Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 10, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/187/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116230530
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116230530.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.
Sone Zmekovej a Mgr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina,
Bratislava, IČO: 47 232 480, proti žalovanému: AK Spectrum, so sídlom Kremnická 13, Nitra, IČO: 45
323 861, o zaplatenie 223,24 eura a nákladov spojených s ich uplatnením 1,40 eura, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14.júna 2017 č.k. 10C/424/2016-40, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí zvyšnej časti žaloby a vo výroku o
trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 14.júna 2017 č.k. 10C/424/2016-40 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 173,60 eura a náklady spojené s ich uplatnením 1,40 eura do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 58,28 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou doručenou súdu 18.11.2016
požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný mu zaplatiť 223,40 eura, ktorá pozostáva z istiny
190,24 eura a zmluvnej pokuty 33 eur spolu s nákladmi na poštovné 1,40 eura, titulom úhrady za služby
verejnosti ním poskytované počas 41 mesiacov v období od 07/2011 do 04/2016.

3.Ďalejsúdprvejinštancieuviedol,ževydalvkonaníplatobnýrozkaz,protiktorémupodalžalovanývčas
odpor s vecným odôvodnením, v ktorom namietal premlčanie žalovaného nároku splatného 3 roky pred
podaním žaloby na základe čoho uznesením zrušil platobný rozkaz a nariadil pojednávanie. Žalobca sa
k odporu vyjadril tak, že nárok nie je premlčaný, pretože si žalobou mohol nárok uplatniť až po dodržaní
zákonného postupu a preto sa premlčacia lehota počíta odo dňa nasledujúceho po uplynutí 30 dňovej

lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti, ktorá uplynula v júni 2016.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že žalobca je vyberateľom úhrady
a príjemcom úhrady za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. Žalovaný
je zamestnávateľ, ktorý mal v období 07/2011 do 04/2016 v pracovnom pomere alebo v obdobnom
pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov. Žalovaný v odpore nenamietal, že žalobcovi

nezaplatil úhrady za služby za 41 mesiacov v období od 07/2011 do 04/2016 a ani ich výšku á 4,64 eur a
ani to, že ho žalobca vyzval výzvou z 20.4.2016 na zaplatenie tejto úhrady. V spise sa nachádza podací
hárok z 25.4.2016, ktorým mal žalobca zasielať žalovanému predmetnú výzvu za poštovné 1,40 eur,
na ktorej nie je prezenčná pečiatka pošty a ani podpis zamestnanca pošty. Žalovaný úhradu nezaplatil
a to ani doposiaľ.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3 písmeno b/, § 4 ods. 1, § 6 ods. 3 písm. a/, ods.
4, § 7 ods. 1, 2, § 11 ods. 1, 2, 4 písm. a/, ods. 5 zákona č. 68/2008 Z.z. úhrade za služby verejnostiposkytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov
platiteľ úhrady, podľa § 3 písm. b/, § 4 ods. 1, § 6 ods. 5 písm. a/, § 6 ods. 6, § 7 ods. 1, 2, § 10 ods.
1, 2, 4 písm. a/, ods. 5 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom

a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov, platiteľ úhrady, § 121 ods. 3, § 100
ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka.

6. Konštatoval, že inštitút úhrad za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska tzv.
koncesionárskych poplatkov upravoval s účinnosťou od 1.3.2008 zákon č. 68/2008 Z.z., s účinnosťou

od 1.3.2008 zákon č. 212/1995 Z.z. a s účinnosťou od 1.1.2013 ich upravuje zákon č. 340/2012 Z.z..
Povinnosť platiť úhradu vzniká podľa zákona č. 212/1995 a č. 340/2012 od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom a platiteľ je povinný
zaplatiť ju do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, inak je v omeškaní s jej zaplatením
a vyberateľ je povinný ho vyzvať na zaplatenie tejto úhrad a ak si platiteľ napriek tomu svoju povinnosť
nesplní môže si vyberateľ uplatniť právo na úhradu nedoplatku na súde. V konaní nebolo sporné,

že žalovaný nezaplatil žalobcovi úhradu za 41 mesiacov v období od 07/2011 do 04/2016 v celkovej
výške 190,24 eura. Úhrada za mesiace 07/2011 až 10/2013, ktorej zaplatenie žalobca od žalovaného
v konaní požadoval boli splatné 30.7.2011 až 31.10.2013 a žalobca si tak mohol svoje právo uplatniť
žalobou na súde 31.7.2011 až 1.1.2013. Žalobu však podal 18.11.2013, teda po uplynutí všeobecnej
3-ročnej premlčacej lehoty podľa § 101 Občianskeho zákonníka a pretože žalovaný vzniesol námietku

premlčania, súd nemohol žalobcovi požadované právo priznať a žalobu v časti o zaplatenie 51,04 eur
(11x4,64 eur) zamietol. Uviedol, že sa nestotožnil s námietkou žalobcu ohľadne počítania premlčacej
doby až odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy, pretože právne následky tohto právneho úkonu
podľa zákona č. 212/1995 Z.z. aj zákona č. 340/2012 Z.z. spočívajú v tom, že žalobca si môže tento
nárok uplatniť žalobou na súde a povinnosti žalovaného zaplatiť pokutu vo výške 33 eur, ale nie že

by predlžovala plynutie premlčacej lehoty určenej podľa § 7 odsek 2 oboch zákonov. Pretože žalovaný
nepoprel doručenie predmetnej výzvy považoval tieto tvrdenia žalobcu za nesporné podľa § 151 odsek
3 CSP, hoci sa v spise nenachádza doručenka a na podacom hárku nie je prezenčná pečiatka a ani
podpis zamestnanca pošty. Z uvedených dôvodov žalobe vo zvyšnej časti zaplatenia úhrad za obdobie
od 11/2013 do 04/2016 vo výške 139,20 eur (30x4,64=139,20), ktorý bol podaný včas t.j. pred uplynutím

premlčacej doby vyhovel a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť 139,20 eur spolu so zmluvnou
pokutou vo výške 33 eur, ktorý nárok vyplýva zo zákona, pričom jeho dôvodnosť bola preukázaná
predloženou výzvou, ktorá nebola spochybnené t.j. spolu 172,20 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku. Pretože v konaní bolo preukázané predloženou výzvou, ktorá nebola spochybnená, že
žalobcovi vznikli náklady spojené s uplatnením pohľadávky výške 1,40 eur, žalobe aj v tejto časti vyhovel

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 odsek 2 CSP a v konaní
úspešnejšiemu žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 58,28 %, pretože žalobca bol úspešný
v rozsahu 77,14 % (172,20 eur z 223,24 eur) a žalovaný bol úspešný v rozsahu 22,86 % (51,04 eur z

223,24 eur) a pričom 79,22-20,78=58,44 %.

8. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca v časti zamietnutia zvyšku žaloby, žiadal v
uvedenej časti rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu. Uviedol, že zákon č. 340/2012 Z.z. o
úhradezaslužbyverejnostiposkytovanéRTVSurčujepresnýprocesnýpostupprivymáhanípohľadávky.

V zmysle § 10 ods. 2 je žalobca povinný platiteľa vyzvať na zaplatenie úhrady a ak platiteľ ani do 30
dní od doručenia výzvy neuhradí, je povinný uhradiť pokutu. V zmysle § 10 ods. 5 je potom žalobca
povinný uplatniť si nárok na súde. Má teda presne stanovený procesný postup, po podaní výzvy musí
počkať, či v 30-dňovej lehote platiteľ dobrovoľne povinnosť nesplní a potom si na súde uplatniť všetky
tri nároky (úhradu, poštové sadzby a pokutu). Svoje právo si teda môže uplatniť prvýkrát na súde až v

deň nasledujúci po uplynutí 30-dňovej lehoty po doručení výzvy. Podľa jeho názoru žiadna časť nároku
nie je premlčaná, pričom premlčanie je potrebné posúdiť podľa Obchodného zákonníka. Rozsudok súdu
prvej inštancie považuje za nedostatočne zdôvodnený, pretože sa nevyporiadal s jeho relevantnými
argumentami ohľadom plynutia premlčacej doby, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení zo dňa 02.06.2017.
Poukázal na to, že súd prvej inštancie uviedol, že právne následky výzvy na zaplatenie spočívajú v

tom, že žalobca si môže tento nárok uplatniť žalobou na súde. Vlastne tým priznal, že uplatniť nárok na
súde si mohol až po doručení výzvy. Ak potom podľa § 391 Obchodného zákonníka začína premlčanie
plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, potom nerozumie, prečo sa súd prvej inštancie s
načrtnutouargumentáciounestotožnil.Časťodôvodneniarozsudkujevtomtovnútornelogickyrozporná,čo ju činí nepreskúmateľnou, týmto nesprávnym procesným postupom mu bolo znemožnené uskutočniť
jemu patriace procesné práva, keďže sa nemôže efektívne brániť voči rozsudku, ide o porušenie práva
na spravodlivý proces.

9. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že v plnom rozsahu súhlasí s právnym názorom
prvostupňového súdu. Žalobca mal možnosť vyzvať ho na úhradu nedoplatku okamžite po tom, čo sa
stal poplatok splatným, je na ťarchu žalobcu, že s vymáhaním pohľadávky začal až po takom dlhom

čase a kedy je už časť pohľadávky premlčaná.
10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“), prejednal vec viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej
inštancie (§ 383 CSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP)
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnuté uznesenie nie je preskúmateľné pre nedostatok
dôvodov a nezodpovedá požiadavke presvedčivosti súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP)

11. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v

podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Judikatúra
nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj rozhodnutie formou uznesenia (ak nejde

o rozhodnutie, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému nikto neodporoval alebo o uznesenie, ktoré
sa týka vedenia konania) musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť
rozhodnutiejeodrazomprávaúčastníkanadostatočnéapresvedčivéodôvodneniespôsoburozhodnutia
súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti

výrokurozhodnutia.Súdsavodôvodnenísvojhorozhodnutiamusívyporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.

12.Zákonompožadovanériadneapresvedčivéodôvodneniepísomnejformyrozhodnutiasúdujenielen
formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých
alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah
súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne

musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí
byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve
zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu
v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok

riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto
vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania.

13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak

súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil
správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

14. Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalobcu urobil záver, že rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ktorý vyhovel žalobe len v časti, a to z dôvodu že nárok žalobcu pokladal v časti za premlčaný, nie

je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pričom odôvodnenie rozsudku nezodpovedá požiadavke
presvedčivosti súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) najmä v časti týkajúcej sa právneho posúdenia
právneho vzťahu medzi sporovými stranami, inštitútu premlčania.15. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku nevyporiadal s otázkou posúdenia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami. Odcitoval síce množstvo zákonných ustanovení, avšak nešpecifikoval o aký
právny vzťah medzi sporovými stranami ide. V tej súvislosti potom ani nezdôvodnil, na základe čoho

posúdil otázku premlčania v danom prípade podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Nešpecifikoval
ani presne premlčaciu dobu uvedením dňa jej počiatku a dňa jej uplynutia.
16. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť koncesionársky poplatok,
pretože je zamestnávateľom, ktorý v pracovnom pomere zamestnáva aspoň troch zamestnancov a ktorý
je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny ako odberateľ na odbernom mieste.

V posudzovanej veci nejde o spotrebiteľský spor vedený medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou (§ 290 CSP).
17. Predmetom sporu je zaplatenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sú zdrojom financovania
verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania. Koncesionársky poplatok je považovaný za
osobitný príspevok na finančné zabezpečenie plnenia zákonom stanovených povinností a úloh žalobcu
ohľadom poskytovania verejnej služby. Koncesionárske poplatky nie sú platbou za ponuku programov

ani za ich užívanie, t.j. sledovanie určitých programov, ale platbou ktorá sa vzťahuje na každého, kto
je odberateľom elektriny. Fyzická i právnická osoba teda platí za vysielanie formou koncesionárskych
poplatkov, financuje verejnú službu.
18. V danej veci teda ide o právny vzťah medzi sporovými stranami podľa § 261 ods. 2 Obchodného
zákonníka, ktorým sa spravujú aj záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú

zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej
činnosti. Žalobca je verejnoprávnou inštitúciou a žalovaný obchodnou spoločnosťou, premlčanie práva
je potrebné posudzovať v zmysle § 397 Obchodného zákonníka.
19. Nemožno dať za pravdu žalobcovi, že počiatok premlčacej doby nastáva až po uplynutí lehôt v
zmysle § 10 ods. 2, 3 zákona č. 340/2012 Z.z. účinného od 1.1.2013 a zákona č. 68/2008 Z.z. platného

do 31.12.2012, pretože lehoty uvedené v tomto ustanovení sa vzťahujú výlučne na nárok žalobcu na
pokutu za omeškanie s úhradou koncesionárskeho poplatku. V žiadnom prípade tieto lehoty nemajú
vplyv na uplatňovanie práva z nezaplatených poplatkov na súde a teda ani na okamih vzniku premlčania
v súvislosti so vznikom pohľadávky z nezaplatených koncesionárskych poplatkov.
20. Keďže s ohľadom na uvedené neboli v tejto veci dané podmienky ani na potvrdenie napadnutého

rozsudku a ani na jeho zmenu v napadnutej zamietajúcej časti, odvolací súd tento rozsudok vo výroku
o zamietnutí zvyšnej časti žaloby podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec podľa § 391 ods. 2
CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vec znovu prejedná a najskôr sa vyporiada dôsledne
s právnym posúdením právneho vzťahu medzi sporovými stranami, odvodzujúc od toho i posúdením

premlčania, presne bude špecifikovať premlčaciu dobu a na základe toho si potom ujasní, či je žalovaný
nárok žalobcu v časti zamietnutej premlčaný a v akom rozsahu. Svoje nové rozhodnutie odôvodní tak,
aby zodpovedalo požiadavke presvedčivosti a prekúmateľnosti (§ 220 ods. 2 CSP). V novom rozhodnutí
súd rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).