Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, September 12, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116214676
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116214676.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členiek senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: SATRO s.r.o., so sídlom Polianky
9, Bratislava, zastúpeného: STANO a partneri s.r.o. so sídlom Námestie 1.mája 16, Bratislava, proti
žalovanému: H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX/XX, F. U., o zaplatenie 302,50 eura istiny s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 14. marca 2017 pod
č.k. 16C/273/2016-36 takto

r o z h o d o l :

I.Odvolací súd pripúšťa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 40 eur, rozsudok súdu prvej inštancie v
tejto časti zrušuje a konanie zastavuje.

II. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 262,50 eura s 5,05% úrokom z omeškania zo sumy 262,50 eura od 01. 11. 2015 do
zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III.Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v zastavujúcej časti v plnom rozsahu, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

IV.Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému na súde prvej inštancie, ako aj
na odvolacom súde v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným
rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 302,50 eura s 5,05% úrokom z omeškania ročne od
01. 11. 2015 do zaplatenia a náhradu trov konania. Nárok vyvodil z uzavretej zmluvy o poskytovaní
elektronických komunikačných služieb, na základe ktorej žalobca poskytoval služby a žalovaný za tieto
služby nezaplatil.

1.1. Za preukázaný mal skutkový stav, z ktorého zistil, že strany sporu uzavreli zmluvu o poskytovaní
elektronických komunikačných služieb č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o poskytovaní služieb“), na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému aj zariadenie modem U. T. XXXXX Wifi, ktoré bol žalovaný
povinný do siedmich dní od ukončenia platnosti zmluvy žalobcovi vrátiť. Žalovaný zariadenie nevrátil,
žalobca požaduje zaplatenie sumky 40 eur ako náhradu hodnoty zariadenia.
1.2. Po právnej stránke rozhodnutie založil na ustanoveniach § 34, § 52 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 53 ods.
1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 415, § 420 § 451 ods. 2Občianskeho zákonníka.

1.3. Konštatoval, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie žalobe žalobcu v časti nároku o zaplatenie ceny
poskytnutýchslužiebzaobdobieod01.07.2014do30.09.2015nevyhovel,nakoľkomalzapreukázané,
že strany sporu uzavreli zmluvu na dobu určitú, s časovou viazanosťou. Zo zmluvy nevyplýva, kedy bolauzavretá, nakoľko hore je uvedené, že zmluva bola uzavretá dňa 04. 10. 1999 a preto sa iba domnieval,
že v tento deň bola uzavretá pôvodná zmluva, ktorá bol a zrejme na dobu neurčitú a zmluva, na základe
ktorej si žalobca uplatňuje nárok, bola uzavretá dňa 08. 08. 2011. Z obsahu tejto zmluvy nevyplýva, že

by išlo o dodatok k pôvodnej zmluve, mal súd prvej inštancie za preukázané, že ide o zmluvu, ktorá bola
dohodnutá na dobu určitú, ako je v nej uvedené, s dobou viazanosti do 31. 08. 2013, ktorý je zároveň aj
dňom ukončenia platnosti zmluvy. To, že žalovaný platil za služby aj po tomto dátume, až do 01. 07. 2014
neznamená, že sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu, ž dnom 31. 08. 2013 skončila len viazanosť
zmluvy a nie jej platnosť. Bolo na strane žalobcu, aby súdu preukázal, že žalovaný užíval jeho služby

aj po skončení platnosti zmluvy, dôkazné bremeno však neuniesol.
1.4. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ním nárokovanú sumu 40 eur, ktorú si uplatnil ako náhradu
hodnoty za nevrátené zariadenie, nakoľko nie je zrejmé, či tento nárok žalobca uplatňuje ako zmluvnú
pokutu alebo ako náhradu škody. Pokiaľ si ho uplatňuje titulom zmluvnej pokuty, túto podmienku
vyhodnotil ako neprijateľnú, ktorá nebola individuálne dojednaná, z ktorého dôvodu súd v tejto časti
žalobu zamietol. V prípade, ak si nárok uplatňuje titulom náhrady škody, súd prvej inštancie dospel

k záveru, že žalobca nepreukázal, aká skutočná škoda mu nevrátením zariadenia vznikla. Skutočná
hodnota zariadenia nezodpovedá cene podľa interného cenníka zariadení, nie je zohľadnená ani
amortizácia, nakoľko žalovaný zariadenie užíval od 08. 08. 2011, čím došlo k jeho opotrebeniu a cena
sa znížila. Z tohto dôvodu súd žalobu v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.
1.5. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 a § 262 Civilného sporového poriadku (zákon číslo

160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) a žalovanému, ktorý bol v spore úspešný, nárok na náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.
2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca. Namietal, že v konaní došlo k vadám,
ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súddospelnazákladevykonanýchdôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
2.1. Namietal, arbitrárny postup súdu prvej inštancie, ktorý aplikoval určité ustanovenie zákona bez
relevantných dôvodov, v rozpore s konštantou rozhodovacou praxou. Potvrdil, že strany sporu uzavreli
zmluvu o pripojení, poľa ktorej mal žalovaný predplatenú službu TV a internet, pričom mal vypožičané
zariadenia. Sám žalovaný v podanom odpore deklaroval svoju ochotu vrátiť poskytnuté zariadenie,

čo do dnešného dňa neurobil. Tým, že žalovaný nevrátil vypožičané zariadenia, ktoré žalobca mohol
v prípade splnenia si povinnosti poskytnúť inému klientovi, vznikla škoda vo výške skutočnej škody,
hodnoty zariadení a v podobe ušlého zisku, napr. 210 eur, ak by uzavrel zmluvu s ďalším klientom aspoň
na jeden rok, ktorému by mohol poskytnúť predmetné zariadenia.
2.2. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že zmluva bola uzavretá na dobu určitú, do 31. 08.

2013. Strany sporu neuzavreli zmluvu na určitý čas, žalovaný uhrádzal službu aj po uplynutí viazanosti,
teda po 31. 08. 2013, žalovaný nemal trvalý príkaz, nakoľko uhradil jednorazovo dňa 24. 01. 2014 sumu
43,12 eura osobne na pobočke v Nitre a dňa 08. 09. 2014 sumu 104,72 eura prevodom, teda rok po
ním deklarovanom ukončení zmluvy.
2.3.Namietatiežnepreskúmateľnosťrozsudku,spočívajúcuvnedostatočnomodôvodnenínapadnutého

rozsudku a to v časti zamietnutia zmluvnej pokuty pre neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky, ktorá
podľa súdu nebola individuálne dojednaná. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v obligatórnej písomnej
forme, jej výška bola jednoznačne určená za porušenie konkrétnej povinnosti, porušenie povinnosti
žalovanýmboložalobcompreukázané,nakoľkožalobcaukončilzmluvuodstúpenímzdôvoduneplatenia
ceny poskytnutej a dohodnutej služby. Žalobca žalovaného v odstúpení od zmluvy vyzval na vrátenie

zariadenia. Výška zmluvnej pokuty je primeraná vzhľadom na skutočnosť, že je vyjadrením hodnoty
zariadenia, pričom nezahŕňa ušlý zisk, ktorý by mohol žalobca požadovať.
2.4. Žiada zrušiť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp.
zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 302,50 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne
zo sumy 302,50 eura od 01. 11. 2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

3.Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie
vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
§ 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie , viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379 ods.1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(383CSP),naodvolacompojednávaníazopakovanídokazovaniadospelkzáveru,žeodvolaniežalobcu
je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 388 CSP zmenil tak,
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.5.Zákonom č. 160/2015 z 21. mája 2015 nadobudol účinnosť od 01.07.2016 nový Civilný sporový
poriadok.
Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia toho zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech

strany.
Z uvedených ustanovení vyplýva, že nová právna úprava sa použije na všetky konania začaté aj pred
účinnosťou zákona. V danej veci súd prvej inštancie vo veci rozhodol 28.01.2014,preto všetky procesné
úkony účastníkov konania a procesný postup súdu odvolací súd posudzoval ešte podľa ustanovení OSP
a na odvolacom súde od účinnosti CSP od 01.07.2016.
6.Predmetom konania danej veci je nárok žalobcu o zaplatenie sumy 302,50 eura, ktorý si uplatňuje

titulom nezaplatenej ceny za poskytnuté služby a nevrátenie zariadenia po odstúpení od zmluvy s tým,
že nezaplatený poplatok za poskytnuté služby za obdobie od 01. 07. 2014 do 30. 09. 2015 predstavuje
sumu 262,50 eura a náhrada hodnoty zariadenia modemu 40 eur, spolu 302,50 eura.
6.1. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu konštatujúc, že predmetná zmluva o
poskytovaní služieb bola uzavretá na dobu určitú do 31. 08. 2013 a ak žalovaný platil za služby aj po

tomto dátume, neznamená, že skončila iba viazanosť zmluvy a nie aj jej platnosť. Žalobca nepreukázal,
že žalovaný užíval jeho služby aj po skončení platnosti zmluvy a dôkazné bremeno svojho tvrdenia
neuniesol. Zmluvnú pokutu vo výške 40 eur nepriznal z dôvodu neplatnosti tejto zmluvnej podmienky,
pre jej neprijateľnosť, nakoľko nebola individuálne dojednaná.
6.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnil žalobca, ktorý poukázal, že nie je možné stotožnil

dátum viazanosti a dátum platnosti zmluvy. K nepriznaniu zmluvnej pokuty namietal, že táto bola riadne
dohodnutá a bola, vzhľadom na ním poskytnuté zariadenie, žalobcovi, primeraná. Žalobca predmetné
zariadenie, ktorá mu žalovaný poskytol pri uzavretí zmluvy, po odstúpení od zmluvy nevrátil.
7.Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalobcu, konania, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu, dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť. Z uvedeného dôvodu preto vytýčil odvolacie pojednávanie, na ktorom zopakoval dokazovanie
oboznámením sa so zmluvou o poskytovaní elektronických komunikačných služieb, potvrdením o
prevzatí zariadenia, všeobecnými podmienkami, odstúpením od zmluvy, cenníkom služieb, odporom

žalovaného, vyjadrením žalobcu k odporu. Pojednávania sa na odvolacom súde sa zúčastnili právny
zástupca žalobcu a žalovaný.
8.1. Právny zástupca žalobcu na odvolacom pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach a na podanom
odvolaní. Dodal, že z predloženej zmluvy jednoznačne vyplýva, že bola uzavretá na dobu neurčitú, iba
s dobou viazanosti, počas ktorej bol žalovaný povinný zotrvať v zmluvnom vzťahu. V ďalšom priebehu

konania po tom, ako žalovaný uviedol, že predmetné zariadenie, za ktoré si žalobca uplatnil náhradu 40
eur, vrátil žalobcovi, zobral v tejto časti žalobu späť a žiadal konanie zastaviť.
8.2. Žalovaný na odvolacom pojednávaní poukázal na nesprávnu adresu trvalého pobytu uvedenú v
predmetnej zmluve, na ktorej adrese sa nezdržiaval a preto nemohol prijímať korešpondenciu žalobcu.
Dodal,ževčaseuzavretiazmluvy,napredmetnejadresebývalazariadenie,ktorémužalobcazapožičal,

bolo v predmetnom byte v užívaniaschopnom stave aj po tom, ako sa z bytu odsťahoval. Sám predmetnú
zmluvu žiadnym, právne relevantným spôsobom, neukončil. So späťvzatím žaloby v časti o zaplatenie
sumy 40 eur súhlasil. Záverom dodal, že by bol ochotný dlžnú sumu zaplatiť, bez úrokov z omeškania.
9. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní po zopakovaní dokazovania, dospel k záveru, že súd prvej
inštancie v danej veci síce vykonal dostatočné a úplné dokazovanie, dokonca i správne v danej veci

aplikoval právne predpisy, avšak skutkový stav, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil, nesprávne vyhodnotil
a tento nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na späťvzatie žaloby, konanie v časti o zaplatenie 40 eur,
podľa § 370 ods. 1CSP späťvzatie pripustil a konanie v tejto časti zastavil.
10. V danej veci bolo nesporné, že strany sporu mali uzavretú zmluvu o poskytovaní elektronických
komunikačných služieb č. XXXXXXXXX s tým, že pôvodná zmluva bola uzavretá dňa 04. 10. 1999.

V článku III. tejto zmluvy bolo dohodnuté, že zmluva sa uzatvára s časovou viazanosťou podľa
špecifikácie služieb, a to so zmluvnou viazanosťou do 31. 08. 2013. Zároveň bolo nepochybne a
nesporne žalovanému poskytnuté i zariadenie za účelom poskytovania dohodnutých služieb, modem zn.
Hitron T. XXXXX Wifi. V bode 1.3.5. je špecifikovaný termín „doba viazanosti“, podľa ktorého je to dobastanovená v zmluve, počas ktorej sa užívateľ zaväzuje, že zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom
minimálne v ponuke podľa zmluvy a podmienok viazanosti a po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto
služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami. V bode 5.1. všeobecných podmienok je dohodnuté,

že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, ak v samotnej zmluve nie je dohodnuté, že sa uzatvára na
dobu určitú. Zmluvná pokuta bola dohodnutá vo všeobecných podmienkach, a to v čl. 5.11, 5.12 a 6.20
pre prípad nevrátenia zariadenia po ukončení platnosti zmluvy. Taktiež v danej veci bolo nesporné, že
žalobca písomným oznámením zo dňa 22. 10. 2015 od zmluvy odstúpil z dôvodu nezaplatenia ceny za
poskytnuté služby ani 45 dní po dni ich splatnosti.

10.1. Súd prvej inštancie správne zistil vyššie uvedený skutkový stav, avšak žalobu žalobcu zamietol
konštatujúc, že zmluva nebola uzavretá na dobu neurčitú, ale na dobu určitú, do 31. 08. 2013.
Skutočnosť,žežalovanýplatilzaslužbyajpotomtodátumeneznamená,že sastotožnilsargumentáciou
žalobcu,žeskončilaibaviazanosťzmluvyanieajjejplatnosť.Zároveňkonštatoval,žežalobcaneuniesol
dôkazné bremeno, že služby poskytoval žalovanému aj po skončení platnosti zmluvy.
10.2.Odvolací súd sa s týmto záverom súdu prvej inštancie nestotožnil. Je nesporné, že v predmetnej

zmluve, ktorú uzavreli strany sporu, je uvedená doba viazanosti, ktorá podľa všeobecných podmienok
však znamená, že užívateľ sa zaväzuje, že zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom, minimálne
v ponuke podľa zmluvy a podmienok viazanosti a po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby
využívať, a to v súlade s jeho záväzkami, čo znamená, že ak je uvedená v zmluve doba viazanosti do
31. 08. 2013 znamená to, že žalovaný do tejto doby musel zotrvať v zmluvnom vzťahu, ktorý mohol

následne bez akýchkoľvek sankcií sám a aj bez uvedenia dôvodu, v rámci výpovede ukončiť, avšak
do tejto doby sa zaviazal odoberať služby poskytované žalobcom. Nie je možné v žiadnom prípade
stotožniť viazanosť zmluvy s inštitútom platnosti zmluvy. Doba viazanosti zmluvnými podmienkami je
iba jednou z podmienok zmluvy a nemôže mať za následok automatické skončené platnosti zmluvy,
či už bez dania výpovede ktoroukoľvek zmluvnou stranou, dohodou zmluvných strán, odstúpením od

zmluvy, či uzavretím novej zmluvy, uplynutím času, na ktorý je zmluva uzavretá. Ak žalovaný nemienil,
aj po tomto dátume (31. 08. 2013), zotrvať v zmluvnom vzťahu, bol povinný ukončiť platnosť zmluvy
jednýmzospôsobovuvedenýchvbode5.1.všeobecnýchpodmienok.Sámžalovanývšaknaodvolacom
pojednávaní potvrdil, že platnosť zmluvy neukončil žiadnym z dôvodov uvedených vo všeobecných
obchodných podmienkach. Keďže od zmluvy odstúpil až žalobca, a to písomne, dňom 22. 10. 2015,

je možné za ukončenie zmluvného vzťahu považovať až tento dátum. Po tomto odstúpení od zmluvy
bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi ním poskytnuté zariadené, ktorú povinnosť si však nesplnil a sám
porušenie tejto povinnosti uznal v podanom odpore. Žalobca v podanom odvolaní však uviedol, že
žalovaný zariadenie nevrátil, ani do dňa podania odvolania. Z uvedených skutočností je nesporné, že k
ukončeniu zmluvného vzťahu došlo odstúpením žalobcu od zmluvy dňom 22. 10. 2015. Do tejto doby,

keďžežalovanýsámneukončilzmluvnývzťahvzmyslevšeobecnýchpodmienok,žalovanýnepreukázal,
že služby poskytované žalobcom, nevyužíval. Žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie dohodnutého
poplatku za poskytované služby, až do dňa ukončenia zmluvného vzťahu.
11.2. Žalobca sa v danej veci domáhal zaplatenia sumy 302,50 eura, ktorá suma pozostávala z poplatku
za obdobie od 01. 07. 2014 do 30. 09. 2015, t.j. do odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu (dňa 22.

10. 2015) v celkovej výške 262,50 eura, nakoľko žalovaný mal uhrádzať sumu 27,90 eura a 22,80 eura
štvrťročne.Zároveňsiuplatnilnáhraduhodnotyzariadeniamodemuvovýške40eur,vktorejčastižalobu
na odvolacom pojednávaní zobral späť, žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, preto odvolací súd
pripustilspäťvzatiežaloby,rozsudoksúduprvejinštancievtejtočastizrušilakonanievtejtočastizastavil.
Ďalej sa preto hodnotou zariadenia nezaoberal.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností, odvolací súd, preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, odvolanie žalobcu a konanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu bolo dôvodné, nevzhliadol však dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, či na
jeho potvrdenie, preto podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

13. Súd prvej inštancie tým, že zamietol celý žalobný nárok žalobcu, zamietol aj ním nárokovaný úrok
z omeškania. Žalobca uplatnil úrok z omeškania z uplatnenej istiny, ktorá mu odvolacím súdom bola
priznaná. Je nesporné, že žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, nezaplatil poplatok za služby
poskytované žalobcom a za porušenie povinností nezaplatil zmluvnú pokutu, čím sa s plnením svojho
dlhu dostal do omeškania. Z tohto dôvodu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikol žalobcovi

nárok na úrok z omeškania. Výšku úroku z omeškania stanovil podľa § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej
republiky číslo XX/XXXX Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie“), k prvému dňu
omeškania, a to ku dňu 01. 11. 2015 (po odstúpení od zmluvy). K tomuto dňu bol úrok Európskej
centrálnej banky vo výške 0,05% ročne, zvýšenie o päť percentuálnych bodov podľa § 3 ods. 1Nariadenia, predstavuje výšku 5,05% ročne. Z tohto dôvodu odvolací súd priznal žalobcovi nárok na
úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 302,50 eura od 01. 11. 2015 do zaplatenia.
13. Na základe vyššie uvedených skutočností, odvolací súd, preskúmajúc napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie, odvolanie žalobcu a konanie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu bolo dôvodné, nevzhliadol však dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia, či na
jeho potvrdenie, preto podľa § 388 CSP napadnutý rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
14. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, ods. 2 CSP v spojení s ustanovením

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP konštatujúc, že v zastavujúcej časti bol jednoznačne úspešný žalobca,
nakoľko žalovaný až po rozhodnutí súdu prvej inštancie žalobcom poskytnuté zariadenie, vrátil žalobcovi
a žalobca v tejto časti zobral žalobu späť, žalovaný teda svojim správaním zavinil, že sa konanie
zastavilo.
14.1. Vo vyhovujúcej časti, v ktorej odvolací súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 262,50
eura s príslušným úrokom z omeškania, bol žalobca jednoznačne úspešný. Preto, keďže odvolací súd

zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konštatuje, že žalobca bol úspešný tak v konaní na
súde prvej inštancie, ako aj na odvolacom súde, z ktorého dôvodu má nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne sú prvej inštancie samostatným
rozhodnutím podľa § 262 ods. 2 CSP.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodovalvprvejinštancii.Akbolovydanéopravnéuznesenie,lehotaplynieopravy(§427ods.1CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).