Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417203325
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8417203325.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: F.. F. H., J.. XX.X.XXXX, G. E.,
Y. XXX/XX, K. H., N. XXXX/X, právne zastúpeného: JUDr. Martin Bašista, advokát so sídlom kancelárie
Štefánikova 8, Poprad, IČO: 37 880 381, proti žalovaným v 1. rade: P. Š., J.. X.X.XXXX, G. E. Y. XXX/
XX, v 2. rade: I. Š., J.. X.XX.XXXX, G. E. Y. XXX/XX, obom právne zastúpeným: Advokátska kancelária
JUDr. Budziková & JUDr. Dachová s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 41/95, Poprad, odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok, č. k. 8C 11/2017-47 zo 14.3.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovaným v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Priznal žalovanému v
1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 132 ods. 1, § 136 ods. 1,2 a § 135a Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa tvrdila uzavretie konkludentnej dohody so žalovanými,

smerujúcej k tomu, že nadstavba rodinného domu je samostatnou vecou a žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti. Dohoda medzi sporovými stranami, však preukázaná nebola.
Žalovaní túto popreli. Žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie, že výlučne z jej
finančných prostriedkov a na jej meno bola realizovaná nadstavba rodinného domu, ktorá mala byť
následne v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a jej manžela. Naopak žalovaní v 1. a 2. rade
preukázali,žestavebnépovoleniebolovydanénastavbupatriacudoichBSMnaichžiadosťadresované
žalovaným, že aj finančne sa podieľali na realizácii tejto novostavby a výlučne žalovaní zabezpečili aj

vypracovanieprojektovejdokumentácie,nákupstavebnéhomateriálu.Podieľalisanastavebnejčinnosti.
Platili robotníkov, ktorí pri výstavbe pomáhali. Žalovaní v 1. a 2. rade súhlasili jedine s tým, že nadstavba
mala slúžiť pre bývanie žalobkyne a jej bývalého manžela, no nie s vlastníckymi účinkami. V konečnom
dôsledku aj stavebné povolenie a rozhodnutie stavebného úradu o kolaudácii tejto nadstavby, znelo na
meno žalovaných v 1. a 2. rade. Bez existencie stavby rodinného domu, ktorá patrí žalovaným v 1. a 2.
rade by fakticky nová bytová jednotka nemohla vzniknúť a muselo byť evidentne preukázané, že vznikla
dohoda o tom, že nadstavba bude patriť aj žalobkyni.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalobkyňa, ktorá poukázala na
to, že nadstavba rodinného domu je vecou, ktorá vznikla výstavbou a v čase tom nemala vlastníka,
preto v tomto prípade sa jedná o originálne nadobudnutie vlastníctva. Vznikla novovytvorená vec,ktorá výslovne bola v tom čase financovaná. Zabezpečovaná žalobkyňou a jej bývalým manželom,
pre ich účely s vlastníckymi účinkami. Po ukončení výstavby tejto nadstavby rodinného domu sa aj do
nehnuteľnosti žalobkyňa s manželom nasťahovala a bývala. Užívala túto nehnuteľnosť ako vlastnú, až

dorozvodumanželstva.Nadstavburealizovalisamotní,žalobkyňasbývalýmmanželomvosvojommene
s vlastnými finančnými prostriedkami.

4. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrili. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací,
podľa ust. § 34 zákona č. 160/2015 Zb. (ďalej len odvolací súd a CSP, prejednali rozhodnutie ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378 a násl. CSP bez nariadenie
pojednávania, podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je
dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledným spôsobom zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil.
Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo, ani v štádiu odvolacieho konania.

5. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpou, darovacou alebo inou zmluvou,

dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

6. Podľa § 120 ods. 1, ods. 1 OZ, súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže
byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

7. Podľa § 136 ods. 1, ods. 2 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

8. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných Okresným úradom H.,

katastrálny odbor, pre katastrálne územie E. na LV č. XXX a to: pozemku parc. C KN č. X/XX, druh
pozemku zastávané plochy a nádvoria, o výmere XXX m2, pozemku parc. C KN č. X/XX, druh pozemku
záhrady, o výmere XX m2, rodinného domu súp. Č. XXX, postaveného na pozemku parc. C KN č. X/XX.

9. Za trvania manželstva žalobkyne a syna žalovaných, F.. V. I., bola realizovaná nadstavba rodinného

domu opísaného v predchádzajúcom odseku.

10. Z rozhodnutia Stavebného úradu obcí a miest okresu H., obec E. č.j.: SÚ-XXX/XXXX -
KZ z 28.3.2003 je zrejmé, že žalovaným bolo povolené vykonať stavbu, resp. prestavbu rodinného
domu.´´ Následne z Kolaudačného rozhodnutia č.j.: SÚ-XXX/XXXX- Ja z 22.10.2004 vydaného obcou

E. je zrejmé, že žalovaným bolo povolené užívanie stavby rodinného domu po vykonanej prestavbe,
pričom rodinný dom obsahuje dve bytové jednotky. Žalobkyňa sa v podanej žalobe, ale aj v odvolaní
domáhala určenia spoluvlastníckeho podielu v nehnuteľností, ktorá je v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalovaných v 1. a 2. rade. Odôvodnila tým, že došlo k dohode medzi vlastníkmi rodinného domu,
rodičmi bývalého manžela a žalobkyne s bývalým manželom o tom, že na svoje meno z vlastných

finančných prostriedkov pre svoje účely aj s vlastníckymi účinkami, realizujú nadstavbu rodinného domu,
ako samostatnú bytovú jednotku. Žalobkyňa uviedla tieto okolnosti a navrhla pre potvrdenie týchto
skutočností. Z vykonaného dokazovania z predložených listinných dôkazov, však nebol okrem tvrdenia
žalobkyne predložený jediný dôkaz o tom, že malo dôjsť k dohode medzi vlastníkmi rodinného domu,
nadktorýmsanadstavbarealizovalaotom,žebudenadstavbaakosamostatnábytovájednotkapatriťdo

BSM žalobkyne a jej bývalého manžela, keďže nesporne táto sa realizovala za trvania ich manželstva.
Pokiaľ išlo o dôkazy, naopak strana žalovaná predložila listinné dôkazy o tom, že táto nadstavba sa
realizovala na ich podnet, na ich žiadosť bolo vydané stavebné povolenie. V prospech žalovaných v
1. a 2. rade a kolaudačné rozhodnutie takisto v prospech žalovaných v 1. a 2. rade. Keďže nebola
preukázaná žiadna dohoda o tvrdených skutočnostiach žalobkyňou, ani iné dôkazy, správne súd prvej

inštancie postupoval po tom, čo vyslovil svoj predbežný právny názor tak, že žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

11. Pokiaľžalobkyňainvestovalafinančnéprostriedky,ktorémalipatriťužčidojejvýlučnéhovlastníctva
alebo prostriedky, ktoré patrili do BSM spolu s jej bývalým manželom, potom je možné domáhať sa

vrátenia týchto finančných prostriedkov od tých, ktorí sú vlastníkmi nehnuteľnosti v celom rozsahu. Je
samozrejme potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, kedy bola stavba realizovaná, ukončená, kedy boli
finančné prostriedky, ak ich časť investovala, aj zo svojho žalobkyňa, do nehnuteľnosti vložené a to
s ohľadom na prípadný priebeh alebo prípadné premlčanie tohto nároku. Vzhľadom na jednoznačneustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý uvádza, ako je možne nadobudnúť vlastníctvo k veci a
nepreukázanie týchto skutočností, dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a
správne je aj po právnej stránke a preto ho potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP.

12. O trovách konania odvolacieho súdu bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP. Vzhľadom k
tomu, že žalobkyňa úspech v konaní nemala a naopak žalovaní v 1. a 2. Rade , ktorí úspech v odvolacom
konaní mali, no zo spisu nevyplýva, že by im vznikol nárok na náhradu odvolacích trov. Odvolací súd
rozhodol tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva a teda žalobkyňa

nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovaní v 1. a 2. rade mu nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).