Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 22C/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414202753
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Redenkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414202753.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Tatianou Redenkovičovou Koprdovou, v

právnej veci navrhovateľky v 1 rade: R. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. L. XXXXX/XX, X., navrhovateľky
v 2 rade: H. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. N. X. Č.. XXXX/XX, X. - J. B. P., obe zastúpené: Mgr. Mária
Argirová, Vlastenecké námestie č. 10, Bratislava, proti odporcovi v 1 rade: Detská fakultná nemocnica
s poliklinikou Bratislava, ul. Limbová 1, 833 40 Bratislava, IČO: 00607231, odporcovi v 2 rade: X. Š.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. G. Č.. X, X. - P., odporcovi v 3 rade: Ľ. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. X.
Č.. XX, X., o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa
06.04.2009, Nz 10960/2009 na Notárskom úrade JUDr. Márie Šimkovej so sídlom Bratislava, Gallayova

11, Bratislava a závetu spísaného a podpísaného vlastnou rukou poručiteľa dňa 15.02.2010 a uloženého
do notárskej úschovy na Notárskom úrade JUDr. Mária Šimkovej so sídlom Bratislava , Brižitská 4,
Bratislava pod č. N 174/2011, NCRza 2988/2011 dňa 09.06.2011 a o určení, že dôvody vydedenia
v listine o vydedení spísané vo forme notárskej zápisnice dňa 06.04.2009 pod zn. N 57/2009, Nz
10960/2009 na Notárskom úrade JUDr. Márie Šimkovej so sídlom Bratislava, Gallayova, Bratislava, nie
sú dané, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že závet zriadený dňa 06. 04. 2009 poručiteľom K. O., nar. XX. XX. XXXX,

zomrelom dňa XX. XX. XXXX, spísaný vo forme Notárskej zápisnice sp. zn. N 57/2009, Nz 10960/2009,
NCRza 1622/2009, NCRls 11083/2009 na Notárskom úrade JUDr. Márie Šimkovej, so sídlom Bratislava,
Gallayova 11, Bratislava, je
n e p l a t n ý.

Súd u r č u j e, že listina o vydedení, napísaná dňa 06. 04. 2009 poručiteľom, K. O., nar. XX. XX.
XXXX, zomrelom dňa XX. XX. XXXX, do notárskej zápisnice notárky JUDr. Márie Šimkovej so sídlom
Bratislava, Gallayova 11, Bratislava, pod sp. zn. N 57/2009, Nz 10960/2009, NCRza 1622/2009, NCRls

11083/2009 , je n e p l a t n á .

Súd u r č u j e, že závet spísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa K. O., nar. XX. XX. XXXX,
zomrelom dňa XX. XX. XXXX, posledne bytom W. H. XXXX/XX, X. - J., dňa 15. 02. 2010 a uloženého
do notárskej úschovy na Notárskom úrade JUDr. Márie Šimkovej so sídlom Bratislava , Brižitská 4,
Bratislava pod č. N 174/2011, NCRza 2988/2011 dňa 09. 06. 2011 , je n e p l a n á.

Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia v listine o vydedení spísané vo forme notárskej zápisnice dňa
06. 04. 2009 pod zn. N 57/2009, Nz 10960/2009 na Notárskom úrade JUDr. Márie Šimkovej so sídlom
Bratislava, Gallayova, Bratislava, nie sú dané.

Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľky v 1. a 2. rade sa návrhom na začatie konania zo dňa 27.01.2014 doručeným Okresnému
súdu Bratislava IV. dňa 07.02.2014, domáhali určenia neplatnosti :

- závetu a listiny o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa 06.04.2009, Nz 10960/2009 na
Notárskom úrade JUDr. Márie Šimkovej so sídlom Bratislava, Gallayova 11, Bratislava a
- závetu spísaného a podpísaného vlastnou rukou poručiteľa dňa 15.02.2010 a uloženého do notárskej
úschovy na Notárskom úrade JUDr. Mária Šimkovej so sídlom Bratislava , Brižitská 4, Bratislava pod č.
N 174/2011, NCRza 2988/2011 dňa 09.06.2011 a
-určenia,žedôvodyvydedeniavlistineovydedeníspísanévoformenotárskejzápisnicedňa06.04.2009

pod zn. N 57/2009, Nz 10960/2009 na Notárskom úrade JUDr. Márie Šimkovej so sídlom Bratislava,
Gallayova, Bratislava, nie sú dané.

Návrh odôvodnili najmä tým, že sú dcérami poručiteľa K. O., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa
XX.XX.XXXX, posledne bytom W. H. XXXX/XX, X. - J. a sú neopomenuteľnými dedičkami. Poručiteľ

zomrel rozvedený so zanechaním závetu a listiny o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice dňa
06.04.2009, Nz 10960/2009 na Notárskom úrade JUDr. Márie Šimkovej so sídlom Bratislava, Gallayova
11, Bratislava, závetom rozhodol o celom svojom majetku a za jediného dediča ustanovil odporcu v 1
rade. Listinou o vydedení vydedil v zmysle §469a ods. 1 písm. a/, písm. b/ Obč. zák. svojich potomkov
navrhovateľky, a vydedenie sa vzťahuje aj na ich potomkov ( § 473 ods. 2 Obč. zák.) Neskorším závetom

spísaným a podpísaným vlastnou rukou poručiteľa dňa 15.02.2010 a uloženým do notárskej úschovy na
Notárskom úrade JUDr. Mária Šimkovej so sídlom Bratislava , Brižitská 4, Bratislava pod č. N 174/2011,
NCRza2988/2011dňa09.06.2011poručiteľdoplnilaupresnilzávetalistinuovydedeníspísanévoforme
notárskej zápisnice pod zn. N57/2009, Nz10960/2009 na Notárskom úrade JUDr. Márie Šimkovej. V tejto
záveti rozhodol aj o časti majetku - hnuteľných veciach ( zariadenie a príslušenstvo patriace k záhradnej

chatke) a za závetných dedičov ustanovil odporcov v 1.,2.,3.rade (švagor poručiteľa). V zmysle poučenia
a zápisnice spísanej dňa 08.01.2014 na Notárskom úrade JUDr. Márie Cintavej Trnavská cesta 1,
Bratislava sp.zn. 65D/583/2013, Dnot/58/2013 navrhovateľky v 1 a 2 rade vyhlásili, že vyššie uvedené
listiny - závet a listinu o vydedení, neuznávajú a popierajú existenciu dôvodov vydedenia. Poukázali na
to, že ich otec - poručiteľ odišiel v roku 2002 do starobného dôchodku a v dôsledku tejto udalosti sa

menilo jeho správanie a terčom jeho povahy sa stali manželka a dve dcéry. Prvé dôsledky agresivity voči
manželke spozorovali v roku 2005 (modriny na tvári matky), poručiteľ sa začal izolovať aj od spoločného
rodinného života hoci tento navrhovateľky udržiavali a snažili sa prekonať povahové vlastnosti poručiteľa
napriek tomu, že už mali svoje rodiny, svoje deti. Rodičov
v byte pravidelne navštevovali, trávili spoločné chvíle na chatke v Dúbravke - U. kde pomáhali podľa

svojich možností s udržiavaním. Poručiteľ od roku 2005 trávil najväčšie sviatky bez rodiny a sám,
v zotavovniach v hoteloch SOREA v Tatrách. Navrhovateľky vedeli o zdravotných problémoch otca,
o operáciách, a navštevovali ho s manželmi aj s deťmi (vnúčatami poručiteľa). Vzhľadom na jeho
tvrdohlavosť a panovačnosť, poručiteľa navštevovali pokiaľ si to on sám prial a skutočnosť, že dcéry ho
počas jeho zdravotných komplikácií navštevovali potvrdil poručiteľ aj v testamente aj v listine o vydedení.

Agresívne správanie poručiteľa voči rodine sa vystupňovalo v roku 2006 a dôsledkom tohto chovania
bolo začaté trestné stíhanie v roku 2008 a neskôr v roku 2010 a 2012.

Poverený zástupca odporcu v 1.rade sa k návrhu vyjadril s tým, že poručiteľa a jeho rodinu
osobne nepoznali, a poukázal na ust. § 479 Občianskeho zákonníka s tým, že zákonní dedičia sú

neopomenuteľní, ale v tomto prípade ide o plnoletých dedičov, ktorým by mala prináležať len polovica,
a preto závet nepovažuje za neplatný.

Odporca v 2. rade sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že poručiteľ bol jeho svokrom od roku 1985 a
neboli spolu v kontakte už od roku 2001 ( s manželkou R. sa rozviedol) a až v roku 2012 ho požiadal

o pomoc po návrate z ÚNV a tak sa mu snažil pomôcť s bývaním, nakoľko odmietal pomoc dcéry R.
( navrhovateľka v 1 rade ). Na pojednávaní do zápisnice pred súdom potvrdil písomné a ústne tvrdenia
navrhovateliek v 1 a 2 rade s tým, že zo strany poručiteľa došlo k takémuto konania po jeho vážnom
ochorení a ako poručiteľom označený dedič si nárok na dedičstvo neuplatňuje.Odporca v 3.rade sa k návrhu písomne vyjadril , že s návrhom navrhovateliek súhlasí, tvrdenia neterí sú
pravdivé a objektívne, za stavu a situácie v akej sa rodina nebohého najmä v posledných rokoch jeho
života ocitla, mu nedovoľuje prijať žiadne dedičstvo, ktoré mu poručiteľ odkázal a toto odmieta a žiadal,

aby súd návrhu vyhovel. Na pojednávaní do zápisnice pred súdom potvrdil, že poručiteľ zo zdravotných
dôvodov sa odmietal s kýmkoľvek kontaktovať, nedalo sa s ním rozprávať a pri osobnom stretnutí sa
len pozdravil a odišiel.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie : výsluchom účastníkov konania, svedkov: H. Š., H. O.,

Y. G., oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, zapožičaným spisom
sp.zn. 2T/112/2008 a sp.zn. 3T/98/2010 vo veci odsúdeného K. O. a zistil nasledovný skutkový stav:

Z obsahu zapožičaného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 2T/112/2008 vo veci odsúdeného
K. O., súd mal za preukázané, že tunajší súd rozsudkom sp.zn. 2T/112/2008 - zo dňa 15. mája 2009
( právopl. dňa 01.12.2009) rozhodol , že obžalovaný K. O. , nar. XX.XX.XXXX v X., sa uznáva za

vinného, že v období od mesiaca november 2005 do 24. februára 2008 v Bratislave, v byte na ulici W.
H. Č.. XX, v spoločnej domácnosti s poškodenou H. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., W. H. Č..
XX, poškodenú v presne nezistený deň v mesiaci november 2005 fyzicky napadol tak, že ju začal škrtiť
rukami, pričom jej hovoril, že má odísť z ich spoločného bytu, lebo bytu je len jeho, v ďalšom období
obžalovaný v nepravidelných časových intervaloch opakovane najmenej raz za mesiac poškodenú

fyzicky napádal tak, že ju udieral rukami zovretými v päsť do hornej polovice tela, čím jej spôsoboval
odreniny a podliatiny, pričom tak pri fyzických útokoch ako aj mimo týchto útokov ju priemerne raz za
týždeň, alebo raz za dva týždne vyhadzoval ju zo spoločného bytu s tým, že byt je len jeho, vulgárne
jej nadával, vyhrážal sa jej zabitím, v presne nezistený deň roku 2006 ju v záhradnej chatke v osade U.
U. Č.. XXXX po tom, ako nevedel nájsť hnojivo, sotil do skrine a na výrok poškodenej, že zavolá

policajtov, reagoval tak, že jej priložil ručnú pílku ku krku a povedal: "teraz zavolaj policajtov", v apríli
2007 rozhodol, že byt sa rozdelí medzi neho a poškodenú, ktorej zakázal chodiť do svojej izby, pričom
jeho konanie vyvrcholilo dňa 23.februára 2008 v čase asi okolo 12.00 hod. kedy obžalovaný v záhradnej
chatke v lokalite U. U. Č.. XXXX v Bratislave vykrikoval na poškodenú, že nemá čo robiť v ich záhrade,
ani v ich byte, lebo tie sú len jeho, následne do poškodenej hodil visiaci zámok, sotil ju na gauč, odkiaľ

ju stiahol na zem a keď mu poškodená povedala, že zavolá policajtov, obžalovaný si kľakol vedľa nej,
vykrútil jej ľavú ruku a druhou rukou jej priložil hrot kuchynského noža ku krku a povedal jej, "teraz
zavolaj policajtov", po čom poškodenú pustil, vyšiel z chatky do záhrady, a po príchode poškodenej z
chatky do záhrady sa jej znova slovne vyhrážal zabitím slovami, že sa nedožije svojich 69 narodenín,
následne dňa 24. februára 2008 v čase okolo 07.00 hod. v izbe ich spoločného bytu na ulici W. H. Č.. XX

v X. obžalovaný opäť fyzicky napadol poškodenú tak, že ju sotil do skrine a udieral päsťou pravej ruky
do hlavy, zároveň sa jej vyhrážal, že ju zabije, ak sa do 30. marca 2008 nevysťahuje z bytu, pričom u
poškodenejdošlokudretiulakťapravejrukyakpodliatinepoudretínaľavompredlaktíateda,týralblízku
osobu spôsobujúc jej fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, vyhrážaním a vyvolávaním strachu a stresu a neodôvodneným obmedzovaním k

majetku, ktorý má právo užívať , čím spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a/, e/ Trestného zákona a za to bol odsúdený podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona
s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. d/ Trestného zákona k trestu odňatia slobody v
trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 2 Trestného zákona sa
mu výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu s probačným

dohľadom v trvaní 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 4 písm. i/ Trestného zákona sa mu uložila povinnosť
spočívajúca v príkaze podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii a zúčastniť sa na psychologickom
poradenstve. Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 3To 121/2009 - 416 zo dňa 01.12.2009 podľa
§ 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného K. O. zamietol. Poškodená práve pre bezohľadnosť, krutosť
a bolestivosť pociťovala konanie obžalovaného ako ťažké príkorie. Jeho zlým spôsobom pôsobil pri

súžití v domácnosti na jej psychiku, vyvolával konflikty, poškodenú neustále ponižoval (vulgárnymi
nadávkami), fyzicky ju napádal, pričom tieto konflikty výrazne znižovali kvalitu života poškodenej a z jej
strany vyústili, že pri poslednom útoku - t. j. 24. februára 2008 privolala telefonicky policajnú hliadku a
následne na obžalovaného podala trestné oznámenie. Vo veci boli osobne vypočutí znalci a to - z odboru
zdravotníctvo, odvetvie psychiatria T.. Q. T. a znalec z odboru psychológia L.. Ľ. Y., S.. V tejto súvislosti

súd poukazuje v celom rozsahu na vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru psychológia,
ktorý odborným vyšetrením u poškodenej podobne (ako psychiatrička T.. H. J.) zistil, že u poškodenej
v subjektívnom prežívaní konanie obžalovaného vzbudilo obavu o zdravie, najmä psychické, ktorá má
vždy dlhodobejší charakter. Pociťovala i obavu o život. Stresovú záťaž pociťovala v spolužití pri jehoalkoholových opitostiach s agresívnym správaním, ktorej čelila so zvýšenou psychickou napätosťou a
úzkosťou, obavami z očakávania ich opakovaní a agresívneho napádania. V čase keď bol obžalovaný
vo väzbe - nastalo u nej ukľudnenie - mierna regresia a cítila sa uvoľnenejšia a pokojnejšia - obávala

sa však návratu obžalovaného z väzby. I keď znalec vypovedal, že podľa jeho názoru nešlo o "týranie"
v klasickom ponímaní gramatického výkladu, zo strany obžalovaného na poškodenú i z dôvodu, že táto
pri vyšetrení uviedla, že pociťuje ľútosť ako vec dopadla a neželá si rozvod manželstva, je tu potrebné
zdôrazniť, že súd týranie hodnotil z hľadiska právnej roviny a kvalifikácie v súlade s ustanovením § 208
Tr. zák. To, že vypovedala, že obžalovaného má rada a nepraje si rozvod manželstva - neznamená, že

by tým negovala, čo vypovedala ohľadom správania obžalovaného vo vzťahu k jej osobe a že by jeho
konanie nepovažovala ako ťažké príkorie. V danom prípade išlo o domáce násilie - ktoré bolo v súkromí
rodiny (medzi obžalovaným a poškodenou). Bolo teda skryté - za "zatvorenými dverami" domácnosti a
vyšlo na povrch až vtedy, keď už poškodená nevedela znášať toto príkorie vykonávané obžalovaným. I z
uvedených dôvodov - keď v danom prípade prevažovalo psychické násilie nad fyzickým (ktoré je ľahšie
viditeľné) a bolo preto "ťažšie dokazovateľné" relevantnými dôkaznými prostriedkami. Forma zavinenia

zo strany obžalovaného bola preukázaná podľa § 15 písm. a/ Tr. zák. - obžalovaný vedomý si svojej
dominantnej pozície počas celého manželského života (potvrdili to i svedkyne - dcéry - ktoré vypovedali,
že obžalovaný nezniesol oponovanie a kritiku na svoju adresu) si postupne ku vlastnému prospechu
celkom vedome vyhradil rozhodovanie o rodinných záležitostiach.

Z obsahu zapožičaného spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. 3T/98/2010 súd mal za preukázané,
žetunajšísúdrozsudkomsp.zn3T/98/2010-286zodňa 30.septembra2010 (právopl.dňa02.12.2010)
vo veci odsúdeného K. O. rozhodol, že obžalovaný K. O. (poručiteľ v tomto konaní), sa uznáva za
vinného,žedňa02.12.2009včaseokolo06.30hod.vpriestorochbytunachádzajúcomsana1.poschodí
v obytnom dome na ul. W. H. XX v X. pod vplyvom alkoholu verbálne a fyzicky napadol poškodenú

H. O., ktorá je jeho bývalou manželkou, a to takým spôsobom, že uchopil do ruky valček na cesto
dlhý asi 1 meter, ktorým zaútočil na poškodenú a koncom valčeka ju sotil do brucha, poškodená pred
obžalovaným ustupovala smerom dozadu a obžalovaný následne uchopil do ruky nôž o dĺžke asi
30 cm, ktorým hrozil poškodenej, že ju prepichne, teda inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom,
že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej

osobe, čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, os. 2 písm. a/, písm. b/
Trestného zákona. Za to bol odsúdený podľa 360 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. d/, § 37
písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Podľa § 48
ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z obsahu vyplýva, že znalkyňa L.. C. I.

sa vo svojej výpovedi odvolala na písomne vypracované znalecké posudky na obžalovaného, tak i
na poškodenú, kde uviedla, Obžalovaný je výbušnejší typ osobnosti, ťažšie sa prispôsobuje svojmu
okoliu, má nízke sebavedomie, Je schopný adekvátne vnímať realitu. K charakteristickým črtám jeho
povahy patrí zvýšená kritičnosť, opozičné tendencie, malá kooperatívnosť, pocity menejcennosti. Citová
vybavenosť, emotivita obžalovaného je potlačená, prevláda pesimizmus, depresívne rozlady, pocity

osamelostianepochopenia.Schopnosťprispôsobiťsajevýraznezhoršená,oprehlbujesociálnuizoláciu
obžalovaného. Schopnosť vládať brzdiace mechanizmy pokiaľ ide o násilné, impulzívne konanie je
nízka. Obvineného ľahko rozčúlia bežné situácie, reaguje pritom výbušne, neprimerane, agresívne.
Obvinenýjemálosociabilný,jehosprávaniejeovplyvňovanéskôregocentrickýmimotívmi,mátendencie
sociálne sa izolovať a vzhľadom na jeho tvrdohlavosť vyvoláva pri kontakte s ostatnými negatívne

emócie, čo spätne u obžalovaného vyvoláva nebrzdené afekty. Disociáne prejavy sa môžu prejaviť aj
na základe jednoduchého podnetu - napr. odlišný názor iného človeka /hlavne poškodenej/, ktorý si
obžalovaný vzhľadom na jeho vzťahovačnosť môže vysvetľovať ako útok na seba. U obžalovaného
neboli zistené tendencie ku konfabulácii a pseudológii, ale boli zistené tendencie k čiastočnému
klamstvu vzhľadom na situáciu v ktorej sa momentálne nachádza, snaží sa javiť v lepšom svetle.

Celkovo však z hľadiska forénzne psychologického je možné jeho výpovede považovať za vierohodné.
Psychologickým vyšetrením nebola u obžalovaného zistené nejaká závažná psychická porucha, ide
o abnormne štrukturovanú osobnosť s problémami v sociálnej oblasti, zvýšený je počet neurotických
symptómov. Pokiaľ ide o poškodenú, táto je introvertná osobnosť, má ťažkosti so sebapresadením,
je skôr zdržanlivá, plachá, máva trému, je melancholického temperamentu, úzkostlivá, má zvýšenú

zraniteľnosť, je bojazlivá. Pri konfliktoch s obžalovaných reagovala skôr prívalmi plaču, únikom zo
situácie, pri menších konfliktoch má tendenciu skôr podriadiť sa. Z obranných mechanizmov reaguje
regresom, únikovými tendenciami. Poškodená sa začala obžalovaného postupne báť, trápi sa preňho, je
pre ňu nevyspytateľný - nevie kedy zaútočí, nemôže mu veriť, radšej sa snaží poslúchať ho. Poškodenádokáže správne vnímať prežité skutočnosti a dokáže ich reprodukovať tak, ako sa reálne uskutočnili.
Poškodená netrpí nadmernou fantáziou, nebola u nej zistená tendencia ku konfabulácii, ani sklon
ku klamstvu. Nebolo zistené, že by boli jej vyjadrenia ovplyvnené inou osobou. Poškodená netrpí

nejakou závažnou psychickou poruchou /napr.psychóza/, ale trpí úzkostnými stavmi, má neurotické
ťažkosti, úzkostno-depresívnu poruchu, posttraumatickú stresovú poruchu. Z obsahu znaleckého
posudku T. a Doc.MUDr.Q., ktorí uviedli, že u obžalovaného bola diagnostikovaná psychická porucha
- zmiešaná porucha osobnosti, ktorá vznikla už v detstve. Vyšetrením u neho bola zistená ľahká
kognitívna porucha, ide o dlhodobú alebo trvalú psychickú poruchu. Pokiaľ ide o alkoholické opojenie

obžalovaného v čase skutku, jednalo sa len o jednoduchú alkoholovú opitosť ľahkého stupňa. Zistené
psychické poruchy u obžalovaného neviedli k významnému narušeniu jeho rozpoznávacích alebo
ovládacích schopností vo vzťahu k činu pre ktorý je stíhaný. Zistená alkoholová opitosť neviedla k
významnému narušeniu jeho rozpoznávacích alebo ovládacích schopností v čase činu pre ktorý je
stíhaný. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania. U obžalovaného znalci nezistili
závislosť od alkoholu alebo iných návykových látok. Zistená porucha osobnosti u obžalovaného

(psychopatia) sa prejavuje nedostatočne rozvinutými sociálnymi citmi, egocentrizmom, zvýšenou
vzťahovačnosťou, zníženou frustračnou toleranciou na záťaž, afektívnou labilitou a konfliktogénnosťou.
Konanie pre ktoré je obžalovaný stíhaný súvisí s dlhotrvajúcou konfliktovou situáciou a charakteristikami
osobnosti obžalovaného. Každodenné situácie v spolužití poškodenej a obžalovaného, vyžadujúce
vzájomný dohovor a toleranciu, boli podnetmi pre ďalšie konflikty a posilňovanie nepriateľských postojov

obžalovaného voči poškodenej alebo obojstranných nepriateľských postojov. Zvýšená pohotovosť k
agresívnemu konaniu nie je dominantnou črtou osobnosti obžalovaného. Prejavy poruchy osobnosti u
obžalovanéhosanedajúovplyvniťpsychiatrickouliečbouapretoznalcinenavrhliochrannúpsychiatrickú
liečbu u obžalovaného.

Z listinného dôkazu - úmrtného listu nesporne vyplýva, že K. O. zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Z obsahu listinného dôkazu Zápisnice na písanej v notárskej kancelárii JUDr. Márie Šimkovej, notárky so
sídlom v Bratislave , ul. Brižitská 4, 841 01 Bratislava, zo dňa 21.08.2013, Notárskej zápisnice N57/2009,
Nz 10960/2009,NCRza 1622/2009, NCRIs 11083/2009 vyplýva, že bol zistený stav a obsah závetu a

listiny o vydedení poručiteľa, pričom Závet je spísaný formou notárskej zápisnice pod číslom N57/2009,
Nz 10960/2009,NCRza 1622/2009, NCRIs 11083/2009 a uložený na Notárskom úrade JUDr. Márie
Šimkovej so sídlom Brižitská 4, Bratislava.

Z obsahu Zápisnice napísanej dňa 08.01.2014 na Notárskom úrade notárky JUDr. Márie Cintavej sp.zn.

65D/583/2013, Dnot 58/2013 okrem iného vyplýva, že prítomné H. A. a R. G. rod. O. boli poučené a
vyššie uvedené listiny ( tzávet a listinu o vydedení ) neuznávajú a následne boli notárskym kandidátom
poučené, že z tohto dôvodu bude dedičské konanie prerušené a oni ako dcéry poručiteľa musia podať
žalobu o určenie, že závety a listina o vydedení sú neplatné, v lehote 1 mesiaca.

Z výpovede svedkyne H. O., vyplýva, že odporca v 3.rade je jej švagor a odporca v 2.rade je jej
bývalý zať a navrhovateľky v 1. a 2.rade sú jej dcéry. Potvrdila, že na Okresnom súde Bratislava IV
bolo pojednávanie, predmetom ktorého bolo vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a
konaniesanemohloukončiť,nakoľkomedzitýmK.O.zomrel.Vzťahotca K.O.adcér,tedadetí sotcom,
opísala ako pekný vzťah, kým on nezačal na ňu útočiť. Začalo to v roku 2005, pričom svedkyňa túto

skutočnosť 3 roky pred dcérami tajila. O tom, čo sa medzi zomrelým otcom navrhovateliek a svedkyňou
( matkou ) dialo, vedela sestra K. O.. Najskôr svedkyňu poručiteľ ( jej manžel ) týral psychicky, a potom
v roku 2008 ju začal bíjavať, a vtedy svedkyňa už potrebovala od dcér ( navrhovateliek ) pomoc. Ony ju
videli dobitú, opuchnutú, zelenú, svedkyňa musela opakovane 3-4 krát navštíviť pohotovosť ( chirurgické
oddelenie ), pričom dcéra a raz aj suseda volali príslušníkov OR PZ a podali na K. O. trestné oznámenie.

Keďbolopojednávanie,dcéry(navrhovateľky)muselivypovedať,azatoichchcelK.O.(otec)potrestať,
že nestáli na jeho strane, Dcéry sa neprestali o otca starať, aj napriek tomu s ním udržiavali kontakt,
chodili za ním, pomáhali mu, ony ho odmietali, ale otec K. O. ich odmietal, odmietal celú rodinu. Keď bol
3 krát odsúdený a bol vykázaný z bytu, musel ísť bývať na záhradu a aj tam ho dcéry ( navrhovateľky )
chodili ošetrovať, pomáhali mu, chodili ho osprchovať, nosili mu vodu, starali sa o neho. Vnuci, vnučky s

K.Š. O. ako so starým otcom udržiavali kontakt, chodievali k nim, ale on bol pozamykaný a zatváral sa
do svojej izby. Niektorých pustil, niektorých nepustil. Fotografiu jednej vnučky mal nad hlavou v spálni.
Neskôr aj na záhradu chodili za ním. K. O. sa vyjadril negatívne na adresu svojich dcér ( navrhovateliek ),
a po pojednávaní hovoril : "Ja Vám ešte ukážem, čo bude, keď ja tu nebudem!" Príkladmo svedkyňauvidela, že raz prišiel K. O. zo záhrady opitý, nakoľko on dosť pil a vzal svedkyni kľúče aj od bytu,
aj od záhrady a trval na tom, aby jedna dcéra peniaze - pôžičku vrátila a druhá dcéra jej musela s
vrátením peňazí pomáhať. Na účtoch v L. sme mali 300.000,-Sk, tieto K. O. vybral a svedkyňa ostala

bez finančných prostriedkov a ako 67 ročná sa z tohto dôvodu zamestnala. Dcéry jej pomáhali, jedna
ju obliekala, druhá jej lieky kupovala a za to ich chcel K. O. potrestať. Svedkyňa postrehla aj zmenu
psychiky na nebohom manželovi, a uviedla, že manžel chcel 3krát spáchať samovraždu ( rok si presne
nepamätala). Prvýkrát ho zachránila svedkyňa, druhýkrát policajti a tretíkrát dcéra p. R. G. s manželom.
K. O.G. bol v Trenčíne na psychiatrickom liečený. Keď ho prepustili, súd mu nariadil, aby chodil na

ambulantné liečenie k psychiatrovi. Lieky nebral, ale pil alkohol.

Z výpovede svedka Y. G., vyplynulo, že je manžel navrhovateľky v 1.rade, zať p. H. O. (svedkyne) . Mal
vedomosť o tom, že predmetný testament bol napísaný s tým, že obsahoval vydedenie dcér. Bolo to z
toho dôvodu, že to, čo spôsoboval
p. H. O., sa muselo vyriešiť tak, aby z bytu K. O. odišiel a v podstate bol potom zavretý. Keď ho prepustili,

nakoľko mal zákaz vstupu do bytu, mu navrhli a ponúkli pomoc, ktorú odmietol. Tak ho zaviezli na
záhradu, kde mu nosili vodu, potraviny. Svedok vedomosť o tom, že by navrhovateľky sa chovali k
otcovi nevhodne, nepomáhali mu nemal, skôr naopak. Potvrdil, že keď bola K. O. ponúkaná pomoc, túto
odmietal. Súčasne potvrdil, že jeho manželka ( navrhovateľka v 1 rade ) sa o svojho otca K. O. počas
jeho hospitalizácie starala, svedok chodil s manželkou, a teda počas hospitalizácie K. O. za ním chodili

obaja. Vzal si veci čo potreboval a odmietal ich. Pomáhali mu v tom zmysle, aby mohol existovať, nosili
mu vodu, lebo na záhrade nie je, potraviny a prali mu šatstvo.

Z výpovede svedkyne H. Š., vyplýva o vydedení sa neinformovala a o tom ju nikto neinformoval. Je
suseda zo záhrady nebohého p. O.. Potvrdila, že s dcérami a zaťmi mali dobrý vzťah. Dcéry, jeden

aj druhý zať za ním chodili a pomáhali mu. K svedkyni chodievali pre vodu, chodili aj vnuci. P. O. 5-6
rokov dozadu bol taký, že sa utiahol. Keď si vypil, bol agresívny, hádzal fľaše susedom, robil zle psom
a všetkým okolo. Vzťah nebohého p. O. k dcéram, vnukom, zaťom a manželke opísal ako veľmi dobrý.
Potvrdila, že chodili za ním vnuci, zaťovia a dcéry miloval, nevyjadril sa v záhrade , že by chcel svoje
dcéry pre nejakú neposlušnosť potrestať, uviedla, že ich chválil.

Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 175k ods. 2 O.s.p. ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných

skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak
žaloba nebude podaná v lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.

Podľa ust. § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa ust. § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto
dôvodov.

Podľa ust. § 461 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú

namiestonehodedičiazozákona.Aksanadobudnezozávetulenčasťdedičstva,nadobúdajúzvyšujúcu
časť dedičia zo zákona.

Podľa ust. § 463 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí
stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.

Podľa ust. § 464 Občianskeho zákonníka, vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do
jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia
upovedomený. Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.

Podľa ust. § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v
iných závažných prípadoch,b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

Podľa ust. § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí,
vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.

Podľa ust. § 469a ods. 3 Občianskeho zákonníka, o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia

obdobne ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa ust. § 473 ods. 1Občianskeho zákonníka, prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý
z nich rovnakým dielom.

Podľa ust. § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo

ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa ust. § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok,
kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

Podľa ust. § 476a Občianskeho zákonníka, vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou
rukou, inak je neplatný.

Podľa ust. § 476b Občianskeho zákonníka, závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí
vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina

obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.

Podľa ust. § 476d ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do
notárskej zápisnice; osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.

Podľa ust. § 476e Občianskeho zákonníka, svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne
úkony. Svedkami nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom
sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.

Podľa ust. § 477 Občianskeho zákonníka, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely
alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí,
že podiely sú rovnaké.

Podľa ust. § 479 Občianskeho zákonníka, maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko

robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k
vydedeniu uvedených potomkov.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu

Postavenie navrhovateliek v 1 a 2 rade jako aktívne vecne legitimovaných vyplýva jednak z naliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení jako aj zo samotného obsahu rozhodnutia súdu v dedičskom
konaní ( Zápisnica sp.zn. 65D/583/2013, Dnot/58/2013 z 08.01.2014), a ostatní dedičia (závětní) vkonaní vystupujú ako odporcovia v 1 .,2.,3 rade, i keď v dedičskom konaní sa k spornej otázke nestavali
odmietavo ( pasívna vecná legitimácia v konaní ).

Z listinného dôkazu - úmrtného listu nesporne vyplýva, že K. O. zomrel dňa XX.XX.XXXX. Poručiteľ
zomrel rozvedený so zanechaním závetu a listiny o vydedení spísanej vo forme notárskej zápisnice
dňa 06.04.2009, Nz 10960/2009 na Notárskom úrade JUDr. Márie Šimkovej so sídlom Bratislava,
Gallayova 11, Bratislava, závetom rozhodol o celom svojom majetku a za jediného dediča ustanovil
odporcu v 1 rade. Listinou o vydedení vydedil v zmysle §469a ods. 1 písm. a/, písm. b/ Obč. zák.

svojich potomkov navrhovateľky, a vydedenie sa vzťahuje aj na ich potomkov ( § 473 ods. 2 Obč. zák.) ,
závetom spísaným a podpísaným vlastnou rukou poručiteľa dňa 15.02.2010 a uloženým do notárskej
úschovy na Notárskom úrade JUDr. Mária Šimkovej so sídlom Bratislava , Brižitská 4, Bratislava pod
č. N 174/2011, NCRza 2988/2011 dňa 09.06.2011 poručiteľ doplnil a upresnil závet a listinu o vydedení
spísané vo forme notárskej zápisnice pod zn. N57/2009, Nz10960/2009 na Notárskom úrade JUDr.
Márie Šimkovej. V závete rozhodol aj o časti majetku - hnuteľných veciach ( zariadenie a príslušenstvo

patriace k záhradnej chatke) a za závetných dedičov ustanovil odporcov v 1.,2.,3.rade. Z obsahu
listinného dôkazu Zápisnice na písanej v notárskej kancelárii JUDr. Márie Šimkovej, notárky so sídlom
v Bratislave , ul. Brižitská 4, 841 01 Bratislava, zo dňa 21.08.2013, Notárskej zápisnice N57/2009,
Nz 10960/2009,NCRza 1622/2009, NCRIs 11083/2009 vyplýva, že bol zistený stav a obsah závetu a
listiny o vydedení poručiteľa, pričom Závet je spísaný formou notárskej zápisnice pod číslom N57/2009,

Nz 10960/2009,NCRza 1622/2009, NCRIs 11083/2009 a uložený na Notárskom úrade JUDr. Márie
ŠimkovejsosídlomBrižitská4,Bratislava.Spoukazomnaustálenýskutkovýstavzlistinnýchdôkazov,je
nesporné že do Zápisnice napísanej dňa 08.01.2014 na Notárskom úrade notárky JUDr. Márie Cintavej
sp.zn. 65D/583/2013, Dnot 58/2013 prítomné H. A. rod. O. a R. G. rod. O. boli poučené a vyššie uvedené
listiny ( t.j. závet a listinu o vydedení) neuznávajú a následne boli notárskym kandidátom poučené,

že z tohto dôvodu bude dedičské konanie prerušené a oni ako dcéry poručiteľa musia podať žalobu o
určenie, že závety a listina o vydedení sú neplatné,
v lehote 1 mesiaca. Návrh súdu doručili v lehote dňa 07.02.2014. Je nesporné, že K. O. ako poručiteľ
mal pri spísaní závetu zásadnú voľnosť ( disponoval tzv. testamentárnou slobodou), ale Občiansky
zákonník zák.č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, túto voľnosť obmedzuje v prospech tzv.

neopomenuteľnýchdedičov(neopomenuteľnýmidedičmisúpotomkoviaporučiteľaatedanavrhovateľky
v 1 a 2 rade - dcéry poručiteľa). S poukazom na citované ustanovenia plnoletým potomkom sa musí zo
zákona dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich zákonného dedičského podielu ( cit. ust § 479
Obč. zák.). K. O. ako poručiteľ svoje plnoleté dcéry ( navrhovateľky ) ako neopomenuteľných dedičov
vydedil , ale mohol vydediť dcéry - potomkov iba zo zákonne ustanovených dôvodov, ktoré sú uvedené

v cit. ust. § 469a Obč. zák. Ale aj spísanie predmetnej listiny o vydedení podlieha splneniu prísnych
formálnych podmienok, ktoré sú totožné s formálnymi náležitosťami závetu.

Výpoveďami účastníkov a svedkov (výpovede opísané v odôvodnení) bolo preukázané, že poručiteľ

odišiel v roku 2002 do starobného dôchodku a túto skutočnosť psychicky zle znášal. Zmenilo sa
jeho správanie a terčom jeho agresívnej, panovačnej povahy sa stali manželka a spoločné dve dcéry
(navrhovateľky), ktoré prvé dôsledky agresivity poručiteľa voči manželke spozorovali v roku 2005
( modriny na tvári ich matky), následne sa poručiteľ začal izolovať aj od spoločného rodinného života aj
keď tento navrhovateľky udržiavali snažiac sa prekonať povahové vlastnosti poručiteľa a svojich rodičov

v byte pravidelne navštevovali, trávili spoločné chvíle na chatke v Dúbravke - U., kde im pomáhali podľa
svojich možností s udržiavaním. Poručiteľ od roku 2005 trávil najväčšie sviatky bez rodiny a sám, v
zotavovniach v hoteloch SOREA v Tatrách. Navrhovateľky vedeli o zdravotných problémoch otca, o
operáciách,anavštevovalihosmanželmiajsdeťmi(vnúčatamiporučiteľa).Vzhľadomnapovahovéčrty
poručiteľa ( tvrdohlavosť a panovačnosť), poručiteľa navštevovali pokiaľ si to on sám prial a skutočnosť,

že dcéry ho počas jeho zdravotných komplikácií navštevovali potvrdil poručiteľ aj v testamente aj v listine
o vydedení. Agresívne správanie poručiteľa voči rodine sa vystupňovalo v roku 2006 a dôsledkom tohto
chovania bolo začaté trestné stíhanie v roku 2008 a neskôr v roku 2010 a 2012.

Predmetný závet (t.j. závet zriadený dňa 06.04.2009 poručiteľom K. O., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom
dňa XX.XX.XXXX, spísaný vo forme Notárskej zápisnice sp.zn. N 57/2009, Nz 10960/2009, NCRza
1622/2009, NCRls 11083/2009 na Notárskom úrade JUDr. Márie Šimkovej so sídlom Bratislava,
Gallayova 11, Bratislava, a závet spísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa K. O., nar.XX.XX.XXXX, zomrelom dňa 27.06.2013, posledne bytom W. H. XXXX/XX, X. - J., dňa 15.02.2010
a uloženého do notárskej úschovy na Notárskom úrade JUDr. Márie Šimkovej so sídlom Bratislava ,
Brižitská 4, Bratislava pod č. N 174/2011, NCRza 2988/2011 dňa 09.06.2011) je neplatný nakoľko

nespĺňa podmienky stanovené ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ide s poukazom na ust. § 39,
§ 40a Občianskeho zákonníka , o neplatnosť, ktorú navrhovateľky v 1 a 2 rade uplatnili priamo v
predmetnom občianskom súdnom konaní z dôvodov uvedených v návrhu na začatie konania, ktorý
bol riadne doručený odporcom v 1.,2.,3. rade, proti ktorému dovolanie sa neplatnosti právneho úkonu
smeruje (dovolávajú sa neplatnosti voči všetkým účastníkom). Je nesporné, že poručiteľ s ohľadom

na jeho odsúdenie konal v úmysle poškodiť svoje dcéry (navrhovateľky) a tak vytrestať nepriamo aj
svoju bývalú manželku a ich matku (bezprávie nemôže sa nahradiť právom a súd upustil od prílišného
formalizmu s ohľadom na agresívne, trestné konanie poručiteľa popísané v pripojených trestných
súdnych spisoch a v odôvodnení samotných rozsudkov). Poručiteľ bol uznaný za vinného, že dňa
02.12.2009 fyzicky napadol bývalú manželku H. O., a to takým spôsobom, že uchopil do ruky valček na
cesto dlhý asi 1 meter, ktorým zaútočil na poškodenú a koncom valčeka ju sotil do brucha, poškodená

pred obžalovaným ustupovala smerom dozadu a obžalovaný následne uchopil do ruky nôž o dĺžke asi
30 cm, ktorým hrozil poškodenej, že ju prepichne, teda inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom,
že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej
osobe, čím spáchal prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, os. 2 písm. a/, písm. b/
Trestného zákona. Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok. Z obsahu vyplýva,

že znalkyňa L. okrem iného uviedla, že poručiteľ je výbušnejší typ osobnosti, ťažšie sa prispôsobuje
svojmu okoliu, má nízke sebavedomie, Je schopný adekvátne vnímať realitu. K charakteristickým črtám
jeho povahy patrí zvýšená kritičnosť, opozičné tendencie, malá kooperatívnosť, pocity menejcennosti.
Citová vybavenosť, emotivita obžalovaného je potlačená, prevláda pesimizmus, depresívne rozlady,
pocity osamelosti a nepochopenia. Schopnosť prispôsobiť sa je výrazne zhoršená, o prehlbuje sociálnu

izoláciu obžalovaného. Schopnosť vládať brzdiace mechanizmy pokiaľ ide o násilné, impulzívne konanie
je nízka. Obvineného ľahko rozčúlia bežné situácie, reaguje pritom výbušne, neprimerane, agresívne.
Obvinenýjemálosociabilný,jehosprávaniejeovplyvňovanéskôregocentrickýmimotívmi,mátendencie
sociálne sa izolovať a vzhľadom na jeho tvrdohlavosť vyvoláva pri kontakte s ostatnými negatívne
emócie, čo spätne u obžalovaného vyvoláva nebrzdené afekty. Disociáne prejavy sa môžu prejaviť aj

na základe jednoduchého podnetu - napr. odlišný názor iného človeka /hlavne poškodenej/, ktorý si
obžalovaný vzhľadom na jeho vzťahovačnosť môže vysvetľovať ako útok na seba. U obžalovaného
nebolizistenétendenciekukonfabuláciiapseudológii,alebolizistenétendenciekčiastočnémuklamstvu
vzhľadom na situáciu v ktorej sa momentálne nachádza, snaží sa javiť v lepšom svetle. Celkovo však
z hľadiska forénzne psychologického je možné jeho výpovede považovať za vierohodné. Každodenné

situácie v spolužití matky a otca navrhovateliek, vyžadujúce vzájomný dohovor a toleranciu, boli
podnetmi pre ďalšie konflikty a posilňovanie nepriateľských postojov medzi nimi.

Vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa odníma potomkovi
ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie ako
jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou
náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia

konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 Občianskeho
zákonníka taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody
je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia
sa musí uviesť v listine o vydedení. Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v písmenách a/
a b/ vyplýva, že na ich základe možno postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich

vo vzťahoch poručiteľa a potomka. Súd pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu a ich
konanie v rozpore s dobrými mravmi neposkynutie poručiteľovi potrebnej pomoci v chorobe, v starobe v
zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. a/, písm. b/ Občianskeho zákonníka, považoval za významný
vzťah medzi poručiteľom a potomkom (navrhovateľkami v 1 a 2 rade ), najmä, či tento vzťah mal
charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto

kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne
písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pri posudzovaní otázky, či existuje
dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani
konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo,najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti,
prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu.
Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie

opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem,
ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa súd posudzoval s prihliadnutím k okolnostiam tohto
konkrétneho prípadu. V tomto prípade skutočnosť, že potomok - dcéry iba podľa názoru poručiteľa,
neprejavovali o poručiteľa opravdivý záujem, a to dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavoval záujem o
ne z dôvodu vzniknutý, v odôvodnení už opísaných rodinných problémov medzi ním a jeho manželkou

- matkou navrhovateliek v 1 a 2 rade, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by podľa názoru poručiteľa
neprejavenie tohto záujmu dcérami (a teda preukázané výpoveďami svedkov záujem dcér bol nesporne
preukázaný ) tak toto ich konanie mohlo byť dôvodom k ich vydedeniu.

S poukazom na okolnosti predmetnej veci, najmä na účastníkmi konania a svedkami opísaný pozitívny

vzťah navrhovateliek v 1 a 2 rade ( dcér) a poručiteľa ( otca ), dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
Navrhovateľky v 1 a 2 rade nemôžu spravodlivo znášať zákonné dôsledky vydedenia, keď situáciu, že
o poručiteľa neprejavili záujem, vyvrátili svedeckými výpoveďami a tento iba pocit ( ale nedôvodný ) si
spôsobil v značnej miere sám poručiteľ tým, že navrhovateľky v 1 a 2 rade (ako potomkov) zavrhol,
a to hneď po ich ochrane matky v rámci vedených trestných konaní na Okresnom s úde Bratislava IV

proti nemu ( opísané už v odôvodnení rozhodnutia viď. spis sp.zn. 3T/98/2010 a sp.zn. 2T/112/2008 ).
Navrhovateľky v 1 a 2 rade sa podľa preukázaného skutkového stavu, svojim konaním nepričinili na
vzniku tohto stavu, tento nezavinil ani čiastočne. V čase života poručiteľa medzi nimi a poručiteľom
existoval skutočný vnútorný vzťah, t.j. citový vzťah, v ktorom mohol poručiteľ ako aj navrhovateľky
pokračovať, avšak pre vážny duševný rozkol konštatovaný aj znalcami z odboru psychiatria zo strany

poručiteľa to nebolo možné.

S poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania súd dospel k právnemu

záveru, že navrhovateľky v 1 a 2 rade sa svojím konaním nepričinili na vzniku tohto stavu, tento
nezavinili ani čiastočne, a preto súd návrhu vyhovel. Závet, týkajúca sa zriadenia v prospech iných
dedičov ( odporcu v 1 rade ), je aj v tejto časti neplatná( § 41
Obč.zák.) nakoľko rozhodujúcim pre posúdenie neplatnosti je nielen opísaný vzťah poručiteľa k
navrhovateľkám v 1 a 2 rade ale aj úmysel poručiteľa obísť už z opísaných dôvodov zákon tak,

aby navrhovateľky v 1 a 2 rade jako zákonný dedičia boli z dedičského konania v prípade jeho
smrti vylúčené a to nie zo zákonom predpísaných dôvodov, ale z dôvodu jeho sporov s manželkou
a matkou navrhovateliek , a preto súd vyslovil aj neplatnosť tohto úkonu ako celku, nakoľko nie je
opodstatnené ponechať v platnosti jeho časť týkajúcu sa odporcu v 1 rade, a teda úkon je neplatný
ako celok (neplatnosť sa týkala náležitosti, ktorá spôsobuje túto neplatnosť vo vzťahu ku všetkým

účastníkom § 3, § 39 Obč. zák.), a určil, že , že závet zriadený dňa 06.04.2009 poručiteľom K. O., nar.
XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, spísaný vo forme Notárskej zápisnice sp.zn. N 57/2009,
Nz 10960/2009, NCRza 1622/2009, NCRls 11083/2009 na Notárskom úrade JUDr. Márie Šimkovej
so sídlom Bratislava, Gallayova 11, Bratislava, je neplatný, súčasne, že listina o vydedení, napísaná
dňa 06.04.2009 poručiteľom, K. O.Ö., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, do notárskej

zápisnice notárky JUDr. Márie Šimkovej
so sídlom Bratislava, Gallayova 11, Bratislava, pod sp. zn. N 57/2009, Nz 10960/2009, NCRza
1622/2009, NCRls 11083/2009 , je neplatná a, že závet spísaný a podpísaný vlastnou rukou poručiteľa
K. O., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, posledne bytom W. H. XXXX/XX, X. - J., dňa
15.02.2010 a uloženého do notárskej úschovy na Notárskom úrade JUDr. Márie Šimkovej so sídlom

Bratislava , Brižitská 4, Bratislava pod č. N 174/2011, NCRza 2988/2011 dňa 09.06.2011 , je neplatný.

Na záver súd poukazuje na citované ust. § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poručiteľ
môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v

chorobe,vstarobealebovinýchzávažnýchprípadoch,oporučiteľatrvaloneprejavujeopravdivýzáujem,
ktorý by ako potomok mal prejavovať, bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v
trvaní najmenej jedného roka, trvalo vedie neusporiadaný život. Pre všetky dôvody je charakteristické
negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi, pričom dôvod vydedenia sa musí uviesťv listine o vydedení a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o
vydedení. Súd existenciu dôvodov vydedenia posudzoval za obdobie pred napísaním listiny o vydedení.
Z formulácie dôvodov vydedenia uvedených v citovanom ustanovení vyplýva, že na ich základe možno

postihnúť široký okruh negatívnych skutočností tohto ustanovenia vyplýva, že na ich základe možno
postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka. Ide pritom
o subjektívne dôvody, resp. dôvody, ktoré sa posudzujú zo subjektívneho hľadiska. Podľa ustálenej
judikatúrysúdov,trebaotázku,čipotomokoporučiteľatrvaleneprejavovalskutočnýzáujem,ktorýbyako
potomok prejavovať mal, posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a z aspektu dobrých

mravov. Jedným z hľadísk, ktoré treba pri tomto dôvode vždy skúmať, je to, či potomok poručiteľa
mal reálnu možnosť o poručiteľa prejavovať skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal.
Dokazovaním bolo ustálené, že samotný poručiteľ nemal sám záujem sa s potomkami - dcérami stýkať
a udržiavať s nimi bežné príbuzenské vzťahy. Vydedenie by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by bol
naozaj poručiteľ o tento príbuzenský vzťah stál a ak by sa ho ním pocitovo vnímaný nezáujem dcér sa
osobne, citovo dotýkal a ak by mu táto situácia vadila. Ale toto v danom prípade neprichádza do úvahy

v situácii, keď mu bol s ohľadom na jeho správanie sa k manželke a dcéram tento stav ľahostajný,
a súčasne keď k nemu sám a podstatne prispel a takto konal v rozpore s dobrými mravmi. Súd v
danom prípade určil, že dôvody vydedenia v listine o vydedení spísané vo forme notárskej zápisnice dňa
06.04.2009 pod zn. N 57/2009, Nz 10960/2009 na Notárskom úrade JUDr. Márie Šimkovej so sídlom
Bratislava, Gallayova, Bratislava, nie sú dané, nakoľko ani jeden zo zákonom predpokladaných dôvodov

vydedenia v danom čase neexistoval čo bolo nesporne preukázané nielen zhodnými výpoveďami
všetkých účastníkov konania, ale aj svedkov a táto skutočnosť vyplynula aj z obsahu zapožičaných
trestných spisov tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania,

je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách

konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ust. § 151 ods. 3 O.s.p. a o trovách konania rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný
dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona.