Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 20, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11Csp/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116221417
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116221417.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobkyne: I. Y., L.. XX.X.XXXX, J. G.,

T. XX, zastúpená: Mgr. Ladislav Riedl, advokát, so sídlom v Prešove, Levočská 89, p r o t i žalovanému:
POHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova25,IČO:35807598,ozdržaniesapoužitiadohody
o zrážkach zo mzdy a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzavretej
stranami dňa 22.8.2014 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 804300312 o zo dňa 22.8.2014 na výkon
zrážok zo mzdy.

Žalobkyňa m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 19.10.2016 sa domáhala voči žalovanému zdržania sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 22.8.2014 uzavretej k zmluve o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX z 22.8.2014 na výkon zrážok zo mzdy. V žalobe uviedla, že dňa 22.8.2014 uzavrela
so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou jej bol poskytnutý úver 600 Eur. V ten istý
deň uzavrela aj dohodu o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej žalovaný vyzval jej zamestnávateľa o
realizáciu zrážok zo mzdy. Ďalej uviedla, že zároveň jej bola predložená dohoda o plnení v splátkach, v

ktorej sa RPMN zmenila z pôvodnej hodnoty 88% na 263,64%, čo bolo vyhodnotené Bankovou radou
SR ako nekalá obchodná praktika.

2. Poukázala tiež na to, že zmluva neobsahuje všetky povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c/,
j/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z., navyše úver bol poskytnutý v hotovosti a odplata presiahla dvojnásobok
priemernej RPMN v zmysle § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., čo spôsobuje podľa §
11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Dodala, že spornú dohodu

nemohla odmietnuť, inak by jej nebol poskytnutý úver, preto dohoda je v rozpore aj s § 5a písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z.

3. Za problematický považovala administratívny poplatok vo výške 388,68 Eur, ktorý už súdy vyhlásili
v starších zmluvách za neprijateľnú podmienku. Vyslovila tiež názor o neplatnosti spornej dohody pre
neurčité vymedzenie zabezpečovanej pohľadávky. Navyše zmluvu o spotrebiteľskom úvere možno
považovať za úžeru a z toho vyvodiť jej neplatnosť (§ 39a Občianskeho zákonníka), čo sa vzťahuje aj

na dohodu o zrážkach zo mzdy ako akcesorický právny úkon. Navyše žalovaný sám určuje výšku jej
dlhu bez súdneho rozhodnutia.4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na tejto žalobe
(aj keď nejedná sa o určovaciu žalobu podľa § 137c CSP). Uviedol, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
má všetky povinné náležitosti a úver nebol poskytnutý v hotovosti, ale prostredníctvom zmenky, čo je v

súlade s § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola podľa neho uzavretá v
súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa na osobitnej listine a žalobkyňa nepreukázala, že by nebola
poučená o následkoch jej uzavretia. Je v súlade aj s § 551 Občianskeho zákonníka - má písomnú
formu, dlžník ju podpísal, obsahuje výšku zrážok zo mzdy a identifikovaný je aj platiteľ mzdy. Uviedol
aj to, že dohoda bola individuálne dojednaná tým, že žalobkyňa ju vyplnila. Poukázal aj na § 9 ods. 13

zákona č. 129/2010 Z.z., ktorý umožňuje získanie spotrebiteľského úveru podmieniť uzavretím závislej
zmluvy vrátane dohody o zrážkach zo mzdy, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a
okolnosti jeho poskytnutia. Nesúhlasil ani s tým, že by v prípade dohody o zrážkach zo mzdy mohlo
dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, keďže v § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka je
zákonný limit výšky zrážok a ak by platiteľ mzdy zrazil viac než bol oprávnený a tieto sumy poukázal
veriteľovi, došlo by k bezdôvodnému obohateniu a veriteľ by musel tieto sumy vrátiť.

5. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, výsluchom žalobkyne, zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, dohodou o plnení v splátkach, dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.8.2014,
potvrdením zamestnávateľa žalobkyne ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Strany uzavreli dňa 22.8.2014 formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č. XXXXXXXXX,
ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni úver 600 Eur za úrokovú sadzbu 23,22% ročne, čo činí
139,32 Eur a administratívny poplatok 388,68 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému 1.128
Eur do 23.8.2015, čo bol aj dátum konečnej splatnosti úveru. V zmluve bolo uvedené RPMN 88% a
priemerná hodnota RPMN 44,26%. V závere zmluvy sa uvádza, že žalobkyňa žiada poskytnúť úver

prostredníctvom zmenky.

7. Na rubovej strane formulára zmluvy sú VOP žalovaného, kde v bode 7 je uvedený vzorec pre výpočet
RPMN a jednotlivé predpoklady, z ktorých sa vychádza pri tomto výpočte.

8. V ten istý deň t.j. 22.8.2014 bola uzavretá k danej zmluve o spotrebiteľskom úvere dohoda o plnení
v splátkach, ktorou si strany dohodli, že žalobkyňa zaplatí sumu 1.128 Eur v 12 mesačných splátkach
po 94 Eur od 23.9.2014 vždy k 23.kalednárnemu dňu v mesiaci. V tejto dohode bolo RPMN určené už
vo výške 263,64%.

9. Napokon 22.8.2014 strany uzavreli opäť na predtlačenom formulári dohodu o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka, v ktorej v časti I. je označená zabezpečovaná
pohľadávka nasledovne:
a/ pohľadávky na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere,
najmä pohľadávky na zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom;

b/ pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo
v súvislosti s ňou;
c/ pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o
úvere;
d/ pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú resp. vznikli v súvislosti so zmluvou

o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi;
e/ pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku,
zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho
úkonu.

10. V časti II. dohody sa uvádza, že dlžník súhlasí s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky
veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jeho zamestnávateľ (ktorý je
označený v tejto časti dohody) zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 94 Eur na konkrétny účet veriteľa.

11. V závere dohody je krížikom vyznačené, že žalobkyňa túto dohodu neodmieta a súhlasí s ňou.

12. Žalobkyňa doložila aj potvrdenie svojho zamestnávateľa, že od októbra 2015 sú realizované zrážky
zo mzdy v prospech žalovaného.13. Žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní vysvetlila, že potrebovala peniaze na svadbu svojej
dcéry, nakoľko nemala žiadne úspory, takže aj keď predmetný úver, ktorý je poskytol žalovaný značne
preplácala, bola nútená zmluvu podpísať s nastavenými podmienkami. Úver jej bol poskytnutý v

hotovosti a o žiadnej zmenke nevedela, podľa jej presvedčenia podpísala len potvrdenie o prevzatí
finančných prostriedkov od žalovaného. Prehlásila, že dohodu no zrážkach zo mzdy musela podpísať,
inak by úver nedostala. Vyznačenie krížikom, že dohodu neodmieta, realizovala zástupkyňa žalovaného
bez toho, aby ju o tom informovala. Poučenie o inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy dostala v tom
zmysle, že ak nebude úver riadne splácať, žalovaný požiada jej zamestnávateľa o realizáciu zrážok zo

mzdy podľa dohodnutých splátok. Potvrdila, že žalovaný zisťoval jej bonitu a to konkrétne jej príjem,
ktorý činil okolo 600 Eur mesačne netto, ako aj to, že nemala žiadne vyživovacie povinnosti a z výdavkov
mala len výdavky na telefón.

14. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenie ods. 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia

alebo cenu plnenia.

20. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od

spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

25. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné

plnenie v hrubom nepomere.26. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

27. Podľa § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
a/ dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmom v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže
táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia

a mal možnosť ju odmietnuť alebo
b/ zmenkou alebo šekom.

28. Je nesporné, že tak zmluva o spotrebiteľskom úvere ako aj s ňou súvisiaca zmluva o zrážkach zo
mzdy sú typickými spotrebiteľskými zmluvami v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, čo žalovaný ani
nespochybnil.

29. Aj keď dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatným právnym úkonom zároveň vo vzťahu k zmluve
o spotrebiteľskom úvere predstavuje akcesorický právny úkon, čo znamená, že ak je hlavná zmluva
t.j. zmluva o spotrebiteľskom úvere neplatná, neplatná je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Súd preto sa
zaoberal najprv posúdením zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorú považuje za problematickú. V zmluve

bola dohodnutá úroková sadzba pri ročnej splatnosti úveru vo výške 23,22% ročne. Administratívny
poplatok bol dohodnutý vo výške 388,68 Eur, čo z úveru 600 Eur predstavuje 64,78%. Ročná odplata
za poskytnutý úver teda činila 88,06% (23,22% úrok + 64,78% administratívny poplatok).

30. Pri posudzovaní výšky odplaty je potrebné vychádzať z § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a

nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

31. Odplata v zmysle § 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.6.2014 predstavuje
v prípade tejto zmluvy úrok a poplatky a určuje sa percentuálne v prepočte na rok. V tomto prípade, ako
už súd uviedol, odplata je tvorená úrokom a administratívnym poplatkom a predstavuje 88,06 %.

32. Podľa § 10d ods. 2 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. ak dôjde k poskytnutiu peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi v období po 31.5.2014 a pred 1.9.2014, odplatou sa na účely tohto nariadenia
vlády rozumie odplata obvykle požadovaná bankami a pobočkami zahraničných bánk podľa § 1 ods.
1 až 3 za úvery alebo pôžičky v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy a za najvyššiu prípustnú výšku

odplaty sa považuje odplata, ktorá nesmie prevýšiť dvojnásobok úrokových mier úverov pre domácnosti
zverejňovaných na webovom sídle Národnej banky Slovenska ako súčasť úrokovej štatistiky za prvý
mesiac kalendárneho štvrťroka predchádzajúceho uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

33.V tomto prípade zákonný limit pre odplatu predstavuje dvojnásobok úrokovej miery pre domácnosti

za mesiac apríl 2014. Z internetovej stránky NBS, jej úverovej štatistky, súd zistil, že priemerná úroková
sadzba činila pri obdobnom type úveru 11,30% p.a., dvojnásobok je teda 22,60%, avšak dohodnutá
odplata v zmluve o spotrebiteľskom úvere medzi stranami činila až 88,06%, čo je takmer štvornásobne
viac.Pritakvýraznomprekročenízákonnéholimituodplatyzaposkytnutýúverjeužnamiesteposúdenie
zmluvy podľa § 39a Občianskeho zákonníka.

34. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že v čase uzavretia zmluvy bola v tiesni, nutne peniaze potrebovala
na svadbu svojej dcéry, čo zneužil žalovaný tým, že jej poskytol úver za vysokú odplatu, ktorá je v
rozporesozákonom.Jednásapodľanázorusúduotzv.civilnoprávnuúžeruvzmysle§39aObčianskeho
zákonníka, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň absolútnu

neplatnosť aj s ňou súvisiacich akcesorických zmlúv vrátane dohody o zrážkach zo mzdy.

35. Navyše žalovaný pohľadávku zabezpečenú spornou dohodou o zrážkach zo mzdy vymedzil nie
určito, keďže neuviedol, že tou pohľadávkou je len suma 1.128 Eur s príslušenstvom, ale označil ju ako
peňažnú pohľadávku dlhovanú veriteľovi na základe úverovej zmluvy, najmä pohľadávku na za platenie

úveru s príslušenstvom. Súdu vôbec nie je zrejmé, akú ďalšiu pohľadávku mal žalovaný na mysli a
dokonca úplne neurčito za zabezpečenú pohľadávku dokonca označil fiktívne pohľadávky pod bodmi
b/ až e/ spornej dohody. Aj takéto vymedzenie zabezpečenej pohľadávky svedčí o nečestnej praktike
žalovaného a možnom zneužití dohody voči spotrebiteľovi. Označenie zabezpečenej pohľadávky jejednou zo základných náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy a pre jej neurčitosť možno celú dohodu
považovať za absolútne neplatnú s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

36.Zároveňvšaksúdmalzapreukázané,žežalobkyňaneboladôsledneupozornenánavšetkydôsledky
podpísania dohody o zrážkach zo mzdy (napr. že aj premlčanú pohľadávku bude môcť veriteľ vymáhať
prostredníctvom tejto dohody, keďže z textu dohody vôbec toto poučenie nevyplýva) a z výpovede
žalobkyne je zrejmé, že tento inštitút jej bol vysvetlený tým spôsobom, že ak nebude splácať sama
úver dohodnutými splátkami, bude tak robiť jej zamestnávateľ. Je len logické, že nemôže žalobkyňa

preukazovať, že nebola poučená o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy (čo požadoval žalovaný),
ale naopak dôkazné bremeno je v tomto smere na žalovanom, aby on preukázal splnenie tejto svojej
zákonnej povinnosti v zmysle § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. Žalovaný však žiadnym
spôsobom to nepreukázal a ani neoznačil dôkazy v tomto smere. Navyše súd mal za preukázané, opäť
vychádzajúc z výpovede žalobkyne, že žalobkyňa nemala možnosť túto dohodu odmietnuť, keďže jej
výslovne bolo povedené, že v prípade jej nepodpísania nebude jej úver poskytnutý. Preto dohoda o

zrážkach zo mzdy je absolútne neplatná aj pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka
a to v súvislosti s § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z.

37. Súd nespochybňuje legitimitu právneho inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou
právneho poriadku SR, ale zároveň zdôrazňuje, že v spotrebiteľských sporoch podlieha táto dohoda

súdnemuprieskumuprijateľnostivzmysle§53Občianskehozákonníka.Tátosúdnakontrolajevylúčená
len pri posudzovaní hlavného predmetu zmluvy a ceny (čo rozhodne nie je tento prípad), keďže hlavným
predmetomzmluvyjeúver,dohodaozrážkachmzdylenzabezpečujepohľadávkužalovanéhozúverovej
zmluvy a vylúčená by bola v prípade jej individuálneho dojednania. Už tá skutočnosť, že dohoda je
obsiahnutá v predtlačenom formulári však vylučuje jej individuálne dojednanie. Dôkazné bremeno o

opaku je na žalovanom, ktorý však žiadnym spôsobom individuálne dojednanie dohody nepreukázal.

38. Potrebné si je uvedomiť, že zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná aj vtedy, keď
sa opiera o právnu normu, ale môže byť realizovaná v neprospech spotrebiteľa, ak umožňuje vymôcť
plnenia, na ktoré dodávateľ nemá nárok. Nie je teda rozhodujúce, či dodávateľ ju a v akom rozsahu

použije, ale postačuje, ak objektívne je spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. V prípade dohody o zrážkach zo
mzdy však existuje hrozba vymoženia plnenia, na ktoré dodávateľ nemá v skutočnosti nárok v zmysle
právnej úpravy vrátane plnenia vyplývajúceho z neprijateľných zmluvných podmienok.

39. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo

súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa. Nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu súdom alebo inou
objektívnou inštitúciou, ale len na subjektívnej predstave veriteľa. Uzavretá dohoda umožňuje veriteľovi
postihnúť majetok dlžníka a to aj pri neprijateľných zmluvných podmienkach alebo aj plnenie, ktoré je
v rozpore so zákonom.

40. Preto aj v tomto kontexte je potrebné poukázať na samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorú
akoužsúduviedol,považujezaproblematickúatedaabsolútneneplatnúanavyšejepotrebnéjuposúdiť
aj v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch opäť v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy.

41. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

42. Podľa § 11 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov ak veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

43. Súd v danom prípade mal za preukázané, čo potvrdila aj žalobkyňa vo svojej výpovedi, že úver jej

bol poskytnutý v hotovosti, čo vedie k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Znamená to,
že žalobkyňa by žalovanému mala vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 600 Eur. Tým sa len potvrdil
záver o riziku dohody o zrážkach zo mzdy pre spotrebiteľa, keďže ňou sa môže vymôcť plnenie, na
ktoré žalovaný nemá nárok. Preto je možné vyhodnotiť dohodu o zrážkach zo mzdy aj ako neprijateľnúzmluvnú podmienku, keďže predstavuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky.

44. Žalobkyňa ako spotrebiteľka má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských veciach, čo vyplýva z § 3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Pri týchto žalobách sa preto nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu, keďže neplatnosť
dohody o zrážkach zo mzdy sa posudzuje v zmysle § 137 písm. d/ CSP a navyše v danom prípade
nebola podaná žaloba o neplatnosť právneho úkonu, ale o plnenie. Súd preto považoval za dôvodné

žalobe vyhovieť.

45. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP vzhľadom
na to, že žalobkyňa bola v spore úspešná, súd jej priznal nárok na plnú náhradu trov konania.

46. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.