Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/246/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213205856
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8213205856.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,

s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným 1/ Z. Q., nar. X.X.XXXX, Y. XX, XXX XX H.,
2/ N. Q., nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 907,20 Eur s príslušenstvom, dňa
30.11.2016 takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovaným p r i z n á v a vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal žalovaným uložiť povinnosť zaplatiť žalobcovi 907,20 Eur, úrok

z omeškania 82,50 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 907,20 Eur od 5.11.2012 do
zaplatenia.

2.Slovenskásporiteľňa,a.s.ažalovanív1.a2.radeuzatvorilidňa31.1.2006zmluvučísloXXXXXXXXX,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. v znení ich dodatkov
(ďalej iba „VOP“).

3. Na základe tejto zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve
a VOP.

4. Žalobca zastáva názor, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy
o úvere podľa §§ 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch.

5. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom a
preto právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom
bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Navyše žalobca poukazuje na skutočnosť, že
do 31.12.2007 na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach upravených
v §§ 52 a 54 Občianskeho zákonníka vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy

upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho zákonníka.
Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v Zákone o spotrebiteľských úveroch
č. 258/201 Z.z. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevťahovala povinnosť uvedená v
prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka.6. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté
pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (§ 879j

Občianskeho zákonníka). To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere,
kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy
posudzovať podľa ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Ak je účastníkom zmluvného
vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch (lex specialis).

7. Práva a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone upravené, tak je potrebné aplikovať Obchodný
zákonník. Použitie Občianskeho zákonníka bolo do 31.12.2017 prípustné len podľa § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka, t.j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo možné riešiť podľa Obchodného
zákonníka.

8. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov

platných v čase uzavretia zmluvy. K uvedenému zaujal nepriamo právne stanovisko aj Najvyšší súd SR
na strane 4 rozsudku sp. zn. 5Obo 56/2007 zo dňa 4.6.2008.

9. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a násl. Občianskeho zákonníka zo
dňa 27.9.2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca pohľadávku

voči žalovaným.

10. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 2.407,14 Eur, ktorá pozostávala z istiny
1.909,78Eur,riadnehoúroku231,39Eur,úrokuzomeškania227,10Euraostatnéhopríslušenstva38,87
Eurvsúladesprílohoukzmluveopostúpení,kdepostupcaSlovenskásporiteľňa,a.s.deklarujeaktuálnu

dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Sumu 38,87 Eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a
poplatky a sumu 227,10 Eur, predstavujúcu úrok z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.

11. Podľa zmluvy postupca poskytol žalovaným úver vo výške 1.659,70 Eur, ktorý mal byť splácaný v
mesačnýchsplátkachvovýške30,24Eurvždyk20.dňuvmesiaci.Žalobcasivtomtokonaníneuplatňuje

splátky úveru splatné od 20.8.2010 do 20.1.2013 v počte 30 a v celkovej výške 907,20 Eur. Splátky
pôvodne splatné od 20.11.2012 do 20.1.2013 sa stali splatnými dňa 4.11.2012, kedy žalobca vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru.

12. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2

Občianskehozákonníkapočnúcdňomsplatnostikaždejsplátkyúverusamostatne.Prisplátkach,ktorých
splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 4.11.2012 si žalobca uplatňuje
úrok z omeškania od tohto dňa.

13. Uplatňovaná dlžná suma pozostáva z 30-tich neuhradených splátok úveru v celkovej výške

907,20 Eur (t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb
započítaných na tieto splátky).

14. Zo splatných splátok úveru a na základe uhradených platieb si žalobca vyčísľuje úrok z omeškania
v celkovej výške 82,50 Eur.

15. Na výzvu súdu adresovanú žalobcovi svoje skutkové tvrdenia zo žaloby doplniť o dôkaz o
skutočnej výplate úveru žalovaným, o históriu splácania úveru a vyčíslenie zostatku úveru s prehľadom
započítavania jednotlivých splátok a na predloženie dôkazu o vyhlásení mimoriadnej platnosti
úveru, žalobca súdu predložil podrobnú špecifikáciu ním uplatňovaného nároku s prehľadom zápočtu

jednotlivých splátok a listinu zo dňa 16.10.2012 vystavenú žalobcom a adresovanú žalovaným, z obsahu
ktorejvyplýva,žežalobcaakonovýveriteľoznamuježalovanýmvyhláseniemimoriadnejsplatnostiúveru
ku dňu 16.10.2012 a vyzýva žalovaných k úhrade zostatku úveru vo výške 2.565,84 Eur najneskôr do
31.10.2012.

16. Žalovaní sa k žalobe žalobcu nevyjadrili, aj keď žaloba im spolu s prílohami bola doručená do
vlastných rúk s výzvou sa k nej vyjadriť.17. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

18. Konanie vo veci bolo začaté dňa 25.7.2013, teda za účinnosti vtedy platného zákona č. 99/1963 Zb.

(Občiansky súdny poriadok). Na konanie po 1.7.2016 sa použije nový procesný poriadok daný zákonom
číslo 160/2015 Z.z. (ďalej iba C.s.p.) so zachovaním právnych účinkov úkonov, ku ktorým došlo pred
1.7.2016.

19. Podľa § 297 C.s.p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

20. V súlade s ustanovením § 297 veta prvá C.s.p. súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal

právneho zástupcu žalobcu a prostredníctvom neho aj samotného žalobcu (§ 110 ods. 1 C.s.p.) a
žalovaných.

21. Právny zástupca žalobcu, ktorý termín pojednávania vzal na vedomie na predchádzajúcom
pojednávaní dňa 24.10.2016 sa na pojednávanie dostavil. Žalovaní, u ktorých doručenie predvolania na

pojednávanie sa podľa § 112 C.s.p. predpokladá dňa 18.11.2016, sa na pojednávanie nedostavili.

22. Podľa § 180 C.s.p. súd uznesením rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalovaných,
lebo pre tento postup sú splnené zákonné podmienky.

23. Slovenská sporiteľňa, a.s. dňa 31.1.2006 uzavrela so žalovanými písomnú zmluvu o splátkovom
úvere číslo XXXXXXXXXX, z obsahu ktorej vyplýva, že jej predmetom bolo poskytnutie splátkového
úveru vo výške 1.659,70 Eur (50.000,- Sk), druh úveru spotrebný - bez účelu, s úrokovou sadzbou typu
premenlivá 11,10 % p.a. v deň podpisu zmluvy.

24. Žalovaní úver sa zaviazali splatiť mesačnými splátkami po 30,24 Eur (911,- Sk) so splatnosťou prvej
splátky dňa 20.2.2006 a konečnou splatnosťou úveru ku dňu 20.1.2013.

25. V zmluve o splátkovom úvere zmluvné strany konštatujú, že zmluva sa uzatvára podľa §§ 497 až
507 Obchodného zákonníka.

26. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

28. Podľa § 502 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný
platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo

na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka
ročného obdobia

29. Zmluva o úvere je typickým obchodnoprávnym vzťahom, tzv. absolútnym obchodom, a preto
nehľadiac na povahu zmluvných strán, sa jej uzavretie posudzuje podľa citovaných zákonnýchustanovení Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka v znení ku dňu
16.6.2006, t.j. ku dňu uzavretia zmluvy), ako to správne tvrdí aj žalobca.

30. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 31.1.2006, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna
zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55 , ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v čase uzavretia zmluvy medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanou mohli by vzniknúť pochybnosti o charaktere tejto zmluvy

ako spotrebiteľskej zmluvy, lebo úverová zmluva nebola v tom čase výslovne zaradená medzi zmluvy
spotrebiteľské. Zmluvu na jednej strane uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. zapísaná v Obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo 601/B, držiteľka bankovej licencie s
predmetompodnikateľskejčinnosti,okreminéhoajposkytovanieúverovfyzickýmaprávnickýmosobám,
včítane spotrebiteľských úverov, preto pri uzatváraní zmluvy so žalovanou bola v postavení dodávateľa

ako ho definuje odsek 2 § 52 Občianskeho zákonníka, lebo Slovenská sporiteľňa, a.s. konala v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ,
nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda v
postavení spotrebiteľa. Zmluva tak medzi nimi uzavretá je spotrebiteľskou zmluvou a úver na základe
nej poskytnutý spotrebiteľským úverom. Ide pritom o štandardný spotrebiteľský vzťah, v rámci ktorého

neboli zmluvné podmienky individuálne dojednané.

32. Žalobca charakter úveru ako úveru spotrebiteľského síce nepopiera, ale zastáva názor, že úver
je možné posudzovať podľa zákona číslo 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nie však podľa
ustanovení § 52 a násl. Občianskeho zákonníka.

33. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodom a
preto podľa žalobcu právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa spravujú Obchodným
zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Použitie Občianskeho zákonníka bolo do 31.12.2007
prípustné len podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, t. j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo

možné riešiť podľa Obchodného zákonníka. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu
byť posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. Na podporu svojich
záverov žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 4.6.2008 v jeho
právnej veci sp. zn. 5Obo 56/2007.

34. S týmito závermi žalobcu, aj keď korešpondujú s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vysloveného v rozhodnutí, ktoré žalobca cituje na podporu svojej argumentácie, nie je možné súhlasiť.
Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že od doby, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky prijal
citované rozhodnutie, došlo nielen k zmene judikatúry súdov Slovenskej republiky, ale tiež k zmene
legislatívy, ktorá žalobcom prezentovaným záverom nesvedčí.

35. Zákonom číslo 102/2014 Z.z. bolo totiž ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka doplnené
treťou vetou v znení: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva“.
(článok II. bod 1) síce s účinnosťou od 1. mája 2014 (čl. XIV. zákona), no zákon č. 102/2014 Z.z. vo

vzťahu k článku II. bod 1 nemá prechodné ustanovenie, v dôsledku čoho zásadu v nej vyjadrenú o
prednostnom použití ustanovení Občianskeho zákonníka v spotrebiteľských vzťahoch je nutné použiť
aj v prípade, že k právnemu úkonu zakladajúcemu spotrebiteľský vzťah došlo pred 1.5.2014, teda aj na
zmluvný vzťah medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými založený zmluvou o splátkovom úvere
dňa 31.1.2006.

36. Žalobca nepopieral postavenie žalovaných v ich zmluvnom vzťahu so Slovenskou sporiteľňou,
a.s. ako spotrebiteľov, ani spotrebiteľský charakter úveru. Nemôžu preto byť pochybnosti o použitíustanovení Občianskeho zákonníka na posúdenie celej zmluvy, včítane podmienok, za ktorých bol úver
poskytnutý i prechodu práv a povinností zo zmluvného vzťahu z pôvodného veriteľa na žalobcu.

37. Základným znakom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

38. Podľa § 2a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení ku dňu 31.1.2006, každý
spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v dobrej kvalite, na vzdelávanie, informácie, ochranu svojho

zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov, ako aj na náhradu škody.

39. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 (ďalej iba „Smernica“) zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.

40. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá
vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne
formulovanou štandardnou zmluvou.

41. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

42. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov existovali
primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

43. V súlade so zásadami vyjadrenými v ustanovení § 2a ods. 1 v čase uzavretia zmluvy platného

zákona č. 634/1992 Zb. a Smernice, súd zmluvu uzavretú dňa 16.6.2006 medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s. a žalovanou podrobil súdnej kontrole, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky tak, ako sú
vyjadrené predovšetkým v ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase jej uzavretia.

44. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka"). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia
alebo cenu plnenia.Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.45. Neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú v ustanovení § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka vymedzené iba príkladmo, čo znamená, že nejde o výpočet taxatívny a ako

neprijateľnú podmienku možno vyhodnotiť aj iné zmluvné dojednania, pričom základným kritériom je
vytvorenie nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

46. Žalobca tvrdí, že žalovaní svoj záväzok vrátiť Slovenskej sporiteľni, a.s. poskytnutý úver nesplnili v
lehote jeho splatnosti a doposiaľ majú dlh vo výške najmenej 907,20 Eur.

47. Splnenia dlhu žalovanými sa však domáha spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. tvrdiac, že
Slovenská sporiteľňa, a.s. svoju pohľadávku voči žalovaným postúpila na označenú spoločnosť zmluvou
opostúpenípohľadávkyuzavretoudňa27.9.2012,pretoprávodomáhaťsasplneniadlhuvočižalovaným
prešlo zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na EOS KSI Slovensko, s.r.o., teda žalobcu.

48. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.

49. Podľa § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr

smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

50. Podľa § 526 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného

odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

51. Zmluvný vzťah medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými má charakter spotrebiteľského
úveru, poskytnutého bankou. Už citované ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce
veriteľovi, ktorým v tomto prípade bola Slovenská sporiteľňa, a.s., umožňuje svoju pohľadávku postúpiť
na iného aj bez súhlasu dlžníka, v tomto prípade žalovaných, ale za splnenia podmienok uvedených v
ustanovení § 525 Občianskeho zákonníka.

52. Podľa ustanovenia § 525 Občianskeho zákonníka postúpiť nemožno, okrem iného pohľadávku, ak
by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom (odsek 2 § 525 Občianskeho zákonníka).

53. Súd nezistil, aby postúpeniu pohľadávky Slovenskou sporiteľňou, a.s. na žalobcu bránila dohoda,

ktorá by bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovaným.

54. Úver žalovaným bol poskytnutý bankou, ktorá úvery poskytuje na základe bankovej licencie. Bolo
preto povinnosťou súdu zisťovať, či obmedzenia pre postúpenie pohľadávky bankou na iný subjekt,
naviac v tomto prípade na subjekt nebankový nepozná zákon o bankách (zákon číslo 483/2001 Z.z.

o bankách v znení neskorších predpisov). V tejto súvislosti súd uvádza, že vzhľadom na postavenie
žalovaných ako spotrebiteľov, bola daná povinnosť súdu vykonať ex offo súdnu kontrolu zmluvy o
úvere, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to napriek nečinnosti žalovaných, lebo pri
spotrebiteľských zmluvných vzťahoch má súd dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na jeho
úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán (porovnaj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo

1/2012).Rovnakotakbolsúdpovinnýzisťovať,čidošlokplatnémupostúpeniupohľadávky,ktorejúhrada
je predmetom sporu, pričom v tomto smere súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28.1.2009 sp. zn. 1Cdo 76/2007.

55. Podľa § 89 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky pri

vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so
svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má
právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od
banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky ana uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku;
týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon
alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú,

pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a
povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis
výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť;
takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka

a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na
inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods.
1 .

56. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo

len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v

celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

57. Žalobca svoje tvrdenie o uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 27.9.2012 so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. nepreukázal predložením samotnej zmluvy o postúpení pohľadávky. Spolu so žalobou,

ale žalobca súdu predložil list Slovenskej sporiteľne, a.s. adresovaný žalovaným zo dňa 16.10.2012,
z obsahu ktorého vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. podľa § 526 Občianskeho zákonníka ako
postupca oznamuje žalovaným ako dlžníkom postúpenie svojej pohľadávky, ktorú má voči žalovaným
z úveru podľa zmluvy uzavretej dňa 31.1.2006 a žalovaných vyzýva dlh uhradiť spoločnosti EOS KSI
Slovensko, s.r.o. ako postupníkovi. Súd preto o uzavretí zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 28.3.2013

medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalobcom, predmetom ktorej bol dlh žalovaných zo zmluvy o úvere,
ktorý im bol poskytnutý Slovenskou sporiteľňou, a.s., nemohol mať pochybnosti.

58. Napriek tomu súd dospel k záveru, že uvedenou zmluvou zo dňa 27.9.2012 nedošlo k prechodu
pohľadávky voči žalovaným, úhrada ktorej je predmetom tohto konania, na žalobcu.

59. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne skutočnosti, prípadne dôkazy, z ktorých by súd mohol vyvodiť
záver, či Slovenská sporiteľňa, a.s. pred postúpením pohľadávky, ktorú mala proti žalovanej a ktorá bola
predmetom postúpenia, postupovala v súlade s už citovaným ustanovením § 89 ods. 1 a § 92 ods. 8
zák. o bankách.

60. V súlade s ustanovením § 181 ods. 2 C.s.p. súd na pojednávaní dňa 24.10.2016 žalobcovi oznámil
pochybnosti o jeho aktívnej legitimácii a vyzval žalobcu predložiť dôkazy o naplnení podmienok pre
postúpenie pohľadávky v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách.

61. Žalobca po tomto upozornení zo strany súdu predložil výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa
15.7.2009 adresovanú prvoradej žalovanej Z. Q., z ktorej vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala
túto žalovanú dodatočne uhradiť omeškané splátky vo výške 127,72 Eur ku dňu 30.6.2009. Žalobca
ďalej na pojednávaní prehlásil, že nedisponuje listinou svedčiacou o zosplatnení úveru pred postúpením
pohľadávky, napriek tomu je daná jeho aktívna legitimácia v spore. Poukázal na ustanovenie § 89 ods.

1 zák. v spojení s čl. 19.16 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s.

62. Na pojednávaní žalobca predniesol názor, podľa ktorého aj pri nedodržaní podmienok ustanovenia
§ 92 ods. 8 zákona o bankách, došlo by k platnému nadobudnutiu pohľadávky voči žalovaným a vsúlade so zákonom. Poukázal na ustanovenie § 89 ods. 1 zák. o bankách, ktorý umožňuje banke a
jej klientovi odchylné dojednania od zákona. Podľa bodu 19.16 všeobecných obchodných podmienok
žalovaní súhlasili s tým, že banka je oprávnená postúpiť pohľadávku voči ním bez ohľadu na to, či je

budúca, súčasná, podmienená alebo nepodmienená a či banka vzniesla v súvislosti s touto pohľadávkou
akúkoľvek požiadavku, t. j. výzvu. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách je dispozitívnym
ustanovením, preto v prípade rozporu s týmto zákonným ustanovením, takúto neplatnosť nezakladá.

63. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na komentár k Občianskemu zákonníku z roku

2007 od autora Fekete a taktiež na komentár k Občianskemu zákonníku z roku 2015, autori Štefček,
Gula a kolektív.

64. Žalobca ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Českej republiky II. ÚS 87/04, z ktorého vyplýva,
že určitý právny úkon nie je možné považovať za neplatný pre rozpor so zákonom len na základe jeho
gramatického výkladu. Je nutné prihliadať aj na účel zákonného ustanovenia. Ustanovenie § 92 ods.

8 zák. o bankách nespája nesplnenie podmienok v ňom uvedených s neplatnosťou takého právneho
úkonu a ani z dôvodovej správy k zákonu o bankách nevyplýva úmysel zákonodarcu sankcionovať
neplatnosťou právny úkon, ak by neboli splnené podmienky v ňom uvedené.

65. Vyslovením neplatnosti právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky dôjde k obmedzeniu

autonómievôleústavougarantovanéhoprávažalobcuajehoprávnehopredchodcu. Vzmyslejudikatúry
Ústavného súdu Slovenskej republiky, napríklad rozhodnutie IV. ÚS 362/09, je potrebné chrániť len
všetky práva a slobody garantované ústavou pod právami priznanými normami nižšej právnej sily. Tieto
ústavné práva a slobody požívajú ochranu, pokiaľ nedôjde k neprimeranému obmedzeniu alebo popretiu
iného práva alebo slobody. V danom prípade, ak by súd poskytol ochranu žalobcovi, tak v takom prípade

nedôjde k neprimeranému obmedzeniu alebo popretiu žiadneho práva žalovaných.

66. Žalobca práva voči žalovaným nadobudol v dobrej viere. Princíp dobrej viery je jeden zo základných
princípov právnej istoty a ako taký požíva právnu ochranu. V tomto smere žalobca poukázal na nález
Ústavného súdu Českej republiky č. II. ÚS 165/2011 ale aj rozhodnutie NS SR 6Cdo 71/2011.

67. V zmysle rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky, v prípadoch, ak je možný
výklade zákonného ustanovenia tak, že zakladá neplatnosť právneho úkonu, ale aj výklad, ktorý
neplatnosť úkonu nezakladá, súdy sú povinné uprednostniť výklad, ktorý neplatnosť právneho úkonu
nezakladá. Poukázal pritom na nález ÚS SR I. ÚS 242/2007 alebo nález ÚS SR I. ÚS 640/2014.

68. Ak sa súd nestotožní s argumentáciou žalobcu, potom žalobca poukazuje na skutočnosť, že
predmetom postúpenia boli aj splatné pohľadávky a v takomto prípade nie je možné vysloviť neplatnosť
zmluvy o postúpení pohľadávky ako celku, ale len tej časti, v ktorej súd dospeje k záveru, že odporuje
ustanoveniu § 92 ods. 8 zák. o bankách. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal na závery

rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.8.2016 č.k. 11Co 11/2015-177.

69. Žalovaní sa k argumentácii prezentovanej žalobcom nevyjadrili.

70. Súd nespochybňuje právo Slovenskej sporiteľne, a.s. ako poskytovateľa úveru zmluvne s žiadateľom

o úver (dlžníkom) upraviť práva a povinnosti pri poskytovaní úveru odchylne od zákona alebo osobitného
predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje, alebo ak z povahy ich ustanovení
nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Toto právo nakoniec vyplýva aj z už citovaného súdom
ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o bankách. Pokiaľ však žalobca právo Slovenskej sporiteľne, a.s. ako
postupcu na postúpenie pohľadávky voči žalovaným na neho zakladá na tomto zákonnom ustanovení

a čl. 19 bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., v ktorej nielen
žalobca, ale aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí zo dňa 25.8.2016 č.k. 11Co 11/2015-177
vidia dohodu o možnosti Slovenskej sporiteľne, a.s. „kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky,
a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu
na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s

takouto pohľadávkou akékoľvek požiadavky alebo nie voči klientovi na tretiu osobu alebo preniesť
akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu“, v skutočnosti dohodou nie je. Článok 19 bod 19.16 totiž
tvorí obsahovú súčasť Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré boli
dopredu pripravené Slovenskou sporiteľňou, a.s. pre široký okruh jej klientov bez možnosti žalovanýchakýmkoľvekspôsobomsapodieľaťnaichtvorbeaovplyvniťichobsah.Všeobecnéobchodnépodmienky
včítane textu čl. 19 bod 19.16 preto nie je možné považovať za individuálne dohodnuté. Už z tohto
dôvodu tento text nemožno považovať za dohodu v zmysle ustanovenia § 89 ods. 1 zákona o bankách,

oprávňujúcu Slovenskú sporiteľňu, a.s. postúpiť pohľadávku voči žalovaným na žalobcu.

71. Všeobecné obchodné podmienky tvoria obsahovú súčasť samotnej zmluvy o splátkovom úvere
uzavretej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými dňa 31.1.2006, v dôsledku čoho text čl. 19
bod 19.16 je treba považovať za zmluvnú podmienku a to podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (už

v predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku súd konštatoval, že vzťah založený zmluvou uzavretou
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými dňa 31.1.2006 je vzťahom spotrebiteľským, na posúdenie
ktorého je treba použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka) neprijateľnou zmluvnou podmienkou už z
dôvodu, že nejde o individuálne dohodnutú a ktorú žalovaní museli prijať, ak chceli vstúpiť do zmluvného
vzťahu so Slovenskou sporiteľňou, a.s.

72. Zmluvná podmienka vyjadrená v čl. 19 bod 19.16 naviac vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaných ako spotrebiteľov, lebo jednak touto zmluvnou
podmienkou banka zrejme obchádzala ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách a tiež, žalovaní ako
spotrebitelia už vopred pri samotnom uzavretí zmluvného vzťahu s bankou dávali súhlas s postúpením
akýchkoľvek pohľadávok bankou voči ním ako dlžníkom na tretiu osobu (teda aj na zahraničný subjekt,

voči ktorému domôcť sa práva zo strany spotrebiteľa by bolo značne sťažené), zatiaľ čo žalovaní
takýto súhlas banky na postúpenie pohľadávky voči banke, resp. prevod záväzku voči banke na tretiu
osobu nedostali a postúpiť svoju prípadnú pohľadávku voči banke boli oprávnení iba s predchádzajúcim
písomným súhlasom banky (viď posledná veta čl. 19 bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok).

73. Nemôžu byť potom pochybnosti o tom, že táto zmluvná podmienka je nielen neprijateľná podľa § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka, ale tiež absolútne neplatná podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.
Absolútne neplatná zmluvná podmienka nemôže zakladať akékoľvek právo alebo povinnosť, v dôsledku
čoho Slovenskú sporiteľňu, a.s. čl. 19 bod 19.16 neoprávňoval postúpiť pohľadávku voči žalovaným
žalobcovi, bez dohody so žalovanými. Nakoniec súd dodáva, že k rovnakým záverom došli aj Okresný

súd Žilina vo svojom rozsudku zo dňa 1.3.2016 č.k. 6C 285/2013-172, ktorý rovnakú zmluvnú podmienku
vo Všeobecných obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne, a.s. určil pre jej neprijateľnosť podľa
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, ktorý na
odvolanie ako vecne správny potvrdil Krajský súd v Žiline svojim rozsudkom zo dňa 26.10.2016 č.k. 7Co
270/2016-210.

74. Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku zo zmluvy o splátkovom úvere voči žalovaným nemohla
postúpiť na žalobcu ani podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách a ak tak Slovenská sporiteľňa, a.s.
napriek tomu urobila, konala v rozpore s citovaným zákonným ustanovením. Žalobca totiž nielen v
samotnej žalobe, ale ani v priebehu celého konania nepreukázal, že pred uzavretím zmluvy o postúpení

pohľadávky medzi ním a Slovenskou sporiteľňou, a.s. boli naplnené podmienky citovaného zákonného
ustanovenia.

75. Ustanovenie § 92 ods. 8 zák. o bankách umožňuje banke svoju pohľadávku zo Zmluvy o úvere
postúpiť na iného iba za podmienky, že najskôr banka vyzve klienta na úhradu peňažného dlhu, s ktorým

je v omeškaní, ak po tejto výzve dlhšie ako 90 kalendárnych dní klient svoj peňažný dlh nesplní. Žalobca
síce v priebehu konania súdu predložil výzvu Slovenskej sporiteľne, a.s. adresovanú žalovanej v rade
prvom zo dňa 15.7.2009, z obsahu ktorej vyplýva, že žalovaná je v omeškaní so splácaním úveru ku dňu
30.6.2009 vo výške 127,72 Eur s príslušenstvom a banka ju vyzýva dlžnú sumu uhradiť do 10 dní od
doručenia výzvy, avšak bez toho, aby preukázal doručenie tejto výzvy, pričom vo vzťahu k žalovanému

v rade druhom nepredložil ani len samotnú výzvu.

76. Vzhľadom na uvedené, súdu nezostalo nič iné než konštatovať, že žalobca nepreukázal, aby pred
uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú dňa 27.9.2012 uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s.
a ktorou malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným zo zmluvy

o splátkovom úvere nimi uzavretej dňa 31.1.2006 boli naplnené podmienky ustanovenia § 92 ods. 8
zákona o bankách.77. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

78. Pohľadávka, ktorej úhrady sa žalobca v konaní voči žalovaným domáha, bola na žalobcu
Slovenskou sporiteľňou, a.s. postúpená v rozpore s ustanovením § 92 ods. 8 zák. o bankách. V
konaní nebolo preukázané, aby k postúpeniu pohľadávky došlo prípadne na základe dohody medzi
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými, v dôsledku čoho zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú
žalobca dňa 27.9.2012 uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s. a ktorou, podľa žalobcu, bolo založené

jeho vlastníctvo k tejto pohľadávke a tým aj jeho aktívna legitimácia požadovať úhradu pohľadávky
žalovanými pred súdom, je pre rozpor so zákonom, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, absolútne
neplatnou.

79. Právny úkon, v tomto prípade zmluva o postúpení pohľadávky, postihnutý absolútnou neplatnosťou,
je neplatný od samého počiatku, v dôsledku čoho z tohto právneho úkonu nevznikajú žiadne práva ani

povinnosti, čo znamená, že k postúpeniu pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu nedošlo
a žalobca sa nestal jej vlastníkom. Žalobcovi preto nevzniklo ani právo požadovať od žalovaných úhradu
tejto pohľadávky a súd z tohto dôvodu musel žalobu žalobcu, pre nedostatok jeho aktívnej legitimácie,
zamietnuť.

80. V súdnej praxi sa v súvislosti s riešenou otázkou pomerne často objavuje argumentácia postupníkov,
podľa ktorej vzhľadom na tematické zaradenie ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách, skutočnosťami
vyplývajúcimi z tohto ustanovenia nie je možné podmieňovať platnosť postúpenia pohľadávky. S takouto
argumentáciou však nie je možné súhlasiť.

81. V predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku súd opakovane konštatoval, že pohľadávka, ktorej
úhrady sa žalobca žalobou domáha, vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a tak žalovaní mali
pri uzatváraní zmluvy a jej plnení postavenie spotrebiteľa (§ 52 Občianskeho zákonníka). Rovnaké
postavenie žalovaní majú aj v samotnom konaní a tak, čo do ich procesných práv a povinností sa na nich
vzťahujú osobitné ustanovenia C.s.p. týkajúce sa sporov s ochranou slabšej strany (§ 290 a násl. C.s.p.).

82. Súdy, v prípade sporov, v ktorých na strane žalovaného vystupuje spotrebiteľ, sú obzvlášť povinné
starostlivo vyhodnocovať všetky skutočnosti, ktoré bez príslušnej zákonnej úpravy by mohli byť využité
v neprospech spotrebiteľa a spotrebiteľovi poskytnúť potrebnú ochranu, v súlade s úpravou jeho
postavenia nielen vnútroštátnym právom, ale tiež právom EÚ. V tomto smere súd poukazuje najmä na

Smernicu Rady číslo 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá do právneho poriadku Slovenskej republiky bola prevzatá zákonom číslo 150/2004 Z.z. Rovnako
poukazuje na ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: Zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak

zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.

83. Práve v tomto duchu je nutné vykladať aj citované ustanovenie § 92 ods. 8 zák. o bankách vo vzťahu
na obmedzenie možnosti banky postúpiť svoju pohľadávku, ktorú má voči spotrebiteľovi, na inú osobu.

84. Zákonodarca ustanovenie § 92 ods. 8 zaradil do Štrnástej časti zákona o bankách upravujúcej
ochranu klientov banky a bankové tajomstvo (§ 89 a násl.). Z obsahu tejto časti zákona vyplývajú
predovšetkým povinnosti banky pri nakladaní s informáciami, ktoré získa pri styku so svojimi klientmi,
včítane informácií, ktoré banka získa pri poskytovaní úverov, nesporne aj úverov spotrebiteľských.

Ustanovenia zákona sú zamerané tak na úpravu povinnosti banky vo vzťahu k možnému protiprávnemu
konaniuklientovbankyajnaochranuúdajov,okreminého,oichmajetkovýchpomeroch,včítaneochrany
pred neoprávneným zverejňovaním takýchto informácií. K tomuto účelu slúži aj ustanovenie § 92 ods. 8
zák. o bankách, ktoré má zabrániť banke poskytnúť tretej osobe informácie, že klientovi bol poskytnutý
úver i jeho podmienky, teda informácie, ktoré sú súčasťou informácií o jeho majetkových pomeroch a

to bez toho, aby s poskytnutím takýchto informácií klient súhlasil a bez jeho súhlasu, len z dôvodov
na strane klienta, t. j. iba v prípade, ak klient poruší zmluvné podmienky, keď napriek písomnej výzve
zo strany banky, neplní svoje povinnosti poskytnutý úver splácať a naďalej je v omeškaní, najmenej po
dobu 90 dní.85. Nemôžu byť pochybnosti v tom, že obmedzenia banky vyplývajúce z ustanovenia § 92 ods. 8 zák.
o bankách treba považovať za imanentnú súčasť ústavného práva či už fyzickej alebo právnickej osoby

na ochranu pred neoprávneným zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov (čl. 19 ods. 3 Ústavy)
v tomto prípade údajov o jeho majetkových pomeroch. Odovzdanie údajov o poskytnutom úvere a jeho
podmienkach bankou tretej osobe bez splnenia podmienok § 92 ods. 8 zák. o bankách je tak treba
považovať za neoprávnené zverejnenie údajov o osobe dlžníka včítane údajov o jeho majetkových
pomeroch. Bez významu v tejto súvislosti nie je ani skutočnosť, že poskytovateľ úveru, v tomto prípade

banka, je v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti spotrebiteľa o poskytnutie úveru, povinný zo zákona (§
7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.) zisťovať schopnosti žiadateľa o úver, úver splácať a nesporne v rámci
toho zisťovať aj jeho najmä rodinné a majetkové pomery, pričom tieto údaje tvoria obsah dokumentácie
o záväzkovom vzťahu ktorú, ako to výslovne vyplýva z ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách, je banka
povinná pri postúpení pohľadávky, odovzdať postupníkovi.

86. Vzhľadom na uvedené tak nemôžu byť pochybnosti o tom, že podmienky postúpenia pohľadávky
bankou tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách, treba považovať za zákonom
stanovené podmienky, ktoré musia byť naplnené pre možnosť banky svoju pohľadávku z úveru postúpiť
na inú osobu. Bez ich splnenia je postup banky v rozpore s týmto zákonným ustanovením, teda odporuje
zákonu, v dôsledku čoho zmluva o postúpení pohľadávky, ktorú by banka bez súhlasu dlžníka, napriek

tomu s treťou osobou uzavrela, je podľa § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 525 veta tretia
Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

87. K argumentácii žalobcu produkovanej ním na pojednávaní súd uvádza, že táto je zhodná s
argumentáciou Krajského súdu v Prešove v jeho rozsudku zo dňa 25.8.2016 č.k. 11Co 11/2015-177.

Súd už v predchádzajúcej časti dôvodov tohto rozsudku zaujal stanovisko k záveru o práve Slovenskej
sporiteľne, a.s. postúpiť pohľadávku voči žalovaným na žalobcu a žalovaných uzavretú podľa § 89 ods.
1 zákona o bankách v čl. 19 bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne,
a.s. K ďalším častiam argumentácie žalobcu, ktorú s najväčšou pravdepodobnosťou čerpal z citovaného
rozsudku Krajského súdu v Prešove, súd považuje za potrebné uviesť.

88. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
25.8.2016 č.k. 11Co 11/2015-177 s danou argumentáciou a ďalším výkladom ustanovenia § 92 ods.
8 zák. o bankách, v ktorej sa žalobca opiera, je v rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Prešove v
obdobných veciach ojedinelý, lebo prevažuje názor, podľa ktorého pre platné postúpenie pohľadávky

sa v takýchto prípadoch vyžaduje splnenie podmienok ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách. Tak
napríklad ten istý súd vo svojom rozsudku sp. zn. 21Co 5/2016 zo dňa 27.10.2016 okrem iného judikoval:
„zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách, je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, preto v prípade,
ak ide o postúpenie pohľadávky bankou, platia primárne ustanovenia lex specialis pred všeobecnou
úpravou v Občianskom zákonníku“. Podmienky stavené v § 92 ods. 8 zákona o bankách sú zákonným

predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Ich splnenie preukazuje ten, kto tvrdí, že mu
pohľadávka bola postúpená.

89. V zmysle uvedeného tak žalobca bol povinný preukázať, že Slovenskou sporiteľňou, a.s. mu bola
postúpená pohľadávka splatná, a to až po predchádzajúcej písomnej výzve a kumulatívne ak je splnené

omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní.

90. Odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca nepreukázal ani len doručenie výzvy žalovaným ako
dlžníkom, nemôžu byť pochybnosti o tom, že ku dňu postúpenia pohľadávky na žalobcu, pohľadávka,
ktorá bola predmetom postúpenia nebola splatná. Žalobca totiž sám súdu predložil svoj list zo

dňa 16.10.2012, ktorým žalovaným oznamuje predčasnú splatnosť zostatku im poskytnutého úveru
Slovenskou sporiteľňou, a.s. a to ku dňu 16.10.2012 (k postúpeniu pohľadávky pritom došlo dňa
27.9.2012). Slovenská sporiteľňa, a.s. tak na žalobcu postúpila ešte neplatnú pohľadávku, čím došlo
nielen k porušeniu ustanovenia § 92 ods. 8 zák. o bankách, ale tiež ustanovenia § 3 ods. 2 citovaného
zákona, podľa ktorého bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci

predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky sa stal
správcom úveru, ktorý bol poskytnutý žalovaným bankou a v rozpore s citovaným ustanovením aj
nositeľom práv a povinností, ktoré môže mať iba subjekt s bankovým povolením (ako vyplýva z výpisu
z obchodného registra žalobca pritom poskytovanie úverov nemá v predmete svojej podnikateľskejčinnosti a nie je ani držiteľom bankového povolenia). Aj toto zistenie nesporne vyvoláva absolútnu
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 27.9.2012 uzavretej medzi žalobcom a Slovenskou
sporiteľňou, a.s. podľa § 39 Občianskeho zákonníka a tým aj nedostatok aktívnej legitimácie na strane

žalobcu.

91. Z uvedeného dôvodu súd preto žalobu žalobcu zamietol. Nepovažuje pritom za potrebné sa
podrobnejšie zaoberať argumentáciou žalobcu prednesenou na pojednávaní, najmä tej časti, ktorá sa
týkala výkladu ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, vzhľadom na stanovisko súdu prezentované

v dôvodoch tohto rozsudku. Dodáva iba, že nepopiera výkladové princípy zákonných ustanovení tak
ako vyplývajú z rozhodnutí Ústavného súdu, či už Slovenskej republiky alebo Českej republiky a práve
naopak pri ich použití v konkrétnom prípade dospel k záveru, podľa ktorého nesplnenie podmienok
uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách má za následok neplatnosť právneho úkonu,
ktorým banka postupuje svoju pohľadávku na iný subjekt, najmä nebankový subjekt.

92. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p. Žalovaní boli v spore v celom rozsahu
úspešní, preto im proti v spore neúspešnému žalobcovi patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu.

93. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.
1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak

sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým

protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.