Rozhodnutie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 2, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 16Csp/153/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222815
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116222815.2

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD., v právnej veci žalobcu: T. Š., W..
XX.X.XXXX, F. N.. W. X, XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom
Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: Provident Financial, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy
49, 821 09 Bratislava 2, IČO: 35 805 731, právne zastúpenému De minimis, spol. s r.o., so sídlom
Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO: 36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia 86,86 eur a

o určenie neprijateľných zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 86,86 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka predstavujúca povinnosť spotrebiteľa zaplatiť pevnou sumou
poplatok za garantovanú službu vo výške 144,27 Eur uvedenom v bode 4. Zmluvy o spotrebiteľskom

úvere č. 609657544 zo dňa 05.06.2014 v znení: ,,Za poplatok za garantovanú službu má Zákazník počas
trvania tejto Zmluvy nasledovné výhody: a) telefonické upozornenie na omeškanie s uhradením sumy
splatnej podľa tejto Zmluvy, b) možnosť požiadať o podporu a poskytnutie informácií prostredníctvom
zákazníckej telefonickej linky 0850111104 a kontaktných centier na pobočkách Providentu, ktoré sú
Zákazníkovi k dispozícii v úradných hodinách uvedených na webovom sídle www.provident.sk, a to v

súvislosti s poskytovaním informácií o úvere a právach a povinnostiach Zákazníka podľa tejto Zmluvy,
c) možnosť získať duplikáty dokumentov v súvislosti so Zmluvou v prípade ich straty alebo poškodenia,
d) možnosť získať Kartu splátok, ako pomôcku na vedenie záznamov o platbách podľa tejto Zmluvy, e)
záväzok Providentu zdržať sa uplatnenia nároku na nezaplatenú časť dlžnej sumy v dedičskom konaní,
ak dôjde k smrti Zákazníka.“ je neprijateľná.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o zabezpečení splátok úveru č. 609657544 zo
dňa 05.06.2014 v bode 1.2: ,,Zákazník sa zaväzuje, že za poskytnutie služby podľa odseku 1.1 zaplatí
Poskytovateľovi celkovú odmenu vo výške 381,10 Eur. Zákazník sa zaväzuje splácať túto odmenu v 60
pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) vo výške 6,35 Eur a
poslednú splátku vo výške 6,45 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve
o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky Poskytovateľom. Splatnosť

prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Celková odmena predstavuje odplatu
pre Poskytovateľa za to, že Zákazník bude môcť spotrebiteľský úver splácať v hotovosti priamo v mieste
svojho trvalého bydliska alebo na inom mieste podľa zmluvy, ktoré mu práve vyhovuje a Poskytovateľ
zabezpečí prevzatie a doručenie peňažnej hotovosti na účely splácania spotrebiteľského úveru, pričom
suma celkovej odmeny slúži Poskytovateľovi na úhradu nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby,
ktorými sú cestovné výdavky, telekomunikačné výdavky a odmena pre poverených pracovníkov a tvorí

vlastný príjem Poskytovateľa.“ je neprijateľná.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 9.11.2016 sa žalobca domáhal od žalovaného vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške 86,86 eur z toho dôvodu, že so žalovaným uzavrel dňa 5.6.2014

Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 609657544, pričom žalovaný mu poskytol bezúčelový úver vo výške
740 eur, pričom v zmluve bola uvedená úroková sadzba 22,30 % a poplatok za garantovanú službu vo
výške 144,27 eur, teda celková čiastku, ktorú mal zaplatiť predstavovala 990,27 eur. Zároveň došlo aj
k uzavretiu Zmluvy o zabezpečení splátok úveru z rovnakého dňa, podľa ktorej mal zaplatiť za službu
žalovanéhospočívajúcuvpreberanísplátokodmenuvovýške381,10eur.Spolumaltakzaplatiť,vrátane
úrokov, poplatku za garantovanú službu a služby - odmeny spočívajúce v preberaní splátok, sumu

1.371,37 eur. Žalovanému bola uhradená suma 826,86 eur. Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
(termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru), teda sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Dôvodil, že formulácia 60 týždenných splátok nespĺňa požiadavku vyjadrenú v zákone. Poukázal na to,
že z predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nie je zrejmé, kedy nastáva konečná splatnosť spotrebiteľského

úveru tak, ako to vyplýva z § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.. Uviedol, že sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, pričom musí ísť o zreteľný konkrétny časový okamih.
Poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov a najmä na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 6 Co 134/2016 z 26.7.2016 z ktorého vyplýva, že konečná splatnosť musí byť uvedená dátumovo,
pretože zákonodarca pod konečnou splatnosťou nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok,

pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k), kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok
teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru a preto pri písm. f) iný výklad než ten, že konečná
splatnosť úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy. Nakoľko predmetná zmluva údaj o
konečnej splatnosti neobsahuje, uvedený úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

2. Bezdôvodné obohatenie požadoval ako výšku rozdielu medzi jeho platbami, t. j. 826,86 eur a výškou
úveru 740 eur, teda 86,86 eur. O tom, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil sa žalobca dozvedel od
Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v máji 2015, kedy sa na neho obrátil so žiadosťou o
poradenstvo ohľadom zmlúv žalovaného.

3. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu 30.12.2016 vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že
konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým je 7. deň 60
týždňapodniuzavretiazmluvy,tedazmluvaobsahujepresnýčasovýúdajokonečnejsplatnosti.Dôvodil,
že v slovenskom jazyku pojmy termín a dátum nie sú synonymami. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o
spotrebiteľských úveroch musí ísť len o presné určenie času. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora

EÚ pod sp. zn. C-42/15. Ďalej dôvodil, že argumentácia žalobcu je v rozpore so smernicou Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, ktorá zavádza tzv. maximálnu harmonizáciu. Vzhľadom na
uvedené navrhol žalobu zamietnuť.

4. Písomným podaním doručeným súdu dňa 25.5.2017 žalobca podal návrh na rozšírenie žaloby, ktorým

okrem vydania bezdôvodného obohatenia žiadal aj určiť neprijateľné podmienky týkajúce sa poplatku
za garantovanú službu v zmluve o spotrebiteľskom úvere a odmeny za preberanie splátok v zmluve o
zabezpečení splátok úveru.

5. Písomným podaním doručeným súdu dňa 22.6.2017 žalovaný uviedol, že zmena žaloby je

neprípustná, nakoľko ide o podstatné doplnenie rozhodujúcich skutočností, čo je v rozpore so zásadou
hospodárnosti a rýchlosti civilného procesu, pričom cieľom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné
a nezmyselné žaloby. Poprel tvrdenia žalobcu v žalobe a dôvodil, že žalobca uzavrel každú zmluvu
so žalovaným dobrovoľne. Uviedol, že zmluva o úvere je platná a má všetky zákonom vyžadované
náležitosti. Odplatou za poskytnutie spotrebiteľského úveru Zmluvou o úvere je tak iba dohodnutý úrok

a poplatok za garantovanú službu., pričom poplatok za garantovanú službu nie je neprijateľný, keďže
je súčasťou hlavného cenového dojednania príslušnej zmluvy o úvere. Zmluva o doplnkovej službe
nebola podmienkou získania úveru. Konštatoval, že priemerný spotrebiteľ si vie ustrážiť hlavné zmluvné
podmienky konkrétnej zmluvy. Navrhol žalobu zamietnuť.6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ich prečítaním konštatovaním, že na
č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere,
na č. l. 5 je zmluva o zabezpečení splátok úveru, na č. l. 6 je čitateľný záznam všetkých platieb, na

č. l. 17 a nasledujúcich je vyjadrenie žalovaného k žalobe, na č. l. 24 je oznámenie skutočností, s
ktorou sa spája prevod práv a povinností zo spoločnosti Provident Financial s.r.o. na spoločnosť KRUK
Česká a Slovenská republika s.r.o., na č. l. 29 sa nachádza vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
spolu so zmenou žaloby, na č. l. 38 sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k. 38C/140/2010-269
zo dňa 14.5.2012, na č. l. 47 sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k. 11C/22/2014-281 zo dňa

22.10.2014, na č. l. 52 a nasledujúcich sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k. 14C/92/2013-278
zo dňa 14.5.2014, na č. l. 60 a nasledujúcich sa nachádza rozsudok KS PO č. k. 19Co/142/2016-328
zo dňa 8.12.2016, na č. l. 70 a nasledujúcich sa nachádza zápisnica o pojednávaní zo dňa 22.6.2017
ako aj ďalším spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav:

7. Žalobca a žalovaný dňa 5.6.2014 uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 609657544, pričom

žalovaný mu poskytol bezúčelový úver vo výške 740 eur, pričom v zmluve bola uvedená úroková sadzba
22,30 % a poplatok za garantovanú službu vo výške 144,27 eur, ako aj celková čiastku, ktorú mal zaplatiť
vo výške 990,27 eur.

8. Zároveň došlo v ten istý deň aj k uzavretiu Zmluvy o zabezpečení splátok úveru, podľa ktorej mal

zaplatiť za službu žalovaného spočívajúcu v preberaní splátok odmenu vo výške 381,10 eur. Žalobca
sa zaviazal túto odmenu splácať v 60 pravidelných splátkach a to v 59 týždenných splátkach vo výške
6,35 eur a poslednú splátku vo výške 6,45 eur. Spolu mal tak zaplatiť, vrátane úrokov, poplatku za
garantovanú službu a služby - odmeny spočívajúce v preberaní splátok, sumu 1.371,37 eur.

9. Žalovanému bola žalobcom uhradená suma 826,86 eur, čo nebolo medzi sporovými stranami sporné.

10. Súd prvej inštancie procesným uznesením na pojednávaní konanom 22.6.2017 pripustil za účasti
oboch právnych zástupcov strán sporu rozšírenie žaloby o určenie vyššie uvedených zmluvných
podmienok za neprijateľné, pričom toto rozhodnutie prítomným sporovým stranám aj zdôvodnil a

pojednávanie odročil.

11. Na pojednávaní konanom 2.11.2017 právny zástupca žalovaného uviedol, že podľa bodu 10 písm.
a) žalovaný týmto na dnešnom pojednávaní od zmluvy odstupuje. Poukázal na konanie tunajšieho súdu
16Csp/146/2016, ktorým bola žaloba zamietnutá vzhľadom na odstúpenie od zmluvy a zotrvaní žalujúcej

strany na žalobe, pričom neboli priznané trovy konania úspešnému účastníkovi, t.j. v tomto konaní
žalovanému. Konštatoval, že finančné prostriedky, ktoré sú z časti predmetom tohto sporu 86,86 Eur
boli zaslané žalobcovi na jeho účet o čom ešte doposiaľ nemá potvrdenie, avšak odpadá predmet sporu.
Poukázal na § 166 ods. 1 CSP týkajúci sa spojenia veci, v ktorom apeloval či už na administratívu súdu,
že tento § sa míňa účinku nakoľko konania proti totožnému žalovanému s totožným predmetom sporu,

resp. obdobným predmetom sporu nie sú spájané do jedného konania. Ďalej poukázal na rozhodnutie
tunajšiehosúdu16CSp/137/2016,vktorombolorozhodnuté,ževzhľadomnaabsenciutermínukonečnej
splatnosti úveru bol považovaný tento úver za bezúročný a bez poplatkov a bolo rozhodnuté o vydaní
bezdôvodného obohatenia. Záverom uviedol, že vzhľadom na rozhodnutie vo veci 16Csp/137/2016
nakoľko disponuje možnosťou vykonávania dokazovania nežiada na dnešnom pojednávaní výsluch

obchodného zástupcu a predpokladá, že právny zástupca žalobcu nebude trvať na žalobe. Čo sa týka
odstúpenia od zmluvy na tomto pojednávaní uviedol, že od zmluvy môže odstúpiť kedy chce, či už
polroka pred pojednávaním, deň pred pojednávaním alebo na tomto pojednávaní ako to aj učinil, možno
je to nehospodárne ale je to zákonné. Žiadal odročiť pojednávanie vzhľadom na to, že gentlemanské
slovo z jeho strany nie je dostačujúce pre právneho zástupcu žalobcu, pričom by toto jeho slovo malo

potvrdzovať, že peňažné prostriedky boli zaslané na účet samotného žalobcu. Žiadal vypočuť žalobcu,
či mu boli zaslané prostriedky vo výške 86,86 eur.

12. Právny zástupca žalobcu na tomto pojednávaní uviedol, že postup Providentu Financial, s.r.o. je
automatický a je rôzny vo vzťahu k rôznym sudcom. Podľa môjho názoru ide o šikanózny výkon práv

a toto dnešné odstúpenie od zmluvy, pričom poukázal na rozhodnutie tunajšieho súdu 9Csp/153/2016.
Konštatoval,žežalobabolapodaná9.11.2016,pričombolovykonanéjednopojednávanieakodstúpeniu
zmluvy mohlo dôjsť v priebehu takmer roka kedykoľvek. Konštatoval, že rovnako netrvá na výsluchu
obchodnej zástupkyne žalovaného. Uviedol, že nespojil som sa s klientom, nakoľko tento je napracovnom školení, preto nevedel overiť informáciu, či mu bolo zaslaných, resp. pripísaných na účet
86,86 Eur, pričom konštatoval, že v 21. storočí je šikanózne ak žalovaný či už súdu pred pojednávaním
dopredu v predstihu, alebo na dnešné pojednávanie nepredloží žiaden dôkaz o zaslaní tejto sumy.

nesúhlasím s odročením pojednávania. Navrhol, aby súd rozhodol v zmysle žaloby a rozšírenia veci,
pričom nebolo preukázané, že 86,86 Eur bolo uhradených ako bezdôvodného obohatenie, teda osobe
žalobcu. Dokonca nebolo ani preukázané, aby takáto suma bola poukazovaná. Čo sa týka bezúročnosti
úveru argumentoval hlavne nesprávne uvedenou RPMN, pričom poplatok za zabezpečenie, resp.
zmluva o zabezpečení splátok úveru slúži na umelé znižovanie RPMN. Bližšie sa pridržiaval svojich

písomných podaní. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania, navrhol žalobe vyhovieť.

13. Po tom, čo bol rozsudok súdu prvého stupňa vyhlásený na pojednávaní a po ukončení pojednávania,
bola asistentkou senátu do spisu doložená fotokópia poštovej poukážky svedčiaca skutočnosti, že
žalovaný uhradil žalobcovi sumu 86,86 eur.

14. Vyššie zistený skutkový stav súd prvej inštancie nasledovne právne posúdil:

15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo

obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

16. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická
osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať aj dobu trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

19.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.25. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 4 písm. v) OZ požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol

pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za
ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.

28. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

29. Podľa § 298 ods.1 C.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez

návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade
súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

30. Podľa § 298 ods.2 C.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez

návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

31. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

32. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

34. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych predpisov súd prvej
inštancie konštatuje, že je nesporné, že zmluva o úvere neobsahuje obligatórnu náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere týkajúcu sa konečnej splatnosti úveru v zmysle vyššie citovaných zákonných

ustanovení. Je potrebné si uvedomiť, že zákon o spotrebiteľských úveroch je nutné vnímať ako právny
predpis slúžiaci na ochranu spotrebiteľa ako slabšieho účastníka právneho vzťahu. Súd sa nestotožňuje
s názorom žalovaného, že konečnú splatnosť úveru možno určiť aj počítaním dohodnutých splátok (v
danom prípade 7. deň šesťdesiateho týždňa po uzavretí zmluvy). Inak by zákonodarca neuviedol ako
ďalšiu povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov. Spotrebiteľ by mal mať presne určené do kedy má úver splácať a ponechať to na
počítanú mnohých (ako v danom prípade 60 týždňov) nie je naplnením účelu spomínaného zákonného
ustanovenia. Navyše je komplikovanejšie počítanie lehôt podľa týždňov, ako bežné určenie splátok
úveru podľa mesiacov. Nepochybne teda zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len
stanovenie počtu splátok, pretože inak by sa uspokojil s už so spomínanou ďalšou náležitosťou podľa §

9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie
je možné stotožniť a preto termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo (napr. rozsudok
Krajského súdu v Žiline 5Co 286/14 zo dňa 27.5.2014).

35. Možno dať žalovanému za pravdu, že smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES

z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere predstavuje tzv. maximálnu harmonizáciu, ktorá
znamená, že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od ustanovení tejto smernice (čl. 22 ods. 1). Súd však nezistil, že by záver o chýbajúcej
náležitosti zmluvy vyslovený v tomto rozsudku bol v rozpore s danou smernicou. Podľa čl. 10 ods. 2písm. c/ smernice totiž zmluva o spotrebiteľskom úvere má uvádzať aj dĺžku trvania zmluvy o úvere.
Ustanovenie § 9 ods. 2 f/ zákona 129/2010 Z. z. a výklad súdu k týmto ustanoveniam nie sú v rozpore
s vyššie citovanou smernicou.

36.Vyššieuvedenézáverytedaznamenajú,žežalobcabymalžalovanémuvrátiťlensumuposkytnutého
úveru t.j. 740 Eur a keďže doposiaľ mu zaplatil 826,86 Eur, žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie
vovýške86,86Eur.Vdanomprípadetedabezdôvodnéobohateniejeplnenímbezprávnehodôvodu.Nič
na tomto rozsudku nemení skutočnosť, že žalovaný síce preukázal zaslanie sumy 86,86 eur žalobcovi,

avšak urobil tak až po pojednávaní, teda na pojednávaní neuniesol dôkazné bremeno o tom, že táto
suma uhradená skutočne bola. Žalovaný síce priamo na pojednávaní odstúpil od zmluvy, avšak ako
je vyššie uvedené vzhľadom na nepreukázanie uhradenia bezdôvodného obohatenia nemal žalovaný
dôvod vziať žalobu späť v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia.

37. Vo vzťahu k neprijateľným zmluvným podmienkam súd prvej inštancie uvádza nasledovné: V danom

prípade žalobcovi bol poskytnutý úver 740 Eur so splatnosťou 60 týždňov (viac ako rok) s poplatkom
za garantovanú službu vo výške 144,27 eur. Zo zmluvy síce vyplýva, čo tento poplatok zahŕňa, pričom
vo všeobecnosti možno tento poplatok vnímať ako poplatok za správu úveru, avšak ide len o praktiku
dodávateľa rozložiť úrok do „služieb“ bez ohľadu na to, či ich spotrebiteľa využije. Súdu je však z jeho
činnosti známe z iných súdnych konaní, že tak výška poplatku za garantovanú službu (v niektorých

zmluvách označovaný aj ako administratívny poplatok) ako aj výška odmeny za zabezpečenie splátok
úveru sa odvíjala od výšky poskytnutého úveru.

38. Poplatok za garantovanú službu, ktorý má pokryť náklady na správu úveru však nemôže byť
ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne sofistikovaným

spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem výhodnosti úveru pre nízku úrokovú sadzbu, aj keď v
skutočnosti administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok.
Poplatok 144,27 Eur predstavuje 19,50 % z úveru. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v rozpore s
dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a 3 ods. 1 OZ. Zrejme
to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť sa takémuto posúdeniu cez stanovenie poplatku za garantovanú

službu. Súd zdôrazňuje, že to, že poplatky za správu úveru boli zakázané až od 10.6.2013 neznamená,
že dovtedy mohli byť v neprimeranej výške tak, ako je tomu v danom prípade. V tejto súvislosti možno
poukázať aj na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe č. AZ 17U192/2010 z 3.5.2010, ktorý
dospel k záveru o neprijateľnosti podstatne nižšieho administratívneho poplatku v rozsahu 2% z úveru
za posudzovanie bonity klienta s tým, že nie je to v záujme spotrebiteľa, ale veriteľa.

39. Spotrebiteľ teda by mal platiť poplatok za dodané skutočné plnenie (tzv. teória skutočného plnenia),
musí byť preto predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto
atribúty nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o

prípad vylúčenia súdnej kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej OZ, keďže administratívny poplatok
nepredstavuje hlavný predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok,
ako to vyplýva z § 497 Občianskeho zákonníka), navyše nie je vyjadrený určito (nie je zrejmé za čo sa
platí) a rozhodne nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez možnosti ovplyvnenia
žalobcom). Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie považoval administratívny poplatok v zmluve o

spotrebiteľskom úvere za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

40.Pokiaľideozmluvuozabezpečenísplátokúveru,tátosíceformálnepredstavujesamostatnúzmluvu,
ale z pohľadu posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať
logický záver o tom, že aj v tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená. Ide o akcesorickú

zmluvunadväzujúcunaúverovúzmluvu,keďžejejobsahomjelenspôsobsplácaniadohodnutéhoúveru.
Hlavným predmetom plnenia je teda stále poskytnutie úveru za úrok. Iný výklad pripúšťajúci vylúčenie
súdnej kontroly takejto zmluvy by bol v rozpore s ratio legis ustanovenia § 53 ods. 1 OZ, dodávateľ
by totiž mohol základnú (úverovú) zmluvu rozčleniť na viaceré samostatné zmluvy, ktoré by upravovali
samostatne jednotlivé zmluvné podmienky a to by znamenalo, že v každej takejto zmluve by zmluvná

podmienka bola hlavným predmetom plnenia, čo by znemožňovalo posúdenie jej neprijateľnosti. Takýto
výklad nepochybne by bol v rozpore so sledovaným účelom citovanej právnej úpravy.41. Pokiaľ ide o poplatok za garantovanú službu, ako aj o poplatok za hotovostný výber splátok, súd
má za to, že ich neprijateľnosť je daná z presvedčivého dôvodu, a teda, že tieto sú závislé od výšky
poskytnutého úveru, a teda iné pre každého spotrebiteľa, na základe hľadiska, ktoré inak relevantné

nemôže byť. Nie je žiadnym spôsobom racionálne a v súlade s odbornou starostlivosťou dodávateľa
ospravedlniteľné, prečo by za garantovanú službu, alebo za hotovostný výber splátok mal vyššiu sumu
pri poskytnutí totožnej služby zaplatiť ten, kto dostal vyšší úver.

42. Neprijateľnosť poplatku za garantovanú službu ďalej spočíva v tom, že spotrebiteľ vopred musí

zaplatiť za niečo, čo nemusí dostať. V tomto prípade teda neprijateľnosť nespočíva len v samotnom
spôsobe určenia ceny vedľajšieho plnenia ale aj v samotnej podmienke splatnosti, to znamená, že
dodávateľ vlastne vyžaduje finančné plnenie od spotrebiteľa, ktoré v konečnom dôsledku môže mať
právnu povahu darovania, to znamená, že za zaplatenú sumu spotrebiteľ v prípade, ak riadne plní svoje
záväzky (čo je paradoxné), žiadne plnenie neobdrží. Takýto spôsob vyberania peňazí od spotrebiteľov
nemôže v demokratickej spoločnosti a právnom štáte podľa súdu obstáť. Súd je presvedčený, že

priemerný spotrebiteľ by pri vysvetlení tejto zmluvnej podmienky a možnosti jej odmietnutia k jej
uzavretiu nikdy nepristúpil.

43. Neprijateľnosť poplatku za hotovostný výber splátok súd prvej inštancie vidí ďalej v tom, že zmluvné
ustanovenia uvádzajú, že za hotovostný výber splátok je spotrebiteľ povinný platiť aj v prípade, ak

sa hotovostný výber splátok z akýchkoľvek dôvodov neuskutoční, napr. preto, že klient práve nemá
prostriedky na úhradu, alebo že vykonal úhradu vopred, a teda dodávateľovi žiadne náklady spočívajúce
v dostavení sa na dohodnuté miesto nevzniknú. Aj z uvedeného vyplýva, že poplatok za hotovostný
výber splátok nie je úhradou nákladov na dostavenie sa žalovaného k výberu splátky ale je zvyšovaním
zisku žalovaného sofistikovane nezahrnutého do úrokov a teda za zdania sa výhodnej úrokovej sadzby

danej spotrebiteľovi.

44. Zároveň má súd za to, že zmluvu o hotovostnom výbere splátok treba považovať za zmluvnú
podmienku napriek tomu, že je formulovaná ako osobitná zmluva. Nemožno pripustiť obídenie ochrany
spotrebiteľa tým, že forma splácania úveru, ktorá je vždy integrálnou súčasťou úverových zmlúv, sa

vyčlení do samostatnej zmluvy a tváriť sa, že ide o samostatnú zmluvu so samostatnou cenou, ktorá
by práve preto, že nie je súčasťou textu úverovej zmluvy alebo jej obchodných podmienok, nemala
podliehať kontrole v rámci ochrany spotrebiteľa.

45. Zmluvu o zabezpečení splátok teda vzhľadom na jej akcesoritu k hlavnému vzťahu nemožno

posudzovať samostatne. Uvedená skutočnosť znamená, že do RPMN mala byť zahrnutá aj odmena
podľa tejto zmluvy, ako to vyplýva z § 2 písm. g/ zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia do celkových nákladov spotrebiteľského
úverupatriaajnákladynadoplnkovéslužbysúvisiacesozmluvouospotrebiteľskomúvere.ÚdajoRPMN
je najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa z hľadiska jeho rozhodovania o výhodnosti či nevýhodnosti

príslušného úveru. Pokiaľ takýto údaj je uvedený v nižšej hodnote ako v skutočnosti je, nepochybne tým
dochádza ku klamaniu spotrebiteľa. Zákaz klamania spotrebiteľa je upravený v § 5 zák. č. 250/2007 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa (opäť v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) a tiež pri nekalých obchodných
praktikách v zmysle §7 a § 8 zákona č. 250/2007 Z. z..

46. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať
spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné
údaje alebo zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

47. Podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

48. Podľa § 7 ods. 4 citovaného zákona za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé
konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam
obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

49. Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo
môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože
obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylualebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo
vzťahu k
a) existencii výrobku alebo k povahe výrobku,

b) hlavným znakom výrobku, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie,
príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji výrobku a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum
výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho
zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné
ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na výrobku,

c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja,
akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo
schválenia predávajúceho alebo výrobku,
d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody,
e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy,
f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a

majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo
práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a
vyznamenania, alebo
g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného výrobku alebo vrátenie peňazí podľa
osobitného predpisu14) alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

50. Nezahrnutie odmeny zo zmluvy o zabezpečení splátok do RPMN možno teda považovať za nekalú
obchodnúpraktiku,ktorájezozákonazakázanáapretoajztohodôvodujepotrebnéžalobeovyslovenie
neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky vyhovieť.

51. Tak zmluva o zabezpečení splátok úveru ako aj úverová zmluva sú formulárovými zmluvami, ktorých
obsah žalobca ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Preto ich nie je možné považovať za individuálne
dojednané. Odmena za výber splátok predstavuje viac ako 50 % poskytnutého úveru (381,10 eur z 740
eur predstavuje presne 51,50 %) a výrazne presahuje dohodnutý úrok a administratívny poplatok. Ide
o zmluvnú podmienku dohodnutú zjavne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, pretože takúto službu

si nevymienil a ponúkol (nanútil) mu ju žalovaný, pričom výška odmeny je neprimeraná, nepochybne v
rozpore s dobrými mravmi. Aj pri tejto odmene súd poukazuje na závery ako pri tomto poplatku/odmene
o snahe žalovaného skryť skutočný účel tejto odmeny, ktorej výška sa tak isto odvíja od výšky úveru.
Pri tom len 5 % z každej inkasovanej týždňovej splátky predstavovalo reálne náklady žalovaného s
realizáciou výberov vo forme provízie pre obchodného zástupcu. Odplata bola vo výške 51,50 % zo

sumy poskytnutého úveru bez ohľadu na prejdenú trasu obchodného zástupcu, čo taktiež podporuje
tézu o získaní finančných prostriedkov od spotrebiteľa v priamej úmere od výšky poskytnutého úveru
a nie od reálnych nákladov žalovaného. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o vyslovenie
neprijateľných zmluvných podmienok vyhovieť.

52. O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol rovnako podľa § 255 ods.1 CSP, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní
proti žalovanému plne úspešný, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí
jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.