Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trebišov

Judgement was issued by JUDr. Viera Antoniková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 15Er/407/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7904118947
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Antoniková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2013:7904118947.5

Uznesenie

Okresný súd Trebišov v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Pohotovosť s r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35807598, proti povinnému: H. X. N..Č..XXXXXX/XXX, U. Y., Y. XX, o vymoženie
1.225,72 Eur s prísl., o návrhu na zmenu súdneho exekútora takto

r o z h o d o l :

I. Nevyhovuje návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

II. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

III. Exekúciu zastavuje.

IV. O trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala súd rozhodne samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému dňa 26.11.2004. Exekučným titulom
bola Notárska zápisnica č. N 2738/2004, NZ 69699/2004 zo dňa 12.9.2004, napísaná notárom JUD.
Jarmilou Kováčovou, Notársky úrad so sídlom v Bratislave.

Okresný súd Trebišov poverením č. 5811 002591 zo dňa 13.12.2004 poveril vykonaním exekúcie

súdneho exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala, Exekútorský úrad Košice.

Dňa 31.5.2012 bol doručený súdu návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. V návrhu
navrhuje, aby súd poveril vykonávaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský úrad Bratislava,
Záhradnícka 60.

Súd zistil, že predmetná exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu Notárskej zápisnice č. N
2738/2004, NZ 69699/2004 zo dňa 12.9.2004,, napísanej notárom JUDr. Jarmilou Kováčovou, Notársky
úrad so sídlom v Bratislave.

Exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie,

a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné
konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania , ako aj bez návrhu
(uznesenie Ústavného súdu SR z 9.12.2010, sp. zn. II ÚS 545/2010-15. Notárska zápisnica odkazuje
na úverovú zmluvu, ktorú povinný uzavrel s oprávneným a v ktorej má povinný postavenie spotrebiteľa
so všetkými právnymi následkami tohto postavenia. V úverovej zmluve absentuje ustanovenie o RPMN
v zmysle § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch. Ak súčasťou exekučného titulu predstavovaného

notárskou zápisnicou je aj zmluva, na ktorú sa zápisnica odvoláva, nemôže byť žiadnej pochybnosti o
tom, že tu skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva.15Er/407/04
Ex 1873/04
- 2 -

Exekučný súd pritom nie je pri skúmaní súladu so zákonom odkázaný na tzv. sporové konanie, pretože
aj na exekučný súd dopadá tá časť úpravy procesného práva, podľa ktorej je súd viazaný len určitými
rozhodnutiami a inak je oprávnený si otázky prejednateľné inými orgánmi posúdiť sám (uznesenie KS

v Trnave zo dňa 29.5.2009, č.k. 10CoE/12/2009-79). Rozpor predmetnej úverovej zmluvy a teda aj
exekučného titulu je vo výške úroku z omeškania, ktorý bol v zmluve a následne aj notárskej zápisnici
stanovený na 0,25 % denne z dlžnej sumy za každý deň omeškania, čo v spojení s § 52-54 a § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka čl. 3 ods. 1 a 3, bod 1 písm. e/ prílohy smernice Rady č. 93/13 EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 23 a zákona o ochrane spotrebiteľa (z. č. 634/1992 Zb.),
§ 3 NV č. 87/1995 Z..z. sa považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá je zo zákona neplatná.

Počas celého exekučného konania je exekučný súd povinný skúmať formálne a materiálne predpoklady,
za ktorých možno exekúciu vykonávať. Ak exekučný súd zistí prekážku brániacu vykonávaniu exekúcie,
je povinný z úradnej moci a v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania rozhodnúť o zastavení
exekúcie, resp. o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej následnom zastavení. Jedným z nevyhnutných

predpokladov na zákonné vedenie exekúcie je i spôsobilý exekučný titul. Pokiaľ súd zistí nedostatok
exekučného titulu majúci za následok jeho absolútnu neplatnosť, je povinný sám z úradnej moci
nezákonne vedenú exekúciu zastaviť. Pritom zastaveniu exekúcie resp. vyhláseniu exekúcie za
neprípustnú a jej následnému zastaveniu po zistení takejto prekážky nebráni už vydané poverenie
na vykonanie exekúcie. Vydané poverenie nepredstavuje procesnú prekážku brániacu zastaveniu

exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd opätovne preskúmal exekučný titul - notársku
zápisnicu N č. 2738/2004, NZ 69699/2004 zo dňa 12.9.2004, napísanej notárom JUD. Jarmilou
Kováčovou, Notársky úrad so sídlom v Bratislave.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je

spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého súd v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa ustanovenia § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo
rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa ustanovenia § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať
zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo
splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,

určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
15Er/407/04

Ex 1873/04
- 3 -

Zo zmluvy o úvere č. 9150077 zo dňa 17.2.2004, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné podmienky
poskytnutia úveru, ktorá bola uzavretá medzi oprávnený ako veriteľom a povinným ako dlžníkom,
vychádza notárska zápisnica č.N 2738/2004, NZ 69699/2004 zo dňa 12.9.2004 . Z uvedenej úverovej
zmluvy okrem iného vyplýva, že povinný v časti „Splnomocnenie“ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša

Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mene povinného ako dlžníka
uznal záväzok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a aby sa stala vykonateľným titulom
pre súdny výkon rozhodnutia.. Splnomocnenec Mgr. Tomáš Kušnír požiadal v mene povinného o
spísanie notárskej zápisnice a zároveň a dal za povinného súhlas s vykonateľnosťou notárskejzápisnice aby bola titulom pre výkon rozhodnutia, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku .Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia spísaného v úverovej zmluve za povinného
vyhlásil v notárskej zápisnici, že povinný uzatvoril s oprávneným zmluvu o úvere č. 9150077, na základe

ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 6.000.- Sk. Mgr. Tomáš Kušnír za povinného uznal dlh
voči oprávnenej osobe v celkovej výške 10095.-Sk.-Sk, z toho úver a poplatok predstavujú 6.800.-
Sk, pričom táto suma sa bude úročiť z úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 4.4.2004 do
zaplatenia. Celý dlh vyššie uvedený pozostáva z istiny poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a
trov za spísanie notárskej zápisnice. Mgr. Tomáš Kušnír za povinného v notárskej zápisnici uznal dlh

v plnom rozsahu, čo do základu a do výšky a za povinného vyhlásil, že uvedený dlh vo výške 10095.-
Sk vrátane úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne od 4.4.2004 do zaplatenia splatí do 21.9.2004.
Zároveň za povinného vyhlásil, že v prípade neuhradenia dlhu v lehote 21.9.2004 súhlasí s exekúciou
spôsobom ustanoveným v 63 Exekučného poriadku s tým, aby notárska zápisnica bola použitá ako
exekučný titul podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.

Exekučným titulom na podklade ktorého môže byť exekúcia vykonávaná, je i notárska zápisnica, ako
procesno-právny inštitút, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní
dlhu. Podstatnou náležitosťou, ktorá z notárskej zápisnice robí exekučný titul, je súhlas povinného
s jej vykonateľnosťou. Notárska zápisnica, ktorá neobsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti
(§45 Notárskeho poriadku), nie je spôsobilým exekučným titulom a nevyhnutne bez ďalšieho vedie k

zastaveniu exekúcie.

V tomto exekučnom konaní ma súd preukázané, že skutkovým a právnym základom exekučného titulu,
notárskej zápisnice č. N 2738/2004, NZ 69699/2004 zo dňa 12.9.2004 je zmluva o úvere č. 9150077
zo dňa 17.2.2004, uzatvorená medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO:

35807598, ako veriteľom (oprávneným) a dlžníkom, čiže povinným, je spísaná na formulovanom tlačive.
Súčasťou predtlače zmluvy o úvere je i splnomocnenie už obsahujúce meno splnomocnenca Mgr.
Tomáša Kušníra.

15Er/407/04
Ex 1873/04
- 4 -

Splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi, tvoriace súčasť zmluvy o úvere č. 9150077
zo dňa 17.2.2004 je podstatné pre posúdenie otázky spôsobilosti notárskej zápisnice č. N 2738/2004,
NZ 69699/2004 zo dňa 12.9.2004 ako exekučného titulu. Preto súd uvedené splnomocnenie preskúmal
zo všetkých hľadísk nevyhnutných k vysloveniu záveru o platnosti právneho úkonu, pretože iba platný

právny úkon spôsobuje právne účinky.

Právny úkon musí byť dostatočne určitý, aby nevznikali pochybnosti o obsahu práv a povinností
vyplývajúcich z tohto právneho úkonu. Pre svoju neurčitosť sa právny úkon stáva neplatným. Neurčitým
právnym úkonom je i úkon, ktorý je síce vyjadrený zrozumiteľne, ale vyvoláva pochybnosti o obsahu

práv a povinnosti účastníkov a túto neistotu nemožno odstrániť ani výkladom. Splnomocnenie udelené
povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi v úverovej zmluve je podľa názoru súdu koncipované veľmi
všeobecne a široko. Táto všeobecnosť a širokosť rozsahu splnomocnenia dáva veľmi široký priestor
pre splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra na konanie a právne úkony v mene povinného. Súčasne však
spôsobujepochybnostioskutočnomrozsahuoprávneniaMgr.TomášaKušníra konaťvmenepovinného

a tieto pochybnosti nie je možné odstrániť ani výkladom splnomocnenia. Takáto všeobecná a široká
formulácia splnomocnenia udeleného Mgr. Tomášom Kušnírom potom spôsobuje jeho neurčitosť, a tým i
jehoneplatnosť.PovinnýsplnomocnenímvzmluveoúveresplnomocnilMgr.TomášaKušníra,abyvjeho
mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase udelenia plnej moci nebolo možné predpokladať.
Zároveň týmto postupom, keď sa povinný vopred vzdal svojho práva uznať alebo neuznať záväzok,

ktorý možno v budúcnosti vznikne, bolo povinnému už v čase udelenia splnomocnenia odňaté právo
namietať výšku „uznaného“ dlhu v čase jeho uznania. Neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne
určitý a určiteľný, navyše, keď ani nemožno predpokladať, či vôbec k omeškaniu dôjde, a ak áno, v
akomrozsahu.Okremtohosplnomocnenýzástupcapovinnéhovnotárskejzápisnici,ktorájeexekučnýmtitulom, za povinného určil lehotu, v ktorej má povinný uhradiť záväzok, hoci takého oprávnenie mu z
udeleného splnomocnenia priamo nevyplýva a povinného tak zaviazal k povinnosti a k lehote, o ktorej
povinný ani vedomosť mať nemohol.

Ďalšou právne významnou okolnosťou spôsobujúcou neplatnosť právneho úkonu je nedostatok slobody
vôle.Akoužbolovyššiekonštatované,splnomocneniepreMgr.TomášaKušnírabolosúčasťoupredtlače
zmluvyoúvere,aužvtomtosplnomocneníbolopriamomenoMgr.TomášaKušníra,akosplnomocnenca
dlžníka (povinného) zakomponované. Zmluvná voľnosť povinného pri výbere zástupcu bola týmto

postupompodstatnýmspôsobomobmedzená.Povinnýaninemalmožnosťvoľbyinéhosplnomocnenca,
než Mgr. Tomáša Kušníra. Pri takomto postupe potom možno len veľmi ťažko hovoriť o slobodnej vôli
povinného pri výbere svojho splnomocneného zástupcu. Navyše, táto skutočnosť, že meno Mgr. Tomáša
Kušníra, ako zástupcu dlžníka (povinného), bolo priamo zakomponované do predtlače zmluvy, a teda
menovaný advokát bol priamo vybraný veriteľom - oprávneným, nenasvedčuje záveru, že Mgr. Tomáš
Kušnír bude hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na zastupovanie udelila, ale naopak, nasvedčuje

záveru, že bude hájiť predovšetkým záujmy subjektu, ktorý ho vybral a do predtlače zmluvy o úvere v
časti splnomocnenie i uviedol.

15Er/407/04
Ex 1873/04
- 5 -

Teda bude hájiť predovšetkým záujmy oprávneného, ktorého okrem toho i zastupuje v mnohých iných
súdnych konaniach. Týmto postupom sa plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Tomášom Kušnírom
opätovne dostáva do rozporu so zákonom, nakoľko splnomocnencom nemôže byť ten, koho záujmy sú
v rozpore so záujmami zastúpeného (§22 ods. 2 Občianskeho zákonníka)

Na základe uvedeného súd splnomocnenie udelené povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi k zmluve o
úvere vyhodnotil ako absolútne neplatné v zmysle citovaných zákonných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Takáto absolútna neplatnosť splnomocnenia udeleného povinným Mgr. Tomášovi Kušnírovi
spôsobuje, že toto splnomocnenie nevyvolá žiadne právne účinky a teda ani z neskorších právnych

úkonov splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra, vykonaných v mene povinného, nemohli pre
povinného nastať žiadne právne účinky. Z toho dôvodu je notárska zápisnica č. N 2738/2004, NZ
69699/2004 zo dňa 12.9.2004, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír, v mene povinného uznal záväzok tvoriaci
predmet danej exekúcie a zároveň súhlasil s jej vykonateľnosťou, nulitným právnym aktom a ako taká
nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého by bolo možné ďalej danú exekúciu viesť.

Naopak, takýto nespôsobilý exekučný titul vyvoláva neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii.

Nakoľko súd notársku zápisnicu č. N 2738/2004, NZ 69699/2004 zo dňa 12.9.2004 , vyhodnotil
vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonných ustanovení ako nespôsobilý titul spôsobujúci
neprípustnosť ďalšieho pokračovania v exekúcii, preto o zmene exekútora nerozhodoval, exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a zároveň zastavil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Súd chce zároveň poukázať aj na úverovú zmluvu č. 9150077 zo dňa 17.2.2004, uzatvorenú
medzi oprávneným a povinným, ktorej súčasťou sú aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru,
že a napriek tomu, že uvedená úverová zmluva je uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko oprávnený pri poskytovaní pôžičky vystupoval v rámci
svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej je zmluvnou stranou fyzická osoba (povinný), ktorá
zabezpečovala svoje potreby ako spotrebiteľ. Nakoľko predmetná úverová zmluva je spotrebiteľskou
zmluvou, podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka je potrebné na ňu aplikovať aj všetky príslušné
ustanovenia hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov upravujúcich ochranu spotrebiteľa, ktoré

majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.

Definícia spotrebiteľa podľa spotrebiteľskej zmluvy, upravenej v O.z. je podobná definícii spotrebiteľa
podľa cit. zák. o spotrebiteľských úveroch, avšak pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľa a možnosť simuláciejehoinéhopostavenia,resp.odopretia,činaopakposkytnutiamuochranypodľanoriemspotrebiteľského
práva v širšom slova zmysle (vrátane O.z. a najmä jeho § 52 a n.) je ešte prísnejšou.

15Er/407/04
Ex 1873/04
- 6 -

Tentozávertrebavyvodiťztoho,žekýmzák.ospotrebiteľskýchúverochpovažujezaspotrebiteľafyzickú
osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania (u čoho a contrario vyplýva, že dlžníkov z úverov poskytnutých na výkon zamestnania,
povolania či podnikania zásadne za spotrebiteľa nemožno považovať), výkladom cit. úpravy v O.z.
treba dospieť k tomu, že za spotrebiteľa nemožno považovať len takú osobu, ktorá do postavenia

odberateľa (konzumenta) tovaru či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti (v rámci vlastnej zárobkovej činnosti slúžiacej, rovnako ako u dodávateľa,
na dosiahnutie zisku a nielen na uspokojovanie osobných potrieb odberateľa, či príslušníkov jeho
domácnosti). Ak takto upraveným rámcom a nevybočením z neho sú zásadne len medze ustanovené
živnostenským alebo iným, jemu na roveň postaveným, oprávnením (opačný názor by okrem tolerovania

neoprávneného podnikania viedol i k zotretiu hranice medzi spotrebiteľskými a inými zmluvami, resp.
vzťahmi), nemôžu byť pochybnosti o tom, že aj dopad ochrany podľa ust. O.z. o spotrebiteľských
zmluvách musí byť, oproti ust. Zák. o spotrebiteľských úveroch širší, už len preto, že v prípade
definície v O.z. odpadá celkom význam úvahy o tom, či prípadné plnenie zo zmluvy bolo poskytnuté
na výkon zamestnania ( ak by bol úver poskytnutý práve za takýmto účelom považovaný za iný, než

spotrebiteľský, vyvstala by následne otázka, čo konkrétne by si mal dlžník, či odberateľ v postavení
zamestnanca pomocou takéhoto úveru obstarávať a či nejde len o úmysel obísť takto úpravu majúcu za
cieľ chrániť spotrebiteľa). Bez ohľadu na uvedenú úvahu, tykajúcu sa výkladu úpravy v § 52 ods. 3 O.z. u
činnostívykonávanýchakozamestnania(spríjmamizozávislejčinnosti)jepojmovovylúčené,aby mohli
byť obchodnými, či inými obdobnými podnikateľskými činnosťami s predmetom vymedzeným tak, ako

je to v úprave, ktorú je potrebné tu použiť a to sa sprostredkovanie vzťahuje aj na osoby vykonávajúce
takéto činnosti (zamestnanec pri výkone zamestnania už
z povahy veci nemôže byť obchodníkom, ani podnikateľom). Pri systematickom výklade noriem
spotrebiteľského práva možno definovať i vzťah podnikania( § 3 ods. 2 zák. o spotrebiteľských úveroch)
a obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§52 ods. 3 O.z.) a to tak, že sú fakticky obsahovo

totožné (čo súčasne znamená, že v tomto prípade ide aj o faktické prekrytie oboch definícií). Čo sa týka
prípadného podradenia povolaní pod § 52 ods. 3 O.z. a tým aj použiteľnosti noriem spotrebiteľského
práva v prípadoch úverov poskytovaných na výkon povolaní je potrebné uzavrieť, že len vtedy, ak ide
o povolanie vykonávané v režime obdobnom obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a aj o súvis
uzavretia zmluvy, či jej plnenia s takýmto povolaním odberateľa (potenciálneho spotrebiteľa), ide o vzťah

nespadajúci pod úpravu spotrebiteľských zmlúv v O.z., že v prípade pochybností
o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (vzťah) má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľskej
povahyzmluvydodávateľ(veriteľ), žeexistujúcepochybnostitrebaodstrániťprípadnýmdokazovaním,t.
zn. že aj nespotrebiteľská povaha zmluvy musí byť preukázaná spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Ak zmluva o úvere, ktorý by inak bolo možné považovať za spotrebiteľský, nielenže

neobsahuje žiadnu zmienku o poskytnutí úveru na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale
nie je v nej ani nič, čoby nasvedčovalo tomu, že sa takouto zmluvou zakladaný vzťah vymyká spod
všeobecnej definície spotrebiteľských zmlúv v O.z. ( o taký prípad by šlo, napr. vtedy, ak by nebolo
sporné, ani účinne spochybnené, že úver dojednal aj na strane potenciálneho spotrebiteľa podnikateľ v
rámci svojej podnikateľskej činnosti), zmluva o úvere si zachováva povahu spotrebiteľskej zmluvy, lebo

aj použitím argumentu a minori ad maius možno dôjsť k záveru,
15Er/407/04
Ex 1873/04
- 7 -

že ak za spotrebiteľskú zmluvu sa mu musí považovať i každá zmluva o úvere, u ktorej veriteľ nie je
schopný preukázať opodstatnenosť poukazu na podnikateľskú činnosť dlžníka a súvis poskytovanéhoúveru s takouto činnosťou, tým skôr to musí platiť v prípadoch, v ktorých zmluva o úvere zmienku o
prípadnom účelovom určení úveru na výkon podnikania, povolania, či zamestnania neobsahuje vôbec.
So zreteľom na uvedené treba potom urobiť záver, že normy obchodného práva ( vrátanie všeobecnej

úpravy úveru) sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, majúcej tu z povahy
veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v O.z. a predpisoch vydaných na jeho vykonanie,
t. zn. že primárne sa použijú lex specialis (zák. o spotrebiteľských úveroch) a ak ten určitú otázku
neupravuje, resp. nie úplne, nastupuje po ňom úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle a
na jej základe O.z. nielen ako doplnková právna úprava, ale aj ako úprava korigujúca prípadné ďalšie

použitie noriem práva obchodného, čo v praxi znamená, že Obch. zák. sa môže uplatniť len tam, kde
jeho aplikovanie neobmedzuje O. z. a vykonávacie predpisy vydané na jeho vykonanie.

O takýto prípad v prejednávanej veci ide, lebo v konaní nevyšlo najavo nič, čo by nasvedčovalo tomu,
že Zmluva z 17.2.2004 má nespotrebiteľskú povahu, resp. naopak, že povinný je podnikateľ, preto vzťah
uzavretý úverovou zmluvou nemožno posudzovať ako štandardný obchodno-právny vzťah.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 1. júnom 2010
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a), písm. b) zák. č. 258/2001 s spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
do 1.6.2010, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
30.6.2006, to znamená, že i v čase uzavretia zmluvy 17.2.2004, veriteľom je fyzická osoba, alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.

Na základe toho právny vzťah medzi oprávneným a povinným sa nemôže riadiť výlučne Obchodným
zákonníkom, tak ako sa zmluvné strany pri uzavretí zmluvy dohodli.

15Er/407/04
Ex 1873/04
- 8 -

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
1.6.2010, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebný úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnomdo2.4.2010,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostí(§43Občianskeho
zákonníka) musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené

so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z.. spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do
2.4.2010. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol

spotrebiteľovi na je základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo služba.Avšak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l),
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia § 879 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú a právne
vzťahy vzniknuté pred 1. júnom 2010; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. júnom sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 31. mája, ak nie je ustanovené inak.

Podľaustanovenia§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomdo31.12.2007(vzneníúčinnom

v čase uzavretia úverovej zmluvy ) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa §55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ods. 2 cit. ust., dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 3 cit. ust. spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1
sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné
15Er/407/04
Ex 1873/04
- 9 -

Podľa ust. § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení a v znení účinnom aj v čase
uzavretia zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľkou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 práv veta Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve,
inak o 10% vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým

kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.

Podľa ustanovenia § 3 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Podľačl.6ods.1SmerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách (ďalej len Smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluváchuzavretých so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli
záväzné pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2 písm. a) Smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky“ znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa č. 3 ods. 3 Smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
sa môžu považovať za nekalé.

15Er/407/04
Ex 1873/04
- 10 -

Podľa č. 3 ods. 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

Právna úprava v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka pred 1.1.2008, ktorá dostávala do pozície

spotrebiteľských zmlúv iba taxatívne určené typy zmlúv, nebola v súlade so Smernicou, pretože
podľa Smernice, každá zmluva môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak obsahuje nekalú podmienku..
Z vlastnosti právneho štátu, ktoré podliehajú ochrane podľa Čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
možno podľa súdu odvodiť, že správnym úradným postupom orgánom verejnej moci zriadeným
Slovenskou republikou môže byť iba taký postup, pri ktorom odmietne výklad práva porušujúci

úpravu Európskeho spoločenstva, ktorým je Slovenská republika viazaná a uplatní výklad, ktorým sa
vnútroštátna úprava interpretuje a aplikuje tak, aby nedošlo k poručeniu práv Európskeho spoločenstva /
Európskej únie. Platná právna úprava ku dňu podpísania zmluvy oprávneného s povinným (dňa
17.2.2004) podlieha po 1.5.2004 povinnostiam určeným v smerniciach Európskeho spoločenstva a
Európskej únie bez ohľadu na to, či bola prijatá pred 1. májom 2004 alebo po 1.5. 2004. Úprava

ustanovenia § 52 Občianskeho zákonník pred 1.1.2008 bráni orgánom súdnej moci v Slovenskej
republike poskytnúť spotrebiteľom ochranu tých práv, ktoré sa im priznávajú podľa práva ES/EÚ, ako
aj vo vnútroštátnom poriadku Slovenskej republiky zákonom o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka malo v čase uzatvorenia zmluvy s povinným povahu absolútnej právnej
normy ( formálne ďalej platnej právnej normy, ktorá sa prakticky nepoužíva), pretože toto ustanovenie

nie je možné uplatniť v súlade s Čl. 15 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s Čl. 7 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky. Z uvedené vyplýva, že aj tie typy zmlúv, ktoré Občiansky zákonník v znení do
31.12.2007 upravoval inde ako v ôsmej časti, prípadne v Obchodnom zákonníku, môžu mať povahu
spotrebiteľských zmlúv.

Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch neupravoval výšku úrokov z omeškania. Táto právna
úprava bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ustanovení § 369 Obchodného zákonníka
a v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase uzatvorenia zmluvy
medzi oprávneným a povinným výšku úrokov pri jej dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval,
Občiansky zákonník neumožňoval priznať vyššiu výšku úrokov z omeškania, než ako to vyplývalo s

ustanovenia § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. v znení účinnom do 1.1.2009, teda maximálne len
do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola v tomto smere
pre spotrebiteľa, povinného, výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ, povinný , nemohol
vzdať. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54

Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Jednou z náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. j) zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN).
S neuvedením RPMN sa síce nespája neplatnosť

15Er/407/04
Ex 1873/04
- 11 -

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak ustanovenie § 4 ods. 3 z zákona č. 258/2001 Z.z. poskytuje

spotrebiteľovi zvýšenú ochranu v tom zmysle, ak nie je RPMN uvedená v zmluve, spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Úverová zmluva č. 9150077 zo dňa 17.2.2004 uzatvorená medzi oprávneným a povinným neobsahuje
podstatnú náležitosť, údaj o RPMN. V zmluve, resp. v bode 6 Všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru aj v notárskej zápisnici bol dojednaný úrok z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy za

každý deň omeškania, čo predstavuje ročný úrok z omeškania vo výške 91,25 %. Vzhľadom na vyššie
uvedené úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§517 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zz.)
bola v tomto smere pre spotrebiteľa, povinného výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ,
povinný nemohol vzdať. Ustanovenie o úrokoch z omeškania v zmluve o úvere (aj notárskej zápisnici)
je v rozpore so zákonom, ide teda o neprijateľnú podmienku, ktorá je podľa ustanovenia § 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a
rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c/ zák. č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( ďalej len Exekučný poriadok) v platnom znení, podľa ktorého možno vykonať exekúciu aj na poklade
notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a

povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd
vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh, alebo aj bez
návrhu.

Podľa ustanovenia § 58 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 1.1.2013, ak súd rozhoduje podľa §

57 ods. 1 písm. k), nariadi pojednávanie; ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. a) až j) môže nariadiť
pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci.

Súd po preskúmaní formálnych a materiálnych predpokladov, za ktorých možno exekúciu vykonať zistil
prekážky brániace vykonávaniu tejto exekúcie (ktoré sú rozpísané vyššie) týkajúce sa v exekučnom

titule a úverovej zmluve, ktoré sú absolútne neplatné a spôsobujú neprípustnosť ďalšieho pokračovania
v exekúcii, preto súd z úradnej moci nezákonne vedenú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne
túto exekúciu zastavil. Pritom zastaveniu exekúcie resp. vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a jej
následnémuzastaveniupozistenítýchto prekážoknebrániužvydanépoverenienavykonanieexekúcie.
Vydané poverenie nepredstavuje procesnú prekážku brániacu zastaveniu exekúcie.

V danej veci súd nepotreboval nariadiť pojednávanie na objasnenie veci a rozhodol bez pojednávania.

15Er/407/04

Ex 1873/04

- 12 -

Na základe vyššie uvedeného súd nevyhovel návrhu opravného na zmenu exekútora, pretože exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a následne ju aj zastavil.Pri zastavení exekúcie má súd rozhodnúť aj o trovách exekúcie, teda aj trovách súdneho exekútora a o
tom,ktobudemaťpovinnosťtietotrovyznášať.Otýchtotrováchsúdrozhodnesamostatnýmuznesením.

Podľa § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného
čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradní
alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje
za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie
odvolaciemu súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia na Okresný súd Trebišov.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( §42 ods. 3 OSP) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§205 ods. 1 OSP).
Trebišov 5.1.2013

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.