Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010131
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5818010131.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Senát Okresného súdu Námestovo v zložení predsedníčka senátu Mgr. Daniela Pilarčíková, členovia
senátu Dušan Kalis a Miroslav Tvrdák v trestnej veci proti obžalovanému S. W., nar. XX. XX. XXXX, pre
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona, §
138 písm. b/ Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18.12. 2018 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. W., nar. XX. XX. XXXX v T., trvale bytom V. N. č. XXX, okr. R., t. č. v Ústave na výkon

väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Žilina,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

v presne nezistenom období najmenej od roku 2013 najneskôr do 7. 12. 2017 v novostavbe rodinného
domu v W. bez súpisného čísla (rodinný dom bez kolaudácie), okr. Námestovo, ako aj na iných miestach,
pod vplyvom alkoholických látok, opakovane napádal svoju manželku Q. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom

W. č. XXX takým spôsobom, že jej vulgárne nadával, že je „iba kurva, ktorá sa kurví", vyhrážal
sa jej, že jej zničí život, že ju zabije, zakope za dom, že má zakopanú zbraň, že ju obleje kyselinou,
pričom ju aj fackal, ťahal za vlasy a takýmto konaním spôsoboval poškodenej Q. W., nar. XX. XX. XXXX,
bytom W. č. XXX, fyzické a psychické utrpenie.

t e d a

blízkej osobe spôsoboval fyzické a psychické utrpenie a to bitím ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu, alebo stresu a citovým vydieraním,

t ý m s p á c h a l

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1, písm. a/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 208 ods. 1 Tr. zákona, § 42 ods. 1 Tr. zákona, 41 ods. 1, 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, §
37 písm. h/ Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona na s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu

na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona z r u š u j e:
vo výroku o treste rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/136/2017 zo dňa 27. 03. 2018,

právoplatný dňa 21. 06. 2018, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace surčením skúšobnej doby na 18 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu vo výmere 18 mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, u ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/, d/, Tr. zákona obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie
ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala dňa 10. 04. 2018 obžalobu na S. W. pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ ods. 3 písm. b/ Tr. zákona.

Na hlavnom pojednávaní dňa 31. 05. 2018 obžalovaný urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na hlavnom
pojednávaní vypovedal, že po uzavretí manželstva sa viackrát s manželkou sťahovali, bývali najskôr u
jeho rodičov, potom u svokry v W., pričom so svokrou nemal ideálne vzťahy, svokra ho neznášala. Počas
manželstva bývali aj v nájomnom obecnom byte v W., kde bývali niekedy v roku 2010 - 2011, v roku

2012 sa sťahovali do urbárskeho domu v W., potom sa opäť sťahovali najskôr k jeho rodičom a potom
k svokre, až kým si nepostavili rodinný dom v W., ktorý začali stavať niekedy v roku 2014 a do domu
sa nasťahovali v r. 2015. Čo sa týkalo spolužitia s manželkou, stávalo sa, že sa pohádali, išlo o bežné
hádky, ktoré boli vzájomné a nikdy sa manželke nevyhrážal. Niekedy si aj vulgárne vzájomne vynadali,
ale najneskôr na druhý deň sa udobrili. Poprel, že by počas hádok manželku fyzicky napadol, skôr jej

nastavil tvár, že nech si udrie a upokojí sa, facku jej nikdy nevrátil, až na jediný krát, keď sa pohádali,
povedal jej, že robí slúžku svojej rodine, čo ju nahnevalo a začala ho fackovať, škriabať po krku a vtedy
jej facku iba vrátil, zobral syna na ruky a odišiel do kotolne pofajčiť. Nejako sa potom upokojili, síce spali
oddelene, ale ráno sa manželke ospravedlnil, ale asi mu to neodpustila, lebo na druhý alebo na tretí
deň bola podať trestné oznámenie, že ju bil, vyfackal a že sa jej vyhrážal, čo však nebola pravda. Asi

po dvoch, troch dňoch manželka rozbila auto, vtedy sa spolu porozprávali, že sa im nedarí, že to môže
byť tým, že sa stále hádajú a vtedy sa mu manželka priznala, že s mamou podali trestné oznámenie
a pýtala ho odpustiť. Rozprávali sa, že to nejako policajtom vysvetlia, ešte v tú noc sa spolu milovali.
Dňa 15. 11. 2017 mali 11. výročie svadby, manželka mu poslala SMS, že ďakuje za pekných 11 rokov a
že dúfa, že to ešte dlho vydrží a za tri týždne bol v base. K vzťahu k alkoholu a marihuane uviedol, že

večer po robote si zvykne vypiť pivo, tvrdý alkohol pije príležitostne, marihuanu skúšal, bolo to dávno,
bral ju príležitostne, definitívne prestal asi pred dvoma rokmi. Do práce chodí stále, aj keď zrušil živnosť
asi pred dvoma rokmi. Jeho mesačný priemerný príjem je 500 - 700 Eur.

Svedkyňa poškodená Q. W. vypovedala, že v r. 2013 začali stavať rodinný dom a manžel začal na

stavbe popíjať spolu s chlapmi, ktorí mu na stavbe pomáhali. Fyzicky ju napadol na stavbe, keď ho
našla popíjať, zobrala mu vtedy fľašu, hodila mu ju do pleca, dala mu aj facku a on jej vtedy facku
vrátil. S manželom sa hádali hlavne ohľadom financií, ale k fyzickému násiliu nedošlo. V roku 2015 sa
nasťahovali do novostavby, manžel začal viacej piť, schovával fľaše, hádky medzi nimi boli ostré. Necíti
sa byť týranou osobou, s manželom sa hádali vzájomne, manželovi sa vyhrážala rozvodom a on že jej

zoberie detí. V roku 2016 nastúpila do práce, manžel žiarlil a keď meškala domov, tak jej nadával do
kuriev, čo bolo pre ňu neúnosným, veľmi ju to trápilo. Potom sa stalo, že nabúral autom do domu, vtedy
odišla z domu aj s deťmi, manžel jej vyvolával, aj si kľakol na zem, že aby mu prepáčila. S manželom
sa potom udobrili, bol dobrý, pomáhal jej s domácimi prácami, umyl dlážku a aj varil. Najhoršie to bolo
v máji 2017, manželovi povedala, že s alkoholikom nejde na žiadnu návštevu, manžel jej vtedy vynadal

do kuriev. Na okresnej prokuratúre bola podať trestné oznámenie, bolo to preto, že sa manžel nechcel
liečiť a ona chcela dosiahnuť, aby nastúpil liečenie. Manžela má rada a aj detí ho majú radi, iba chcela,
aby sa spamätal. Vypovedala vtedy pod vplyvom emócii, psychicky to nezvládla a tiež sa ponáhľala do
práce. Na doplňujúce otázky prokurátora odpovedala, že manželovi sa vyhrážala rozvodom a manžel
sa jej zasa vyhrážal, že ju vyhodí z domu, že jej zoberie deti, že ju spláchne do záchoda. V poslednom

čase, posledných 5 až 6 mesiacov manžel požíval alkohol sústavne, pivo muselo byť na stole stále, pil
tiež tvrdý alkohol. V roku 2007 ho videla hrať automaty a našla mu marihuanu, marihuanu mu našla
ešte keď bývali na byte v roku 2008 -2009 a potom mu raz našla žiarovku v roku 2015. Pohlavný styk si
nevynucoval, iba jej hovoril, že sa kurví a že s ním nechce spávať. Na návrh prokurátorky bola svedkyni
poškodenej podľa § 264 ods. 1, 2 Tr. poriadku prečítaná časť výpovede svedkyne z prípravného konania

zo dňa 8. 12. 2017, nakoľko svedkyňa inak vypovedal ohľadom vyhrážok a aj vynucovania si pohlavnéhostyku. V prípravnom konaní vypovedala, že jej niekoľkokrát do týždňa nadával, nadával jej do kuriev,
obviňoval ju z nevery, vyhrážal sa jej fyzickým násilím, stále sa jej vyhrážal zabitím, že ju zakope, že má
zakopanú zbraň, že ju oleje kyselinou z baterky, zoberie jej deti, niekoľkokrát ju fackoval a taktiež sa jej

vyhrážal znásilnením. Svedkyňa rozpory vysvetľovala tým, že na polícii vypovedala v hneve. Pripustila,
že keď bol manžel opitý, tak jej povedal, že ju zadusí a tiež keď bol opitý, tak jej povedal, že má zbraň,
ale to iba fantazíroval v dôsledku požitého alkoholu, nevedel čo vraví. Jeho vyhrážky nebrala vážne,
lebo keď je človek opitý tak nevie čo povie. Tiež uviedla, že obžalovaný ju aj chytil za vlasy keď sa hádali,
za vlasy ju potiahol, ale neťahal ju za vlasy po dome a také. Tiež jej povedal, že ju zakope, ale bolo to

pod vplyvom alkoholu, nemôže to brať ako vyhrážku, aj ona mu povedala, že ho zakope, hovorili si tak
navzájom. Ak uviedla, že ju manžel chcel zraziť autom, na aute nie sú dobré brzdy, on nedobrzdil, tiež
skoro autom nabúrala. Ohľadom tohto incidentu uviedla, že manžel pre ňu išiel autom do Rabče, ale ju
zobral niekto iný, volal jej, že kde je, kde sa kurví a domov sa vracal veľkou rýchlosťou a jej sa zdalo, ako
by ju chcel zraziť. Poprela, že by sa jej manžel vyhrážal znásilnením, iba jej povedal, že je jeho žena, že
má na to právo, čo nebola vyhrážka. Na otázky obhajcu vypovedala, že príčinou konfliktov v manželstve

bol alkohol, preto aj bola podať trestné oznámenie, chcela aby sa manžel liečil. Manžela má rada, veľmi
by chcela, aby sa išiel liečiť, návrh na rozvod zobrala späť, rozvodové konanie je zastavené. Manželovi
odpustila a má ho rada. Hádky začínala väčšinou ona, lebo nemohla uniesť manželovo ožranstvo. Keď
bol manžel triezvy nebála sa ho, bála sa ho vtedy, že čo bude diviť, keď vypovedala na polícii, ale inak
obavy nemala ani o seba ani o detí.

Znalkyňa PhDr. Monika Navrátilová na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch znaleckého
posudku a vypovedala, že má za to, že poškodená účelovo zmiernila, zľahčila a ospravedlnila konanie
obžalovaného tým, že bol pod vplyvom alkoholu. Poškodená je z psychologického hľadiska vierohodná a
jej výpovede z prípravného konania možné považovať za vierohodné. Tieto výpovede svedkyňa podala

v čase keď už vrcholilo ich disfunkčné, disharmonické manželstvo, vypovedala v dobe kulminujúcich
problémov, kedy už nevedela situáciu riešiť. Aktuálne výpoveď poškodenej pred súdom už bola podaná
po šiestich mesiacoch ako je obžalovaný vo väzbe, svedkyňa aktuálne vidí situáciu ich manželstva
ako riešiteľnú a dáva šancu tomu, že sa manžel zmení. Nejedná sa o nevierohodnosť, skôr to
vníma ako jej momentálnu naivitu, nakoľko v tejto dobe obvinený nepripustil žiadny podiel svojej viny

na možných problémoch resp. ho vníma ako nekritického k tomu, čo údajne spôsoboval, vychádza
z údajov vyšetrovacieho spisu. Znalkyňa uviedla, že si všimla fyziologickú reakciu, zmeny hlasu
poškodenej, keď vypovedala ohľadom podozrievania v sexuálnom zmysle, tieto vyhrážky sa týkali
ľudskej dôstojnosti a doposiaľ v poškodenej rezonovali, uvedené zvyšuje jej vierohodnosť. Zásadným
problémom v manželstve obžalovaného a poškodenej bolo nadmerné požívanie alkoholických nápojov,

alkohol u obžalovaného podnecoval chorobnú, neodôvodnenú žiarlivosť a poukazovanie na svokru ako
jednostranného vinníka problémov v ich manželstve považujem za vyhýbavé, alibistické. U svedkyne
sa začala rozvíjať neurotická symptomatika, zahrňujúca psychický diskomfort pre zažívaný enormný
strach z konania a vyhrážok a tiež pre neustále ponižovania a znevažovanie jej ľudskej dôstojnosti.
V dobe jej znaleckého vyšetrovania v roku 2018 sa táto neurotická symptomatika zmiernila hlavne

preto, že zdroj neurotizácie sa vzdialil. Netvrdí, že keby toto konanie pokračovalo po dlhšiu dobu, že
by nemohlo dôjsť k traumatizácii psychiky poškodenej. Znalkyňa vylúčila, že poškodená trpela znakmi
posttraumatickej stresovej poruchy. U poškodenej nezistila emočnú protichodnosť voči obžalovanému,
prehnanúústretovosť,podrobivosť,aj poškodenádokázalavykričaťobžalovanémuveci,vrátiťmufacku.
Ďalej u poškodenej nenašla ani tzv. seba zničujúce reakcie, kedy obeť konanie páchateľa ospravedlňuje,

zatajuje, o konaní obžalovaného sa zverila svojej mame, takže bola schopná komunikácie.

Znalec MUDr. Stanislav Kollár rovnako zotrval na záveroch znaleckého posudku, u obžalovaného zistil
prítomnosťsyndrómuzávislostiodalkoholujednásaunehooviacročnépitiesrozvinutoukombinovanou
telesnou aj psychickou závislosťou s denným pitím, stratou kontroly, zvýšenou toleranciou alkoholu,

abstinenčnými príznakmi pri odňatí alkoholu a s osobnými, zdravotnými a rodinnými komplikáciami
pitia. Zároveň uviedol, že obžalovaný je závislý aj od canabisu, jedná sa u neho o viacročný konzum
canabisu so psychickou závislosťou. Pri pokračujúcom pití alkoholu považuje pobyt obžalovaného na
slobode z medicínskeho hľadiska za nebezpečný a navrhol uložiť mu ochrannú protialkoholické liečenie
ústavnou formou. Uviedol, že aj z jeho pohľadu na manželskej disharmónii sa podstatným spôsobom

podieľalo najmä nadmerné požívanie alkoholu obžalovaným. Závislosť na canabise konštatoval na
základe vyjadrení obžalovaného a aj poškodená vypovedala o užívaní marihuany obžalovaným, ide o
psychickú závislosť a nie fyzickú.Svedkyňa X.. S. S. (sestra obžalovaného) vypovedala, že nikdy nebola priamym svedkom hádok, medzi
obžalovaným a švagrinou, o tom, že sa hádali mala sprostredkované informácie do švagrinej a jej mamy,
keď telefonovali, že si majú prísť po toho „ kokota vyjebaného polhorského“, že si ho majú zobrať domov.

Neboli to telefonáty so strachom a nemala pocit, že by bola švagriná týraná. Keď sa jej pýtala či ju
obžalovaný bije, odpovedala, že nie a až keď' ho zavreli, tak jej povedala, že jej dal facku. Tiež jej
povedala, že podala o rozvod, ale že ak sa pôjde S. liečiť, tak mu dá šancu. Vie o tom, že obžalovaný
požíval alkohol a keď bol mladší fajčil trávu. Nezažila, že by bol agresívny. Na poškodenej si nevšimla
žiadne zranenia, ani traumu alebo nejaké skleslé správanie.

Svedkyňa V. Q. vypovedala, že vie len to čo jej povedala dcéra (poškodená), vždy jej zavolala, že čo
sa stalo. Ona nebola nikdy svedkom žiadnej bitky a ani hádky, jedine keď nabúral dvakrát do domu
autom, ale aj to prišla až po tom. Obžalovaný k ním domov vozieval detí, o detí sa vzorne staral, kým
nemal vypité. Keď býval obžalovaný aj s dcérou u nich doma, tak obžalovaný kadečo vykrikoval, a to
aj jej, ale obžalovaného sa nebála. Keď jej poškodená volala, povedal jej, že zasa robil bodrel a kedysi

jej hovorila aj o facke. Uviedla, že si pamätá, ako raz za ňou prišiel obžalovaný, že aby si s dcérou
urobila poriadok, že zrušila deťom poistku, ktorú platil a vtedy jej stihol povedať, že každý deň by mala
žena dostať výchovnú. Keď bývali u nich bola svedkom hádky, ona našla v montérkach obžalovaného
pri praní potvrdenie, že si zobral úver na 300 €, povedala to dcére a už bola hádka na svete. Hádky
medzi nimi boli keď mal vypité a vždy to boli hádky o peniazoch. Obžalovaný s dcérou u nich doma

bývali počas doby ako stavali dom, potom sa odsťahovali a znova sa vrátili bývať k nim. Obžalovaný
nadával dcére, že je kurva. Keď chodieval k nim po deti, zakaždým mal vypité, ešte sa posmieval a
pýtal sa jej „ čo babka, kontrola, kontrola?“ Deti sa obžalovaného nebáli, aj sa ich na to pýtala. Počas
doby ako obžalovaný s dcérou a deťmi bývali u nich doma, nikdy vyhrážky nepočula. Dcéra nikdy na
obžalovaného políciu nevolala. S obžalovaným má taký normálny vzťah.

SvedkyňaS.W.nahlavnompojednávanívyužilasvojeprávoaodmietlavypovedať,nanávrhprokurátora
bola čítaná jej svedecká výpoveď z prípravného konania podľa § 263 ods. 4 Tr. poriadku. V prípravnom
konaní svedkyňa vypovedala, že jej syn (obžalovaný) je s manželkou už 10 rokov, bývali u nich asi pol
roka, potom sa odsťahovali. V roku 2015 sa nasťahovali do domu v W.. Kým bývali u nich, tak medzi nimi

neboli žiadne vážne nezhody. Pohádali sa, ale boli to také bežné manželské hádky. Vnímala to tak, že
si rozumeli. Mali medzi sebou výmeny názorov, ale nebola svedkom, že by si nadávali. Z jej strany nikdy
nevidela žiadny strach. S nevestou má normálny vzťah, oni aj keď sa pohádali, keď už bývali v dome, tak
im nevesta zavolala, aby prišli robiť poriadky so synom, ale oni nikdy neboli robiť poriadky. Nepovedala
čo sa stalo. Keď sa Q. pýtala, nechcela povedať nič. Obžalovaný si vypije, ale nikdy ho opitého nevidela.

Na návrh prokurátora, so súhlasom obžalovaného boli postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku čítané
výpovede svedkov T. T. a C. U..

Svedok T. T. vo svojej výpovedi uviedol, že robí u brata vo firme JAB Jasenica stavebné práce,

obžalovaného pozná asi rok a pol, nevie sa vyjadriť k jeho spolužitiu s manželkou. Obžalovaný je
pracovitý, agresívny nebol, čo mu dal urobiť vždy spravil. Nevidel ho opitého. Raz mu dal vypiť, keď mal
nejaký problém, povedal mu, že doma má nejaké problémy, potom v ten deň ho vzali policajti. Ponúkol
mu aj prácu vo Francúzsku, ale on povedal, že chce byt' doma pri rodine. Z jeho manželky nemal pocit,
že by bola nejaká týraná alebo podobne.

Svedok C. U. vo svojej výpovedi uviedol, že S. jeho bratranec, robili spolu u Triebel'a v Jasenici, jeho
testiná robila rozbroje už od začiatku bola proti ich svadbe. Keď' bol u nich, tak boli v pohode. Keď im
pomáhal na stavbe rodinného domu, vtedy poškodená po obžalovanom dosť' nepríjemne kričala, on bol
ticho, neoponoval jej, bolo tam asi desať chlapov. Obžalovaný je pracovitý, nie je agresívny ani do bitky.

Sem tam si vypije. Poškodená bola skôr tichá. Nemyslí si, že by obžalovaný na poškodenú niekedy
zdvihol ruku. Nikdy nebol svedkom, že by sa pohádali.

V rámci ďalšieho dokazovania boli čítané správy o povesti na obžalovaného, zápisy o dychovej skúške,
odpis z registra trestov a pripojený trestný spis Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/136/2017.

Súd sumarizujúc výsledky dokazovania na hlavnom pojednávaní, pričom prihliadal iba na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a na dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané
rozhodol tak, že dňa 30. 08. 2018 obžalovaného uznal vinným z prečinu nebezpečného vyhrážaniapodľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona a uložil mu súhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 20 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného uloženia ochranného protialkoholického

liečenia ústavnou formou. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor a na podklade podaného
odvolania Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd uznesením č. k. 1To/91/2018-286 zo dňa 29. 10.
2018 zrušil rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6T/48/2018 zo dňa 30. 8. 2018 a vrátil mu vec, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodom zrušenia rozhodnutia súdu bol nesprávne
časovovymedzenýskutokanesprávneprávneposúdenieskutkuakoprečinunebezpečnéhovyhrážania

podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní dňa 18.12.2018 v zmysle intencii rozhodnutia odvolacieho súdu upravil
obdobie páchania skutku a uznal obžalovaného oproti obžalobe vinným zo zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.

Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom

návrhu.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o
vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať
len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na

hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v
ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr.
zákona sa dopustí kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí
fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho
druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním

strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej
fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť a takto konal závažnejším spôsobom.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zákona blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa

pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.

Podľa § 138 písm. b/ Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
po dlhší čas.

V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní
prebraté súd ustálil oproti obžalobe skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pričom ukončil skutok dňom 7. 12. 2017 t.j. dňom obmedzenia osobnej slobody obžalovaného.

Súd zistený a ustálený skutkový stav popísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku v zmysle intencii
odvolaciehosúdu kvalifikovalakozločin týraniablízkejosobyazverenejosobypodľa§208ods.1 písm.
a/ Tr. zákona. Súd mal preukázané, že obžalovaný ako trestne zodpovedná osoba, konal spôsobom
uvedeným vo výrokovej časti rozsudku a konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ust. § 15
písm. a/ Tr. zákona.

Obžaloba kládla obžalovanému za vinu, že svojej manželke s ktorou žil v spoločnej domácnosti, po dlhší
čas, pod vplyvom alkoholu od roku 2013 spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním alebo iným
správaním, ktoré ohrozovalo psychické a fyzické zdravie, a to konkrétne z opisu skutku vyplynulo,

že tohto konania sa mal dopustiť opakovanými slovnými urážkami, vyčítaním nevery, vulgárnymi
nadávkami, „že je kurva, ktorá sa kurví“ vyhrážkami vyhodením z domu, zobratím detí, zničením života,
zabitím, že má pištoľ, že ju obleje kyselinou a zakope, pričom ju fackal a sácal do zriadenia domu,
ťahal za vlasy, oblieval vodou a tiež si vyhrážkami a násilím vynucoval pohlavný styk. Obžalovaný svojuvinu popieral, bránil sa tak, že s manželkou (poškodenou) sa hádali, obsahom hádok boli aj vulgárne
nadávky, ale tieto hádky a nadávky boli vzájomné, jeden deň sa pohádali, na druhý deň sa udobrili.
Odmietol tvrdenie v obžalobe, že by sa voči manželke dopúšťal fyzického násilia, okrem jediného

prípadu, kedy ako uvádzal iba vrátil manželke facku. Obrana obžalovaného však bola z väčšej časti
vyvrátená výpoveďou svedkyne poškodenej Q. W., ktorá síce na hlavnom pojednávaní zmenila výpoveď
oproti prípravnému konaniu, súd však jej výpoveď hodnotil v kontexte so všetkými vykonanými dôkazmi,
vrátane ostaných svedeckých výpovedí a znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, a to tak z
odvetvia psychiatrie, ako aj z odvetvia psychológie. Súd však mohol prihliadať iba na dôkazy prebraté

a vykonané na hlavnom pojednávaní. Svedkyňa poškodená na hlavnom pojednávaní vypovedala, že
obžalovaný ju fyzicky napadol iba raz a samotný incident popísala tak, že obžalovaného našla popíjať
alkohol na stavbe domu, vtedy mu hodila do pleca fľašu, dala mu facku a on jej facku vrátil. Ďalej
vypovedala, že s obžalovaným sa hádali hlavne ohľadom financií, ale k fyzickému násiliu nedošlo, išlo o
vzájomné hádky a vyhrážky, vyhrážala sa mu rozvodom a on, že jej zoberie detí. Tiež uviedla, že potom
ako v roku 2016 nastúpila do práce, obžalovaný žiarlil a keď meškala domov, nadával jej do kuriev, čo

bolo pre ňu neúnosným. S deťmi odišla od obžalovaného jedenkrát, bolo to potom ako nabúral autom
do domu, z domu aj s deťmi odišla, ale vrátila sa k nemu, udobrili sa, aj jej pomáhal s domácimi prácami.
Dôvodom, pre ktorý podala trestné oznámenie na manžela bolo, že sa obžalovaný nechcel liečiť zo
závislosti na alkohole, posledných 5 až 6 mesiacov požíval alkohol sústavne, chcela, aby sa začal liečiť.
Na opätovné konkrétne otázky, ako sa jej obžalovaný vyhrážal uviedla, že sa jej vyhrážal, že ju vyhodí z

domu, že jej zoberie deti, že ju spláchne do záchoda, pohlavný styk si nevynucoval, iba jej hovoril, že sa
kurví a že s ním nechce spávať. Na návrh prokurátorky bola svedkyni poškodenej podľa § 264 ods. 1,
2 Tr. poriadku prečítaná časť jej výpovede z prípravného konania zo dňa 8. 12. 2017, kde vypovedala,
že ako sa nasťahovali do domu v r. 2015, obžalovaný ju neustále ponižoval, vyhrážal sa jej zabitím a
zakopaním za dom, že má zakopanú pištoľ, tiež jej vyčítal vymyslenú neveru, viackrát je chytil za vlasy a

ťahal, nadával jej do kuriev, zobratím detí, že ju oleje kyselinou z baterky, niekoľkokrát ju fackoval, sácal
a taktiež sa jej vyhrážal znásilnením. Tiež jej bola prečítaná časť výpovede z prípravného konania, kde
vypovedala, že obžalovaného sa bojí, bojí sa, že vyhrážky naplní, bojí sa, že ju zabije, zastrelí, preto
sa presťahovala k rodičom. Svedkyňa rozpory vysvetľovala tým, že na polícii vypovedala v hneve, ale
zároveň uviedla, že keď bol opitý, tak jej povedal, že ju zadusí a tiež keď bol opitý, tak jej povedal, že

má zbraň, ale to iba fantazíroval v dôsledku požitého alkoholu a nevedel čo vraví, jeho vyhrážky nebrala
vážne. Keď sa hádali, obžalovaný ju aj chytil za vlasy, za vlasy ju potiahol, ale za vlasy ju neťahal.
Tiež jej povedal, že ju zakope, ale to bolo pod vplyvom alkoholu, neberie to ako vyhrážku, aj ona mu
povedala, že ho zakope, hovorili si tak navzájom. Poprela, že by sa jej manžel vyhrážal znásilnením
a zotrval na vyjadrení, že jej iba povedal, že je jeho žena, že má na to právo, ale to nebola vyhrážka.

Návrh na rozvod zobrala späť, rozvodové konanie je zastavené. Hádky začínala väčšinou ona, nemohla
uniesť manželovo ožranstvo. Obžalovaného sa nebála keď bol triezvy, bála sa ho vtedy, že čo bude diviť,
keď vypovedala na polícii, ale inak obavy nemala ani o seba ani o detí. Vzhľadom na zmenu výpovede
svedkyne poškodenej na hlavnom pojednávaní, súd hodnotil jej výpoveď z hľadiska vierohodnosti, a to
aj v kontexte so závermi znaleckého dokazovania a výpoveďami svedkov. Súd sa stotožnil s výpoveďou

znalkyne PhDr. Moniky Navrátilovej, že zmenu výpovede svedkyne na hlavnom pojednávaní oproti
prípravnému konaniu, možno vnímať ako jej momentálnu naivitu, že obžalovaný si uvedomil svoje
konanie, vstúpil si do svedomia počas výkonu väzby a po absolvovaní ochranného liečenia, bude
„dobrým manželom“. Súd sčasti zmenu výpovede vníma aj ako dôsledok zlej ekonomickej situácie
svedkyne poškodenej, v ktorej sa ocitla s maloletými deťmi po vzatí obžalovaného do väzby. Obžaloba

síce v závere skutkovej vety tvrdila, že jeho konanie spočívalo aj v tom, že obžalovaný neprispieval
do domácnosti, resp. prispieval len sporadicky a o celý chod domácnosti sa starala poškodená, toto
tvrdenie však obžalovaný vyvrátil, uviedol, že síce bol nezamestnaný, ale finančne sa o rodinu staral
a vyplynulo to aj z výpovedí svedkov T. T. a C. U.. Pokiaľ súd uviedol, že dôvodom zmeny výpovede
svedkyne poškodenej mohla byť aj ekonomická situácia v rodine, súd poukazuje aj na záverečnú reč

poškodenej, ktorá sa vyjadrila, že obžalovaného potrebujú aj z finančného hľadiska, že ostala sama
s troma maloletými deťmi a nemá peniaze, že mešká so splátkami úveru. Súd však pri hodnotení
vierohodností výpovede svedkyne poškodenej, vzhľadom na tak závažnú okolnosť, akou je zmena jej
výpovede, a to obzvlášť v prípade domáceho násilia, ktoré sa vo väčšine prípadov deje za zatvorenými
dverami bez svedkov a aj v tomto prípade, najmä pokiaľ ide o obdobie r. 2015, kedy začali obžalovaný s

poškodenou bývať vo svojom rodinnom dome, jedinou priamou usvedčujúcou výpoveďou bola výpoveď
poškodenej, ktorá svoju výpoveď sčasti poprela, súd však musel brať do úvahy aj zmeny v jej výpovedi, a
to o to viac, keďže iné priame dôkazy súdu predložené obžalobou neboli. Obžaloba poukázala na závery
znaleckého posudku a výpoveď znalkyne PhDr. Moniky Navrátilovej, ktorá uviedla, že u poškodenejsa začala rozvíjať neurotická symptomatika, zahrňujúca psychický diskomfort pre zažívaný enormný
strach z konania a vyhrážok a tiež pre neustále ponižovania a znevažovanie jej ľudskej dôstojnosti.
V tomto smere súd uvádza, že objektívne znaleckým posudkom bolo preukázané, že u poškodenej

sa rozvíjala neurotická symptomatika, čo naznačuje vierohodnosti jej výpovede, že bola vystavená
väčšiemu stresu a zrejme aj strachu, že v manželstve prežívala psychický diskomfort a naopak vyvracia
obranu obžalovaného, ktorý sa bránil, že alkohol požíval len príležitostne, hádky v ich manželstve boli na
úrovni bežných hádok, svedkyni poškodenej sa nevyhrážal a nadávali si vzájomne a nepoužil voči nej
fyzické násilie až na jednu facku, ktorú poškodenej vrátil. Súd veril výpovedi svedkyne poškodenej, že

ich manželstvo bolo dysfunkčné v dôsledku požívania alkoholu obžalovaným, čo má oporu aj v záveroch
znaleckého dokazovania vykonanom znalcom MUDr. Stanislavom Kollárom, z ktorého vyplynulo, že
obžalovaný je závislý od alkoholu, jedná sa u neho o rozvinutú kombinovanú telesnú aj psychickú
závislosť v dôsledku denného pitia a straty kontroly. Znalec síce uviedol, že obžalovaný je závislý
aj od canabisu, jedná sa u neho o viacročný konzum canabisu so psychickou závislosťou, pričom
závislosť na canabise konštatoval na základe vyjadrení obžalovaného a aj poškodená vypovedala o

užívaní marihuany obžalovaným, ide o psychickú závislosť a nie fyzickú a znalec vyjadril záver, že táto
závislosť sa nepodpísala na konaní obžalovaného. Závery aj tohto znaleckého dokazovania tak opäť
vyvracajú obranu obžalovaného a naopak nasvedčujú pravdivosti výpovede svedkyne poškodenej. V
súhrnne vykonaného znaleckého dokazovania (rozvíjajúca sa neurotická symptomatika u poškodenej,
konštatovaná závislosť na alkohole v dôsledku viacročného pitia alkoholu obžalovaným) vyplynulo, že

možno veriť výpovedi svedkyne poškodenej, ktorá popisovala alkoholické stavy obžalovaného, žiarlivosť
a v dôsledku toho hádky a vyhrážky zabitím, že má pištoľ, že ju obleje kyselinou a zakope, čo v
konečnom dôsledku, potvrdila aj pri odstraňovaní rozporov, keď jej bola prečítaná časť jej svedeckej
výpovede na návrh prokurátora. V tomto smere potom súd nemal žiadnu pochybnosť, že obžalovaný
v dôsledku požívania alkoholu sa správal voči poškodenej takým spôsobom, že jej spôsoboval fyzické

a psychické utrpenie, a to bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu alebo
stresu a citovým vydieraním, čím naplnil skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona. Okresný súd konanie obžalovaného oproti obžalobe
nekvalifikoval ako trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 3 písm. d) Tr. zákona,
t.j. za použitia kvalifikačného pojmu - dlhší čas, pretože pre jeho naplnenie je rozhodujúca nie len

celková doba jeho konania, ale je potrebné prihliadnuť aj na spôsob, početnosť a intenzitu tohto konania.
Zo samotného časového vymedzenia skutku nie je možné automaticky vyvodiť záver, že došlo k jeho
spáchaniu závažnejším spôsobom konania (po dlhší čas), ale je kumulatívne potrebné aby toto konanie
bolomožnépovažovaťajzhľadiskamateriálnejzávažnostizaintenzívne.Vzhľadomnaintenzitukonania
obžalovaného a závažnosť trestného činu nebolo možné vysloviť, že obžalovaný konal po dlhší čas. K

intenzite konania obžalovaného súd uvádza, že z dokazovania síce vyplynulo, že dal opakovane facku
poškodenej, treba si však uvedomiť, že predmetom obžaloby bolo obdobie 5 rokov, pričom svedkyňa
poškodená na hlavnom pojednávaní k fyzickému násiliu vypovedala, že obžalovaný jej dal iba jednu
facku, rovnako ako obžalovaný uviedla, že facku jej iba vrátil, ale popísala inak skutkové okolnosti, ako
došlo k incidentu. Obžalovaný sa bránil tak, že facku svedkyni poškodenej vrátil doma, potom ako ho

manželka udrela, keď jej povedal, že robí slúžku svojej rodine a poškodená facku od obžalovaného
popísala tak, že to bolo na stavbe domu, kde našla obžalovaného popíjať alkohol s tým, že mala do neho
hodiť fľašu od alkoholu a preto súd dospel k záveru, že faciek bolo zrejme viac, ale išlo o facky v zápale
hádok, ktoré boli vzájomné. Svedkyňa poškodená na hlavnom pojednávaní poprela, že by ju obžalovaný
zámerne ťahal za vlasy, oblieval vodou, vynucoval si pohlavný styk násilím (bez bližšieho určenia v

obžalobe, minimálne či malo ísť o verbálne alebo fyzické násilie, nebolo to ani predmetom dokazovania,
nebola na to poškodená dotazovaná v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní tieto tvrdenia
odmietla). Ak mal súd pochybnosti o týchto skutkových tvrdeniach v obžalobe, bolo tomu tak z dôvodu,
že tieto skutkové tvrdenia vo všetkom nekorešpondovali s výpoveďami svedkýň Ing. S. S. a V. Q..
Prokurátorka po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči, v rámci hodnotenia

dôkazov uviedla, že konanie obžalovaného, bolo preukázané výpoveďou svedkyne poškodenej Q. W.,
tiež výpoveďou svedkyne V. Q., keďže obžalovaný s poškodenou bývali nejakú dobu u tejto svedkyne
a tiež nepriamo, keďže táto svedkyňa mala sprostredkované informácie priamo od poškodenej, pričom
konfliktné spolužitie obžalovaného a poškodenej vyplynulo aj z výpovedí S. W. a X.. S. S.. S takýmto
strohýmhodnotenímdôkazovvšaknemožnoúplnesúhlasiťaobžalobahoanikonkrétnejšienerozviedla.

Svedkyňa V. Q. však na hlavnom pojednávaní vypovedala, že za celú dobu, ktorú obžalovaný a
poškodená ( jej dcéra) žili u nej v spoločnej domácnosti, t.j. počas doby ako stavali rodinný dom (2013
- 2015), nebola nikdy svedkom žiadnej bitky a ani hádky, ak sa hádali boli to hádky o peniaze, v
rámci výpovede si spomenula na jednu konkrétnu hádku, pričom iniciátorom hádky mala byť svedkyňapoškodená (dcéra svedkyne) potom, ako sa dozvedela, že obžalovaný si bez jej vedomia zobral
úver, pričom žiadneho z popisovaného konania v obžalobe sa obžalovaný vtedy nedopustil a napriek
tomu práve táto hádka podľa všetkého u vypovedajúcej svedkyne rezonovala. Svedkyňa zároveň

pred súdom uviedla, že počas doby ako obžalovaný s dcérou a deťmi bývali u nej doma, nepočula
vyhrážky, obžalovaný hocičo vykričal aj jej, ale strach z neho nemala. Výpoveď svedkyne svedčila
pravdivosti výpovede svedkyne poškodenej ale sčasti aj obrane obžalovaného, že ak sa hádali išlo skôr
o vzájomné, výbušnejšie manželské hádky, ktoré boli sprevádzane aj výbuchmi zlosti a nadávkami.
Ohľadom obdobia, počas ktorého dcéra s obžalovaným a deťmi bývali oddelene svedkyňa potvrdila,

že dcéra jej volala, že obžalovaný robil zasa bodrel, ale povedala jej iba o jednej facke. Svedkyňa
potvrdila, že obžalovaný požíval alkohol, že dcére nadával, že je kurva. Súd nezistil žiadne dôvody,
pre ktoré by mal hodnotiť výpoveď tejto svedkyne ako nevierohodnú, táto výpoveď aj korešpondoval so
závermi znaleckého posudku z odvetvia psychológie, z ktorých vyplynulo, že u svedkyne poškodenej
nebola zistená emočná protichodnosť voči obžalovanému, t.j. jej prehnaná ústretovosť, podrobivosť, aj
svedkyňa poškodená dokázala vykričať obžalovanému veci, vrátiť mu facku. Znalkyňa u poškodenej

nenašla prejavy sebazničujúcej reakcie, kedy obeť konanie páchateľa ospravedlňuje, zatajuje. Zároveň
svedkyňa Ing. S. S. (sestra obžalovaného) vypovedala, že nikdy nebola priamym svedkom hádok, o
tom že sa hádali mala iba sprostredkované informácie od svedkyne poškodenej a jej mamy a keď sa
poškodenej opýtala, či ju obžalovaný bije, odpovedala, že nie a až keď' ho zavreli, tak jej povedala
(rovnako ako v konaní pred súdom), že jej dal facku. Svedok C. U. vypovedal, že na stavbe rodinného

domu, bol svedkom ako poškodená po obžalovanom nepríjemne kričala, on neoponoval a bolo tam asi
desať chlapov. Súd nepochyboval o vyhrážkach zabitím, opakovanom násilnom konaní obžalovaného
a popritom aj vulgárnych nadávkach, ktoré v kombinácii s požitým alkoholom zvyšovali obavu a strach
poškodenej, svedkyňa poškodená použitie násilia a vyhrážky v prípravnom konaní spontánne popísala a
aj na hlavnom pojednávaní potom ako jej bola predložená časť jej výpovede potvrdila vulgárne nadávky

v spojitosti so žiarlivosťou obžalovaného a jeho vyhrážky zabitím, zakopaním, vyhrážky zbraňou,
obliatím kyselinou, pričom sa ich iba snažila zmierniť a ospravedlňovať množstvom požitého alkoholu,
fantazírovaním obžalovaného, a to z dôvodov, na ktoré súd už poukázal, jednak prameniace z jej
možno naivnej predstavy, že obžalovaného zmenil výkon väzby a aj z ekonomického dôvodu. Súd
uveril výpovedi svedkyne poškodenej ohľadom vyhrážok, nadávok, fyzického násilia, poškodená aj na

hlavnom pojednávaní potvrdila, že počas hádok ju obžalovaný chytil a potiahol za vlasy, jej výpoveď
korešpondujesozávermiznaleckéhodokazovania,žeuobžalovanéhoišloodennodennépitiesostratou
kontroly a u poškodenej sa začala rozvíjať neurotická symptomatika, čo nasvedčovalo, že obžalovaný v
dôsledku požívania alkoholu sa správal voči poškodenej takým spôsobom, že jej spôsoboval fyzické a
psychické utrpenie, bitím, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu alebo stresu

a citovým vydieraním, čím naplnil skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa
§ 208 ods. 1 písm. a) Tr. zákona.

Súd oboznámil správy vzťahujúce sa k osobe obžalovaného a z odpisu z registra trestov a lustráciou vo
vnútro rezortných registroch zistil, že obžalovaný bol v minulosti jedenkrát súdom trestný a to rozsudkom

Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/136/2017 zo dňa 27. 03. 2018, právoplatným dňa 21. 06.
2018 z skutok spáchaný dňa 26. 8. 2016 právne kvalifikovaný ako prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona. Zo správy o povesti na obžalovaného z obce V.
(kde je stále prihlásený k trvalému pobytu) a z obce W. nevyplynuli, žiadne negatívne skutočnosti. Z
evidencie priestupkov vyplynulo, že v posledných troch rokoch bol dvakrát postihnutý v priestupkovom

konaní, v jednom prípade za priestupok na úseku cestnej premávky a druhý priestupok na priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil dňa 3.11.2016 tak, že hrubo nadával svojej
manželke, vec bola prejednaná v priestupkovom konaní potom, ako bola po vykonaní preverovania OO
PZ Námestovo odovzdaná na prejednanie priestupku.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v § 34 ods. 1, 4 Tr
zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného

činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným
z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch,
v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči
ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovykriadnemuživotu-rehabilitácia)ajednakajvočiďalšímobčanompotencionálnympáchateľom,

voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov
spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti
poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd v súdenej trestnej veci konštatoval, že na strane
obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť a priťažujúcou okolnosťou bolo, že sa

dopustil viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zák.). Súd tak pri ukladaní trestu postupoval podľa §
38 ods. 4 Tr. zákona a pri prevahe priťažujúcich okolností zvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu, pričom pri zvyšovaní trestnej sadzby vychádzal z § 38 ods. 8 Tr. poriadku
zrozdielumedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenejtrestnejsadzbyakeďžeobžalovanému
ukladal súhrnný trest podľa § 42 ods.1, § 41 ods. 1 Tr. zákona dolnú hranicu trestnej sadzby odňatia

slobody zvyšoval u najprísnejšie trestného činu. Súd ukladal obžalovanému súhrnný trest, keďže sa
tejto trestnej činnosti dopustil ešte predtým, ako mu bol súdom prvého stupňa oznámený rozsudok
za iný trestný čin (rozsudok Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/136/2017 zo dňa 27. 03. 2018,
právoplatným dňa 21. 06. 2018 z skutok spáchaný dňa 26. 8. 2016 právne kvalifikovaný ako prečin
marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona za ktorý mu bol uložený

trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú
dobu vo výmere 18 mesiacov a súčasne mu bol uložený trest zákazu činností viesť motorové vozidlá
vo výmere 18 mesiacov), súhrnný trest podľa § 42 ods.1 Tr. zákona mu ukladal za celú sa zbiehajúcu
trestnú činnosť. Súd potom pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby tri až osem rokov. V prípade
obžalovaného mal súd za to, že na jeho prevýchovu, vzhľadom na okolnosti spáchania skutku, intenzitu

a dobu jeho páchania postačuje uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na úplne dolnej hranici vo
výmere 3 roky. Keďže súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody a odcudzoval ho za celú zbiehajúcu
sa trestnú činnosť uložil mu popri treste odňatia slobody aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
vo výmere 18 mesiacov. Súd obžalovanému popri treste, v súlade s odporúčaním znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a sexuológia MUDr. Stanislava Kollára uložil ochranné

protialkoholické liečenie, ktoré podľa názoru súdu bude zásadného významu na jeho prevýchovu, keďže
znalcom konštatovaná závislosť obžalovaného na alkohole sa podstatným spôsobom podpísala pod
jeho protiprávne konanie. Súd tak obžalovanému uložil popri nepodmienečnom treste aj ochranné
protialkoholické liečenie, a to ústavnou formou, pretože podľa znaleckého skúmania obžalovaný trpí
závislosťou na alkohole a trestnej činnosti násilného charakteru sa dopustil práve pod jej vplyvom.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody spravidla
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný
trestnýčin.Nakoľkoobžalovanýdoposiaľnebolvovýkonetrestuodňatiaslobody,súdhozaradilvzmysle

citovaného ustanovenia na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Takto uložený trest súd považoval za zákonný a spravodlivý, ktorý v prípade obžalovaného plne
zodpovedá potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a je dostatočným prostriedkom na
dosiahnutie jeho účelu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. poraidku)

Odvolanie môžu podať:- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),

a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.