Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 1T/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010306
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Dunčko

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117010306.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Dunčka a prísediacich Vilmy

Kráľovej a Márie Bagovej na hlavnom pojednávaní v Trnave dňa 05. septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. E., nar. XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom Bratislava - Podunajské Biskupice,
t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

sa uznáva za vinného, že

dňa 15.09.2016 v čase asi o 20:15 hod. v Trnave na ulici Mikovíniho, zobral do osobného motorového
vozidla značky Peugeot 307, EČV: BA-482HD, A. S. za účelom poskytnutia sexuálnych služieb, s ktorou
zotrval na presne nezistenom mieste v okrese Trnava až do približne 02:10 hod. dňa 16.09.2016, kedy
jej po tom, čo mu poskytla sexuálne služby, vytrhol kabelku, ktorú mala položenú na kolenách a z ruky
jej vytrhol mobilný telefón značky iPhone, čoho sa zľakla, pričom jej vulgárne dvakrát povedal, že keď
nebude robiť žiadne pičoviny, nič sa jej nestane, následne jej počas jazdy presne nezistenou rukou chytil

hlavu a dal ju do svojho rozkroku a povedal jej, aby mu ho „vyfajčila“, čomu zo strachu vyhovela, potom
ju odviezol na pole pri obci Boleráz, kde jej povedal, aby ho „fajčila“ a že je špinavá kurva, čomu opäť
vyhovela, a keď sa neskôr hlavou odtiahla, tak jej dal facky na obe líca, na každú stranu po jednej, s tým,
aby ho normálne „fajčila“, na základe čoho proti svojej vôli mu opakovane poskytla orálny sex, následne
ju chytil za ústa a proti jej vôli jej vysypal do úst neznámu látku zo zatavenej striekačky, o ktorej sa
vyjadril, že je to pervitín a opätovne ju vyzval, aby ho orálne uspokojila a tiež aj, aby ho uspokojila rukou,
čomu zo strachu o svoje zdravie opakovane vyhovela, potom jej vrátil kabelku a opakovane ju nechcel
pustiť domov, následne ju autom zobral na neznáme miesto pri Modre, kde sa rozprávali, potom jazdili

po bližšie nezistených miestach v Pezinku a okolí, až následne ju zaviezol do poľa pri obci Ružindol, kde
jej v čase asi o 22:15 hod. dňa 16.09.2016 v osobnom motorovom vozidle vytrhol z ruky kabelku, potom
z osobného motorového vozidla vystúpil a prišiel k dverám spolujazdca, ktoré otvoril a chytil poškodenú
za ruku a násilne ju vytiahol z osobného motorového vozidla, z kabelky jej vybral finančnú hotovosť
vo výške 80,00 € a zobral jej aj mobilný telefón značky iPhone s IMEI 012540007514152, následne
jej kabelku vrátil a prikázal jej, aby nikomu nič nehovorila a nekontaktovala políciu, lebo on vie, kde sa
pohybuje, po čom na osobnom motorovom vozidle z miesta odišiel, čím A. S., bytom Trnava, spôsobil

škodu vo výške najmenej 160,00 €,

napriek tomu, že bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III zo dňa
30.08.2012 sp. zn. 2T/45/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.05.2013, pre zločin vydierania
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky
so skúšobnou dobou v trvaní 4 (štyri) roky do 30.05.2017,

teda- inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu,
- proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,
- iného násilím nútil, aby niečo trpel, a

- násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k orálnemu styku a k iným sexuálnym
praktikám,

čím spáchal

- prečin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák.,
- zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák.,
- zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. a
- zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák.

a odsudzuje sa:

Podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 5 Tr. zák. a s použitím
§ 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej Jane S., nar. XX.XX.XXXX
v Trnave, trvale bytom Trnava, Botanická 5685/10, škodu vo výške 160,00 €, a to do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku (čím je určená vykonateľnosť tohto výroku rozsudku).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala na Okresný súd Trnava obžalobu na A. E. pre skutok
právne posúdený ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., zločin vydierania podľa § 189 ods. 1
Tr. zák., zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Tr. zák. a prečin obmedzovania osobnej slobody
podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že

obžalovaný dňa 15.09.2016 v čase asi o 20,15 h v Trnave na ulici Mikovíniho, zobral do osobného
motorového vozidla značky Peugeot 307, EČV: BA-482HD, A. S. za účelom poskytnutia sexuálnych
služieb, s ktorou zotrval na presne nezistenom mieste v okrese Trnava až do približne 02,10 h dňa
16.09.2016, kedy jej po tom, čo mu poskytla sexuálne služby vytrhol kabelku, ktorú mala položenú

na kolenách a z ruky jej vytrhol mobilný telefón značky iPhone, čoho sa zľakla, pričom obžalovaný jej
vulgárne povedal: „keď nebudeš robiť p...., nič sa ti nestane,“ následne na to zamkol osobné motorové
vozidlo a odviezol ju na pole pri obci Boleráz, kde v osobnom motorovom vozidle ju chytil za vlasy a
násilím pritlačil jej tvár k svojmu rozkroku a vulgárne vykrikoval: „k.... odopni ma a vyfajči ma“, čoho sa
zľakla, následne nato jej dal pravou rukou facku na ľavé líce, Jana S. oddialila hlavu od jeho rozkroku,

následne načo ju ľavou rukou udrel trikrát na pravé líce, na základe čoho proti svojej vôli mu poskytla
orálny sex, potom ju vyzval, aby ho sexuálne uspokojila rukou, čomu kvôli strachu o svoje zdravie
vyhovela a sexuálne ho uspokojila, po čom ju chytil za ústa a proti jej vôli jej vysypal do úst neznámu
látku zo zatavenej striekačky, o ktorej sa vyjadril, že je to pervitín a opätovne ju vyzval, aby ho orálne
uspokojila a tiež rukou, čomu zo strachu o svoje zdravie opakovane vyhovela, A. S. vrátil kabelku a

opakovane ju nechcel pustiť domov, následne ju autom zobral na neznáme miesto pri Modre, kde sa
rozprávali, potom jazdili po bližšie nezistených miestach v Pezinku a okolí, až následne ju zaviezol do
poľa pri obci Ružindol, kde ju v čase asi o 22,15 h dňa 16.09.2016 chytil za ruku, násilne ju vytiahol z
osobného motorového vozidla a z ruky jej vytrhol kabelku, z ktorej vybral finančnú hotovosť vo výške 80
€ a mobilný telefón značky iPhone s IMEI 012540007514152, následne kabelku odhodil a prikázal jej,

aby nikomu nič nehovorila a nekontaktovala políciu, lebo on vie, kde sa pohybuje, po čom na osobnom
motorovom vozidle z miesta odišiel, čím A. S., bytom Trnava, spôsobil škodu vo výške najmenej 160 €.

V predmetnej trestnej veci vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrhy oboch
procesných strán, ktoré spočívalo vo výsluchoch obžalovaného A. E., poškodenej A. S., svedkov B.

B., Z. C., A. E. a P.. C. E., znalcov S.. T. C. a Z.. M. N., bola prečítaná výpoveď svedka G. B., bolprečítaný znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Bratislava pod ČES: PPZ-KEU-
BA-EXP-2016/13991, ako aj boli oboznámené ostatné listinné dôkazy. Dokazovanie sa na hlavnom
pojednávaní vykonávalo na návrh procesných strán, pričom aj súd zabezpečil a vykonal dôkazy z

vlastnej iniciatívy (§ 2 ods. 11 Tr. por.).

*** Výsledky vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní ***

Obžalovaný A. E. na hlavnom pojednávaní uviedol, že prišiel do Trnavy na služobnom aute, ktoré malo

po ľavej a pravej strane nálepky www.kebabnivy.sk, boli na ňom vyobrazené hranolky, pizza, kebab a
hamburger (použitie tohto auta mu dovolil jeho šéf), a to za účelom poskytnutia sexuálnych služieb, ale
po ich poskytnutí v byte na ul. gen. Goliana nebol spokojný (nebolo to podľa jeho predstáv). Preto na ulici
oslovil mladého chlapca, či nevie kde poskytujú dievčatá sexuálne služby. Tento chlapec ho navigoval
na ulicu, kde ako prvú oslovil poškodenú Janu S.. Poškodená následne nastúpila k nemu do auta, kde
jej povedal, o čo má záujem (orálny sex), dohodli sa na cene, dal jej sumu 20,- €, na čo ho poškodená

navigovala na svoje miesto, malo sa volať Modranka. Po poskytnutí sexuálnych služieb mu povedala,
že jeho čas vypršal. Keďže ale nebol uspokojený, tak jej navrhol, že jej doplatí, s čím ona súhlasila. Dal
jej ďalších 20,- €. Keď takto dal poškodenej všetky svojej peniaze a stále nebol uspokojený a chcel, aby
zostala ešte s ním, navrhol jej, že pôjdu do Trnavy k bankomatu a vyberie peniaze (avšak obžalovaný
priznal, že vedel, že bankomatovú kartu pri sebe nemá a takto poškodenú klamal, pretože chcel, aby s

ním zostala). Postupne chodili k viacerým bankomatom, bolo ich spolu 7, do ktorých obžalovaný vkladal
kartičku od technického preukazu motorového vozidla a poškodenej uvádzal, že (každý) bankomat je
buď pokazený alebo prázdny, lebo je po výplatách. V prípade posledného bankomatu však k nemu išla
poškodená s ním a videla, že tam obžalovaný nevkladá bankomatovú kartu, na čo jej povedal, že si ju
asi zabudol na čerpacej stanici OMV, na ktorej predtým kupoval cigarety. Poškodená ho uspokojovala

orálne i ručne. Poškodená nebola v aute spútaná proti svojej vôli. Táto časť výpovede obžalovaného
korešpondovala aj s výpoveďou poškodenej.

Obžalovaný A. E. ďalej vypovedal na hlavnom pojednávaní, že ako boli v tej Modranke, tak vždy, ako
si aplikoval pervitín, bolo to asi 3x, tak zo slušnosti sa vždy opýtal aj poškodenej, či si ona nechce dať,

čo ona vždy odmietla. Telefónne číslo, ktoré vtedy používal, bolo písané na jeho priateľku, nepamätal
si aké číslo to bolo. Na služobnom aute sa dali zamknúť iba zadné dvere, zamkol ich počas toho, čo
boli spolu, viackrát. Dvere zvonka auta sa otvoriť nedali. Poškodená mu tiež povedala, že si aj myslela,
že tie peniaze bude chcieť naspäť, a to asi z dôvodu, že jeho šéf mu posielal dvakrát SMS, z toho asi
zistila, že peniaze pochádzajú z tržby.

Obžalovaný A. E. tiež vypovedal na hlavnom pojednávaní odlišne ako poškodená v tom, že poškodená
mu poskytla sexuálne služby po 20,- € v Modranke celkovo 5-krát. Obžalovaný prvýkrát vo svojej
výpovedi spomenul, že ho poškodená požiadala o odvoz domov až po tom, čo zistila, že nemá
bankomatovú kartu (bolo to pri poslednom bankomate). Následne ho navigovala a keď prišli na miesto,

kde hovorila, že býva, tak sa ho opýtala, či si môže ešte zapáliť cigaretu. Vypol motor a ona si zapálila.
Po nejakej chvíli sa ho spýtala, že či by jej dal z toho pervitínu, čo jej predtým núkal. Odpovedal jej,
že áno. Tak naštartoval a poškodená ho navigovala smerom na Modru. Tam prišli až na nejaké pole,
dali si obaja pervitín a tam boli až do rána, až kým nezačalo svitať, až kým neprišiel nejaký traktor.
Niekoľkokrát si s ním teda aplikovala dobrovoľne pervitín. Ako sa na rohu poľa ten traktorista otáčal,

musel ich vidieť, on mu aj niekoľkokrát zakýval. Po nejakých 2-3 hodinách prišiel za traktoristom nejaký
pán na nejakom pickupe, ktorý sa s tým traktoristom asi 5 minút rozprával a potom odišiel. To pole bolo
pred obcou Boleráz v smere z Trnavy. Keď boli na tom poli a potreboval vyjsť z auta vykonať potrebu,
tak išiel do najbližších kríkov, tak isto aj poškodená a tá sa vždy vrátila. Keď z poľa odišli, išli do obce
Budmerice, kde má kamaráta Vojtecha N., od ktorého si chcel požičať peniaze, pretože všetky peniaze,

čo mal, dal poškodenej. Odtiaľ išli smerom na Modru, vošli do vinohradu a tam sa rozprávali. Tam po
14:00 hod. povedal poškodenej, že už by išiel rád domov, na čo ho ona poprosila, aby s ňou počkal
do večera, kým sa zotmie a po tom, keď sa zotmie, aby ju zobral na tú ulicu, kde ju vyzdvihol prvýkrát.
S tým súhlasil a potom ešte navrhol poškodenej, že či ešte niečo vyskúšajú ohľadom sexu, s čím ona
súhlasila, aj skúšali, ale nemal erekciu, tak asi po 10 až 15 minútach od toho upustili. Chcel ju potom

odviezť do Trnavy. Keďže už nemal v aute benzín, tak poprosil poškodenú, že či by mu dala peniaze na
benzín, aby sa mohol dostať do Bratislavy. Povedal, že suma 10,- € bude stačiť a tieto peniaze mu aj
dala. Natankovať išiel na čerpaciu stanicu Slovnaft do Pezinka, prišli na ňu okolo 22:00 hod. Bolo tam
vtedy asi 5-10 áut v stojanoch, bolo tam aj strašne veľa ľudí a až neskôr sa dozvedel, že bolo v ten deňvinobranie. Ako prišli na pumpu, poškodená mala po celý čas otvorené dvere, zároveň sa aj rozprávali.
Išiel dovnútra zaplatiť, stáli pred ním 2-3 ľudia, zaplatil a išiel do auta, s tým nech ho naviguje do Trnavy.
Prišli až do Ružindolu a zablúdili. Potom sa objavili na nejakom poli v obci Ružindol, kde jej povedal, že

potrebuje všetky tie peniaze, čo jej dal, lebo mu budú chýbať do tržby. Poškodená mu vtedy dala 100,-
až 120,- €. Potom ju poprosil, aby vystúpila z auta. Z auta ju neťahal. Telefón jej zobral z kabelky, ktorú
v tom čase mala v aute pri nohách. Ten mu nedala, zobral jej ho, chcel ho speňažiť, ukradol ho. Ako
jej zobral telefón a peniaze, nechal ju na tom poli, išli o niečo ďalej, potom sa rozutekal k autu a odišiel
do Bratislavy na firmu odviesť auto a potom išiel domov. Obžalovaný popísal aj to, ako s poškodenou

sledovali porno. On mal svoj telefón vybitý a pýtal sa poškodenej, či si môže dať svoju SIM kartu do jej
telefónu. Povedala mu, že áno, vypla si telefón, vybrala si svoju SIM kartu, dala tam jeho SIM kartu, a
poprosil ju, aby ho spojazdnila a aj internet, lebo to nevedel. On potom našiel jednu porno stránku, dal
ju do vyhľadávača, a potom spolu pozerali porno. Keď odchádzal z auta, tak auto nezamykal a kľúče
vtedy vytiahol zo zapaľovania a dal ich do takej priehradky, ktorá je na palubnej doske nad autorádiom v
strede, pretože to auto, keď bol kľúč v zapaľovaní a nebolo naštartované, tak sa stále zapínalo svetlo vo

vnútri, bolo tam niečo s tým vadné. Po tom, čo sa zmocnil telefónu poškodenej, našiel v ňom nejaké jej
fotky a videá a potom našiel aj SMSku, ktorú niekomu písala, v ktorej bolo uvedené „dojdi na letisko za
Bolerázom“. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný nevedel tiež relevantne vysvetliť, prečo v prípravnom
konaní vypovedal inak, keď uviedol, že poškodenej povedal, aby mu dala svoj mobilný telefón iPhone,
ktorý bol v bielom obale, s tým, že tento poškodená vytiahla zo svojej kabelky a dala mu ho, čo sa tiež

udialo mimo auta. Vyjadrenie obžalovaného v tom smere, že tak vypovedal hodinu po svojom zadržaní,
kedy bol ešte pod vplyvom drog, je nedostatočné, resp. táto jeho výpoveď, ktorá bola prečítaná, bola
uskutočnená dňa 23.09.2016 od 13:40 hod. do 15:30 hod., teda po viac ako 1 dni od jeho zadržania.

Poškodená A. S. na hlavnom pojednávaní naopak vypovedala, že po nastúpení k obžalovanému do jeho

auta, ktoré podrobne popísala, išli na „jej miesto“, malo ísť o taký kút za futbalovým ihriskom v Modranke.
Uviedla, že peniaze si od neho vypýtala vždy skôr, ako mu poskytla sexuálne služby. Druhýkrát jej dal
20,- € v drobných minciach. Po tom, čo mu poskytla svoje služby a jemu to trvalo dlho, tak mu povedala,
že keď sa nespravil, tak to jej problém nie je a nech ju odvezie naspäť. Obžalovaný jej priplatil, ak s
ním bude ďalšiu hodinu. Ona súhlasila. Opakovane sa však nespravil a zasa mu povedala, že potrebuje

ísť naspäť. Na to obžalovaný reagoval tak, že jej povedal, že jej znova priplatí, že jej dá 100,- €, pokiaľ
s ním bude do polnoci, ale že musia ísť do bankomatu. Verila mu, tak ho znova uspokojovala, zas sa
nespravil, tak mu povedala, nech ju odvezie domov, naspäť, že už s ním nechce byť, na čo obžalovaný
povedal, že dobre, ale pôjdu do bankomatu, že on nie je „sviňa“, že jej chce dať tých 100,- €. Ako boli v
tej Modranke, tak si všimla na ruke obžalovaného, že na nej mal vytetované nejaké meno a čísla. Pýtala

sa ho, že či to je jeho žena, on povedal, že to je dátum narodenia jeho mamy a dátum kedy zomrela.
Následne ho navigovala k viacerým bankomatom v meste Trnava, ku ktorým sa pokúsiť vybrať peniaze
išiel obžalovaný vždy sám. Peniaze však u žiadneho z nich nevybral, vyhovárala sa na to, že je pred
výplatami alebo že je bankomat pokazený. Obžalovaný ju vždy uisťoval, že jej tie peniaze chce dať,
že má rozmýšľať, kde je ďalší bankomat. Potom sa ju pýtal, či je v pohode, ona mu povedala, že je

nervózna, prišla aj o peniaze a fajčila by cigarety. Na to išli na jeho podnet na čerpaciu stanicu OMV,
kde jej kúpil cigarety a ona si zapálila v aute. Potom sa jej pýtal, či nepozná nejaký motorest alebo niečo
podobné, že ráno by šiel s ňou do banky a vytiahol by pre ňu peniaze. Na to mu odpovedala, že určite
nie, že by s ním určite nešla, že chce ísť domov a že mal povedať, že nemá peniaze. Potom išli na jeho
podnet k ďalšiemu bankomatu, ktorý podľa neho opäť nefungoval. V tom mu povedala, aby ju odviezol

domov, že mu kašle tie peniaze a chce ísť domov. On povedal, že ho to štve, že jej nemôže dať tých
100,- €. Po tom, ako ju išiel údajne odviezť domov, tak ju ešte napadlo, že pri bytovom družstve je ďalší
bankomat, bolo to na Prednádraží, kam išli. Tam s ním išla do bankomatu už aj ona a zistila, že do
bankomatu nedáva bankomatovú kartu. Povedal jej, že sa pomýlil, pričom nenašiel vo svojej peňaženke
bankomatovú kartu a že si ju teda musel zabudnúť na tej čerpacej stanici. Pýtal sa jej, či tam s ním pôjde.

Odpovedala mu, že na to kašle, že keď nemal peniaze, tak mal povedať a že chce ísť naspäť domov.
Opäť naliehal na to, aby premýšľala nad miestom, kde sa dajú ešte vybrať peniaze. Na to mu povedala,
že chce ísť domov a on povedal, že dobre a pýtal sa čo s tou bankomatovou kartou. Odpovedala mu, že
sa môžu ísť pozrieť na tú čerpaciu stanicu. Ako išli okolo Bikrosu, to je na Prednádraží, obžalovaný jej
počas jazdy vytrhol strieborný telefón zn. iPhone v priesvitnom obale z ruky a aj kabelku, ktorú mala na

kolenách, so slovami: „nech nerobím žiadne pičoviny a nič sa mi nestane“. Ona mu povedala, že chce
ísť domov, nech si zoberie čo chce, že má doma 9-ročnú dcéru, nech jej nič nespraví, že chce ísť domov
a nech ju pustí. V tom jej povedal zasa to isté, že keď nebude robiť pičoviny, že sa jej nič nestane, že
sa má upokojiť a má prestať plakať (lebo sa rozplakala). Potom ho na jeho výzvy navigovala po uliciachv Trnave, pričom opakovane mu povedala, že chce ísť domov, že nech ju pustí, že ju bude hľadať jej
brat, ktorý je policajtom a aj dcéra sa bude o ňu báť. Na to jej povedal, že on nie je zlý, že on to takto
nechcel a že sa nemusí báť, že jej nič nespraví a že má byť v kľude. Ako vychádzali z Trnavy, tak jednou

rukou šoféroval, druhou rukou ju chytil hlavu a dal jej ju do svojho rozkroku a povedal jej, aby mu ho
vyfajčila, že peniaze vedela zobrať, ale vyfajčiť mu nevyfajčila. Potom robila, čo chcel, počas jazdy ho
fajčila, pričom nevidela, kam idú. Potom zacítila, ako prešli cez koľaje a cez niečo hrboľaté. Obžalovaný
vypol motor, odpásal sa a povedal, aby ho fajčila, že je špinavá kurva. Tak ho fajčila, lebo sa bála. Na
to sa odtiahla, začal ju fackať, dal jej facky na obe strany líca, na každú stranu po jednej. Na to mu

povedala, nech ju nefacká, na čo reagoval tak, že jej povedal, aby ho fajčila normálne a že potom ju
nebude fackať a nič sa jej nestane. Tak ho fajčila, spravil sa jej do úst a chcel, aby to zhltla. Ukázala mu
však, že ju napína, že sa povracia. Dal dolu okno zo svojej ľavej strany a ona sa tak nadvihla cez neho
a cez to okno to vypľula. Ako to vypľula, tak jej povedal, že on to takto nechcel, že mala si spraviť svoje.
Potom si všimla, že sú na nejakej roli medzi stromami, pričom obžalovaný ešte preparkoval auto tak,
aby neboli na tak rušnom mieste. Obžalovaný mal vtedy cez plece takú čiernu kabelku, z ktorej vytiahol

takú striekačku, v ktorej bol biely prášok. Pýtal sa jej, či nemá nejakú bankovku a ona mu dala 5-eurovú
alebo 10-eurovú. Na to zo svojich dverí vytiahol knižku - mapu Bratislavy, na ktorú si vysypal ten biely
prášok a z tej bankovky si spravil takú guličku a tak to vdýchol do seba. Potom sa ju opýtal, či chce,
ona mu povedala, že nie a že chce ísť domov. Povedal jej, že je to pervitín. Keď zopakovala, že chce
ísť domov, tak jej chytil ústa, a nasypal jej ten biely prášok do úst. Nevedela, ktorou rukou jej chytil ústa,

zdalo sa jej, že pravou rukou, a ľavou rukou jej nasypal ten prášok. Ona ten prášok zhltla a v kabelke
jej zostalo trošku vody, zapila to, tú kabelku mala vtedy už pri nohách, čím ju chcel obžalovaný uistiť, že
sa jej nič nestane. Ruky ale musela mať na kolenách. V ústach cítila horké, začali sa jej potiť ruky, mala
zimnicu, potom jej zostalo tak, že jej nebola zima, bála sa, ale už nie tak ako predtým. Potom sa ju začal
pýtať na brata, či je naozaj policajt, ako aj na jej dcéru. Znova mu zopakovala, že chce ísť domov, na čo

jej povedal, že dobre, pôjdu, ale aby o tomto nikomu nehovorila a aby nešla na políciu. Naštartoval auto,
ale hneď odparkoval bližšie ku hlavnej ceste. Zhasol motor a začal jej hovoriť, aby ho spravila rukou.
Vtedy sa aj presunuli na zadné sedadlá auta. Tak mu to robila s rukou, potom mu povedala, že ju bolí
ruka a on povedal, aby si odpočinula. Potom sa rozprávali o rodine. Potom ho znova začala fajčiť, pričom
sa opäť nemohol spraviť, začal jej nadávať, že je jeho kurva, že bude robiť čo on bude chcieť a ako on

bude chcieť. Na to si dal znova ten prášok a znova chcel, aby ho fajčila, čo aj urobila. Aj sa vyzliekla.
Popri tom, ako ho fajčila, tak jej začal hovoriť, či pozná nejakú webovú porno stránku. Povedal, že má
vybitý telefón a že si to pustí na jej telefóne. Ten bol vtedy v kabelke vpredu pri jej nohách. Povedal
jej, aby mu opatrne dala svoj telefón a že nech nerobí špekulácie, že sa nemá o nič pokúšať. Postavila
sa, natiahla sa do kabelky, opatrne telefón vytiahla a podala mu ho. On si vytiahol svoju SIM kartu zo

svojho telefónu a dal ju do jej telefónu. Pýtal si kód toho telefónu, ktorý mu dala. Dal si tam tú webovú
stránku a pustil si porno. On pozeral porno a ona ho pri tom pozeraní fajčila. Za takú pol hodinku až
hodinku sa telefón vybil, potom odložil telefón dozadu v aute, mal tam krabice z polystyrénu, ktoré dal
dopredu a tie dekle, čo sa dávajú navrch, tak tie dal na čelné sklo a jeden dekel dal po jej strane, bola
to pravá strana. Na to sa začali znova rozprávať. Pýtala sa ho, prečo to robí, na čo jej povedal, že to

takto nechcel, len si mala spraviť to, čo si mala. Potom jej dovolil zapáliť si cigaretu v aute. Ako dofajčila,
tak jej povedal, že asi sa nespraví, tak chvíľu bolo ticho, potom povedal, že to má ešte skúsiť znova.
Tak ho naspäť fajčila, ale nemohol sa spraviť. Potom jej povedal, že si má odpočinúť, znova si zapálila
cigaretu, potom ho mala znovu uspokojovať rukou. Potom sa opäť rozprávali a začínalo byť vonku už
svetlo. Na to sa jej spýtal, že či by jej nevadilo, keby ho obšťastňuje a díva sa na to viacej ľudí, na čo

mu odpovedala, že by jej to vadilo, že je hanblivá. Na to si všimli, že k nim ide traktor. Ona sa zohla,
nahla sa, bola celá holá, hanbila sa. Tak čakali, pokiaľ ten traktor prejde, ten prešiel a povedal jej potom,
aby mu opäť fajčila, že kto vie, či si to všimne ten traktorista, že jeho to vzrušuje, keď sa na neho niekto
pozerá. Na to za pár minút prišiel biely terénny jeep. Fajčila ho a on povedal, že sa nespraví, že sa môže
obliecť. Ten jeep, ako sa on obliekal a ona si hľadala veci, tak ten jeep medzitým odchádzal a ako odišiel,

začala sa obliekať a mala už na sebe spodné prádlo, tak traktorista bol vyše nich. Obžalovaný mu niečo
ukázal, ale nevedela čo. Nevedela, či to bolo na znak, že je všetko v poriadku, ale asi také niečo. Keď
boli oblečení, tak si sadla na predné sedadlo. Obžalovaný si tiež presadol dopredu, dal si aj opäť biely
prášok, potom mu povedala, že chce ísť domov. Povedal, že dobre, že idú. Z auta vtedy ešte vyhodil
nejaké sakle (vrecia), nevedela, čo v nich bolo, vyhodil ich na mieste, kde stáli. Potom odbočili na pravú

stranu od hlavnej cesty. Nevedela, ktorý smer to bol, bola v šoku. Potom si všimla tabuľu Modra a pod
Modrou bola šípka smer Trnava. Išli ďalej, už sa tak upokojila, myslela si, že už pôjde konečne domov.
Lenže odbočil doprava, stúpali hore kopcom a pri takých viniciach obžalovaný odparkoval, dal si biely
prášok a začali sa rozprávať. Rozprávali sa o jeho frajerke, on začal rozprávať, že to je firemné auto, žeodvčera nie je v práci a že mal odovzdať firemné auto, že povedal šéfovi, že si odskočí niečo vybaviť a
za hodinku príde, ale už neprišiel. Na to si skúšal zapnúť telefón, zapol ho, ale pípala mu baterka. Prišli
mu SMSky, mal neprijatý hovor od svojej frajerky a ževraj aj od svojho šéfa. Na to volal frajerke, hovoril

jej, že ju ľúbi, že sa napil a že prespal u nejakého kamaráta, že navečer dôjde domov. Ona mu niečo
rozprávala, ale nepočula to. Na to mu prišla SMSka, čo jej čítal od svojho šéfa, že kde je, lebo od včera
sa neozval a že neodovzdal ani auto a že sa má ozvať. Na to sa rozprávali, on povedal, že si musí niečo
vymyslieť, že kde bol, aby mu to šéf uveril. Na to mu prišla ďalšia SMSka, ktorú jej prečítal a v ktorej
bolo, že ak sa do piatej neozve, že ten majiteľ pôjde na políciu a udá, že mu ukradol auto. Na to si ona

ešte jednu zapálila a už sa stmievalo, tak pomaličky išli. Ako išli cez Modru, tak povedal, že asi nevydrží
benzín, že či by mu nedala nejaké peniaze. Tým, že sa chcela dostať aj ona domov, povedala mu, že
mu peniaze dá, teraz nevedela presne, či mu dala 10,- alebo 15,- €. V Modre bola čerpacia stanica
zatvorená. Dostali sa preto až na čerpaciu stanicu do Pezinku, Obžalovaný na nej vystúpil, natankoval,
zaplatil, sadol si do auta a odišli. Keď tankoval, ona bola v aute. Potom prišli do nejakej dediny, v ktorej
povedal, že sa zamotali, nevedela ani ona kde sú, tak sa chcela opýtať niekoho, lenže on povedal, aby

sa nepýtala, že každá poľná cesta niekam vedie, tak išli dolu kopčekom po pravej strane zo začiatku
toho kopca boli nejaké domy, potom už nebolo nič, ako išli, nevedela, či to bolo po ľavej strane, tak tam
bolo žito v takých kockách, bola to slama a po pravej strane bola slnečnica na poli. Išli úplne dozadu,
na koniec tej role, kde videl, že sa nikam nedostanú. Zastavil pri kockách slamy so slovami, že si musí
odpočinúť, lebo z tej cesty je unavený. Ona si zapálila v aute a on jej povedal, že potrebuje nejaké

peniaze, lebo ho šéf zabije, že celú tržbu dal jej. Ona mu povedala, že keď chce, tak mu niečo dá, nech
ju ale hodí domov. V tom jej vytrhol kabelku, v tom čase boli v aute, ona sa ho pýtala, že čo robí, on
vystúpil z auta, kabelku držal v ruke, prišiel k jej dverám, otvoril ich a povedal jej, že má vystúpiť. Ona
však nechcela vystúpiť, lebo tušila, že ju tam obžalovaný chce nechať. Preto ju chytil za ruku, nevedela
za ktorú, potiahol ju, ona vystúpila, celý čas ju držal tú istú ruku, išli dozadu ako mal zadné dvere, pri

konci auta, tam sa jej pýtal, že odkiaľ má ten telefón, povedala mu, že ho kúpila od kamarátovej ženy
za 80,- €. Spýtal sa jej, že či je hľadaný, či tam je GPS, ona mu na to povedala, že asi áno, vytiahol jej z
kabelky peniaze, mala tam vtedy 80,- € a dal si ich do svojej čiernej kabelky, ktorú mal cez plece. Začala
ho prosiť, nech jej niečo nechá pre malú, ktorá ide ráno do školy, on povedal, že je šikovná, že pôjde ešte
von a určite si ešte nejaké peniaze zarobí. Povedala mu, že už von nejde, že aj tak nič nespraví, potom

sa jej znova opýtal, odkiaľ je ten telefón, na čo mu povedala to isté. Potom jej vrátil prázdnu kabelku,
zobral z nej peniaze a telefón, nechal jej tam „ženské veci“. Potom jej povedal, aby sa otočila a kráčala
od auta preč. Jej už došlo to, že ju tam chcel nechať, tak si kľakla a plakala s tým že nech ju hodí aspoň
domov alebo kúsok pri Trnavu. Povedal, že sa má postaviť, nemá ho provokovať a má robiť to, čo on
chce. Povedal jej aj to, aby nechodila na políciu, že vie kam chodí a kde sa pohybuje. Tak sa otočila

a pomaličky kráčala od auta preč. V tom počula ako uteká, ako buchli dvere a ako auto odchádza, iba
to počula, bola otočená. Potom sa otočila a videla ako odišiel. Nevedela kam išiel. Odchádzal tak, ako
prišli a na hlavnú cestu ho už nevidela. Následne sa zobrala a išla po tej hlavnej ceste. Po pravej strane
hlavnej cesty bolo naľavo parkovisko, na ktorom zostala stáť, lebo najprv nevedela, ktorým smerom je
Trnava. Na to išiel z toho kopca z ľavej strany nejaký mladý chlapec, ktorého sa spýtala, ktorým smerom

je Trnava a išla potom tým smerom. Na parkovisku zastalo jedno auto a nejaký chalan na bicykli sa tam
s ním rozprával. Kým došla na parkovisko, tak to auto pomaly začalo odchádzať, tak zakričala, či by
ho nemohol ten chalan na bicykli zastaviť a on na neho zakričal. Auto zastalo, ona išla k autu, sedeli
tam dvaja mladí chalani, ktorých poprosila, či by ju mohli hodiť do Trnavy, že bola práve okradnutá, že
nemá ani cent a nemá si ani odkiaľ zavolať blízkym. Ten šofér povedal, že on nemá toľko benzínu a že

má ísť na autobus. Dal jej 70 centov na autobus a povedal jej, že každú chvíľu by mal ísť autobus do
Trnavy. Tak mu poďakovala, otočila sa, kde je zastávka, bola krížom cez cestu, oproti takému šenku.
Potom zistila, že tá dedina je Ružindol. Od pani zo šenku zistila, že autobus do Trnavy už nepôjde. Na
to sa zobrala a išla do Trnavy pešo. Zastavili ju ale policajti, pretože bola v tmavom. Následne im všetko
povedala, poslali ju naspäť na zastávku, aby čakala na vyšetrovateľa. Prišiel vyšetrovateľ, pýtal sa jej,

čo sa stalo, ona mu povedala, čo sa stalo, pýtal sa jej ako obžalovaný vyzerá, čo mal oblečené, na
akom aute a kedy koľko minút dozadu odišiel. Potom policajti ju zobrali do trnavskej nemocnice, kde bola
kontrolovaná, lebo ako mu robila tie sexuálne veci, tak bola na lícach poodieraná od zubov. Doktorka
povedala, že tam nič nevidí, ona jej povedala, že ju to štípe, že to cíti. Potom ju policajti odviezli do
Cífera z dôvodu, že Ružindol patrí pod Cífer, tam aj vypovedala. Bola tam do šiestej ráno. Doplnila, že tie

veci, o ktorých vypovedala, nerobila dobrovoľne. Dobrovoľne dala obžalovanému iba peniaze na benzín
a dobrovoľne s ním chodila po tých bankomatoch a odvtedy, čo jej zobral veci, tak to bolo iba všetko
robené z jeho strany. Robila to preto, lebo sa bála. Bála sa, že jej niečo spraví, má 9-ročnú dcéru, čo mu
aj povedala. Bola pripútaná aj bezpečnostným pásom, ale to bolo dobrovoľne a vtedy, keď navštevovalitie automaty. Auto obžalovaný zamykal i zvnútra, keď v ňom boli a zamkol ho aj zvonku. Keď išiel na
tú prvú benzínku v Modre, ktorá bola zamknutá, tak vtedy zamkol auto. Ďalej si už presne nepamätala.
Počas toho, čo boli spolu, nikto nejedol ani nepil. Počas celej doby nikto z nich nešiel ani na toaletu.

Nebola nikdy užívateľkou omamných a psychotropných látok, neskúšala ani pervitín. Počas tej doby sa
nepokúšala ani utiecť, pretože sa bála, napadlo jej to, ale prvé, čo ju tiež napadlo, bolo to, že keď ju
nájde, tak jej niečo urobí, nevedela v tej chvíli, čo má robiť. Na čerpacej stanici v Pezinku, kde tankovali
benzín, boli len oni a predavačka. Nepamätala si, či ju vtedy zamkol v aute. Neskúšala nikoho volať o
pomoc. Jej sa toto stalo prvýkrát, nedokázala nič. Bála sa, že ktovie, či mu neprepne. Od tej doby, čo jej

obžalovaný vytrhol telefón, tak ho po celý čas mal on v ruke a potom videla, ako ho vyťahuje zo svojej
ľavej strany v aute. Potom, aby mu uverila, čo jej povedal, že jej všetko vráti, ho obžalovaný nechal hore
v strede palubovky. Potom ho dal do kabelky a mal ho potom v rukách aj vtedy, keď si do neho dával
svoju kartu. Ona mala telefón v ruke iba v čase, keď ju požiadal, aby mu ho dala a to ju mal po celý
čas v dohľade, pozeral sa na ňu. Sama mohla manipulovať s telefónom iba vtedy, keď jej povedal, že
ho má vypnúť. V tom čase jej nonstop volal priateľ, možno sa bál, aby s ním nekomunikovala. Ako jej

začal zvoniť telefón, obžalovaný zostal taký rozrušený, nervózny. Telefón mala v ruke iba vtedy, keď ho
mala vypnúť a keď mu ho podávala. Telefón určite nepoužila, netelefonovala, neposielala ani SMSku,
lebo ho nemala. Myslela si, že obžalovaný zakryl okná preto, lebo boli v blízkosti cesty, po ktorej chodili
autá, ktoré svietili svojimi svetlami do ich auta. Nevedela, či ho to vyrušovalo alebo čo. Dal ich preč
až vtedy, keď odchádzali z toho miesta. K bližšiemu popisu toho, ako jej aplikoval drogy, uviedla, že

nevedela presne ktorou rukou, ale ona sedela na svojom mieste, on sedel na svojom mieste, on sa iba
tak otočil, chytil jej rukou ústa a druhou jej nasypal do úst drogu. Drogy mal v umelohmotnej striekačke,
nasypal jej to z nej. Piest zo striekačky odstránil a nasypal jej prášok do úst, tak isto si ho nasypal vtedy
na mapu tej Bratislavy. Drogy nevypľula preto, lebo sa bála, zhltla to a hneď to zapila malinovkou. Bála
sa, že ju nepustí, preto mu povedala, že má doma dieťa, ktorá však bolo vtedy zverené do náhradnej

rodiny. Bála sa o seba a myslela si, že ho to obmäkčí a pustí ju. Prvýkrát mu povedala už v Modranke,
že ju doma čaká dcéra. Potvrdila pravdivosť prečítanej časti svojej výpovede z prípravného konania,
kde uviedla, že auto bolo uzamknuté počas jazdy od benzínky v Modre až dovtedy, ako stáli v poli v
Ružindole. Odomknuté bolo vtedy, ako stáli na benzínke v Pezinku (na hlavnom pojednávaní uviedla,
že si to nepamätá). Auto bolo zamknuté ešte počas toho, ako boli na poli v Boleráze. V Boleráze sa o

útek nepokúšala, lebo sa bála a auto bolo zamknuté. Taktiež za jazdy neskúšala otvoriť dvere.

Počas výpovede poškodenej A. S. na hlavnom pojednávaní dňa 11.05.2017 (viď vyššie) táto v druhej
polovici svojej spontánnej výpovede zároveň vyhŕkla slzy.

Poškodená A. S. bola na hlavnom pojednávaní dňa 17.07.2017 aj dopočutá, pričom odpovedala na
otázky tak, že po skutku už neprostituovala, lebo sa od tejto situácie bála a snaží sa nájsť si normálnu
prácu. Od septembra 2016 sa k tomu viac už nevrátila. Zdalo sa jej, že v Pezinku obžalovaný tankoval
benzín za 10,- €. Počas obdobia, kedy bola s obžalovaným nedobrovoľne, fajčila cigarety len v aute,
nie vonku. V aute obžalovaného sa nenachádzalo pitie, ktoré by nebolo jej. V jej telefóne sa nachádzali

aj fotografie jej dcéry.

Svedok Z. C. na hlavnom pojednávaní okrem iného vypovedala, že žije s obžalovaným od decembra
2015 ako druh a družka v jednej domácnosti. O skutku nevedela nič. Obžalovaný jej v živote neublížil,
nemôže na neho povedať žiadne krivé slovo. Nevedela o tom, že by obžalovaný pozerával porno a bral

omamné a psychotropné látky. Nevedela, kde bol v období od 15.09.2016 do 17.09.2016. Hovoril jej iba,
že ide von s kamarátmi. V tom období sa s ním ale kontaktovala. Obsahom ich rozhovoru bolo to, kedy
príde domov a koľko dlho bude ešte vonku. Ona sama mala na seba napísané 3 SIM karty a používala
aj SIM kartu s telefónnym číslom 0904677871, ktorú však obžalovaný nikdy nepoužil. Nevedela nič o
tom, ako mohla byť SIM karta evidovaná na jej meno bola použitá v mobilnom telefóne poškodenej dňa

16.09.2016.

Svedok B. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná ako jeho zamestnanca, robil
pre neho ako šofér - kuriér jedla. O skutku nemal žiadnu vedomosť. Nevedel, kde bol obžalovaný v
období od 15.09.2016 do 16.09.2016, v tom období v práci nebol. Hľadali svoje služobné auto Peugeot

307 modrej farby s nálepkami firmy, bolo to Combi, benzínové, auto našli až za 3 dni náhodne o dve
ulice ďalej od miesta ich prevádzky. Bolo to auto, ktoré šoféroval v tom čase obžalovaný. Nevedel,
že obžalovaný bol na tomto ich aute niekde v Trnave, v Bolerázi a pod. Vždy im odovzdal tržbu bez
problémov. Pamätal si, že obžalovaného asi kontaktovali počas tohto obdobia za účelom odovzdaniaauta. Stávali sa aj také veci, že obžalovaný ho požiadal o to, aby si mohol ísť na tom aute počas
práce aj niečo vybaviť. V tomto prípade ho však o to nepožiadal. Keď nevedeli nájsť vozidlo, zasielali
obžalovanému aj smsky, tie mu posielal jeho otec, písal mu niečo približne v tom zmysle, že nech vráti

auto, inak zavolajú políciu. V tom čase mal obžalovaný tržbu 60,00 až 80,00 €, ktorú mu dal z malej časti
stravnými lístkami a vo zvyšku v hotovosti. O závade interiérového osvetlenia vo vozidle nevedel. Auto
sa zamykalo aj diaľkovo a nemal vedomosť, že by jeho zámky nefungovali správne.

Svedok A. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 16.09.2016 sa nachádzal na poli na konci

obce Boleráz. Pole je veľké cca 2 hektáre a má ováľovitý tvar. Prišiel tam ráno, keď tam už obžalovaný
bol. Prišiel s traktorom a išiel mulčovať a kosiť trávu. Pred skutkom obžalovaného nepoznal, je si však
istý, že obžalovaný je určite tá osoba, ktorú videl v aute Peugeot 307 SW, modrej farby. Videl tam s
obžalovaným aj nejakú pani, ktorú nepozná. Na tom poli najprv začal robiť od cesty, aby ich nerušil a
potom sa presunul za koľajnice s tým, že ako prechádzal za koľajnice, tak tá pani obžalovaného orálne
uspokojovala. Obžalovaný jej vtedy nedržal hlavu ani nič, len mu kýval oboma rukami z auta. Kýval mu

pri zadnom okne, zreteľne to videl, ruky nedával von z auta. Vtedy obaja sedeli na zadných sedadlách na
pravej strane v smere jazdy. Obžalovaný nemal nič oblečené a u pani videl iba jej hlavu. Nevedel by ju
opísať, videl ju len z diaľky. Potom ich nesledoval, išiel ďalej s tým, že potom mal prísť jeho vedúci - pán
Kaša, aby mu vysvetlil ďalší postup práce, ako má pracovať s tým, že auto tam bolo stále. Keď prišiel
pán E., povedal mu tiež, že obžalovaného tá pani orálne uspokojovala. Po odchode pána E. pracoval

ďalej, auto tam bolo stále a potom začal mulčovať aj pri nich bližšie s tým, že po nejakej dobe vyšli obaja
z auta von a vonku sa obliekali. Potom si spolu zapálili a debatovali tam asi vyše hodiny a smiali sa tam
a podobné veci. Bolo vidieť ich grimasy na tvári, celú hodinu sa ale na nich nepozeral. Nepočul ich smiať
sa, ale z diaľky, zhruba 30 metrov, videl, ako sa usmievajú. K bližšiemu popisu toho, čo videl, uviedol,
že tá pani stála za autom s tým, že stáli tak, že obžalovaný bol zboku a tá pani stála oproti nemu, a

fajčili spolu normálnu cigaretu a rozprávali sa a začali sa smiať obaja. Vtedy bol vo vzdialenosti asi 20
metrov a trvalo to asi 10-20 minút súvisle. Pri odchode z poľa videl, ako pani drží telefón a niečo píše
alebo sa s ním hrala, nebol si istý. Obaja sedeli v aute. Od obžalovaného a tej pani sa nachádzal v
najbližšej vzdialenosti asi 1,5 metra, keď mu obžalovaný kýval. Z kabíny videl do vnútra auta. Nachádzal
sa vo výške zhruba 2 metre od zeme s tým, že jeho hlava sa nachádzala nad strechou. Po poli chodil s

traktorom dookola. Vracal sa opakovane k autu asi 3x. Pri tom aute bol zhruba pol hodinu. Na pole prišiel
o 07:30 hod. ráno a bol tam zhruba cca do 13:00 hod. To auto tam bolo celú dobu, počas ktorej tam bol
i on. Nespozoroval, že by sa obžalovaný na tej žene dopustil akéhokoľvek násilia. Videl, že z auta vtedy
vynášali nejaké servítky. V aute videl ešte nejakú bielu škatuľu, ktorá bola vzadu v kufri, pričom jedno
okno vzadu z druhej strany v smere jazdy vľavo, na ktoré nevidel, bolo zakryté nejakou látkou a zdalo

sa mu, že i okno v kufri bolo zakryté. Nespomenul si, čo mali obaja oblečené. Dodal, že na prácu, ktorú
vtedy vykonával, je potrebné sa sústrediť v tom zmysle, že zakaždým je potrebné sa aj pozerať dozadu,
aby človek niečo nechytil. Na obžalovaného a tú pani sa pozeral zhruba raz za 15 minút. Keď bol bližšie,
tak častejšie. Tá žena sa na neho ale nikdy nepozerala, ani keď išiel okolo.

Svedok P.. C. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 16.09.2016 sa nachádzal na poli v blízkosti
obce Boleráz, kde vykonával bežnú kontrolu traktoristu, ktorá vyplýva z jeho funkcie a ako prvé tam videl
biele auto, ktoré ale nevedel bližšie popísať, a v ňom muža a ženu, ktorí sedeli v aute vzadu a ktorých
nevedel bližšie popísať. Videl ich z najbližšej vzdialenosti asi 10 metrov. Muž mu len zakýval a usmial
sa. Nevedel potvrdiť, že vo vozidle bol obžalovaný. Muža a ženu nevidel vychádzať z auta. Na poli sa

nachádzal asi 10 minút, bolo to poobede, odhadom o 14:00 hod. Prišiel na bielom Nissane Navarra.
Nevidel, že by sa ten muž k tej žene správal násilne. Nemal pocit, že by tá žena čokoľvek konala proti
svojej vôli a bola držaná násilím. Jakub E. mu povedal, že v tom aute vykonávajú pohlavný styk.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka G. B. vyplynulo, že obžalovaného zamestnávali so synom ako

brigádnika na rozvoz jedla z ich reštaurácie. Nemal vedomosť o jeho prípadnej závislosti od omamných
a psychotropných látok, a ani o tom, že by využíval služby prostitútok. Asi okolo 15.09.2016 nebol na
Slovensku, vtedy mu volal jeho syn Ali, že obžalovaný odišiel z ich vozidlom zn. Peugeot 307, EČV:
BA482HD, na rozvoz jedla a nevrátil sa. Nasledujúci deň mu viackrát volali na mobil, avšak nedvíhal ho.
Rovnako mu posielal aj SMS správy, aby sa ozval, ale stále sa neozýval.

ZnalkyňaMUDr.M.N.nahlavnompojednávaníuviedla,žesavplnomrozsahupridržiavazáverovsvojho
znaleckého posudku č. 44/2016 (č.l. 125-153 spisu). U obžalovaného zistila polymorfnú závislosť na
viacerých psychoaktívnych látkach - poruchy psychiky zapríčinené užívaním viacerých psychoaktívnychlátok (majoritne metamphetamin, THC, anamn. kokaín, heroín), syndróm závislosti - F 19.2 podľa
medzinárodnej klasifikácie chorôb. Syndróm závislosti sa prejavuje silnou psychickou túžbou po
opätovnom požití drogy, stratou kontroly v užívaní, pokračovaním v užívaní napriek dôsledkom, ako aj

uprednostňovaním drogy pred ostatnými činnosťami. Obžalovaný o prejavoch svojej závislosti vie. U
obžalovaného nebola zistená sexuálna deviácia. Sexuálne násilné správanie obžalovaného je v priamej
súvislosti s chronickým užívaním psychoaktívnych látok a drogocentrickej osobnosti s depraváciou
vyšších citov. Dlhodobé užívanie amphetaminom (pervitín) spôsobuje u mužov problémy s erekciou,
ktorá býva oslabená, rovnako i schopnosť dosiahnuť orgazmus. Pohlavný úd muža býva menej citlivý.

Zatiaľ čo príležitostné užitie pervitínu môže dočasne podporiť niektoré zložky mužskej sexuálnej aktivity,
chronické užívanie týchto látok vedie často k sexuálnym dysfunkciám. V čase spáchania skutku
bol obžalovaný pod vplyvom amphetaminu (pervitínu). Z forenzne psychiatrického hľadiska v dobe
spáchania skutku išlo u neho o ľahké až podstatné zníženie ovládacích a rozpoznávacích schopností,
toto si však obžalovaný spôsobil vlastným pričinením. Nešlo u neho o prvé užitie drogy, bol si vedomý
účinkov drogy na svoje osobnostné správanie, drogy dlhodobo užíval, vedel aké majú na neho účinky,

netrpel v tom čase toxickou psychózou ktorá by vylučovala ovládacie a rozpoznávacie schopnosti.
V súčasnej dobe je obžalovaný schopný chápať zmysel trestného konania. Trestné činy obžalovaný
spáchal pod vplyvom psychoaktívnej látky - amphetamínu s motiváciou uspokojenia sexuálneho pudu.
Napriek zistenému syndrómu závislosti nenavrhla uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie, nakoľko
toto by bolo pre nekritičnosť a nemotivovanosť obžalovaného k zmene životného štýlu neplnilo svoj

účel. Jeho pobyt na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný, pričom netrpí
duševnou poruchou v zmysle psychózy.

Znalkyňa S.. T. C. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava záverov svojho
znaleckého posudku č. 2/2017, ktorý vypracovala (č.l. 162-204 spisu). V znaleckom posudku skúmala

osobu poškodenej Jany S., ktorú vyšetrila dňa 20.12.2016. Zistila, že jej osobnosť je simplexná, emočne
a sociálne nezrelá, málo štruktúrovaná s nízkym ubitým sebavedomím a s narušeným sebahodnotením,
s poruchami v oblasti sociálneho kontaktu v smere nedostatku s dominujúcou psychickou slabosťou a
celkovou psychosociálnou nedostatočnosťou. Sebadôvera, najmä v sociálnych situáciách, je minimálna.
Prítomné sú pocity menejcennosti. Vo vzťahu k druhému pohlaviu sú postoje ambivalentné - na jednej

strane je submisivita so závislosťou a na druhej strane hostilita. Správanie je ovplyvnené domýšľavosťou
a podozrievavosťou, agresivitou (najmä verbálnou), neistotou, nerozhodnosťou a celkovou nezrelosťou.
Prítomná je zlá koordinácia celkovej psychickej činnosti, pričom pocity menejcennosti a neistoty má
tendenciu kompenzovať prehnanou aktivitou, ktorej chýba racionálna kontrola. Aktuálne hľadá úľavu,
aby sa zbavila nadmernej záťaže, ktorá pramení z jej obmedzovania. Bráni sa citovým väzbám,

pretože ju zväzujú, ale na druhej strane má potrebu bezstarostných a bezkonfliktných vzťahov s
blízkymi. Chcela by sa vyhraniť ako osobnosť s požiadavkou, aby okolie rešpektovalo a bralo do
úvahy jej názory, ako aj osobnosť. Tým sa dostáva do problémov, pretože naráža na odpor okolia.
Cíti sa vystavená nestálym požiadavkám, ktoré sa snaží prekonať, čo najviac sa ovládať, aby sa
vyhla otvoreným konfliktom. Súčasná situácia je pre ňu ťažko znesiteľná, no nevidí cestu, ako by

sa mohla zlepšiť. Chcela by z nej nájsť oslobodzujúce riešenie, ktoré by ju zbavilo záťaže, preto je
kriticky pozorná a dištancovaná. Psychopatologickú symptomatológiu v zmysle duševného ochorenia v
štruktúre jej osobnosti nenašla. V jej myslení nezistila fabulácie, konfabulácie či iné patologické obsahy
vo všeobecnosti ani vo vzťahu k predmetu vyšetrovania. Jej intelekt je v rámci populačnej normy
subnormný, pri miernej prevahe v praktickej zložke nad verbálnou s nevýznamnými deterioračnými

zmenami. Mentálna úroveň je znížená, je ovplyvnená celkovou psychosociálnou nedostačivosťou a
predpokladá, že takáto jej úroveň bola aj v čase spáchania skutku. Poškodená je schopná správne
vnímať, zapamätať si a reprodukovať udalosti, ktorých sa zúčastnila, resp. bola ich svedkom. Jej
celková psychická vyspelosť je oproti populačnej norme jej vývinového obdobia znížená, je ovplyvnená
nízkou intelektovou úrovňou, ako aj celkovou psychosociálnou nedostačivosťou. Psychodiagnostickým

vyšetrením nezistila motivačné činitele, ktoré by ju viedli k nepravdivej výpovedi. Na základe vyššie
uvedenej štruktúry intelektu a osobnosti poškodenej usudzuje, že jej výpovede nesú pozitívne znaky
všeobecnej a špecifickej vierohodnosti, preto ich zo psychologického hľadiska môžeme považovať
za vierohodné. Ďalej psychodiagnostickým vyšetrením nezistila známky posttraumatickej stresovej
poruchy, ktoré by súviseli s prežitými udalosťami súvisiacimi s vyšetrovanou trestnou vecou, preto ich

nepredpokladá ani do budúcna. Poškodená jej uviedla, že od skutku prestala prostituovať. U poškodenej
aktuálne nezistila známky závislosti na omamných a psychotropných látkach či alkohole. Na otázky
odpovedala, že pri svojich záveroch ohľadom vierohodnosti výpovede poškodenej brala do úvahy i iné
svoje prezentované závery ohľadom správania sa poškodenej (odpoveď na otázku č. 1), s tým, že priposudzovaní znakov špecifickej vierohodnosti zistila 88,9 %-nú zhodu vo výpovediach, ktoré mala k
dispozícii a už pri 75 %-nej zhode hodnotí, že výpovede nesú pozitívne znaky špecifickej vierohodnosti.
Dodala taktiež, že k jej základným osobnostným vlastnostiam patrí závislosť od druhého pohlavia a

znaleckým vyšetrením zistená hostilita u nej je vlastnosť získaná negatívnou skúsenosťou.

Z prečítaného znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odbor prírodovedného
skúmania a kriminalistických analýz, pod ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/13991 (č.l. 156-159 spisu)
vyplynulo, že vo vzorke krvi a vzorke moču obžalovaného odobratých dňa 22.09.2016 o 18:55 hod.

(zápisnica o prehliadke tela a podobných úkonoch na č.l. 208) bola zistená prítomnosť metamfetamínu
a jeho metabolitu amfetamínu, a to v koncentrácii 60 ng/ml krvi, čo nasvedčuje tomu, že bol
v čase odobratia biologického materiálu pod vplyvom metamfetamínu, a v koncentrácii viac ako
1000 ng/ml moču, čo taktiež nasvedčuje tomu, že užil metamfetamín. Vo vzorkách krvi a moču
odobratých poškodenej dňa 20.09.2016 o 12:20 hod. (zápisnica o odobratí biologického materiálu
na č.l. 212) naopak nebola zistená prítomnosť etanolu, omamnej a psychotropnej látky zo skupiny

kanabinoidov, amfetamínov, 3,4-metyléndioxy-metamfetamínu (MDMA), opiátov, metabolitov, kokaínu,
benzodiazepínov, barbiturátov, metadónu, buprenofrfínu a liečiv zo skupiny tricyklických antidepresív. V
moči sú metamfetamín a jeho metabolity detegovateľné 2-4 dni po aplikácií.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené tieto listinné dôkazy: lekárska správa (č.l. 4), príkaz na

osobnú prehliadku (č.l. 205), zápisnica o vykonaní osobnej prehliadky (č.l. 206-207), zápisnice o
prehliadke tela a podobných úkonoch (č.l. 208-209) s fotodokumentáciou (č.l. 210-211), zápisnica o
odobratí biologického materiálu (č.l. 212), zápisnice o vydaní vecí (č.l. 213-214), fotodokumentácia z
kamerového záznamu (č.l. 215-218), úradný záznam k odcudzenému mobilnému telefónu a odborné
vyjadrenie (č.l. 225), identifikácia odcudzených a stratených mobilov podľa IMEI čísla (č.l. 226),

identifikácia odcudzených a stratených mobilných zariadení podľa IMEI (č.l. 227), lustrácie telefónnych
čísiel (č.l. 228-229), fotodokumentácia z nálezu motorového vozidla (č.l. 230-238), evidenčná karta
vozidla (č.l. 239), výpis zo živnostenského registra (č.l. 240-241), mapa predložená obhajcom (č.l. 380),
príkazy na zistenie a oznámenie údajov o telekomunikačnej prevádzke (č.l. 399-403), výpis (report)
operácií elektronickej pokladne z ČS Slovnaft v Pezinku na Šenkvickej ceste zo dňa 16.09.2016 od

20:00 hod. do 00:00 hod. (č.l. 419-440), odpovede na príkazy na zistenie a oznámenie údajov o
telekomunikačnej prevádzke (č.l. 446-450, 453-456, 470), analýza predložená obhajcom s prílohou (č.l.
458-464) a správy OR PZ v Trnave a KR PZ v Trnave s prílohami (č.l. 516-517, 523, 524-527).

Z oboznámených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:

Z lekárskej správy (č.l. 4) vyplynulo, že poškodená Jana S. bola vyšetrená dňa 17.09.2016 o 02:20
hod. na ORL ambulancii FN Trnava, pričom uviedla, že má porezané ďasná od toho, že mala údajne
násilný orálny styk. Z lekárskej správy okrem iného vyplýva, že na jej gingiva (ďasne) vľavo dole bola
lokalizovaná malá drobná afta (= drobná bolestivá erózia alebo vriedok na ústnej sliznici). Z príkazu

na osobnú prehliadku (č.l. 205) a zo zápisnice o jej vykonaní (č.l. 206-207) vyplynulo, že obžalovaný
pri osobnej prehliadke po predchádzajúcej výzve uviedol, že mobilný telefón poškodenej zn. iPhone 4
v bielom priesvitnom obale už nemá, pretože tento predal známemu S. C.. Zo zápisnice o prehliadke
tela a podobných úkonoch (č.l. 209) s fotodokumentáciou (č.l. 210-211) vyplynulo, že obžalovaný má
na tele viacero tetovaní, a to i na pravom predlaktí, kde má vytetované meno „DARINA“ a dva dátumy.

Zo zápisnice o vydaní veci (č.l. 213) - kamerového záznamu zo dňa 16.09.2016 v čase od 00:50
hod. do 01:20 hod. z čerpacej stanice OMV v Trnave, ul. Hlboká 28 a z fotodokumentácie z tohto
kamerového záznamu (č.l. 215-218) vyplynulo, že na obrázku č. 1 je zreteľne vidieť osobné motorové
vozidlo zn. Peugeot 307 SW s EČV: BA-482HD, ako prichádza na túto čerpaciu stanicu s tým, že na
predných sedadlách sa vo vozidle nachádzajú 2 osoby - vodič a spolujazdec. Z úradného záznamu k

odcudzenému mobilnému telefónu a z odborného vyjadrenia (č.l. 225) vyplynulo, že dňa 21.09.2016
doniesla poškodená Jana S. na OKP OR PZ v Trnave krabicu od svojho mobilného telefónu zn. iPhone
4 s IMEI: 012540007514152, ktorý mal podľa odborného vyjadrenia v septembri 2016 hodnotu 80,00 €.
Z identifikácie odcudzených a stratených mobilov podľa IMEI čísla (č.l. 226) vyplynulo, že používateľom
tohto mobilného telefónu bola dňa 16.09.2016 aj Z. C., bytom X. Nová Ves 182, 991 07, resp. SIM

karta evidovaná na jej meno. Z lustrácie telefónnych čísiel (č.l. 228-229) vyplynulo, že Z. C. bola
registrovaná ako vlastníčka telefónnych čísiel 0904677865 a 0904677871 (operátor Slovak Telekom). Z
fotodokumentácie z nálezu motorového vozidla (č.l. 230-238) vyplynulo, že osobné motorové vozidlo zn.
Peugeot 307 SW s EČV: BA-482HD, bolo nájdené dňa 20.09.2016 v Bratislave na ul. Jelačičova 12, kdebolo bližšie fotograficky zdokumentované (iba zvonku), pričom zámok na dverách vodiča nebol zjavne
poškodený a na zadných sedadlách za spolujazdcom sa nachádzali vo vozidle biele krabice - boxy.
Vlastníkom a držiteľom vozidla bola spoločnosť MERCURY, s.r.o., so sídlom Bratislava - Nové Mesto,

Hattalova 12, IČO: 35799927 (viď evidenčná karta vozidla na č.l. 239), ktorej štatutárnym orgánom bol
G. B. (viď výpis zo živnostenského registra na č.l. 240-241). Z mapy predloženej obhajcom (č.l. 380)
bolo stotožnené miesto pri obci Boleráz, kde podľa obžalovaného odparkoval vozidlo a kde ich mali
možnosť vidieť pracovníci na poli (parc. č. 713/1 v k.ú. Klčovany a parc. č. 507/2 v k.ú. Šelpice). Na
návrh obhajoby súd vydal aj príkazy na zistenie a oznámenie údajov o telekomu-nikačnej prevádzke

(č.l. 399-403) na telefónne číslo 0949206713 poškodenej a IMEI jej mobilného telefónu, na ktoré však
podniky poskytujúce verejné siete alebo služby odpovedali negatívne, t.j. že požadovanými údajmi už
nedisponujú, resp. telefónne číslo 0949206713 nie je prevádzkované u operátora Slovak Telekom. (č.l.
446-450, 453-456, 470). Z výpisu (reportu) operácií elektronickej pokladne z čerpacej stanice Slovnaft
v Pezinku na Šenkvickej ceste zo dňa 16.09.2016 od 20:00 hod. do 00:00 hod. (č.l. 419-440) a na
to nadväzujúcej vypracovanej analýzy predloženej obhajcom s prílohou (č.l. 458-464) vyplynulo, že

podľa výpočtov a úsudku obhajcu na tejto čerpacej stanici v čase, kedy sa tam nachádzali obžalovaný
s poškodenou, muselo byť z hľadiska platenia na 2 pokladniach tejto čerpacej stanice viacero osôb,
nielen obžalovaný, poškodená a predavačka (ako o tom vypovedala poškodená). V tom čase bola tiež
v Pezinku akcia s názvom VINOBRANIE, čiže bol daný predpoklad aj väčšieho počtu ľudí na čerpacej
stanici alebo v jej blízkosti.

Súd zabezpečil aj ďalšie (listinné) dôkazy (bez návrhu procesných strán) pre účely posúdenia
vierohodnosti výpovede poškodenej. Oslovil operačné oddelenia OR PZ v Trnave a KR PZ v Trnave,
z odpovedí ktorých (č.l. 516-517) okrem iného vyplynulo aj to, že zistením príslušníkov PMJ OPP
KR PZ Trnava bolo potvrdené, že poškodená aj naďalej vykonáva, resp. poskytuje sexuálne služby

(následnými previerkami OKP KR PZ Trnava bola táto skutočnosť potvrdená, keď bola v Trnave na ul.
Mikovínihovyťaženáďalšianeznámaosobaposkytujúcasexuálneslužbyatátotiežuvedenúskutočnosť
potvrdila).Zďalšejtakejtosprávy(č.l.523)vyplynulo,žepoškodenáprivyťaženídňa04.09.2017uviedla,
že asi pol roka po skutku sexuálne služby neposkytovala a snažila sa riadne zamestnať, ale toto
sa jej darilo iba brigádnicky a nie na dlhšiu dobu. Nakoľko nemala pravidelný príjem a bola nútená

splácať výživné, k poskytovaniu sexuálnych služieb sa vrátila. Na podklade svojho pokynu správy od
OR PZ v Trnave a KR PZ v Trnave zabezpečila pokynom aj prokurátorka (č.l. 524-527), pričom zo
správy KR PZ v Trnave okrem iného vyplynulo, že matka poškodenej uviedla, že poškodená od skutku
pravidelne sexuálne služby neposkytuje, prostitúciu vykonáva len párkrát do mesiaca, nie pravidelne.
Je k nej nútená druhom Júliusom U., ktorý má veľké dlhy u svojho brata a musí ich aj takto splácať.

Poškodená bola naposledy kontrolovaná ako osoba poskytujúca sexuálne služby dňa 17.09.2016 o
00:20 hod. v Cíferi (bezprostredne po skutku). Poskytovať sexuálne služby mala dňa 16.08.2017 podľa
zistení hliadky OKP KR PZ Trnava v čase okolo 20:30 hod., to bolo zistené od neznámej osoby na ul.
MikovínihovTrnave.PoskutkupracovalapodľalustrácievSociálnejpoisťovniprespol.Amikov,s.r.o.(od
10.11.2016 do 03.12.2016), PRORSUM, spol. s r.o. (od 24.03.2017 do 24.04.2017) a DARKENMONIA,

s.r.o. (od 01.05.2017 do 03.05.2017, čo bol dátum vyžiadania lustrácie; v predchádzajúcich obdobiach
bola vedená ako zamestnanec, v prevažnej miere však na dohodu o vykonaní práce, u viacerých
zamestnávateľov, prevažne personálnych agentúr a vždy len na krátke časové obdobia). Zo správy OR
PZ v Trnave okrem iného vyplynulo aj to, že poškodená od 16.09.2016 do 30.07.2017 neposkytovala
sexuálne služby (ide o miestne a osobné poznatky pracovníkov polície), nemá záznam o kontrole

(osoby na ul. Mikovíniho sú pritom pravidelne kontrolované), od 16.09.2016 ju pracovníci OKP nevideli
poskytovať sexuálne služby, nebola ani vyťažovaná v žiadnej súvislosti, pričom bol vyťažený jej priateľ
Július U., ktorý uviedol, že sexuálne služby od 16.09.2016 neposkytovala, začala pracovať vo firme
Antolin, Trnava, kde zotrvala až do cca 30.07.2017. Momentálne už asi mesiac od 30.07.2017 si
príležitostne opäť privyrába poskytovaním sexuálnych služieb.

*** Výrok o vine ***

V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu
tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na § 2 ods. 19 Tr. por. a § 278 ods.

1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd mal
za preukázané, že sa skutok uvedený v obžalobe, s jeho miernou modifikáciou oproti podanej obžalobe,
stal a že tento skutok spáchal obžalovaný Jaroslav E..Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní oproti podanej obžalobe
pozmenil skutkovú vetu, pričom ako súčasť skutkovej vety mal za potrebné túto doplniť z dôvodu

aplikácie § 38 ods. 5 Tr. zák. o konštatovanie, že obžalovaný sa skutku dopustil napriek predošlému
odsúdeniu za iný zločin (vo vzťahu ku ktorému je tzv. špeciálnym recidivistom). Napriek istej modifikácii
skutku bol však súd toho názoru, že bola zachovaná totožnosť skutku oproti podanej obžalobe. Platí
totiž, že súd musí skutok uvedený v obžalobe prejednať vždy v celom rozsahu, pričom má právo a
povinnosť do rozhodnutia premietnuť výsledky hlavného pojednávania, ktoré prípadne údaje uvedené v

obžalobe modifikujú, ak sa neporuší totožnosť skutku. Tá je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata,
ktorá spočíva v konaní páchateľa a v jeho následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý je
relevantný z hľadiska trestného práva. Podstata skutku spočíva v účasti obžalovaného na určitej udalosti
vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu a z ktorej vznikol následok uvedený v
obžalobe.Pritomaniúčasť(aktivita)obžalovanéhoaaninásledok,ktorýtýmbolspôsobený,nemusiabyť
úplnezhodné,stačí,aksúaspoňsčastizachovanévrozhodnutísúdu(nazákladevýsledkovvykonaného

dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Podstata skutku preto nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti
týkajúce sa miesta a času spáchania činu, rozsahu následkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu
alebo formy zavinenia.

Obžalovaný sa počas hlavného pojednávania bránil tvrdeniami, že keďže poškodenej zobral peniaze

a telefón, tak si to celé na neho vymyslela. Nerozumel ani tej časti jej výpovede, ak jej mal vytrhnúť
kabelku, prečo by jej ju mal potom vracať, pričom sama poškodená mu z nej dala dobrovoľne 10,- € na
benzín. V súhrne uviedol, že nič z toho, čo bolo prečítané v skutkovej vete obžaloby, nie je pravda, nedal
jej žiadne facky, k ničomu ju nenútil, vždy keď niečo chcel, ona mu vyhovela. Uviedol, že spôsobom,
akým uvádzala poškodená, ako jej mal nasypať pervitín do úst, tak tým sa to spraviť nedá. Poškodená

tiež klamala v tom, že pervitín si s ním aplikovala dobrovoľne a vždy do nosa, pričom polícia poškodenú
neposlala na odborné lekárske vyšetrenie, ktoré by to preukázalo. Predtým, ako ju nechal na poli, tak jej
telefónlenvytiaholzkabelky,nevytrholjejkabelkuzrúk.Poškodenejuvádzal,abynekontaktovalapolíciu
preto, lebo sa bál, čo z toho bude, hlavne kvôli tomu telefónu. Doplnil, že na aute sa dali zamknúť iba
zadné dvere, zamkol ich viackrát, ale poškodená nebola s ním nasilu. Nepovedala mu, aby ich odomkol.

Keď chcela ísť na toaletu, tak sa von dostala, vykonala potrebu a vrátila sa do vozidla. V jej telefóne
tiež našiel SMSku, o ktorej vypovedal, čo ona poprela. V rámci vyjadrenia k jej výpovedi na hlavnom
pojednávaní dňa 11.05.2017 uviedol okrem iného aj to, že nie je pravdou, že by nič nepili, lebo v kufri
auta našiel kartón kofoly. Poškodená klamala aj v tom, že pozerali spolu porná, pričom našiel také, ktoré
sa páčilo aj jej. Bola to poškodená, ktorá na neho naliehala na druhý deň, aby s ňou zostal až do večera

a nech ju potom zoberie na to miesto, odkiaľ ju bral. Taktiež uviedol, že keďže mal poškodenej povedať,
že ho vzrušuje, keď na nich niekto pozerá, tak prečo z toho Bolerázu potom odišli? Keby to tak bolo,
tak by odtiaľ asi neodišiel. Poškodená tiež vypovedala, že sa spolu rozprávali a je divné, že ona bola
s ním nasilu a zrazu sa s ním baví ako s najlepším kamarátom. Poškodenú neobmedzoval na osobnej
slobode, mala možnosť z auta vystúpiť, boli aj v Pezinku, kde bolo vinobranie a bolo tam množstvo ľudí.

Mala teda možnosť viackrát dať najavo, že je držaná násilím, keby to tak bolo. Po celý čas bola s ním
dobrovoľne, za účelom finančnej odmeny, ktorú jej aj dal a hlavne s ním bola podľa neho kvôli drogám.

Jeho obhajca na hlavnom pojednávaní v rámci záverečnej reči uviedol podstatné argumenty, podľa
ktorých je výpoveď poškodenej (ako jediného priameho dôkazného prostriedku) v niektorých smeroch

lživá, a teda ako celok nevierohodná. Obhajca uviedol, že v priebehu hlavného pojednávania poškodená
v pozícii svedka po zložení prísahy minimálne 4-krát vedome klamala, pričom v ďalších prípadoch
uvádzala skutočnosti, ktoré možno posúdiť ako krajne nepravdepodobné, aj keď to nemožno preukázať
(!).

Podľa obhajcu klamala v týchto smeroch:
1/ na čerpacej stanici v Pezinku sa s určitosťou nachádzalo viac ľudí;
2/ na poli v Bolerázi bola aj mimo auta, ako o tom vypovedal svedok A. E.;
3/ poškodená na poli v Bolerázi voľne disponovala svojím mobilným telefónom, ako o tom vypovedal
svedok Jakub E.;

4/ že po skutku už neprostituovala.

Podľa obhajcu uviedla tieto nepravdepodobné tvrdenia:
1/ že počas toho obdobia nepoužila WC;2/ že auto nie je možné uzamknúť zvnútra spredu tak, že by nebolo možné dvere aj otvoriť;
3/ spôsob nanútenia drogy obžalovaným - nasypanie drogy do úst.

Obhajca taktiež poukázal na nepresvedčivé zdôvodnenie SMSky, ktorú obžalovaný našiel v
odcudzenom telefóne poškodenej s textom: „Som pri letisku, prídi po mňa“ (tvrdil to ale len obžalovaný),
pretože lokalita, v ktorej sa poškodená a obžalovaný vtedy nachádzali, je v blízkosti výcvikového letiska
pri Boleráze. Ako mimoriadne zvláštne sa obhajcovi javilo aj správanie sa poškodenej bezprostredne
po čine, keď v obci Ružindol stretla minimálne 3 osoby a žiadnu z nich neoslovila s prosbou o pomoc,

že na nej bol spáchaný ťažký zločin. Obhajca sa domnieval, že možným motívom, pre ktorý poškodená
úmyselne klamala v snahe obviniť obžalovaného zo závažného zločinu, je najmä vysoko emotívna
hodnota odcudzenej veci, pretože mobilný telefón okrem iného obsahoval aj fotografie jej vlastného
dieťaťa, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti.

Prezentovaná obrana obžalovaného bola vyvrátená vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní,

ktorého výsledky boli v neprospech obžalovaného.

Predovšetkým súd zdôrazňuje, že k predmetnej trestnej veci pristupoval citlivo, pričom vyhovel všetkým
(!) návrhom obhajoby a zabezpečil aj dôkazy z vlastnej iniciatívy na preverenie vierohodnosti výpovede
poškodenej. Po vyjadrení obžalovaného dal tiež poškodenej možnosť (priestor) reagovať na jeho

pripomienky, pričom následne sa k jej výpovedi a reakcii na jeho pripomienky obžalovaný už nevyjadril
a urobil tak až v rámci záverečnej reči.

Na preukázanie viny obžalovaného musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo

preukazuje všetky okolnosti obžalobného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasnevylučujemožnosťakéhokoľvekinéhomožnéhozáveru.Výrokovinemôžebyťzaloženýtedalen
na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania.Toplatítýmskôr,keďvprejednávanomprípadeexistujúdveskupinydôkazov,ktorésinavzájom
odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov.

Platí, že ak má slúžiť výpoveď poškodeného ako jediný relevantný priamy dôkaz preukazujúci vinu
obžalovaného bez ďalších priamych a podporných dôkazov, musí byť tento dôkazný prostriedok jasný,
logický, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný. Pri hodnotení
vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre jeho výpovede, teda

či si napr. neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam o
okolnostiach, o ktorých vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými
v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná je aj okolnosť vzťahu svedka k obžalovanému alebo
poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v príbuzenskom vzťahu, resp.
inom vzťahu. Tiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného záujmu svedka na výsledku trestného

konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a príčiny, ktoré by mohli mať na výpoveď
svedka vplyv. Je úlohou súdu, aby po zvážení všetkých týchto dôkazov a okolností prípadu, postupom
v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. podľa vnútorného presvedčenia, rozhodol, ktorú skupinu
dôkazov považuje za vierohodnú a ktorú nie.

Podľa názoru súdu výpoveď poškodenej A. S. na hlavnom pojednávaní, napriek menším odchýlkam
a nepresnostiam (ktoré však bolo možné podľa názoru súdu logicky vysvetliť) v spojitosti s inými
vykonanými dôkazmi, ktorým sa súd bude venovať nižšie, tieto uvedené atribúty preukázateľne spĺňala,
keďže mala svoj základ v iných nepriamych dôkazoch, s ktorými dostatočným spôsobom utvorila
logickú reťaz usvedčujúcich a vzájomne sa podporujúcich dôkazov preukazujúcich vinu obžalovaného

zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zhrnujúc, že súd nemal dôvod napriek námietkam obžalovaného neveriť výpovedi poškodenej Jany S.,
ktorá opakovane v danej veci vypovedala (viackrát v prípravnom konaní, tiež u znaleckého vyšetrenia),
pričom jej spontánna, dlhá, vnútorne logická, taktiež aj presvedčivá (a podľa názoru súdu aj úprimná)

výpoveď na hlavnom pojednávaní, kedy poškodená odpovedala na všetky položené otázky promptne,
logicky a nie v rozpore so svojou spontánnou výpoveďou, v spojení so znaleckým záverom o tom, že jej
výpoveď je vierohodná, ako aj s poukazom na zistenia, že po spáchaní skutku (s prihliadnutím, že sa jej
niečo podobné stalo po prvýkrát) po dlhšie obdobie prestala poskytovať sexuálne služby, nezistili sa unej motivačné činitele k nehovoreniu pravdy a je schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať
udalosti, ktorých sa zúčastnila, resp. bola ich svedkom, presvedčila súd o tom, že skutok sa stal tak, ako
to popisovala poškodená A. S.. Naproti tomu bola výpoveď obžalovaného Jaroslava E. podľa názoru

súdu nelogická, a tak súd nebol presvedčený o jej pravdivosti. Aj preto sa súd priklonil k výpovedi
poškodenej, ktorej verzia (skutkový dej uvedený vo výrokovej časti rozsudku) bola podporená aj ďalšími
vykonanými dôkazmi.

Z hľadiska skutkových záverov sa preto súd vyjadruje nasledovne:

Obžalovaný A. E. prišiel do Trnavy dňa 15.09.2016 za účelom sexuálneho uspokojenia. Po návšteve
bytu, kde mu boli prvýkrát v ten deň poskytnuté tieto služby, však nebol uspokojený (doslovne „nebolo
to podľa jeho predstáv“), a preto zobral na ul. Mikovíniho do auta poškodenú Janu S., ktorá mu 2-
krát poskytla svoje služby po 20,- € (druhýkrát si priplatil), ale rovnako nebol uspokojený. Poškodenej
dal vtedy všetky svoje peniaze. Zároveň počas tohto prvotného obdobia, čo bol s poškodenou,

požil aj drogy, pričom súd poukazuje na motív konania obžalovaného, resp. iné skutočnosti zistené
znaleckým dokazovaním MUDr. M. N. (jeho sexuálne násilné správanie bolo v priamej príčinnej
súvislosti s chronickým užívaním psychoaktívnych látok a drogocentrickej osobnosti s depraváciou
vyšších citov, pričom dlhodobé užívanie pervitínu spôsobuje u mužov problémy s erekciou, ktorá
býva oslabená, rovnako i schopnosť dosiahnuť orgazmus, pohlavný úd muža býva menej citlivý, a

nakoniectrestnéčinyobžalovanýspáchalpodvplyvompsychoaktívnejlátky-amphetamínusmotiváciou
uspokojenia sexuálneho pudu), ktoré závery korešpondovali so zisteným skutkovým stavom a logicky
naň nadväzovali. Od momentu opakovaného poskytnutia sexuálnych služieb chcela poškodená po
obžalovanom viackrát, aby ju odviezol naspäť (tam, kde ju vyzdvihol), resp. potom aj domov, on
však na prvom mieste, kde spolu boli, na ňu začal naliehať tým, že jej sľúbil ďalšie peniaze (100,-

€), ak s ním zostane. Tu bol prvý moment v konaní obžalovaného, ktorý nemal podľa názoru súdu
žiadnu logiku. Obžalovaný totiž žiadne peniaze v tej dobe už nemal a nemal ani reálnu možnosť
ich (legálnym spôsobom) získať. Kvôli týmto sľúbeným peniazom navštevovali viacero bankomatov
v Trnave a obžalovaný predstieral, že do nich dáva bankomatovú kartu, ktorú však vôbec nemal.
Poškodená mu v tomto období rovnako opakovane uvádzala, nech ju odvezie späť, resp. domov,

keďže obžalovaný nevedel získať peniaze, ktoré jej sľúbil za jej služby. V tomto konaní poškodenej
nebolo zároveň nič nelogické - poškodená tým, že bola s ním, prichádzala o peniaze, ktoré mohla
získať od iného klienta. K bankomatom ho navigovala vždy ona (obžalovaný nebol z Trnavy), pričom
obžalovaný naliehal, aby pokračovala v navigovaní k nim (nie teda tak, ako to tvrdil obžalovaný, ktorý
uviedol, že poškodená iniciovala hľadanie bankomatov). Keď poškodená následne zistila, že obžalovaný

nemá bankomatovú kartu a žiadne peniaze nemôže preto získať, požiadala ho znovu, aby ju zaviezol
domov. Je veľmi nepravdepodobné, že by poškodená následne zmenila názor (na drogy a to, že
už nechce byť s obžalovaným) a chcela zostať s obžalovaným za účelom požitia drogy, ktorú jej už
na prvom mieste, kde spolu boli, ponúkal, ako aj za účelom toho, že za poskytnutú drogu mu bude
ďalej poskytovať ona sexuálne služby. V konaní nebol produkovaný žiaden presvedčivý dôkaz (okrem

výpovede obžalovaného, ktorej ale súd neuveril), že poškodená je (bola) užívateľkou drog a že počas
toho, ako boli spolu, drogy skutočne aj užila. Pre súd bolo teda vierohodnejším tvrdenie poškodenej, že
obžalovaný jej (pod vplyvom drog) po tomto jej zistení (že nemá možnosť získať žiadne ďalšieho peniaze
za jej služby) násilím obmedzil osobnú slobodu a vyžadoval pod hrozbou bezprostredného násilia, aby
ho sexuálne uspokojovala, kvôli čomu vlastne prišiel aj do Trnavy a čo sa mu do tej doby (aj z dôvodu

požitia drogy) nepodarilo. Podľa názoru súdu si obžalovaný bol vedomý, že keďže nemá už žiadne
peniaze, ktoré by mohol použiť na zaplatenie sexuálnych služieb od inej ženy, a tým, že poškodenej
viackrát zaplatil predtým, ako mu poskytla ona svoje služby, získal si tak jej dôveru a ona mu uverila, že
jej priplatí tých 100,- €, a preto si bol vedomý, že inú ženu s najväčšou pravdepodobnosťou do svojho
auta už nenaláka, aby v tom období ukojil svoju sexuálnu potrebu.

Je otázkou, prečo by poškodená po obžalovanom chcela drogu a dobrovoľne by s ním odišla v situácií,
kedy predtým po ňom chcela za 1 hodinu sexuálnych služieb sumu 20,- €? Je tiež otázkou, prečo by
poškodená chcela byť dobrovoľne s obžalovaným po tak dlhú dobu na odľahlých miestach mimo Trnavy
(Pezinok, Modra, Ružindol), ďaleko od jej bydliska (ktoré bolo v Trnave) a miesta, na ktorom čakala

na záujemcov o jej služby (ul. Mikovíniho v Trnave)? Tvrdenia uvedené v týchto „rečníckych otázkach“
považoval súd za nelogické, a to aj v prípade, keby poškodená chcela následne za svoje služby práve
drogu len preto, že obžalovaný už peniaze v tej dobe žiadne nemal (ohľadom prípadného užívania drog
poškodenou viď vyššie).Súd sa priklonil aj k tvrdeniu poškodenej, že obžalovaný voči nej použil násilie (facky) za účelom,
aby pokračovala v poskytovaní sexuálnych služieb, keď je potrebné prihliadnuť na fyzické parametre

obžalovaného a poškodenej, ktoré boli jednoznačne vo výrazný prospech obžalovaného. To bol podľa
názoru súdu aj dôvod, prečo sa poškodená bála o svoj život, prečo nevyužila prípadné možnosti na
útek, na oslovenie iných ľudí so žiadosťou o pomoc v čase, keď bola ešte s obžalovaným. Obžalovaný
bol počas celého obdobia, kedy bol s poškodenou, pod vplyvom drog, a preto bol správny taký úsudok
poškodenej, že nemala predstavu o tom, čoho by bol obžalovaný schopný v tej chvíli, ak by sa aj o

niečo pokúsila, čo by nebolo v zhode s tým, čo chcel on. Tento záver bol pre súd rovnako logický ako
tie predošlé. A to aj preto, že keď prvýkrát neurobila, čo obžalovaný chcel po tom, čo jej vytrhol kabelku,
hneď na ňu zaútočil fyzicky tými fackami. Aj na tomto základe súd ustálil, že nešlo zo strany poškodenej
o dobrovoľné strávenie spoločného času s obžalovaným, keď bola minimálne od cca 02:00 hod. do
približne 22:15 hod. dňa 16.09.2016 nútená byť v prítomnosti obžalovaného a urobila tak, aby zabránila
v pokračovaní násilia vedeného zo strany obžalovaného na jej osobu.

Nepotvrdilasaaniobranaobžalovaného,žebyzámkyvautebolivadné(viďvýpoveďsvedkaAliAygüna)
a rovnako o ich funkčnosti vypovedala i poškodená.

KtvrdeniuobžalovanéhoovyberaníSIMkartyztelefónupoškodenejsúduvádza,žeSIMkartuzkaždého

mobilného telefónu je podľa jeho názoru zručný vybrať každý dospelý človek - muž či žena.

V súvislosti s deklarovanými zraneniami poškodenej je potrebné poukázať na lekársku správu z
vyšetrenia poškodenej, podľa ktorej sa u nej zistilo menšie poranenie na ústnej sliznici, ktoré bolo podľa
názoru súdu v zhode s tým, čo bola nútená robiť v aute obžalovaného.

Poškodená vo svojej výpovedi veľakrát spomenula, že obžalovaného žiadala a prosila, aby ju zaviezol
domov, resp. naspäť alebo aspoň kúsok od Trnavy, pričom podľa názoru súdu, vzhľadom na už
vyššie uvedené, bola na takéto jej „výzvy“ veľmi pravdepodobná reakcia obžalovaného (ktorý nebol zo
začiatku vôbec uspokojený a následne požadoval od poškodenej ďalšiu aktivitu v tomto smere), o ktorej

vypovedala, teda že si mala spraviť to, za čo dostala od neho peniaze. Obžalovaný nechcel poškodenú
pustiť domov, z auta, nechcel ju odviezť domov, klamal jej, že už idú domov, aby predlžoval čas, kedy
musela robiť to, čo chcel on.

Nič nelogické súd nevidel taktiež ani na poškodenou popisovanom konaní obžalovaného ohľadom jej

kabelky, ktorú jej najskôr vytrhol a neskôr jej ju vrátil, s tým, že tak urobil podľa názoru súdu skutočne
preto, aby poškodenú ukľudnil, pričom kabelku mal stále pod dohľadom (poškodená ju mala pod svojimi
nohami, keď sedela na sedadle spolujazdca, alebo tam zostala, keď sa presunuli na zadné sedadlá).
Zároveň obžalovaný teda mal možnosť kontrolovať aj jej telefón, čo z hľadiska vyššie uvedeného jeho
popisovaného konania (pre ktoré mu bola uznaná vina) je rovnako logické. Keď boli potom v Ružindole

a poškodená chcela, aby ju obžalovaný hodil domov, opäť nevyhovela jeho požiadavke, aby mu dala
peniaze, mala pripomienky, a preto jej vytrhol druhýkrát kabelku tak, ako o tom vypovedala poškodená
a ktoré tvrdenie si súd aj osvojil.

Vierohodným bol podľa názoru súdu aj popis toho, ako jej obžalovaný aplikoval drogu. Bolo by pre

súd nelogické, aby poškodená po predošlom násilí a hrozbe bezprostredného násilia dobrovoľne s
obžalovaným užila drogu, naviac v situácií, kedy nebol, ako už bolo uvedené vyššie, produkovaný žiaden
presvedčivýdôkazsvedčiaciojejužívaní(resp.skúsenostiachsužívaním)omamnýchapsychotropných
látok a kedy bola zjavná silová prevaha obžalovaného, a teda bol jednoznačne reálny popis aplikácie
drogy spôsobom, ako to poškodená popisovala. Súd uveril výpovedi poškodenej, že drogu od neho

nechcela a obžalovaný ju jej dal násilím.

Pokiaľ ide o svedkov Jakuba E. a Branislava E., ktorí sa mali nachádzať na poli pri Bolerázi, kde sa v
tom čase nachádzali aj obžalovaný s poškodenou, tak svedok Branislav Kaša v rámci svojej výpovede
popisoval zjavne iné motorové vozidlo (uviedol, že bolo biele), ktoré v tom čase videl na poli, keď prišiel

skontrolovať traktoristu A. E.. Zároveň ani neopoznal obžalovaného ako muža v aute, naopak A. E. ho
opoznal. Obaja popísali, že im tento muž z auta aj kýval, o čom však zhodne vypovedala aj poškodená
(že kýval osobám na poli alebo ukazoval niečo v zmysle, že je všetko v poriadku), pričom ani jeden
z týchto svedkov nevidel žene, ktorá bola v aute s tým mužom (obžalovaným), do tváre, a preto jetvrdenie svedka A. E., že táto žena sa s obžalovaným smiala, nepodložené a nepreukázané. Poškodená
zároveň poprela, že by bola vonku z auta v tom čase. Je potrebné uviesť, že z výsluchu žiadnej osoby
na hlavnom pojednávaní nevyplynulo, že by sa muž od tejto ženy na poli aj vzdialil, a preto záver súdu je

taký, že obžalovaný bol na poli vždy v blízkosti poškodenej, mohol ju tak kontrolovať, pričom opätovne
je potrebné poukázať na jeho silovú prevahu a strach poškodenej z jeho konania a hrozieb, ktoré jej
predtým adresoval. Zároveň tvrdenie svedka Jakuba E. o tom, že tá žena (poškodená) mala v rukách
pri jeho odchode z poľa telefón (ktorý ani nemusel byť jej) a niečo na ňom písala alebo sa s ním hrala
(obhajca uvádzal v rámci svojich prednesov, že poškodená písala SMSku, čo sa nedá ustáliť iba na

základe tejto časti výpovede svedka!!!), je krajne nepravdepodobné, pretože zároveň uviedol, že vtedy
boli obaja už v aute, poškodená bola naviac stále v prítomnosti obžalovaného, ktorý tak mohol mať nad
ňou dohľad. Výpoveď tohto svedka bola rozporuplná a nepresvedčivá aj z dôvodu, že muža a ženu
sledoval počas toho, ako vykonával prácu (mulčoval a kosil trávu po celom poli), na ktorú sa musel
sústrediť, zároveň sa na nich (auto) nedíval stále, iba párkrát počas toho, čo bol na poli, vždy po určitých
časových intervaloch (uviedol viac časových údajov, ktoré boli odlišné), pričom tá žena sa na neho nikdy

nepozrela. Nepresné boli výpovede týchto svedkov aj v tej časti, v ktorej uvádzali časové údaje, kedy boli
na poli. K. C. E. uviedol čas príchodu na pole (keď prišiel kontrolovať traktoristu) o 14:00 hod., pričom
traktorista - svedok A. E. uvádzal, že na poli bol v ten deň cca do 13:00 hod. (!).

Svedok A. E. však vypovedal zhodne s poškodenou v tom smere, že sklá na aute obžalovaného boli

v čase, keď bol na poli, zakryté, a to rovnako, ako o tom vypovedala aj poškodená. Pripomienky
obžalovaného v tomto smere považoval súd za bezpredmetné.

K rečníckej otázke obžalovaného, prečo teda nezostali na poli, keď sa mu malo podľa výpovede
poškodenej páčiť, keď sa na neho pozerá viac ľudí pri sexe (doslovne: Poškodená dnes uviedla, že som

jej hovoril, že ma vzrušuje keď na nás niekto pozerá, prečo sme odtiaľ potom odišli z toho Bolerázu?
Kebyže je to tak, ako tvrdí, že ma také niečo vzrušuje, tak by som odtiaľ asi neodišiel.), súd uvádza, že z
výpovedísvedkovA.E.aC.E.bolozrejmé,ževčase,keďodchádzaliobajazpoľa,takmuž(obžalovaný)
soženoutamešteboli.Tentozáverzároveňniejevrozporestým,žesvedokA.E.podľasvojejvýpovede
nevidel okrem servítok nič, čo by ten muž (obžalovaný) so ženou vyhadzovali z auta, keďže poškodená

uviedla, že obžalovaný vyhodil z auta nejaké sakle (vrecia) v čase, keď z poľa odchádzali preč.

Bolo síce pravdou, že z reportu pokladničných operácií na čerpacej stanici Slovnaft v Pezinku bolo
možné ustáliť v čase, ktorý sa javil byť časom, kedy obžalovaný platil za benzín na tejto čerpacej stanici
(za sumu 10,- €, ktoré peniaze potvrdila aj poškodená, že mu dala vtedy na benzín), že sa udialo

viacero iných pokladničných operácií na oboch pokladniach čerpacej stanice, avšak tento samotný
záver nepreukazuje, že osoby, ktoré na čerpacej stanici prípadne platili, boli v blízkosti poškodenej,
mali možnosť jej pomôcť, resp. poškodená mala možnosť ich osloviť so žiadosťou o pomoc, pričom
tieto osoby, alebo väčšina z nich, nemuseli byť aj vonku počas času, kedy na čerpacej stanici boli
aj obžalovaný s poškodenou, mohli byť stále v predajni, na WC, mohli z nej odísť iným smerom,

nie do blízkosti auta obžalovaného, pričom je potrebné uviesť, že túto čerpaciu stanicu obžalovaný
s poškodenou navštívili po tom, čo si obžalovaný vypýtal od poškodenej peniaze na benzín, ktoré
mu poškodená dala v presvedčení, že ju odvezie domov, preto i jej prípadné konanie spočívajúce
v hľadaní pomoci sa javilo v tom čase ako menej pravdepodobné, opäť aj s poukazom na silovú
prevahu obžalovaného voči nej. Ako špekulatívne sa súdu javilo tvrdenie, že keďže bola v tom čase

v Pezinku spoločensko-kultúrna akcia, tak je predpoklad, že obžalovaný s poškodenou boli v blízkosti
viacerých osôb, ktorí sa nachádzali na čerpacej stanici (žiaden dôkaz okrem výpovede obžalovaného
tomu nenasvedčoval).

V neposlednom rade bol súd presvedčený aj o tom, že obžalovaný po tom, čo sa po prvýkrát dopustil

na poškodenej násilného konania, nemal v úmysle ponechať jej peniaze, ktoré jej do tej doby zaplatil
za jej služby. Musel si byť vedomý, že peniaze pochádzajú z tržby a musí ich odovzdať svojmu
zamestnávateľovi, pričom odcudzenie telefónu poškodenej malo za cieľ jeho speňaženie (čo potvrdil aj
sám obžalovaný), keďže tento telefón obžalovaný predal inej osobe.

Poškodená stotožnila aj tetovanie obžalovaného, na ktorom bolo meno DARINA a dva dátumy -
narodenia a úmrtia. Išlo o matku obžalovaného, čo tiež sama uviedla.K obžalovaným namietanej SMSke v telefóne poškodenej sa vyjadrila poškodená na hlavnom
pojednávaní veľmi promptne tak, že túto dostala ešte v Modranke, písal to jej priateľ a v tej SMSke stálo,
aby za ním prišla na letisko na Malženickú cestu, pričom mu hneď odpísala, keď boli v tej Modranke.

Ak ide o to, že poškodená v Ružindole stretla viac osôb pred tým, ako pri nej zastavila polícia, a žiadnej
sa nezverila, tak v tom čase je možné takéto jej správanie pripísať tomu, že bola rozrušená a chcela ísť
konečne domov, pričom policajtom sa zverila hneď po tom, čo pri nej zastavili.

Poškodená popísala vo výpovedi na hlavnom pojednávaní aj telefonát od priateľky obžalovaného a
SMSky od jeho šéfa, ktoré potvrdili aj svedkovia Mária C., B. B. a G. B. (že s ním volali, resp. písali mu),
a zároveň popísala aj reakcie obžalovaného na ne.

Obhajcom predpokladaný motív možného konania poškodenej (krivo svedčiť proti obžalovanému)
spočívajúci v emotívnej hodnote odcudzenej veci - mobilného telefónu, ktorý obsahoval fotografie jej

vlastného dieťaťa, ktoré bolo zverené do pestúnskej starostlivosti, je potrebné poukázať na zistenia
polície, podľa ktorých je poškodená v kontakte so svojou dcérou (správa KR PZ Trnava zo dňa
30.08.2017 z č.l. 524).

Pokiaľ ide o obhajcom prezentované vedomé klamstvá poškodenej pri jej výpovedi, súd uvádza, že

tvrdenia obhajcu sú vysvetliteľné nasledovne:
1/ na čerpacej stanici v Pezinku bolo viac ľudí ako tvrdila poškodená - obšírne vyjadrenie k tomu súd
dal už vyššie, pričom konanie spoločenskej a kultúrnej akcie Vinobranie v Pezinku a analýza predložená
obhajcom na tom nič nemení, pretože poškodená bola v šoku, v strese, takéto niečo sa jej stalo prvýkrát,
pričom v Pezinku boli už v čase, keď jej obžalovaný tvrdil, že ju odvezie domov, teda, ako už bolo

uvedené vyššie, konanie poškodenej spočívajúce v hľadaní pomoci sa javili v tom čase ako menej
pravdepodobné ;
2/ poškodená bola mimo auta na poli v Bolerázi - výpoveď svedka A. E. nepovažoval súd za dostatočne
vierohodnú, aby si toto jeho tvrdenie osvojil ako pravdivé;
3/ poškodená voľne disponovala svojím mobilným telefónom na poli v Bolerázi - toto tvrdenie svedka

Jakuba E. je nepodložené, nevypovedal totiž, že by mala v rukách svoj mobilný telefón (tobôž, že by
na ňom SMSkovala), o čom on sám ani nemohol vedieť, či je jej, pričom poškodená bola v aute s
obžalovaným, teda pod jeho dohľadom;
4/ poškodená po skutku už neprostituovala - podľa názoru súdu z hľadiska zistených skutočností v
tomto smere poškodená do svojej poslednej výpovede na hlavnom pojednávaní, t.j. dňa 17.07.2017,

sexuálne služby neposkytovala a začala ich preukázateľne podľa zistení polície poskytovať až v
následnom období, preukázateľne dňa 16.08.2017 (čo bolo zdokumentované). Naviac, ak by poškodená
aj vypovedala krivo, je preukázateľné, že po dlhšiu dobu od spáchania skutku upustila od poskytovania
sexuálnych služieb (v rámci svojho vyťaženia KR PZ Trnava mala uviesť, že pol roka od skutku sexuálne
služby neposkytovala - č.l. 526) a bola vedená ako zamestnanec s pravidelným príjmom (nie ako do tej

doby len na dohodu o vykonaní práce), čo korešponduje s jej výpoveďou, že sa snažila nájsť si stále
zamestnanie.

Pokiaľ ide tiež o obhajcom prezentované nepravdepodobné tvrdenia poškodenej pri jej výpovedi, súd
uvádza, že tvrdenia obhajcu sú vysvetliteľné nasledovne:

1/ že počas toho obdobia nepoužila poškodená WC - podľa názoru súdu v situácií, kedy poškodená
uvádzala, že pila len raz, keď zapíjala drogu (inak uviedla, že nikto z nich počas toho času nepil ani
nejedol,resp.obžalovanýnevypovedal,žebyniečopilalebojedolpočastejdoby)jemožné,abyvydržala
bez použitia WC i viac ako 24 hodín, teda toto jej tvrdenie nepovažoval za nepravdepodobné (resp.
nereálne u dospelého človeka);

2/ že uzamknutie predných dverí auta zvnútra nie je možné - v tomto sa obhajca mýlil v tom smere, že
uzamykanie predných dverí je špecifické u prevažnej väčšiny automobilov tým, že otvoriť uzamknuté
predné dvere je možné po opätovnom stlačení kľučky na ich otvorenie (prvé stlačenie odblokuje zámok
dverí), avšak tvrdenie obhajcu bolo výsostne špekulatívne, bez podloženia akýchkoľvek konkrétnych
dôkazov, naviac poškodená bola rozrušená po predošlých útokoch obžalovaného, ktorý mal nad ňou

silovú prevahu, a na čerpacej stanici v Pezinku už predpokladala, že ju odvezie domov;
3/ ňou popisovaný spôsob požitia drogy, resp. toho, ako jej nasypal drogu do úst - súd na jej výpovedi
v tomto smere nezaznamenal nič zvláštne, obžalovaný bol naviac pod vplyvom drog, mohol tak v tom
čase robiť aj veci, ktoré boli na prvý pohľad (osoby závislej) nelogické.Ak ide o obhajcom namietanú laxnosť orgánov činných v trestnom konaní v prípravnom konaní, je
síce pravdou, že tieto sú povinné zabezpečovať dôkazy i o nevine obžalovaného, avšak obhajca a

obžalovaný boli v prípravnom konaní čo do návrhov na vykonanie dokazovania úplne nečinní a také
návrhy podali až v rámci úkonu - preštudovanie vyšetrovacieho spisu. Niektoré z dôkazov, ktoré súd
pripustil (napr. príkazy podľa § 116 Tr. por.), však bolo možné úspešne zabezpečiť z dôvodu plynutia
času len v prípravnom konaní. Je potrebné dodať, že obhajca bol obžalovanému ustanovený odkedy bol
tento v predmetnej trestnej veci vzatý do väzby, a teda časový priestor na podanie príslušných návrhov

tu celkom iste bol.

Vzhľadom k prezentovaným výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní a ich právneho posúdenia
tak bolo preukázané, že obžalovaný A. E. naplnil svojím konaním všetky potrebné znaky skutkových
podstát trestných činov uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný konal u každého z trestných činov vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Tr. zák.,
t.j. chcel spôsobom uvedeným v Tr. zák. porušiť záujem ním chránený, čo vyplynulo z vykonaného
dokazovania, najmä samotnej výpovede obžalovaného.

V prípade prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. súd z hľadiska celkového

času obmedzovania osobnej slobody poškodenej dospel k záveru, že bol naplnený aj jeho materiálny
korektív podľa § 10 ods. 2 Tr. por., resp. že jeho závažnosť nebola nepatrná.

Na strane obžalovaného A. E. neboli zistené žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť (§
22 a § 23 Tr. zák.).

*** Výrok o treste a dokazovanie v otázke uloženia ochranného opatrenia ***

V súvislosti s výrokmi o treste a v otázke uloženia ochranného opatrenia boli na hlavnom pojednávaní
oboznámené okrem iných aj tieto listinné dôkazy: trestný rozkaz OS Bratislava III sp. zn. 2T/45/2012 (č.l.

265-268), rozsudok KS v Bratislave zo dňa 03.12.2013 sp. zn. 3Ntc 1/2013 (č.l. 269-277), uznesenie NS
SR zo dňa 19.02.2014 sp. zn. 1Urto 1/2014 (č.l. 278-281), uznesenie KS v Bratislave o účasti na amnestii
zo dňa 23.04.2014 sp. zn. 3Ntc 1/2013 (č.l. 282-283), uznesenie KS v Bratislave zo dňa 28.11.2013 sp.
zn. 3Ntc 1/2013 (č.l. 284-285), hodnotenie obžalovaného z ústavu na výkon väzby (č.l. 350), register
priestupkov (č.l. 486), lustrácie v STA (č.l. 488) a v databáze súdov (č.l. 489), odpis RT (č.l. 518-520)

a úradný záznam (č.l. 528).

Z oboznámených správ o povesti obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný bol minulosti opakovane
súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, a to v Slovenskej republike i Rakúskej republike. V
registri trestov má 8 záznamov, z toho jeden sa týka podmienečného zastavenia trestného stíhania,

kde sa v skúšobnej dobe osvedčil. Do 30.05.2017 mu plynula skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky
podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky pre zločin vydierania spolupáchateľstvom
podľa § 20 k § 189 ods. 1 Tr. zák., ktorý mu uložil Okresný súd Bratislava III trestným rozkazom zo
dňa 30.08.2012 sp. zn. 2T/45/2012, právoplatným dňa 30.05.2013 (ktoré odsúdenie bolo „doplnené“
do skutkovej vety rozsudku). Doposiaľ nebolo rozhodnuté o jeho osvedčení, resp. neosvedčení sa v

skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Iné predchádzajúce odsúdenia slovenskými súdmi mal už
obžalovaný zahladené, resp. už sa na neho v prípade týchto ostatných odsúdení už hľadelo, ako keby
nebol odsúdený. Pokiaľ ide o odsúdenia rakúskymi súdmi, bol opakovane súdne trestaný pre páchanie
majetkovej trestnej činnosti (krádeže), pričom v prípade dvoch rakúskych odsúdení došlo k ich uznaniu
na území SR rozsudkom KS v Bratislave zo dňa 03.12.2013 sp. zn. 3Ntc/1/2013 v spojení s uznesením

NS SR zo dňa 19.02.2014 sp. zn. 1Urto 1/2014, právoplatným dňa 19.02.2014, avšak bez reálneho
výkonu uložených trestov odňatia slobody na území SR, pretože KS v Bratislave vydal uznesenie zo
dňa 23.04.2014 sp. zn. 3Ntc/1/2013, právoplatné dňa 01.07.2014, v zmysle ktorého bol v prípade
týchto rakúskych odsúdení účastný na amnestii prezidenta SR zo dňa 02.01.2013 s účinkami, že sa na
neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Ak ide o priestupky, obžalovaný bol doteraz 2-krát priestupkovo

postihovaný za priestupky na úseku cestnej premávky s uložením pokuty v správnom konaní i blokovej
pokuty v druhom prípade. Iné trestné konania sa na súdoch v SR aktuálne voči nemu neviedli.Súd po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu,
s prihliadnutím k tomu, že u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale zistil u neho
priťažujúcu okolnosť (§ 37 písm. h/ Tr. zák. - spáchal viac trestných činov), ako aj k tomu, že mu bolo

nutné uložiť len trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom (§ 34 ods. 6 Tr. zák.), dospel k záveru,
že obžalovanému Jaroslavovi E. je potrebné uložiť úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
rokov, t.j. na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného, t.j. podľa
§ 200 ods. 1 Tr. zák., a to s prihliadnutím na úpravu trestnej sadzby z dôvodu aplikácie § 38 ods. 5 Tr.
zák. (preto už nezohľadnil prevahu priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Tr. zák., resp. nemohol

ani u obžalovaného ustáliť ďalšiu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák., teda že už
bol odsúdený, nakoľko jediné preukázateľne nezahladené odsúdenie poňal do skutkovej vety tohto
rozsudku), nakoľko opätovne spáchal (ten istý) zločin po predošlom právoplatnom odsúdení zaň, a tiež z
dôvodu použitia tzv. absorbčnej zásady, keďže spáchal jedným skutkom viac trestných činov (išlo o tzv.
jednočinný súbeh trestných činov), pričom trest mohol ukladať po úprave v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zák.
a § 41 ods. 1 Tr. zák. v sadzbe od 7,5 roka do 10 rokov. Ak ide o zaradenie na výkon takto uloženého

trestu odňatia slobody, súd ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko nebol v posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného
činu vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a iné zaradenie sa v jeho prípade súdu
nejavilo ako potrebné (§ 48 ods. 4 Tr. zák.). Takto uložený trest podľa názoru súdu zabezpečí v prípade
obžalovaného najmä ochranu spoločnosti tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí

tiež podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania
trestných činov. Tento trest bude nepochybne vyjadrovať aj jeho morálne odsúdenie spoločnosťou. Súd
zároveňnezistilsplneniezákonnýchpodmienoknamimoriadnezníženietrestupodľa§39ods.1Tr.zák.,
keď uložený trest považuje za primeraný a potrebný na ochranu spoločnosti pred osobou obžalovaného
ako páchateľa trestného činu.

Z hľadiska zistení do konania pribratej znalkyne MUDr. M. N. (v jej znaleckom posudku č. 44/2016) súd
neuložil obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie, nakoľko toto by neplnilo svoj účel (§ 73
ods. 3 Tr. zák.).

*** Výrok o náhrade škody ***

Spredmetnýmtrestnýmkonanímbolospojenéajtzv.adhéznekonanie,t.j.konanieonáhradeškody,keď
si nárok na náhradu škody v predmetnej trestnej veci riadne a včas uplatnila poškodená Jana S. vo výške
160,00 €. Pokiaľ ide o tento nárok na náhradu škody, súd o ňom s poukazom na vykonané dokazovanie

a skutočnosť, že táto škoda bola výslovne premietnutá aj do skutkovej vety rozsudku a obžalovaný sa
v záverečnej reči zároveň vyjadril tak, že je ochotný túto škodu nahradiť, nemal žiadne pochybnosti,
a preto uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu v uplatnenej výške do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku, čím určil vykonateľnosť tohto výroku rozsudku, nie povinnosť škodu v tejto lehote aj nahradiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné
podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.