Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 30, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415200016
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415200016.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci navrhovateľa: C.. P. P. ,
narodený dňa X.X.XXXX, trvale bytom V., G. č. X A, proti dcére: C.. K. P. , narodená dňa XX.X.XXXX,
trvale bytom V., P. M. č. XX, v konaní o zníženie výživného na dospelé dieťa, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 6. októbra 2016, č. k. 5 C 1/2015-37, takto

r o z h o d o l :

I. Zmenu návrhu n e p r i p ú š ť a .

II. Rozsudok Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 6. októbra 2016, č.k. 5 C 1/2015-37,

p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 6.10.2016, č.k. 5 C 1/2015-37, súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľa,
ktorým sa voči plnoletej dcére domáhal zníženia vyživovacej povinnosti k 16.1.2009 na sumu 50,00 €
mesačne s tým, že sumy platené nad sumu výživného vo výške 50,00 € sa započítajú do neskorších
období. Naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa určená rozsudkom Okresného súdu
Bratislava IV. zo dňa 7.5.2007, sp.zn. 25 P 300/2006, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť

platiť výživné vo výške 165,97 € (5.000,- Sk). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 65
ods. 3, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Zákona o rodine, § 157, § 2 ods. 1, § 30,§ 31, § 32, C.m.p., § 183 ods.
1 C.s.p. Vecne odôvodnil rozhodnutie tým, že pri každom návrhu na zníženie, resp. zvýšenie, výživného
musí súd skúmať, či od ostatnej úpravy výživného nastala zmena pomerov takého rozsahu, ktorá by

zmenu výživného znížením alebo zvýšením odôvodňovala, ďalej musí skúmať, či sa výdavky a potreby
dieťaťa oproti ostatnej úprave výživného zmenili alebo či sa zmenili podmienky povinného rodiča do takej
miery, že nie je schopný platiť doteraz určené výživné alebo naopak zmenili sa tak, že je schopný platiť
výživné v sume vyššej než doteraz. Zmenu pomerov musí súd posudzovať porovnaním pomerov, ktoré
tu boli v čase vydania ostatného rozhodnutia o výživnom ku dňu rozhodovania o návrhu na jeho zmenu.
V danom prípade tak súd musel porovnávať pomery, ktoré tu boli ku dňu posledného rozhodnutia s
pomermi v období, za ktoré sa navrhovateľ domáha zníženia uloženej vyživovacej povinnosti. Súd prvej

inštancie konštatoval, že naposledy bolo rozhodnuté o vyživovacej povinnosti navrhovateľa rozsudkom
zo dňa 7.5.2007, č.k. 25 P 300/2006-106, právoplatným dňa 27.2.2009, tak, že súd zvýšil vyživovaciu
povinnosť navrhovateľa z pôvodne určenej sumy 1.000,00 Sk (33,19 €) na sumu 5.000,00 Sk (165,97 €).
Súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že zmena u oprávnenej z vyživovacej povinnosti nastala vtom, že prešla na vyšší stupeň vzdelávania (študovala v tom čase na gymnáziu), čo sa odrazilo vo
zvýšených odôvodnených potrebách oprávnenej z vyživovacej povinnosti. Súd pritom vychádzal zo
situácie navrhovateľa, ktorý v čase rozhodnutia nepracoval, bol nezamestnaný a taktiež argumentoval

negatívnym vplyvom v dôsledku proti nemu vedeného trestného stíhania. Oproti tomuto
stavu došlo k zmene pomerov tak na strane oprávnenej z vyživovacej povinnosti, ako aj navrhovateľa.
Oprávnená začala študovať na vysokej škole. Navrhovateľ medzičasom začal podnikať, čo predstavuje
zlepšenie pomerov v porovnaní so situáciou pri poslednej úprave vyživovacej povinnosti, kedy vôbec
nepracoval. Z uvedeného súd prvej inštancie ustálil, že v období, za ktoré žiada navrhovateľ znížiť

vyživovaciu povinnosť, nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej
povinnosti, a to aj pri rešpektovaní skutočnosti, že od 16.1.2009 má navrhovateľ vyživovaciu povinnosť
k maloletému dieťaťu. Naopak, vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa o úspešnom období v podnikaní v
období rokov 2010 - 2012, toto by odôvodňovalo za predpokladu podania návrhu navrhovateľky v tomto
období a v prípade splnenia ostatných podmienok, zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa.
Súd prvej inštancie zároveň v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodoval v neprítomnosti

navrhovateľa, keďže tento sa nedostavil na pojednávanie nariadené na deň 6.10.2016 (ospravedlnil sa
aj z pojednávania nariadeného na deň 2.6.2015). Obe ospravedlnenia boli doručené súdu emailom, prvé
deňpredpojednávaním,druhévdeňpojednávania.Súdprvejinštanciepoukázalajnato,ženavrhovateľ
v návrhu neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Vytýkal súdu
prvej inštancie, že neprihliadol na skutočnosť, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť, keďže sa mu dňa
16.1.2009 narodil syn, čím na jeho strane došlo k zmene pomerov. Podľa odvolateľa bolo povinnosťou
súdu prvej inštancie skúmať nároky oprávneného s prihliadnutím na existenciu ďalšej vyživovanej osoby
na strane výživou povinného. S poukazom na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine odvolateľ

poukázal na to, že právo na rovnakú životnú úroveň ako rodič majú všetky deti, teda aj jeho maloleté
dieťa. Ďalej uviedol, že v čase vysokoškolského štúdia poskytoval svojej dcére pravidelne zvýšené
výživné vo výške 200,- €, s výnimkou niektorých mesiacov, okrem toho jej poskytoval naviac vreckové
na štúdium a denné študijné potreby, kúpil jej dva prenosné počítače, ktoré by mali byť do výživného
započítané. Vytýkal súdu prvej inštancie, že rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že požiadal

o odročenie pojednávania, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Podľa odvolateľa, vzhľadom na
predchádzajúce prieťahy v konaní nemožno prejednanie a rozhodnutie vo veci v jeho neprítomnosti
odôvodniťnaliehavosťoukonania.Odvolateľnamietal,žesúdprvejinštancieneskúmaltvrdeniauvedené
odporkyňou na pojednávaní. Poukázal na to, že syn jeho manželky v čase podania predmetného návrhu
boldennýmštudentomPrávnickejfakultyvBrne,jehomanželkabolavtomčasenamaterskejdovolenke,

nepodnikala; že je konateľkou a spoločníčkou spoločnosti nie je, podľa odvolateľa, dôkaz o podnikaní.
Jej spoločnosť nevykonáva takmer žiadnu činnosť, minimálnu činnosť v nej vykonáva iný konateľ a
spoločník, jeho manželka nemá takmer žiadny príjem. Momentálne sa lieči na leukémiu, dostáva len
nevyhnutnú liečbu vzhľadom na dlh v zdravotnej poisťovni. Podľa odvolateľa nie je pravdou, že platí
nadštandardný byt, má neuhradené nájomné a iné náklady spojené s bývaním. Náklady na uvedený

byt sú porovnateľné s dvojizbovým bytom v Bratislave. Žiadne auto nemá vo vlastníctve, držbe ani na
používanie. Žiadal, aby súd pripojil spis Okresného súdu Bratislava IV. sp.zn. 2 T 29/2015. Uvedené
fakty si mohol súd overiť, boli označené v podaní a jeho doplneniach. Navrhol pripustiť zmenu petitu
návrhu tak, že výživné sa znižuje na 50,- € počínajúc januárom 2012, do doteraz uhradeného výživného
sa započítava suma 1.000,- € za elektronické pomôcky pre vzdelanie na Ekonomickej univerzite ako

uhradené výživné. Navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil.

4. K odvolaniu sa vyjadrila dcéra navrhovateľa. Uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi návrhu na zníženie
výživného. Podľa nej má navrhovateľ voči svojim deťom, či plnoletým alebo maloletým, určité povinnosti.
Nie je si vedomá toho, že by mala vyššiu životnú úroveň ako navrhovateľ a jeho maloleté dieťa. Od

navrhovateľa dostala dva prenosné počítače ako dary k narodeninám a Vianociam. Rovnaké dary dostal
aj starší syn manželky navrhovateľa. Počítač a tablet si zaobstaral pre vlastnú potrebu aj navrhovateľ.
Nesúhlasila s tvrdením, že náklady na byt, v ktorom žije navrhovateľ s rodinou, sú porovnateľné s
nákladmi na dvojizbový byt v Bratislave. Namietala, že nikdy netvrdila, že navrhovateľ je vlastníkom
drahého auta či áut. Nesúhlasila s návrhom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj s návrhom

na zníženie výživného na sumu 50,- € počnúc januárom 2012 a so započítaním elektronických pomôcok
do výživného.

5. Navrhovateľ sa k vyjadreniu dcéry už nevyjadril.6. Odvolací súd, s poukazom na § 395 ods. 1, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový
poriadok (ďalej len „C.m.p.“) účinného od 1.7.2016, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,

pričom bol viazaný rozsahom odvolania a nebol viazaný dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 C.m.p.), vec
prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie
(nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385
ods. l C.s.p., § 2 ods. 1 C.m.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.
Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. mája 2018; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany

sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p., §
2 ods. 1 C.m.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p., § 2 ods. 1
C.m.p.), stotožňujúc sa s dôvodmi rozsudku ako správnymi. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu
prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
7. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke

duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to
vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy
na jej budúce povolanie a podobne.

8. Aj pri rozhodovaní o zmene rozsahu výživného prihliada súd k tomu, aby rozsah odôvodnenosti

potrieb dieťaťa zodpovedal reálnym schopnostiam a možnostiam výživou povinných rodičov, pričom
povinnosťou súdu pri rozhodovaní o tejto zmene rozsahu výživného je vykonať porovnanie pomerov
- skutočností dôležitých pre určenie výživného tak na strane dieťaťa, ako aj u jeho rodičov, a to v
čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi existujúcimi v čase nového rozhodovania, na základe
výsledkov dokazovania.

9. Predmetným návrhom sa navrhovateľ domáha zníženia výživného na plnoletú dcéru, naposledy
určeného rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 7.5.2007, č.k. 25 P 300/2006-106, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 3.2.2009, č.k. 11 CoP 246/08-122, zo sumy l65,97 € na
sumu 50,00 € k 16.1.2009, ako aj toho, že výživné, ktoré bolo uhradené nad sumu 50,00 € mesačne od

16.1.2009 do dňa podania návrhu, sa započíta do neskorších období, kedy nebolo výživné uhradené,
až do doby, do ktorej zápočet nebude vyrovnaný. Dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom je v
súlade s ustanovením § 157 C.m.p. taká kvalifikovaná zmena pomerov, ktorá je dôsledkom výraznejšej
zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie o výživnom a ktorá zmena sa
výrazným a trvalejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov konania. Správne preto postupoval

súd prvej inštancie, keď v konaní porovnával pomery na strane účastníkov konania, ktoré tu boli ku
dňu posledného rozhodnutia o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa s pomermi v období, za ktoré
sa navrhovateľ domáha zníženia vyživovacej povinnosti. Ustálil, že v období poslednej úpravy dcéra
navrhovateľa študovala na gymnáziu a navrhovateľ bol nezamestnaný a argumentoval negatívnym
vplyvom proti nemu vedeného trestného konania. Oproti tomuto stavu došlo k zmene pomerov u oboch

účastníkov konania, dcéra navrhovateľa začala študovať na vysokej škole a navrhovateľovi sa, podľa
jeho tvrdení, finančná situácia v období rokov 2010 až 2012 zlepšila. Odvolací súd poukazuje zároveň na
tvrdenie navrhovateľa uvedené v návrhu, podľa ktorého, vzhľadom na medializáciu jeho osoby, jedinou
možnosťou ako mať zárobok, je vlastná zárobková činnosť, preto si musel otvoriť vlastnú firmu v inej
než domovskej krajine, Českej republike. Z uvedeného vyplýva, že na strane oprávnenej osoby sa od

poslednej úpravy výživného, v súvislosti so štúdiom na vysokej škole, zvýšili oprávnené nároky, na
strane osoby povinnej sa zlepšila finančná situácia v dôsledku podnikania navrhovateľa. Podľa názoru
odvolacieho súdu správne tak konštatoval súd prvej inštancie, že nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá
by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti, a to aj s prihliadnutím na vznik ďalšej vyživovacej
povinnosti na strane navrhovateľa.

10. Odvolateľ v odvolaní poukázal na to, že je povinnosťou súdu skúmať nároky oprávneného s ohľadom
naexistenciuďalšejvyživovanejosobyazároveňvytýkalsúduprvejinštancie,ženeskúmaltvrdeniajeho
dcéry na pojednávaní a bez ďalšieho sa s nimi stotožnil v odôvodnení svojho rozhodnutia. Odvolací súd
preto považuje za potrebné poukázať aj na ďalšie skutočnosti, pre ktoré nebolo možné vyhovieť návrhu

navrhovateľa. Navrhovateľ k svojmu návrhu na zníženie vživovacej povnnosti nepripojil žiadne dôkazy,
ani ich neoznačil, ktorými by preukázal tvrdenia uvedené v návrhu. Súd prvej inštancie uznesením vyzval
navrhovateľa, aby označil dôkazy preukazujúce ním tvrdené skutočnosti a pripojil listinné dôkazy, na
ktoré sa v návrhu odvoláva. Uznesenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 2.6.2015. Navrhovateľ navýzvu súdu nereagoval. Spolu s predvolaním na pojednávanie na termín 27.1.2016 bolo navrhovateľovi
doručené aj poučenie o jeho porcesných právach a povinnostiach (č.l. 11), v ktorom bol navrhovateľ,
okrem iného, poučený o tom, že musí všetky dôkazy a skutočnosti predložiť alebo označiť najneskôr do

vyhláseniauznesenia,ktorýmsakončídokazovanieavoveciach,vktorýchsanenariaďujepojednávanie
(§115a)najneskôrdovyhláseniarozhodnutiavovecisamej,pretoženadôkazyaskutočnostipredložené
a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom
len za podmienok uvedených v § 205a (§ 120 ods. 4 O.s.p., § 182 C.s.p.). Poučenie v zmysle novej
procesnej úpravy bolo navrhovateľovi doručené dňa 29.9.2016.

10.1. Keďže konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd posudzoval
návrh navrhovateľa a jeho náležitosti aj podľa ustanovení uvedeného zákona. Podľa § 79 ods. 1
veta prvá a druhá O.s.p. konanie sa začínalo na návrh. Návrh mal okrem všeobecných náležitostí (§
42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko
účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovolával, a muselo byť z neho zrejmé, čoho

sa navrhovateľ domáhal. Konanie o výživnom medzi plnoletými osobami bolo možné začať len na
návrh. Aj podľa § 155 C.m.p. konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.
Ustanovenie § 25 C.m.p. ukladá navrhovateľovi, okrem iného, povinnosť v návrhu pravdivo a úplne
opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie; ako aj povinnosť pripojiť k návrhu
listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva (§ 26 C.m.p.). Odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľ,

napriek poučeniu zo strany súdu, si v návrhu nesplnil základnú povinnosť účastníka konania, a to
označenie, resp. pripojenie dôkazov, na ktoré sa v návrhu odvoláva. Faktom je, že podľa novej právnej
úpravy obsiahnutej v Civilnom mimosporovom poriadku patrí konanie vo veciach výživného plnoletých
osôb medzi mimosporové konania, v ktorých podľa § 36 C.m.p. súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (vyšetrovací princíp). Zákonodarca

pri zdôvodnení tohto začlenenia uvedeného typu konaní dôvodil potrebou zachovania osobitného
procesného režimu pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti k plnoletým osobám ako osobitného
nároku, kde najmä vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nie je determinovaná plnoletosťou a nestráca
charakter osobitného nároku. V tomto smere odvolací poukazuje na znenie článku 4 C.m.p., podľa
ktorého súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je

účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje
dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom
konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom
základesostatnýmiúčastníkmikonania.Keďžepredmetomkonaniavprejednávanomprípadejevýživné
na dieťa, plnoleté, s prihliadnutím na uvedený článok je, podľa názoru odvolacieho súdu, povinnosťou

súdu aplikovať vyšetrovací princíp, pokiaľ je v záujme dieťaťa. Navrhovateľ sa však domáhal zníženia
vyživovacej povinnosti voči dcére, pričom neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
žiadne dôkazy preukazujúce svoje tvrdenia k návrhu nepriložil, v priebehu celého konania v tomto smere
zostal pasívny, a to aj napriek výzve a poučeniu zo strany súdu. Neuniesol tak dôkazné bremeno, preto
aj z týchto dôvodov bolo potrebné jeho návrh zamietnuť.

11. Navrhovateľ v odvolaní namietal, že súd rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že žiadal o
odročenie pojednávania, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Zo súdneho spisu vyplýva, že v
prejednávanej veci súd nariadil celkom štyri pojednávania (27.1.2016, 26.4.2016, 2.6.2016, 6.10.2016),
z toho jedno pojednávanie (27.1.2016) bolo zrušené z dôvodu odvolania sudkyne z funkcie zákonného

sudcu. Pojednávanie vytýčené na termín 2.6.2016 bolo odročené na žiadosť navrhovateľa doručenú
súdudňa1.6.2016,dôvodomžiadostibolapotrebastarostlivostiomaloletéhosynavsúvislostisvážnymi
zdravotnými problémami manželky navrhovateľa. Navrhovateľ zároveň uviedol, že v prejednávanej veci
bol zmenený stav, z dôvodu ktorého doplní petit návrhu, čo vyžaduje prípravu z jeho strany. Navrhovateľ
dôvody svojej žiadosti o odročenie pojednávania žiadnym spôsobom, ani dodatočne, nepreukázal. Súdu

nedoručil žiadny návrh na zmenu petitu návrhu. V súvislosti s pojednávaním vytýčeným na termín
6.10.2016 o 11.00 hod. navrhovateľ doručil súdu dňa 6.10.2016 o 10.55 hod. emailom ospravedlnenie
neúčastinapojednávaníazároveňžiadosťoodročeniepojednávania.Žiadosťoodročeniepojednávania
odôvodnil povinnosťami, v dôsledku ktorých musel ráno vycestovať do Rakúska, kde sa, nie vlastnou
vinou, zdržal dlhšie a nemohol sa tak dostaviť na pojednávanie. Dôvody svojej žiadosti o odročenie

pojednávania opätovne žiadnym spôsobom nepreukázal. Odvolací súd poukazuje na to, že v žiadosti o
odročenietermínupojednávaniajepotrebnénielentvrdiť,žeexistujúdôvodynaodročeniepojednávania,
ale je potrebné preukázať aj ich dôvodnosť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3 Cdo 167/2010).11.1. Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle ustálenej judikatúry (napr. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 167/2010, 5 Cdo 122/2010) rozumie taký závadný
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu Občiansky súdny poriadok (v súčasnosti Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok)
priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Charakterizujú ho tri pojmové
znaky: 1) odňatie možnosti konať pred súdom, 2) to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku
postupu súdu, 3) možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.
11.2. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania

vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé
jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť,
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy a súčasne sú vážne (dôležité, ospravedlniteľné), ako z
hľadísk objektívnych i subjektívnych. Súd má pritom zvážiť závažnosť dôvodov na odročenie
pojednávania. V každom prípade musí mať na zreteli práva účastníkov konania, ku ktorým
nepochybne patrí právo na prejednanie veci v ich prítomnosti (prítomnosti ich právnych zástupcov; 5

Cdo 122/2010). Dôležitosť dôvodu, pre ktorý účastník konania žiada o odročenie pojednávania, musí
súd posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti, pričom je potrebné prihliadať aj na to, aké prekážky
bránili účastníkovi v účasti na predtým nariadených pojednávaniach a v neposlednom rade aj na to, či
tvrdenú prekážku včas účastník preukázal.
11.3. V prejednávanom prípade, vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 7.2. tohto rozhodnutia možno

uzavrieť, že existencia dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 1
C.s.p. (§ 2 ods. 1 C.m.p.) nebola zo strany navrhovateľa preukázaná. V procesnej situácii, ktorá
v prejednávanej veci nastala podaním dostatočne nedoloženej (tiež náležite nevysvetlenej) žiadosti
navrhovateľa o odročenie pojednávania, nemožno preto súdu prvej inštancie vytýkať porušenie § 183
ods. 1 C.s.p. a ani odňatie možnosti navrhovateľovi konať pred súdom v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/

C.s.p. (§ 2 ods. 1 C.m.p.).

12. Navrhovateľ v odvolaní navrhol pripustiť zmenu petitu návrhu tak, že výživné sa znižuje na 50,-
€ počínajúc januárom 2012, do doteraz uhradeného výživného sa započítava suma 1.000,- € za
elektronické pomôcky pre vzdelanie na Ekonomickej univerzite ako uhradené výživné. Podľa § 64 C.m.p.

zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak. Podľa § 143 ods. 1, ods. 3 C.s.p. súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe (1). Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v
konaníopôvodnejžalobe(3).Podľanázoruodvolaciehosúdubyvýsledkydoterajšiehokonania nemohli

byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe, keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno už v
základe nároku a skutočnosti tvrdené v návrhu žiadnym spôsobom nepreukázal. Preto odvolací súd
návrh navrhovateľa na zmenu petitu návrhu nepripustil.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie

druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej

obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).