Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 26, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116206644
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116206644.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, proti žalovaným: 1/
P. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. A., 2/ X. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., A. XXX/XX, zastúpenému
JUDr. Martinom Kanásom, advokátom so sídlom Nitra, Školská 3, 3/ F. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom
P. A., o zaplatenie sumy 718,35 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo 14. marca 2017, č. k. 25C/128/2016-85, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 3. rade nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu, ktorou sa voči žalovaným v 1. až 3.
rade (ďalej aj „žalovaní“) domáhal zaplatenia sumy 718,35 eura, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou,
ktorá bola žalobcovi priznaná v trestnom konaní (8 360,82 eura) a sumou poskytnutého poistného
plnenia (9 079,17 eura), zamietol. Súčasne rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovaným v

l. a 3. rade nepriznal náhradu trov konania a žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov
konania. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 415, § 420 ods. 1, § 424, § 438 ods. 1, § 441, §
442 ods. 1 a 3, § 450 a § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). Uviedol, že žalovaní
boli trestným rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 1T/157/2010 uznaní vinnými zo spáchania
trestného činu poškodzovania cudzej veci spolupáchateľstvom, resp. ako objednávateľ. Ku škode došlo
na motorovom vozidle, ktoré bolo podpálené v noci z 19. 12. 2007 na 20. 12. 2007. Poškodený mal
vozidlo poistené u žalobcu. Na základe poistnej zmluvy žalobca poškodenému plnil vo výške 9 079,17

eura a na žalobcu tak prešlo právo na náhradu škody v rozsahu plnenia. Žalobca predložil výpočet
všeobecnej hodnoty vozidla v čase vzniku škody, pričom sa nejednalo o znalecký posudok. V trestnom
konaní bol vyhotovený znalecký posudok Ing. Q. dňa 01. 01. 2010 na ocenenie hodnoty vozidla v čase
vzniku škody. Znalec ocenil vozidlo na sumu 8 360,82 eura. Na túto sumu boli žalovaní v trestnom
konaníspoločneanerozdielnezaviazaní.Žalobcažiadalžaloboupriznaťrozdielmedziplnenímaškodou
zistenou znaleckým posudkom vo výške 718,35 eura. Výšku škody dokladoval vlastným výpočtom,
pričom nepreukázal, že výpočet vyhotovila na to vzdelaná, vyškolená a od žalobcu nezávislá osoba.

V trestnom konaní bola znaleckým posudkom kompetentne a objektívne zistená výška škody v čase
vzniku škody, na ktorú už boli žalovaní zaviazaní. Žalobca nepreukázal, že by si uplatňoval inú škodu
ako bola ocenená v trestnom konaní. Záverom konštatoval, že je nevyhnutné a relevantné výšku škody
objektívne a nezaujate preukázať, čoho dôkazného bremena sa žalobca nezhostil. Výšku škody mal zapreukázanú znaleckým posudkom vyhotoveným v trestnom konaní, ktorého závery žalobca nevyvrátil
ani nespochybnil. Preto nevidel dôvod pre zaviazanie žalovaných na doplatok škody žiadanej žalobcom.
Rozhodnutie o náhrade trov konania právne oprel o ust. § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.

z - Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). Žalovaní mali vo veci plný úspech, preto im vzniklo právo
na náhradu trov konania. Keďže žalovaným v 1. a 3. rade žiadne trovy v konaní nevznikli, tak im ich
nepriznal. Žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania, v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca domáhajúc sa jeho zrušenia

(správne zmeny) a vyhovenia jeho žalobe. Dôvodil, že napadnutý rozsudok je nesprávny, pretože
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na ust. § 813 ods. 1
OZ, v zmysle ktorého prešlo poskytnutím poistného plnenia právo poisteného na náhradu škody na
poisťovateľa. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č.k. 1T/157/2010-443 zo dňa 24. 09. 2013 boli žalovaní
zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8 360,82 eura a so zvyškom nároku na

náhradu škody bol odkázaný na občianske súdne konanie. Zvýraznil, že bol povinný vykonať vlastné
šetrenie poistnej udalosti, pričom postupoval správne a v súlade s poistnou zmluvou, obchodnými
podmienkami a platnou právnou úpravou, pričom v priebehu likvidácie danej poistnej udalosti neboli
naplnené predpoklady na krátenie poistného plnenia. Trestné konanie sa začalo až po šetrení poistnej
udalosti a škoda v trestnom konaní bola ocenená s odstupom času.

3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 2. rade, v ktorom uviedol, že napadnuté
rozhodnutiepovažujezavecnesprávne.Výškaškodybolarelevantnepreukázanáznaleckýmposudkom
v trestnom konaní, ktorého závery žalobca nespochybnil.

4. Žalovaní v 1. a 3. rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.

1 CSP), za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

6.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne

správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného

odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho

iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, a preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi
súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto
ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie

odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal
priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania aprávne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto
i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,

podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobca sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej
inštancie nestotožňuje neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto
časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

9. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 718,35
eura z titulu náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní boli uznaní vinnými zo spáchania
trestného činu objednania a poškodenia cudzej veci, pričom vozidla bolo poistené u žalobcu. Žalobca
poškodenému poskytol poistné plnenie v sume 9 079,17 eura a v trestnom konaní mu bola priznaná
suma iba suma 8 360,82 eura. Preto sa domáha sa rozdielu medzi týmito sumami. Súd prvej inštancie
rozhodol tak, že žalobu zamietol.

10. Podľa § 420 ods. 1, 3 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

11. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním
proti dobrým mravom.

12. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

13. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia.

14. Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

15. V ustanovení § 420 je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá
prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré
sú upravené v § 421 až § 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka (pozri napr. § 769
až 771). Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: protiprávny úkon, spôsobenie

škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj
zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade,
keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa
§ 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia
zavinenia). Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto

za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať
náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V ust. § 420
ods. 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil
určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho

vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe
škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením
povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu
podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 ustanovenia § 420 OZ však treba konštatovať, že
ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď

zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Pri vymedzení pojmu zavinenie treba vychádzať
z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa
objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba
rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením
právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na

dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie,
t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt
vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou
sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená takvedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. V ust. §
420 ods. 3 je zakotvená prezumpcia zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Ak sa preukáže, že škodca
spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného),

zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí
dokazovať. Prezumpcia zavinenia je teda výhodou pre poškodeného. Podľa odseku 3 sa zodpovednosti
zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil; prezumpcia zavinenia je teda vyvrátiteľnou domnienkou.
Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.

16. Podľa ust. § 443 ods. 1 OZ sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk. Aj skutočná škoda aj ušlý zisk
je majetkovou ujmou, ktorá postihla poškodeného v dôsledku vzniku zodpovednosti za škodu, ktorú
niekto iný spôsobil poškodenému. Následky tejto majetkovej ujmy možno spravidla odstrániť peňažným
plnením.

17. Zásada, podľa ktorej sa pri určení výšky ceny vychádza z ceny v čase poškodenia /§ 443 OZ/, a nie

z ceny v čase nadobudnutia veci poškodeným (tzv. nadobúdacia cena), je spravodlivá najmä dnes, keď
sa v dôsledku inflácie a podmienok na trhu aj ceny jednotlivých vecí prudko pohybujú, najmä smerom
hore. Táto zásada však neznamená, že poškodený dostane náhradu škody vždy v takej výške, akú
predstavuje cena poškodenej novej veci v čase poškodenia. Tak by sa poškodený bezdôvodne obohatil
na úkor škodcu, najmä ak bola poškodená vec, ktorá sa užívala už niekoľko rokov, vec opotrebovaná

alebo dokonca už aj predtým poškodená. Výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase
jej poškodenia iba vtedy, ak bola poškodená celkom nová vec. Pri všetkých ostatných veciach sa iba
vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia a pri veciach starších alebo opotrebovaných, treba vždy
prihliadať na vek, opotrebovanie veci a pod. Pri niektorých veciach sa od ceny veci odpočítava najmä tzv.
amortizačná zrážka, ktorá je spravidla odstupňovaná podľa veku poškodenej veci (napr. pri motorových

vozidlách). Pri určení výšky náhrady škody sa vychádza aj z toho, v akom rozsahu bola vec poškodená.
Plnú výšku náhrady škody určenej podľa kritérií vymedzených v predchádzajúcom odseku dostane
poškodený len vtedy, keď došlo k absolútnej škode (napr. poškodená vec sa úplne zničila alebo sa
odcudzila, takže zostala nulová hodnota veci). Inak má poškodený právo na náhradu škody iba vo
výške potrebnej na uvedenie veci do predošlého stavu. Ak by náklady na uvedenie veci do predošlého

stavu boli vyššie ako náhrada za zničenú vec, poškodený by dostal náhradu len do výšky hodnoty
zničenej veci. Ustanovenie § 443 sa vzťahuje tak na škody spôsobené na hnuteľných veciach, ako
aj na škody spôsobené na nehnuteľnostiach. V oboch prípadoch bude treba pri určení výšky náhrady
škody vychádzať z ceny poškodenej veci. Pri nehnuteľnostiach je situácia jednoduchšia, pretože ceny
nehnuteľností sú určené cenovým predpisom (pozri citovanú vyhlášku o cenách stavieb, pozemkov,

trvalých porastov), kým pri prevažnej väčšine hnuteľných vecí sa ceny pohybujú podľa situácie na trhu.
Na určenie ceny, z ktorej sa má podľa § 443 vychádzať, si súd vyžiada znalecký posudok. Aj tu však
platí § 136 OSP, podľa ktorého ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak
ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.

18. Podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania.
Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať
(§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom

konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú toho účastníka, ktorý síce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do

záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd
ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

19.Posudzujúc povinnosťdôkaznéhobremenažalobcuvsporovomkonaní,ktoréjekonanímsporovým,
v ktorom platí prejednacia zásada, so zreteľom na kontradiktórnosť tohto súd prvej inštancie prejednal
vec a rozhodol po vykonaní viacerých pojednávaní, na ktorých vykonal dokazovanie navrhnuté stranami,ktoré po poučení nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Odvolací súd je toho názoru, že
súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu zamietol. Z dokazovania vykonaného súdom prvej
inštancie, ako i z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že žalovaní boli Rozsudkom Okresného súdu Nitra

č.k. 1T/157/2010-443, zo dňa 24. 09. 2013 uznaní vinnými zo spáchania trestného činu poškodzovania
cudzej veci spolupáchateľstvom, resp. ako objednávateľ. Škoda bola spôsobená na motorovom vozidle,
ktoré bolo podpálené v noci z 19.12.2007 na 20.12.2007, pričom predmetné vozidlo bolo poistené u
žalobcu. Na základe poistnej zmluvy žalobca poškodenému plnil škodu vo výške 9 079,17 eura, keď
v rámci poistného plnenia bolo žalobcom vykonané šetrenie na zistenie výšky škody a bol použitý aj

výpočet všeobecnej hodnoty vozidla, vypracovaný JUDr. C. dňa 28. 01. 2008, pričom od všeobecnej
ceny vozidla bola odrátaná spoluúčasť a zvyšková hodnota vraku. V trestnom konaní bol vyhotovený
znalecký posudok Ing. Q. dňa 01. 01. 2010 na ocenenie hodnoty vozidla v čase vzniku škody a znalec
ocenil vozidlo na sumu 8 360,82 eura. Na túto sumu boli žalovaní v trestnom konaní spoločne a
nerozdielne zaviazaní. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia rozdielu medzi ním vyplatenou škodou
a priznanej škodou v trestnou konaní v sume 718,35 eura, pričom výšku škody žalobca dokladoval iba

vlastnýmvýpočtom.Vtrestnomkonaníbolaškodavyčíslenáaobjektívnezistenáustanovenýmznalcom,
v ktorej výške bola následne aj v trestnom konaní priznaná žalobcovi. Vzhľadom na vyššie uvedený
právny výklad a za situácie, že výška škody bola objektívne zistená v trestnom konaní znaleckým
posudkom,žalobcaneuniesoldôkaznébremenoohľadomnímuplatňovanéhonároku,tedanepreukázal,
že by si uplatňoval aj inú škodu, než ktorú objektívne a preukázateľne vyčíslil v trestnom konaní

ustanovený znalec, preto súd prvej inštancie správne žalobu zamietol.

20. Z vyššie uvedených dôvodov sú odvolacie námietky žalobcu nedôvodné a nespôsobilé spochybniť
vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom konaní úspešným
žalovaným v 1. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že v odvolacom konaní
im preukázateľne žiadne trovy nevznikli, čím bol daný dôvod pre aplikáciu čl. 4 CSP.

22. O náhrade trov odvolacieho konania žalovaného v 2. rade rozhodol odvolací súd tak, že v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému v 2. rade podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vzhľadom na to, že žalovaný v 2. rade
bol v odvolacom konaní plne úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného v 2. rade
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).