Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/342/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2514206156
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2514206156.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s. r. o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, proti žalovanej: Ing. V. N., nar. XX.
N. XXXX, bytom W., T. XXXX/XX, o 1.221,51 eur s príslušenstvom, o návrhu žalobkyne na prerušenie

odvolacieho konania, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 27. apríla 2017
č. k. 9C/152/2014-73 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd návrh žalobkyne na prerušenie odvolacieho konania z a m i e t a .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti
náhrady trov konania r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne zastavil konanie o sumu 626,43 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9% ročne od 3. septembra 2009 do zaplatenia. V zostávajúcej časti žalobu
zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 144, §
145 ods. 2, § 146 ods. 2 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskoršieho
právneho predpisu), § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o zmene a doplnení zákona SNR č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov), § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 O. z. (Občiansky zákonník č.
40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 5b ZoOS (zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) a zákonom
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil uzavretou
zmluvou o revolvingovom úvere dňa 12. novembra 2008 medzi stranami konania, na základe ktorej

žalobkyňa poskytla žalovanej úver vo výške 796,65 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať mesačnými
splátkami vo výške 39,53 eur v počte splátok 36. Súčasne zmluvu o spotrebiteľskom úvere kvalifikoval
ako spotrebiteľskú zmluvu, z toho dôvodu aplikoval z úradnej povinnosti ustanovenie § 5b ZoOS,
podľa ktorého je súd povinný prihliadať i bez návrhu na premlčanie práva, s poukazom na účinnosť
uvedenej právnej normy, ktorou sa riadia aj právne vzťahy, vzniknuté pred uvedeným obdobím. Žalovaná
nesplácala úver riadne a včas, v dôsledku čoho žalobkyňa pristúpila k zosplatneniu celého úveru, ktoré

nastalo dňom 3. septembra 2009. Splatnosť všetkých splátok, teda aj celkovej dlžnej sumy nastala
uvedeným dňom. Premlčacia doba začala plynúť 4. septembra 2009 a uplynula 4. septembra 2012.
Vzhľadom na dátum podania žaloby na súde dňa 18. decembra 2013, pohľadávka žalobkyne bola touto
žalobouuplatnenápouplynutípremlčacejdoby,vdôsledkučohobolažalobazamietnutáakonedôvodná.
Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobkyňou, súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie
626,43 eur s príslušenstvom. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 255 ods.

1, § 256 ods. 1 a § 263 ods. 1 CSP. Konštatoval zavinenie čiastočného zastavenia konania žalobkyňou,
späťvzatím žaloby, pričom v zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá, čo taktiež predstavuje úspechžalovanej a neúspech žalobkyne. Z dôvodu, že žalovanej v konaní trovy konania nevznikli, náhrada trov
konania jej nebola priznaná.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila nesúhlasom s premlčaním uplatneného nároku,
keďže § 5b ZoOS nemal byť aplikovaný. Súd prvej inštancie nemal vo veci konať a mal konanie prerušiť
do skončenia konania o súlade právnych predpisov pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej
len „ÚS SR“) vo veci týkajúcej sa § 5b ZoOS. Dôvod na prerušenie konania podľa § 162 CSP trvá

naďalej a preto žalobkyňa navrhla prerušenie i odvolacieho konania. Aplikácia ustanovenia § 5b ZoOS
je postupom, ktorý porušuje princíp nestrannosti súdu, je i neprimeraná. Žaloba bola podaná na súd
prvej inštancie dňa 18. decembra 2013, kedy ustanovenie § 5b ZoOS nebolo účinné. Skutočnosť, že
neboli prijaté pravidlá ohľadom jeho použitia na už začaté konania, neznamená jeho aplikáciu na všetky
neskončené veci bez posúdenia toho, voči akému nároku sa ustanovenie použije. Predmetom konania
zostala len nesplatená časť úveru, ktorý bol vyplatený. Je preto nespravodlivým výkladom a použitím

zákona, ak súd ex offo prihliadal na ustanovenie § 5b ZoOS. Pri rozhodovaní má súd vychádzať z
toho, aby ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov bola spravodlivá
a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty (článok 2 ods. 1 CSP).

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP),

postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobkyne je dôvodné.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Súd prvej inštancie správne kvalifikoval právny vzťah založený zmluvou medzi stranami konania
ako spotrebiteľskou zmluvou, ktorá spĺňala definičné znaky takejto zmluvy, ako aj definičné znaky
subjektov spotrebiteľskej zmluvy. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o
potrebe aplikácie ustanovenia § 5b ZoOS v prejednávanej veci a preto odvolacia námietka žalobkyne o

nedôvodnosti použitia ustanovenia § 5b ZoOS bola dôvodná (premlčanie nároku žalobkyne preukázané
nebolo).

7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa dôvodne pristúpila k zosplatneniu celého
úveru, ktoré nastalo dňom 3. septembra 2009. Vychádzal pritom z listinného dôkazu označeného ako

oznámenie zo zosplatnení z 26. júla 2009, ktorým žalobkyňa oznámila žalovanej, že je v omeškaní s
úhradou splátok č. 6, 7, 8, ako i to, že omeškanie s najstaršou splatnou splátkou trvá 76 dní a v prípade,
že sa dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a uplynie
15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy.

8. Podľa § 53 ods. 8 O. z. (v znení do 28. februára 2010) ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

9. Ustanovenie § 103 O. z. upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej splátky,
výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 O. z., podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva
automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej úhrade). Ustanovenie § 565 O.
z. len umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov, teda i ustanovenia § 53 ods.
8 O. z., žiadať o zaplatenie celej pohľadávky naraz (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené).

10. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvej inštancie odvodzoval splatnosť celej pohľadávky bez ohľadu
na skutočnosť či a aká bola dohoda zmluvných strán, neskúmal ani zákonom stanovené podmienky v
ustanovení § 565 O. z. v spojení s ustanovením § 53 ods. 8 O. z. (v znení do 28. februára 2010), najmäči veriteľ právo na zaplatenie celého dlhu uplatnil podľa zákonom stanovených pravidiel, nesprávne vec
právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.

11. Podľa § 53 ods. 8 O. z. (v znení do 31. decembra 2009) mohla žalobkyňa ako veriteľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky (a keď súčasne
upozornila žalovanú, v lehote nie kratšej ako 15 dní, na uplatnenie tohto práva).

12. Z oznámenia žalobkyne o zosplatnení dlhu z 26. júla 2009 jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa mohla

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo vôbec dohodnuté)
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, avšak od omeškania splátok č.
6, 7, 8, uvedených v oznámení o zosplatnení, ešte neuplynula lehota troch mesiacov (podľa oznámenia
o zosplatnení, omeškanie s najstaršou splatnou splátkou trvalo iba 76 dní). Nebola preto naplnená
kumulatívna zákonom stanovená podmienka pre vznik oprávnenia žalobkyne, ako veriteľa, žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky naraz (za predpokladu, že to bolo stranami konania dohodnuté). Nebolo tak

preukázané, že nastala zročnosť všetkých splátok (dlžnej sumy) dňom 4. septembra 2009 a za tohto
skutkového stavu nevznikol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 5b ZoOS súdom prvej inštancie.

13. Podľa § 162 ods. 1 písm. b/ CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tomto prípade podá Ústavnému

súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania.

14.Zdôvodu,žeodvolacianámietkažalobkyneneaplikovaťustanovenie§5bZoOSboladôvodná,nebol
daný zákonný dôvod na prerušenie odvolacieho konania v súvislosti s konaním o súlade ustanovenia §
5b ZoOS s Ústavou SR pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Návrh na prerušenie odvolacieho

konania bol preto zamietnutý ako nedôvodný.

15. Rozhodnutie súdu prvej inštancie postrádalo akúkoľvek argumentáciu vo vzťahu k odôvodneniu
dohody strán o zročnosti celého zostatku dlhu (§ 565 O. z.), ktorá je primárnym predpokladom posúdenia
splatnosti dlhu a následne premlčacej lehoty, keďže aplikoval ustanovenie § 5b ZoOS ex offo (z úradnej

povinnosti). Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný
zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Zb.) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd
(uverejneného oznámením FMZV č. 209/1992 Zb. a č. 102/1999 Z. z.) je aj právo účastníka na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozhodnutia má súd náležite vysvetliť ako sa vysporiadal s
rozhodujúcimiazistenýmiskutočnosťamianaakomzákladeprijalprávnezávery.Pretoakjerozhodnutie
súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, lebo neobsahuje náležité dôvody, prichádza do úvahy iba

zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (sp. zn. I. ÚS 226/03).

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude na základe vykonaného dokazovania skúmať a posúdiť
splatnosťuplatňovanejpohľadávky,zakýchčiastkovýchsúmpozostáva(nezaplatenézročnéanezročné
splátky), či a k akej dohode ohľadom splatnosti celého zostatku dlhu došlo medzi zmluvnými stranami
(obsah tejto dohody).

18. Ak bola uzavretá dohoda podľa § 565 O. z., súd prvej inštancie vyhodnotí postup veriteľa voči
spotrebiteľovi z hľadiska naplnenia všetkých zákonom stanovených podmienok (viazaný názorom
odvolacieho súdu), okrem ustanovenia § 565 O. z. aj predpoklady uvedené § 53 ods. 8 O. z.
(v relevantnom znení). Na základe vyhodnotenia splnenia vyššie uvedených zákonom stanovených
podmienok, súd prvej inštancie posúdi zročnosť uplatňovaného dlhu a v prípade účinnosti ustanovenia

§ 5b ZoOS (aj v čase ďalšieho rozhodovania súdu prvej inštancie) bude môcť pristúpiť k posúdeniu
premlčania dlhu.19. Pre splatnosť celej pohľadávky nie je významné, kedy veriteľ mohol dlžníka o zaplatenie celej
pohľadávky požiadať, ale či a kedy tak urobil, vrátane splnenia zákonom stanovených podmienok žiadať
o zaplatenie celého dlhu z dôvodu omeškania so zaplatením splátky po uplynutí zákonom stanovenej

lehoty (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 426/2005).

20. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, príp. prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne

posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj so špecifickými námietkami
strán konania.

21. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

22. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.