Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/41/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915200690
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7915200690.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrebišovsudkyňouJUDr.RenatouĎurkovouvsporežalobcu:IntrumJustitiaSlovakias.r.o.,

Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811
07 Bratislava, P.O.Box 205, proti žalovanému: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. 0, v konaní o zaplatenie
1.125,56 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 150,28 Eur s príslušenstvom zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 698,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 698,20 eur od 03.02.2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
1.125,56 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 03.02.2012 do zaplatenia, ako aj
náhradu trov tohto konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že spoločnosť Consumer Finance Holding,
a.s. uzavrela dňa 14.04.2011 so žalovaným zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX. V zmysle tejto zmluvy

mu poskytla pôžičku v celkovej sume vo výške 1.636,80 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal pravidelne
uhrádzať v 12 mesačných splátkach vo výške 140,36 eur. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť neplnil,
čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Žalobca listom dňa 25.01.2012 vyzval žalovaného
k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Ku dňu podania
žaloby žalovaný uhradil celkovo sumu 701,80 eur.
2. Súdu sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk žalobu s prílohami a poučenie, preto súd
ustanovil žalovanému opatrovníčku pre toto konanie, ktorej bola žaloba s prílohami a poučenie doručené

dňa 18.09.2015.

3. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

4. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná
od 1.7.2016 sa použije na všetky konania, a to i konania začaté pred týmto dňom.5. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola pohľadávka voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto
konania, postúpená na žalobcu. Preto súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu uznesením
zo dňa 22.06.2015, č. k. 6C/41/2015-24.

6. Podaním zo dňa 08.02.2018 vzal žalobca žalobu v časti sumy 150,28 eur (poplatky a zmluvné pokuty)
späť, v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie
nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného
so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné
prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Na základe späťvzatia žaloby súd postupom podľa ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v časti o zaplatenie

sumy 150,28 eur zastavil. Súhlas žalovaného so späťvzatím súd nezisťoval, nakoľko k späťvzatiu došlo
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, za ktorého stavu by na prípadný
nesúhlas v súlade s ust. § 146 ods. 1 veta druhá CSP neprihliadal.

9. Súd pojednával v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 CSP. Žalobca svoju neúčasť na pojednávaní

ospravedlnil písomným podaním zo dňa 08.02.2018 a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho
neprítomnosti.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zmluvou o pôžičke, všeobecnými
obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou, prehľadom z úverového účtu a ostatným

spisovým materiálom, a zistil tento skutkový stav:

11. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. uzavrela dňa 14.04.2011 so žalovaným zmluvu o
pôžičke č. XXXXXXX. V zmy.sle tejto zmluvy poskytla pôžičku vo výške 1.400 eur, ktorú sa žalovaný
zaviazal pravidelne uhrádzať v 12 mesačných splátkach vo výške 140,36 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe

vo výške 34,33%, priemernej RPMN vo výške 41,39% a RPMN vo výške 34,33%, s tým, že celková
výška pôžičky činí sumu 1636,80 eur. Podľa výpisu z účtu žalovaný uhradil sumu vo výške 701,80
eur. Žalovaný si svoju zmluvnú povinnosť neplnil, čím sa dostal do omeškania. Žalobca predžalobnou
upomienkou zo dňa 25.01.2012 vyzval žalovaného k úhrade všetkých splátok jednorázovo v lehote do
troch dní od doručenia tejto upomienky. Žalovaný podľa pripojenej doručenky výzvu neprevzal, táto sa

vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že právny vzťah medzi stranami je potrebné posúdiť
podľa ust. § 52 - 54, §§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ďalej podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

13. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka účinného v čase spísania Zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.16. Podľa § 657 ods. 1 Občianskeho zákonníka Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.

17. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

18. V zmysle § 53a 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

19. Podľa ust. § 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie

peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

21. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
1.400 eur.

22. Súd preskúmal dohodnuté úroky z úveru a zistil, že tieto sú podľa názoru súdu v hrubom rozpore
s dobrými mravmi, nakoľko podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb (na webovom sídle
Národnej banky Slovenska: ) poskytnutých pre spotrebiteľské úvery

v rozhodujúcom období (t.j. ku dňu 112.04.2011, kedy bola uzavretá úverová zmluva) v kategórii Nové
úvery pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do 12 mesiacov činila úroková
sadzba hodnotu 6,77% ročne. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 34,33% čo je viac ako
5-násobne viac, čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi.

23. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady konania, na ktoré je povinný súd zo
svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi účastníkmi konania
dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade spotrebiteľ,
bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie
je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú

všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo
zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti.

24.KproblematikedobrýchmravovsavosvojejrozhodovacejčinnostivyjadrilajNajvyššísúdSlovenskej
republike, keď vo svojom rozhodnutí sp. zn.: 3Cdo/173/2003 uviedol, že za právny úkon priečiaci sa

dobrým mravom v zmysle §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať úkon, ktorý je všeobecne
neakceptovateľný z hľadiska spoločnosti prevládajúcich morálnych zásad a princípoch vzájomných
vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so
zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách sporu(nielen osoby vykonávajúce určité právo, ale
aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na všetky okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle

(zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Ustanovenia § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu
platnosť, upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú právne vzťahy
a to na základe všeobecných pravidiel morálnej tolerancie a morálneho charakteru konajúcich.25. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

26. Krajský súd v Prešove, v právnej veci sp. zn. 3Co/114/2014, v ktorom sa vyjadril aj k výške zmluvných
úrokov: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti

priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.

Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“

27. Úroková miera dohodnutá medzi stranami konania prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, preto je takéto

dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko v
čase poskytnutia úveru priemerná výška úroku za novoposkytnuté spotrebiteľské úvery činila výšku
6,77% a dohodnutá úroková miera medzi stranami konania činila výšku 34,33% čo je takmer 5-násobok
obvyklej úrokovej miery poskytovanej finančnými inštitúciami v rozhodujúcom období. Vzhľadom na
vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú. Pokiaľ sú úroky

neplatné, nemožno ich ďalej moderovať a tým poskytnuté úvery aj revolvingy sú z uvedeného dôvodu
bezúročné a bez poplatkov.

28. Podľa zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.400 eur a uhradil sumu 701,80 eur .
Vzhľadom na to, že súd vyhlásil tento úver ako za bezúročný a bez poplatkov, úhrady žalovaného mali

byť v celom rozsahu pričítané na istinu, a preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 698,20
eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

29. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

30. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

31. Podľa § 3 ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

33. V zmysle vyššie uvedeného súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania, tak ako
je uvedené v II. výroku tohto rozhodnutia.

34. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

35. V tomto konaní žalobca pôvodne uplatňoval sumu 1.125,56 eur a bol úspešný do sumy 698,20
eur, v ktorej časti súd žalobe vyhovel a v časti sumy 150,28 eur zobral žalobu späť, čo predstavujeúspech žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že úspech žalobcu v percentuálnom vyjadrení predstavuje
62% a úspech žalovaného 38 %. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol úspešnejší žalobca, ktorému
po odpočítaní jeho neúspechu od úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 24% voči

žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.