Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 24, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/242/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817208670
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Čabaiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817208670.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov

JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne: X.. V. Q. Y., nar. XX.X.XXXX,
bytom F. XXX/XX, R., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A,
Bratislava,ourčenieneplatnostidohodyozrážkachzomzdyaourčeniebezúročnostiabezpoplatkovosti
úverovej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 23. mája 2018, č.
k. 10Csp/95/2017-128

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 703703230 zo dňa 30.10.2015 (ďalej tiež len „dohoda
o zrážkach zo mzdy“), ktorá je súčasťou Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami dňa
30.10.2015 (ďalej tiež len „úverová zmluva“) je neplatná (I) určil, že úverová zmluva je bez úrokov a bez
poplatkov (II) a rozhodol tiež o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal
(III).

2. V celom rozsahu tak vyhovel žalobe, ktorú žalobkyňa skutkovo odôvodnila poukazom na to, že
v hmotnoprávnom postavení dlžníka uzavrela so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej jej
žalovaný poskytol peňažné prostriedky v sume 300,- Eur, oproti jej záväzku poskytnuté peniaze s spolu
s dohodnutým navýšením v celkovej sume 390,- Eur pri ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN)
8 % vrátiť v lehote splatnosti najneskôr do 30.10.2016, že Dohodou o plnení v splátkach, uzavretou
zároveň s úverovou zmluvou (ďalej tiež len „dohoda o plnení v splátkach“) strany zmenili splatnosť
úveru tak, že žalobkyňa mala poskytnuté peniaze s spolu s dohodnutým navýšením vrátiť žalobcovi v 2

splátkach po 195,- Eur so splatnosťou prvej dňa 9.12.2015 a druhej dňa 9.1.2016 pri RPMN 741,82%,
že na zabezpečenie záväzkov z úverovej zmluvy strany uzavreli v ten istý deň tiež osobitnú dohodu o
zrážkach zo mzdy, ktorú žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne a ten na jej základe vykonával
zo mzdy žalobkyne zrážky až do času, kedy súd prvej inštancie realizáciu práv z dohody o zrážkach zo
mzdy žalobcovi zakázal neodkladným opatrením. Podľa argumentácie žalobkyne je dohoda o zrážkach
zo mzdy neplatná z dôvodu jej spotrebiteľskej neprijateľnosti a úver je bezúročný a bezpoplatkový preto,
že v nej absentujú údaje o dobe trvania zmluvy, o úrokovej sadzbe a o výške, počte a termínoch splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov.

3. Súd prvej inštancie určovaciu žalobu posúdil ako procesne prípustnú podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p.
s konštatovaním, že právo spotrebiteľa domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úverealebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru priamo vyplýva z
ust. § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov.

4. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistení, že podľa obsahu úverovej
zmluvy žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 300,- Eur, že navýšenie úveru v sume 90,- Eur
pozostávalo z odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 24,- Eur a z úroku v sume 66,-
Eur, a že žalobkyňa mala celkovú čiastku úveru 390,- Eur vrátiť žalovanému do 30.10.2016 pri RPMN
8,00 %. Zároveň s úverovou zmluvou strany uzavreli podľa zistenia prvoinštančného súdu tiež dohodu

o plnení v splátkach, podľa ktorej mal byť úverový záväzok zaplatený v dvoch mesačných splátkach
po 195,- Eur pri RPMN 741,82 %. Na podklade týchto zistení súd prvej inštancie skutkovo uzavrel, že
žalovaný pri uzatváraní úverovej zmluvy uvádzal rôzne výšky RPMN za rôznych úverových podmienok,
pričom žiaden z týchto údajov naviac nebol správny. V dohode o plnení v splátkach podľa zistenia
prvoinštančného súdu nebola vyjadrená ani priemerná hodnota RPMN. Súd prvej inštancie vo vzťahu
k dohode o zrážkach zo mzdy vyšiel zo zistení, že bola uzavretá v ten istý deň ako úverová zmluva, že

obsahuje označenie dlžníka a veriteľa, a že je v nej uvedená výška mesačnej splátky 195,- Eur, ktorá sa
má zrážať zo mzdy žalobkyne, avšak neobsahuje už celkovú výšku dlžnej sumy, ktorá sa má žalobkyni
zo mzdy zraziť.

5. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 551 ods. 1 až 3, § 52 ods. 1,

3, a 4, § 53 ods. 1 a 5 a § 54 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších
zmien a doplnkov a § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 písm. b) a d) zák. č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení neskorších zmien a doplnkov a právne posúdil dohodu o zrážkach zo mzdy ako neplatnú a
úver za bezúročný a bezpoplatkový. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, k záveru o neplatnosti

dohody o zrážkach zo mzdy dospel súd prvej inštancie na odklade úvah, že dohoda o zrážkach zo
mzdy nebola individuálne dohodnutá, aj keď bola uvedená na samostatnej listine, keďže tvorí súčasť
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je jednoznačne
konštatované, že dlžník s veriteľom súčasne so zmluvou o úvere uzatvárajú dohodu o zrážkach zo
mzdy. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa ako dlžníčka nemohla ovplyvniť uzavretie dohody

o zrážkach zo mzdy, keďže tento právny úkon je súčasťou formulárovej zmluvy o úvere. Dohoda o
zrážkach zo mzdy predstavuje podľa súdu prvej inštancie neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože
v právnom vzťahu strán založila značnú nerovnováhu v neprospech žalobkyne. Svojou úpravou totiž
podľa jeho vysvetlenia umožnila žalovanému svojvoľné určenie výšky dlhu a poskytovala žalovanému
ako veriteľovi neobmedzený priestor pre postihnutie majetku žalobkyne vymáhaním pohľadávky aj nad

rámec dlžnej sumy istiny úveru aj ďalších plnení. Tým, že v dohode o zrážkach zo mzdy nebola uvedená
suma, ktorá sa má zraziť, a s ktorou by žalobkyňa ako spotrebiteľ súhlasila, dostala sa žalobkyňa
do nevýhodného postavenia na úkor žalovaného, ktorá bez toho, aby mala právny nárok na vrátenie
vyšších súm ako je suma 300,- Eur bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov, zneužila dohodu o zrážkach
zo mzdy a vymáhala i ďalšie sumy. Zároveň súd prvej inštancie skonštatoval že, určenie celkovej sumy,

ktorá má byť na základe dohody o zrážkach zo mzdy zrazená, predstavuje tiež obsahovú požiadavku
platnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Súd prvej inštancie považoval duplicitnú úpravu splatnosti úveru
za nekalú obchodnú praktiku žalovaného a takto rôzne a naviac i nesprávne vyjadrený údaj o RPMN
ako aj neuvedenie údaja o priemernej hodnote o RPMN v dohode o plnení v splátkach za neprijateľnú
podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu týchto obsahových nedostatkov

súd prvej inštancie uzavrel, že úver je bezúročný a bezpoplatkový podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d)
zák. č. 129/2010 Z. z. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust.
§ 255 ods. 1 C.s.p. síce plným procesným úspechom žalobkyne v spore a zároveň však tiež poukazom
na to, že si žalobkyňa nárok na náhradu trov konania neuplatnila.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd
zmenil tak, že žalobu zamietne, eventuálne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. V odvolaní žalovaný vytkol napadnutému rozsudku v prvom rade nedostatky odôvodnenia,
pričom jeho výhrady k spôsobu odôvodnenia napadnutého rozsudku boli len nekonkrétne a spočívali
výlučne na citácii ust. § 220 ods. 2 C.s.p. a na odkaze na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

a Ústavného súdu SR, v rámci ktorej boli formulované parametre odôvodnenia rozhodnutí napĺňajúce
právo strán na spravodlivé konanie. Ďalšia skupina odvolacích námietok žalovaného smerovala proti
záveru súdu prvej inštancie o procesnej prípustnosti oboch určovacích nárokov žalobkyne. Odvolateľ v
tomto smere predovšetkým akcentoval, že podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p. sa žalobou možno domáhaťurčenia právnej skutočnosti, a teda i určenia právnej skutočnosti neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy len v prípade, že takáto možnosť je daná osobitným právnym predpisom. Z toho žalovaný ďalej
vyvodil, že nakoľko niet právnej normy, ktorá upravuje možnosť uplatnenia na súde tiež neplatnosti

dohody o zrážkach zo mzdy, je žaloba o určenie takejto právnej skutočnosti podľa jeho presvedčenia
procesne neprípustná. Procesne neprípustnou je podľa odvolateľa tiež žaloba o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru, nakoľko podľa jeho názoru žalobkyňa nemá na takomto určení naliehavý
právny záujem. Podľa jeho argumentácie v tomto smere, určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
s konečnou platnosťou nerieši stav právnej neistoty strán a usporiadanie ich právneho vzťahu, čo do

ne/existencie konkrétnych práv a povinností z neho vyplývajúcich, možno podľa jeho presvedčenia
dosiahnuť len v konaní o žalobe o plnenie. V ďalšom rade žalovaný svojimi odvolacími námietkami
polemizoval s právnym záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Vo
svojej odvolacej argumentácii v tomto smere akcentoval, že posudzovaná dohoda o zrážkach zo
mzdy spĺňa všeobecné náležitosti právneho úkonu a i osobitné podmienky vyžadované zákonom pre
tento zabezpečovací právny úkon. Zastával názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje inštitút

použiteľný na zabezpečenie každého zmluvného vzťahu a upriamil pozornosť na to, že zákon výslovne
umožňuje za splnenia osobitných podmienok zabezpečiť ním aj záväzky spotrebiteľské. Žalovaný v
odvolaní odmietol úvahu prvoinštančného súdu, že spôsob vymedzenia zabezpečenej pohľadávky v
dohode o zrážkach zo mzdy umožňoval veriteľovi požadovať vykonávanie zrážok nad rozsah úverového
záväzkužalobkyneapoukázalpritomnadostupnéprostriedkyochranydlžníka-nalimitzrážokupravený

v ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na možnosť zamedziť výkonu práv z dohody o zrážkach zo
mzdy neodkladným opatrením a tiež na možnosť domáhať sa vrátenia neprávom vykonaných zrážok zo
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Odvolateľ nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie,
že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola individuálne dojednaná s argumentáciou, že je obsiahnutá
v samostatnom dokumente, a že žalobkyňa mala možnosť preštudovať si ju a na základe toho sa

rozhodnúť prijať ju alebo odmietnuť. V tejto súvislosti žalovaný vyzdvihol, že tieto okolnosti uzavretia
dohody,atiežiskutočnosť,žesažalobkyňasadobrovoľnerozhodlauzavrieťakorovnocennúalternatívu
k opačnej možnosti vyplýva z výslovného vyhlásenia žalobkyne v dohode o zrážkach zo mzdy. Žalovaný
v odvolaní napokon namietal proti záveru súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru s argumentáciou, že nakoľko podľa úverovej zmluvy mala žalovaná vrátiť poskytnuté peniaze s

dohodnutým navýšením do dvoch mesiacov, nejedná sa podľa ust. § 1 ods. 3 písm. l) zák. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľský úver, uvedený zákon sa preto na posudzovaný úver nevzťahuje, a tým je podľa
odvolateľa vylúčená možnosť posúdenia úveru ako bezúročného a bezpoplatkového s použitím ust. §
11 tohto zákona. Svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nedostatky riadneho odôvodnenia
napadnutého rozsudku a na nesprávne právne posúdenie veci, podľa úvahy odvolacieho súdu žalovaný

uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. V odvolaní odvolateľom formálne
označený a aj citovaný odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. nebol podopretý
konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na prítomnosť inej vady, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu nebol
tento ďalší odvolací dôvod žalovaným materiálne, a preto ani procesne účinne uplatnený.

7. Žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu len stotožnila so spôsobom právneho posúdenia veci
súdom prvej inštancie, zvlášť vyzdvihla správnosť jeho záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
a poukázala na to, že žalobcovi ním poskytnuté peniaze už vrátila.

8. Žalovaný sa vo svojej odvolacej replike obmedzil len na konštatovanie, že žalovaná vo vyjadrení k

odvolaniu neuviedla žiadnu právne významnú skutočnosť.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v

rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok
konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vo svojom
postupe nedopustil procesnej nesprávnosti majúcej za následok porušenie práva na spravodlivý proces
žalovaného, a že vec tiež správne právne posúdil, z ktorého dôvodu odvolanie žalovaného z hľadiska

ním uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Rozsudok bol verejne
vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24.10.2018 po predchádzajúcom oznámení miesta a času
tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty
podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.10. Žalovaný svojimi odvolacími námietkami, poukazujúcimi na nedostatky odôvodnenia napadnutého
rozsudku nastolil predmetom odvolacieho prieskumu tiež správnosť procesného postupu

prvoinštančného súdu z hľadiska rešpektovania jeho práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia (§ 365
ods. 1 písm. b) C.s.p.)

11. Podľa ust. § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Vo všeobecnosti odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom
a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. V citovanom ustanovení preto zákon určuje
konkrétnepožiadavkynaobsahodôvodneniarozsudkutak,abyznehobolazrejmájehoopodstatnenosť,
zákonnosť a spravodlivosť. Zákon vyžaduje, aby súd v odôvodnení rozhodnutia vymedzil tiež, ktoré
skutočnosti boli pre jeho rozhodnutie zásadné, ktoré z nich boli medzi stranami nesporné a aké skutkové

závery, a na podklade ktorých dôkazov urobil vo vzťahu k skutočnostiam sporným. V odôvodnení
rozsudku súd vysvetlí, aké skutkové zistenie odôvodnilo aplikáciu zvolenej právnej normy, podá jej
interpretáciu na konkrétne okolnosti prípadu a vyvodí z nej závery o spornom práve či povinnosti.
Povinnosťousúdujevodôvodnenísavysporiadaťtiežsrozhodujúcimiargumentmistrán;zodôvodnenia
má pritom podľa právnej praxe vyplývať dôvod, pre ktorý súd prijal či odmietol rozhodujúce argumenty,

pričom len konštatovanie nesprávnosti či irelevantnosti argumentácie bez náležitého zdôvodnenia,
požiadavku riadneho odôvodnenia nespĺňa.

13. Už skoršia judikatúra Najvyššieho súdu SR (R111/1998) zastávala názor, že nepreskúmateľnosť
rozhodnutia nezakladá zmätočnosť a prípustnosť dovolania; nepreskúma-teľnosť bola považovaná len

za vlastnosť (vyjadrujúcu stupeň kvality) rozhodnutia súdu, v ktorej sa navonok prejavila tzv. iná vada
konania, majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( § 241 ods. 2 písm. b) O.s.p.). S tým
názorom sa stotožnil aj Ústavný súd SR (por. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III.
ÚS 288/2015 a I. ÚS 547/2016). Na zásade, podľa ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) „inú vadu
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.“, zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu

SR č. R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania
v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie
rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov, podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o
skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku“. Zmeny v procesnej úprave, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa podstaty a zmyslu

tohto stanoviska nedotkli, preto ho treba považovať aj naďalej za aktuálne. I naďalej teda z pohľadu
odvolacích dôvodov nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje nesprávnosť postupu súdu, ktorým sa
odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
(z hľadiska podmienok prípustnosti dovolania podľa ust. § 420 písm. f) C.s.p.; do 30.6.2016 ust. § 237
ods. 1 písm. f) O.s.p.) len v celkom ojedinelých (extrémnych) prípadoch, ktoré majú znaky relevantné

aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď
rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej
dôležitosti pre súdny systém” (por. Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k
vade tak zásadnej, že mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).
Za procesnú vadu konania podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p (§ 420 písm. f) C.s.p.) teda nemožno

považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa (por.
uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo 84/2017 zo dňa 25.10.2017). I Ústavný súd SR v zmysle svojej judikatúry
považuje za protiústavné a aj arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci
samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS
150/03, I. ÚS 301/06).

14. Súd prvej inštancie podľa zistenia odvolacieho súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol
čoho sa žalobkyňa domáhala i aké bolo procesné stanovisko žalovaného k žalobe; z ich tvrdení a
argumentácie výstižne vyselektoval podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty a vo vzťahu krozhodujúcim sporným skutočnostiam podrobne ozrejmil tiež aké zistenia vyplynuli z toho - ktorého
z vykonaných dôkazov. Zistené skutočnosti následne zrozumiteľne a v súlade so zásadami formálnej
logiky premietol do rozhodujúcich skutkových záverov a z nich právnymi úvahami zdôvodnil výber

právnych noriem, ktoré aplikoval, a tiež aj konkrétne následky, ktoré z nich za daného skutkového stavu
vyvodil. Vo svetle východísk uvedených v predchádzajúcom bode, podľa posúdenia odvolacieho súdu
nemožno odôvodnenie napadnutého rozsudku v žiadnom prípade považovať ani za arbitrárne ani za
úplne odchylné od veci samej a ani za extrémne nelogické a preto odvolaciu námietku žalovaného proti
odôvodneniu napadnutého rozsudku odvolací súd posúdil len ako nespokojnosť odvolateľa so závermi

prezentovanýmivodôvodnení,ktoráakužbolozmienené,nezakladánesprávnosťpostupusúdu,ktorým
sa odníma strane sporu možnosť uskutočňovať jej procesné práva, a teda dôvodnosť odvolacieho
dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. Odvolací súd v tejto súvislosti pre úplnosť poznamenáva,
že vo vzťahu k obsahovým požiadavkám odôvodnenia rozhodnutia, vyplývajúcim z ústavného práva
na spravodlivé súdne konanie ÚS SR formuloval, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania (stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkýchdetailovsporu,uvádzanýchúčastníkmikonania.Odôvodnenierozhodnutiavšeobecnéhosúdu,
ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom,
že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS
112/05, I. ÚS 117/05).

15. Ďalšími odvolacími námietkami žalovaný nastolil predmetom odvolacieho prieskumu správnosť
právneho posúdenia otázky procesnej prípustnosti žaloby v oboch jej určovacích návrhoch a právnych
záverov súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Vo všeobecnosti právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav vyvodzuje zo skutkových
zistení aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného práva. Nesprávnym právnym
posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda nesprávnosť pri aplikácii práva na
skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd neaplikoval právnu normu vôbec
alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo ak aj aplikoval správny predpis,

ktorý tiež správne interpretoval, avšak právnu normu nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval, teda
v skutkových okolnostiach z právnej normy vodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán.

16. Odvolací súd sa v zásade stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie
a jeho záver o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy považuje v konečnom dôsledku za správny.

Súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti dohody o zrážkach zo mzdy správne vychádzal zo
spotrebiteľskej povahy hlavného veriteľsko-dlžníckeho vzťahu strán z úverovej zmluvy a nevyhnutne
i zabezpečovacieho právneho vzťahu z dohody o zrážkach zo mzdy. Správne preto aplikoval na
zistený skutkový stav tiež predpisy na ochranu spotrebiteľa, okrem iných tiež i ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, zakazujúce v spotrebiteľských zmluvách uvádzať tiež ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
a celkom správne v okolnostiach prípadu dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy takúto
značnú nerovnováhu v právnom postavení strán založila, a je preto ako neprijateľná neplatná. Odvolací
súd na margo odvolacej námietky žalovaného, akcentujúcej vo svojej podstate slobodnú vôľu strán
pri zakladaní ich právneho vzťahu a pri kreovaní tiež jeho obsahu poznamenáva, že je potrebné

mať vždy na zreteli, že zmluvná voľnosť účastníkov spotrebiteľskej zmluvy je obmedzená tiež tým,
že nedovoleným a teda neplatným je i dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v ich právnom
postavení. Obvyklá argumentácia dodávateľov, že spotrebiteľ sa oboznámil so zmluvou, že si prečítal
aj všeobecné obchodné podmienky, že podpisom s nimi vyjadril súhlas, a že súhlasil s každým takto
upraveným inštitútom, povinnosťami na ňom viaznucimi, alebo jednoducho len preceňujúca význam

v zmluve prejavenej vôle či formálnu oddelenosť niektorého z dojednaní, opomína podľa odvolacieho
súdu samotnú podstatu spotrebiteľskej ochrany, spočívajúcu na premise, že spotrebiteľovi neprijateľné
podmienky predovšetkým nemožno predkladať a pokiaľ tak dodávateľ urobí, koná nepoctivo a musí
byť uzrozumený s tým, že na takéto neprijateľné podmienky súd neprihliadne bez ohľadu na to, či
a do akej miery sa spotrebiteľ tou - ktorou podmienkou zaoberal. Takto je podľa názoru odvolacieho

súdu potrebné nazerať aj na zmluvnú podmienku dohody o zrážkach zo mzdy. Možno súhlasiť s
argumentáciou odvolateľa, že mimo spotrebiteľských vzťahov je tento zabezpečovací inštitút ako každý
iný. V spotrebiteľských vzťahoch však je a bolo vždy potrebné sledovať tiež, či jeho dojednaním
nedošlo k založeniu značnej nerovnováhy. V úvahách o rozsahu nerovnováhy treba mať samozrejmena zreteli, že prirodzene každý zabezpečovací inštitút zakladá väčšiu alebo menšiu mieru disproporcie
v právach účastníkov občianskoprávnych vzťahov, keďže už len jeho účelom je prakticky pomôcť
realizovať práva len jednej strane. Podľa názoru odvolacieho súdu však vzhľadom na závažnosť tohto

zabezpečovacieho inštitútu je potrebné v spotrebiteľských vzťahoch venovať mu zvýšenú pozornosť z
hľadiska transparentnosti jeho úpravy a vyváženosti dopadu na práva a povinnosti strán; vyvarovať sa
pritom najmä nevýraznému zakomponovaniu v zmluve či vo všeobecných obchodných podmienkach,
založeniu takých práv veriteľovi, ktoré prakticky znamenajú možnosť kvantitatívnej alebo kvalitatívnej
ľubovôle v jeho správaní sa a spôsobom jeho dojednania neobchádzať ochranu, ktorú spotrebiteľ

voči dodávateľovi požíva. Dohoda o zrážkach zo mzdy nepochybne predstavuje nad primeranú mieru
výrazný zásah do právneho postavenia spotrebiteľa, pretože pasívnej ochrany, ktorej sa mu pred
všeobecnými súdmi dostáva, sa tým spotrebiteľ prakticky vzdáva. Nemožno preto racionálne pripustiť,
aby náležite informovaný spotrebiteľ, dobrovoľne a bez vplyvu na možnosť dohodnutia zmluvného
vzťahu i bez pre neho nevýhodnej podmienky, takúto jednoznačne preňho negatívnu podmienku prijal;
na strane druhej je notorietou, že dodávatelia predkladajú spotrebiteľom formulárové návrhy zmlúv, ktoré

vzhľadom na svoj rozsah, formu, štruktúru a použité výrazové prostriedky, nie sú spotrebitelia schopní
v rámci predzmluvného rokovania komplexne poznať a v takomto rozpoložení obyčajne podpisujú
písomnosti tak, ako sú im predkladané. Ani v posudzovanej veci nebola tvrdená a ani dokazovaním
zistená skutočnosť, ktorá by túto inak paušálne sa vyskytujúcu situáciu pri uzatváraní spotrebiteľských
zmlúv v akomkoľvek smere pozmenila. I tu nemožno inak ako skonštatovať, že žalobkyňa rozhodne

nemala objektívne vzaté ekonomický, právny, praktický ani iný dôvod, pokiaľ by o dohode o zrážkach
zo mzdy bolo jednané, a to korektne natoľko, aby tomu i porozumela a pokiaľ by i mala reálne na
výber, aby na túto podmienku pristúpila. Takúto, pre spotrebiteľa na prvý pohľad zásadne nevýhodnú
zmluvnú podmienku nestačí podľa úvahy odvolacieho súdu kompenzovať len tým, že na ňu spotrebiteľ
pristúpi na osobitnom formulári, v ktorom vyhlási, že na ňu pristúpil dobrovoľne. Odňatie garancií

spotrebiteľskej ochrany pred všeobecnými súdmi a zverenie možnosti dispozície s časťou mzdy,
predstavujúcou obvykle jediný zdroj príjmu spotrebiteľa, veriteľovi, podľa názoru odvolacieho súdu na
dostatočné vyváženie nerovnováhy predpokladá dojednanie adekvátnej protihodnoty tejto nevýhody pre
spotrebiteľa za súčasnej úpravy primeraných záruk jeho ochrany, imanentnou súčasťou ktorej sú tiež
jasne, určito a zrozumiteľne formulované zmluvné podmienky. V opačnom prípade je predstava, že

náležite informovaný a poučený spotrebiteľ si z alternatív úver bez zabezpečenia a ten istý úver so
zabezpečením dohodou o zrážkach so mzdy vyberie tú druhú absolútne nemysliteľná. Nemožno v tejto
súvislosti nespomenúť tiež záver Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách
a nekalých obchodných praktík, pôsobiacej na Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21.1.2011 (pod
č. 8636/2010-110.8, 113, 179, bod 9), podľa ktorého dohoda o zrážkach zo mzdy podľa ust. § 551

Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka.

17. V konečnom dôsledku za správny možno považovať záver súdu prvej inštancie o neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy tiež i z iného právneho dôvodu. Zákon, ako v čase uzavretia dohody o zrážkach zo

mzdy tak i v súčasnosti pre dohodu o zrážkach zo mzdy, tak ako pre každý iný právny úkon vyžaduje pod
sankciou neplatnosti splnenie tiež formálnych obsahových náležitostí, mimo iných predpisuje pre neho
tiež požiadavku určitosti. Tento zákonný predpoklad platnosti posudzovaná dohoda o zrážkach zo mzdy
i podľa názoru odvolacieho súdu, nespĺňa. Dohoda o zrážkach zo mzdy v danom prípade vymedzovala
zabezpečovanú pohľadávku vo svojej časti I tak, že mimo poskytnutých peňazí s príslušenstvom a

sankčnými plneniami (písm. a) časti I dohody) zabezpečovala splnenie s úverovou zmluvou súvisiacich
záväzkov zo zodpovednosti za škodu (písm. b) časti I dohody) a za bezdôvodné obohatenie (písm.
d) časti I dohody), ďalej vyplývajúcich tiež zo skončenia úverového vzťahu (písm. c) časti I dohody) a
nakoniec aj záväzkov vyplývajúcich z odporovania úverovej zmluve. Takto vymedzený kvantitatívne
neuzavretý rozsah zabezpečených pohľadávok vyústil v dohode o zrážkach zo mzdy do úpravy (v časti II

dohody), podľa ktorej určenie výšky zabezpečenej pohľadávky i výšky mesačnej zrážky zo mzdy dlžník
prenechal do výlučnej dispozície veriteľa.

18. Vo všeobecnosti požiadavka určitosti právneho úkonu smeruje k poznateľnosti obsahu dojednania,
teda aby stranám bolo jasné a i objektívne poznateľné, čo je jeho predmetom. V prípade

zabezpečovacích úkonov sa požiadavka určitosti spája s potrebou určenia či objektívnej určiteľnosti
zabezpečenej pohľadávky, bez ohľadu na to, či je predmetom zabezpečenia existujúca alebo budúca
pohľadávka, pričom požiadavka určitého, teda jasne vyjadreného alebo objektívne zistiteľného údaja
o zabezpečenej pohľadávke je v prípade dohody o zrážkach zo mzdy naviac umocnená vylúčenímpotreby priameho súdneho prieskumu pre uplatnenie uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho
inštitútu. Pre bezproblémovú realizáciu práv a povinností z dohody o zrážkach zo mzdy je tak
dôležité, aby vyjadrenie zabezpečenej pohľadávky predstavovalo jasný a objektívne preskúmateľný

podklad pre plnenie záväzku prostredníctvom zrážok a nie nekonkrétny, kvalitatívne a kvantitatívne
neuzavretý výpočet do úvahy prichádzajúcich zmluvných a zákonných nárokov a ich príslušenstva a
už vôbec nie z iných záväzkových vzťahov, ktoré ešte nevznikli a ktorých obsah vôbec nie je známy a
pohľadávok z týchto vzťahov. Pokiaľ je preto v danom prípade zabezpečená pohľadávka vymedzená aj
bližšie neurčenými a objektívne neurčiteľnými kritériami, pričom stanovenie konečnej výšky pohľadávky

je ponechané výlučne na žalovanom, keďže on je oprávnený podľa dohody o zrážkach zo mzdy
oznámiť zamestnávateľovi aktuálnu výšku zabezpečovanej pohľadávky, tento spôsob vymedzenia
pohľadávky podľa názoru odvolacieho súdu požiadavku určitosti, zvlášť v spotrebiteľskom právnom
vzťahu, rozhodne nespĺňa. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd zhodne so spôsobom právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie uzavrel, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná tiež pre
nedostatok určitosti podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19. Odvolací súd sa plne stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že okolnosti, za ktorých žalovaný
predložil žalobkyni úverovú zmluvu, podľa ktorej bol úverový záväzok zročný naraz v lehote najneskôr
do jedného roka pri RPMN 8% a zároveň dohodu o plnení v splátkach, na základe ktorej mala žalobkyňa
splniť ten istý záväzok v dvoch mesačných splátkach, z ktorých druhá bola zročná len necelé 3 mesiace

po uzavretí úverovej zmluvy, pri RPMN 741,82 % predstavuje nekalú obchodnú praktiku žalovaného,
keďže nad akúkoľvek pochybnosť v danom prípade narušila ekonomické správanie sa žalobkyne do tej
miery, že zároveň pristúpila na dve diametrálne odlišné úpravy splatnosti úverového záväzku. Vlastná
nekalá praktika zmiatla v danom prípade aj samotného veriteľa, ktorý v konaní tvrdil (v podaní zo dňa
22.9.2017), že o možnosť splátkového kalendára požiadala samotná žalobkyňa a za logické zároveň

považoval, že v súvislosti s touto zmenou zročnosti úveru z jednorazového na splátkové plnenie
došlo k navýšeniu RPMN z pôvodných 8% na 741,82%. Žalovaný si však v tejto svojej argumentácii
neuvedomil, že takéto zásadné navýšenie RPMN samo o sebe svedčí o tom, že zmena splatnosti
predstavuje oproti pôvodnej dohode v úverovej zmluve rozhodne nevýhodnejšie úverové podmienky
a v praktickej rovine nad akúkoľvek pochybnosť zmena splatnosti toho istého úverového záväzku z

jedného roka na necelé 3 mesiace je pre úverového dlžníka podstatne nevýhodnejšia. Predstava, že
za tohto stavu dlžník dokonca sám o takúto zmenu požiadal je jednoducho iracionálna. Nevyhnutne
sa preto vynára otázka, prečo žalovaný pristúpil k takémuto spôsobu úpravy zmluvného vzťahu so
žalobkyňou. Za situácie, keď žalovaný na túto otázku neponúkol zmysluplnú odpoveď a v konaní nevyšla
najavo skutočnosť, ktorá by takýto jeho skutočne nanajvýš neobvyklý postup prijateľne vysvetľovala,

logicky sa vynára silná pochybnosť o poctivosti jeho zámeru. Odvolaciemu súdu sa javí, že cieľom
takejto duálnej a zároveň diametrálne odlišnej úpravy splatnosti úveru, výšky úroku a RPMN v úverovej
zmluve a v zároveň uzavretej dohode o plnení v splátkach bolo s pravdepodobnosťou blížiacou sa
istote skresliť parametre úveru a cez to (tiež) obmedziť rozsah spotrebiteľskej ochrany, ktorú právna
úprava žalobkyni v úverovom vzťahu so žalobcom poskytuje. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd

v stave takejto zmätočnej a celkom zrejme účelovej úpravy vyšiel v závere o obsahu právneho vzťahu
strán a s tým súvisiaceho rozsahu spotrebiteľskej ochrany, ktorú žalobkyňa v tomto vzťahu požíva z
hľadiska podmienok aplikovateľnosti zák. č. 129/2010 Z. z., z pôvodnej dohody strán o splatnosti v
úverovej zmluve, nakoľko jej zmenu považoval za neplatnú podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka,
keďže vo svojej podstate nebola ničím iným ako len prostriedkom na obchádzanie zákona v neprospech

spotrebiteľa. Na podklade toho odvolací súd konštatuje správnosť spôsobu právneho posúdenia veci
súdom prvej inštancie, pokiaľ vychádzalo z aplikovateľnosti na posudzovaný úverový vzťah strán zák.
č. 129/2010 Z. z. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti vyšiel z logického úsudku, že údaj o RPMN v
úverovej zmluve vo výške 8% je nesprávny už len preto, že pri výške dohodnutého obchodného úroku
22% ročne hodnota RPMN rozhodne nemôže byť nižšia ako 22%. V tomto zistení súd prvej inštancie

správne vzhliadol naplnenie hypotézy ust. § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z., z ktorej celkom
opodstatnene vyvodil rozhodujúci záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

20. Súd prvej inštancie sa správne vysporiadal tiež i s otázkou procesnej prípustnosti žaloby,
predstavujúcou imanentnú súčasť právneho posúdenia určovacích nárokov, a to v oboch jej žalobných

návrhoch. Pokiaľ ide o procesnú prípustnosť žaloby v časti o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru, súd prvej inštancie s oporou v ust. § 137 písm. d) C.s.p. správne vyvodil, že procesná
prípustnosť určenia právnej skutočnosti bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru vyplýva z ust. § 11
ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z., v zmysle ktorého sa spotrebiteľ žalobou môže pred súdom domáhaťvýslovne tiež určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Hoci súd
prvej inštancie v tomto zákonnom ustanovení vzhliadol dôvod procesnej prípustnosti i druhého zo
žalobou požadovaných určení, podľa úvahy odvolacieho súdu tak tomu v skutočnosti nie je. Majúc

na zreteli požiadavku jednotnosti a komplexnosti civilného sporového konania, výrazom ktorej je
tiež právnou praxou aprobovaná prípustnosť korekcie nesprávností, ktorých sa dopustil súd prvej
inštancie v odvolacom konaní (por. napr. rozhodnutie ESĽP vo veci Adolf proti Rakúsku) odvolací súd
v otázke procesnej prípustnosti žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy odôvodnenie
napadnutého rozsudku dopĺňa o ďalšie dôvody. Na úvod odvolací súd poznamenáva, že právna teória

a ani aplikačná prax súdov nateraz nie sú úplne zajedno v tom, či určenie neplatnosti právneho úkonu
možno zahrnúť pod hypotézu ust. § 137 písm. c) C.s.p., výslovne zakladajúceho procesnú prípustnosť
len určovacej žaloby smerujúcej k určeniu či tu právo je alebo nie je; nepredpokladá však výslovne
procesnú prípustnosť tiež žaloby o určenie právnej skutočnosti, medzi inými tiež i neplatnosti právneho
úkonu. Jedna názorová skupina vychádza z doslovného výkladu ust. § 137 písm. c) a d) C.s.p. a zo
striktného rozlišovania medzi určením práva a určením právnej skutočnosti (rovnako ako odvolateľ);

tá druhá zase z extenzívneho výkladu zákonnej úpravy s akcentovaním príbuznosti vymedzenia a
druhovej kontinuity s ust. § 80 písm. c) zák. č. 99/1965 Zb. (O.s.p.) - procesného predpisu platného
do 30.6.2016, ktorý i keď zakladal podľa svojho výslovného znenia (obdobne ako dnešná úprava)
procesnú prípustnosť určenia či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, právna prax z neho
jednotne odvodzovala procesnú prípustnosť i žalôb o určenie iných právnych skutočností, medzi inými

i žalôb smerujúcich k určeniu neplatnosti právnych úkonov, pokiaľ na takomto určení bol naliehavý
právny záujem. Podľa úvahy odvolacieho súdu, požiadavka spravodlivej a účinnej ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov, vyjadrená Čl. 2 ods. 1 C.s.p. a potreba ústavne konformného
výkladu vyjadrená v Čl. 3 ods. 1 C.s.p. zahŕňajúca v sebe i zreteľ na ústavnú garanciu prístupu k
súdu (Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) vo svojej podstate vylučujú úplné vyňatie súdneho prieskumu právne

významných skutočností, pokiaľ na ich určení je inak naliehavý právny záujem, nakoľko nie je reálne,
a prax to už i potvrdila, aby každá takáto skutočnosť bola bezo zvyšku označená v zákone. Praktický
život, pri spotrebiteľských zmluvách zvlášť, totiž prináša najrozmanitejšie právne situácie, spravodlivé
usporiadanie ktorých, i keď tak tomu spravidla bude, nemôže spočívať len v určení existencie či
neexistencie práva. Tak je tomu i v danom prípade. Žalovaný realizuje právo, vyplývajúce z dohody o

zrážkach zo mzdy za situácie, keď žalobkyňa tvrdí, že mu toto právo nepatrí vzhľadom na neplatnosť
tohto právneho úkonu. Žalovaný si pritom nároky z hlavného veriteľsko-dlžníckeho vzťahu na súde
neuplatnil a inej preventívnej ochrany pred realizáciou práv žalovaného z úverovej zmluvy sa na súde
v inom konaní nedomáha ani žalobkyňa. Otáznym v úvahách odvolacieho súdu preto nevyhnutne bolo,
určenia akého práva sa, vychádzajúc z doslovného výkladu posudzovaného ustanovenia zákona, má

žalobkyňa domáhať. Pokiaľ sa i na prvý pohľad javí, že procesne prípustným prostriedkom tu má
byť určenie, že žalovaný nemá právo na výplatu zrážok zo mzdy, podľa názoru odvolacieho súdu
takéto určenie, hoc formálne i práva, má paradoxne užší záber ako určenie neplatnosti právneho
úkonu a preto nevyhnutne nerieši spor strán natoľko komplexne a razantne ako určenie právnej
skutočnosti - neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (napríklad nerieši právo žalovaného predložiť

dohodu zamestnávateľovi, nedotýka sa ani právnej povinnosti zamestnávateľa vykonávať na jej základe
zrážkyzomzdyaneriešianiostatnéprípadnéprávaapovinnostistrán),čoprirodzenevnášapochybnosť
vôbec o prítomnosti naliehavého právneho záujmu na určení takého práva. Podľa názoru odvolacieho
súdu rozhodnutie o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy predstavuje praktický a účinný prostriedok
ochrany spotrebiteľa pred dopadom sporných ustanovení úverových zmlúv a dohôd o zrážkach zo

mzdy, ktorým je možné efektívne odstrániť stav jeho právnej neistoty a dosiahnuť i faktické usporiadanie
právneho vzťahu strán tak, že k ďalšiemu uplatňovaniu nárokov z úverového vzťahu strán už nebude
musieť dôjsť. Tým bol podľa posúdenia odvolacieho súdu daný naliehavý právny záujem žalobkyne na
určení, ktorého sa žalobou domáhala a tým bola podľa úvahy odvolacieho súdu splnená i požiadavka
procesnej prípustnosti jej určovacej žaloby podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. Nazeranie odvolacieho súdu

na otázku procesnej prípustnosti žalôb smerujúcich k určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
bolo výrazne ovplyvnené snahou vyhnúť sa formalistickému prístupu pri aplikácii právnych noriem a
požiadavkouúčinnejmateriálnejochranyohrozenýchaleboporušenýchpráv.Tietoaspekty,podľaúvahy
odvolacieho súdu opodstatňujú procesnú prípustnosť určenia podľa ust. § 137 písm. c) C.s.p. (pokiaľ je
teda na určení naliehavý právny záujem) i inej entity ako práva, pokiaľ sa svojou povahou a dopadom

na právne postavenie strán v okolnostiach konkrétneho prípadu významu určeniu práva vyrovná alebo
ho dokonca prekoná.21. Odvolací súd z týchto dôvodov ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok ako vo vyhovujúcom
výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom
úspechu žalobkyne v spore.

22. Podľa ust. § 396 C.s.p. , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. (2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie. (3)Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

23. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

24. V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný procesný úspech, a preto v súlade s citovaným zákonným
ustanovením jej vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý bola v odvolacom konaní

neúspešný. Nakoľko však podľa obsahu súdneho spisu žalobkyni v odvolacom konaní trovy nevznikli a
ich vynaloženie nemožno ani rozumne predpokladať, odvolací súd žiadnej zo strán nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§424C.s.p.).Dovolaniesapodávavlehotedvochmesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, akje a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).