Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2011

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/64/2007
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107221103
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2011:8107221103.21

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci v právnej veci žalobcu: F. M.,
I.. X.X.XXXX, Z. Y. Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom so sídlom
Prešov, ul. Vajanského č. 33, B. Ž.: X./. B. B., I.. X.XX.XXXX, Z. F. Č.. XXX, právne zastúpený JUDr.
Jozefom Bujňákom, advokátom so sídlom Prešov, ul. Hlavná č. 94, X./. J. M., I.. XX.X.XXXX, Z. Y. Č..
XX, X./. Q. M., I.. XX.X.XXXX, Z. B., U.. Ď. Č.. XX, X./. Z. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. Y. Č.. XX, X./. W. Q.,
I.. XX.X.XXXX, Z., I. B. Č.. XX, Ž. O. 2. - X. L. E. Ž. O. 6. L., X./. N. M., I.. X.X.XXXX, Z. N. Č.. XXX, X./.
H. B., I.. XX.XX.XXXX, Z. Y. Č.. XX, X./. W. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. B., U.. J. Č.. X, X./. V. B., Z. I. I. W.,
XX./. F. Y., L.. B., bytom na neznámom mieste, žalovaný v 9. a 10. rade zast. Slovenským pozemkovým
fondom, Búdková 36, Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

určuje, že do dedičstva po V. M., I.. XX.X.XXXX, E. XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
12/40-tin na nehnuteľnostiach v N..Ú.. Ž., E. I. Y. Č.. XXX F. B. L. S.-N. B..Č.. XXX/XX T. O. XXXXX W.X,
T. B. F. B. L. S.-N. B..Č.. XXX/XX T. O. XXXXX W.X,, Y. B.,

určuje, že do dedičstva po F. B., I.. X.X.XXXX, E. X.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti
8/40-tin na nehnuteľnostiach O. N..Ú.. Ž., E. I. Y. Č.. XXX F. B. L. S.-N. B..Č.. XXX/XX T. O. XXXXX W.X,
T. B. F. B. L. S.-N. B..Č.. XXX/XX T. O. XXXXX W.X, Y. B.,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojim neúplným návrhom na tunajšom súde dňa 03.09.2007 žiadal súd o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam O. kat. Ú.. Ž. parcely XXX/XX, XXX/XX XXX/XXX. V priebehu konania svoj
žalobný návrh spresňoval. Posledná úprava petitu vo vzťahu k označeniam parciel bola pripustená
uznesením č.k. 25C 64/07 - 200 zo dňa 02.11.2011. Žalobca žiadal určiť, že do dedičstva po V. M., I..
XX.X.XXXX, E. XX.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 12/40-tin na nehnuteľnostiach v
N..Ú.. Ž., E. I. Y. Č.. XXX ako parcela registra S.-N. B..Č.. XXX/XX T. O. XXXXX W.X, T. B. F. B. L. S.-
N. B..Č.. XXX/XX T. O. XXXXX W.X,, Y. B.. Zároveň žiadal určiť, že do dedičstva po F. B., I.. X.X.XXXX,
E. X.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 8/40-tin na nehnuteľnostiach v kat.úz. Žehňa,
zapísaných I. Y. Č.. XXX ako parcela registra S.-N. B..Č.. XXX/XX T. O. XXXXX W.X, T. B. F. B. L. S.-N.
B..Č.. XXX/XX T. O. XXXXX W.X, Y. B.. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že F. B., otec žalovaného
v 1. rade si dal osvedčiť väčšiu časť nehnuteľnosti než aká by mu patrila na základe testamentov po V.
B.. Na základe tohto testamentu sa stal F. B. podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v
podiele 8/40-tin a V. M. v podiele 12/40-tin. Nehnuteľnosti, ktoré patrili do vlastníctva po V. B. však neboli
prejednané v dedičskom konaní po ňom a v súčasnosti sú zapísané na žalovaného v 1. rade, hoci by
mali patriť do dedičstva po otcovi žalobcu a otcovi žalovaného v 1. rade.

Žalovaní v 2., 3., 4., 5. a 6. rade so žalobou súhlasili.

Žalovaní v 1., 7., 8. rade so žalobou nesúhlasili a túto žiadali zamietnuť.

Do konania boli pripustení na pokyn krajského súdu aj ďalší žalovaní ako neznámi vlastníci a to V. B. a F.
Y., ktorí sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci predmetnej nehnuteľnosti na Y. Č.. XXX. Za týchto konal
zo zákona ako zástupca SPF, ktorý uviedol, že vo vzťahu k podielom žalovaných v 9. a 10. rade, žaloba
nesmeruje a účastníkmi konania sú len z dôvodu nerozlučného spoločenstva. Ak by žaloba smerovala
aj voči podielom žalovaných v 9. a 10. rade, v takomto prípade by SPF so žalobou nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výpisom z pozemkovej knihy pozemnoknižnej zápisnice č.
XXX, uznesením č. XXXX/XX zo dňa 18.12.1956, testamentom v extraviláne zo dňa 20.4.1950, výpisom
z knihy úmrtí zo dňa 22.3.1966, výpisom z Y. Č.. XXX O. N.. Ú.. Ž., výsluchom svedkov T. O., F. B., K.
O., L.. B., kópiou výťahu z pozostalostnej zápisnice č. X. XXX/XX, výsluchom žalovaného v X. L. H. B.,
zápisom o úmrtí bezmajetného č. X. XXX/XX, uznesením ONV, finančný referát, zo dňa 30.7.1951 a dňa
02.12.2009 vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že do dedičstva po V. M., I.. XX.X.XXXX, E. XX.XX.XXXX,
B. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 12/40 na nehnuteľnosti v kat. úz. Ž. E. I. Y. Č.. XXX F. B. L.. S.-
N. B. Č.. XXX/XXX T. O. XXX W.X - Y. B. F. B. L.. S.-N. B..Č.. XXX/XXX T. O. XX.XXX W.X - Y. B., G.
M. I. O. E.. Č.. XXX W.. XXX/c/XX/b, XXX/a/X - Y. M. T. O. X K. X.XXX W.X F. XXX/c/XX/a, XXX/b/X -
Y. M. T. O. X.XXX W.X, N. B. I. B. V. B. zomrelom XX.X.XXXX a do dedičstva po poručiteľovi F. B., I..
X.X.XXXX, E. X.XX.XXXX, patrí spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 8/40 na nehnuteľnostiach v N.. Ú.. Ž.
E. I. Y. Č.. XXX F. B. L.. S.-N. B.. Č.. XXX/XXX T. O. XXX W.X - Y. B. F. B. L.. S.-N. B..Č.. XXX/XXX T.
O. XX.XXX W.X - Y. B., G. M. I. O. E.. Č.. XXX W..XXX/c/XX/c, XXX/a/X - Y. M. T. O. X K. X.XXX W.X
F. XXX/c/XX/a, XXX/b/X - Y. M. T. O. X K. X.XXX W.X, N. B. I. B. V. B. E. XX.X.XXXX. V prevyšujúcej
časti žalobcu zamietol a náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Proti rozsudku podal v zákonnej
lehote odvolanie žalovaný v 1. rade.

Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 11Co 16/2010 - 136 zo dňa 03.06.2010 rozsudok súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení krajský
súd konštatuje, že v rozsudkom uvedená parcela XXX/XXX je číselne zle označená, keďže v návrhu
bola uvedená ako 262/312. Taktiež je v návrhu označená osoba žalovanej v 5. rade ako Q., správne
má byť Q.. Zároveň krajský súd konštatoval, že pri vyhlásení rozsudku neboli na strane žalovaných ako
účastníci všetci spoluvlastníci uvedení na Y. Č.. XXX. Zároveň krajský súd konštatoval, že súd prvého
stupňa sa má zaoberať námietkami, ktoré žalovaný v 1. rade uviedol vo svojom odvolaní, najmä pokiaľ
ide o neplatnosť testamentu z ktorého súd prvého stupňa vychádzal pri svojom rozhodnutí.

Súd prvého stupňa po vrátení spisu z krajského súdu vyhotovil opravné uznesenie č.k. XXC XX/XX -
XXX X. XX.XX.XXXX, ktorým opravil výrok uznesenia XXC XX/XX - XX týkajúci sa žalovanej v 5. rade v
jej mene, ktoré má správne znieť Marta Goceliaková, nar. 25.8.1960. Zároveň súd uznesením č.k. XXC
XX/XX - XXX E. X. XX.XX.XXXX pripustil na miesto žalovaných v 9. a 10. rade V. B. F. Al Y., L.. B., obaja
na neznámom mieste. Zároveň bolo zistené, že W. M., L.. N., ktorá bola vedené na Y. Č.. XXX O. kat. Ú..
Ž. E. X. XX.XX.XXXX, pričom jej spoluvlastnícky podiel k predmetným parcelám nadobudli okamihom
jej smrti zákonní dedičia, ktorí už v tomto konaní vystupujú ako účastníci konania.

Súd doplnil dokazovanie vyjadrením žalovaného, správou Obvodného pozemkového úradu Prešov zo
dňa 03.5.2011, rozhodnutím T. XXXX/XXX-XX-Š. zo dňa XX.XX.XXXX T. B. Ú. B., M. N. B. zo dňa
09.08.2011, výpisom E. LV . XXX N.. Ú.. Ž., ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:

Žalobca je v súčasnosti vlastníkom jednej 1/8 nehnuteľnosti zapísanej na Y. Č.. XXX v súčasnosti
označených č. XXX/XX, XXX/XX O. kat. Ú.. Ž., pričom svoj spoluvlastnícky podiel získal dedením
po svojom otcovi a matke. Žalovaný v 1. rade podľa aktuálneho výpisu E. LV spoluvlastníkom 5/8
nehnuteľnosti, pritom 4/8 z tohto podielu nadobudol darovacou zmluvou od svojho otca F. B., ktorý bol
zapísaný ako oprávnený držiteľ tohto podielu na základe osvedčenia spísaného vo forme Notárskej
zápisnice I. XX/XX. Ďalšiu 1/8-nu spoluvlastníckého podielu vlastní V. B., t.č. na neznámom mieste a 1/8-
nu Alžbeta Y., L.. B., taktiež na neznámom mieste. Správu na na týchto častiach parciel vykonáva SPF.

Z výpisu z pozemkovej knihy, kópie pozemno-knižnej vložky č. XXX O. kat. Ú.. Ž., ktorá obsahuje
identické nehnuteľnosti ako sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXX v kat. úz. Žehňa je zrejmé, že titulom

dedenia nadobudli polovicu nehnuteľnosti po svojej matke jej štyri deti, a to V. B.N. W.., F. Y., L.. B., F.
M., L.. B. F. Andrej , každý po 1/8-ne. Polovica z nehnuteľnosti ostala vo vlastníctve ich otca V. B. M...
F. Y., L.. B. F. J B. W.., ktorí boli vlastníkmi po 1/8-ne predmetných nehnuteľností, odišli do Spojených
štátov resp. Kanady, čo potvrdili účastníci konania a aj svedkovia, a naďalej sú vedení ako vlastníci
týchto nehnuteľností v podiele po 1/8-ne, resp. 2/16-tinách.

V. B. st., bol vlastníkom polovice predmetných nehnuteľností, dňa 20.4.1950 spísal „Testament v
extraviláne“, kde uvádza v bode 1., že za dedičov jeho hospodárstva ustanovuje najstarších vnukov, a to
V. M. F. Andreja N.. V. M. dáva poľnohospodárstvo na 12 korcov siatie a F. B. dáva poľnohospodárstvo
na 8 korcov siatie. Svoje deti F., F. F. J B. vylúčil z dedičského práva, lebo za jeho života už dostali od
neho toľko, že to prevyšuje ich dedičský podiel. V tom čase jeho štvrté dieťa F. B. už bol zosnulý. Z
testamentu je ďalej zrejmé, že deti Ján a Alžbeta už v tom čase boli v Spojených štátoch amerických,
resp. v Kanade a nehnuteľnosti, ktoré zdedili po matke užíval ich otec. Na základe testamentu potom
toto užívacie právo preniesol na závetných dedičov, teda V. M. F. Andreja . Podiel 2/16-tiny predstavovali
podľa mierok uvedených v testamente 5 korcov. Podľa tohto prepočtu potom 8/16-tin, teda polovica
nehnuteľnosti, predstavuje 20 korcov. 12 korcov predstavuje potom podiel 12/40- in a 8 korcov 8/40-
in spolu 1-cu.

Žalovaný spochybnil platnosť uvedeného testamentu, tento považoval za vykonštruovaný dôkaz s
tým, že podľa jeho názoru V. B. G. nikdy nepodpísal. Podpis urobený na spornom testamente podľa
žalovaného nepatrí poručiteľovi. Uvedená skutočnosť má vyplývať z jednoduchej komparácie dvoch
dokumentov a to sporného dokumentu zo dňa 20.04.1950 na ktorom je údajný podpis V. B. a druhého
dokumentu a to vyhlásenia o vzdaní sa majetku, o vzdaní sa vdovského práva užívacieho, taktiež
z rovnakého dňa. Na dokumente o vzdaní sa majetku je podpis V. B. predne čitateľný, pôsobiaci
hodnoverne, tak na testamente z rovnakého dňa je podpis ťažko čitateľný. Podpis ani pri jednoduchom
porovnaní sa nepodá na listine o vzdaní sa majetku. Už len a základe tejto skutočnosti považuje žalovaný
testament za neplatný u neurobený testátorom. Zároveň spochybnil pečiatku na testamente a zdôraznil,
že V. M. v čase vyhotovenia testamentu vykonával funkciu tajomníčka MNV, preto uvedený dokument
mohol vyhotoviť aj sám. Predmetný sporný testament má podľa žalovaného alografnú formu, testament
nemohol byť celý napísaný V. B. ako testátorom. Ďalej spochybnil platnosť testamentu z dôvodu, že
ako svedkovia sú podpísaní okrem iných aj F. B. F. Jozef a je nemysliteľné a v rozpore so zákonom,
aby sa ako svedkovia k testamentu podpisovali osobe osoby z testamentu oprávnené. Rovnako podpis
F. B. žalovaný spochybnil s tým, že F. B. ho nevykonal. Zároveň spochybnil aj testament z dôvodu, že
testátor vylúčil z dedenia deti F., F. F. J B. s tým, že za života dostali od neho toľko, čo prevyšuje ich
dedičský podiel, ale tieto skutočnosti v testamente špecifikované nie sú.

Ako je zrejmé zo zápisu o úmrtí č.N.. X. XXX/XX V. B. M.. E. XX.X.XXXX. Jeho vlastnícky podiel na
nehnuteľnostiach vo veľkosti 8/16-in nebol prejednaný v dedičstve. V zápise je uvedené, že ide o osobu
nemajetnú a uznesením zo dňa 12.7.1951 sa dedičské konanie zastavilo pre nedostatok majetku. Na
základe osvedčenia podľa zákona 293/92 Zb. č. I. XX/XX si práve týchto 8/16-tín dal F. B. osvedčiť ako
svoje vlastníctvo.
Z výpovede žalobcu, žalovaných, ako aj svedkov súd zistil, že dané nehnuteľnosti užívali tak rodina M., F.
F. B.. Žalobca uviedol, že tieto nehnuteľnosti užívali v podieloch tak, ako vyplývali zo závetu. Svedkovia,
ktorí boli predvolaní žalovaným v 1. rade uviedli, že nehnuteľnosť vo väčšej miere užívala rodina B.
než rodina M.. Žalobca vo svojej výpovedi a vo svojich vyjadreniach uvádzal, že dané nehnuteľnosti
na základe závetu stále považoval za svoje dedičstvo po otcovi a daný stav nepotreboval riešiť, keďže
nehnuteľnosti boli v užívaní družstva a následne mal za to, že ich opätovne rodina nadobudla do
vlastníctva. Celú situáciu začal právne riešiť až po tom čo zistil, že na základe osvedčenia by mal
byť B. B. vlastníkom spolu 10/16-tín predmetnej nehnuteľnosti.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 115 zákona č. 141/50 Zb. Stredný Občiansky zákonník (ďalej v texte len SOZ) vydržaním možno
nadobudnúť vlastnícke právo ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116 ods. 1 SOZ vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne kto ju drží oprávnene (§ 145), a
nepretržite 3 roky, ak ide o nehnuteľnú vec je potrebná vydržacia doba 10-ročná.

Podľa § 570 SOZ, tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1.1.1951.

Podľa Uhorského obyčajového práva zák.čl. XVI/1876 súkromné písomné testamenty musia byť
písomné, musia mať miestne a časové dátum, musia byť podpísané poručiteľom a ak ide o testament
písaný cudzou rukou musí byť podpísaný súčasne prítomnými štyrmi svedkami.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/95 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 293/92 Z.z. o úprave niektorých vlastníckych práv k nehnuteľnostiam účinným
do 30.11.2000, na základe osvedčenia notára vydaného za podmienok uvedených v tomto zákone, sa
v evidencii nehnuteľností zapíše za vlastníka nehnuteľnosti osoba uvedená v tomto osvedčení.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 293/92 Z.z. o úprave niektorých vlastníckych práv k nehnuteľnostiam účinným
do 30.11.2000, ak do 10 rokov odo dňa zápisu do evidencie nehnuteľností podľa ods. 1 neuplatní
na súde alebo v konaní o pozemkových úpravách vykonaných z dôvodu usporiadania vlastníckych a
užívacích pomerov, vlastnícke právo takto zapísané iná osoba, stáva sa zapísaná osoba vlastníckom
zapísanej nehnuteľnosti na základe vydržania. To platí aj pre prípad, keď nehnuteľnosť v tejto lehote
bola prevedená na inú osobu, než ktorá je uvedená v osvedčení.

V predmetnom konaní súd prioritne skúmal naliehavosť právneho záujmu žalobcu na podaní takejto
žaloby. Súd mal zato, že na strane žalobcu je naliehavý právny záujem, pretože iným spôsobom sa
nemôže domôcť svojho práva, keďže žalovaný v 1. rade je už zapísaný v liste vlastníctva ako vlastník
8/16-tin po V. B. st. na základe osvedčenia a darovacej zmluvy.

Predmetom konania je polovica nehnuteľností zapísaná na Y. Č.. XXX O. kat. Ú.. Ž.. Ide o polovicu, ktorú
vlastnil V. B. M.. Polovicu nehnuteľností, teda 4/8 nehnuteľností nadobudli deti V. B. M.. v dedičskom
konaní po svojej nebohej matke W. B., rod. Petrovej tak, ako to vyplýva aj z výpisu z pozemkovej knihy
kat. úz. Žehňa, zápisnica č. 144. Dedičmi po W. B., L.. B. boli V.I. B. F. Al Y., F. M., L.. B. F. Andrej .
Zápis v pozemkovej knihe tejto jednej polovice na jednotlivých dedičov bol uskutočnený v pozemkovej
knihe 14.05.1933 pod čd. 32/70.

V. B. M.., manžel nebohej W.L. B., L.. B. potom mohol za svojho života disponovať len tým majetkom,
ktorý vlastnil. Rovnako len tento majetok mohol rozdeľovať pre prípad svojej smrti v závete. Podľa súdu
potom testament z 20.04.1950 vyjadruje vôľu poručiteľa V. B., M... Testamentom v extraviláne rozdelil
svoj majetok, ktorý vlastnil, teda polovicu nehnuteľnosti, v súčasnosti zapísanej na Y. XXX O. kat. Ú..
Ž.F., W. V. M. F. Andreja v podiele 12/40-tin a 8/40-tin.

Skutočnosť, ktorú uvádza žalovaný v 1. rade vo svojich vyjadreniach, prípadne v odvolaní, že poručiteľ
neuvádza majetok, ktorý mal údajne za svojho života rozdeliť medzi deti F., F. F. J B. a z tohto dôvodu
ich vylúčiť z dedičského práva, podľa súdu nespôsobuje neplatnosť závetu.

Taktiež je podľa súdu nepochybne preukázaná kópiou pozemno-knižnej vložky 144 v kat. Ú.. Ž., Ž.
V. B. M.. nemohol disponovať podielmi, ktoré vlastnili po svojej nebohej W. F. Y., L.. B. F. J B., ktorý
v čase spísania závetu boli v Amerike a teda je zrejmé, že nehnuteľnosti, ktoré spravoval v čase ich
neprítomnosti ich otec V. B. zveril len do užívania závetným dedičom V. M. F. Andrejovi . Vo vzťahu k
týmto podielom, teda nemohla u V. M.N., F. F. B. existovať dobromyseľnosť držby, a neskôr vzniknúť
vlastnícke právo.

Čo sa týka spochybnenia závetu vo vzťahu ku skutočnostiam, že pod závetom je podpísaný F. B. F.
Jozef ako závetní dedičia, čo zákon nepripúšťa, súd poukazuje na to, že v závete sú podpísaní štyria
svedkovia, ktorí sú rozdielni od závetných dedičov, čiže neobstojí námietka neplatnosti závetu, keďže
závet je riadne podpísaný svedkami.

Ďalšie námietka žalovaného, že V. B., ktorý je ako svedok podpísaný v závete, vypovedal v konaní a
uviedol, že takýto závet nepodpisoval, taktiež neobstojí, keďže bližšia identifikácia svedka v závete nie
je. Ako je zrejmé z výpovedí svedkov v konaní, v obci Ž. bolo niekoľko rodín B., preto je možné že,
svedok, ktorý vypovedal v konaní, závet podpisovať nemusel, keďže mohol exitovať aj iný V. B., ktorý
ako svedok bol pri podpisovaní závetu.

Čo sa týka spochybnenia závetu vo vzťahu k pečiatke ako aj skutočnosti, že V. M. mal v tom čase pôsobiť
ako tajomník MNV, žalovaný v 1. rade tieto svoje tvrdenia nijako nepreukázal. Pečiatku prípadného úradu
nie je podstatná náležitosť závetu, ktorej neexistencia by spôsobovala neplatnosť závetu, keďže ide o
súkromný nie verejný testament. Meno podpísané pod pečiatkou je Y. I. M.. Taktiež je zrejmé, že závet
bol spísaný v obci Lesíček, kde V. B. Poručiteľ žil.

Žalovaný v 1. rade ďalej tvrdil, že závet je neplatný z dôvodu, že podpis na Testamente v extraviláne ako
aj v intraviláne je rozdielny od podpisu na „Vyhlásení o vzdaní sa majetku - o vzdaní sa vdovského práva
užívacieho“ z rovnakého dňa, t.j. 20.04.1950. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že je zrejmé, že tieto podpisy
nie sú rovnaké a pravým podpisom V. B. je podpis na Vyhlásení, bližšie však tieto svoje tvrdenia ničím
nepreukázal. Súd naopak poukazuje, že pri rozdielnosti podpisov a nemožnosti bližšie v súčasnosti
bez pochybnosti zistiť podpis V. B., má súd za vierohodný podpis na testamente v extraviláne ako aj
intraviláne, keďže bol robený pred štyrmi svedkami, ktorí podpisovali závet, a pred dvoma závetnými
dedičmi.

Samotný podpis, jeho písmo, svedčí o tom, že ho podpisoval 79 ročný V. B., keďže práve toľko rokov
mal v čase spísania závetu. V. B. bol roľník, ktorý sa celý život živil prácu vlastných rúk a nie písaním.
Takže na samotnom tvare písma sa prejavil vek ako aj „nevypísanosť“ ruky poručiteľa.

Ako je zrejmé z Vyhlásenia, toto bolo vyhotovené v Tuhrine. V tom čase mal V. B. 79 rokov. Podľa súdu je
teda na nanajvýš pravdepodobné, že dané Vyhlásenie, ktoré bolo robené za účelom získania sociálneho
dôchodku, ako je to zrejmé z poučenia na tomto Vyhlásení, urobil po spísaní závetu, za V. B. v jeho
mene niekto iný v inej obci než v akej V. B. žil a aj spisoval testament. Súd vychádza aj zo samotného
znenia závetu, z ktorého je zrejmá presná znalosť majetku, ktorý V. B. v čase spísania závetu vlastnil,
ako aj skutočnosť, že deti Alžbeta a Ján sa nachádzajú v Amerike a akými podielmi disponujú po svojej
nebohej matke. S poukazom na tieto znalosti rozdelenia majetku rodiny V. B. M.. je zrejmé, že daný
závet bol spisovaný práve na pokyn V. B. a presne vyjadruje jeho poslednú vôľu ako naložiť s jeho
majetkom v prípade jeho smrti.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má súd potom za nepochybne preukázané, že závet a
posledná vôľa V. B. st. bola nepochybne preukázaná a zrejmá tak F. B. ako aj V. M.. Na základe tohto
závetu, po smrti poručiteľa, hoci predmetné nehnuteľnosti neboli prejednané v dedičskom konaní práve
z dôvodu Vyhlásenia a následného priznania sociálneho dôchodku a teda deklarovanej nemajetnosti V.
B. staršieho, začali predmetné nehnuteľnosti užívať v súlade s vôľou poručiteľa, tak V. M. F. F. F. B., čo
potvrdili tak účastníci konania ako aj svedkovia. Účastníci ani svedkovia nevedeli uviesť presné výmery
v akých sa dané nehnuteľnosti užívali.

Samotný V. M. ako aj F. B. poznali podľa súdu vôľu poručiteľa a podiely aké dostali do užívania. Keďže
nedošlo k zápisu vlastníckeho práva na závetných dedičov, súd mal za to, že sa stali dobromyseľnými
držiteľmi. Titulom pre dobromyseľnú držbu bol práve spísaný závet zo dňa 20.04.1950. Dňa 28.05.1951
V. B. st. zomrel a dňom jeho smrti vstúpili do dobromyseľnej držby tak V. M. ako aj F. B.. V tom čase
na našom území platil Stredný občiansky zákonník, ktorý umožňoval vydržanie nehnuteľnosti v 10
ročnej lehote, táto potom uplynula 29.05.1961. Jozef Sirotňák ako aj F. B. nadobudli v príslušných
podieloch danú polovicu nehnuteľností v tento deň. V. M. v 12/40 a F. B. v 8/40 do svojho podielového
spoluvlastníctva vydržaním. V tom čase bola nehnuteľnosť v užívaní roľníckeho družstva. Nedošlo k
zápisu vlastníckeho práva do pozemkovej knihy a neskôr ani do katastra nehnuteľností. Hoci neskôr F.
B. si dal osvedčiť časť nehnuteľností, ktorú užíval, vzhľadom na znalosť vôle poručiteľa, ktorá podľa súdu
bola F. B. známa, nemohol byť dobromyseľným držiteľom väčšej časti nehnuteľnosti, než akú zdedil zo
závetu, teda 8/40, aj v prípade, že by väčšiu časť užíval.

Čo sa týka údajov katastra, sú platné a záväzné len dovtedy, kým sa nepreukáže opak. V tomto prípade
sa preukázalo, že žalovaný v 1. rade v súčasnosti nemôže byť vedený ako vlastník 10/16-tin predmetnej

nehnuteľnosti, ale maximálne 2/16-tin. 8/16-tin (20/40-in) je časť pripadajúca V. B. st., ktorú rozdelil
svojím závetom V. M. a F. B.. Je teda na mieste, aby v súlade s vôľou poručiteľa a s platným závetom
bola táto polovica prejednaná v dedičstve po V. M. v podiele 12/40-tin a 8/40-tin v podiele pre F. B.N..

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Hoci žalobca bol v konaní úspešný, súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal, a to z dôvodu,
že niektorí žalovaní sú aj jeho rodinnými príslušníkmi, ktorí konanie nezavinili, avšak bolo vzhľadom
na nerozlučné spoločenstvo potrebné ich žalovať. Žalovaní v 1., 7. a 8. rade so žalobou nesúhlasili.
U žalovaných v 7. a 8. rade ide tiež o účasť v konaní z dôvodu nerozlučného spoločenstva. Žalovaný
v 1. rade svoj podiel získal od svojho otca a vzhľadom na svoje osobné pomery sa mohol dôvodne
domnievať, že tieto nehnuteľnosti mu právom patria. Takže tieto dôvody súd považoval za hodné
osobitného zreteľa a preto nepriznal náhradu trov konania žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.