neboli s poukazom na § 19 ods. 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch použité celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom v zmysle § 2 písm. g/

citovaného zákona, ale nižšie náklady (bez výšky splátky plnenej na poistné). Potom žalobca v úverovej
zmluve uviedol RPMN v nižšej výške, teda v neprospech spotrebiteľa, ktorého tým uviedol do omylu.

31. Vzhľadom k tomu, že uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti, keď absentuje údaj o dobre trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti, ročnej

percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanej na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o výške mesačnej splátky istiny,
úrokov a iných poplatkov a údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, podľa § 11 ods. 1
písm. b/ v spojení s § 9 ods. 2 písm. f/, písm. j/ písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch, sa poskytnutý
úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi vzniklo právo na vrátenie skutočne poskytnutého

plnenia, teda poskytnutého úveru, bez úrokov, poplatkov, zmluvných pokút, upomienok. V konaní bolo
nesporne preukázané, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 4.900,- Eur, pričom z prehľadu splátok
a úhrad mal súd za preukázané, že žalovaná z uvedenej sumy uhradila splátky vo výške 1.200,75 Eur.
Na istine teda ostala nesplatená suma 3.699,25 Eur, v ktorej časti považoval súd žalobu za dôvodnúa žalovanú zaviazal na zaplatenie tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd
žalobu zamietol.

32.Nakoľkosažalovanádostalasplnenímpeňažnéhodlhudoomeškania,súdjuzaviazalajkzaplateniu
úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 3.699,25 Eur od 15.04.2015 až do zaplatenia.
Priznaná výška úrokov z omeškania je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. - k uplatnenému
dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,05 % + 5 percentuálnych
bodov.

33. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobca žiadal uložiť povinnosť
žalovanej zaplatiť mu sumu 5.062,50 Eur spolu s príslušenstvom. Súd priznal žalobcovi sumu 3.699,25
Eur s príslušenstvom. Úspech žalobcu v pomere k žalovanej pohľadávke teda činí 73,07 % (3.699,25

Eur z 5.062,50 Eur). Úspech žalovanej v pomere k žalovanej pohľadávke potom činí 26,93 % (1.363,25
Eur z 5.062,50 Eur). Odrátaním úspechu žalovanej od úspechu žalobcu vyjde čistý úspech žalobcu v
pomere 46,14 %. Súd preto priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,14 %. O výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.