Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 19, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2C/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202502
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516202502.1

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: J. Z., nar.
X.X.XXXX, bytom G. XX, XXX XX J., pr. zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom AK, Sov. hrdinov
163/66, Svidník proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598 v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 520 eur s prísl. a určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 520,00 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 520,00 eur od 2.2.2017 do zaplatenia, a to všetko
v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd v y h l a s u j e zmluvnú podmienku v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.10.2012
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným uvedenú v bode 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru

o tom, že 2/3 poplatku zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o ktorej výške bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom z titulu
bezdôvodného obohatenia. Zároveň žiadal určiť, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere v bode 10
Všeobecných podmienok je neprijateľnou podmienkou.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.10.2012 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX, na

základe ktorej mu žalovaný poskytol úver 1000 eur za poplatok 520 eur s tým, že celkovú čiastku vo
výške 1 520 eur uhradí v 4 splátkach po 320 eur. Na tento úver uhradil spolu sumu 1 520 eur. Poplatok
vo výške 520 eur je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy. Zmluvná podmienka
v úverovej zmluve o tejto časti poplatku bola rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/42/2012 zo
dňa 13.9.2013 vyhlásená za neprijateľnú podmienku a tento rozsudok bol potvrdený aj Krajským súdom
v Prešove rozsudkom sp. zn. 5Co/219/2013 zo dňa 21.8.2014. Administratívny poplatok je uvedený

v bode 10 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V tomto bode je aj veta týkajúca sa uznania
dlžnej sumy dlžníkom. Ide o formulárové vtesnanie textu do obchodných podmienok pod zámienkou,
aby táto skutočnosť unikla pozornosti dlžníka. V spojení s evidentným zhoršením zmluvného postavenia
spotrebiteľa je aj táto podmienka neprijateľná. Žalobca ďalej namietal, že uzavretá zmluva nemá
náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, okrem iného aj ročnú percentuálnu
mieru nákladov. Úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetný úver považoval aj za

úžerný, keďže po prepočte odplaty na jeden mesiac a následne na 1 rok predstavuje úroková sadzba
52%. Priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch s platnosťou do 1 roka v októbri 2012 bolivo výške 9,17 %. Bezdôvodné obohatenie žalovaného nastalo vo výške rozdielu medzi jeho platbami
a výškou úveru, t.j. vo výške 520 eur. O tom, že sa žalovaný na jeho úkor obohatil sa dozvedel v
apríli 2016. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 21Co/72/2014 zo dňa 19.3.2015, ktorý vyvodil, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením
niektorých náležitostí do zmluvy o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j.
ženebudemôcťoddlžníkažiadaťúrokzúveruaaniinépoplatkyapreprípad,žetourobí,bolzuvedenou
zákonnou sankciou uzrozumený (tzv. nepriamy úmysel), v dôsledku čoho je objektívna premlčacia doba
pri bezdôvodnom obohatení 10 rokov. Zároveň poukázal na ďalšie rozhodnutia slovenských súdov,

ktoré podobne posúdili objektívnu premlčaciu dobu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol žalobe
vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil k žalobe zmluvu č. 706100164 zo dňa 15.10.2012, Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), prehľad splátok, prehľad priemerných úrokových
sadzieb komerčných bánk a prehlásenie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa

2.5.2016.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol v prvom rade premlčanie nároku. Poukázal na to, že v žalobe
chýbajú skutočnosti o začiatku subjektívnej lehoty, pričom vyslovil názor, že objektívna premlčacia
doba je len 3 roky. Nárok je preto premlčaný v subjektívnej aj objektívnej lehote v celom rozsahu dňa

15.10.2015. V tomto smere poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/327/2015
a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/567/2015 zo dňa 22.9.2015, sp. zn. 13Co/557/2015 zo
dňa 22.9.2015 a sp. zn. 13Co/90/2015 zo dňa 15.3.2015. Ďalej namietal, že nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu, pretože nenastala ani jedna forma bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), ako aj to, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neprijateľnej

podmienky s poukazom na § 137 písm. c) C.s.p. Poukázal ďalej na to, že podľa VPPÚ si strany
dohodli aplikáciu Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“). K poplatku (t.j. k odplate za úver) uviedol že
právna úprava účtovaniu poplatkov výslovne nebráni, pričom vypočítal niektoré poplatky, ktoré zákon
o spotrebiteľských úveroch uvádza. Ďalej uviedol, že zákon v čase uzavretia zmluvy neupravoval
maximálne možnú výšku odplaty. Regulácia odplaty sa riadilo § 53 ods. 6 OZ, pričom merítko uvedené

v tomto ustanovení - odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu - je odplatou nie poskytovanou
bankami, ale inými účastníkmi finančného trhu. Vychádzal pritom z porovnaní s uvedenou úpravou
účinnou do 31.10.2008, resp. do 31.5.2010. Zákon pritom postihuje len podstatné prevýšenie odplaty.
Ďalej poukázal aj na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12 Cmo 95/2005 ako na aktuálny záver
rozhodovacej praxe, podľa ktorej u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať

od výšky úroku požadovaného bankami. Neprijateľnosť žalobcom požadovaného poplatku nemožno
vyvodiť ani z čl. 9 ods. 10 novelizovaného zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal tiež na novelu
zákona o spotrebiteľských úveroch účinnú od 10.6.2013. Namietal neprijateľnosť podmienky týkajúcej
sa poplatku za administratívne náklady, pretože úprava spotrebiteľského práva nemôže regulovať cenu,
ktorá je predmetom voľného pôsobenia ponuky a dopytu. V tomto smere poukázal na čl. 4 ods. 2

smernice č. 93/13/EHS, ktoré bolo do nášho právneho poriadku prevzaté do § 53 ods. 1 OZ. Predmetom
prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti ceny. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti navrhol žalobu zamietnuť.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Žalobca ani žalovaný sa

pojednávania nezúčastnili. Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, ktorý sa pojednávania zúčastnil. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným
súdu dňa 18.5.2017. Obe strany sporu súhlasili s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti, preto súd
prejednal vec aj v neprítomnosti strán sporu.

6. Právny zástupca žalobcu trval a pojednávaní na žalobe z dôvodov v nej uvedených.

7. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými žalobcom k žalobe, ako sú uvedené v bode 3 tohto rozsudku, zistil
tento skutkový stav:

8. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 15.10.2012 úverovú zmluvu č. 706100164, v ktorej bola žalobca
označený údajmi fyzickej osoby. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi sumu vo výške 1
000 eur, ktoré mal splatiť spolu s úrokom a administratívnymi nákladmi spojenými s uzavretím zmluvyspolu vo výške 1 520 eur v 4 splátkach po 380 eur počnúc dňom 23.11.2012. Žalobca splatil úver v 2
splátkach, a to dňa 22.11.2012 sumu 380 eur a dňa 26.11.2012 sumu 1 140 eur. Uvedené skutočnosti
ani neboli sporné.

9. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.

10. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. ObZ účinného v čase uzavretia zmluvy sa zmluvou o úvere
zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej

sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

12. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, na účely
tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. a), f), i), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o

úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka
musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
f) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. A) až k), r) a y) a §10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.17. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

21. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 457 OZ, zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

23. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani

v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o
deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
24.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Je nepochybné, že strany sporu uzavreli zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v
Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Základné práva a povinnosti zmluvných
strán sa teda riadia ObZ. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalobca pri podpisovaní zmluvy
vystupoval ako fyzická osoba, ktorá uzatvorením zmluvy zabezpečovala svoje potreby a nekonala v

rámci výkonu svoje podnikateľskej činnosti alebo v rámci svojho zamestnania, teda ako spotrebiteľ.
Uvedené vyplýva z jeho označenia v zmluve. Žalovaný pri poskytovaní bankových služieb vystupoval
v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Keďže v danom prípade boli dočasné
poskytnuté peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere vo forme úveru, ktorú poskytol dodávateľ
spotrebiteľovi, je nepochybné, že uvedená zmluva napĺňa znaky spotrebiteľského úveru v zmysle

cit. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere. V takom prípade
okrem všeobecnej úpravy v Obchodnom zákonníku je potrebné aplikovať aj špeciálnu úpravu zákona o
spotrebiteľských úveroch a takáto zmluva musí obsahovať náležitosti upravené v tomto zákone. Zároveň
dohodnuté práva a povinnosti v spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť v rozpore s § 52 a nasl. OZ. Na
potrebe aplikácie uvedených zákona o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. OZ nič nemení ani

prípadná dohoda strán sporu o aplikácii ObZ, pretože tento zákon (o spotrebiteľských úveroch), resp.
uvedené ustanovenia (§ 52 a nasl. OZ) sú lex specialis vo vzťahu k ObZ, teda aj v prípade aplikácie
ObZ je potrebné na nich prihliadať.

26. Po preskúmaní zmluvy o úvere súd dospel k záveru, že tá neobsahuje údaj o druhu spotrebiteľského

úveru, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru
nákladov, ani konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Uvedená
zmluva teda neobsahuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v cit. § 9 ods. 2 písm. a),
f), i), j) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

27. Absencia uvedených náležitostí spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje bezúročný a bez
poplatkov v zmysle cit. § 11 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. Žalovanému preto vzniklo
právo na vrátenie iba skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru bez akýchkoľvek úrokov,
poplatkov a upomienok. Žalobca z poskytnutého úveru 1 000 eur zaplatil žalovanému sumu 1 520 eur,
čo mal súd preukázané z výpisov žalovaného, teda preplatil poskytnutý úver o sumu 520 eur. Uvedený

prípad pre účely posúdenia vzniku bezdôvodného obohatenia je možné posúdiť ako plnenie zo zmluvy,
ktorá je v časti neplatná, keďže jednak časť zmluvnej podmienky upravujúcej poplatok za poskytnutý
úver súd považuje za neprijateľnú podmienku (z nižšie uvedených dôvodov), ktorá je v dôsledku toho
neplatná, pričom odplatu vo výške dosahujúcej 52 % z poskytnutej istiny je možné považovať aj zaodplatu dohodnutú v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ) a aj s dobrými mravmi, t.j. tiež ako neplatnú,
a to už len s prihliadnutím na priemerné úrokové sadzby bánk pri obdobných úveroch v čase podpisu
zmluvy (priemerné úrokové sadzby v októbri 2012 pri úveroch do 1 roka predstavovali 9,17 %, kým úrok

dohodnutý v zmluve a prepočítaný na 1 rok predstavuje cca 52%, t.j. bol dohodnutý takmer v 6-násobnej
výške oproti priemeru). Rozhodnutie o nemožnosti porovnávať úrokové sadzby bánk a nebankových
spoločností, na ktoré odkazuje žalobca, je jednak staršieho dáta, ale hlavne vychádza z inej právnej
úpravy, keďže samotný OZ v § 53 ods. 6 v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy upravuje povinnosť,
aby odplaty za poskytnutie finančných prostriedkov podstatne neprekračovali porovnateľné produkty

na finančnom trhu. K výkladu slovného spojenia použitého v § 53 ods. 6 OZ účinného v čase uzavretia
zmluvy “... odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu...“ súd považuje za potrebné uviesť, že aj
keď výška odplaty v tom čase nebola obmedzená výslovným uvedením nejakých číselným parametrov,
obmedzená predsa len bola (viď slovné spojenie „...nesmie podstatne prevyšovať odplatu...“). Uvedené
ustanovenie v žiadnom prípade nemôže byť vykladané tak, že „dohodou“ si strany môžu dohodnúť
akékoľvek úroky. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z., ktorým sa s účinnosťou menilo aj

ustanovenie § 53 ods. 6 OZ pritom vyplýva, že zákonodarca z judikatúry vyvodzuje podstatné prevýšenie
odplaty už od 20% nad priemer úrokových sadzieb (v danom prípade je navýšenie takmer 600 %). Z tejto
dôvodovej správy tiež vyplýva, že aj keď v znení v § 53 ods. 6 OZ je použité slovné spojenie „finančný
trh“, zákonodarca tým mal na mysli odplaty poskytované bankami za porovnateľné úvery. Argumentáciu
žalovaného o neexistencii obmedzenie odplaty, resp. o potrebe prihliadať aj na odplaty nebankových

subjektov, preto súd považuje za nedôvodné.

28. Súd sa následne zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Pri bezdôvodnou obohatení OZ
rozlišuje tzv. subjektívnu premlčaciu dobu, ktorej začiatok je spojený s nadobudnutím vedomosti
poškodeného o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a tzv.

objektívnu premlčaciu dobu, ktorej začiatok je spojený úkonom, ktorým došlo k bezdôvodnému
obohateniu. Subjektívna premlčacia doba je 2-ročná, kým pri objektívnej premlčacej dobe zákon
rozoznáva 3-ročnú a 10- ročnú premlčaciu dobu. Druhá, dlhšia doba sa uplatňuje v prípade úmyselného
bezdôvodného obohatenia. Obe premlčacie doby (subjektívna aj objektívna) plynú nezávisle od seba
pričom platí, že ak uplynie jedna z nich, nárok je premlčaný, aj keby ešte druhá premlčacia doba

neuplynula.

29. Z predloženého prehlásenia mal súd preukázané, že žalobca sa o tom, že došlo k bezdôvodného
obohatenia a kto sa na jeho úkor obohatil, dozvedel v apríli 2016. Žaloba bola súdu doručená dňa
30.6.2016, teda v rámci 2-ročnej subjektívnej doby. Aj keď v predloženom prehlásení nie je uvedený

konkrétny dátum, vzhľadom na to, že žaloba bola podaná najneskôr do troch mesiacov, od kedy sa
žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení, je zrejmé, že subjektívna premlčacia doba neuplynula.
Objektívna premlčacia doba začala plynúť dňom 27.11.2012, preto súd skúmal, či možno v danom
prípade aplikovať 10-ročnú premlčaciu dobu, keďže v 3-ročnej premlčacej dobe žaloba na súd nebola
doručená.

30. Žalovaný podniká okrem iného v oblasti poskytovania úverov, teda musí mu byť zrejmé, aké
náležitosti musí obsahovať zmluva o spotrebiteľskom úvere, ako aj aké sankcie vyplývajú z neuvedenia
zákonom požadovaných náležitostí. S týmto je teda minimálne uzrozumený. Ak tieto údaje zo zmluvy
o úvere neuvedie a napriek tomu žiada do dlžníka plnenie uvedené v zmluve o úvere v plnej výške,

nemožno jeho konanie hodnotiť inak, ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia,
minimálne s nepriamym úmyslom. Za takéhoto stavu potom súd uzavrel, že v prípade úmyselného
obohatenia nastupuje 10-ročná premlčacia doba, ktorá v čase doručenia žaloby ešte neuplynula. K
rozdielnym názorom na túto otázku súd uvádza, že sa z vyššie uvedených dôvodov priklonil k názorovej
línii rozhodnutí, ktoré v porovnateľných prípadoch vyhodnotili, že objektívna premlčacia dobe je 10 ročná

(napr. tých, ktoré uviedol v žalobe žalobca).

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie bezdôvodného obohatenia predstavujúceho rozdiel medzi celkovo zaplatenou
sumou zo strany žalobcu a sumou skutočne poskytnutého úveru.

32. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy, a to od druhého dňa po doručení
žaloby žalovanému. Žaloba bola žalovanému doručená dňa 1.2.2017. Keďže žalovaný je v omeškaní s
peňažným plnením, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania, a to v súlade s cit. § 517 ods. 1a 2 Obč. zákonníka. Keďže záväzkový vzťah medzi účastníkmi konania vznikol pred 1. februárom 2013,
výškaúrokovzomeškaniasariadipodľapredpisovúčinnýchk31.januáru2013ajzadobuomeškaniapo
31. januári 2013 v zmysle prechodných ustanovení upravených v § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z. Podľa § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 bola výška úrokov z
omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ku dňu 2.2.2017 bola základná úroková
sadzba ECB vo výške 0,00%, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
8,00 % ročne z dlžnej sumy.

33. Súd sa ďalej zaoberal návrhom žalobcu vyhlásiť za neprijateľnú podmienku celé znenie bodu 10
VPPÚ. Súd pritom vychádzal z kritérií, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a
posudzoval, či táto nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§
53 ods. l OZ). Občiansky zákonník deklaratórne vymenúva niektoré prípady neprijateľných podmienok.
Zákonodarca vymedzil len príklady podmienok predstavujúcich najkrikľavejšie porušenie rovnováhy vo

vzťahu majúcom sa inak vyznačovať vyváženosťou práv a povinnosti zmluvných strán. Hoci z pomerne
obsiahleho výpočtu, postupom času i dopĺňaného, možno nepochybne vybadať úmysel zákonodarcu
včleniť do textu zákona podľa možnosti všetky mu známe, a teda najtypickejšie prípady dojednaní na
ujmu spotrebiteľa, je tiež badateľné, že si uvedomuje nemožnosť reagovať priamo zákonom na všetky
do úvahy prichádzajúce situácie a takto i nutnosť poskytnúť možnosť práve súdom, aby existujúcu

právnu úpravu dotvorili výkladom. Zoznam neprijateľných podmienok v § 53 OZ teda nebráni súdu
vyhlásiť za neprijateľnú aj inú podmienku, ktorá podľa názoru súdu dosahuje hrubý nepomer v právach
a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

34. Súd po preskúmaní bodu 10 VPPÚ dospel k záveru, že neprijateľnou podmienkou v tomto bode

je časť jeho znenia upravujúceho, že 2/3 poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úver spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Ide o vágne a do veľkej miery
neurčité ustanovenie, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké činnosti ide. Naviac poplatok v takejto výške súd
považuje za neúmerne vysoký, najmä za situácie, že nemožno zistiť, za čo mal byť vlastne zaplatený.
Je vysoko pravdepodobné, že žalovaný do neho skrýva odplatu za poskytnutie úveru, teda úrok, resp.

aspoň nejakú časť z neho. Takto špecifikovaný poplatok, naviac zahrnutý do VPPÚ písaných drobných
písmom, spôsobuje podľa názoru súdu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Naviac tento poplatok považuje súd za plnenie, ktoré žalobcovi po
materiálnej stránke nebolo dané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch).

Zaplatením tohto poplatku spotrebiteľ nedostáva reálne poskytnutú protihodnotu. Tzv. teória skutočného
plnenia sa medzičasom už premietla aj do zoznamu neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 4 písm. t)
OZ), čo nasvedčuje tomu, že aj keď táto podmienka nebola výslovne uvedená ako neprijateľná v čase
uzavretia zmluvy, svojou povahou bola neprijateľná. Naviac táto už bola vyhlásená za neprijateľnú
rozsudkom Okresného súdu Prešov špecifikovaným v žalobe. Súd preto túto časť zmluvnej podmienky

v zmysle § 298 ods. 2 C.s.p. uviedol aj vo výroku tohto rozsudku.

35. K námietke žalovaného, že slovenská právna úprava umožňuje dojednať si aj poplatky, resp.
odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov, súd poznamenáva, že nespochybňuje právnu úpravu,
ktorá počíta aj s určitými poplatkami, ale v spotrebiteľských zmluvách musia byť tieto určito vyjadrené,

musia byť primerané, pričom musí ísť o poplatky, resp. odplaty, ktoré v prevažnej miere nesledujú iba
záujmy dodávateľa. V danom prípade súd splnenie týchto podmienok nemal preukázané. Pokiaľ ide o
žalovaným namietaný nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení je potrebné uviesť,
že neprijateľnú podmienku súd môže vyhlásiť za neprijateľnú aj bez návrhu, pričom spotrebiteľ má
naliehavý právny záujem na vyhlásení určitej podmienky za neprijateľnú, najmä ak od nej závisí úspech

jeho žaloby na plnenie, keďže jeho postavenie sa týmto stáva nepochybne istejším.

36. Vyhlásenie bodu 10 VPPÚ za neprijateľnú podmienku pokiaľ ide o jej časť, že 1/3 poplatku má
predstavovať úrok, súd nepovažoval za dôvodné. Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ sa netýka hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne. Úrok pri zmluve o úvere súd považuje za hlavný predmet plnenia a táto zmluvná
podmienka bola vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne. V tejto časti preto prichádza do úvahy jej
neplatnosť, keďže jednak odporuje § 53 ods. 6 OZ účinného v čase podpisu zmluvy a výšku odplaty cca
52 % za rok (po prepočte 1/3 zo sumy 520 eur vychádza úrok na cca 173,33 eur za 4 mesiace, čo zarok predstavuje odplatu vo výške 519,99 eur, t.j. 52 % z poskytnutej istiny) je možné považovať aj za
rozporné s dobrými mravmi. Keďže však súd dospel k záveru, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov, nebolo potrebné sa týmto bližšie zaoberať.

37. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
256 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu pokiaľ ide o požadované plnenie
a súd vyhovel v časti aj jeho návrhu na vyhlásenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky (ktorú súd môže
vyhlásiť aj bez návrhu), teda má nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po

právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.