Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 13, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 12C/122/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1507209616
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zita Leimbergerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2018:1507209616.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcov: 1. T.. C. K., Z. X/A,

K., 2. M. K., Z. X/A, K., 3. B. W., Z. X/A, K., 4. O. V., Z. X/A, K., 5. Q. V., Z. X/A, K., 6. L. O., Z. X/A, K.,
7. M. O., Z. X/A, K., 8. Z. C., Z. X/A, K., 9. M. O., Z. X/A, K., 10. P. B., Z. X/A, K., 11. Q. O., Z. X/A, K.,
12. M. C., Z. X/A, K., 13. T. C., Z. X/A, K., 14. T.. T. M., Z. X/A, K., 15. Z. M., Z. X/A, K., 16. N. C., Z. X/
A, K., 17. M. L., Z. X/A, K. a 18. M.. M. V. N., bytom O. X, K., všetci žalobcovia zastúpení: JUDr. Evou
Hlaváčovou, advokátkou, so sídlom Farská 12, Nitra proti žalovanému: INMART, a. s., IČO: 31640591,
Vranovská 6, Bratislava, zast. JUDr. Milošom Barbušom, advokátom, so sídlom Štúrova 13, Bratislava,
o splnenie povinnosti uzatvoriť zmluvy o prevode vlastníctva bytu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 29.3.2007 domáhali voči žalovanej (pričom pôvodne
boli žalovaní aj Priateľstvo, a.s., IČO: 31322794 s pôvodným názvom HYDRONIKA, a.s., so sídlom
Gogoľova 18, Bratislava a HYDRONIKA NOVA, a.s., IČO: 35718030, so sídlom Gogoľova 18, Bratislava,
ako žalovaní v 2. a 3. rade) splnenia povinnosti uzatvoriť zmluvy o prevode vlastníctva bytov
nachádzajúcich sa na Z. F. Č.. X/A Z. K.. Dôvodili, že sú nájomcami uvedeného obytného domu, pričom

jedna časť domu so súp. č. XXXX slúži ako slobodáreň. Nájomný vzťah preukazujú zápismi o dohode o
odovzdaníbytu,dohodamioužívaníbytu,resp.rozhodnutiamiovýmenebytu.Bytyimboliodovzdanédo
užívania právnymi predchodcami pôvodne žalovaného 2 - Závodmi ťažkého strojárstva, n. p., Gogoľova
18, Bratislava, resp. Hydronika, š. p. s rovnakým sídlom. Rozhodnutím Ministerstva hospodárstva SR
č. 132 zo dňa 25.8.1992 sa zrušil štátny podnik Hydronika bez likvidácie a transformoval sa na a. s.
Hydronika, a.s. a neskôr sa názov zmenil na Priateľstvo, a.s. Vlastníkom bytového domu je podľa LV č.
XXXX žalovaná. Žalobcovia ako nájomcovia viackrát v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve

bytovanebytovýchpriestorovvznenízmienadoplnkovvykonanýchzákonomč.151/1995Z.z.požiadali
žalovaného 2 (na ktorého po transformácii Hydroniky, š. p. prešlo vlastnícke právo bytového domu) o
odpredaj bytov do vlastníctva. Žalovaný 2 písomne prejavil záujem odpredať byty nájomníkom (listy z r.
1993 a 1994). Žalovaná nadobudla bytový dom a v súlade s ust. § 29 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z. z. v
znenízákonač.151/1995Z.z.bolapovinnádodvochrokovododňakedynájomcoviapožiadalioprevod
bytu do vlastníctva, uzatvoriť s nájomcami zmluvy o prevode vlastníctva bytov, t. j. do marca 1996. Svoju
povinnosť si však žalovaná nesplnila. Listom z 20.4.1998 žalobcovia žalovanú opätovne požiadali o

prevod bytov a zároveň žiadali, aby sa zdržala akýchkoľvek dispozícií s predmetným bytovým domom a
pozemkami, na ktorých je dom postavený. Žalovaná napriek tomu previedla bytový dom bez pozemkov
ako svoj nepeňažný vklad do majetku obchodnej spoločnosti INMART, a.s. so sídlom Thurzova 16,
Martin, ktorý prevod povolila príslušná správa katastra pod č. Z. zo dňa 22.10.1997. Pozemky, na ktorýchje postavený bytový dom žalovaný 2 previedol do vlastníctva žalovaného 3. Uvedené prevody považujú
žalobcovia za účelové konania žalovaných, v snahe vyhnúť sa plneniu svojich splatných záväzkov
veriteľom a obísť zákonom stanovenú povinnosť odpredať byty žalobcom, v lehote do dvoch rokov odo

dňa, kedy žalobcovia ako nájomcovia požiadali o prevod bytov do vlastníctva. Žalobcovia majú za to, že
stanovisko žalovaného 2 je v rozpore s ust. zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa
§ 29 ods. 6 tohto zákona žalovaná mohla previesť vlastníctvo domu, v ktorom užívajú byty žalobcovia
len do obchodnej spoločnosti s účasťou štátu. Ak tak urobil, je podľa § 29 ods. 1 a 6 citovaného zákona
nový vlastník, t. j. žalovaná povinná uzatvoriť so žalobcami ako nájomcami zmluvy o prevode vlastníctva

do dvoch rokov odo dňa, kedy požiadali o prevod bytov. Po uplynutí tejto lehoty môže nájomca požiadať
súd, aby uložiť splnenie tejto povinnosti. Žalobcovia požiadali o prevod bytov už v r. 1994 a žalovaní 1 až
3 svoju povinnosť previesť byty a pozemky pod domom do ich vlastníctva nesplnili. Žalobcovia požiadali
o pomoc Fond národného majetku SR a Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku SR,
ktoré im listom zo dňa 1.7.1998 potvrdilo ich oprávnený nárok na prevod bytov do vlastníctva v cene
podľa § 17 ods. 1 a 3 písm. c), e) citovaného zákona. Žalobcovia sú toho názoru, že žalovaní 1 až 3

svojím absolútnym nezáujmom riešiť ich oprávnené záujmy sa úmyselne vyhýbali svojej povinnosti a
žalovaná zámerne odmieta splniť svoju zákonom uloženú povinnosť odpredať byty žalobcom s cieľom
odpredať dom so značným ziskom iným záujemcom. Žalobcovia predpokladajú, že vklad nehnuteľnosti
- predmetného obytného domu do obchodnej spoločnosti INMART, a.s. bol nezákonný. Žalovaná mala
predovšetkým splniť svoju povinnosť stanovenú zákonom odpredať byty nájomcom a nie vykonávať

dispozície s predmetným majetkom. Uviedli tiež, že z opatrnosti žalujú aj žalovaných v 2. a 3. rade,
ale predovšetkým chcú poukázať na neustále účelové prevody majetku z povinných subjektov na tretiu
osobu, aby sa tak vyhli zákonnej povinnosti uzavrieť so žalobcami riadne kúpne zmluvy.

2. Žalovaný 2 sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.6.2007, v ktorom uviedol, že žalobcovia chcú

opätovne riešiť vec, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá, a tom uznesením Okresného súdu Bratislava
V č. k. 16C/293-98-182 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/108/06-194, kde
oboma rozhodnutiami súd podanie, resp. odvolanie žalobcom odmietol. Rozsudkom tunajšieho súdu
č. k. 8C/276/98 súd návrh žalobcov vo veci určenia neplatnosti prevodu nehnuteľnosti do majetku
obchodnej spoločnosti Hydronika Nova, a.s. zamietol. Krajský súd v Bratislave č. k. 6Co 166/04-236

rozsudok prvostupňového súdu potvrdil, zmenil len výrok o trovách konania. Argumenty žalovaného 2
ako aj vyjadrenia uvedené v predmetných už platne rozhodnutých sporoch navrhol žalobu odmietnuť
ako duplicitnú. Obdobne sa k žalobe vyjadril aj žalovaný 3 podaním zo dňa 2.7.2007.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.7.2007 žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu a

zaviazať žalobcov na plnú náhradu trov konania s tým, že so žalobou nesúhlasí z týchto dôvodov:
nehnuteľnosti - byty, ktorých sú žalobcovia nájomcami sa nachádzajú jednak v bytovom dome a jednak
v priemyselnej budove, pričom nehnuteľnosti sú podľa LV č. XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovanej.
Pôvodne tieto nehnuteľnosti predstavovali základné imanie spol. Hydronika, a.s. (teraz Priateľstvo,
a.s.), ktoré do spoločnosti vložil jej zakladateľ Fond národného majetku SR. Hydronika, a.s. bola

založená zakladateľskou listinou dňa 17.4.1992 a vznikla dňom zápisu do obchodného registra dňa
30.4.1992.Povinnosťuzavrieťzmluvuoprevodevlastníctvabytuaktaknájomcapožiada,bolazavedená
až zákonom č. 182/1993 Z. z. konkrétne jeho prechodnými ustanoveniami § 26 a nasl. Pôvodné
znenie zákona účinné do 31.7.1995 určovalo iba povinnosť štátnych podnikov, rozpočtových organizácií,
príspevkových organizácií a bytových družstiev uzatvoriť s nájomcom bytu zmluvu o prevode vlastníctva

bytu do dvoch rokov odo dňa keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona
(§ 29 ods. 2). Podľa zákona účinného do 31.7.1995 teda žalovaný 2 nebol povinný uzatvoriť takéto
zmluvy, keďže nepatril medzi povinné osoby. Znenie zákona po prvej novele dotknutých ustanovení
vykonanej zákonom č. 151/1995 Z. z. účinné od 1.8.1995 do 31.5.1998 určilo povinnosť uzatvoriť s
nájomcom bytu zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa keď nájomca požiada o

prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona a to: štátnych podnikov, štátnych podnikov v likvidácii,
štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií, bytových družstiev a štátnych
podnikov, štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkových organizácií, ak prevedú domy,
alebo ich časti do vlastníctva obce alebo obchodníci spoločnosti podľa ods. 5 ust. § 29, tzn. v zmysle
§ 588 a nasl. Občianskeho zákonníka o kúpne zmluve. Ani podľa tohto zákona teda nebol žalovaný 2

povinný zmluvu uzatvoriť, keďže táto povinnosť je uložená len v prípade, že dôjde k prevodu vlastníctva
domu kúpnou alebo zámennou zmluvou v zmysle OZ, avšak v tomto prípade došlo k nadobudnutiu
vlastníctva vkladom do majetku spoločnosti tak, ako to vyplýva z predloženej zakladateľskej listiny a
privatizačného projektu, čo je absolútne odlišný spôsob nadobudnutia vlastníctva, jednak táto povinnosťje konštruovaná do budúcnosti a nepôsobí spätne, keď priamo ust. § 29 ods. 6 stanovuje, že: „ak štátne
podniky, štátne rozpočtové organizácie alebo štátne príspevkové organizácie prevedú (nie previedli)
domy alebo ich časti do vlastníctva obce alebo obchodnej spoločnosti podľa ods. 5, vzťahuje sa na

nadobúdateľa povinnosť podľa ods. 2“, tzn. že žalovaný 2 by túto povinnosť mohol mať za predpokladu,
že by obytný dom nadobudol až po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, teda najskôr 1.8.1995. Žalovaný
2 však tento obytný dom nadobudol už skôr a to vložením nepeňažného vkladu zakladateľa dňa
17.4.1992, resp. právoplatnosťou rozhodnutia katastra. Druhá novela znení § 26 a nasl. vykonaná
zákonom č. 158/1998 Z. z. s účinnosťou od 1.6.1998 do 15.7.1999 nezmenila okruh povinných osôb.

Tretia novela účinná od 16.7.1999 do 31.8.2002 vykonaná zákonom č. 173/1999 Z. z. a to konkrétne
v ust. § 29 ods. 8 určila, že: „Vlastníci domov uvedení v ods. 7 (tzn. vlastník domu, ktorý nadobudol
dom do vlastníctva podľa osobitného predpisu, napr. zákona o konkurze a vyrovnaní a exekučného
poriadku) a v § 17 ods. 3 písm. c) až f) (t. j. obchodná spoločnosť s účasťou štátu alebo FNM alebo
obce, poľnohospodárske družstvo, výrobné družstvo alebo spotrebné družstvo, obchodná spoločnosť
založená vyššie uvedenou obchodnou spoločnosťou alebo vyššie uvedeným družstvom, právnická

alebo fyzická osoba, ktorá nadobudla byty do vlastníctva podľa z. č. 92/1991 Zb.) sú povinní s nájomcom
bytu zatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch rokov odo dňa, keď nájomca požiada o prevod
vlastníctva bytu. Ak nájomca požiadal o prevod vlastníctva bytu pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, vlastník domu je povinný s nájomcom bytu uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu do dvoch
rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona ...“. Podľa novely vykonanej z. č. 173/1999 Z. z.

by teda žalovaný 2 Hydronika, a.s. ako obchodná spoločnosť s účasťou štátu povinnosť odpredať byty
nájomcom mala, keďže táto novela pôsobí do minulosti. V tom čase (teda v čase účinnosti novely od
16.7.1999) však vlastníkom predmetného obytného domu už nebola Hydronika, a.s., teda žalovaný 2,
ale súkromná spoločnosť bez účasti štátu a to žalovaná. Žalovaná sa vlastníkom stala na základe V-
XXXX zo dňa 22.10.1997 a to tak, že žalovaný 2 vložil tieto nehnuteľnosti do majetku žalovanej. Tento

prevod sa uskutočnil ešte pred tým, než zákon č. 173/1999 Zb. uložil povinnosť odpredať byty za vyššie
uvedených podmienok, resp. ešte pred tým, než bol vôbec tento zákon uverejnený v Zbierke zákonov.
Žalobcovia žalobou zo dňa 5.10.1998 napadli neplatnosť právneho úkonu, ktorým žalovaný 2 vložil
žalovanej nepeňažný majetkový vklad. Toto konanie vedené pod sp. zn. 8C 276/98 bolo rozsudkom
zo dňa 29.3.2004 právoplatne zamietnuté. Ďalšie novely príslušných ustanovení zákona o vlastníctve

bytov nezmenili ustanovenia zákona tak, že by došlo k vzniku povinnosti žalovanej alebo žalovaného 2
odpredať byty žalobcom. Je teda zrejmé, že žalovaní nie sú a nemôžu byť povinnými, žalovaná preto,
že nepatrí do okruhu povinných osôb, žalovaný 2 preto, že hoci spĺňa charakter povinnej osoby tak,
ako ju vymedzuje zákon, avšak nevlastní bytový dom a žalovaný 3 nie je ani povinnou osobou, ani
vlastníkom bytového domu. Ďalej žalovaná uviedla, že nie je zrejmá pasívna legitimácia žalovaných v 2

a 3 rade, nakoľko žalovaný 2 preukázateľne nie je vlastníkom domu a súd by mohol zaviazať uzatvoriť
zmluvy o prevode vlastníctva bytu iba vtedy, ak by v rámci predbežnej otázky vyhodnotil, že vklad
majetku zo spoločnosti žalovaného 2 do spoločnosti žalovanej je neplatný, pričom však túto otázku si
súd ako predbežnú vyriešiť nemôže, pretože už raz o nej bolo právoplatne rozhodnuté. Žalovaný 3 nie
je vlastníkom pozemku, na ktorom je obytný dom postavený, ako to nesprávne uvádzajú žalobcovia,

vlastníkom je žalovaná. Žalovaná zároveň namietala správnosť navrhovaného petitu rozsudku, nakoľko
ak by súd žalobe vyhovel, rozsudok by bol nevymožiteľný a bolo by možné ho vynútiť jedine ukladaním
pokút v exekučnom konaní, avšak nebol by podkladom pre zápis v katastri nehnuteľností. Vo výroku
rozsudku by mali byť pojaté zmluvy o prevode vlastníctva, alebo by aspoň mal výrok rozsudku na
tieto zmluvy ako neoddeliteľné súčasti rozsudku odkazovať. Navrhovaný petit neobsahuje podstatné

obsahové náležitosti zmluvy o prevode bytu a zarážajúce je už len to, že neobsahuje ani určenie kúpnej
ceny, ktorá je povinnou minimálnou náležitosťou takmer pri každej zmluve. Zároveň vzniesli námietku
premlčania, keďže právo na uzatvorenie zmluvy medzi zákonom vymedzené výnimky nepatrí. V tomto
prípade sa právo po prvý raz mohlo uplatniť 16.7.1999, tzn. prvým dňom účinnosti novely zák. č.
173/1999 Z. z., tzn. právo žalobcov na uzatvorenie zmluvy o prevode bytu sa premlčalo 16.7.2001. Ak

by sa lehota odvíjala od doručenia žiadosti žalobcov o odpredaj bytov žalovanej dňa 7.8.1998, ktorú
povinnosť si žalovaná v zákonom stanovenej 2-ročnej lehote nesplnila, všeobecná 3-ročná premlčacia
doba, v ktorej mali žalobcovia možnosť domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovanej, začala plynúť
dňa7.8.2000.Žalovanápoukazujúcnaust.§112prvávetaObčianskehozákonníkaanarozhodnutieNS
ČRsp.zn.25Cdo/1256/2006análezÚstavnéhosúduČRsp.zn.II.ÚS182/2001namietala,ženemožno

považovať za riadne pokračovanie v konaní prípady, kedy, okrem iného, žalobca zapríčiní odmietnutie
podania, ktorých sa začína konanie tým, že napriek výzve súdu neopraví alebo nedoplní podanie, ktoré
má také vady (absencia potrebných náležitostí podania, nezrozumiteľnosť, neurčitosť), že nemožno
v konaní pre tieto nedostatky pokračovať. Znamená to, že len v prípade, ak boli nedostatky podaniadodatočne odstránené, nastávajú hmotnoprávne a procesnoprávne účinky podania a nastáva fikcia, že
návrh na začatie konania bol bez vád od počiatku, t. j. odo dňa kedy došiel na súd. Iba za splnenia
tohto predpokladu dochádza s poukazom na ust. § 112 OZ k spočívaniu premlčacej doby. Z uznesenia

č. k. 16C/293/98-182 zo dňa 26.1.2006 pritom vyplýva, že: „Dňa 13.9.2005 a dňa 21.12.2005 súd zaslal
navrhovateľom poučenie o tom, že ich podanie nemá náležitosti podania návrhu a výzvu na doplnenie
návrhu. Vzhľadom k tomu, že podaný návrh je nejasný, neurčitý a žalovaný petit nevykonateľný, nie je
možné na základe tohto návrhu v konaní pokračovať, preto súd podanie navrhovateľov odmietol.“. Podľa
názoru žalovanej je teda zrejmé, že žalobcovia v predmetnom konaní tým, že ani na opakovanú výzvu

súdu neodstránili nedostatky návrhu na začatie konania, zapríčinili odmietnutie podania. V konaní teda
riadne nepokračovali a preto k spočívaniu premlčacej doby nedošlo. Hoci žalobcovia mohli uplatniť to
isté právo na súde znova, premlčacia doba plynula od jej začiatku, teda aj so započítaním doby, počas
ktorej prebiehalo súdne konanie 16C/293/1998, premlčacia doba tak uplynula dňa 7.8.2003 a keďže
predmetný návrh bol podaný dňa 29.3.2007, bol podaný až po uplynutí premlčacej doby.

4. Žalobcovia podaním zo dňa 8.8.2008, resp. 3.9.2008 požiadali o pripustenie zmeny žaloby v súvislosti
s tým, že jeden zo žalobcov zomrel. Podaním zo dňa 14.1.2009 opätovne upravili okruh žalobcov a
požiadali o zámenu účastníkov konania, resp. o pripustenie vstupu ďalších účastníkov do konania a
pripustenie zmeny žaloby. Ďalším podaním zo dňa 11.8.2009 žalobcovia v nadväznosti na uznesenie
súdu č. k. 12C/122/2007-288 zo dňa 7.7.2009 opätovne žalobu doplnili a upravili. Ďalším podaním zo

dňa 29.9.2009 opakovane doplnili a upresnili podanie týkajúce sa okruhu účastníkov na strane žalobcu
a navrhli pripustiť aj zmenu petitu. K upresneniu, resp. k návrhu na pripustenie zmeny okruhu účastníkov
na strane žalobcov, resp. k návrhu na pripustenie zmeny žaloby došlo zo strany žalobcov v priebehu
sporu opakovane. Viacerými uzneseniami súdu o zastavení konania voči niektorým zo žalobcov z
dôvodu späťvzatia žaloby, resp. o pripustení zmeny účastníkov na strane žalobcu súd napokon ustálil

okruh žalobcov tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozsudku. Súd rovnako viackrát v priebehu sporu
pripustil zmenu žaloby v nadväznosti na písomné návrhy žalobcov, resp. na ich návrhy vznášané na
pojednávaniach.

5. Uznesením č. k. 12C/122/2007-560 zo dňa 28.2.2012 súd konanie proti žalovaným 2 a 3 zastavil z

dôvodu späťvzatia žaloby a žalobcov zaviazal k náhrade trov konania žalovaným 2 a 3.

6. Uznesením č. k. 12C/122/2007-619 zo dňa 13.8.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Bratislave č. k. 9Co/457/2012-644 zo dňa 30.11.2012 súd zamietol návrh žalobcov na prerušenie
konania, ktorý žalobcovia podali z dôvodu, že sú členmi občianskeho združenia Právo na bývanie a

zároveň účastníkmi konania, ktoré prebieha na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu na
základe podanej „sťažnosti“ proti SR pre porušenie práv sťažovateľov ako nájomníkov v reštituovaných
a privatizovaných bytoch.

7. Žalobcovia trvajúc na žalobe sa na pojednávaniach pridržiavali svojich skutkových tvrdení, pričom

dôvodili, že žalobcovia ešte v r. 1998 žiadali žalovanú o odpredaj bytov v zmysle zákona o vlastníctve
bytov, ktorej žiadosti doteraz nebolo vyhovené. Do r. 2006 prebiehalo na tunajšom súde konanie pod
sp. zn. 16C 293/98, kde návrh bol odmietnutý, nakoľko nemal náležitosti a uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.6.2006. Žalobcovia opätovne požiadali žalovanú o odpredaj dňa 27.9.2005, čomu
však nebolo vyhovené, preto sa obrátili s predmetnou žalobou na súd. Podľa ich názoru argumentácia

žalovanej týkajúca sa premlčania nároku žalobcov nie je správna, nakoľko od r. 1998 do r. 2006
prebiehalo konanie a premlčacia lehota v tom čase spočívala.

8. Žalobca 1 na pojednávaní uviedol, že byt č. XX na X. poschodí bytového domu na Z. Č.. X Z. K. získal
v r. 1981 od svojho zamestnávateľa ZŤS, š. p. ako podnikový byt. Zamestnávateľ vtedy disponoval

podnikovými bytmi na Z. ul., ako aj bytmi v Dúbravke a Dunajskej Strede. V rámci privatizácie bol štátny
podnik odpredaný a vznikla nová spol. Hydronika, a.s., ktorá v r. 2006 vložila bytový dom na Z. ul. ako
podiel do spol. INMART, a.s. Žiadosť o odkúpenie bytu podal spol. INMART, a.s., avšak táto spoločnosť
jeho žiadosť zamietla a byt im neodpredala. Obrátil sa aj spolu s ostatnými nájomcami na súd v r.
1998, avšak návrh bol odmietnutý v r. 2006. Vzhľadom na to potom podali tento návrh. Prvú žiadosť o

odkúpenie bytu podali v r. 1994 a adresovali ju štátnemu podniku.

9. Žalobkyňa 2 uviedla, že jej manžel (žalobca 1) získal byt ešte predtým ako sa zosobášili, čo bolo v
r. XXXX, kedy sa k manželovi nasťahovala. O odkúpenie prvýkrát žiadali v r. XXXX, avšak ich žiadostinebolovyhovenézdôvodu,ževlastníkchcelzbytovéhodomuurobiťhotelaichbytmalbyťapartmánom.
Písomne to samozrejme nedostali, ale dom bol ponúkaný na odpredaj v realitnej kancelárii.

10. Žalobca 3 uviedol, že byt č. XX na XX. podlaží získal od svojho zamestnávateľa Hydroniky, a.s.
v r. XXXX ako podnikový byt. V r. XXXX požiadal žalovanú o odpredaj bytu, na ktorú však žalovaná
nereagovala. Svojich práv na súde sa v minulosti nedomáhal, urobil tak až týmto návrhom.

11. Žalobca 4 uviedol, že byt získali jeho rodičia v r. XXXX, kedy sa narodil. V r. XXXX zomrela matka

a v r. XXXX otec. Ešte pred smrťou požiadal o odkúpenie bytu, ale žiadosti nebolo vyhovené. Po smrti
rodičov v byte zostal bývať, neskôr aj s manželkou (žalobkyňou 18), s ktorou sa oženil v r. XXXX. O
odkúpenie bytu žiadal aj sám, žalovaná mu neodpovedala.

12. Žalobkyňa 5 uviedla, že byt č. XX na X. poschodí bytového domu získala v r. XXXX od ZŤS, š. p.
ako podnikový byt. V r. XXXX požiadala o odkúpenie bytu žalovanú, odpoveď však nedostala. Potom

splnomocnili v tejto veci právneho zástupcu.

13. Žalobca 6 uviedol, že byt č. X na X. poschodí získal od zamestnávateľa ZŤS, š. p. v r. XXXX ako
podnikový byt. Spolu s ostatnými požiadal o odkúpenie bytu, ale odpoveď nedostal. Svojich práv sa
domáhal na súde spolu s ostatnými.

14. Žalobkyňa 7 uviedla, že tiež pracovala v ZŤS, š. p. do r. XXXX a spolu s manželom (žalobcom 6)
získali predmetný byt, ktorý chceli neskôr odkúpiť. Dokonca od štátneho podniku dostali aj list, že si
musia vyrovnať všetky podlžnosti, inak im byt neodpredajú. Preto si mysleli, že po vyrovnaní všetkých
dlhov si budú môcť byt kúpiť, čo sa však nestalo.

15. Žalobkyňa 8 uviedla, že s nebohým manželom pracovali v A. na Z. X a od ZŤS získali byt č. XX na
XX. poschodí, ktorí obývali až do r. XXXX, kedy sa presťahovali do bytu č. XX na rovnakom poschodí.
Ešte v r. XXXX požiadali prvýkrát o odkúpenie bytu, odpoveď nedostali. V r. XXXX zomrel manžel a v r.
XXXX už právneho nástupcu ZŤS opätovne požiadali o odkúpenie bytu, odpoveď však znova nedostali.

Už pri prvej žiadosti zisťovala na závodnom výbore dôvod, pre ktorý nebolo ich žiadosti vyhovené a
bolo jej povedané, že všetko preveria a dostanú vyrozumenie. Nestalo sa tak a neskôr ZŤS zanikol a
prešiel do Hydroniky. a.s.

16. Žalobkyňa 9 uviedla, že byt č. XX na X. poschodí získal jej manžel od svojho zamestnávateľa ZŤS, š.

p. ako podnikový stabilizačný byt, na základe čoho sa zaviazal pracovať u zamestnávateľa 10 rokov. V r.
XXXX manžel zomrel a ona požiadala, aby bol byt prepísaný na ňu. Od ZŤS obdržala list s poučením, že
pokiaľ si nevyrovná všetky podlžnosti na bytu, byt im neodpredajú. Keď ostatné byty (mimo ich bytového
domu) začali odpredávať, obrátili sa na právneho zástupcu.

17. Žalobca 10 uviedol, že pôvodným nájomcom bytu č. X na X. poschodí bol jeho dedo Y. T., ktorý ho
získal v r. XXXX. Mal cukrovku a neskôr prišiel o obe nohy, preto sa k nemu nasťahoval a viedli spoločnú
domácnosť. Po jeho smrti v r. XXXX právo nájmu bytu prešlo na neho. Jeho dedo a neskôr aj on sám
v r. XXXX požiadali o odkúpenie bytu, odpoveď nedostali.

18. Žalobkyňa 11 uviedla, že pôvodným nájomcom bytu č. X na X. poschodí bol jej otec, ktorý byt získal
ako podnikový v r. XXXX. Po jeho smrti sa nájomníkom stala ona, pričom žiadosť o odkúpenie podala
u žalovanej a predtým aj u Hydroniky. Odpoveď nedostala.

19. Žalobca 12 uviedol, že byt č. X na X. poschodí získal od svojho zamestnávateľa ZŤS, š. p. v r. 1981

ako podnikový byt. O odkúpenie žiadal Hydroniku aj žalovanú, odpoveď nedostal. S ostatnými zisťovali
dôvod, nič sa však nedozvedeli a potom si našli právneho zástupcu.

20. Žalobkyňa 13 sa pripojila k tvrdeniu manžela (žalobcu 12) a potvrdila, že byt získal od
zamestnávateľa a na žiadosť o odkúpenie nedostal odpoveď.

21. Žalobca 14 uviedol, že byt č. X na 3 poschodí získal v r. XXXX od ZŤS, š. p. ako podnikový byt.
Požiadal Hydroniku aj žalovanú o odkúpenie bytu, odpoveď tiež nedostal.22. Žalobkyňa 15 potvrdila, že byt získal manžel (žalobca 14) v r. XXXX ako podnikový byt. Spoločne
podávali žiadosť o odkúpenie.

23. Žalobkyňa 16 uviedla, že spolu s manželom pracovali v ZŤS a spolu aj dostali podnikový byt v r.
XXXX, písaný bol len na manžela. Nakoľko manžel začal podnikať, dali si zrušiť BSM a byt bol napísaný
na ňu. V r. XXXX a XXXX požiadala o odkúpenie bytu Hydroniku alebo ZŤS, bez odpovede.

24. Žalobkyňa 17 uviedla, že byt č. X na X poschodí získala ako podnikový byt od ZŤS v r. XXXX ako

zamestnanec. Od ZŤS chodil obežník, či si chcú byty odkúpiť a videla aj papiere na odpredaj bytov, ale
neskôr sa všetko zmenilo. Už v r. XXXX požiadala samostatne o odkúpenie bytu, ale neodpovedali jej a
preto potom pristúpila k ostatným nájomcom a spoločne požiadali o odkúpenie bytov žalovanú.

25. Žalovaná na pojednávaní opakovane vznášala námietku premlčania uvádzajúc, že žalobcovia
prvýkrát požiadali o odkúpenie bytov XX.X.XXXX a návrh na súd bol podaný dňa XX.X.XXXX.

Ani opakovaným podávaním žiadosti o odpredaj bytov nedošlo k zániku premlčacej lehoty. Výklad
advokáta žalobcov považuje za absurdný, nakoľko aj podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 160/2009
neprichádza do úvahy, aby nájomcovia opätovne žiadali o odpredaj bytov a tým opakovane predlžovali
premlčaciu dobu. Dôvodila, že nárok žalobcov je potrebné posúdiť z hľadiska dvoch vznesených
námietok zo strany žalovanej. Prvou námietkou je námietka premlčania, ktorou je potrebné sa zaoberať

primárne, kedy podľa názoru strany žalovanej je nárok žalobcov premlčaný a to z ohľadom na to, že
žalobcovia si uplatnili právo na prevod vlastníctva bytu viackrát a to v rokoch 1994 a 1998. Toto právo si
uplatnili všetci žalobcovia v lehote stanovenej osobitným predpisom, ktorým je zákon č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý uložil povinnosť vyhovieť žiadosti do dvoch rokov od jej
podania. Toto právo je právo majetkové a premlčiava sa podporne podľa ust. Občianskeho zákonníka

vo všeobecnej premlčacej dobe 3 roky. Táto trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde
začína plynúť dňom nasledujúcim po uplynutí dvojročnej lehoty na splnenie povinnosti v prípade, že
žiadosti nebude vyhovené. V danom prípade právo žalobcov domáhať sa takéhoto nároku uplynulo v
roku 1999 a 2003. Keďže žaloba bola podaná v roku 2007 je nárok žalobcov premlčaný. Ani v prípade
hmotného posúdenia nároku žalobcov tento nie je dôvodný, keďže strana žalovaná nikdy nebola určená

ako povinná osoba na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníctva bytu so žalobcami. Spomínaný právny
predpis taxatívnym spôsobom určoval okruh povinných osôb a i keď v dôsledku parciálnych noviel
spomínaného zákona došlo k rozširovaniu okruhu povinných osôb žalovaná strana do toho okruhu nikdy
nepatrila. Žalovaná je právnickou osobou, a to obchodnou spoločnosťou založenou podľa obchodného
zákonníka. Je teda zrejmé, že aj z hľadiska tejto námietky nie je nárok žalobcov dôvodný. Ohľadom

dokazovania vykonaného výsluchom manželiek žalobcov uviedla, že z výpovedí uvedených žalobkýň
13, 15 a 16 jednoznačne vyplynulo, že ani jedna z nich samostatne nepodávala žiadosť o uzavretie
zmluvy o prevode vlastníctva bytu, pričom v tomto smere strana žalovaná poukazuje na ust. § 145 a 40
a OZ aj z hľadiska manželiek žalobcov. V prípade, žeby sa súd týmto smerom zaoberal je totiž nárok
žalobcov rovnako premlčaný, a to v rokoch 1997 resp. 2001. Opačný výklad by spôsoboval nedostatok

aktívnej legitimácie týchto žalobkýň. Na záver navrhovala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať
žalovanej plnú náhradu trov konania

26. Súd v spore vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov a týmito listinami: LV č. XXXX, list spol.
HYDRONIKA, a.s. zo dňa 17.3.1994, listy a žiadosti nájomcov zo dňa 20.4.1998, 7.8.1998 a zo dňa

27.9.2005, oznámenie Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 30.7.1998,
výpisy z obchodného registra spol. INMART, a.s., HYDRONIKA NOVA, a.s., PRIATEĽSTVO, a.s.,
zakladateľská listina zo dňa 17.4.1992, odpis notárskej zápisnice N61/97, NZ59/97 zo dňa 5.9.1997 a
obsah spisu sp. zn. 16C 293/98, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:

27. Žalobcovia sú fyzické osoby - nájomcovia bytov v bytovom dome na Z. F.. Č.. X/A Z. K.,
ktorého vlastníkom je žalovaná. Žalovaná je obchodnou spoločnosťou - akciovou spoločnosťou, ktorá
bola založená zakladateľskou zmluvou zo dňa 13.10.1995 a vznikla dňom zápisu do obchodného
registra dňa 30.11.1995. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že byty v bytovom dome žalobcovia
užívajú na základe dohôd o odovzdaní bytu, resp. o užívaní bytu, (príp. rozhodnutí o výmene bytu)

uzatvorených so štátnym (národným) podnikom Závody ťažkého strojárstva, Gogoľova 18, Bratislava.
Ďalšími právnymi predchodcami bol štátny podnik Hydronika, š. p., ktorý bol na základe rozhodnutia
ministra hospodárstva SR č. 132 zo dňa 25.8.1992 zrušený bez likvidácie a ktorého majetok v súlade
so schváleným privatizačným projektom prešiel dňom likvidácie na Fond národného majetku SR aktorý bol vymazaný dňa 5.2.1997. FNM SR dňa 17.4.1992 vydal zakladateľskú listinu o založení spol.
Hydronika, a.s., IČO: 31322794, so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, ktorá so zápisom dňa 14.1.1999
zmenila obchodné meno na PRIATEĽSTVO, a.s. Žalovaná vznikla dňom zápisu do obchodného registra

30.11.1995, ktorá na základe uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia dňa 5.9.1997 zvýšila
základné imanie o 8.820.000,- Sk, ktoré sa vykonalo nepeňažným vkladom - stavbami budov č. s.
XXXX a XXXX bez pozemkov zapísanými v prospech HYDRONIKA a.s. v celosti na LV č. XXXX. Zápis
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol vykonaný pod č. Z.-XXXX/XX dňa 29.9.1997.
Rovnako nebolo medzi sporovými stranami sporné, že žalovaná je okrem bytového domu aj vlastníkom

pozemkov pod týmto bytovým domov. Taktiež nebolo rozporované, že žalobcovia ako nájomcovia bytov
predmetného bytového domu žiadali o odkúpenie bytov do osobného vlastníctva, a to na základe listu
spol. HYDRONIKA, a.s. zo dňa 17.3.1994 písomnou odpoveďou zo dňa 20.4.1998. Ako vyplýva z
opakovanej odpovede Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR zo dňa 30.7.1998
vlastníkom bytového domu na Z. F.. X/A Z. K. v tom čase bola Hydronika, a.s. a je mylná domnienka,
že spoluvlastníkom je uvedené ministerstvo, ktoré zotrvalo na svojom pôvodnom stanovisku, že len

Hydronika, a.s. môže v zmysle ust. § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov v znení neskorších predpisov previesť byty do vlastníctva nájomníkov predmetných bytov.
V kompetencii ministerstva nie je vstupovať do procesu odpredaja bytov vo vlastníctve obchodnej
spoločnosti.

28.Vzhľadomnavznesenúnámietkupremlčaniažalovanoustranousúdvprvomradeskúmaldôvodnosť
nároku žalobcov z hľadiska vymáhateľnosti prostredníctvom súdu. Premlčaním sa rozumie márne
uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho
práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný,
ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka

trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným. Otázkou premlčania uplatneného
nároku sa musí súd zaoberať na vznesenú námietku vždy ako otázkou primárnou, a až následne
posudzovať žalobcom uplatnený nárok meritórne (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.8.2008, sp. zn.
1 M Obdo 1/2007). Rovnaký názor bol zaujatý aj v uznesení Najvyššieho súdu ČR z 13.12.2007, sp.
zn. 33 Odo 896/2006 a stanovisku senátu Najvyššieho súdu ČSSR zo dňa 26.4.1983, sp. zn. Sc 2/83,

R 29/1983, podľa ktorého ak sa dovolá účastník občianskeho súdneho konania premlčania, nemôže
súd premlčané právo (nárok) priznať; návrh na začatie konania v takomto prípade zamietne. Ak je v
konaní uplatnená námietka premlčania, je na súde, aby sa v súlade so zásadou hospodárnosti konania
(v tom čase obsiahnutou v § 6 OSP) prednostne zaoberal len otázkou premlčania práva, pokiaľ to
vedie rýchlejšie a účinnejšie k vydaniu rozhodnutia vo veci samej, a nie samotným nárokom. Ak je teda

vynútiteľnosť určitého práva odvrátená dôvodnou námietkou premlčania, nemôže byť už z tohto dôvodu
uplatnené právo súdom priznané.

29. V posudzovanom prípade je nárokom žalobcov splnenie povinnosti (nahradenie prejavu vôle)
žalovanej vyplývajúcej z ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoVBaNP“) v znení účinnom v čase podania žiadosti žalobcov
žalovanej o prevod vlastníctva bytov, t. j. do 15.7.1999 (novela vykonaná zákonom č. 173/1999 Z. z.).

30. Podľa § 29 ods. 2 ZoVBaNP štátne podniky, štátne podniky v likvidácii, štátne rozpočtové organizácie
a štátne príspevkové organizácie a bytové družstvá sú povinné s nájomcom bytu, garáže alebo s

nájomcomateliéruuzatvoriťzmluvuoprevodevlastníctvabytu,garážealeboateliérudodvochrokovodo
dňa, keď nájomca požiada o prevod vlastníctva bytu, garáže alebo ateliéru. Nájomca môže po uplynutí
tejto lehoty podať návrh na súd, aby uložil splnenie tejto povinnosti.

31. Právo žalobcov na nahradenie prejavu vôle žalovanej patrí medzi majetkové práva a ako také

podlieha premlčaniu. Nakoľko citovaný zákon ako lex specialis premlčaciu dobu na uplatnenie tohto
nároku žalobcov neupravuje, uplatnenú námietku premlčania je potrebné posúdiť v právnom režime
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

32. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§

101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.33. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá OZ premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho
práva.

34. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

35. Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

36. Podľa § 112 OZ, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného
orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

37. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 1256/2006 zo dňa 23.9.2008 zmyslom

inštitútu spočívania premlčacej doby podľa ust. § 112 OZ je, aby sa nepremlčali riadne uplatnené práva;
premlčacia doba spočíva, ak v stanovenej premlčacej dobe, t. j. najneskôr v jej posledný deň, dôjde k
uplatneniu práva na súde alebo na inom príslušnom orgáne, a ak veriteľ riadne pokračuje v začatom
konaní. Z dikcie uvedeného ustanovenia jasne vyplýva, že účinok spočívania premlčacej doby má
uplatnenie práva na súde len v prípade, že v konaní sa riadne pokračuje , t. j. vtedy, ak žalobca svojimi

procesnými úkonmi nebráni náležitému priebehu konania, takže toto konanie môže skončiť rozhodnutím
vo veci. Riadne naopak nepokračuje ten účastník konania, ktorý vezme žalobu späť alebo ak po výzve,
poučení a v stanovenej lehote podanie nie je riadne opravené či doplnené (neúplné alebo nesprávne
žaloby majú hmotnoprávny účinok v podobe spočívania premlčacích dôb pôsobiacich už od ich podania
len vtedy, ak sú vady týchto podaní dodatočne odstránené, a v konaní sa tak riadne pokračuje), takže v

konanínemožnopretentonedostatokpokračovať(porovnajnapr.rozsudokNajvyššiehosúduČRzodňa
5.9.2002, sp. zn. 21 Cdo 1440/2001, rozsudok zo dňa 29.7 2004, sp. zn. 29 Odo 84/2002, uverejnený
v časopise Súdna judikatúra, ročník 2004, pod č. 182, alebo uznesenie NS ČR zo dňa 7.11.2007, sp.
zn. 28 Cdo 3767/2007).

38. V danom prípade bola žiadosť žalobcov o prevod vlastníctva bytu adresovaná žalovanej podaná
dňa 7.8.1998 (č. l. 13). Žalovaná je a aj v tomto období bola obchodnou spoločnosťou, je teda podľa
názoru súdu správna argumentácia žalovanej, že medzi povinné subjekty na uzatvorenie zmluvy o
prevode vlastníctva bytu nepatrila. Hoci predmetný bytový dom bol v minulosti vo vlastníctve štátu v
správe subjektu uvedeného v ust. § 29 ods. 2 ZoVBaNP, s poukazom na parciálne novely citovaného

zákona však táto povinnosť na žalovanú nikdy neprešla. Je tak potrebné prihliadnuť aj na námietku
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Ak by žalovanej aj prináležala z hľadiska hmotného
práva povinnosť uzavrieť so žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva bytov, lehota žalovanej na splnenie
povinnosti by v danom prípade uplynula dňa 7.8.2000. Dňom 8.8.2000 potom začala žalobcom plynúť
3-ročná premlčacia doba na podanie návrhu o splnenie povinnosti žalovanej na súd a uplynula dňa

8.8.2003. Nakoľko žaloba bola na súd podaná dňa 29.3.2007, nárok žalobcov nemožno priznať.

39. Súd z hľadiska prerušenia plynutia premlčacej doby prihliadnuc na námietku žalobcov z obsahu
pripojeného spisu vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 16C 293/98 zistil, že žalobcovia sa rovnakého
nároku domáhali proti žalovanej aj žalobou podanou na súd dňa 6.10.1998. Súd na prvom pojednávaní

dňa 3.10.2000 uznesením konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom
súde pod sp. zn. 8C 276/98, ktoré konanie sa týkalo určenia neplatnosti prevodu nehnuteľnosti pozemku
na majetku Hydronika Nova, a.s. Bratislava. Ďalšie pojednávanie konané dňa 15.6.2005 bolo odročené
naneurčitostým,žeprávnazástupkyňaJUDr.Rezníčková-Hlaváčovávlehote5dníšpecifikuježalobný
petit a špecifikuje okruh účastníkov konania. Upravený žalobný petit bol súdu doručený dňa 30.9.2005.

Súd následne uznesením zo dňa 21.12.2005 pripustil do konania na strane navrhovateľov (žalobcov)
ďalších štyroch účastníkov. Dňa 26.1.2006 súd uznesením odmietol podanie žalobcov z dôvodu
nejasnosti, neurčitosti a nevykonateľnosti žalobného petitu napriek výzvam súdu zo dňa 13.9.2005 a
21.12.2005. Podaním zo dňa 30.1.2006 požiadala právna zástupkyňa žalobcov o poskytnutie primeranej
lehoty na úpravu žalobného petitu a špecifikáciu okruhu žalovaných. Následne dňa 20.2.2006 podali

žalobcovia prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu
v Bratislave č. k. 8Co 108/06-194 zo dňa 31.3.2006 odmietnuté. V odôvodnení odvolací súd konštatuje,
že navrhovateľom bolo uznesenie o odmietnutí ich podania doručené dňa 6.2.2006; pätnásťdňová
lehota začala navrhovateľom plynúť dňom 7.2.2006 a jej posledný 15. deň pripadol na 21.2.2006.Navrhovatelia síce podali svoje (neúplné) odvolanie v odvolacej lehote, chýbajúce náležitosti odvolania
(uvedenie rozsahu a odvolací dôvod) však mohli vzhľadom na ust. § 205 ods. 3 O.s.p. doplniť len
do uplynutia odvolacej lehoty, t. j. do 21.2.2006. Po uplynutí odvolacej lehoty s dňom 21.2.2006 už

odvolatelia odvolacie dôvody doplniť nemohli. Len tzv. bianco odvolanie s jeho doplnením po uplynutí
odvolacej lehoty pri súčasnom právnom stave (zákonnej úprave) je vylúčené. Konanie v tejto veci tak
bolo právoplatne skončené dňa 8.6.2006.

40. Žalovaná namietala s poukazom na dikciu ust. § 112 OZ, ktoré upravuje podmienky spočívania

plynutia premlčacej doby, že žalobcovia v uvedenom súdnom konaní tým, že ani na opakovanú výzvu
súdu neodstránili nedostatky návrhu na začatie konania, zapríčinili odmietnutie podania. V konaní
tak riadne nepokračovali, preto k spočívaniu premlčacej doby nedošlo. Toto súdne konanie nemožno
teda považovať za skutočnosť, s ktorou OZ spája spočívanie premlčacej doby, nakoľko toto konanie
neskončilo meritórnym rozhodnutím z dôvodov na strane navrhovateľov, ktorí napriek opakovanej výzve
súdu nedostatky svojho podania neodstránili. S odvolaním sa na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.

zn. 25Cdo/1256/2006, (príp. aj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 182/2001) sa súd stotožňuje
s argumentáciou žalovanej, že v danom prípade nemožno uvedené súdne konanie s ohľadom na jeho
priebeh považovať za riadne pokračovanie v konaní, teda o spočívaní premlčacej doby v danom prípade
nemožnohovoriť.Ajzpriebehusporuvedenéhopodsp.zn.16C293/98,akoajzpriebehutohtosúdneho
sporu jednoznačne vyplýva, že žalobcovia žalobný petit, či okruh žalobcov opakovane menili, žalobný

petit ustálili až v rámci pojednávania dňa 12.6.2012 a okruh účastníkov právny zástupca žalobcov ustálil
až v závere tohto sporu (hoci skutočnosť zakladajúca vstup žalobkyne 18 do konania je známa od r.
2008).
41. Z uvedeného vyplýva, že námietka premlčania žalovanej bola vznesená dôvodne, nárok žalobcov
o splnenie povinnosti žalovanej uzavrieť so žalobcami zmluvu o prevode vlastníctva (resp. nahradenie

prejavu vôle žalovanej) nemožno priznať, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa
ktorého nárok na náhradu trov konania patrí úspešnej strane žalovanej, preto súd o nároku na náhradu
trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. II. tohto rozsudku a plne úspešnej sporovej strane
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.