Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 13, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/329/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816207543
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816207543.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a sudcov JUDr.
ViktórieMidovejaJUDr.AlexandraHusivarguvsporežalobkyne:PrimabankaSlovensko,a.s.,sosídlom
v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: R.. L. S., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, o
zaplatenie 8.537,36 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Rožňava
zo dňa 31.5.2017, č.k. 12Csp/57/2016-52

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania
a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 8.123,91 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 8.123,91 € od 20.9.2016 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni priznal proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu
90%.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy vo výške 8.537,36 € s
príslušenstvom. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa 7.12.2015 sporové strany uzavreli
úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanej peňažné

prostriedky vo výške 8.900 €. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných
mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom bola povinná splatiť do 15.11.2024.
Žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti a bola vyzvaná žalobkyňou listom zo dňa 19.9.2016
na predčasné splatenie úveru, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného
zosplatnenia druhou upomienkou zo dňa 15.7.2016. Pohľadávka žalobkyne ku dňu predčasného
zosplatnenia predstavovala celkom sumu 8.906,48 €, z toho istina 8.537,36 € (žalovaná uhradila na

istinu sumu 362,64 €, ktorá bola odpočítaná zo sumy poskytnutého úveru 8.900 €), úroky 284,23 €
(úroková sadzba vo výške 9,90 % ročne vyplývala zo zmluvy), z kapitalizovaných úrokov z omeškania
vo výške 3,77 € (odo dňa nasledujúceho po splatnosti s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne). Po
zosplatnení úveru žalovaná nerealizovala žiadnu úhradu.

3. Právne súd posudzoval vec podľa ustanovení § 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Skúmal či predmetná úverová zmluva obsahuje
náležitosti predpísané zákonom o spotrebiteľských úveroch. Konštatoval, že zmluva zo dňa 7.12.2015
je v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona 129/2010 Z.z., nakoľko v časti úpravy splátok je síce zrejmé,
v akej výške mala žalovaná zaplatiť splátku, aj v akom počte, v akom čase splatnosti, avšak nie je zo
zmluvy možné zistiť skladbu týchto splátok, tak aby bola žalovaná riadne informovaná, z čoho splátka
pozostáva a v prípade úhrady splátky, aká časť je pripočítaná na istinu, aká časť na úrok, prípadne na

nejaké poplatky. Uzavrel, že keďže obsah zmluvy nezodpovedal zneniu zákona o spotrebiteľskom úvere
v časti ust. § 9 ods. 2 písm. l), súd považoval uvedený úver za bezúročný a bezpoplatkový podľa ust. §11 ods. 1 písm. b). Uviedol, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 8.900 €, na úver zaplatila sumu
776,09 €. Rozdiel medzi uvedenými sumami predstavuje výšku 8.123,91 €, ktorú je žalovaná povinná
zaplatiť žalobkyni. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná sa so svojim plnením dostala do omeškania,

súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v spojení s ust.
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 8.123,91 € od 20.9.2016 tak,
ako žalobkyňa žiadala v žalobnom návrhu. Uzavrel, že žalobkyňa sa dôvodne domáhala zaplatenia
žalovanej sumy vo výške 8.123,91 € s priznaným zákonným úrokom z omeškania z uvedenej dlžnej
sumy, preto v tejto časti súd žalobe vyhovel a vo zvyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca mal úspech v konaní vo výške 95 %
a žalovaná vo výške 5 %, tzn., že konečný úspech v konaní mal žalobca v rozsahu 90 %.

5. Proti výroku rozsudku, a to proti zamietavej časti, podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie z
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
zmenil a návrhu žalobkyne vyhovel aj v zamietnutom rozsahu a žalovanú zaviazal, aby uhradila dlh v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania
vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

6. V dôvodoch odvolania nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, že v úverovej zmluve chýbajú
náležitosti ako výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pretože tieto sú jasne
určené. Sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky a sú uvedené v samotnom texte zmluvy v
bode 1.2. Uviedla, že anuita a anuitné splácanie je definované ako pravidelné (periodické) plynutie

pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby a anuitná splátka zostáva počas celej doby
splácania rovnaká. Skladá sa zo splátky istiny a zo splátky úroku, pričom výška anuitnej splátky sa
nemení, mení sa plynule výška a pomer istiny a úroku. Mala za to, že zmyslom a účelom právnej úpravy
spotrebiteľských úverov je informovanosť spotrebiteľa zakladajúca sa na jednoznačnom vymedzení
rozsahu svojho záväzku, pričom tento cieľ je naplnený bez toho, aby bol spotrebiteľ informovaný v

číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky
a bez toho aby bol obsah zmluvy vyhotovený ako jediný dokument. Poukázala na dôvodovú správu k
zákonu o spotrebiteľských úveroch k § 9 ods. 2 písm. k/, podľa ktorej spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne
informovaný v akých termínoch, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti zo zmluvy.
Ďalej poukázala na rozsudok Súdneho dvora k Smernici 2008/48/ES, ktorej článok 10 ods. 2 písm. h/

sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok. Tiež uviedla, že článok 23 smernice sa má vykladať
v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v
prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice,

táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej
neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Zmluva o úvere
nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10
ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Taktiež poukázala na
výklad rozhodných ustanovení vládou Slovenskej republiky a stanovisko odboru ochrany finančných

spotrebiteľov Národnej banky Slovenska z 18. apríla 2017 k aplikačným dôsledkom rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Biróovej a tiež na aktuálnu
judikatúru slovenských súdov, ktoré všetky dokumenty jednoznačne spochybňujú formalistický prístup
pri vykladaní smernice a zákonnej úpravy, ktorého sa pridŕžal súd prvej inštancie. Na základe uvedeného
mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP
a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne je dôvodné.9. Výrok rozsudku, ktorým súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 8.123,91 € spolu s úrokom z
omeškaniavovýške5%ročnezosumy8.123,91€od20.9.2016dozaplateniado3dníodprávoplatnosti
rozsudku, nebol odvolaním žalovanej ako oprávnenej osoby na podanie odvolania napadnutý, preto

tento výrok nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2,3 CSP) a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu bol výrok, ktorým súd zamietol žalobu v prevyšujúcej časti a
súvisiaci výrok o trovách konania.

11. Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

12. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený

skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne
použiť alebo aplikoval síce správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav
inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne
závery o právach a povinnostiach strán sporu).

13. Súd prvej inštancie právne posúdenie uplatneného nároku žalobkyne založil na závere, že
poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov v dôsledku absencie náležitostí uvedených v ust. § 9 ods.
2 písm. l/ v spojení s ust. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Tieto úvahy, vedúce súd prvej inštancie
k uvedenému posúdeniu spotrebiteľskej zmluvy, odvolací súd nepovažuje za správne.

14. Súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetnej zmluvy správne vychádzal zo spotrebiteľskej
povahy veriteľsko-dlžníckeho vzťahu strán z tejto zmluvy. Správne aplikoval na zistený skutkový stav
ustanovenia zákona na ochranu spotrebiteľa. Rovnako správne ustálil, že na predmetnú zmluvu sa
vzťahuje zákon o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z. a zmluvu podrobil skúmaniu z hľadiska
splnenia zákonných podmienok predpísaných týmto zákonom. Zaoberal sa skúmaním zmluvy z hľadísk

odôvodňujúcich (ne)priznanie úrokov a poplatkov z úveru, na čo je prioritne zamerané aj odôvodnenie
jeho rozhodnutia. Dospel k záveru, že zmluva neobsahuje vytýkané náležitosti stanovené zákonom o
spotrebiteľskýchúveroch.Konštatoval,žeabsenciazákonnýchnáležitostíspôsobuje,žepredmetnýúver
je bezúročný a bez poplatkov. V dôsledku takto zistených skutočností potom súd prijal konečný záver,
že poskytnutý úver je bezúročný a poplatkov.

15. Odvolací súd v nadväznosti na odvolacie dôvody žalobkyne skúmal dôvody, pre ktoré súd určil
úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a dospel k záveru, že v tejto časti súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, ak ust. § 9 ods. 2 písm. l/ zákona 129/2010 Z.z. nevyložil eurokonformne,
vychádzajúc zo smernice 2008/48/ES.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti : výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

17. Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. (§ 9 ods.
2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), v zmysle ktorého
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne aj 3
Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018).

18. Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon 129/2010 Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice
Rady87/102/EHSdoslovenskéhoprávnehoporiadku.SmernicaakošpecifickýprameňprávaEurópskejúnie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer sledovaný smernicou prijatím transpozičných
opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí transpozíciu smernice uskutočniť spôsobom
plne zodpovedajúcim potrebám jasnosti a určitosti. Na tento účel musia byť ustanovenia smernice

vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť
a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,
vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej únie transponovanú určitým zákonom
vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie je absolútny - eurokonformný výklad
zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom prípade by išlo o výklad contra legem.

To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii
vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade s účelom sledovaným smernicou a
zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-212/07, bod 110).

19. Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že smernica bráni členským
štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné

náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc zo záveru, že zákonom
129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu, zámerom zákonodarcu teda
bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods.
2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ust. § 9 ods. 2
písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z.,

ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách
uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“
či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu potrebné

dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z dôvodovej správy k
zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby ust. § 9
ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby zmluva o úvere
upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj iné poplatky. Podľa
presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v dôvodovej správe,

teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od toho, ako ju
vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018).

20. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. a) až l), s), z) a aa).

21. Aplikujúc závery vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu v prejednávanej veci a
vychádzajúczuzavretejzmluvyzodňa7.12.2015,vktorejboladohodnutávýškaanuitnýchsplátokúveru

sumou 124,78 €, uvedený je počet anuitných splátok 108 a určený je aj termín splatnosti jednotlivých
splátok (termín splatnosti prvej splátky nastal 15.12.2015 a splatnosť každej splátky nastane mesačne
15. deň každého kalendárneho mesiaca), má zmluva náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona
129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy a z tohto dôvodu nejde o úver bezúročný a bez
poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z.

22. Dôvody, pre ktoré súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov, neboli súdom prvej inštancie
správne právne vyhodnotené, a preto jeho záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu
absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. l/ zákona 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy
je nesprávny.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej
časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/CSP zrušil a vec mu v tejto časti vrátil na ďalšie konanie.

24. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rešpektujúc odvolacím súdom vyslovené právne závery,

opätovne vec preskúma s tým, že sa bude zaoberať správnosťou a dôvodnosťou žalobkyňou
uplatnených nárokov.25. Keďže odvolací súd rozsudok prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, zároveň zrušil aj
výrok o trovách konania ako závislý výrok.

26. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne o náhrade celých trov
konania.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).