Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 6T/108/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113012264
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2113012264.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliaša a prísediacich

Benjamína Frantu a Daniely Mareašovej, v trestnej veci obžalovaného por. F. R. a obžalovaného nstržm.
L. F., pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 326
ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) s poukazom na § 138 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zákona, hlavnom
pojednávaní konanom dňa 09.11.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. c) Tr. poriadku

súd obžalovaných:

1/ por. F. R., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom B. XXX/A, T., SR,
príslušník Policajného zboru od 01.08.2008, služobne zaradený ako starší referent Obvodného
oddelenia PZ Hlohovec, odpor poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Trnave,

2/ nstržm. L. F., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom F. č. XX, SR, príslušník
Policajného zboru od 01.01.2010, služobne zaradený ako referent Obvodného oddelenia Policajného

zboru Hlohovec, odbor poriadkovej polície Okresného riaditeľstva PZ v Trnave,

oslobodzujú

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava, sp. zn. 4Pv 174/13 zo dňa 16.12.2013 pre zločin
zneužívania právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 326 ods. 1 písm. a),
ods. 2 písm. a) s poukazom na § 138 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zákona

ktorá im kládla za vinu, že dňa 12.12.2012 v čase asi o 01.05 hod. v Hlohovci na koľajisku Železničnej
ul. V rámci vykonania služobného zákroku obvinený por. F. R. prenasledoval poškodeného J. Q.,
pričom po bezvýsledných slovných výzvach a varovných výstreloch podľa § 60 písm. e) zákona č.
171/1993 Z.z,. o Policajnom zbore, následne ho dostihol a použil voči nemu donucovacie prostriedky
- hmaty, chvaty, údery a kopy sebaobrany, ako aj putá podľa § 51 ods. 1 pím. c), § 52 ods. 1 písm. a)
zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore tak, že ho fyzicky napadol, pričom ho niekoľkokrát kopol

do oblasti hlavy do tváre, následne mu nohou pristúpil hlavu, medzičasom vysielačkou kontaktoval
obvineného nstržm. L. F. s tým, že osobu poškodeného spacifikoval, ktorý sa v tom čase dostavil na
miesto a taktiež poškodeného niekoľkokrát kopol do oblasti hlavy a aj tela, počas čoho mu obaja
vulgárne nadávali a následne poškodeného J. Q. predviedli na Obvodné oddelenie PZ Hlohovec, do
cely pre predvedené osoby, čím konali v rozpore s ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z.
o Policajnom zbore a spôsobil J. Q. drobné odierky a podliatiny v čelnej krajine a oblasti koreňa
nosa, pohmoždenie a okoloočnicovú podliatinu vpravo, poklopovú bolestivosť celej hlavy, pohmatovú

bolestivosť a podliatinu na rozhraní spánkovo temenno-záhlavovej oblasti vpravo, pohmoždenie krčnej
chrbtie s pohmatovou citlivosťou, pohmoždenie hrudníka - jeho zadnej strany vľavo, pohmoždenieľavej obličky s mkroskopickou hematúriou, prasklinu lebečnej klenby, spánkovej kosti, pohmoždenie
mozgu v spánkovotemennej oblasti vpravo, nadpodlebnicový krvný výron v spánkovej oblasti vpravo,
podpodlebnicový krvný výron T-P-O vpravo a 2 drobné ranky, jedna nad ľavým okom a druhá na

koreni nosa, v dôsledku čoho bol poškodený v čase od 16.12.2012 do 22.12.2012 pre krvácanie do
vnútrolebečnej dutiny hospitalizovaný a tieto zranenia si vyžiadali primeranú a odôvodnené dočasnú
práceneschopnosť v trvaní 3 - 4 mesiace,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku súd poškodeného J. Q. nar. XX.X.XXXX v M., trvale bytom B. XXXX/X,
W., odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

V predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie spočívajúce vo výsluchoch
obžalovaného F. R., L. F., poškodeného J. Q., ako aj svedkov T. K., T. F., D. R., L. M., U. W., L.. U.

W., A. U., T. C., L. B., L. B. a znalcov L.. R. B., U., L.. A. B., L.. S. L. a boli oboznámené aj listinné
dôkazy zo spisu.

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaný F. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v deň keď došlo ku skutku, ktorý mi je kladený
za vinu vykonával hliadkovú službu na služobnom motorovom vozidle s vonkajším označením polícia, a
majákmi, pričom som mal oblečenú služobnú uniformu. Prechádzali po ulici M.R. Štefánika, ktorú mali
určenú k inštruktáži, bola noc ale ulica bola osvetlená umelým osvetlením, viditeľnosť bola dobrá. Počas
hliadky si všimli, pri nákladnom motorovom vozidle, ktoré bolo odparkované na okraji cesty bandasky,

plastové nádoby a osobu v tmavom oblečení, ktorá sa tam krčila, schovávala. Rozhodli sa túto osobu
skontrolovať, nakoľko v tom období sa v Hlohovci často vyskytovali krádeže palív z motorových vozidiel.
S vozidlom zastali pri uvedenom nákladnom vozidle a osobu vyzvali nech predloží doklad totožnosti,
alebo nech vyjde von. Na čo osoby reagovala útekom. V tejto dobe nevedel o koho sa jedná a otočili
služobné motorové vozidlo a začali osobu prenasledovať na uvedenom motorovom vozidle. Osoba

bežala po ulici M.R. Štefánika, zabočila na ul. Fándlyho, prebehla cez parkovisko a skočila do objektu
firmy, ktorej názov nevedel. Kolega F. vyskočil z vozidla chcel preliezť bránu a skočiť za touto osobou
do objektu, avšak v objekte sa nachádzal pes, takže kolega do objektu neskočil a zostal zabezpečovať
možnú únikovú trasu páchateľa, táto osoba pokračovala v úniku cez objekt a keďže z miestnej znalosti
viem, že firma do ktorej skočil susedí s vedľajšou ulicou, kde by mohol ujsť, tak so služobným vozidlom

prešiel na túto ulicu a pozoroval okolie, pričom si všimol, ako niekto lezie na garáže, ktoré sa na tejto
ulici nachádzajú. Telefonicky privolal na asistenciu hliadku mestskej polície, nakoľko v tomto čase boli
ako jediná hliadka polície v meste Hlohovec. Do príchodu mestských policajtov stále sledoval garáže,
či tá osoba z tade nezíde, nezoskočí, kolega F. bol stále na druhej strane ulice a zabezpečoval to tam.
Po niekoľkých minútach prišla hliadka mestskej polície na služobnom vozidle, taktiež mali oblečené

ich služobné uniformy, spoločne pristúpili k garážam a začali osobu, ktorá na nich ležala vyzývať a
slovnýmivýzvami„polícia“,zíditedolu“,tobolivýzvyzmojejstranyapríslušnícimestskejpolíciepoužívali
výzvy „zídite dolu, v mene zákona mestská polícia“. Aj táto ulica bola osvetlená, takže osoba ktorá
bola na garážach musela vedieť, že sme policajti, pretože mali oblečené uniformy a boli na služobných
motorových vozidlách. Osoba ktorá na garážach ležala, sa postavila, avšak úplne ignorovala ich výzvy

a pasívne stál na garážach a odmietal zísť dolu. Preto sa rozhodol vyliezť na garáže a tam osobu
zadržať, avšak v tom osoba preskočila do objektu elektrární, z výšky asi 2,5 - 3 metre a dala sa na
útek v tomto objekte, skočil za ňou a prenasledoval ju. Na konci objektu osoba preliezala bránu, ktorá
smerovala na ul. M. R. Štefánika, keď k nej dobehol, osoba už bola na vrchole brány, snažil sa zachytiť
za jednu nohu, nevedel či pravú, alebo ľavú, a druhou nohou ho kopol do hlavy, resp. odsotil nohou.

Tým pádom sa mu vytrhol a preliezol na ul. M.R. Štefánika. Tým, že ho kopol mu nespôsobil žiadne
zranenie a preto pokračoval v prenasledovaní a preliezol bránu, osoba pokračovala v úteku po ul. M.R.
Štefánika, smerom na ulicu Železničnú, prenasledoval ju, pričom neustále osobu vyzýval, aby zostala
stáť. Opätovne jeho výzvy osoba úplne odignorovala a pokračovala v úteku. Potom ako sa dostala na ul.
Železničnú táto osoba pokračovala v úteku, vedľa koľajníc, v smere na Leopoldov, tuná pokračoval aj on

v prenasledovaní za ňou a použil slovnú výzvu:“stoj, lebo použijem strelnú zbraň, resp. stoj, lebo strelím“.Keďže sa jedná o nezastavanú časť Mesta Hlohovec a z dôvodu, že osoba opäť ignorovala jeho výzvy,
z puzdra vytiahol služobnú zbraň a do vzduchu vystrelil myslí tri varovné výstrely. Osoba nereagovala
ani na toto, pokračovala v úteku avšak po niekoľkých metroch ju začal dobehovať, nakoľko strácala sily,

až niekde na úrovni športovej haly táto osoba zastavila a otočila sa mu čelom. Zostal tiež stáť, v taktickej
bezpečnej vzdialenosti, aby osoba na neho nemohla zaútočiť, resp. ak by na neho zaútočila, aby bol
schopný tento útok odvrátiť. Na osobu mieril so zbraňou a neustále ju opakovane vyzýval, aby si ľahol na
zem,roztiaholruky,avšaktátoosobazasenavýzvynereagovala.Vtedysivšimol,žeosobamáoblečené
čierne oblečenie, na hlave má kapucňu, do tváre mu nevidel, ruky mal spustené vedľa tela, nevedel o

koho sa jedná. Vzhľadom na to, že osoba nereagovala na žiadne jeho výzvy zasunul služobnú zbraň
späť do púzdra, pristúpil k osobe, pričom jej oznámil, že bude zatknutý, chyti ho za oblečenie niekde v
oblastihrude,vtomaleosobaodnehoustúpiladozadu,rukyktorémalavedľatelavoľnespustenézačala
zdvíhať hore, z toho usúdil, že chce na neho zaútočiť, resp. zmariť jeho služobný zákrok, zatknutie.
Preto použil úder, bol to jeden maximálne dva údery niekde do oblasti medzi ramenom a hlavou, určite
vedel že zasiahol mäkkú časť tela, následne na to sa osoba ako dostala tento úder, osobu natiahol na

seba, začal sa predkláňať, použil donucovací prostriedok kop, ktorý bol z bezprostrednej blízkosti, to
znamená, že nemohol byť nejak extrémne razantný, po tomto osoba skončila na zemi s tvárou nadol.
Tak ako ich na výcviku učia, jej kolenom pritlačil šiju, aby sa nemohol zdvihnúť a druhú ruku jej chcel
dať za chrbát, aby mohol nasadiť putá. Osoba odmietala, resp. marila jeho služobný zákrok tým, že ruku
neuvoľnila a držal si ruky nejak pod priestorom tela a nechcela ich uvoľniť. Vedel, že ho vyzýval, že mu

budú založené putá, nakoľko tú ruku nechcel uvoľniť, tak použil navoľnovací úder, niekde do oblasti jeho
boku, rebier, tento úder je tzv. navoľnovací, z taktického hľadiska sa vykonáva na kratšie spôsobené
menšie bolesti a odvrátenie pozornosti osoby voči ktorej vykonávame služobný zákrok. Po tomto údere
na krátko ruku uvoľnil, takže sa mu podarilo dať ruku za chrbát za využitia páky nasadiť putá na jednu
ruku a následne už mu potom dal aj druhú ruku za chrbát a dal mu putá aj tam. Je pravda, že osobe

kľačal na šiji jedným kolenom, avšak je to bežný služobný postup pri zakladaní pút osobe, ktorá kladie
aktívny odpor, pretože nijak inak by so osobu, ktorá váži asi 80 - 85 kg na zemi neudržal. Po založení pút
cez vysielačku do éteru vyrozumel hliadky, že páchateľa zadržal pri koľajniciach pri športovej hale. Do
pár minút možno do 5 minút prišiel na miesto kolega F., ako videl že sa k nám blíži, tak dal koleno dole z
osoby, kľačal vedľa neho asi 2 metre, aby ho mal v dohľade a nakoľko to prenasledovanie bolo fyzicky

náročné, prišlo mu zle a aj zvracal. Kolega F. pristúpil k osobe, pričom ho vyzýval aby uviedol svoje
meno, tento človek reagoval tým že mlčal, resp. ak niečo povedal, tak sa jednalo o vulgárne nadávky
voči ním. Niekoľko minút po kolegovi F., možno do 5 minút prišla aj hliadka z OO PZ v Leopoldove, ktorí
vo vysielačke počuli, ako prenasledujú páchateľa, preto im prišli pomôcť vykonať asistenciu. Nakoľko bol
dosť fyzicky unavený a osoba, ktorú zadržal akokoľvek odmietala spolupracovať, nereagovala na výzvy

aby uviedla svoju totožnosť, a aby sa s nimi presunula k služobnému motorovému vozidlu, kolegovia
z Leopoldova spoločne s kolegom F. túto osobu zo zeme zdvihli a tým že ho držali pod ramená, myslí
že jeden z nich aj za nohy ho niesli k služobnému motorovému vozidlu. Pri služobnom motorovom
vozidle už čakala hliadka mestskej polície, ktorí prišli na asistenciu, služobné motorové vozidlo bolo
zaparkované, mali na zadných sedadlách veci, preto osobu chceli osobu postaviť vedľa vozidla aby

mohli pripraviť auto na eskortu, len ten odmietal stáť, kládol absolútny pasívny odpor, takže ho položili
na zem. Tuná sa mu už pozreli do tváre, nikto z nich osobu neopoznal. Po príprave vozidla na eskortu
zadržaného posadili na zadné sedadlo za sedadlo spolujazdca, kolega F. si sadol k nemu za sedadlo
vodiča a osobu sme odeskortovali na OO PZ v Hlohovci. Tu ho umiestnili do miestnosti pre zadržané
osoby, ktorú už pripravil policajt slúžiaci na stálej službe L. B., osoba nechcela sedieť, nechcela stáť,

nechali ho ležať na zemi, pričom mu dal dolu putá, nakoľko už jeho útek neprichádzal do úvahy. Kolega
slúžiaci na stálej službe L. B. si osobu vizuálne skontroloval, taktiež ho nespoznal, zatvoril miestnosť a
obžalovaní išli vykonávať administratívu. Nakoľko nepoznali totožnosť osoby, on nemal pri sebe žiadne
doklady, čo zistili keď osobu umiestnili do cely ale bol u neho nájdený veľký skrutkovač z čepeľou asi 20
cm, a kľúče od motorového vozidla. Keďže nepoznali jeho totožnosť, bol prostredníctvom operačného

strediska vyrozumený kriminalistický technik a príslušníci kriminálnej polície, taktiež bol informovaný
poverený policajt slúžiaci na OO PZ v Hlohovci, ktorý po tom čo hliadka mestskej polície a OO PZ
z Leopoldova preverila miesto kde bol páchateľ prvý krát spozorovaný a zistila, že nádrž na vozidle
je otvorená, trčí z nej hadica, tak tento poverený policajt tam vec zrealizoval ako pokus o krádež.
Počas písania administratívy, zápisnice o obmedzení osobnej slobody a tlačiva o použití donucovacích

prostriedkov počul ako v cele páchateľ zvracia, preto ihneď otvorili celu a spýtali sa ho či potrebuje
lekára, na čo on uviedol, že áno. Ihneď telefonicky privolal sanitku, členovia rýchlej zdravotnej pomoci
prišli v zložení vodič, ošetrovateľ a lekárka. Osobu ktorá bola v cele prezreli, vyšetrili a konštatovali, že
osoba nemá žiadne zranenia, že jej z úst páchne od nafty a nie je jej ďalšie potrebné ošetrenie, anivyšetrenie v nemocnici. O tomto spísali aj správu, ktorá je súčasťou spisu. Po nejakom čase na OO
PZ prišli pracovníci kriminálnej polície pričom konkrétne nadporučík T., opoznal osobu a osoba bola
ustálená ako J. Q.. Počas toho ako spisovali administratívu v tejto veci boli vyslaní na ďalšie preverenie

oznámenia, kde sa jednalo o krádež vlámaním do obchodu, po preverení tohto oznámenia a vykonaní
potrebných úkonov boli vyslaní vyrozumieť majiteľa vozidla z ktorého chcel páchateľ odcudziť naftu a
keď všetky tieto úkony spravili, bolo už po 7.00 hod. ráno a služba nám končila. Od času kedy bol J. Q.
vyšetrený lekárkou sa obžalovaný s týmto v kontakte už vôbec nebol. Za osobu zodpovedal policajt na
stálej službe L. B., ktorý nám svojím podpisom potvrdil na tlačivách, že si od nás osobu prevzal a bez

zranení. O 7.00 hod. ráno vo svojej kancelárii vykonával nevyhnutnú administratívu a policajt T. F. , ktorý
nastúpil na stálu službu si od policjta L. B. osobu umiestnenú v cele prevzal a konštatoval ako aj na tomto
súde, ako aj vo svojich výpovediach, že osoba v tomto čase nemala žiadne zranenia. K obžalobe chcel
uviesť, že nesúhlasí s výrokom že počas vykonávania služobného zákroku a použitia donucovacích
prostriedkov to znamená varovného výstrelu do vzduchu, hrozby zbraňou, hmatov, chvatov, úderov a
kopov a požitia pút J. Q. fyzicky napadol. Vykonávanie takéhoto služobného zákroku ktorý bol jeho

nadriadenými ako aj vyšetrovateľkou z Inšpekcie MV SR vyhodnotený ako zákonný, opodstatnený a
primeraný, nemôže byť predsa označené ako fyzické napadnutie. Po tom čo služobný zákrok úspešne
dotiahol do konca J. Q. neudrel, nekopol ani nijak inak fyzicky nenapadol. Ku skutku ktorý mu je kladený
za vinu, že ho niekoľko krát opakovane kopol do tváre a hlavy, uviedol, že mal na nohách obuté pracovné
ťažké topánky tzv. kanady a ak by bola pravda čo poškodený J. Q. tvrdí, že ho kopal do tváre, zranenia

na jeho tvári by boli devastačné, zrejmé na prvý pohľad. Taktiež tvrdenia J. Q. že mu stál na hlave je
nepravdivé, uviedol, že v čase keď zákrok vykonával vážil 95 kg. Ak by bola pravda, že mu stál na krku
a hlave, zranenia by boli tak isto veľmi viditeľné a devastačné. To, že J. Q. ich označil ako páchateľov
skutku, ktorý mu je kladený za vinu považuje za jeho osobnú pomstu, za to, že ho prichytili pri krádeži
a obmedzili na osobnej slobode. Na druhý deň večer mu volal riaditeľ OO PZ z Hlohovca, ktorý mu

poskytol informáciu, že J. Q. bol vo večerných hodinách prevezený do Nemocnice v Trnave s ťažkými
poraneniami bol hospitalizovaný na JIS. Pričom mu uviedol, že zranenia nejaké mať musel. Počas dňa
v Hlohovci na obvodnom oddelení nebol, bol po nočnej službe, bol doma na adrese trvalého bydliska. J.
Q. počas svojich výpovedí opakovane uvádzal, že na druhý deň bol v cele fyzicky napadnutý policajtmi,
pričom sa jednalo o kopanie do tváre, škrtenie, údery a kopy po celom tele, pričom aj upadol do krátkeho

bezvedomia, a J. Q. pred senátom vyslovene uviedol, že tohto skutku sa nedopustil ja ani kolega F., že
sa jednalo o iných policajtov, ktorí vykonávali službu na druhý deň. Z uvedených skutočností je pre neho
zrejmé a jasné a aj preto sa cíti byť nevinný, pretože J. Q. nespôsobil žiadne zo zranení ktoré mal na
druhý deň večer v čase hospitalizácie a určite nesúhlasí s tým, ako podľa J. Q. prebiehal služobný zákrok
voči nemu. Počas toho ako utekali za Q. videli ako spadol dva krát čo videl, prvý krát v objekte firmy

do ktorej skočil na ul. Fándlyho pretože sa zľakol psa ktorý tam bol a ktorý vedľa neho bežal, zodvihol
sa a pokračoval v úteku a druhý krát spadol, keď skákal z garáže do objektu elektrární, tam spadol aj
obžalovaný keď skákal za ním, nakoľko na zemi bola vrstva zamrznutého snehu. Mal vedomosť, že J.
Q. uviedol, ktorý označil za páchateľov T. C. a T. F.. Po nejakom čase sa dozvedeli, že sa J. Q. dostal
do konfliktu v cele s kolegom C. a s kolegom F., nakoľko nechcel po sebe umyť zvratky, ale nemôže

povedať že vie o tom, že by ho títo dvaja fyzicky napadli, lebo pri tom nebol.

Obžalovaný L. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že mal nočnú hliadkovú službu s kolegom R. a bolo
to už asi okolo pol noci, išli po ul. M.R. F. v Hlohovci smerom na ulicu Železničnú a vlastne pri budove
elektrární bolo na pravej strane odparkovaná dodávka. Išli hliadkovou rýchlosťou 20 km/hod. cca a aj

keď prechádzali okolo tej dodávky všimli si že sa tam krčí za ňou nejaká postava. Tak prešli za tú
dodávku a všimli si že tá postava sa rozbehla smerom na druhú stranu od auta. Po tom sa otočili,
začali prenasledovať tú osobu, on odbočil vtedy potencionálny páchateľ na ul. Fándlyho v Hlohovci a
tam sa rozbehol smerom do dvora nejakej firmy. Tam ho dobehli pri tom plote, keď vystúpil z auta bol
spolujazdec, vyskakoval za jazdy a ešte stihol ten páchateľ už skoro preskočiť plot a stihol ho zachytiť,

on sa mu vytrhol a bol to 2 m plot on dopadol na zem nekoordinovane. Bol tam v objekte v tom dvore
pes, nejaké bojové plemeno, ktorý strašne štekal a ten páchateľ dopadol vedľa toho psa, on si ho nejako
nevšímal, myslel si, že ho pes pozná, preto ani nezačal preskakovať plot. Pes bol agresívny, skákal na
plot, štekal. S kolegom R. sa dohodli na taktike, lebo tam bolo podozrenie že z druhej strany objektu
boli garáže jedno poschodové a dohodli sa že on bude čakať na mieste a kolega R. sa presunul z

druhej strany toho objektu. Tam si privolal aj mestskú políciu. Približne vtedy upovedomili aj hliadku z
Leopoldova,ženechimprídunaasistenciudoHlohovca,žemajúpáchateľaktorýimuteká.Ončakaltam
na mieste pri tom plote len nevedel sa vyjadriť k tomu koľko tam bol, možno 5, možno 10 minút. Potom
počul cez vysielačku ako mu kolega R. hovorí, že prenasleduje toho páchateľa smerom k športovej hale.Vybral sa na to miesto, k športovej hale a zase po určitom čase už mu volal, že osobu má spútanú,
spacifikovanú. On prišiel zo zadnej strany športovej haly v Hlohovci. Kolega na neho zakričal, oni boli
z druhej strany, bol tam betónový plot za tým boli, tam sa za nimi vybral, páchateľ bol smerom na zemi

na bruchu s tým, že mal ruky spútané za chrbtom. Kolega R. bol pár metrov od neho,bol tak, že rukami
sa opieral o kolená a zvracal. Povedal mu, že nech osobu premiestnim do auta, lebo že on nevládze,
že je zo zákroku vysilený, že nevládze. Chvíľu po tom, možno minútu, prišli na miesto policajti z OO
PZ Leopoldov, prišla na miesto aj mestská polícia a s policajtami z Leopoldova ho premiestnili do auta
páchateľa, nemohol ho sám preniesť, lebo páchateľ kládol pasívny odpor, nemohol ho preniesť, preto

mu pomohli. Páchateľa sa pýtal ako sa volá, na to vulgárne na neho reagoval, použil rôzne najhrubšie
vulgarizmy, presne si už nepamätá s tým, že on mu nič hovoriť nebude, odmietal mu povedať ako sa
volá. S tým, že aj počas premiestňovania do toho vozidla aj vo vozidle, neustále vulgárne agresívne
vystupoval nielen voči jemu ale aj voči všetkým policajtom. Vtedy ich tam bolo 6 policajtov. Keď mali
páchateľa naloženého vo vozidle išli s ním do Hlohovca na OO PZ, s tým, že tam ho odovzdali stálej
službe, ktorá si osobu prevzala, umiestnila ho do miestnosti pre predvedené a zaistené osoby. Oni išli v

danej veci spracovať administratívu a zachvíľku zistili, za pár minút, že páchateľ sa dovracal v cele. Stále
ešte nevedeli jeho totožnosť, lebo on na každú našu otázku reagoval tak isto „ja vám nič nepoviem“ a
stále vulgarizmy na nich aj všeobecne na políciu. Ako zistili, že sa dovracal v cele, tak mu zavolali rýchlu
zdravot. pomoc, prišli traja ľudia, z toho jeden lekár, takže oni tú osobu vyšetrili, vedel že ešte sa pýtali
aj jeho ako sa volá a bol ešte verbálne agresívny aj na nich a potom spravili si svoju robotu a osoba

bola umiestnená naspäť do miestnosti. S tým, že lekár uviedol, že nie je potrebné jeho ďalšie ošetrenie
v nemocnici. Vtedy si už vykonávali po tomto administratívnu činnosť k tejto udalosti a stále nevedeli o
koho sa jedná, ozrejmil to až príslušník PZ F. T.. On uviedol, že sa jedná o osobu J. Q., čo si následne
v ich evidencii overili. Po tom ako zistili o koho sa jedná vo veci spracovali potrebnú administratívu,
pokračovali v bežnom výkone služby a o tú osobu sa nejako nezaujímali. To čo hovoril pán Q., že on sa

ho ani nechytil, ani ho fyzicky nenapadol a tobôž aby ho kopal v kanadách do hlavy, to nie je pravda.
Keby ho kopli v kanadách do hlavy, tak ten lekár čo bol privolaný v noci tak asi by zranenia nejaké videl,
ale on nevidel na tej osobe žiadne zranenia. Poškodený vizuálne zranenia nemal žiadne, takže nemusel
nič zisťovať, on na tvári nemal absolútne žiadne zranenia. Na otázku prokurátora, či vie kto kedy akým
spôsobom spôsobil poškodenému zranenia ktoré sú uvedené v obžalobe, obžalovaný uviedol, že nebol

pri tom prítomný, a dopočul sa že mal dostať bitku na druhý deň po 07.00 hod. kedy on už mal po
službe, že mal dostať bitku v cele, ale on tam prítomný nebol. A z toho predchádzajúceho pojednávania
na súde to povedal aj Q. aj označil toho človeka, hovorí sa že C..

Poškodený J. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal tak, že išiel asi o 24.00 hod. večer ku kamarátovi

nevedel presne ulicu, myslí že je to Rázusova, ako išiel po Štefánikovej ulici autom zahliadol biele auto
J. J ktoré v tej dobe vlastnil pán, s ktorým mal v tej dobe problémy a ktorý sa mu asi dva týždne pred
tým vyhrážal že keď ho stretne tak ho zbije. Ako zbadal to auto, tak sa zľakol, pridal plyn, stratil sa
niekde na Štefánikovej ulici ako je Gymnázium a telocvičňa tak tam odparkoval to auto v domnení že keď
vystúpi a pôjde peši, dal si na hlavu čiapku - šiltovku, bral to tak, že ho nespoznajú, išiel po chodníku,

lebo si myslel že s autom sa nestratí. Kráčal smerom k železničnému priecestiu po chodníku rýchlejším
krokom, v tom zahliadol od chrbta svetlá, nevedel kde sa tam má schovať, tak zbadal nákladný voz
vedľa chodníka odparkovaný, nikde inde sa nedalo schovať, tak sa pritlačil chrbtom ku kabíne toho auta.
Videl len svetlá ktoré pokračovali pomenšou jazdou, k tomu nákladnému vozidlu, ktoré medzi nákladným
vozidlom, chodníkom a ním zastavilo. V tom momente ho napadlo že asi ho videli, tak tam zostal stáť,

počul buchnúť dvere auta, tak sa rozbehol a začal utekať. Utekal smerom naspäť po Štefánikovej ulici
smeromdomesta,asi100metrovodtiaľjekrižovatkakde zabočilajetamstarýareálodevnýchzávodov.
Tam sa rozbehol, nakoľko to bolo jediné miesto ktoré je tmavé, tak si myslel že tam sa môže schovať.
Potom počul hukot motora auta ako smerovalo ku nemu, neobzeral sa, stále bežal k hlavnej starej bráne,
tam sa snažil ju preškriabať, asi 2 metre odo neho zabrzdilo auto, medzitým to stihol preskočiť, počul

krik: „stoj ty vyjebanec, stoj ty hajzel“. Bežal, nevnímal nič. Bál sa o svoj život, bál sa že sú to tí
chalaní. Tam preskočil ďalší betónový múr a dostal sa pred obytnú časť, kde sú nové bytovky. Chcel
sa rozbehnúť na druhú stranu cesty, ale si to rozmyslel, chcel sa tam schovať sú tam garáže, myslel
si že ak sa tam schová , tak ho nebudú prenasledovať, vyškriabal sa na strechu jednej z tých garáží.
Tam si ľahol a chcel počkať kým to všetko utíchne. Asi za 5-7 minút tam počul iba nejaké hlasy a do

10 minút tam prišlo nejaké auto, nebolo vidieť aké, lebo ležal. Počul aj nejaké mrmlanie hlasov, ale
nebolo možné zistiť kto to je. Nevedel po akom dlhom čase čo bol schovaný sa niekto drápal oproti po
pletive, aby sa pozrel na strechy, v tom tam len zbadal nejakú baterku a osobu, ktorá povedala: „tu je
ten hajzel, tu je ten vyjebanec“. Pozrel sa ale bola to len tmavá čierna osoba, nebolo možné rozoznať čiide o policajta. Potom neváhal a zobral sa do protiľahlej firmy, ktorá susedí s garážami, lebo tá osoba sa
snažila preškrabať plot a dostať sa ku nemu, tak zoskočil smerom do protiľahlej firmy, tadiaľ bežal cez
firmu až k hlavnej bráne, cez ktorú sa predriapal a dostal sa späť na tú istú ulicu, kde bol ten nákladný

voz. Bežal ďalej smerom k železničnému priecestiu a k poľnej cestičke ktorá je súbežná s koľajiskom.
Tam už ani tak moc nevládal, bol unavený, išiel jemným krokom, chcel sa dostať k železničnému mostu,
lebo tam je úplná tma, chcel sa schovať, ale už nevládal, tak medzi koľajiskom a tou halou je panelový
plot, ku ktorému došiel, učupol si tam, v domnení, že ho tam tá osoba neuvidí, že si tam oddýchne.
Bol tak vyčerpaný, čupol si zbadal ako beží osoba, viacej sa prikrčil, v tom tá osoba pribehla ku nemu

a dobehla ku nemu, začala ho kopať hlava, nehlava, kričať že kto som, „vyjebanec, prečo si utekal“, v
tom cítil len kopy do hlavy, do oblastí tela, stále si myslel že je to jeden z tých chalaniskov, lebo tam bola
strašná tma, nebolo dobre vidieť. V tom ako ho kopal, tak mu stupil na krk a časť sánky, tváre s topánkou
tak, že mu ju tlačil dosť intenzívnou silou do zeme, kričal na neho ako sa volá a v tom si všimol ako
mal bokom hlavu že mal v ruke vysielačku a volal. Hneď na to začal argumentovať že on neutekal pred
nimi, ale ich to vôbec nezaujímalo, že dobehol svoju trofej, to nebol zákrok, jednoducho kopal ho hlava

nehlava do oblasti hlavy, tela, to boli kopy tak aby mu spôsobil nejaké zranenia. Nekládol absolútne
žiadny odpor, ležal na zemi, nedokázal ani súvisle hovoriť asi ťažko by vyvíjal odpor. Potom ako dovolal
s tou vysielačkou, tak mu vykrútil ruky, chvíľu na to tam pribehol ďalší obžalovaný a ten začal tak isto
na neho kričať kto je a ako sa volá a kopal ho aj on. Keďže sa im snažil vysvetliť že nevedel že sú to
policajti, ich však stále zaujímalo len jeho meno. Tak im ho chcel aj povedať, len bľabotal, nemal súvislú

reč. Medzitým im hovoril že nech ho nekopú, nech ho nebijú, že neutekal pred nimi. Potom mu povedal
aby sa postavil, v tom na to povedal, že to nezvládne, že mu nohy nevládzu, povedal že nech ma
nechá trochu vydýchať, že pôjdem s nimi, na to však nečakali, chytili ho tak, že mu putá skoro odrezali
ruky a ťahali ho smerom k športovej hale na parkovisko. Tam ho zhodili tvárou k zemi, nechali ho tam
zhodeného, potom prišli ďalšie hliadky, nevedel koľko ich tam bolo, možno 5-6. Medzi tým samý krik,

srandičky, že „máme ho hajzlíka“. Pýtali sa ako sa volá, snažil sa dolu tvárou povedať svoje meno, ale
reč mu vynechávala, ťažko sa mu dýchalo, nemohol rozprávať. Pýtali sa ho stále na meno, po chvílke
ho dvihli, povedal aby sa postavil, on argumentoval, že nevládze, bol udýchaný, unavený, tak ho zase
zobrali pod pazušie obidvaja a hodili ho do zadu policajného vozidla a odviezli na OO PZ v Hlohovci.
Následne ho vybrali z auta a zase smerom hore po schodoch na oddelenie ho ťahali ako špinavú handru.

Doviedli ho do CPZ kde ho zhodili na zem dolu tvárou, kde sa prevalil na chrbát kde mal spútané ruky.
Tam si začali robiť srandičky že:“chytili sme cigána“. Nevnímal čo tam hovorili, bolo mu strašne zle,
krútila sa mu hlava, mal závrate. Požiadal nech mi zavolajú sanitku, že je mu strašne zle. Spomenul
som si že jeden policajt sa ho spýtal že „čo hovoríš, nie je ti nič rozumieť“. Asi chvíľku na to mu odopli
putá a na to sa pozvracal. Hneď tam všetci na to že fuj“ smrdíš od hovna“, ako sa vyzvracal, snažil

sa povedať, aby mu zavolali sanitku. Na to mu jeden povedal že aby nesimuloval, že mu nič nie je. V
cele boli asi policajti celej služby, nevedel koľko ich tam bolo. Boli tam pokriky, posmechy, ponižovanie,
pľul tam jeden policjt na neho. Potom tam prišiel nejaký starší policajt, myslí že to bol R. vyšetrovateľ,
povedal mu, aby mu zavolali sanitku. Niekto mu ju privolal, nevedel kto, nevedel aký čas ubehol od tej
doby, nevnímal to, nevnímal ani bolesť. Po nejakom čase prišla záchranná služba, ktorá si ho zobrala

smerom von z cely na schody, ťarbavým pohybom sa tam dotackal, nevedel či ho držal záchranár, alebo
policajt, posadil sa na schody a poprosil aby mu doniesli trochu vody, že je smädný. Spýtali sa ho čo mu
je, čo sa stalo, tak povedal, že utekal, že dokopali, že kopali do hlavy a že je mu strašne zle. Tú vodu mu
priniesli, vypil ju, prišiel jeden zo záchranárov, svietil mu baterkou do očí a pýtal sa ho čo mu je. Tak mu
odpovedal, že mu je strašne zle, že sa mu krúti hlava a že má závrate a že nedokáže stáť na nohách,

že mu spodná časť tela nefunguje. Viac už nič neurobili, ale vie že ako stál jeden z tých záchranárov
smerom k vchodovým dverám, tak spomenul tam policajtom, že musia ho vziať do nemocnice, na to mu
tam tá druhá osoba nejaký policajt povedal, že nemôže ho s nimi pustiť, má tu s ním ešte nejaké úkony.
Na to sa záchraníri zobrali a odišli preč a jeho dali do cely. Asi pri ranných službách o 07.00 hod. ráno,
priebežne tam chodili nejakí policajti, otvorili mu tam okno dokorán, on tam mrzol len v tričku, povedal im

nech to zavrú, povedali mu že aby skapal. Pri ranných službách prišiel nejaký policajt s baretkou, ktorý
prišiel k nemu do CPZ, priniesol vedro s vodou a s handrou a začal na neho kričať, aby tam tie zvratky
po sebe upratal. Na to mu povedal, že to nezvládne, že nedokáže ani sedieť a nie to ešte upratovať,
že či by tam nedošla nejaká upratovačka. Hneď ako to dopovedal dostal kopanec do tváre, udrela sa
mu hlava smerom od steny a asi na 2 sekundy stratil vedomie, na to otvoril oči a stekala mu krv z nosa,

podlialo sa mu oko, odreniny. Utrel si z nosa krv a spýtal sa ho prečo ho kopol, nato ho chcel kopnúť
znovu, dal si ruky pred tvár, a snažil sa mu zabrániť tomu, aby ho nekopol do tváre. Asi dva alebo tri
krát to ešte skúsil, ale keďže videl, že tam má ruky, tak upustil od toho. Následne ako sedel, tak ho
začal biť smerom do hlavy z vrchu, dal mu tam asi dva krát päsťou. Na to sa rozvalil na zem a policajtodišiel. Vyleteli mu slzy do očí, že prečo za čo, za to že tam je navracané... Po kolenačky sa tam snažil
to poumývať. Aj to spravil. Kýbel s vodou dal smerom k dverám a asi 20 minút tam došiel ten policajt a
povedal že „no vidíš že to ide“. Potom sa tam vrátil ešte s nejakými mladými policajtami čo mali službu

a skúšal tam na neho nejaké hmaty, chvaty. Smiali sa tam tomu všetci a jeden z tých policajtov povedal
že to stačí, pri tom ako ho škrtili. Tam ešte padli nejaké nadávky, nejaké urážania do cigáňov. Potom
odišli a chvíľu po tom tam prišiel vyšetrovateľ R., ktorý si od neho žiadal DNA a odtlačky prstov. Na to
mu hneď povedal, že mu nič také nedá, že nič nespravil. Žiadal znova sanitku, a na to mi povedal že
veď tu už boli, že mu nič nie je. Že aby nesimuloval, že mu nič nie je. Po tom po nejakom čase asi za

2 hodinky si ho došli zobrať, naložili ho do policajného auta a odviezli ho k jeho autu odparkovanému
pri gymnáziu. Tam prišiel nejaký technik a fotili mu tam auto, zaisťovali stopy, tam boli asi pol hodinu a
potom ho zaviezli naspäť. Hodili ho naspäť do cely, i keď im stále argumentoval aby mu zavolali sanitku
tak ho nikto nepočúval. Až po dlhšom čase mu bolo už tak strašne zle, bál sa že už to tam nevydrží.
Dal si zavolať vyšetrovateľa R., že ak mu zavolá sanitku nič mu nebude a kľudne sa môže vrátiť späť a
doriešia to. Na to mu povedal, že nebude mu nikoho volať, že mu nič nie je, tak mu povedal že mu dá to

DNA a odtlačky za výmenu za to, že príde sanitka. Ešte tak mu povedal, že zbytočne volá, že aj tak mu
nič nebude. Na to asi za nejakú pol hodinu tam prišli zdravotníci, už sa stmievalo, prišli, skontrolovali ho
čo mu je, povedal že má závrate, že nemôže stáť na nohách. Povedali, že ho zoberú do nemocnice na
vyšetrenie. Išiel s ním policajt, zaviezli ho sanitkou do FN Trnava kde ho prijali na pohotovosti s tým, že
spravili mu CT a doktor mu povedal, že má krvácanie do mozgu a toho policajta poslal s tým, že musí

v tej nemocnici ostať, že má silné krvácanie do mozgu. Na tom mu nejaký policajt podal papier, že je
prepustený zo zadržania. On sa tam aj rozplakal, zostal hospitalizovaný v nemocnici, kde mu budúci
deň zistili, že mu nefungujú obe obličky. Musel podstúpiť rýchlu operáciu, zavedenie kavalu, nakoniec
sa začal nalievať vodou, bolo to akútne a začal navštevovať dialízu. Keďže sa blížili Vianoce, hovoril
mu primár že by mal zostať v nemocnici dva mesiace alebo tri, ale keďže má syna, podpísal reverz.

Ďalej chodil už ambulantne len v Hlohovci, kaval si dal vybrať, nakoľko sa mu začali prebúdzať ladviny
a začal odpúchať. Na kontroly chodí stále raz za rok, pri nejakom opúchaní musí ísť hneď. Bolesti hlavy
pretrvávajú stále, niekedy až neznesiteľné. V cele dostal bitku od policajta a to bol policajt v baretke až
po čase zistil jeho meno. Na pojednávaní zistil že je uvedený medzi svedkami pán T. C..

Svedok U. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že mal vtedy nočnú zmenu s kolegom L. M., pričom
ako sa nachádzal v obci Madunice, počul vo vysielačke hliadku z OO PZ Leopoldov, ako hovoria, že
prenasledujú páchateľa a kričali do vysielačky, tak sa rozhodli im pomôcť, išli do Hlohovca, pritom ako
išli do Hlohovca, stretli hliadku Mestskej polície, ktorá im pomohla nájsť to miesto, nakoľko on Hlohovec
vtedy nepoznal tam kde sa nachádzala naposledy hliadka z Hlohovca. Bolo to za zimným štadiónom.

Spoločne s hliadkou z mestskej polície tam prišli na štadión, kde videli policajné auto Hlohovecké a
tak vystúpili von z auta, počuli v pozadí krik, išli smerom k tomu miestu odkiaľ išiel ten krik. Po ceste
stretli obžalovaného R., nevládal behať, povedal že sa mu chce zvracať. Išli ďalej za taký plot betónový,
ešte obžalovaný R. im povedal kde sa nachádza obžalovaný F. s páchateľom, išli tam a ako tam prišli
za ten plot, videli obžalovaného F. ako stojí pri páchateľovi, ktorý bol spútaný. Nakoľko tento páchateľ

bol vyzvaný, aby sa postavil a spolupracoval, na čo tak neurobil, kládol pasívny odpor, tohto páchateľa
pomohol obžalovanému F. zdvihnúť, ten stále kládol pasívny odpor, pomohli mu hliadke naložiť ho do
ich služobného auta. Neustále im pri tom nadával, a teda kládol ten pasívny odpor. Potom išli na OO PZ
do Hlohovca, oni ho eskortovali hliadka z Hlohovca, ich stála služba v Hlohovci poverila úlohou, že majú
nájsť auto toho páchateľa, tak išli do mesta robiť previerky, kde našli to auto. Potom ešte chvíľu strážili

nákladné auto, z ktorého mal kradnúť naftu poškodený a potom ich hliadka v Hlohovci už vystriedala a
následne išli do svojho služobného obvodu spísať záznam a ukončiť službu, nakoľko už bolo ráno. Keď
došli na miesto služobného zákroku páchateľ bol bez zranení, kládol pasívny odpor, nehýbal sa, ale im
nadával, všelijaké vulgarizmy a kládol pasívny odpor tak nie že by bol zranený, ale robil to naschvál. On
kládol pasívny odpor tým, že nechcel sa hýbať, nechcel spolupracovať. Zo strany obžalovaných konanie,

ktoré bolo vyvíjané počas toho keď ste sa zdržiavali na mieste činu, bolo v rámci zákona. Obžalovaný
F. ho vyzýval, aby sa postavil a spolupracoval, čo on nerobil, na miesto potom tam kde sa staval prišla
aj hliadka mestskej polície. On aj s obžalovaným F. a pánom M. ho postavili a odviedli ho do auta.

Svedok U. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v ten večer mali hliadku spolu s pánom U. keď

od operačného obdržali prostredníctvom vysielačky, že štátna polícia potrebuje súčinnosť. Jednalo sa
o neznámeho podozrivého. Keď prišli na miesto, bola to ulica Železničná a sa s hliadkou štátnej polície
rozprávali,ženejakáneznámaosobanemalareagovaťnavýzvuaunikala.Oniskolegomzabezpečovali
prístup od ulice Železničná a odtiaľ spozorovali túto neznámu osobu na strechách garáže, presný početnevedel, je to veľká plocha. Menovaný bol vyzvaný zo strany štátnej polície a prebehli všetky formálne
veci čo sa týka výzvy, aby sa menovaný vrátil z tej strechy, aby zišiel dole, bol vyzvaný „polícia, zídite
dolu“. Na čo táto neznáma osoba nereagovala, ďalej sa zdržiavala na tejto streche garáží. Potom

obžalovaný R. osvetlil baterkou, aby bolo zrejmé, že je policajt, niekoľko krát ešte zopakoval túto výzvu
aby zišiel z garáží, myslel, že to bolo dva krát. Keďže osoba nereagovala, myslel, že išiel za ňou fyzicky,
osobne hore. Pravdepodobne keď táto osoba zbadala, že za ňou ide policajt, snažila sa uniknúť a to
tak, že zoskočila do objektu elektrární, tieto garáže prevyšovali ten plot, ale dalo sa tam zoskočiť dolu.
Tam obžalovaný R. bol ešte na streche a osoba keď zoskočila tak počuli ako keby padla, počuli taký

tupý zvuk, nakoľko bol sneh. Potom sa im stratili z dohľadu, ešte zotrvali na mieste, potom počuli nejaké
výstrely, na čo ako hliadka s pánom U. sadli do auta a išli smerom odkiaľ to prichádzalo, smerom k
športovej hale v Hlohovci. Tam má mestská polícia kameru č. 7 a súčasne s nimi tam prišla i hliadka OO
PZ z Leopoldova, takže im povedali o čo sa jedná, tak sa vydali smerom k tej športovej hale, hliadka z
Leopoldova išla prvá, oni ju nasledovali. Na miesto prišli skoro súčasne. Tam bola neznáma osoba so
založenými putami, ležala tvárou k zemi, nepozorovali na nej žiadne zranenia, alebo že by bol nejako

obmedzovaný, mal založené putá a prebiehal štandardný rozhovor medzi hliadkou OO PZ Hlohovec,
či má pri sebe zbraň. Následne táto neznáma osoba bola hliadkou dvihnutá za obe ruky a usadená do
služobného vozidla. Bola prevezená na OO PZ do Hlohovca, kde sa potom dostavili aj oni za účelom
prípadnej svedeckej výpovede, alebo písomností týkajúcich sa zákroku. Keď ste sa dostavili na miesto
kde sa nachádzal poškodený boli tam obžalovaný R. a nevedel či obžalovan F. prišiel súčasne s nimi,

ale myslel že tam bol aj on, s tou hliadkou prišli súčasne. Obžalovaní sa ho pýtali či nemá pri sebe zbraň,
myslel že vo vrecku mal šrobovák, vytiahol šrobovák, alebo bol tam položený. Keď prišli na miesto,
poškodený ležal tvárou dole, bol sneh, neboli viditeľné na ňom žiadne zranenia, od zadu, pod ním bol
sneh, takže krvácanie keby bolo, bolo by zrejme viditeľné. Keď ho zodvihli a dávali ho do služobného
vozidla videli mu do tváre, nemal žiadne viditeľné zranenia. Po tejto eskorte na OO PZ si potom štátna

polícia robila svoje úkony a oni ďalej pokračovali vo výkone služby a následne na ulici M.R. Štefánika v
dolnej časti našli plastové nádoby za nákladným automobilom myslím že to bolo IVECO a hadica bola
pripravená, zrejme to bolo pripravené na krádež nafty. Toto zadokumentovali.

Svedok F. Y. na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať. Podľa § 263 ods. 3 písm. c) Tr. por. bola

prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi svedka F. Y. z prípravného konania zo dňa 01.10.2013 z č.l.
109-111, kde uviedol, že od sestry poškodeného sa dozvedel, že poškodený sa nachádza v nemocnici,
že ho policajti dokopali. No to mu volal, keď prišiel poškodený domov, prišiel k svedkovi na návštevu
kde mu začal rozprávať historku, že kradol nejakú naftu, na to ho „vymákli“ policajti a začal utekať a
nakoľko nevládal, tak ho jeden dohonil. Všetko že prebiehalo normálne, že ho zobrali na oddelenie a

ráno, keď sa striedali smeny, tak nejaký kolega ho nakopal do hlavy a že ho dobili. Potom žiadal doktora
a sanitku. Povedal, že ho rozkopali na oddelení až ráno pri výmene služby. Zároveň že vie kto urobil.
Ďalej spomínal osobu menom R. Q., ktorý mal snahu o kontaktovanie poškodeného, aby zmenil svoju
výpoveď, aby nebol policajt postihovaný. Poškodený povedal, že nie a tým to skončilo. Záverom svojej
výpovede opísal svedok poškodeného ako vagabunda, ktorý si to vykreslí podľa seba, pravdu nikdy

nepovie.

Svedok D. R. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že podal na J. Q. trestné oznámenie za krivú výpoveď
a ohováranie. Ďalej uviedol, že predmetný skutok sa stal v decembri 2012, nastúpil vtedy ráno do
výjazdu, nakoľko vtedy pracoval ako poverený policajt na skrátenom vyšetrovaní. Pri nástupe do práce

bol oboznámený stálou službou, že je zadržaná osoba. Následne sa skontaktoval s predchádzajúcim
povereným policajtom, aby zistil o čo sa jedná. Bol informovaný že v nočných hodinách bola zadržaná
osoba J. Q., kde tento sa mal pokúsiť odcudziť nejakú naftu z kamiónu. Pričom počul aj to, že sa choval
agresívne, že z miesta sa snažil utiecť. Po oboznámení sa so skutkom kde som vedel, že osoba je iba
zadržanápodozrivá,alenebolavypočutá,takvyzvalstáluslužbu,abymutátoosobabolapredvedenádo

jehokancelárie.Zároveň požiadal,abyjedenzpolicajtovbolprítomnýprivýsluchu.Osobumupredviedol
T. C., ktorý aj zotrval pri výsluchu zadržaného podozrivého. J. Q. vypočul k danému skutku, kde tento sa
nedoznával k spáchaniu skutku, uviedol, že to bol omyl, že si myslel že ho nenaháňajú policajti, ale iné
osoby, ktoré mu chcú ublížiť. O tomto informoval prokurátora. Následne vypočul v procesnom postavení
svedka obžalovaných F. aj R.. Kde títo mu popísali priebeh čo sa stalo počas nočných hodín. Po tomto

požiadal príslušníkov OO PZ Hlohovec, aby zistili nejak miesto kde by sa mohlo nachádzať osobné
motorové vozidlo Peugeot, nakoľko pri zaistených veciach zadržaného nachádzal kľúč. Bol informovaný
žetakétovozidlosanachádzanaulici-tosinepamätalnaktorej,zdanéhodôvodubolnímvydanýpríkaz,
aby to vozidlo bolo strážené, nakoľko bolo podozrenie, že vo vozidle by sa mohli nachádzať veci, ktoréboli použité na spáchanie trestnej činnosti, alebo pochádzajú z trestnej činnosti. To vozidlo bolo písané
na pána W. z B., preto bola zabezpečená prítomnosť tejto osoby, aby zistil, či on to vozidlo používal,
alebo niekto iný, a on potvrdil, že to vozidlo už istú dobu používa osoba J. Q.. Následne bol požiadaný

prokurátor o súhlas na prehliadku nebytových priestorov a poobedňajších hodinách bolo pristúpené k
prehliadke daného vozidla, kde bol prítomný ako Q. tak aj pán W., policajný technik a on ktorý vykonával
prehliadku. Pri tejto činnosti sa našli vo vozidle bandasky, rôzneho objemu, hadica a zapáchali od nafty a
vedľa sedadlami medzi vodičom a spolujazdcom sa nachádzali osobné doklady J. Q.. Ešte boli vypočutí
nejakí svedkovia, ktorých uvádzal Q., že mal s nimi mať konflikt, že oni mu chceli niečo urobiť. Bolo

potrebné odobrať podozrivému DNA, vyhotoviť fotografiu a odtlačky prstov, preto bol vyzvaný, či sa
podrobí dobrovoľne tomuto úkonu, s čím súhlasil. Následne bol vyrozumený technik, ktorý sa na miesto
dostavil a vyhotovil fotografiu osoby, odobral daktyloskopické odtlačky prstov a odobral bukálny ster
osobe. Následne bola osoba presunutá do miestnosti pre predvedené osoby, svedok vydal uznesenie o
vznesení obvinenia J. Q. a chcel danú osobu vypočuť ako obvineného. Prišiel za ním, informoval ho o
priebehu, bolo mu doručené uznesenie a spýtal sa ho či bude vypovedať ako obvinený. On mu povedal,

že pokiaľ ho pustí, tak vypovedať bude, ale že keď nie, keď zostane zadržaný, vypovedať nebude. Tak
h o informoval, že vzhľadom k skutočnosti, že sa jedná o osobu obvinenú, on ho prepúšťať nemôže, ale
toto musí vykonať prokurátor. Vtedy mu povedal, že on vypovedať nebude, lebo sa necíti dobre a že
ho bolí hlava. Žiadne bližšie konkrétne veci, aké má zdravotné problémy mu nepovedal. Vedel, že voči
menovanémubolipoužitédonucovacieprostriedkyatakistozvýpovedisvedkovmalvedomosťotom,že

keďutekalpredpolicajtamitakmalspadnúťznejakejgaráže,aleboniečopodobné.Zdanéhodôvodudal
príkaz stálej službe, aby vyrozumela RZP. Po príchode lekárov bol vlastne už na odchode. Poškodený
mal nejaké drobné odreniny na tvári, iné zranenia svedok nevidel, poškodený vystupoval voči jeho osobe
arogantnejšie, keď sa konala prehliadka nebytových priestorov, fajčil.Výsluch poškodeného sa konal,
keď svedok nastupoval 14.12.2012 na 07.00 hod. do práce, takže výsluch sa konal čo najskôr po tom

čo sa informoval o čo sa jedná, na čas si nepamätal. Obžalovaní boli už po službe, ale ich požiadal, ale
nakoľko sa predpokladalo, že sa bude konať zrýchlené konanie, tak ich požiadal, že budú vypovedať
ako svedkovia. Prehliadka poškodeného prvý krát vyšetrovala RZP, nevedel, keď prišiel do práce, pri
spisovommateriálysanachádzalaprehliadka.Pokiaľideoto,ževolalRZPtobolonejakokolo18.00hod.
14.12.2012, pričom bolo tam konštatované, že menovaný nemá žiadne zranenia a bola tam poznámka,

že zapácha od nafty. Poškodený na bolesť hlavy sa sťažoval tak niekedy okolo 18.00 hod. ako chcel aby
vypovedal ako obvinený. Dovtedy sa nesťažoval na nič. Obžalovaní v kontakte podľa jeho vedomosti s
poškodením už priamo na vašom oddelení neboli, pokiaľ on vykonával úkony s osobou, po jeho výsluchu
zadržaného - podozrivého premiestnili do CPZ. Následne boli vypočutí svedkovia a tí potom išli domov,
nezostávali na obvodnom.

Svedok T. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 14.12.2012, v ten deň nastupoval o 07.00
hod. do služby do 19.00 hod. na OO PZ Hlohovec. Po príchode si prevzal službu od stálej služby L. B.,
ktorý mi uviedol, že v miestnosti pre zadržané a predvedené osoby majú osobu menom Q., ktorý mal byť
podozrivý zo spáchania krádeží. Tak administratívne prevzal službu, chodil do tej miestnosti, videl, že

je tam navracané, povedal mu čo to je, Q. ma vulgárne poslal preč. Tam oslovil kolegu C., aby doniesol
vedro, aby si to pán Q. poupratoval, medzitým prijal stránku a robil si ďalšie veci na stálej službe. Osobu
Q. niekoľko krát zobrali na výsluch a keď sa aj pýtal či niečo potrebuje, za každým vulgárne odpovedal.
Keď počul buchot z miestnosti, tak išiel za ním, že čo tam robí a zase len vulgárne odpovedal. Okolo
17.00 hod. mu skrátený vyšetrovateľ pán R. oznámil, že mu bude vznesené obvinenie a povedal vtedy

že mu je špatne a vyžiadal si RZP. O 19.00 hod. odchádzal domov. Na poškodenom žiadne povrchové
zranenia nevidel. Mal vedomosť, že bol poškodený ošetrený RZP od kolegu B., že tam bola ráno okolo
02.00 hod. RZP, vedel že ho nebrali na vyšetrenie, ošetrovali ho na mieste, výsledok bol, že nie je
zranený, pričom poškodený sa nesťažoval na žiadné zdravotné problémy. Zároveň si nevšimol, že by
obžalovaní prišli do kontaktu s poškodeným počas jeho služby. Podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. por. sa

bola prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi svedka T. F. z prípravného konania zo dňa 23.09.2013 z č.l.
87-88, v časti „vyjadrite sa, či ste si po prevzatí služby na menovanom všimli nejaké viditeľné zranenia,
ak áno, aké a v akej časti?“ a nasledujúce otázky. Svedok uviedol, že pokiaľ odpovedal na prečítanú
otázku tak, že osoba vyzerala ako po zákroku tak tým myslel, že ak sú proti osobe použité donucovacie
prostriedky, tak nevyzerá učesane a uhladene. Opakoval, že viditeľné zranenia na poškodenom nevidel.

Svedok T. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nastúpil do dennej služby, nevedl koľkého bolo
alebo či nastúpil na 07.00 hod. alebo na 08.00 hod. Len zbežne sa informoval o udalosti čo sa stalo
minulú službu a teda bolo mi povedané, že bola zadržaná osoba, bola prichytená pri krádeži pohonnýchhmôt a že ju máme v CPZ na oddelení. Už si to dobre nepamätal, mali vtedy poradu, a osoba tam bola
povracaná. Nevedel kto mu dal príkaz, či stála služba, že aby tam doniesol vedro, a nejakú handru a
nech si to teda umyje. On to tam dal, požiadal ho, aby si to umyl a on odmietol, začal mu tam vulgárne

nadávať a sa mu tam vyhrážať, že ho vyzlečie z uniformy a takéto podobné veci. Že ho ponížil.... tak mu
tak rázne povedal, že z hygienických dôvodov, nech si to uprace. Nevedel či odišiel a upratal si to, alebo
predo mnou si to upratal, ale každopádne to upratal, tak potom odniesol to vedro a išiel preč. A ešte sa
s ním raz stretol keď bol pri výsluchu, nejako poobede to bolo. Poškodeného si vôbec nevšímal, on mu
tam nadával, bol rád keď odtiaľ pôjdem preč, nakoľko nechcel počúvať vulgarizmy na svoju osobu. Pri

výsluchu bol D. R. a on, či tam bol ešte niekto prítomný, to nevedel uviesť. Poškodený sa sťažoval na
policajtov, čiže na zdravotný stav nie, to nepostrehol, uvádzal, že celé oddelenie vyzlečie z uniformy.

Svedok L. M. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vykonával nočnú hliadku s kolegom W. na OO PZ v
Leopoldove. Niekedy vo večerných hodinách ich zavolala hliadka z Hlohovca, že potrebujú asistenciu, s
kolegomsapresunulidoHlohovca,cezvysielačkusaspojiliskolegomzHlohovca,žekdesanachádzajú

a o čo sa jedná. Povedali im, že sa nachádzajú v blízkosti štadióna a naháňajú nejakého páchateľa.
Presúvali sa k tomu štadiónu, po ceste stretli hliadku mestských policajtov, s ktorými sa spolu dostali
na to miesto k tomu štadiónu. Tam videli, že tam je odstavené služobné auto kolegov z Hlohovca, vyšli
von a tam pri tom štadióne bol nejaký múr a vedel, že za tým múrom tam jeden člen hliadky čupel na
zemi, myslí že to bol obžalovaný R. a druhý člen hliadky obžalovaný F. čupel pri páchateľovi, ktorého

mal spútaného na zemi. Následne obžalovanému F. pomohli aj s W. zobrať tohto páchateľa a preniesť
do auta, vykonávali doprovod. Následne ho dali s kolegovcami do auta a išli vykonávať nejaké previerky
v Meste Hlohovec. S kolegom vykonali asistenciu doprovodu do auta. Vedel, že oni ležali na zemi všetci,
obžalovaný F. aj s páchateľom, ten sa nevládal postaviť, kládol odpor, povedal, že nevládze ísť do
auta, a s W. aj s tým mestským policajtom sa striedali, lebo auto bolo nejakých 50 metrov. Pomáhali

ho preniesť k autu, klasicky podvihli ho každý z jednej strany a išli pomaličky k autu, pretože páchateľ
odmietal ísť. On sa tak púšťal, že on nechce ísť, stále vykrikoval, že on nechce ísť s nimi, pričom proti
poškodenému nejaké donucovacie prostriedky nikto nepoužil. Myslel si že tam nebola nijaká krv, ale
viem že R. a páchateľ boli značne vyčerpaní, tak tam čupeli a nechceli ísť.

Svedok A. U. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že slúžili nočnú zmenu spolu s kolegom W. U. kde ich
potom operačný pracovník vyrozumel cez rádio stanicu že hliadka OO PZ potrebuje výpomoc na ulici
Železničná, pri garáže, kde došli na miesto činu, obžalovaný F. R. im povedal, že majú tam neznámu
osobu na garážach, kde neznáma osoba bola na streche garáží a obžalovaný R. ju viac krát vyzýval
aby opustila a zišla dole z tých garáží. Na čo teda neznáma osoba nereagovala, potom obžalovaný

F. R. chcel vyliezť za ňou na strechu a v tom tá osoba skočila do objektu elektrárne a obžalovaný R.
preskočil do tej elektrárne kde ju prenasledoval. Oni zatiaľ odišli z druhej strany ako je hlavná vrátnica
tej elektrárne, kde potom pokračovali aj s kolegom U. W. smerom do športovej haly odzadu, kde už tam
bola aj hliadka Leopoldovských štátnych a neznáma osoba tam už ležala dolu tvárou a mala už putá
na rukách. Potom asistovali, kolegovci si ju prevzali do služobného vozidla spolu aj s hliadkou OO PZ

Leopoldov a sa presunuli na základňu na OO PZ. Tam si neznámu osobu prebrala stála služba OO PZ.
Už keď tam došli, kolega F. R. tam bol pri nej aj s Leopoldovskými, neznáma osoba bola na zemi a mala
putá na rukách. Oni si ho potom aj zobrali za ruky a išli do auta, neznáma osoba išla po vlastných. Na
poškodenom si nevšimol žiadne zranenia,nemal nič, akurát čo bol mokrý od toho snehu, išiel po svojich,
nemal ani žiadne známky zranenia na tvári. Keď prišli na miesto činu, keď osoba bola na tých strechách,

dával obžalovaný R. výzvy viac krát, aj si osvietil tvár ako že „polícia“, viac krát sme aj my dávali výzvu,
aby opustil toho konania a aby zišiel dole, na čo nereagoval. Keď prišli na to miesto poškodený bol na
zemi, bol tvárou, obžalovaný R. stál pri ňom, pridržiaval ho rukou, obžalovaný F. to si už nepamätal, či
bol tiež vedľa neho. Na mieste bola hliadka z Leopoldova - dvaja policajti, ktorí poškodeného nakladali
do auta, pričom poškodený sa nedomáhal nejakého lekárskeho ošetrenia tam na mieste, pričom na

ňom nebolo vidieť žiadne známky zranení, na mieste zákroku nebolo vidieť, žiadnu krv. Keď došli na
oddelenie, cela sa odomkla, poškodený išiel do cely. Bol pri tom obžalovaný R., obžalovaný F., pán F. a
nevedel, či tam neboli aj OO PZ Leopoldov, pričom ani tu sa poškodený na zranenia nesťažoval.

Svedok T. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dátum ani čas si nepamätá, nastupoval ako policajt

v tom čase do služby o 19.00 hod. kde mu bolo prostredníctvom stálej služby povedané, že bola
privolaná RZP a budem pravdepodobne vykonávať dozor na transporte osoby do nemocnice do Trnavy.
Po príchode RZP ošetrujúci lekár rozhodol, že osoba bude prevezená, tak on prišiel v sprievode s
dotyčnou osobou do nemocnice v sanitke. Tam zotrval dokiaľ sa všetky vyšetrenia vykonali a potom topre neho skončilo, on išiel naspäť. Na poškodenom vizuálne žiadne zranenia nevidel. RZP bola volaná,
lebo sa dotyčný sťažoval že má závrate.

Následne podľa § 263 ods. 1 Tr. por. sa čítala výpoveď svedka L. B. z prípravného konania zo dňa
10.10.2013 (č.l. 73-74) a výpoveď svedka L. B. zo dňa 10.10.2013 (č.l. 97-98).

Znalec D.. L.. R. B., U.. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu sa pridržiava
záverov písomne podaného znaleckého posudku. Pričom z otázok ktoré zodpovedal vyplývajú hlavné

závery, ktoré zhrnul nasledovne: vo vzťahu k stavu poznávacích funkcií u vyšetreného konštatoval,
že tieto nevykazujú žiadne nápadnosti a vo vzťahu k posudzovanému prípadu nie sú relevantné.
Za významnejšie vo vzťahu k prípadu považoval osobnostné rysy, pričom podrobne sú opísané v
posudku a tu uvádzal, že osobnosť vyšetreného je nezrelá, pričom súčasťou tejto nezrelosti je labilná
emotivita, znížená kapacita pre zvládanie stresu. Napriek primeraným sociálnym zručnostiam vykazuje
znaky disociálnosti, ktoré sú v súlade so zisteniami o tendencii konať atypickým spôsobom. Takáto

akcentovanosť rysov sociálnej maladaptácie je dôvodom k podozreniu na disociálnu poruchu osobnosti.
V kontexte nezrelosti emócií dochádza k poruchám emočnej modulácie, čo znamená, že vo vypätých
situáciách sa môžu nahromadené emócie uvoľňovať prudko, čo môže byť sociálne nápadné. Z otázok,
ktoré mu boli položené vyplýva aj jeho úloha vyjadriť sa k všeobecnej vierohodnosti osoby vyšetreného,
ako aj k špecifickej vierohodnosti týkajúcej sa k výpovede veci u znalca. Podrobnejšie zdôvodnenie,

ktoré sa nachádza v posudku na stranách 14 a 15 vedie k záveru, že všeobecná vierohodnosť osoby
s poukazom na zvýraznenie rysov disociálnosti a emočnej lability je znížená a špecifická vierohodnosť
výpovedí v kontexte výpovede k veci priamo u znalca je hodnotená ako vyhovujúca. K udalostiam,
ktoré sa týkajú výpovede iných svedkov sa znalec keďže s nimi nikdy nebol v kontakte a nevyšetril ich,
vyjadriť nevedel. Záverom konštatoval, že u vyšetreného zistil znaky, ktoré svedčia o poruche, ktorá

je dôsledkom stresu a tieto znaky sú podrobne odpísané v odpovedi 4. iné zistenia znalca. K bodu 4
uviedol, že obsahy predstáv a zistená vyhýbavosť v súvislosti s týmito predstavami, ktoré sa spájajú
s prežívaním udalostí, ktoré sú predmetom šetrenia poukazujú na príčinnú súvislosť zisteného stavu u
vyšetreného a udalostí, ktoré sú tu spomenuté. Zo zvláštnych úkazov, ktoré sa týkajú reakcie na stres
poukazalnavýpadkypamäte,zmenyvovnímaníčasu,následnepretrvávajúceporuchyspánku.Akomal

možnosť znalec sám pozorovať pri vyšetrení, poškodený je pri explorácii priebehu udalostí podráždený,
disforický, reaguje zlostne, dá sa u neho pozorovať zvýšená ostražitosť, vzťahovačnosť, pričom takéto
znaky zapadajú do obrazu následkov stresu. Všeobecná vierohodnosť osoby je charakteristika osoby.
Táto bola posúdená v posudku, pričom citoval: osobnostné charakteristiky s ohľadom na disociálne rysy
prispievajú k výhradám všeobecnej vierohodnosti poškodeného z čoho rezultuje zníženie všeobecnej

vierohodnosti poškodeného. Závery k bodu 4 (strana 16 posudku) kde ide o prežívanie udalostí priamo
súvisiace s pobytom v cele, tak ako je formulované a prežívanie udalostí, ktoré sa tam udiali, nie len
samotný pobyt v cele. Pričom samotný pobyt v cele je súčasťou toho komplexu tých udalostí. Pokiaľ ide
o osobnosť poškodeného a jeho skúsenosti s orgánmi len samotný pobyt v cele by nebol traumatizujúci.

Znalec L.. A. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v jeho znaleckom posudku mal odpovedať na tri
otázky, kde prvou otázkou bolo určiť sled udalostí v inkriminovanú noc z 13.12. na 14.12.2012, čo sa
mohlovtejtodobeudiaťahlavneurčiťčasovúostohoakoprebiehalpolicajnýzásah,umiestnenievinníka
do CPZ a následné odobratie do nemocničného zariadenia. V znaleckom skúmaní zistil, že bol vykonaný
policajný zásah, dolapenie zlodeja údajnej nafty, ktorý po dolapení bol adekvátne zadržaný a umiestnený

do CPZ, kde údajne malo dôjsť k jeho závažným zraneniam na jeho hlave, hrudníku a bruchu. Zo
znaleckého skúmania sa mu dostal do rúk dokument, ktorý sa udial dňa 14.12.2012 o 02.10 hod. a to je
zdravotné vyšetrenie poškodeného RLP, to znamená vyšetrenie lekárom, kde v tomto dokumente bolo
udané, že dotyčný lekár kompletne poškodeného mal vyšetriť, kde nenašiel žiadne závažné známky
poškodenia jeho telesnej schránky, či už na hlave, na hrudníku, alebo bruchu. Takže týmto dokumentom

by potvrdil to, že ak došlo aj k poraneniu poškodeného v čase policajného zásahu, tak to nemohlo byť
vonku na ulici pred premiestnením do CPZ, to znamená, nemohlo to byť v čase do 02.10 hodiny dňa
14.12.2012. V ďalšej otázke t.j. na otázku aké zranenia utrpel poškodený Q. v CPZ a či sa to zhoduje
s tým, čo uviedol vo výpovedi na pojednávaní z 01.07.2014 uviedol, že poškodený utrpel pomliaždenie
čela s odreninou a pomliaždenie pravej očnice, pomliaždenie zátylku, pomliaždenie hrudníka vľavo a

pomliaždenie chrbta a brucha obojstranne s krvácaním do močových ciest. Na hlave okrem toho utrpel
aj závažnej poranenie ako prasklina lebky, vniknutie vzduchu do lebečnej dutiny, krvácanie do okolia
mozgu, takže k týmto zraneniam sa vyjadrujem tak, že nemohli byť spôsobené vlastným policajným
zásahom z 13.12.2012 v nočných hodinách, pretože poškodený jednak nemá tieto zranenia popísanéna oblasti hlavy o 02.10 hod. a znalecky aj dokázal to, že udal že mal ruky za chrbtom, a teda aj keď
mal ruky spútané za chrbtom, nemohol mu dotyčný policajt zasahujúci kopnúť do hrudníka, či vzadu
do oblasti ľadvín keďže tam mal ruky. Vylúčil tiež, že by bol poškodený pri zásahu policajta kopaný do

hlavy, hrudníka, či chrbátu. Vo výpovedi z 01.07.2014 na hlavnom pojednávaní uvedený poškodený udal
„ tí sanitári následne odišli preč, policajti ma ďalej dali do cely, neviem koľko som tam ležal, čas som
neregistroval, ako mi odopli putá hneď som sa prevrátil a som sa vyzvracal. Ráno sa už menila služba,
počul som nejaké hlasy a nejaký policajt ktorý tam predtým nebol vošiel do cely, ktorý nosí baterku a
doniesol mi kýbel s handrou, aby som si zvratky umyl.“ Toto vypovedá o tom, že ku konfliktu medzi

poškodeným a policajtom mohlo dôjsť po výmene služieb. O tom, že to tak mohlo byť vypovedá aj
nasledovné: „povedal som že to nedokážem, lebo nevládzem a že to neumyjem, ako som sedel, tak sa
na mňa nahol a myslím že ľavou nohou ma kopol do tváre. On mi neodpovedal, ale ma znova kopol do
hlavy kolenom do prednej časti hlavy, neviem koľko úderov som dostal, pretože som to nevnímal. Popri
stene som sa zviezol na zem. Nakoľko som zostal stočený, neviem presne kto ma kopal, ale dostal som
niekoľko ďalších rán do celého tela, myslím že naviac rán som dostal do oblasti chrbta a hlavy, nakoniec

sa dvere zatvorili.“ Toto vypovedá o tom, že v tejto chvíli už poškodený mohol dostať do hlavy a chrbta,
lebo v tejto chvíli už nemal putá. Na otázku ktorý z popisovaných mechanizmov útoku poškodeným na
HP dňa 01.07.2014 zodpovedá zraneniam, ktoré mohli vzniknúť v ranných hodinách dňa 14.12.2012 v
cele na OO PZ uviedol, že silný kopanec do tváre, následné udretie do steny mohli vyvolať zranenie aké
vypovedal, pomliaždenie čela s oderkami čela a podliatie horného viečka pravého oka, ak bol narazený

do steny týmto úderom mohlo byť vyvolané zranenie zátylku a to aj s poranením lebky a s krvácaním
do mozgu. Pomliaždenie krčnej chrbtice mohlo byť zas vyvolané škrtením, pretože poškodený udal
„robili si tam srandu, dáme si ešte nejaké škrtenie, policajt ma chytil nejakou pákou, nestihol som sa ani
nadýchnuť, klepal som mu po ruke, nech ma uvoľní, asi 20 sekúnd ma držal a niektorý z policajtov mu
povedal, že to už stačí, na čo ma on pustil“. Pomliaždenie hrudníka vzadu s pomliaždením chrbtice ako

i krvácaním do ľadvín mohlo byť spôsobené kopancami do týchto oblastí. Na túto otázku oodpovedal:
keďže do 02.10 hod. dňa 14.12.2012 nebol adekvátnym zdravotným vyšetrením s erudovaným lekárom
zistené takéto zranenia, tak k zraneniam mohlo prísť až po tejto dobe. Na otázku obhajcu, „pokiaľ by
v čase zadržania obuvou ktorú mali vtedy policajti na nohách bol poškodený kopnutý do oblasti tváre,
bolo by vôbec možné, aby takýto mechanizmus útoku nezanechal nejakú stopu na tvári poškodeného?“,

znalec uviedol: „viem že ide o tvrdú policajnú obuv a odpovedám, že takýto mechanizmus, tlak tvrdého ,
tupého predmetu ako je i obuv policajného pracovníka by zanechal viditeľné stopy na jeho tele po inzulte,
kopnutí, zastupení, zašliapnutí...“ Otázka obhajcu: „bola by voči tvári použitá päsť útočníka, pýtam sa
Vás to isté ako predchádzajúcu otázku?“, znalec uviedol: „zo znaleckých skúseností aj z iných bitiek,
ktoré som posudzoval, uvádzam, že úder chlapa voči chlapovi, ktorý dosiahne určitú energiu a silu

by zanechal aj na jeho tvári viditeľné známky poškodenia ako je začervenanie, cez podkožný krvný
výron, zlomenie tvárového skeletu....“ Na otázku prokurátora: „pokiaľ ste odpovedali na prvú otázku
obhajcu pýtam sa, či by kopnutie zanechalo stopy na poškodenom bez ohľadu na intenzitu kopnutia?“,
znalec uviedol: „ intenzita kopnutia, teda intenzita násilia zanecháva stopy na zranenom od najmenších
po najväčšie, to znamená, že od začervenania, cez odreniny, až po zlomeninu tvárového skeletu. Ale

uvažujem o tom, že policajt chlap je silnej svalovej konštitúcie a nedáva slabé údery. To znamená, že
aj slabšie kopnutie policajnou obuvou by zanechalo začervenanie tváre poškodeného. Poškodený Q.
udal v čase policajného zásahu niekoľko takýchto policajných úderov, uvádzal aj vláčenie po zemi a ten
lekár 02.10 hod. , ktorý ho vyšetroval niekoľko hodín po tomto zásahu nenašiel nič. Tá lekárska správa
nevyjadruje, že by bol v tom čase zranený. Určite nevyjadruje to, že mal poškodený mozog. Lebo aj sám

Q. udal, že mu svietil lekár do očí. A v tej lekárskej správe, vyšetrenie zreníc boli izokolické, to znamená,
že boli rovnako veľké, pretože po inzulte mozgu akomkoľvek sa jedna zo zreníc okamžite zmení, ide o
stranu kde došlo k zakrvácaniu, udretiu hlavy, v tejto správe to jednoznačne absentuje.“ Otázka obhajcu:
„charakter zranení ktoré ste popísali a ktoré boli spôsobené poškodenému naznačovali intenzitu úderu?“
Znalec uviedol: „intenzita úderu bola jedna z tých najväčších, nakoľko došlo k prasknutiu lebky a pokiaľ

by išlo o stupnicu od 1-10, uviedol by som 7 až 8.“ Otázka obhajcu: „v tejto intenzite 7-8 pokiaľ by bol úder
smerovaný na hlavu by takýto mechanizmus zanechal aj stopy v oblasti hlavy?“ Znalec uviedol: „áno“.

Znalec L.. S. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že znalecký posudok vypracoval na základe incidentu,
ku ktorému malo dôjsť dňa 14.12.2012 v čase o 01.05 eventuálne neskôr, v miestnosti na OO

PZ v Hlohovci. K dispozícii vypracovaniu posudku mal kompletnú zdravotnú dokumentáciu, vrátane
chorobopisu z traumatologickej kliniky v Trnave, prepúšťaciu správu z interného oddelenia B od L..
P., od obvodnej lekárky pána Q. - zdravotnú dokumentáciu, vyšetril som poškodeného J. Q., mal k
dispozícii niektoré rontgentové snímky a neskôr si zaobstaral vzhľadom na určitý rozpor prepúšťacejspráve z traumatologickej kliniky aj CT schémy. Pridržiava sa tohto posudku v podstate v plnom znení.
S malou opravou v tom, že po vzhliadnutí CT scanov našiel zmenu nie tak ako bola popísaná v
znaleckom posudku v spánkovo temenno záhlavovej oblasti vpravo tak ako bolo uvedené v závere

prepúšťacej správy z traumatologickej klinky, ale len v oblasti subtura lambdoidea v záhlavovej kosti v
dĺžke približne 2-3 cm. Inak na záveroch posudku nechcel nič meniť, dospel k záveru, že išlo o ťažký úraz
z medicínskeho hľadiska, ťažkú ujmu na zdraví, úraz ťažkého charakteru, pretože bol nie len ohrozený,
ale aj zasiahnutý pre život nevyhnutný orgán, akým je mozog. Čo sa týka biofyzikálneho deja snímku
poranení,tosompodrobneuviedoltakkjednotlivýmbodomzosprávy,akoajnaotázkuč.2paniL..D.N..

Konštatoval, že k zraneniam nedošlo sebapoškodením, ani pádom na zem, ale zavinením cudzej osoby,
prípadne viacerých osôb. Išlo násilie, ktoré pôsobilo z viacerých smerov a na viaceré miesta na tele.
Zranenia mohli vzniknúť tak, že to najťažšie zranenie vnútrolebečné a poranenie kostí predpokladám
že vzniklo počas zákroku obžalovaného F. R. počas aktívneho odporu pána Q., kedy ho bolo nutné
spacifikovať, kde aj sám obžalovaný R. vo svojej výpovedi a tak isto aj tam kde sa priznáva, kde použil
dovolené hmaty, chvaty. Dospel k tomu preto, pretože toto vnútrolebečné poranenie má takú klinickú

odozvu, aká bola už tesne po prijatí alebo dovezení poškodeného na OO PZ, kde udával vyšetrujúcim
príslušníkom bolesť hlavy, zvracanie, napínanie na zvracanie, točenie hlavy a jeden krát aj prudko
zvracal. Následne na to mu bola privolaná RZP, kde aj tam v subjektívnom hodnotení v tomto náleze sa
tieto príznaky, resp. ťažkosti objavujú. Podľa jeho názoru pacient - poškodený mal už v tejto dobe byť
odoslaný do nemocničného ošetrenia a zahájená liečba. Čo sa týka ďalších súvislostí vo vyšetrovacom

spiseuvedených,údajnevCPZsanachádzapodľazáznamu,resp.výpovedepoškodenéhoakoipánaF.
kamerový záznam, ktorý bol v tom čase aktívny, alebo mal byť aktívny by s objektivitou vylúčil eventuálne
poškodenie tejto telesnej oblasti - lebka, mozog, v neskoršom období ako uviedol. Zlomenina lebky bola
v záhlavovej oblasti, bol tam aj opuch, u pána Q. to mohlo byť v oblasti krytej vlasovým porastom. Záleží
aj na kvalite vyšetrenia. Opuch a podliatina mohla byť pokrytá vlasovou pokrývkou, nemuselo by to byť

viditeľné.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy:

· potvrdenie o PN a potvrdenie o ústavnom liečení č.l. 58
· obsah tr. spisu OR PZ Trnava ČVS: ORP:3335/HC-TT-2012 č.l. 209-280
· zn. posudok č. 2/2013 znalca L.. S. L. č.l. 123-187
· zn. posudok č. 54/2013 L.. R. B. z odboru psychológia č.l. 192-208
· správy o povesti, pracovné posudky č.l. 282-289

· odpis RT obž. F. R.
· odpis RT obž. L. F.
· lustrácia P. obž. F. R.
· lustrácia P. obž. L. F.
· lustrácia z registra priestupkov obž. L. F.

· lustrácia z registra priestupkov obž. F. R.
· podstatný obsah vyšetrovacieho spisu ČVS:SKIS-708/OISZ-V-2012 ako aj súdneho spisu sp. zn.
6T/108/2013.

*** Výrok o oslobodení spod obžaloby ***

Súdpozhodnotenívšetkýchnahlavnompojednávanívykonanýchdôkazov,ktorébolizískanézákonným
spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral, s konštatovaním, že nie je
možné vykonať na hlavnom pojednávaní žiadne ďalšie dôkazy, ktoré nenavrhli ani procesné strany, súd

dospel k záveru, že nebolo bez najmenších pochybností dokázané, že stíhaný skutok spáchali skutočne
obžalovaní.

V predmetnej veci bol jediným priamym dôkazom dokazujúcim vinu obžalovaných F. R. a L. F., iba
výpoveď poškodeného J. Q.. Poškodený J. Q. sa na hlavnom pojednávaní vyjadril k osobe útočníkov,

ktorí ho napadli, opísal celý priebeh služobného zákroku, pri ktorom bol zadržaný a následne umiestnený
do cely predbežného zadržania. Sám poškodený uviedol, že bitku dostal pri zadržaní, ale aj keď už
bol v cele predbežného zadržania, kde ho surovo zbili a dokopali, škrtili, zároveň aj označil samotného
policajta, ktorý ho mal v cele zbiť.Zo znaleckého posudku ako aj samotnej výpovede súdneho znalca L.. R. B. vyplynulo, že osobnosť
poškodeného je nezrelá, labilná emotivita, znížená kapacita pre zvládanie stresu, vykazuje znaky

disociálnosti, tendencia konať atypickým spôsobom, disociálna porucha osobnosti, vierohodnosť osoby
je znížená, poškodený v dôsledku stresu môže mať výpadky pamäte, vnímaní času, poruchy spánku, s
prihliadnutím na poškodeného, len samotné umiestnenie v cele mohlo mať traumatizujúci následok.

Zo znaleckého posudku ako aj samotnej výpovede súdneho znalca L.. A. B. vyplýva, že lekár RLP

vykonal prehliadku poškodeného o 02:10 dňa 14.12.2012, pričom konštatoval, že nenašiel žiadne
závažné známky poškodenia telesnej schránky, či na hlave, hrudníku, alebo bruchu. Vyjadril sa, že
zranenia poškodeného nemohli byť spôsobené vlastným policajným zásahom v nočných hodinách dňa
13.12.2012, pretože poškodený bol spútaný, a nebolo nožné ho kopať do brucha alebo oblasti ľadvín,
nakoľko ležal na zemi a mal za chrbtom spútané ruky. Zranenia poškodeného najpravdepodobnejšie
vznikli až v CPZ, nakoľko tam poškodený úž nemal putá. K predmetným zraneniam muselo dôjsť až

po vyšetrení lekárom, nakoľko ten by musel takéto zranenia identifikovať, pričom kopnutie policajnou
obuvou ako aj úder päsťou by museli na poškodenom zanechať viditeľné stopy.

Zo znaleckého posudku ako aj samotnej výpovede súdneho znalca L.. S. L. vyplýva, že k poškodeniu
nedošlo sebapoškodzovaním, ale cudzím zavinením, najťažšie zranenie vnútrolebečné a poranienie

kostí vzniklo podľa jeho predpokladu počas zákroku R. počas aktívneho odporu poškodeného, pretože
príznaky, ťažkosti poškodeného sa objavujú už pri prehliadke 0 02:10 hod. 14.12.2012.

Súd hodnotil a každý dôkaz samostatne a zároveň v súvislosti s ostatnými dôkaznými prostriedkami
dostupnými súdu a ustálil záver, že nie je možné jednoznačne a s istotou určiť, kedy poškodenému

vznikli zranenia, pre ktoré bol dňa 14.12.2012 hospitalizovaný v nemocnici. Ani jeden zo svedkov,
ktorí boli prítomní pri služobnom zákroku dňa 14.12.2012 nepotvrdili výpoveď poškodeného, ktorý tvrdil
jeho neadekvátnosť a neopodstatnenosť, práve naopak bolo dokázané, že poškodený pred policajnou
hliadkou utekal, kládol aktívny aj pasívny odpor, bol agresívny a vulgárny. Všetci svedkovia, ktorí na
hlavnom pojednávaní vypovedali, v celku zhodne vypovedajú o celom priebehu skutkového deja v

inkriminovaný moment, pričom súd ustálil, že s najväčšou pravdepodobnosťou bol tento zákrok zákonný
a opodstatnený. Čo sa týka samotného poškodeného a vierohodnosti jeho výpovede, súd túto vyhodnotil
ako menej vierohodnú, s prihliadnutím na osobu poškodeného, ktorý mohol mať motív svojej výpovede
aj z dôvodu odplaty v neprospech obžalovaných, ktorí ho pristihli pri trestnom čine, za ktorý bol už aj
právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/55/2013 zo dňa 11.12.2013. Súd

prihliadol aj na znalecký posudok súdneho znalca L.. R. B., ktorý poškodeného vyhodnotil ako nemej
vierohodného,akoajskutočnosť,želensamotnéumiestnenievcelemohlomaťtraumatizujúcinásledok.
Zo znaleckého posudku ako aj výpovede súdneho znalca L.. A. B. ktorý svoje odborné závery v prvom
rade odvíja od výpovede samotného poškodeného. V závere posudku tento znalec poukazuje na jeho
výpoveď, v ktorej poškodený uviedol, že v cele ho išiel kopať tam prítomný policajt a popisuje, že to boli

následné údery do zátylku hlavy, že to boli päste a hlavne, že boli veľmi intenzívne. Z toho vyplýva, že
poškodenia zdravia poškodeného museli nastať až v cele predbežného zadržania, nakoľko o 02:10 dňa
14.12.2012 bol poškodený lekárom a ten by jednoznačne musel tak závažné zranenia na poškodenom
vidieť. Zároveň obžalovaní už do priameho styku s poškodeným po umiestnení do cely neprišli. Súd sa
vysporiadal aj so znaleckým posudkom ako aj samotnou výpoveďou súdneho znalca L.. S. L., pričom k

jeho tvrdeniam, že poškodený mal už príznaky týchto zranení už pri prehliadke lekárom o 02:10, nakoľko
zvracal a bolela ho hlava, uvádza, že zároveň bolo pri tejto prehliadke konštatované, že z poškodeného
bolo cítiť naftu. Stavy zvracania ako aj bolesti hlavy mohli byť zapríčinené aj napitím sa nafty pri samotnej
krádežiznákladnéhoauta,keďsacezhadicusnažilvytiahnuťnaftuznádrže.Ďalšímdôvodom,prektorý
mohol poškodený zvracať, mohla byť aj celková únava z utekania pred policajnou hliadkou, ktorá ho

prenasledovala pri spáchaní trestného činu, obdobné stavy mal mať a obžalovaný R.. Súd neprehliadol
ani pád poškodeného zo strechy, ktorý si mohol vyžiadať takisto určité zranenia na poškodenom.

Keďže výpoveď jediného priameho a stotožniteľného svedka, ktorý vypovedal v neprospech
obžalovaných (iní z výsledkov prípravného konania nevyplývajú) k útoku, teda poškodeného J. Q., javila

známky istej nedôveryhodnosti, nebolo možné bez najmenších pochybností vôbec uvažovať o vyslovení
viny.Súdzároveňkonštatuje,žeprikaždomtrestnomčinejepotrebnéanalyzovaťvšetkyštyriznakyskutkovej
podstaty. V danom prípade nejde len o objekt trestného činu, ktorý sa v základnej rovine nespochybňuje,
toto zranenie bolo zistené obidvomi znalcami, ale ide o druhý znak - o zavinenie, ktoré je determinujúce a

má väzbu na kauzálny nexus. Je potrebné jednoznačne ustáliť, ktorá príčina zodpovedá resp. spôsobila
kriminalizovaný následok.

V prejednávanej veci bolo potrebné konštatovať, že v prípravnom konaní boli zadovážené a na
hlavnom pojednávaní zároveň vykonané dôkazy, ktoré jednoznačne nepreukazovali vinu obžalovaných.

Na preukázanie viny obžalovaných musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazujevšetkyokolnostižalovanéhoskutkuausvedčujezjehospáchaniaobžalovaných,alesúčasne
vylučuje možnosť akéhokoľvek iného možného záveru. Výrok o vine môže byť založený len na takých
dôkazoch, ktoré celkom vylučujú akékoľvek pochybnosti.

Vykonaným dokazovaním sa na hlavnom pojednávaní síce preukázalo, že skutok uvedený v
obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak vykonané dokazovanie
neumožňovalo nepochybný záver, že to boli práve obžalovaní, ktorí inkriminovaný skutok spáchali.

V súvislosti s už naznačenou „dôkaznou núdzou“, ktorá sa vyskytla v posudzovanom prípade, je

potrebné tiež poukázať na zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v
prospech obžalovaného, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. a použitie ktorej prichádza
do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú
aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému
zisteniu skutkového stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu

zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.

Keďže súd nezískal vnútorné presvedčenie o vine obžalovaných za stíhaný skutok uvedený v obžalobe
prokurátora, spod obžaloby ich oslobodil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Z tohto dôvodu bol preto aj obligatórne poškodený J. so svojim uplatneným nárokom na náhradu škody
odkázaný na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava. Podané odvolanie má odkladný účinok.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.