Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 8C/11/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417203325
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8417203325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobcu: F.. F. H., nar. XX.X.XXXX,

bytom E., Y. XXX/XX, prechodne H., N. XXXX/X, právne zastúpeného: JUDr. Martin Bašista, advokát
so sídlom kancelárie Štefánikova 8, Poprad, IČO: 37 880 381, proti žalovaným v 1, rade: P. Š., nar.
X.X.XXXX, bytom E. Y. XXX/XX, v 2. rade: I. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom E. Y. XXX/XX, obom právne
zastúpeným:AdvokátskakanceláriaJUDr.Budziková&JUDr.Dachová,s.r.o.,sosídlomNám.sv.Egídia
41/95, Poprad, o určenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade m a j ú v o č i žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo 6.4.2017 sa žalobkyňa na žalovaných domáhala určenia, že je podielovu spoluvlastníčkou
nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Kežmarok, katastrálny odbor, pre katastrálne územie E.
na LV č. XXX a to rodinného domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. U. H. Č.. X/XX, v podiele
určenomznaleckýmposudkomvdôsledkurealizácienadstavbyrodinnéhodomuanáhradytrovkonania.

2. Žalobu odôvodnila tvrdením, podľa ktorého žalovaní sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností

označených v žalobe. Žalobkyňa bola manželkou F.. V. Š., nar. X.X.XXXX, bytom ako žalovaní, ktorý je
ich synom a to až do 12.4.2013, kedy Okresný súd Kežmarok ich manželstvo rozviedol.

3. Počas trvania manželstva žalobkyňa a jej bývalý manžel realizovali so súhlasom žalovaných na
rodinnom dome stavebné práce v rámci nadstavby rodinného domu o novo vybudovanú časť, ktorá
slúžila na bývanie bývalých manželov a ich detí.

4. Nadstavba bola realizovaná z finančných prostriedkov patriacich žalobkyni a jej bývalému manželovi
ako aj z finančných prostriedkov poskytnutých rodičmi žalobkyne i rodičmi bývalého manžela.

5. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva zaniklo i bezpodielové vlastníctvo
k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva.

6. Žalobkyňa sa chcela mimosúdne dohodnúť, aby jej bývalý manžel v súčinnosti s rodičmi vyplatil

majetkový podiel z nadstavby, avšak bezvýsledne, žalovaní odmietli uznať nárok žalobkyne na
spoluvlastnícky podiel nadstavby na rodinnom dome.7. Nadstavba je vec, ktorá pred jej výstavbou nemala vlastníka, je novo vytvorená, a preto sa jedná o
originárne nadobudnutie vlastníctva. Originárne vlastníctvo k veci novo vytvorenej vzniká jej zhotovením
alebo vyrobením, pričom vlastníctvo predmetnej veci nadobúda ten, kto stavbu uskutočnil s úmyslom

mať ju pre seba.

8. Predmetom súdneho konania o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva manželov nie je
spoluvlastnícky podiel nadstavby na rodinnom dome, nakoľko tento nie je v súčasnosti príslušnou
správou katastra v evidovaný v ich prospech.

9. S poukazom na ustanovenie § 149 ods. 3 OZ vo vzťahu k nadstavbe platí, že táto patrí režimom
zákonného vyporiadania do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a jej bývalého manžela, pričom ich
podiely sú rovnaké.

10. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že sú vlastníkmi rodinného domu označeného v žalobe,

nehnuteľnosť je predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Nehnuteľnosť nadobudli počas
trvania manželstva vlastnou, svojpomocnou výstavbou z vlastných finančných prostriedkov. Nadstavba
rodinného domu bola realizovaná na základe Stavebného povolenia vydaného obcou Huncovce z
28.3.2003, s.j.: SÚ-134/2003-Kz, pričom následne povolená prestavba bola predmetom kolaudácie -
Kolaudačné rozhodnutie vydané Obcou Huncovce z 22.10.2004, č.j.: SÚ-406-04-Ja.

11. Žalovaní nesúhlasili s tvrdením žalobkyne, že ona spolu s bývalým manželom realizovala počas
manželstva na rodinnom dome nadstavbu. Výlučne žalovaní zabezpečili vypracovanie projektovej
dokumentácie k nadstavbe, kúpili všetok stavebný materiál, podieľali sa na stavebnej činnosti, svojou
prácou dokonca priamo i žalovaný v 1. rade. Žalovaná v 2. rade vykonávala drobné stavebné práce a

zabezpečovala občerstvenie stavbárov a iných osôb, na stavbe pomáhala i dcéra žalovaných, ktorá v
tomčasebývalasrodičmivdome,odbornéprácetýkajúcesa„elektriny“vykonalpriateľdcéryžalovaných
bez nároku na odmenu. Bývalý manžel žalobkyne osobne pomáhal na stavbe vždy po tom, čo sa vrátil
z práce. Práce robotníkov boli platené žalovanými.

12. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepomáhala na stavbe, ani fyzicky, ani finančne, v čase stavby sa
odsťahovala k svojej matke do Bratislavy, navyše bola tehotná, resp. neskôr na materskej dovolenke.
Rovnako finančne nepomohli na stavbe ani rodičia žalobkyne.

13. Samotné zariadenie nadstavby bolo ponechané na žalobkyňu a jej bývalého manžela a bolo

financované úverom od PSS., a.s.

14. Žalovaní vylučujú, že by boli súhlasili s tým, že nadstavba ich rodinného domu mala vlastnícky
pripadnúť žalobkyni a jej manželovi. Nadstavbou vzniknutý byt mal slúžiť na ich bývanie avšak bez
vlastníckych nárokov.

15. Vychádzajúc z obsahu stavebného rozhodnutia ako aj kolaudačného rozhodnutia, následného
povolenia k užívaniu bola prestavba rodinného domu vo vlastníctve žalovaných. Prestavba bola
realizovaná k existujúcej stavbe rodinného domu. Z hľadiska technického a právneho prestavbu podľa
žalovaných treba posudzovať ako prírastok k veci. Všetko, čo k veci pribudne sa považuje za jej súčasť

a právne veci oddeliť je možné až na základe rozhodnutia vlastníkov stavby.

16. Originárne nadobudnutie vlastníctva je prípustné iba vo vzťahu k veci, ktorá vznikne nezávisle od
práv iného ako je to v prípade zhotovenia stavby rodinného domu na voľnom pozemku. Bytová jednotka,
ktorej následné užívanie žalobkyňou a synom žalovaných bolo žalovanými dovolené, vznikla na

stavebno-technickom a právnom podklade vo vlastníctve žalovaných. Bez existencie stavby rodinného
domu by nikdy fakticky a ani právne nemohla vzniknúť nová bytová jednotka.

17. Podľa § 171 C. s. p., ak je to možné a účelné, súd môže na predbežnom prejednaní rozhodnúť vo
veci samej.

18. Na predbežné prejednanie sporu 14.3.2018 boli strany sporu riadne a včas predvolané. Žalovaní
sa predbežného prejednania sporu nezúčastnili, svoju neprítomnosť neospravedlnili ani nepožiadali o
odročenie predbežného prejednania sporu. Vzhľadom na to, že boli splnené podmienky pre vykonaniepredbežného prejednania sporu podľa § 168 ods. 2 v spojení s § 180 C. s. p., súd konal v neprítomnosti
žalovaných a zistil tento skutkový a právny vzťah.

19. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných Okresným úradom
Kežmarok, katastrálny odbor, pre katastrálne územie E. na LV č. XXX a to: pozemku parc. U. H. Č..
X/XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere XXX S., pozemku parc. U. H. Č.. X/XX,
druh pozemku záhrady, o výmere XX S., rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na pozemku parc.
U. H. Č.. X/XX.

20. Za trvania manželstva žalobkyne a syna žalovaných, F.. V. Š., bola realizovaná nadstavba rodinného
domu opísaného v odseku 19.

21. Z rozhodnutia Stavebného úradu obcí a miest okresu Kežmarok, obec E. č.j.: SÚ-134/2003 - Kz z
28.3.2003 je zrejmé, že žalovaným bolo povolené vykonať stavbu, resp. prestavbu rodinného domu.“

Následne z Kolaudačného rozhodnutia č.j.: SÚ-406/2004-Ja z 22.10.2004 vydaného obcou E. je zrejmé,
že žalovaným bolo povolené užívanie stavby rodinného domu po vykonanej prestavbe, pričom rodinný
dom obsahuje dve bytové jednotky.

22. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

23. Podľa § 135a OZ, vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď boli oddelené od hlavnej veci.

24. Podľa § 120 ods. 1 OZ, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť

oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

25.Podľa§136ods.1,ods.2OZ,vecmôžebyťvspoluvlastníctveviacerýchvlastníkov.Spoluvlastníctvo
je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

26. Žalobkyňa odvodzuje svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti od konkludentnej dohody strán
sporu,teda,žesosvojimbývalýmmanželomrealizovalistavbusosúhlasomžalovaných,pričomzároveň
tvrdí, že sa finančne podieľala na výstavbe časti domu.

27. Z konania žalobkyne nie je zrejmý úmysel smerujúci k nadobudnutiu spoluvlastníctva k nadstavbe

domu, keďže v čase začatia prestavby i jej dokončenia si bola vedomá, že vlastníkom domu sú
žalovaní, v tom čase jej svokrovci. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že by
sa so žalovanými, či s bývalým manželom dohodli na následnom vyporiadaní vlastníckych práv k
nadstavbe domu, teda nepreukázala existenciu dohody (písomnej alebo ústnej), zakladajúcej budúce
spoluvlastnícke vzťahy k nehnuteľnosti. Žalovaní existenciu takejto dohody popreli.

28. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobkyne o tom, že vlastníctvo k nadstavbe rodinného domu
mala nadobudnúť originárnym spôsobom. S poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho
zákonníka je nepochybné, že nadstavbu rodinného domu je potrebné posudzovať ako prírastok veci,
ktorý nemožno oddeliť od hlavnej veci. Žalovaní spochybnili, žeby nadstavba rodinného domu bola

realizovaná výlučne žalobkyňou a jej vtedajším manželom, navyše sama žalobkyňa potvrdila, že
žalovaní sa finančne podieľali na realizovaní nadstavby.

29. Žalobkyňa v žalobe neuviedla ani nepreukázala, či a v akej výške sa podieľala na budovaní
nadstavby rodinného domu.

30. Súd v nadväznosti na uvedenú skutočnosť súd poukazuje na právny názor vyslovený v Náleze
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25. novembra 2015, sp. zn.: III. ÚS 288/2015: „Poskytnutie
peňažných prostriedkov tretej osobe na nadobudnutie nehnuteľnosti, prípadne zhodnocovanie
nehnuteľnosti tretej osoby je zásadne považované za investíciu do cudzieho majetku a môže byť

právnym titulom na prípadné vymáhanie poskytnutých prostriedkov ako bezdôvodného obohatenia,
zásadnevšaksamoosebenepredstavujeprávnytitulnanadobudnutiespoluvlastníctvaknehnuteľnosti.“31. Súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie právneho posúdenia uvedené v citovanom náleze.
Obdobne súd právne posúdil i právny základ žaloby v prejednávanom spore.

32. Na to, aby konanie žalovanej predstavovalo základ pre vznik spoluvlastníckeho vzťahu chýba
dostatok vôle a určitosti právneho úkonu, resp. jej správania sa. Z dôvodu nedostatku právneho základu
podanej žaloby bolo nevyhnutné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a žalobu
zamietnuť.

33. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu úspešní, súd im priznal trovy konania v plnej miere. O ich
výške bude rozhodované po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.