Rozsudok · Ostatné · Judgement

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5410202264
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5410202264.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
Scania Finance Slovak Republic s.r.o., so sídlom Diaľničná cesta 4570/2A, 903 01 Senec, IČO: 43 874
746, právne zastúpeného: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,
IČO: 36 862 711, proti žalovaným v 1/ rade: MOBI - transport, a.s., so sídlom J. Ťatliaka 6, 026 01 Dolný

Kubín, IČO: 36 384 968, v 2/ rade: Ing. Miroslav Pápež, nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX
XX R., v 3/ rade: Igor Pápež, nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX R., žalovaní v 2/ a v 3/ rade
zastúpení právnym zástupcom JUDr. Jozefom Polákom, advokátom, so sídlom K. E. XXXX/XX, XXX XX
N. L., v konaní o zaplatenie 72.938,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných v 2/ a v 3/ rade proti
rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-1270 zo dňa 04. februára 2016 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-1327 zo dňa 21. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-1270 zo dňa 04. februára 2016 v spojení

s opravným uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-1327 zo dňa 21. apríla 2017
v napadnutej časti výroku I., ktorým bola žalovaným v rade 2/ a 3/ uložená povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi 38.368,90 Eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e s tým,
že plnením tejto povinnosti jedným zo žalovaných v rade 2/ a 3/ alebo rovnakej povinnosti žalovaným v
rade 1/ podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-995 zo dňa 9. júla
2013 vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných

žalovaných.

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-1270 zo dňa 04. februára 2016 v spojení

s opravným uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-1327 zo dňa 21. apríla 2017
v napadnutej časti výroku I., ktorým bola uložená žalovanému v rade 2/ solidárna povinnosť zaplatiť
žalobcovi 34.569,50 Eur s príslušenstvom p o t v r d z u j e s tým, že plnením tejto povinnosti žalovaným
v rade 2/ alebo rovnakej povinnosti žalovaným v rade 1/ podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu
Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-995 zo dňa 9. júla 2013, vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ zanikne v
rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého žalovaného.

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-1270 zo dňa 04. februára 2016 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-1327 z 21. apríla 2017 v
napadnutej časti výroku I., ktorým bola uložená povinnosť žalovaným v rade 2/ a 3/ spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu
- 0,05% denne zo sumy 833,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 833,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 950,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 334,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 2.891,70 EUR od 13.06.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 371,10 EUR od 29.08.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 4.371,50 EUR od 09.01.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.316,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.316,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 2.059,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 2.059,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.691,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 744,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.691,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.691,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.324,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 120,00 EUR od 17.03.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 120,00 EUR od 17.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 833,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 833,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 950,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 334,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 397,00 EUR od 28.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 833,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 833,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 950,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu

plnenia povinnosť ďalších žalovaných z r u š u j a v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie.

v 2/ rade
- 0,05% denne zo sumy 969,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 536,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 975,00 EUR od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.966,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 733,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.863,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 733,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 733,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,- 0,05% denne zo sumy 733,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.863,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 2.008,00 EUR od 02.02.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 969,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 536,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 975,00 EUR od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 975,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 969,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 964,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 536,00 EUR od 02.04.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 2.570,40 EUR od 13.06.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 2.676,50 EUR od 09.01.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 120,00 EUR od 17.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 120,00 EUR od 17.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 303,00 EUR od 28.03.2009

do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku z r u š u j e a v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) rozhodol tak, že „žalovaní
v 1/, 2/ a 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 38.368,90 Eur s úrokom
z omeškania:

- 0,05% denne zo sumy 833,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 833,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 950,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 334,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 2.891,70 Eur od 13.06.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 371,10 Eur od 29.08.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 4.371,50 Eur od 09.01.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.316,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.316,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 2.059,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 2.059,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.691,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 744,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.691,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.691,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 1.324,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 120,00 Eur od 17.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 120,00 Eur od 17.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 833,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 833,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 491,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,- 0,05% denne zo sumy 491,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 950,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 334,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 397,00 Eur od 28.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 482,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 833,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 833,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 950,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 334,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ďalších
žalovaných,
zmluvnú pokutu vo výške:

- 0,05% denne zo sumy 491,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 950,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 334,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 482,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 397,00 Eur od 28.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 482,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 833,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 833,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 491,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,- 0,05% denne zo sumy 491,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 950,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 334,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ďalších
žalovaných.
Žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 34.569,50 Eur s
úrokom z omeškania vo výške:
- 0,05% denne zo sumy 969,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 964,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 536,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 975,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.966,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 733,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.863,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 733,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 733,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 733,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.863,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 2.008,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 969,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 964,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 536,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 975,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 975,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 969,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 964,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 536,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 2.570,40 Eur od 13.06.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 2.676,50 Eur od 09.01.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 120,00 Eur od 17.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 120,00 Eur od 17.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 303,00 Eur od 28.03.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto

rozsudku, s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo
žalovaných,
zmluvnú pokutu vo výške:
- 0,05% denne zo sumy 969,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 964,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 536,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 975,00 Eur od 02.05.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.966,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 733,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 1.863,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,- 0,05% denne zo sumy 733,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 733,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 733,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 1.863,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 2.008,00 Eur od 02.02.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 969,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 536,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 975,00 Eur od 02.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 975,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 969,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 964,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 542,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 536,00 Eur od 02.04.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 2.570,40 Eur od 13.06.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 2.676,50 Eur od 09.01.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 120,00 Eur od 17.03.2009 do zaplatenia,

- 0,05% denne zo sumy 120,00 Eur od 17.03.2009 do zaplatenia,
- 0,05% denne zo sumy 303,00 Eur od 28.03.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku, tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého zo
žalovaných.“ O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 303 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník (ďalej aj len „ObZ“ alebo „Obchodný zákonník“), § 304 ods. 1, 2 ObZ, § 305 ObZ,
§ 306 ods. 1, 2 ObZ, § 387 ods. 1, 2 ObZ, § 388 ods. 1 ObZ, § 391 ods. 1 ObZ, okresný súd
žalobe vyhovel. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 14.06.2010 sa žalobca domáhal zaplatenia
117.904,12 Eur s príslušenstvom s odôvodnením, že ako leasingový prenajímateľ uzavrel so žalovaným

v 1/ rade ako leasingovým nájomcom podľa § 269 ods. 2 ObZ zmluvy o finančnom prenájme
s následnou kúpou prenajatej hnuteľnej veci č.: SEUT/05/31098, SEUT/05/31099, SEUT/05/31100,
SEUT/05/31128, SEUT/05/31129, SETP/105/31015, SETP/105/31016, SETP/105/31017,
SEUN/05/32086, SEUTN/006/931051, SEUTP/106/931009, SEUTP/106/931010, SEUTP/106/931011,
SEUNN/006/932027, SEUNN/006/932028, SEUNN/006/932029, SEUNN/006/932030,

SEUTP/107/931016, SEUTP/107/931017, SEUTP/107/931030, SEUTP/107/931031,
SEUNP/107/932006, SEUNP/107/932007, SEUNP/107/932012, SEUNP/107/932013,
SEUTP/108/931031, SEUTP/108/931032, SEUTP/108/931059, SEUTP/108/931060,
SEUNP/108/932008, SEUNP/108/932009, SEUNP/108/932016, SEUTP/108/932017, ktorých
neoddeliteľnú súčasť tvoria Všeobecné zmluvné podmienky finančného prenájmu hnuteľností (ďalej aj

len „VOP“). Predmetom zmlúv bol finančný prenájom motorových vozidiel a návesov, ktoré žalovaný v 1/
rade prevzal na základe odovzdávajúceho protokolu, pričom bol povinný zaplatiť žalobcovi počet a výšku
splátok podľa zmlúv. Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli aj splátkové kalendáre, s presným rozpisom
jednotlivých splátok, s uvedením výšky splátky, dátumu splatnosti a s uvedením iných skutočností
týkajúcich sa mesačných splátok. Žalovaný v 1/ rade si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy neplnil,

t.j. neplatil žalobcovi svoje leasingové splátky riadne a včas v zmysle zmluvy na základe žalobcom
vystavených faktúr, t.j.:
„faktúra č. OFLEURn09/05139 zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 419,00 Eur,
faktúra č. OFLEURn09/05140 zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 419,00 Eur,
faktúra č. OFLEURn09/05271 zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 447,00 Eur,

faktúra č. OFLEURn09/05272 zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 419,00 Eur,
faktúra č. OFLEURn09/06463 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 419,00 Eur,
faktúra č. OFLEURn09/06464 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 419,00 Eur,
faktúra č. OFLEURn09/07063 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 447,00 Eur,faktúra č. OFLEURn09/07064 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 419,00 Eur,
faktúra č. OFLEURn09/07459 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 595,00 Eur,
faktúra č. OFLEURn09/07460 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 595,00 Eur,

faktúra č. OFLEURn09/07461 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 595,00 Eur,
faktúra č. OFLEURn09/07464 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 833,00 Eur,
faktúra č. OFLEURn09/07471 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 833,00 Eur,
faktúra č. OFLEURn09/07472 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 237,00 Eur,
faktúra č. OFLEURn09/07473 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 237,00 Eur,

faktúra č. OFLEURn09/07474 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 491,00 Eur,
faktúra č.OFLEURn09/07475 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 491,00 Eur, faktúra
č. OFLEURn09/07476 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 491,00 Eur, faktúra
č. OFLEURn09/07477 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra
č. OFLEURn09/07478 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra
č. OFLEURn09/07480 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra

č. OFLEURn09/07481 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra
č. OFLEURn09/07483 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 969,00 Eur, faktúra
č. OFLEURn09/07484 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 950,00 Eur, faktúra
č. OFLEURn09/07485 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra
č. OFLEURn09/07486 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 964,00 Eur, faktúra

č. OFLEURn09/07487 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 964,00 Eur, faktúra
č. OFLEURn09/07488 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 383,00 Eur, faktúra
č. OFLEURn09/07489 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 383,00 Eur, faktúra
č. OFLEURn09/07490 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 334,00 Eur, faktúra
č. OFLEURn09/07491 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 542,00 Eur, faktúra

č. OFLEURn09/07492 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 542,00 Eur, faktúra
č. OFLEURn09/07493 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 542,00 Eur, faktúra
č. OFLEURn09/07500 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 536,00 Eur, faktúra
č. OFLEURn09/07501 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 975,00 Eur, faktúra
č. OFLEURn09/07502 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 482,00 Eur, faktúra

č. OFLEURn09/07503 zo dňa 01.05.2009, splatnou 01.05.2009 na sumu 482,00 Eur, faktúra
č. OFEUR09/119 zo dňa 29.05.2009, splatnou 12.06.2009 na sumu 10.602,90 Eur, faktúra č.
OFEUR09/188 zo dňa 14.08.2009, splatnou 28.08.2009 na sumu 371,10 Eur, faktúra č. OFEUR09/189
zo dňa 14.08.2009, splatnou 28.08.2009 na sumu 412,34 Eur, faktúra č. OFEUR09/190 zo dňa
14.08.2009, splatnou 28.08.2009 na sumu 418,23 Eur, faktúra č. OFEUR09/191 zo dňa 14.08.2009,

splatnou 28.08.2009 na sumu 447,68 Eur, faktúra č. OFEUR09/192 zo dňa 14.08.2009, splatnou
28.08.2009 na sumu 453,57 Eur, faktúra č. OFPnEUR08/0001 zo dňa 18.12.2008, splatnou 08.01.2009
na sumu 7.595,00 Eur, faktúra č. OFLEURn08/16171 zo dňa 01.12.2008, splatnou 01.12.2008
na sumu 428,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/01547 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 1.316,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/01548 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009

na sumu 1.316,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/01584 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 1.966,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/01614 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 2.059,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/01615 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 2.059,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/01616 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 1.691,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/01617 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009

na sumu 744,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/01619 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 1.691,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/01620 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 1.691,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/01631 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 1.324,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02135 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 419,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02136 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009

na sumu 419,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02137 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 1.333,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02138 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 1.333,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02236 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 1.299,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02237 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 1.366,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02238 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009

na sumu 447,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02239 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 419,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02553 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 1.266,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02554 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 1.266,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02555 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009na sumu 554,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02556 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 554,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02595 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 1.021,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02596 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009

na sumu 1.021,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02597 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 428,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02598 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009
na sumu 428,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02912 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009 na
sumu 733,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02913 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009 na sumu
1.863,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02914 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009 na sumu

733,00 Eur, faktúra č. OFLEURn09/02915 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009 na sumu 733,00
Eur, faktúra č. OFLEURn09/02916 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009 na sumu 733,00 Eur,
faktúra č. OFLEURn09/02917 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009 na sumu 1.863,00 Eur,
faktúra č. OFLEURn09/02920 zo dňa 01.02.2009, splatnou 01.02.2009 na sumu 2.008,00 Eur,
faktúra č. OFEUR09/033 zo dňa 02.03.2009, splatnou 16.03.2009 na sumu 107,10 Eur, faktúra č.
OFEUR09/031 zo dňa 02.03.2009, splatnou 16.03.2009 na sumu 464,10 Eur, faktúra č. OFEUR09/032

zo dňa 02.03.2009, splatnou 16.03.2009 na sumu 464,10 Eur, faktúra č. OFEURn09/03122
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03123
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03124
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03127
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 833,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03134

zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 833,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03135
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 237,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03136
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 237,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03137
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 491,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03138
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 491,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03139

zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 491,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03140
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03141
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03143
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03144
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03146

zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 969,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03147
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 950,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03148
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03149
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 964,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03150
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 964,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03151

zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 383,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03152
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 383,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03153
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 334,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03154
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 542,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03155
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 542,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03156

zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 542,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03166
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 536,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03167
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 975,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03168
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 482,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03169
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 482,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03601

zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 419,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03602
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 419,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03714
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 447,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/03715
zo dňa 01.03.2009, splatnou 01.03.2009 na sumu 419,00 Eur, faktúra č. OFPnEUR09/0054
zo dňa 20.03.2009, splatnou 27.03.2009 na sumu 1.087,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04663

zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 975,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04664
zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 482,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04665
zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 482,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04743
zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04744
zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04745

zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04748
zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 833,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04755
zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 833,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04756
zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 237,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04757zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 237,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04758
zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 491,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04759
zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 491,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04760

zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 491,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04761
zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04762
zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04764
zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04765
zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04767 zo

dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 969,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04768 zo dňa
01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 950,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04769 zo dňa 01.04.2009,
splatnou 01.04.2009 na sumu 595,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04770 zo dňa 01.04.2009, splatnou
01.04.2009 na sumu 964,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04771 zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009
na sumu 964,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04772 zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na
sumu 383,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04773 zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu

383,00 Eur, faktúra č. OFEURn09/04774 zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 334,00
Eur, faktúra č. OFEURn09/04775 zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 542,00 Eur,
faktúra č. OFEURn09/04776 zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 542,00 Eur, faktúra
č. OFEURn09/04777 zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 542,00 Eur, faktúra č.
OFEURn09/04787 zo dňa 01.04.2009, splatnou 01.04.2009 na sumu 536,00 Eur“. Žalobca zaslal

žalovanému v 1/ rade výpovede zmlúv ku dňu 21.04.2009 s tým, že žalovaný v 1/ rade je povinný
pristaviť predmety leasingu dňa 28.04.2009 do 12.00 hod. do areálu žalobcu, v mieste jeho sídla.
Celková dlhovaná suma z vyššie uvedených faktúr predstavuje čiastku 118.322,12 Eur, ktorú žalovaný
v 1/ rade žalobcovi čiastočne zaplatil, a to úhradou zo dňa 01.12.2008 vo výške 418 Eur k faktúre
č. OFEURn08/16171. Zvyšnú dlhovanú sumu vo výške 117.904,12 Eur napriek tomu, že faktúry sú

po lehote splatnosti doposiaľ neuhradil. Žalovaní v 2/ a 3/ rade sa v zmysle ručiteľských vyhlásení,
ktoré tvoria prílohy žaloby zaviazali zaplatiť žalobcovi za záväzky žalovaného v 1/ rade, ktoré vzniknú z
uvedených zmlúv. Nezaplatením vyššie uvedených faktúr v lehote ich splatnosti sa žalovaní dostali vo
vzťahu k žalobcovi do omeškania podľa § 365 a nasl. ObZ. Podľa bodu 8.2 VOP sú žalovaní povinní
zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z každej dlhovanej čiastky v zmysle faktúr

uvádzaných v petite žaloby a podľa bodu 9.2 VOP sú žalovaní povinní zaplatiť žalobcovi zmluvnú
pokutu vo výške 0,05% denne z dlžnej čiastky tiež v zmysle jednotlivých faktúr uvádzaných v žalobnom
petite. Žalobca má právo od žalovaného v 1/ a 2/ rade na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa petitu
žalobného návrhu a od žalovaného v 1/ rade taktiež na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle petitu
žalobného návrhu. Súčasťou žalobného návrhu bola notárska zápisnica č.

N30/2008 o nepeňažnom vklade, o ktorý sa zvýšilo základné imanie žalobcu ako aj o preberací protokol
všetkých práv a povinností spoločnosti Scania Finance CZ spol. s r.o. - organizačná zložka Slovakia
spoločnosťou Scania Finance Slovak Republic s.r.o., rozhodnutie jediného spoločníka o zvýšení o
hodnotu nepeňažného vkladu z 11.01.2008, zmluvy o finančnom prenájme s následnou kúpou prenajatej
hnuteľnosti spolu s opisom predmetov leasingových zmlúv a odovzdávajúcimi protokolmi, splátkové

kalendáre k jednotlivým zmluvám, všeobecné zmluvné podmienky finančného prenájmu hnuteľností,
vyhlásenia ručiteľa, faktúry na jednotlivé leasingové splátky, vyúčtovanie úrokov z omeškania spolu
s penalizačnými faktúrami, faktúry za administratívne poplatky za zmenu v leasingových zmluvách,
predsporová výzva z 15.12.2009, výpoveď leasingových zmlúv k 21.04.2009, ktorá bola doručená
žalovanému v 1/ rade 23.04.2009.

3. Okresný súd „vo veci rozhodol rozsudkom dňa 09.07.2013 v zmysle návrhu žalobcu, pričom na
základe podaného odvolania žalovaných v 2/ a 3/ rade Krajský súd v Žiline rozsudok okresného súdu
vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V rámci
dokazovania sa súd zameral na vyslovený právny názor odvolacieho súdu a vo veci vykonal ďalšie

dokazovanie.“

4. Právny zástupca žalovaných v 2/ a 3/ rade uviedol, že podľa jeho právneho názoru neexistuje listina
- vyhlásenie o vklade, ktorá by bola spôsobilá preukázať, že došlo ku platnému prevodu pohľadávky,
ktorá tvorí predmet konania na terajšieho žalobcu a ten preto nie je aktívne vecne v spore legitimovaný.

Žalovaní v 2/ a v 3/ rade ďalej uviedli, že vyhláseniu o vklade došlo len v rovine rozhodnutia a
predložené doklady nespôsobili ten následok, ktorý chcel zakladateľ dosiahnuť, a teda nedošlo k
platnému postúpeniu pohľadávky podľa § 60 a nasl. ObZ. „Čo sa týka rozhodnutia NS ČR 23Cdo
3019/2009 tak ten pojednáva o tom, že pohľadávka nemusí byť identická pri vyhlásení o vklade,nemusí byť individuálne špecifikovaná pri zmluve o predaji časti podniku, avšak takáto zmluva musí
byť prenesená do listiny, teda vyhlásenia o vklade, pretože nepostačuje len zápis v obchodnom registri,
keďže obchodný register nekonštituuje vznik práva, a preto zápis v obchodnom registri možno skúmať

rovnakoakozápisvkatastrinehnuteľnostípripovolenívkladu,pričomprinámietkeabsolútnejneplatnosti
je súd ex offo povinný tieto skutočnosti skúmať a predbežne ich vyhodnotiť. Trvá na tom, že neexistuje
zmluva o predaji časti podniku, teda neexistuje vyhlásenie o listinách - vyhlásenie o vklade, tiež nie
je možné aplikovať rozhodnutie 23Cdo/3019/2009 NS ČR, pretože v tejto konkrétnej veci neexistuje
zmluva o predaji časti podniku.“

5. V tejto časti tvrdení právneho zástupcu žalovaných v 2/ a 3/ rade okresný súd poukázal na
argumentáciu „odvolacieho súdu, ktorý má za to, že závery, ktoré boli prijaté v rozhodnutí Najvyššieho
súdu ČR 32Cdo 1513/2011 z 18.10.2011 poukazujú na skutočnosť, že podstatnými časťami zmluvného
typu upraveného v § 476 (zmluva o predaji podniku) je záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho
vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia k prevádzkovaniu podniku

a záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu.
Obchodný zákonník k tomu, aby išlo o zmluvu o predaji podniku, nevyžaduje, aby záväzky, ktoré
sa kupujúci zaväzuje prevziať, boli v zmluve konkretizované, pričom špecifikácia týchto záväzkov
nie je podmienkou platnosti takejto zmluvy. Na kupujúceho tak bez ohľadu na to, či zmluva výpočet
záväzkov obsahuje alebo nie, prechádzajú všetky záväzky, ktoré s predávaným podnikom súvisia. K

prechodu všetkých záväzkov súvisiacich s predávajúcim podnikom z predávajúceho na kupujúceho
preto dochádza v intenciách ustanovení § 477 ods. 1 ObZ zo zákona a nie aby súčasne bolo nutné tieto
záväzky akokoľvek v zmluve zmieňovať alebo inak identifikovať. V rozsudku sp.zn. 23Cdo 3019/2009
Najvyšší súd ČR dovodil, že na pohľadávky ako súčasť prevádzaného prípadne vkladaného podniku
(jeho časti) nemožno vzťahovať judikatúrne závery stanovujúce požiadavky na identifikáciu pohľadávky

zo zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka. Pri predaji podniku podľa §
476 a nasl. Obchodného zákonníka je predmetom predaja podnik ako ucelený súbor hmotných, ako
aj osobných a nehmotných zložiek podniku. Práva, na ktoré sa predaj vzťahuje v zmysle § 477 ods. 1
ObZ sú teda mimo inými tiež pohľadávky, ktoré sú ku dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku súčasťou
podniku. Krajský súd ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, s ktorým sa stotožnil a

v zmysle ktorého pre zmluvu o predaji časti podniku platí bez akejkoľvek výnimky rovnaký právny
režim ako pre zmluvu o predaji podniku, čo bolo zdôraznené v rozsudku sp.zn. 21Cdo 1323/2000, v
ktorom Najvyšší súd ČR zdôraznil, že ak nie je predmetom zmluvy podnik ako celok, či časť podniku
ako samostatná organizačná jednotka, nemá zmluva povahu zmluvy o predaji podniku, jeho časti,
ale je len zmluvným typom upraveným v obchodnom zákonníku. V prejednávanej veci však krajský

súd skonštatoval, že na základe zmluvy o predaji podniku došlo k prechodu záväzkov súvisiacich
s predávaným podnikom z predávajúceho na kupujúceho zo zákona, aj keď tieto záväzky nie sú v
zmluve identifikované. Rovnako krajský súd skonštatoval, že nebol vytvorený priestor na spochybnenie
naplnenia § 60 ods. 2 ObZ a vo väzbe na to potom i na skutočnosti vyplývajúce z obchodného registra
vo vzťahu ku žalobcovi.“

6. Právny zástupca žalovaných v 2/ a 3/ rade ďalej namietal, že žalobný petit nezodpovedá tomu,
čo je uvedené v ručiteľských vyhláseniach žalovaných v 2/ a 3/ rade a predchádzajúci rozsudok
prvostupňového súdu bol vydaný v rozpore s tým, akou povinnosťou sa zaviazali v ručiteľských
vyhláseniach žalovaní v 2/ a 3/ rade. Konkrétne poukázal na vyhlásenie ručiteľa na č.l. 397, 398, 403,

404, 406, 408, 410, 412, 413, 414, 415, 416, 417, 418, 411, 409, 407, 405, 401, 402, 400, 399, z
ktorých vyplýva, že ručiteľ týmto vyhlásením berie na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa voči
dlžníkovi, ak tak neurobí dlžník sám, a to do 10 dní odo dňa doručenia písomného vyzvania veriteľom.
Pokiaľtedaneexistujepísomnávýzvaveriteľa,potomneviezistiť,zčohožalobcavychádzalpriformulácii
žalobného petitu, keď nepozná, akú sumu uplatnil voči ručiteľovi výzvou, ktorú mu mal doručiť. V zmysle

jednotlivých vyhlásení ručiteľa na číslach listov, ako bolo uvádzané, neexistujú v spise výzvy veriteľa na
plnenie. Preto suma uvádzaná v prípadnej písomnej vyzve veriteľa, ktorá má byť doručená do 10 dní,
by mala korešpondovať s rovnakou sumou, ako je vyhlásenie ručiteľa, čo v danom prípade preukázané
nebolo. Poukázal na doručenku zo dňa 17.12.2009, ktorá bola zasielaná Ing. Miroslavovi Pápežovi a
nazvaná ako predsporová výzva, s tým že túto žalovaný v 2/ rade neprevzal, prevzal ju jeho otec. Pri

porovnaní originálov doručeniek z toho istého dňa a doručených 17.12.2009 podľa podpisov sa jedná o
podpisy totožné, z čoho je zrejmé, že aj predsporovú výzvu pre žalovaného v 3/ rade prevzal jeho otec.
Čo sa týkalo prevzatia predsporovej výzvy žalovanému v 1/ rade, resp. splnomocnencom za žalovaného
v 1/ rade, tak toto doručenie nespochybnil.7. Právny zástupca žalobcu k tejto argumentácii uviedol, že samotné doručenie žaloby žalovaným
v 1/ až 3/ rade je výzvou na plnenie a čo sa týka jednotlivých súm, ktoré by mali korešpondovať s

vyhláseniami ručiteľa, tak tieto sumy boli odvodené od nároku voči dlžníkovi - žalovanému v 1/ rade a
tieto boli konkrétne uvádzané v jednotlivých leasingových zmluvách a presná špecifikácia určená ku dňu
ukončenia leasingových zmlúv.

8. Okresný súd v tejto súvislosti na návrh právneho zástupcu žalovaných v 2/ a 3/ rade vypočul

svedka p. Ing. W. D.,. ktorému bol k nahliadnutiu predložený spisový materiál, konkrétne č.l. 626 spisu,
pričom tento uviedol, že podpis na doručenke označenej krížikom s dátumom prevzatia 17.12.2009
s označením splnomocnenec nie je jeho. Ostatné podpisy na doručenkách na tomto č.l. sú jeho.
Ďalej uviedol, že doručené listiny svojim synom neodovzdal, chodili vždy neskoro z práce, niekde
sa tie obálky potulovali a potom ich už nevedel nájsť. V roku 2009 nemal od žalovaných v 2/ a 3/
rade splnomocnenie na preberanie pošty. V obchodnej spoločnosti MOBI - transport a.s. nikdy nebol

konateľom, bol spoločníkom.

9. Právny zástupca žalobcu okresnému súdu predložil predsporové výzvy adresované „Igorovi Pápežovi
a Miroslavovi Pápežovi zo dňa 15.12.2009, vzhľadom na podpisy na doručenkách zo dňa 17.12.2009
žalobca považoval predsporové výzvy za doručené obom žalovaným. V zmysle ručiteľských vyhlásení

bolo povinnosťou žalobcu len oznámiť žalovaným v 2/ a 3/ rade prehľad záväzkov a prechod
pohľadávok.“

10. K tejto časti tvrdení žalovaných v 2/ a 3/ rade okresný súd uzatvoril, že žalovaní v 1/ až 3/ rade
nespochybnili doručenie písomných výziev počas celého konania, takáto obrana nebola vznesená ani

v podanom odvolaní voči rozsudku prvostupňového súdu, práve naopak, v podaní zo dňa 14.07.2011
žalovaní v 2/ a 3/ rade „namietali nároky žalobcu z titulu náhrady škody vo výške 13.741,12 Eur a
poukazovali na ich postavenie ručiteľov za záväzky žalovaného v 1/ rade voči navrhovateľovi z titulu
leasingových zmlúv, kedy im nevyplýva zodpovednosť za akékoľvek nároky nad rámec leasingových
splátok. Žalovaní v 2/ a 3/ rade v podaní z tohto dňa namietali neoprávnenosť vystavenia tam uvedených

faktúr,akoajneoprávnenosťnárokovztýchtofaktúrvyplývajúcich.Vrámciodvolaniažalovanýchv2/a3/
rade bolo týmito taktiež konštatované, že prvostupňový súd zaviazal žalovaného v 2/ rade na zaplatenie
žalovanej sumy v rozsahu a za záväzky, ktoré prekračujú rámec vyhlásenia o ručení zo dňa 26.10.2005
a žalovaného v 3/ rade za záväzky, ktoré prekračujú rámec vyhlásení o ručení, ktoré žalobca predložil
do konania. Podľa názoru žalovaného v 2/ rade je zrejmé, že návrh voči nemu môže byť dôvodný

len a výlučne vo vzťahu k neuhradeným faktúram za prenájom vyplývajúcim z leasingovej zmluvy č.
SEUT/05/31129. Žalovaní v 2/ a 3/ rade vzniesli námietku premlčania vo vzťahu k celému uplatnenému
nároku žalobcu, a to podľa § 387 a nasl. ObZ v spojení s § 100 Občianskeho zákonníka, s poukazom
na skutočnosť, že zmluvy o finančnom prenájme s následnou kúpou prenajatej hnuteľnej veci, ktoré
obsahovali splátkové kalendáre s rozpisom jednotlivých splátok, s uvedením výšky splátky a dátumu

splatnosti, boli uzatvorené v období rokov 2006, pričom žaloba bola podaná 14.06.2010. Žalovaní tu
práve argumentovali možnou právnou neistotou, resp. hrozbou, že dlžník môže byť vystavený bez
zreteľa na čas úspešnej žalobe zo strany veriteľa, pričom ani raz nenamietal skutočnosť, že by výzvy
na plnenie neboli žalovanými v 2/ a 3/ rade doručené riadne v zmysle ručiteľských vyhlásení.“ Takúto
argumentáciu použili na pojednávaní konanom dňa 19.11.2015, kedy argumentovali, že neexistuje

písomná výzva veriteľa na plnenie, do vlastných rúk ju neprevzali, žalobu v tomto smere považovali
za predčasnú, pretože žalobca nepreukázal doručenie výziev v zmysle vyhlásení ručiteľa. Bolo taktiež
zistené, že námietku nedoručenia výziev zo strany žalobcu žalovaní v 2/ a 3/ namietali už v odpore proti
platobnému rozkazu.

11. Právny zástupca žalovaných v 2/ a 3/ rade nenamietal prevzatie výzvy žalovaným v 1/ rade, pričom
okresný súd dal do pozornosti, že v čase doručovania výzvy bol štatutárnym orgánom žalovaného v 1/
rade žalovaný v 2/ rade, a pokiaľ aj došlo k prevzatiu výziev pre žalovaných v 2/ a 3/ rade ich otcom
(minimálne na doručenke č.l. 626 - pre žalovaného v 2/ rade je pod podpisom v zátvorke otec), nemožno
výpoveď svedka p. W. D. o tom, že predmetné výzvy žalovaným v 2/ a 3/ rade neodovzdal, považovať

za vierohodnú vzhľadom na časový odstup a tiež vzhľadom na vek a zdravotné ťažkosti uvedeného
svedka. Žaloba bola na okresný súd podaná 14.06.2010, pričom faktúry v žalobnom návrhu uvádzané
vystavené žalovanému v 1/ rade boli splatné od 01.12.2008 po 28.08.2009. Podľa vyhlásení ručiteľa od
č.l. 397 a nasl. spisu je zrejmé, že v zmysle § 303 a nasledujúcich Obchodného zákonníka ručiteľ ručíza záväzok MOBI - transport a.s. Dolný Kubín, pričom ručiteľ týmto vyhlásením berie na seba povinnosť
uspokojiť pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ak tak neurobí dlžník sám a to do 10 dní odo dňa doručenia
písomného vyzvania veriteľom. Ak tak neurobí, oprávňuje veriteľa po b) na vymáhanie pohľadávky od

ručiteľa. Z č.l. 594 rub spisového materiálu vyplývalo, že žalobný návrh s prílohami, ako aj platobný
rozkaz prevzal žalovaný v 1/ rade 10.08.2010, žalovaný v 2/ rade 10.08.2010 a žalovaný v 3/ rade
13.08.2010.

12. Okresný súd poukázal na skutočnosť, že doručením žaloby, ktorou sa veriteľ domáha

splnenia záväzku od dlžníka aj ručiteľa, dlžníkovi, je splnená podmienka písomnej výzvy v zmysle
§ 306 ods. 1
Obchodného zákonníka (R 11/2001). V danom prípade ako bolo uvedené vyššie, žaloba s prílohami bola
riadne doručená žalovaným v 2/ rade 10.08.2010 a v 3/ rade 13.08.2010. Uvedené malo za následok,
že lehota 10 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy uplynula u žalovaného v 2/ rade 20.08.2010 a u
žalovanéhov3/rade23.08.2010.Žalovanémuv1/radebolavýzvadoručená17.12.2009(č.l.626spisu).

13. S poukazom na § 391 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína
plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje
niečo iné, okresný súd ustálil, že nárok žalobcu v čase podania žaloby a jej doručenia žalovaným v 2/
a 3/ rade nie je premlčaný, taktiež vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade.

14. K argumentácii žalovaných v 2/ a 3/ rade ohľadne námietky nesprávnosti výšky žalovaného nároku,
ktorú vzniesli podaním zo dňa 14.07.2011 okresný súd konštatoval, že žalovaní v 2/ a 3/ rade mali za
to, že nie sú splnené podmienky pre vznik zodpovednosti za uplatnený nárok, pričom žalobcovi žiadna
škoda nevznikla. Argumentovali tým, že základným predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je

porušenie povinnosti vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu (§ 373 ObZ), pričom žalovaní v 2/ a 3/ rade
neporušili žiadnu povinnosť, ktorá by mohla zakladať vznik ich zodpovednosti za škodu. Žalovaní v 2/ a
3/ rade nepovažovali za dôvodné nároky z faktúr týkajúcich sa parkovného, po tom, ako boli predmety
leasingu odstavené na miesto určené žalobcom a nemôžu niesť zodpovednosť za to, že na mieste
určenom žalobcom boli predmety leasingu po neurčitú dobu, na ktorej dĺžku nemá žalovaný v 1/ rade

žiadenvplyvazozneniaručiteľskýchlistínjezrejmé,žežalovanív2/a3/radeprevzalilenzodpovednosť
za nároky vyplývajúce z leasingovej zmluvy a z tohto ich subsidiárneho záväzku nemožno bez ďalšieho
vyvodzovať ich zodpovednosť za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť konaním žalovaného v 1/ rade.
Okresný súd citoval § 373 ObZ, v zmysle ktorého, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu,
je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo

spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

15. Zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku je upravená len ako zodpovednosť za porušenie
povinnosti zo záväzku. Za škodu zodpovedá ten, kto poruší povinnosť zo záväzku, a to z obchodných
záväzkov tak, ako sú vymedzené v § 261 a v § 262 ObZ. Záväzková zodpovednosť za škodu je

rozšírená aj na porušenie inej právnej povinnosti ako povinnosti zo záväzku. Zodpovednosť za škodu je
objektívnou zodpovednosťou, kde pre vznik zodpovednosti sa nevyžaduje zavinenie. Predpokladom pre
vznik zodpovednosti je porušenie povinností zo záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a porušením povinnosti. Existenciu týchto predpokladov musí preukázať poškodený. Škodou
sa rozumie skutočná škoda ako majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie

majetkového stavu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk, ako zisk, ktorý by
bol poškodený dosiahol, keby nebola nastala škodná udalosť. Zodpovednosť je daná len vtedy, keď
vzniknutá škoda je v príčinnej súvislosti s porušením povinností.

16. V danom prípade, podľa okresného súdu, žalobcovi vznikla škoda súvisiaca s odobratím predmetov

leasingu, parkovným až do predaja vozidiel tretím osobám, čo znamená, že žalovaný v 1/ rade porušil
povinnosti vyplývajúce z jeho záväzkového vzťahu (z leasingovej zmluvy) a žalovaní v 2/ a 3/ rade
sa v rámci ručiteľských vyhlásení zaviazali ručiť za záväzok vyplývajúci z leasingovej zmluvy do celej
výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z výšky leasingovej zmluvy. Ak teda z textu vyhlásenia
ručiteľa vyplývalo, že ručiteľ vyhlasuje, že ručí za záväzok vyplývajúci z leasingovej zmluvy, tak je tomu aj

ohľadne záväzkov vyplývajúcich následne z vysporiadania leasingovej zmluvy, teda odobratie predmetu
leasingu, prípadne náhrada škody súvisiaca s parkovným, resp. iné súvisiace nároky. Okresný súd mal
preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti v tom, že žalovaný v 1/
rade porušil povinnosti zo záväzku (platenie leasingových splátok), čím došlo k výpovedi leasingovejzmluvy a následným nákladom žalobcu na vysporiadanie leasingovej zmluvy v súvislosti s odobratím
predmetu leasingu, parkovným a následne odpredajom predmetu leasingu tretej osobe.

17. Okresný súd k argumentácii žalovaných v 2/ a v 3/ rade, že z postavenia ručiteľov za záväzky
žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi z titulu leasingových zmlúv nevyplývala zodpovednosť žalovaných
v 2/ a 3/ rade za akékoľvek nároky nad rámec leasingových splátok, resp. nárokov vyplývajúcich z
leasingových zmlúv uviedol, že vyhlásenia ručiteľov sa vzťahujú na záväzky z jednotlivých leasingových
zmlúv vo vyhláseniach presne špecifikovaných a „do celej výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi

vyplývajúci z výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej“ jednotlivé tam uvedené maximálne sumy.
Pokiaľ sa teda vyhlásenia ručiteľov vzťahujú na záväzky z jednotlivých leasingových zmlúv, je tomu
tak nielen v súvislosti s úhradou splátok nájomného za predmet leasingu, ale aj v súvislosti s úrokom
z omeškania a zmluvnou pokutou, vyplývajúcimi zo Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré tvorili
neoddeliteľnú časť leasingovej zmluvy.

18. Ku argumentácii ohľadne nezákonnosti nároku žalobcu na zmluvnú pokutu za omeškanie s úhradami
faktúr s nárokom na náhradu škody s tým, že uvedený nárok žalobcu je v rozpore s poctivým obchodným
stykom, okresný súd uviedol, že žalobca si okrem splátok nájomného za obdobie, počas ktorého boli
predmety leasingov v dispozícii žalovaného v 1/ rade, uplatnil aj nároky z faktúr, ktoré znejú na náhradu
škody, „ktorá žalobcovi vznikla predčasným ukončením leasingových zmlúv (OFEUR09/119 zo dňa

29.05.2009 splatná 12.06.2009 na sumu 10602,90 Eur, OFEUR09/188 zo dňa 14.08.2009 splatná
28.08.2009 na sumu 371,10 Eur, OFEUR09/189 zo dňa 14.08.2009 splatná 28.08.2009 na sumu 412,34
Eur, OFEUR09/190 zo dňa 14.08.2009 splatná 28.08.2009 na sumu 418,23 Eur, OFEUR09/191 zo
dňa 14.08.2009 splatná 28.08.2009 na sumu 447,68 Eur, OFEUR09/192 zo dňa 14.08.2009 splatná
28.08.2009 na sumu 453,57 Eur, OFEUR09/031 zo dňa 02.03.2009 splatná 16.03.2009 na sumu 464,10

Eur, OFEUR09/032 zo dňa 02.03.2009 splatná 16.03.2009 na sumu 464,10 Eur, OFEUR09/033 zo dňa
02.03.2009 splatná 16.03.2009 na sumu 107,10 Eur), pričom faktúrou OFEUR09/119 boli žalovaným
refakturované náklady žalobcu, ktoré mu vznikli uhradením faktúry č. 49021 zo dňa 12.05.2009,
splatnej 26.05.2009 na sumu 10602,90 Eur, ktorú žalobcovi vystavila spoločnosť ALPHA CORP-SK
s.r.o. za poskytnutie služieb súvisiacich s odobratím všetkých predmetov leasingov žalovanému v

1/ rade, pričom žalobca predmetnú faktúru uhradil 29.05.2009.“ Faktúrou č. OFEUR 09/188 žalobca
refakturoval žalovanému náklady, „ktoré mu vznikli v súvislosti s predmetom leasingu z leasingovej
zmluvy č. SEUN/05/32086, pričom išlo o uhradené parkovné spoločnosti Truck Commerce s.r.o. v ktorej
priestoroch predmet leasingu s ŠPZ: DK-611 YB bol pristavený odo dňa jeho odobratia žalovanému v
1/ rade až po jeho odpredaj tretej osobe. Parkovné bolo pôvodne navrhovateľovi fakturované faktúrou č.

2901331, faktúrou č. 2901412 a faktúrou č. 2901485, pričom podkladom pre navrhovateľom vystavenú
faktúru č. OFEUR 09/188 je faktúra č. 2901331 v rozsahu sumy 123,70 Eur, faktúra č. 2901412 v
rozsahu sumy 176,71 Eur a faktúra č. 2901485 v rozsahu sumy 70,68 Eur t.j. spolu 371,10 Eur. Faktúry
č. 2901412 a č. 2901485 žalobca uhradil dňa 16.7.2009 a dňa 17.8.2009 a faktúra č. 2901331 bola
vysporiadaná v dôsledku započítania, ktoré bolo vykonané medzi žalobcom a spoločnosťou Truck

Commerce s.r.o. dňa 16.6.2009. Faktúrou č . OFEUR 09/189 žalobca refakturoval žalovaným náklady,
ktoré mu vznikli v súvislosti s predmetom leasingu z leasingovej zmluvy č. SEUNP/108/932008, pričom
ide o uhradené parkovné spoločnosti Truck Commerce s.r.o. v ktorej priestoroch predmet leasingu s
ŠPZ: DK - 878 YA bol pristavený odo dňa jeho odobratia žalovanému v 1/ rade až po jeho odpredaj
tretej osobe. Parkovné bolo pôvodne žalobcovi fakturované faktúrou č. 2901331, faktúrou č. 2901412

a faktúrou č. 2901485 pričom podkladom pre žalobcom vystavenú faktúru č. OFEUR 09/189 je faktúra
č. 2901331 v rozsahu sumy 123,70 Eur, faktúra č. 2901412 v rozsahu sumy 176,71 Eur a faktúra č.
2901485 v rozsahu sumy 111,91 Eur, t.j. spolu suma 412,34 Eur. Faktúrou č. OFEUR 09/190 žalobca
žalovaným refakturoval náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s predmetom leasingu z leasingovej zmluvy
č. SEUNP/108/932017, pričom ide o uhradené parkovné spoločnosti Truck Commerce s.r.o. v ktorej

priestoroch predmet leasingu s ŠPZ: DK-151YB bol pristavený odo dňa jeho odobratia žalovanému
v 1/ rade až po jeho odpredaj tretej osobe. Parkovné bolo pôvodne žalobcovi uhradené faktúrou č.
2901331, faktúrou č. 2901412 a faktúrou č. 2901485, pričom podkladom pre žalobcom vystavenú faktúru
č. OFEUR 09/190 je faktúra č. 2901331 v rozsahu sumy 123,70 Eur, faktúra č. 2901412 v rozsahu
sumy 176,71 Eur a faktúra č. 2901485 v rozsahu sumy 117,81 Eur t.j. spolu: 418,23 Eur. Faktúrou

č. OFEUR 09/191 žalobca žalovaným refakturoval náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s predmetom
leasinguzleasingovejzmluvyč.SEUTP/108/931060,pričomideouhradenéparkovnéspoločnostiTruck
Commerce s.r.o. v ktorej priestoroch predmet leasingu s ŠPZ: DK-106 AK bol pristavený odo dňa jeho
odobratia žalovanému v 1/ rade až po jeho odpredaj tretej osobe. Parkovné bolo pôvodne žalobcoviuhradené faktúrou č. 2901329, faktúrou č. 2901412 a faktúrou č. 2901485, pričom podkladom pre
navrhovateľom vystavenú faktúru č. OFEUR 09/191 je faktúra č. 2901329 v rozsahu sumy 153,15 Eur,
faktúrač.2901412vrozsahusumy176,71Eurafaktúrač.2901485vrozsahusumy117,81Eurt.j.spolu:

447,68 Eur. Faktúra č. 2901329 bola vysporiadaná v dôsledku započítania, ktoré bolo vykonané medzi
žalobcom a spoločnosťou Truck Commerce s.r.o. dňa 16.6.2009. Faktúrou č. OFEUR 09/192 žalobca
žalovaným refakturoval náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s predmetom leasingu z leasingovej zmluvy
č. SEUNP/108/932009, pričom ide o uhradené parkovné spoločnosti Truck Commerce s.r.o. v ktorej
priestoroch predmet leasingu s ŠPZ: DK-002 YB bol pristavený odo dňa jeho odobratia žalovanému

v 1/ rade až po jeho odpredaj tretej osobe. Parkovné bolo pôvodne žalobcovi uhradené faktúrou č.
2901331, faktúrou č. 2901412 a faktúrou č. 2901486, pričom podkladom pre žalobcom vystavenú faktúru
č. OFEUR 09/192 je faktúra č. 2901331 v rozsahu sumy 123,70 Eur, faktúra č. 2901412 v rozsahu
sumy 176,71 Eur a faktúra č. 2901486 v rozsahu sumy 153,15 Eur t.j. spolu: 453,57 Eur. Faktúrou č.
OFEUR 09/031, faktúrou č. OFEUR 09/032 a faktúrou č. OFEUR 09/033 boli žalobcom refakturované
administratívne poplatky v splátkových kalendároch a na každej z týchto faktúr je uvedené, o zmeny

splátkových kalendárov ktorých leasingových zmlúv ide.“ K zmenám splátkových kalendárov došlo vždy
na základe žiadosti žalovaného v 1/ rade.

19. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že zmluvná pokuta je v praxi často
dojednaná pre prípad „omeškania“ so splnením určitého záväzku niečo dať alebo urobiť. V tomto prípade

vzniknezáväzokzaplatiťzmluvnúpokututakvprípadeoneskorenéhoplnenia,akoajvprípadevčasného
plnenia, majúceho však už v čase plnenia vady, no nie v prípade včasného plnenia, u ktorého sa vady
vyskytnú až po plnení. Ako neprimeraná nebola v súdnej praxi posúdená zmluvná pokuta vo výške 1 % z
hodnoty zabezpečovaného záväzku za každý deň omeškania. Ďalej bolo judikované, že neprimeranosť
zmluvnej pokuty alebo dokonca jej rozpor zo zásady poctivého obchodného styku, či dokonca s dobrými

mravmi,nemožnoodvodiťibazoskutočnosti,žezmluvnoupokutoujezabezpečenélenplneniezmluvnej
povinnosti jednou stranou zmluvy (rozsudok NS SR sp.zn. 4Obdo 4/99). Z uvedených dôvodov okresný
súd považoval zmluvnú pokutu a jej výšku za platne dojednanú v rámci VOP, ktoré tvoria prílohu k
leasingovej zmluve.

20. K námietke žalovaných v 2/ a 3/ rade ohľadne zaplatenia žalovanej sumy v rozsahu a za záväzky z
faktúr, ktoré prekračujú rámec vyhlásenia o ručení zo dňa 26.10.2005 a žalovaného v 3/ rade v rozsahu
a za záväzky, ktoré prekračujú rámec vyhlásení o ručení, ako aj nesprávnosť výpočtu dlžných súm
okresný súd konštatoval, že z vyhlásenia ručiteľa zo dňa 23.12.2005 (č.l. 397) vyplýva, že žalovaný
v 3/ rade ručí za záväzok žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z leasingovej zmluvy č. SEUT/05/31129

do celej výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi, avšak nepresahujúcej 97.398,50 Eur. Z vyhlásenia
ručiteľa z toho istého dňa na č.l. 398 spisu vyplývalo, že žalovaný v 3/ rade ručí za záväzok žalovaného
v 1/ rade vyplývajúci z leasingovej zmluvy č. SEUT/05/31128 do celej výšky záväzkov dlžníka voči
veriteľovi vyplývajúci z výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 97.398,50 Eur. Z vyhlásenia
ručiteľa na č.l. 399 vyplýva, že žalovaný v 2/ rade ručí za záväzok žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z

leasingovej zmluvy č. SEUTN/006/931051 do celej výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z
výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 114.314,50 Eur, z vyhlásenia ručiteľa z toho istého dňa
na č.l. 400 spisu vyplývalo, že žalovaný v 2/ rade ručí za záväzok žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z
leasingovej zmluvy č. SEUTP/106/931009 „do celej výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci
z výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 116.246,50 Eur, z vyhlásenia ručiteľa z toho istého

dňa na č.l. 401 vyplýva, že žalovaný v 2/ rade ručí za záväzok žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z
leasingovej zmluvy č. SEUTP/106/931010 do celej výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci
z výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 108.428,50 Eur, z vyhlásenia ručiteľa z toho istého
dňa na č.l. 402 vyplýva, že žalovaný v 2/ rade ručí za záväzok žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z
leasingovej zmluvy č. SEUTP/106/931011 do celej výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci

z výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 108.428,50 Eur, z vyhlásenia ručiteľa z toho istého
dňa na č.l. 403 vyplýva, že žalovaný v 3/ rade ručí za záväzok žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z
leasingovej zmluvy č. SEUT/05/31098 do celej výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z
výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 98.891,50 Eur, z vyhlásenia ručiteľa z toho istého
dňa na č.l. 404 vyplýva, že žalovaný v 3/ rade ručí za záväzok žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z

leasingovej zmluvy č. SEUT/05/31099 do celej výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z výšky
leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 98.891,50 Eur, z vyhlásenia ručiteľa z toho istého dňa na č.l.
405 (namietané vyhlásenie ručiteľa - žalovaného v 2/ rade zo dňa 26.10.2005) vyplýva, že žalovaný v 2/
rade ručí za záväzok žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z leasingovej zmluvy č. SETP/105/31017 do celejvýšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej
81.227,50 Eur, z vyhlásenia ručiteľa z toho istého dňa na č.l. 406 vyplýva, že žalovaný v 3/ rade
ručí za záväzok žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z leasingovej zmluvy č. SETP/105/31017 do celej

výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej
81.227,50 Eur, z vyhlásenia ručiteľa z toho istého dňa na č.l. 407 vyplýva, že žalovaný v 2/ rade ručí
za záväzok žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z leasingovej zmluvy č. SEUT/05/31100 do celej výšky
záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 97.701,50
Eur, z vyhlásenia ručiteľa z toho istého dňa na č.l. 408 vyplýva, že žalovaný v 3/ rade ručí za záväzok

žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z leasingovej zmluvy č. SEUT/05/31100 do celej výšky záväzkov
dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 97.701,50 Eur,
z vyhlásenia ručiteľa z toho istého dňa na č.l. 409 vyplýva, že žalovaný v 2/ rade ručí za záväzok
žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z leasingovej zmluvy č. SETP/105/31015 do celej výšky záväzkov
dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 81.227,50 Eur,
z vyhlásenia ručiteľa z toho istého dňa na č.l. 410 vyplýva, že žalovaný v 3/ rade ručí za záväzok

žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z leasingovej zmluvy č. SETP/105/31015 do celej výšky záväzkov
dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 81.227,50 Eur,
z vyhlásenia ručiteľa z toho istého dňa na č.l. 411 vyplýva, že žalovaný v 2/ rade ručí za záväzok
žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z leasingovej zmluvy č. SETP/105/31016 do celej výšky záväzkov
dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 81.227,50 Eur,

z vyhlásenia ručiteľa z toho istého dňa na č.l. 412 vyplýva, že žalovaný v 3/ rade ručí za záväzok
žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z leasingovej zmluvy č. SETP/105/31016 do celej výšky záväzkov
dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 81.227,50 Eur,
z vyhlásenia ručiteľa z toho istého dňa na č.l. 413 vyplýva, že žalovaný v 2/ rade ručí za záväzok
žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z leasingovej zmluvy č. SEUT/05/31128 do celej výšky záväzkov

dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 97.398,50 Eur,
z vyhlásenia ručiteľa z toho istého dňa na č.l. 414 vyplýva, že žalovaný v 3/ rade ručí za záväzok
žalovanéhov1/radevyplývajúcizleasingovejzmluvyč.SEUT/05/31128docelejvýškyzáväzkovdlžníka
voči veriteľovi vyplývajúci z výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 97.398,50 Eur, z vyhlásenia
ručiteľa z toho istého dňa na č.l. 415 vyplýva, že žalovaný v 2/ rade ručí za záväzok žalovaného v 1/

rade vyplývajúci z leasingovej zmluvy č. SEUT/05/31129 do celej výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi
vyplývajúci z výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 97.398,50 Eur, z vyhlásenia ručiteľa z toho
istého dňa na č.l. 416 vyplýva, že žalovaný v 3/ rade ručí za záväzok žalovaného v 1/ rade vyplývajúci
z leasingovej zmluvy č. SEUT/05/31129 do celej výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z
výšky leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 97.398,50 Eur, z vyhlásenia ručiteľa z toho istého

dňa na č.l. 417 vyplýva, že žalovaný v 2/ rade ručí za záväzok žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z
leasingovej zmluvy č. SEUN/05/32086 do celej výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z výšky
leasingovej zmluvy, avšak nepresahujúcej 35.771,50 Eur, z vyhlásenia ručiteľa z toho istého dňa na
č.l. 418 vyplýva, že žalovaný v 3/ rade ručí za záväzok žalovaného v 1/ rade vyplývajúci z leasingovej
zmluvy č. SEUN/05/32086 do celej výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúci z výšky leasingovej

zmluvy, avšak nepresahujúcej 35.771,50 Eur. Z uvedeného vyplýva, že zaplatenie žalovanej sumy sa
týka záväzku z faktúr, ktoré neprekračujú rámec vyhlásení o ručení.“

21. Nezaplatením faktúr uvedených vo výrokovej časti rozsudku v lehote ich splatnosti, sa žalovaní
vo vzťahu k žalobcovi dostali do omeškania. S poukazom na § 365 ObZ, § 369 ObZ okresný súd

k nárokom ohľadne úroku z omeškania a zmluvnej pokuty poukázal „na bod 8.2 9.2 všeobecných
zmluvných podmienok z ktorého vyplýva, že podľa bodu 8.2 nájomca sa zaväzuje platiť nájomné
vo výške a spôsobom ustanoveným v leasingovej zmluve (ďalej len LZ) a v splátkovom kalendári,
t.j. celkovú čiastku k úhrade vrátane DPH. Nájomné je zaplatené riadne a včas, ak je vo výške
ustanovenej splátkovým kalendárom pripísané na bankový účet prenajímateľa najneskôr v deň,

ustanovený splátkovým kalendárom ako deň splatnosti nájomného. Nájomca sa zaväzuje pri oneskorení
zaplatiť prenajímateľovi úrok z omeškania vo výške 0,05% dlžnej čiastky za každý deň omeškania z
každejdlžnejčiastkypodľaLZ.Okremtohosanájomcazaväzujeuhradiťprenajímateľoviadministratívny
poplatokvovýškenákladovahotovýchvýdavkov,ktorévzniknúvsúvislostisomeškanímnájomcu.Tento
administratívny poplatok sa ustanovuje v závislosti od aktuálnej výšky dlžnej čiastky ku dňu výpočtu

penálepridlžobedo2.300Eurjeto34EUR,pridlžobedo5.000Eurjeto68Euranad5.000Eurjeto130
Eur. Podľa bodu 9.2 všeobecných zmluvných podmienok porušenie povinností nájomcu vyplývajúcich
z LZ alebo z týchto podmienok zakladá právo prenajímateľovi na zmluvnú pokutu.“ Ak nie je v LZ
ustanovené inak, je zmluvná pokuta pri porušení povinnosti platiť včas splátky nájomného v dohodnutejvýške alebo uhradiť dohodnutú cenu v prípade kúpy prenajatej veci 0,05% dlžnej čiastky za každý deň
omeškania. Podľa bodu 9.3 VZP porušenie povinnosti LZ zo strany nájomcu má okrem zmluvných pokút
za následok tiež povinnosť nahradiť škody, to neplatí, ak by bolo dokázané, že porušenie povinností bolo

spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Podľa bodu 12.2 VZP prenajímateľ je oprávnený
ukončiť zmluvu výpoveďou, ak a) nájomca podstatným spôsobom porušuje leasingovú zmluvu, najmä
ak je v omeškaní s úhradou splátky nájomného po dobu dlhšiu ako 30 dní. Podľa bodu 12.3 VZP
ukončenie leasingovej zmluvy musí byť uskutočnené v písomnej forme a bez zbytočného odkladu od
vzniku dôvodov na tieto opatrenia. Výpoveď je účinná písomným doručením tejto výpovede nájomcovi.

Podľa bodu 12.4 VZP ukončenie leasingovej zmluvy prenajímateľom nezbavuje nájomcu povinnosti
uhradiťprenajímateľovivšetkynezaplatenésplátkynájomnéhozadobu,naktorúbolaleasingovázmluva
uzatvorená, výdavky prenajímateľa spojené s ukončením leasingovej zmluvy, zmluvné pokuty a náhradu
škody. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že z dôvodu väčšieho
počtu nárokov uplatňovaných v konaní konania rozhodne o nich do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

22. Žalovaní v 2/ rade a 3/ rade (ďalej aj len „odvolatelia“) podali odvolanie proti rozsudku Okresného
súd Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-1270 zo dňa 04.02.2016, ktorým vo výroku I. uložil žalovaným v 1/,
2/ a 3/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 38.368,90 Eur s príslušenstvom
- úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z tam uvedených súm a za tam uvedené obdobia, a

tiež zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z tam uvedených súm a za tam uvedené obdobia, ďalej
do výroku II. uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
34.569,50 Eur s príslušenstvom - úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne z tam uvedených súm a
za tam uvedené obdobia, a tiež zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne z tam uvedených súm, všetko do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku III. si okresný súd rozhodnutie o trovách vyhradil

na 30 dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 151 ods. 3 OSP. Odvolanie podali „žalovaný v
rade 2/ a v rade 3/ v časti proti výroku I. a žalovaný v rade 2/ v časti proti výroku II. v zákonom stanovenej
lehote“. Prvostupňový súd opätovne v celom rozsahu vyhovel žalobnému návrhu žalobcu, keď prijal
záver o tom, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný vo vzťahu k uplatnenému nároku a tiež o tom,
že návrh je dôvodný, pričom na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že je nesporné, že

účastníci (žalobca a žalovaný v 1/ rade) uzatvorili predmetné leasingové zmluvy podľa § 269 ods. 2
ObZ, pričom žalovaný v rade 2/ a žalovaný v rade 3/ prevzali v zmysle § 303 ObZ ručenie za záväzky
vyplývajúce z predmetných leasingových zmlúv a súčasne všetky náležitosti u vyhlásení ručiteľa boli
dodržané v tom, že bola riadne určená výška pohľadávky, právny titul, presná identifikácia jednotlivých
subjektov ako aj dodržanie obsahovej stránky vyhlásenia, teda záväzok uspokojiť veriteľa v prípade

nesplnenia určitého záväzku dlžníkom.

23. Prvostupňový súd považoval námietky žalovaných v 2/ rade a 3/ rade ohľadom nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k uplatňovanému nároku, ako aj jeho námietky ohľadom neurčitosti
ručiteľských vyhlásení a námietky vo vzťahu k výške uplatňovanej pohľadávky za nedôvodné. S týmto

záverom prvostupňového súdu sa však v žalovaní v 2/ rade a 3/ rade nemohli stotožniť, pretože
napadnutý rozsudok podľa nich vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, prvostupňový súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné pre rozhodnutie vo veci, konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím mali byť dané odvolacie dôvody

v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. h), písm. f) OSP a v zmysle § 205 ods.
2 písm. b), d) a f) OSP.

24. K nesprávnosti napadnutého rozsudku žalovaní v 2/ rade a 3/ rade uviedli, že prvostupňový súd
zaviazal žalovaných v 1/ rade až 3/ rade, resp. v 1/ rade a 2/ rade k úhrade súm, príslušenstva z

týchto súm, a zmluvných pokút, ktoré sú špecifikované vo výroku I. napadnutého rozsudku spoločne
a nerozdielne, a to napriek tomu, že na strane žalovaných neexistuje pasívna solidarita vo vzťahu k
uplatňovanému nároku. Podľa žalovaného v 2/ rade a 3/ rade vzťah ručenia za záväzky žalovaného 1/
rade, ktorý má podľa záveru prvostupňového súdu existovať medzi žalobcom a žalovanými v rade 2/
a 3/ rade nezakladá totiž medzi účastníkmi konania vzťah pasívnej solidarity. Vzťah ručenia nanajvýš

umožňuje, aby sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy od ručiteľov tak, že plnením jedného zo
žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných. V danom prípade ustanovenia
Obchodného zákonníka o ručení (§ 303 a nasl.) nezakladajú medzi dlžníkom a ručiteľom solidaritu.
Preto medzi dlžníkmi na jednej strane a ručiteľmi na strane druhej nejde z procesnoprávneho hľadiska onerozlučné procesné spoločenstvo. Ak teda prvostupňový súd zaviazal žalovaných 1/ až 3/ rade, resp.
1/ a 2/ rade k úhrade súm, príslušenstva z týchto súm a zmluvných pokút, ktoré sú špecifikované vo
výroku I. napadnutého rozsudku spoločne a nerozdielne, vychádzalo jeho rozhodnutie z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

25. V odvolaní odvolatelia namietali, že prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal
s námietkou predčasnosti podania žaloby voči žalovaným v rade 2/ a 3/ ako ručiteľom. Prvostupňový súd
v napadnutom rozsudku prijal záver podľa ktorého doručením žaloby, ktorou sa veriteľ domáha splnenia

záväzku od dlžníka aj ručiteľa, dlžníkovi, je splnená podmienka písomnej výzvy v zmysle § 306 ods. 1
ObZ (R 11/2001). „V danom prípade ako bolo uvedené vyššie, žaloba s prílohami bola riadne doručená
žalovanému 2/ rade 10.08.2010 a v 3/ rade 13.08.2010. Uvedené malo za následok, že lehota 10 dní
odo dňa doručenia písomnej výzvy uplynula u žalovaného v 2/ rade 20.08.2010 a u žalovaného v 3/ rade
23.08.2010. Žalovaný v 1/ rade bola výzva doručená 17.12.2009“ (č.l. 626 spisu). S takýmto záverom
sa však odvolatelia nestotožnili. „Žalobca totiž v konaní nepreukázal doručenie kvalifikovanej výzvy na

plnenie žalovaným 2/ a 3/ ako ručiteľom, ktorá výzva je potrebná na vznik povinnosti žalovaných 2/
a 3/ plniť žalobcovi. Vo vzťahu k tejto námietke poukazujeme na skutočnosť, že každé z ručiteľských
vyhlásení založených na č.l. 397, 398, 403, 404,406, 408, 410, 412, 413, 414,415, 416, 417, 418, 411,
409, 407, 405, 401,402, 400 a 399 obsahuje zhodný text a síce: Ručiteľ týmto vyhlásením berie na seba
povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ak tak neurobí dlžník a to do 10 dní od doručenia

písomného vyzvania veriteľom. Ak tak neurobí oprávňuje veriteľa b) na vymáhanie pohľadávky od
ručiteľa.“ Citované ustanovenie ručiteľských vyhlásení upravuje práve moment vzniku možnosti žalobcu
vymáhať pohľadávku od žalovaných v rade 2/ a 3/ ako ručiteľov, pričom tento moment je vo vyhláseniach
upravený odlišne ako v § 306 ods. 1 ObZ „nakoľko jazykovo-gramatickým výkladom citovaného textu
je možné dospieť k záveru, že vôľou žalovaných 2/ a 3/ pri daní ručiteľského vyhlásenia bolo to, aby

žalobca ako veriteľ mohol od nich vymáhať pohľadávku uvedenú v ručiteľskom vyhlásení až po márnom
uplynutí10dnípotom,akožalovaných2/a3/akoručiteľovpísomnevyzvenasplneniezáväzkudlžníka.“
Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku predostrel podľa odvolateľov nesprávny výklad § 306 ods. 1
a ods. 2 ObZ, nesprávne právne posúdil vec, keď priznal účinky kvalifikovanej výzvy žalobcu na plnenie
od ručiteľov podanej žaloby, ktorá skutočnosť má za následok nesprávnosť rozhodnutia. Ustanovenie §

306 ods. 1 ObZ má tzv. dispozitívny charakter, čo znamená, že právnym úkonom sa môže modifikovať. Z
toho vyplýva, že pre všeobecnú platnosť záveru o vzniku práva veriteľa domáhať sa splnenia záväzku od
ručiteľa,uvádzanéhovpredchádzajúcichdvochods.trebadodať,žesúrelevantnélenaknebolistranami
modifikované (porovnaj § 263 ObZ). Úprava ich znenia by mohla byť napríklad taká, že veriteľovi vznikne
právo domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len po neúspešnej exekúcii voči dlžníkovi.

26. Odvolatelia v odvolaní zdôraznili, že ručenie je jednostranný prejav vôle ručiteľa voči veriteľovi. Aj
pri jednostranných právnych úkonoch je potrebné skúmať obsah vôle, ktorý je zachytený v písomnom
prejave. Žalovaní v 2/ rade a 3/ rade pri podaní ručiteľských vyhlásení mali za to, že ich povinnosť
plniť a možnosť žalobcu vymáhať pohľadávky uvedené v ručiteľských vyhláseniach nastane až márnym

uplynutím lehoty 10 dní od doručenia písomnej výzvy veriteľa. Túto skutočnosť potvrdili žalovaní v 2/
a 3/ rade vo svojich výpovediach na pojednávaní dňa 14.01.2016. Citovaný text ručiteľských vyhlásení
upravuje moment vzniku možnosti žalobcu domáhať sa splnenia pohľadávky voči ručiteľom odlišne ako
je to v § 306 ods. 1 ObZ, pričom odchýlenie sa od doslovného znenia § 306 ods. 1 ObZ v zmysle §
263 ods. 1 ObZ nevylučuje. Takáto zmluvná úprava zabezpečenia záväzku ručením nie je podľa § 303

a nasl. ObZ vylúčená. Ručenie je v citovaných ustanoveniach Obchodného zákonníka upravené ako
inštitút komplexne a pre obchodný záväzkový vzťah založený ručením podľa citovaných ustanovení
nemožno použiť § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka o ručení. Ak táto úprava nezakazuje obmedziť
ručiteľský záväzok tak, že ručenie vzniká až márnym uplynutím 10 dňovej lehoty od doručenia výzvy
na plnenie ručiteľom, nie je v rozpore s touto zákonnou úpravou, ani ju neobchádza (ustanovenie §

39 Občianskeho zákonníka), ak je vznik možnosti veriteľa domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa
obmedzený práve na márne uplynutie 10 dňovej lehoty od doručenia výzvy nie dlžníkovi ale ručiteľom.
Aplikačná prax sa už zaoberala otázkou, či je možné ručiteľské vyhlásenie obmedziť, resp. určiť
podmienky vzniku ručenia pričom v konaní Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 667/2001 dospela k
názoru, že je to možné. Uvedenému výkladu tohto textu nasvedčuje aj následné správanie sa žalobcu,

ktorý doručoval žalovaným 2/ a 3/rade „nejakú výzvu, ktorej doručenie majú preukazovať doručenky
nachádzajúce sa na č.l. 626 spisu. Podľa ust. § 266 ods. 1 Obch. zák. prejav vôle sa vykladá podľa
úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej
musel byť známy. Podľa ust. § 266 ods. 3 Obch. zák. Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 savezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí
zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to
pripúšťa povaha vecí.“ Toto ustanovenie predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môžu vzniknúť

pochybnosti, pre tento prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré súdu ukladajú, aby tieto pochybnosti
odstránil výkladom, a to najmä gramatickým, logickým a systematickým. Mimo toho súd posúdi na
základe vykonaného dokazovania, aká bola skutočná vôľa účastníkov v čase uzavretia právneho úkonu.
Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom nemôže nahradzovať alebo meniť uskutočnené prejavy
vôle. Použitie zákonných výkladových pravidiel a zisťovanie skutočnej vôle účastníkov smeruje iba k

tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami bol zistený v súlade so stavom, ktorý existoval v
čase vzniku právneho úkonu. Súd pri úsudku o skutočnej vôli účastníkov prihliadne najmä na okolnosti,
za ktorých k úkonu došlo a tiež na následné chovanie účastníkov. „Prvostupňový súd absolútne pochybil,
keď prijal záver o nedôveryhodnosti výpovede svedka Ing. W. D. s poukazom na jeho vek a časový
odstup od skutočností, ktoré mali byť preukázané jeho výpoveďou. Výpoveď svedka Ing. W. D. len
potvrdila skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu doručeniek založených na č.l. 626 spisu a síce, že žiadna

výzva žalovaným v rade 2/ a 3/ ako ručiteľom tak, ako to predpokladajú samotné ručiteľské vyhlásenia
doručená nebola.“

27. V odvolaní odvolatelia namietali, že prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu k uplatňovanému nároku. Prvostupňový súd v zhode s

tvrdením žalobcu v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 15 uvádzal, že vzhľadom na skutočnosť,
že správca vkladu spoločnosti Scania Finance Cech Republik spol. s r.o. je zároveň aj vkladateľom
vyššie uvedeného nepeňažného vkladu, funkciu zmluvy o správe vkladu plní samotná spoločenská
zmluva či zakladateľská listina a že vyhlásením o vklade nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti
absenciu ktorého žalovaní v 1/ a 2/ rade namietali, sú listiny, ktoré žalobca predložil ako prílohu

podania zo dňa 06.03.2013. Uvedený právny názor však nemá podľa odvolateľov podklad v právnych
predpisoch Slovenskej republiky. „Listiny predložené žalobcom totiž svojou povahou a obsahom
nespĺňajú náležitosti vyhlásenia o vklade nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti tak, ako to
vyžaduje ust. § 59 ods. 5 Obch. zák. a ust. § 60 ods. 2 Obch. zák..“ Odvolatelia citovali § 59 ods. 5
ObZ, § 60 ods. 2 ObZ ak je nepeňažným vkladom nehnuteľnosť alebo podnik, prípadne časť podniku,

ktorého súčasťou je nehnuteľnosť, je vkladateľ povinný odovzdať správcovi vkladu písomné vyhlásenie
podľa odseku 1 pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním
tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený. „Pohľadávka, ktorá bola pôvodne
majetkom organizačnej zložky spoločnosti Scania Finance CZ, spol. s.r.o. organizačná zložka Slovakia,
so sídlom Pestovateľská 10, 821 04 Bratislava, ICO 36 064 467, vyplývajúca z leasingovej zmluvy

sa nikdy nestala majetkom súčasného žalobcu a tento nie je aktívne vecne legitimovaný vo vzťahu k
uplatňovanémunároku.“Podľa§59ObZvzneníúčinnomkudňuspísanianotárskejzápisniceN30/2008,
Nz 18865/2008, NCRls 18674/2008 zo dňa 06.05.2008 vkladom spoločníka je súhrn peňažných
prostriedkov a iných peniazmi oceniteľných hodnôt, ktoré sa spoločník zaväzuje vložiť do spoločnosti a
podieľať sa ním na výsledku podnikania spoločnosti. Nepeňažným vkladom sa rozumie aj pohľadávka,

a to bez ohľadu na to, či ide o peňažnú, alebo nepeňažnú pohľadávku. Odvolatelia citovali § 5 ObZ,
v zmysle ktorého podnikom sa na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a
nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria
podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu
slúžiť.

28. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že v prípade, ak predmetom nepeňažného vkladu
spoločníka do obchodnej spoločnosti je pohľadávka, na jej vklad do spoločnosti sa vzťahujú primerane §
524 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúci postúpenie pohľadávky za súčasnej aplikácie § 60 ods.
2 ObZ. V posudzovanom prípade však písomné vyhlásenie spoločníka - obchodnej spoločnosti Scania

Finance CZ, spol. s.r.o. organizačná zložka Slovakia, so sídlom Pestovateľská 10, 821 04 Bratislava,
IČO: 36 064 467, o vklade nepeňažného vkladu do spoločnosti žalobcu neexistuje a „doposiaľ nebolo
v konaní predložené. Písomné dokumenty, ktoré boli zo strany žalobcu predložené svojím obsahom a
charakterom nezodpovedajú požiadavke právneho úkonu vyhlásenia spoločníka o vklade nepeňažného
vkladu do obchodnej spoločnosti.“ Notárska zápisnica sp.zn. N30/2008, sp.zn. Nz 18865/2008, sp.zn.

NCRls 18674/2008 zo dňa 06.05.2008, ktorú predložil žalobca, neobsahuje náležitosti zmluvy o
postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka ani prejav vôle nadobúdateľa a
scudziteľa pohľadávky, ktorá tvorí predmet tohto konania. Oznámenie o prechode pohľadávok a prevzatí
záväzkov nie je právnym úkonom, medzi scudziteľom a nadobúdateľom pohľadávky, ktorá tvorí predmettohto konania, na základe ktorého by došlo k založeniu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto
konaní. Ide o právny úkon spoločnosti Scania Finance CZ spol. s.r.o., organizačná zložka Slovakia,
smerujúci voči dlžníkom a nie voči žalobcovi, preto jeho obsah nemožno považovať za vyhlásenie o

vkladenepeňažnéhovkladudoobchodnejspoločnosti.Rovnakopredloženéúplnézneniezakladateľskej
listiny nemožno považovať za vyhlásenie o vklade nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti,
nakoľko neobsahuje náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle ust. § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Dikcia § 60 ods. 2 ObZ vyžaduje, aby vyhlásenie o vklade nepeňažného vkladu tvorilo
samostatnú listinu, čo však v súdenom prípade nebolo naplnené. Skutočnosť, že nepeňažný vklad

organizačnej zložky do spoločnosti žalobcu bol zapísaný do obchodného registra neznamená, podľa
odvolateľov, že ku vkladu nepeňažného vkladu do spoločnosti došlo platne. V tejto súvislosti žalovaní v
2/ rade a 3/ rade opätovne poukazovali na rozhodnutie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 4C/539/96
zo dňa 12.09.1996 a právny záver o neplatnosti vyhlásenia spoločníkov o vklade, ktoré bolo predložené
na pojednávaní vo veci dňa 19.05.2011.

29. Prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
čím je podľa odvolateľov naplnený odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) OSP, pretože
sa nesprávne vysporiadal aj s námietkou žalovaných v 2/ rade a 3/ rade ohľadom neurčitosti a
neplatnosti ručiteľských vyhlásení a neurčitosti obsahu leasingových zmlúv. Prvostupňový súd na str.
16 odôvodnenia napadnutého rozsudku uzatvára, že v jednotlivých zmluvách o finančnom prenájme

s následnou kúpou prenajatej hnuteľnosti je v bode VII. Ďalšie dohovory uvedené, že prenajímateľ a
nájomca podpisom leasingovej zmluvy potvrdili, že sa zoznámili s textom VOP a vyjadrili svoj súhlas s
tým, že sa VOP stávajú neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy. Rovnako účastníci prehlásili, že
zmluvné vzťahy medzi zmluvnými stranami sa riadia VOP finančného prenájmu, ktoré sú neoddeliteľnou
súčasťou každej zmluvy.

30. Žalovaní v 2/ a 3/ rade v odvolaní uviedli, že samotné prehlásenie účastníkov právneho úkonu o tom,
„že nejaký dokument (Podmienky) sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy bez ďalšieho
neznamenajú, že tieto reálne tvoria neoddeliteľnú súčasť právneho úkonu. Ak je obsah právneho
úkonu zaznamenaný písomne, jeho určitosť je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Ak ale

všeobecné obchodné podmienky reálne netvorili neoddeliteľnú súčasť jednotlivých leasingových zmlúv
alebo ručiteľských vyhlásení (o čom svedčí aj obsah leasingových zmlúv a ručiteľských vyhlásení, ktoré
do konania doložil žalobca) Je obsah takéhoto právneho úkonu neurčitý a z tohto dôvodu je právny úkon
neplatný. V uvedenom smere žalobca odkazuje aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý viackrát
judikoval, že určitosť právneho úkonu treba posudzovať z pohľadu nezávislej - tretej osoby, ktorá nebola

účastníkov právneho úkonu.“

31. Namietali žalovaní v 2/ a 3/ rade v odvolaní, že prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku vôbec
nevysporiadal s ich námietkou ohľadom nesprávnosti výšky žalovaného nároku, ktorú žalovaní v 2/ a 3/
rade v konaní „kvalifikovane“ vzniesli podaním zo dňa 14.07.2011, na ktoré žalovaní v 2/ a 3/ rade „na

tomto mieste poukazujú“. Žalovaní v 2/ a 3/ rade majú za to, že nároky žalobcu, ktoré uplatnil podanou
žalobou a ktoré sú odlišné od splátok nájomného, ktoré nároky mali vzniknúť žalobcovi z titulu náhrady
škody vo výške spolu 13.741,12 Eur s príslušenstvom sú v celom rozsahu nedôvodné. Žalovaní v 2/
a 3/ rade majú za to, že v konaní nebolo preukázané splnenie podmienok pre vznik zodpovednosti
žalovaných v 2/ a 3/ rade za uplatnený nárok a žalobcovi ani žiadna škoda nevznikla. Základným

predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je porušenie povinnosti vyplývajúcej zo záväzkového
vzťahu (§ 373 Obchodného zákonníka). Žalovaný v 2/rade ani žalovaný v 3/ rade neporušili žiadnu
povinnosť, ktorá by mohla zakladať vznik ich zodpovednosti za škodu. Z postavenia ručiteľov za záväzky
žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi z titulu leasingových zmlúv nevyplýva zodpovednosť žalovaných
v 2/ a 3/ rade za akékoľvek nároky nad rámec leasingových splátok, resp. nárokov vyplývajúcich z

leasingových zmlúv. Zo znenia ručiteľských listín je zrejmé, že žalovaní v 2/ a 3/ rade prevzali len
zodpovednosť za nároky vyplývajúce z leasingovej zmluvy, z tohto ich subsidiárneho záväzku nemožno
bez ďalšieho vyvodzovať zodpovednosť žalovaných v 2/ a 3/ rade za škodu, ktorá mala žalobcovi
vzniknúť konaním žalovaného v 1/ rade. Preto žalovaní v 2/ a 3/ rade nie sú vo vzťahu k akýmkoľvek
nárokom, ktoré žalobca uplatňuje titulom náhrady škody, pasívne vecne legitimovaní.

32. Žalovaní v 2/ a 3/ rade v odvolaní namietali, že prvostupňový súd nesprávne rozhodol aj vo vzťahu
k žalobcom uplatnenému príslušenstvu. Žalobca sa totiž domáhal zaplatenia tak úroku z omeškania vo
výške 0,05% denne, ako aj zmluvnej pokuty v rovnakej výške. Prvostupňový súd mu úrok z omeškania azmluvnú pokutu priznal s poukazom na § 365 ObZ z ustanovenia VOP. Odvolatelia zdôraznili, že „Úrok z
omeškania vo výške 0,05% denne bol však v zmysle bodu 8.2 VOP dohodnutý len vo vzťahu k dlžnému
nájomnému, a žalobca teda podľa žalovaných 2/ a 3/rade nemôže požadovať úrok z omeškania v tejto

výške aj z penalizačných faktúr a už vôbec nie z faktúr, ktorými si uplatňuje náhradu škody.“

33. V odvolaní žalovaní v 2/ a 3/ rade uviedli, že v podaní zo dňa 14.07.2011 namietali neoprávnenosť
vystavenia tam uvedených faktúr, ako aj neoprávnenosť nárokov vyplývajúcich z tam uvedených faktúr.
Ďalej namietali, že žalobca si neoprávnene uplatňoval zmluvnú pokutu za omeškanie s úhradou aj

tých súm, ktoré nemajú charakter dlžného nájomného. Podľa bodu 9.2 VOP zmluvná pokuta vo výške
0,05% denne bola dohodnutá len pri porušení povinnosti platiť včas splátky nájomného. Mali za to, že
neoprávnenýapodľaichnázoruajnezákonnýjetiežuplatnenýnároknazmluvnúpokutuzaomeškanies
úhradami faktúr s nárokom na náhradu škody. Takáto požiadavka bola v rozpore s poctivým obchodným
stykom, v posudzovanom prípade VOP ani neobsahujú dojednanie o zmluvnej pokute pri omeškaní s
náhradou škody, takže táto požiadavka je neoprávnená. Prvostupňový súd sa však s touto námietkou

žalovaných v 2/ a 3/ rade v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal.

34. Žalovaní v 1/ a 2/ rade namietali v odvolaní, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v
súlade s § 157 ods. 2 OSP. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený,

nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s
poukazom na ním prijaté závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným
a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu
normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť zároveň
aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v konaní o riadnom opravnom prostriedku. Ak

rozsudok súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 OSP, je nepreskúmateľný. Jedným z
princípov, predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 ods. 1 Dohovoru)
a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy
a svoje rozhodnutie náležité odôvodniť (I. ÚS 242/07), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157

ods. 2 OSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednejstraneaprávnymizáverminastranedruhej(III.ÚS36/2010).Reálneuplatneniezákladnéhopráva
na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom
predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie ustanovení príslušných právnych predpisov musí v
celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy

Slovenskej republiky. Podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 77/02, II. ÚS 62/06, III.
ÚS 127/2010), každý má právo na to, aby sa v jeho veci pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa
relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky,
alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené
spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa

vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou
a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom, zasahujúcim
do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných
právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam
a oprávnených záujmov účastníkov konania (napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti

a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej
ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu. To, že právo na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu,
vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje,
aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje
sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torria C. Španielsko z 9. decembra 1994, Hiro
Balany c. Španielsko z 9. decembra 1994). Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/03,
III. ÚS 209/04) tiež vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky,
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
V odôvodnení rozhodnutia okresného súdu absolútne chýba logické vysvetlenie, k akým skutkovým
zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. V odôvodnenínapadnutého rozsudku nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky, súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Neuviedol, ako dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
čovyšlozakonanianajavoaakovecprávneposúdil(primeraneuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskej

republiky sp. zn. 5 Obo 48/2012 z 27. júna 2012).

35. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaní v 1/ a 2/ rade mali za to, že odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu nie je v súlade s § 157 ods. 2 OSP, čo podľa žalovaných v 2/ a 3/ rade napĺňalo
dôvod zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa cez § 221 ods. 1 písm. f) OSP, t.j. z dôvodu odňatia

možnosti žalovaných konať pred súdom. Na takúto zistenú vadu prvostupňového konania odvolací súd
musí prihliadať, a to ex offo.

36. Žalovaní v 2/ a 3/ rade v odvolaní do pozornosti odvolacieho súdu dali skutočnosť, že
prvostupňový súd zaviazal žalovaného 2/ Ing. Miroslava Pápeža na zaplatenie žalovanej sumy
v rozsahu a za záväzky (faktúry), ktoré prekračujú rámec vyhlásenia o ručení zo dňa 26.10.2005

a žalovaného 3/ Igora Pápeža v rozsahu a za záväzky, ktoré prekračujú rámec vyhlásení
o ručení, ktoré žalobca predložil do konania. Vo vzťahu k žalovanému 2/ je toto pochybenie zrejmé
porovnanímžalobnéhonávrhuavýrokuI.napadnutéhorozsudku.Podľanázoružalovaného2/jezrejmé,
že návrh voči žalovanému 2/ môže byť dôvodný, len a výlučne vo vzťahu k neuhradeným faktúram za
prenájom vyplývajúcim z leasingovej zmluvy č. SEUT/05/31129 a určite nie v takom rozsahu na aký ho

zaviazal prvostupňový súd v napadnutom rozsudku.

37. Namietali žalovaní v 2/ a 3/ rade, že okresný súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou premlčania
vo vzťahu k celému žalobou uplatnenému nároku žalobcu v zmysle § 387 a nasl. ObZ v spojení
s § 100 Občianskeho zákonníka s poukazom na skutočnosť, že nesprávne právne posúdil otázku

predčasnosti podanej žaloby voči žalovaným v 2/ a 3/ rade. Žalovaní v 2/ a 3/ rade mali za to, že aj právo
uskutočniť právny úkon - podať výzvu ručiteľom tak, ako to predpokladá obsah ručiteľských vyhlásení
(t.z. podľa podmienok obsiahnutých v ručiteľských vyhláseniach) podlieha premlčaniu. „Nakoľko žalobca
do dnešného dňa nepreukázal doručenie kvalifikovanej výzvy na plnenie žalovaným v rade 2/ a 3/ ako
ručiteľom, žalovaný v rade 2/ a 3/ majú za to, že toto právo žalobcu sa premlčalo a z uvedeného dôvodu

nie je žalobca oprávnený požadovať plnenie od žalovaných v rade 2/ a 3/ ako ručiteľov.“ Z ustálenej
judikatúry najvyššieho súdu je zrejmé, že námietku premlčania vo vzťahu k uplatnenému nároku je
možné vzniesť aj v rámci konania na odvolacom súde. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v
občianskoprávnychvzťahochje,abyoprávnenýsubjekt(veriteľ)podhrozbousankciepremlčaniauplatnil
(vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania

práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky
premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje
východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového
práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota,
resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe

zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú
písanéprebdelých,tedapretých,ktoríosvojeprávadbajú;aleboinakpovedané,žeprávopatríbdelým).

38. Vzhľadom na vyššie uvedené „skutkové a právne okolnosti žalovaní 2/ a 3/ navrhli, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2Cb/36/2010-1270 zo dňa 04.02.2016

zmenil tak, že návrh voči žalovaným v rade 2/ a 3/ zamietne, alt. aby napadnutý rozsudok zrušil a
vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie a priznal žalovaným 2/ a 3/ náhradu
trov odvolacieho konania vo výške 7.074,- Eur (súdny poplatok za podané odvolanie) a trov právneho
zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 801,01 Eur za jeden úkon právnej služby po 658,93 Eur -
odvolanie vo veci samej zo dňa 22.02.2016 + 8,58 Eur režijný paušál rok 2016 + 133,50 Eur - 20% DPH

z VZ: 667,51 Eur a zaviazal žalovaného na ich úhradu na účet právneho zástupcu žalovaných 2/ a 3/
č.ú.: XXXXXXXXX/XXXX VS: 911810.“

39. K doručenému odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý zdôraznil, že žalovanému v 1/
rade, 2/ rade a žalovanému v 3/ rade boli riadne a v zmysle ručiteľských vyhlásení zaslané výzvy na

uhradenie dlžnej sumy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní na predmetné výzvy nijako nereagovali,
žalobca podal na Okresný súd Dolný Kubín žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa
31.3.2010. Žalobca zdôraznil, že žalovaný v 2/ rade a žalovaný v 3/ rade boli obaja v tom období členmi
predstavenstva spoločnosti žalovaného v 1/ rade, na základe čoho má žalobca za to, že už pri doručenívýzvy žalovanému v 1/ rade mali žalovaný v 2/ rade a žalovaný v 3/ rade pri odbornej starostlivosti vedieť,
že žalobcovi vzniká nárok na uhradenie dlžnej sumy. V prípade, ak žalovaní namietajú tieto skutočnosti,
tak žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo 248/98, v

ktorom sa konštatuje, že „Podmienka písomnej výzvy je splnená tiež v prípade, ak je dlžníkovi doručená
žaloba, ktorou sa veriteľ domáha splnenia záväzku súčasne od dlžníka aj od ručiteľa.“ Žalobca má za
to, že žalovaný v 2/ rade a žalovaný v 3/ rade boli na základe žaloby s návrhom na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 31.3.2010 ako ručitelia riadne vyzvaní na úhradu predmetného dlhu.

40. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že odmieta akékoľvek špekulácie zo strany žalovaných v 2/ a
3/ rade, že výzvy prevzal ich otec, ktorý ich zahodil do smetného koša a podobne, a taktiež skutočnosť,
že žalovaný v 2/ rade a žalovaný v 3/ rade nepovažujú žalobu s návrhom na vydanie platobného rozkazu
zo dňa 31.3.2010 za výzvu ručiteľom, považuje žalobca za irelevantnú.

41. Ak žalovaní v 2/ a 3/ rade namietali, že sa prvostupňový súd nesprávne vysporiadal s námietkou

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu k uplatňovaného nároku, tak žalobca poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/249/2013 zo dňa 30.3.2015, ktorý v uvedenej veci
konštatuje nasledovné: „Krajský súd za podstatné považuje poukázať len primerane a podporne z
eurokonformného prístupu potom na závery, ktoré boli prijaté v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej
republiky 32Cdo 1513/2011 z 18. októbra 2011, v ktorom Najvyšší súd Českej republiky uviedol, že

v rozsudku, ktorý bol uverejnený pod č. 30/1997 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyšší
súd vyložil, že podstatnými časťami zmluvného typu upraveného v § 476 a obchodného (zmluva o
predaji podniku) je záväzok predávajúceho previesť na kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné
práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia k prevádzkovaniu podniku, a záväzok kupujúceho prevziať
záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu cenu. V rozsudku, ktorý bol uverejnený

pod č. 84/2006 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, Najvyšší súd Českej republiky nadviazal
záverom, že obchodný zákonník k tomu, aby išlo o zmluvu o predaji podniku, nevyžaduje, aby záväzky,
ktoré sa kupujúci zaväzuje prevziať, boli v zmluve konkretizované, pričom špecifikácia týchto záväzkov
nie je podmienkou platnosti takejto zmluvy. Na kupujúceho tak bez ohľadu na to, či zmluva výpočet
záväzkov obsahuje alebo nie - prechádzajú všetky záväzky, ktoré s predávajúcim podnikom súvisia.

K prechodu všetkých záväzkov súvisiacich s predávajúcim podnikom, z predávajúceho na kupujúceho
preto dochádza v intenciách ustanovení § 477 ods. 1 OBZ zo zákona a nie, aby súčasne bolo nutné
tieto záväzky akokoľvek v zmluve zmieňovať alebo inak identifikovať. V rozsudku zo dňa 27. septembra
2011 sp. zn. 23Cdo 3019/2009 Najvyšší súd Českej republiky dovodil, že na pohľadávky ako súčasť
prevádzaného, poprípade vkladaného podniku (jeho časti) nemožno vzťahovať judikatúrne závery

stanovujúce požiadavky na identifikáciu pohľadávky zo zmluvy o postúpení pohľadávky podľa § 524
Občianskeho zákonníka. Pri predaji podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka je predmetom
prevodu podnik ako ucelený súbor hmotných, ako aj osobnostných a nehmotných zložiek podniku (ako
vec hromadná - § 5 ods. 2 Obchodného zákonníka), k nemu patria (sú jeho súčasťou medzi inými práva,
tiež pohľadávky patriace podnikateľovi, ktoré slúžia k prevádzkovaniu podniku alebo vzhľadom k svojej

povahe majú tomuto účelu slúžiť (§ 5 ods. 1 a § 476 ods. 1 OBZ). Práva, na ktoré sa predaj vzťahuje,
v zmysle § 477 ods. 1 OBZ sú teda mimo inými tiež pohľadávky, ktoré sú ku dňu účinnosti zmluvy o
predaji podniku (popríklade vkladu podniku do základného kapitálu obchodnej spoločnosti) súčasťou
podniku. Pohľadávky, ktoré pri predaji podniku či jeho časti prechádzajú na kupujúceho, teda v zmluve
identifikované byť nemusia, to tiež platí pre vklad podniku či jeho časti do základného kapitálu obchodnej

spoločnosti.“

42. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že z dôkazov predložených súdu ako aj z úplného výpisu z
Obchodného registra Slovenskej republiky je zjavné, že k nepeňažnému vkladu, ktorý sa uskutočnil
rozhodnutím zriaďovateľa dňa 11.1.2008 na strane žalobcu skutočne došlo. Podmienky pre takýto

nepeňažný vklad skúma registrový súd, pričom ten zjavne po tom, ako zistil, že sú splnené všetky
zákonné podmienky, takúto zmenu aj do registra zapísal. Žalobca mal za to, že ako prvostupňový, tak
aj druhostupňový súd v uvedenej veci rozhodol správne.

43. Pokiaľ žalovaní v 2/ a 3/ rade namietali platnosť ručiteľských vyhlásení a neurčitosť obsahu

leasingových zmlúv, tak žalobca tieto tvrdenia považoval za nepravdivé a účelové. Žalobca trval
na skutočnosti, že podpisy na ručiteľských vyhláseniach sú pravé a patria žalovanému v 2/ rade a
žalovanému v 3/ rade. Uviedol, že v jednotlivých zmluvách o finančnom prenájme s následnou kúpou
prenajatej hnuteľnosti bolo uvedené, že žalobca a žalovaní vyjadrili svoj súhlas so znením Všeobecnýchzmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Všeobecné zmluvné podmienky reálne
aj tvorili súčasť každej zmluvy, tvrdenia žalovaných teda odmietol a považoval ich za zavádzajúce.
Žalobca považoval vyjadrenia žalovaných za účelové, zavádzajúce a špekulatívne, s cieľom predĺžiť

dobu súdneho procesu a žalobca sa plne stotožnil s napadnutým rozhodnutím Okresného súdu Dolný
Kubín sp.zn. 2Cb/36/2010 zo dňa 4.2.2016 a jeho odôvodnením.

44. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaní v 2/ rade a 3/ rade nevyjadrili (doručenka č.l. 1326
spisu).

45. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379 ods. 1
CSP, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a
verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s §
378 ods. 1 CSP rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti výroku
I., ktorým bola žalovaným v rade 2/ a 3/ uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi

38.368,90 Eur s príslušenstvom s tým, že plnením tejto povinnosti jedným zo žalovaných v rade 2/ a 3/
alebo rovnakej povinnosti žalovaným v rade 1/ podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Dolný
Kubín č.k. 2Cb/36/2010-995 zo dňa 9. júla 2013 vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ zanikne v rozsahu
poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných a v napadnutej časti výroku I., ktorým bola
uložená žalovanému v rade 2/ solidárna povinnosť zaplatiť žalobcovi 34.569,50 Eur s príslušenstvom

s tým, že plnením tejto povinnosti žalovaným v rade 2/ alebo rovnakej povinnosti žalovaným v rade
1/ podľa právoplatného rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-995 zo dňa 9. júla
2013, vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ zanikne v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého
žalovaného podľa § 387 ods. 1 CSP, potvrdil ako vecne správne rozhodnutie a rozsudok okresného súdu
v spojení s opravným uznesením v napadnutej časti výroku I., ktorým bola uložená povinnosť žalovaným

v rade 2/ a 3/ spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu špecifikovanú vo výroku tohto
rozhodnutia do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu plnenia povinnosť ďalších žalovaných cez úpravu v § 389 ods. 1 písm. b) CSP, zrušil a v zmysle
v § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie rozhodnutie, rozsudok okresného súdu v spojení
s opravným uznesením v časti výroku I, ktorým bola uložená povinnosť žalovanému v 2/ rade zaplatiť

zmluvnú pokutu špecifikovanú vo výroku tohto rozsudku cez úpravu v § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil
a vrátil v zmysle § 391 CSP, rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením vo vzťahu k
žalovanému v rade 1/ zrušil v zmysle úpravy § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerom hlasov 3:0.

46. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania žalovaného osobne dňa 22.02.2016 (č.l. 1289 spisu), bolo v odvolacom konaní od 01.07.2016
postupované podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zrušil zák. č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 CSP). Vyplýva
to z § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

47. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

48. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

49. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

50. Podľa § 389 ods. 1 písm. a, b CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.51. Odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania odvolateľov v podaní zo
dňa 22.2.2016 (č.l. 1289 a nasl. spisu). V rámci podaného odvolania žalovaní teda aj namietali, že
napadnutýrozsudoksúduprvéhostupňavychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Knámietke

nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uvádza, že „právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery“ (z uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/121, 122, 123 2016 z 23. júna 2016). Súčasne odvolatelia vytýkali
okresnému súdu aj iné vady konania, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
pričom vo vecno-právnej rovine napádali vady tak v skutkovej rovine ako aj v rovine hmotnoprávneho
posúdenia. Za skutkové vady je potrebné považovať aj také pochybenie súdu, ktoré spočíva v tom,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť nesprávne hodnotenie

dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z §§ 132 - 135 OSP (účinný k momentu rozhodnutia
okresného súdu).

52. Žalovaní v podanom odvolaní namietali nesprávnosti napadnutého rozsudku okresného súdu,
ktoré podľa nich spočívali v tom, že na strane žalovaných neexistuje pasívna solidarita vo vzťahu

k uplatňovanému nároku, preto ak okresný súd zaviazal žalovaných v 1/ - 3/ rade k úhrade súm
príslušenstva z týchto súm a zmluvných pokút, ktoré sú špecifikované vo výroku 1. napadnutého
rozsudku spoločne a nerozdielne, tak podľa žalovaných v 2/ a v 3/ rade ide o nesprávne posúdenie
veci. Je zrejmé, že uvedenú argumentáciu žalovaní v 2/ a 3/ rade v rovnakom znení podali i v odvolaní
voči rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-995 zo dňa 9. júla 2013, ktorý bol vo

vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade odvolacím súdom zrušený. Žalovaní túto argumentáciu teda použili
i v odvolaní zo dňa 24.7.2013 (č.l. 1023 spisu) tak isto pod písmenom a) (č.l. 1024 spisu). Bolo
teda zrejmé z odvolania žalovaných v 2/ a 3/ rade, že rozsudok okresného súdu napádajú z vecno-
právnych dôvodov, čím bol teda daný rozsah prieskumu odvolacieho súdu, teda v rozsahu a z dôvodov
podaného odvolania žalovanými v 2/ a 3/ rade, ktorým bol podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd viazaný.

K uvedenému sa javí odvolaciemu súdu ako potrebné poukázať i na tzv. dobrovoľné spoločenstvo
účastníkov na žalovanej strane, ktoré bolo dané okruhom žalovaných, a to podanou žalobou žalobcu.
Aj keď bola vyjadrená solidarita žalovaných v rámci žalovaného a okresným súdom priznaného plnenia
voči žalobcovi ako veriteľovi v rovine procesného statusu v danom konaní, išlo u žalovaných v 1/,
2/ a 3/ rade o samostatné účastenstvo (nie nerozlučné), podľa ktorého podľa § 75 CSP (účinný k

momentu rozhodovania odvolacieho súdu) na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac
subjektov. Z uvedených dôvodov preto dospel odvolací súd k záveru, že ak je žalobcov alebo žalovaných
v jednej veci niekoľko, koná každý z nich sám za seba. Keďže odvolanie proti rozsudku okresného
súdu podali len žalovaní v 2/ a 3/ rade, účastníkmi odvolacieho konania boli teda žalobca a žalovaní
v 2/ a 3/ rade. Voči žalovanému v rade 1/ rozhodnutie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť, a to

rozsudok okresného súdu č.k. 2Cb/36/2010-995 zo dňa 9. júla 2013 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Žiline sp.zn. 14Cob/249/2013 zo dňa 30.3.2015. Ak žalovaní v 2/ a 3/ rade namietali, že § 303
Obchodného zákonníka nezakladá solidaritu, tak odvolací súd poukazuje na to, že okresný súd založil
solidaritu svojím rozhodnutím, ktorý postup nie je v rozpore s platnou právnou úpravou. Rozhodnutím
okresného súdu, teda odvolateľmi namietaným výrokom nedošlo k duplicite priznania plnenia, ktoré

požadoval žalobca. Odvolací súd uvádza, že je teda zrejmé, že okresný súd tak rozhodol so zreteľom
na to, aby veriteľ nemohol byť uspokojený dvakrát tým istým plnením, hoci jedného na základe plnenia
z dlžoby a druhého na základe plnení z ručiteľských vzťahov, týmto okresný súd vyjadroval povinnosť
žalovaných. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že Obchodný zákonník obsahuje osobitne úpravu
o ručení, na ktorú poukázali i samotní žalovaní v odvolaní v § 303 a nasl. Obchodného zákonníka.

Obchodný zákonník obsahuje pri ručiteľskom záväzku osobitnú úpravu, ktorá určuje vzájomné vzťahy
dlžníka a ručiteľov voči veriteľovi, z hľadiska plnenia záväzku dlžníka alebo ručiteľa voči veriteľovi
dochádza však k situácii, ktorá vzniká pri plnení záväzku niektorého zo solidárnych dlžníkov. Krajský súd
v tomto smere pripomína, že veriteľ nemôže dostať to isté plnenie dvakrát od dlžníka i od ručiteľa. Bolo
preto potrebné jasne vyjadriť aj povahu záväzku, najmä z hľadiska toho, či sú dlžník a ručitelia povinní

plniť celú pohľadávku, resp. či splnením pohľadávky jednej z nich zanikne povinnosť druhého. Výrok
okresného súdu, teda prípadné pochybnosti odstraňuje tým, že „plnením jedného z odporcov zaniká v
rozsahu plnenia povinnosť ďalších odporcov“. Krajský súd na tomto mieste akcentuje, že práve táto časť
výroku rozsudku, tak ako už uviedol v tomto rozsudku, bráni tomu, aby veriteľ mohol dosiahnuť to istéplnenie dvakrát, odstraňuje pochybnosti, ktoré by inakšie mohli nastať pri výkone rozhodnutia, lebo takto
vzákladnomkonaníovecisamejsariešiahmotno-právneotázkyzákladunároku.Priuvedenejformulácii
nezakladá súdne rozhodnutie v rozpore s hmotno-právnym základom dva samostatné výroky povinnosti

dlžníka a ručiteľa zaplatiť veriteľovi rovnakú sumu s príslušenstvom. V tomto smere len primerane a
podporne poukazuje odvolací súd na rozhodnutie publikované pod R 2/1975, v zmysle ktorého „súčasne
je potrebné pre úplnosť vyjadrenia hmotno-právnych vzťahov medzi účastníkmi konania potrebné, aby
súd z dôvodov rozhodnutia uviedol, že určitú sumu, ktorú pri výroku prisúdil spolu s príslušenstvom je
jedenzožalovanýchpovinnýzaplatiťakodlžníkveriteľadruhýakoručiteľdlžníka.Niejetotižvhodné,aby

výrokrozsudkuobsahovaltakéskutočnosti,ktorésvojoupovahoupatriadoodôvodneniarozhodnutia.Je
pritom samozrejmé, že z odôvodnenia rozsudku musí byť zrejmé, že všetky hmotno-právne podmienky
na uplatnenie nároku tak voči dlžníkovi ako aj ručiteľovi, boli splnené.“ Len primerane a podporne a
z erurokonformného prístupu sa poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn.
26Odo 786/2006 zo dňa 20.12.2007. Z uvedených dôvodov preto vyjadril odvolací súd vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia i prepojenie rozsudkov vo vzťahu k žalovanému 1/ rade, čoby dlžníkovi, ktorý už

nadobudol právoplatnosť, vo vzťahu k žalovanému 1/ rade a k rozsudku okresného súdu v časti, ktorá
bola odvolacím súdom po vykonaní odvolacieho prieskumu potvrdená rozhodnutím odvolacieho súdu
vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade, ručiteľom.

53.Žalovanív2/a3/radenamietalipredčasnosťpodaniažalobyvovzťahukžalovanýmv2/a3/radeako

ručiteľom s tým, že sa nestotožnili so závermi súdu prvého stupňa, ktorý mal za to, že došlo k naplneniu
§ 306 ods. 1 Obchodného zákonníka cez poukaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu R 1/2001 s tým, že
okresný súd konštatoval, že žaloba bola riadne doručená žalovanému v 2/ rade 10.8.2010 a žalovanému
v 3/ rade 13.8.2010 a v tejto súvislosti s vyjadreným nesúhlasom poukazovali na to, že žalobca
nepreukázal doručenie kvalifikovanej výzvy na plnenie žalovaným v 2/ a 3/ rade ako ručiteľom, ktorá

bola potrebná na vznik povinnosti žalovaných 2/ a 3/ rade plniť žalobcovi. Poukázali tiež na ručiteľské
vyhlásenia v spise, a to na č.l. 397, 398, 403, 404, 406, 408, 410, 412, 413, 414, 415, 416, 417, 418, 411,
409,407,405,401,402,400a399acitovaliznichtext,pričomprávetentotextupravenývovyhláseniach
bol podľa nich odlišný ako v § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý má dispozitívny charakter.
Zároveň žalovaní poukazovali na § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 266 ods. 3 Obchodného

zákonníka a zdôraznili, že okresný súd pochybil, ak prijal záver o nedôveryhodnosti výpovede svedka
p, Ing. W. D., s poukazom na jeho vek a časový odstup od skutočnosti, ktoré mali byť preukázané jeho
výpoveďou. Podľa žalovaných, výpoveď svedka p. Ing. W. D. len potvrdila skutočnosti, ktoré vyplývali
z obsahu doručeniek založených na č.l. 626 spisu a síce, že žiadna výzva žalovaným v 2/ a 3/ rade
ako ručiteľom, tak ako to predpokladajú samotné ručiteľské vyhlásenia, doručená nebola. V súvislosti

s touto argumentáciou odvolateľov poukazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku
okresného súdu, v ktorom okresný súd práve vo vzťahu k doručeniu výziev v zmysle ručiteľských
vyhlásení žalovaných v 2/ a 3/ rade vyhodnocoval i ručiteľský záväzok, ktorý vyplýva z vyhlásení ručiteľa
„ručiteľ týmto vyhlásením berie na seba povinnosť uspokojiť veriteľa voči dlžníkovi, ak tak neurobí
dlžník sám, a to do 10 dní odo dňa doručenia písomného vyzvania veriteľom“ (napr. č.l. 407 spisu).

V tomto smere pre odvolací súd bol relevantný dostatočne odôvodnený záver okresného súdu na č.l.
13 rozsudku (jeho citácia nižšie v tomto odseku). Len pre úplnosť odvolací súd uvádza vo väzbe na
skutočnosti, vyplývajúce z vyhlásení ručiteľa, že vyhlásenie ručiteľa osobitne neupravuje spôsob, akým
by bolo potrebné uvedenú výzvu zo strany veriteľa realizovať, preto nebol vytvorený priestor pre odvolací
súd na odklon od záverov súdu prvého stupňa, v zmysle ktorých „..Súd poukazuje na skutočnosť, že

doručením žaloby, ktorou sa veriteľ domáha splnenia záväzku od dlžníka aj ručiteľa, dlžníkovi, je splnená
podmienka písomnej výzvy v zmysle § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka (R 11/2001). V danom prípade
ako bolo uvedené vyššie, žaloba s prílohami bola riadne doručená odporcom 2/ rade 10.8.2010 a v
3/ rade 13.8.2010. Uvedené malo za následok, že lehota 10 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy
uplynula u odporcu v 2/ rade 20.8.2010 a u odporcu v 3/ rade 23.8.2010. Odporcovi v 1/ rade bola

výzva doručená 17.12.2009 (č.l. 626)“. Za danej situácie odvolací súd nemohol konštatovať relevanciu
uvedenej odvolacej námietky žalovaných v 2/ a 3/ rade pod bodom b) ich odvolania.

54. Žalovaní v 2/ a 3/ rade namietali v odvolaní závery okresného súdu v rovine nimi uplatnenej námietky
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu k uplatňovanému nároku. Je zrejmé, že v rámci tejto

odvolacej námietky citovali § 59 ods. 5 Obchodného zákonníka, § 60 ods. 2 Obchodného zákonníka
a konštatovali, že pohľadávka, ktorá bola pôvodne majetkom organizačnej zložky Scania Finance CZ,
spol. s r.o. - organizačná zložka Slovakia, so sídlom Pestovateľská 10, 821 04 Bratislava, IČO: 36
064 467, vyplývajúca z leasingovej zmluvy, sa nikdy nestala majetkom súčasného žalobcu a tento nieje aktívne vecne legitimovaný vo vzťahu k uplatňovanému nároku. Uvedená odvolacia argumentácia
žalovaných je zhodná s argumentáciou v odvolaní, ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 26.7.2013
(č.l. 1023 a nasl. spisu) a tam pod označením písm. b), pričom v odvolaní zo dňa 22.2.2016 (č.l. 1289

spisu), ktoré bolo doručené Okresnému súdu Dolný Kubín dňa 22.2.2016 je pod označením písm. c).
Už v súvislosti s argumentáciou žalovaných v pôvodne podanom odvolaní, teda dňa 24.7.2013, ktoré
bolo doručené dňa 26.7.2013 odvolací súd zaujal stanovisko k uvedenej argumentácii a konštatuje
odvolací súd v tomto odvolacom konaní, že nebol dôvod na odklon od záverov už prijatých odvolacím
súdom v rozhodnutí odvolacieho súdu sp.zn. 14Cob/249/2013 zo dňa 30.3.2015. Je zrejmé, že v

napadnutom rozsudku, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania, okresný súd čerpal z týchto
záverov odvolacieho súdu. Odvolací súd preto na tomto mieste cituje závery vyplývajúce zo svojho
rozhodnutia sp.zn. 14Cob/249/2013 zo dňa 30.3.2015, od ktorých sa nemal dôvod odkloniť a zotrváva
na nich. „...Žalovaní v 2/, 3/ rade v odvolaní podanom prostredníctvom ich právneho zástupcu namietali,
že okresný súd sa nedostatočne vysporiadal s ich vznesenou námietkou nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu k uplatnenému nároku, pričom zvýraznili, že namietali listiny, ktoré žalobca predložil

ako prílohu podania zo dňa 06.03.2013, argumentovali primárne tým, že uvedené listiny nespĺňajú
náležitosti vyhlásenia o vklade nepeňažného vkladu do obchodnej spoločnosti tak, ako to vyžaduje
§ 59 ods. 5 OBZ a § 60 ods. 2 OBZ. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu odôvodňovali tým,
že pohľadávka, ktorá bola pôvodne majetkom organizačnej zložky, Scania Finance CZ, spol. s.r.o.
organizačná zložka Slovakia, so sídlom Pestovateľská 10, 821 04 Bratislava, vyplývajúca z leasingovej

zmluvy sa nikdy nestala majetkom súčasného žalobcu, a preto tento nie je aktívne vecne legitimovaný vo
vzťahu k uplatňovanému nároku. V súvislosti s uvedenou argumentáciou žalovaných v 2/ rade a 3/ rade
považuje krajský súd za potrebné uviesť, že „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby
bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade
sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným).

Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z
ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva,
kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti,
ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z
hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo

právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to,
či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto
o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy,
ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom

hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Odvolací súd uvádza, že každú sporovú vec je nevyhnutné posudzovať s
ohľadom na skutkovú situáciu, ktorá je v tej ktorej veci a následne z toho hodnotený právny stav. V
prejednávanejvecižalovanív2/a3/radenamietalinedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcu.Tento
nedostatok odvodzovali argumentáciou cez úpravu v § 59 ods. 5 OBZ a s poukazom na potrebu aplikácie

§ 524 OZ, ktorý upravuje postúpenie pohľadávky, s tým že písomné „dokumenty“ predložené žalobcom
nezodpovedali požiadavke právneho úkonu vyhlásenia spoločníka o vklade nepeňažného vkladu do
obchodnej spoločnosti. Konkretizovali to pri notárskej zápisnici N 30/2008, Nz 18665/2008, NCR1s
18674/2008 zo dňa 06.05.2008, ktoré predložil žalobca, a zdôraznili, že tieto neobsahujú náležitosti
zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. OZ, preto ani prejav vôle nadobúdateľa a

scudziteľa pohľadávky, ktorá tvorí predmet tohto konania. V súvislosti s touto argumentáciou žalovaných
krajský súd považuje za podstatné konštatovať, že sa nemohol stotožniť s uvedenou argumentáciou
žalovaných v 2/ a 3/ rade, a to aj napriek tomu, že sa s ňou dôsledne oboznámil. Považuje krajský
súd za podstatné poukázať len primerane a podporne z eurokonformného prístupu potom na závery,
ktoré boli prijaté v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky 32Cdo 1513/2011 z 18. októbra 2011,

v ktorom Najvyšší súd Českej republiky uviedol, že v rozsudku, ktorý bol uverejnený pod č. 30/1997
Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyšší súd vyložil, že podstatnými časťami zmluvného typu
upraveného v § 476 a obchodného (zmluva o predaji podniku) je záväzok predávajúceho previesť na
kupujúceho vlastnícke právo k veciam, iné práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžia k prevádzkovaniu
podniku, a záväzok kupujúceho prevziať záväzky predávajúceho súvisiace s podnikom a zaplatiť kúpnu

cenu. V rozsudku, ktorý bol uverejnený pod č. 84/2006 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk, Najvyšší
súd Českej republiky nadviazal záverom, že Obchodný zákonník k tomu, aby išlo o zmluvu o predaji
podniku, nevyžaduje, aby záväzky, ktoré sa kupujúci zaväzuje prevziať, boli v zmluve konkretizované,
pričom špecifikácia týchto záväzkov nie je podmienkou platnosti takejto zmluvy. Na kupujúceho tak bezohľadu na to, či zmluva výpočet záväzkov obsahuje alebo nie - prechádzajú všetky záväzky, ktoré s
predávaným podnikom súvisia. K prechodu všetkých záväzkov súvisiacich s predávajúcim podnikom,
z predávajúceho na kupujúceho preto dochádza v intenciách ustanovení § 477 ods. 1 OBZ zo zákona

a nie, aby súčasne bolo nutné tieto záväzky akokoľvek v zmluve zmieňovať alebo inak identifikovať. V
rozsudku zo dňa 27. septembra 2011 sp.zn. 23Cdo 3019/2009 Najvyšší súd Českej republiky dovodil,
že na pohľadávky ako súčasť prevádzaného, poprípade vkladaného podniku (jeho časti) nemožno
vzťahovaťjudikatúrnezáverystanovujúcepožiadavkynaidentifikáciupohľadávkyzozmluvyopostúpení
pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka. Pri predaji podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného

zákonníka je predmetom prevodu podnik ako ucelený súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných
zložiek podniku (ako vec hromadná - § 5 ods. 2 Obchodného zákonníka) k nemu patria (sú jeho súčasťou
medzi inými práva, tiež pohľadávky patriace podnikateľovi, ktoré slúžia k prevádzkovaniu podniku alebo
vzhľadom k svojej povahe majú tomuto účelu slúžiť (§ 5 ods. 1 a § 476 ods. 1 OBZ). Práva, na ktoré
sa predaj vzťahuje, v zmysle § 477 ods. 1 OBZ sú teda mimo inými tiež pohľadávky, ktoré sú ku
dňu účinnosti zmluvy o predaji podniku (popríklade vkladu podniku do základného kapitálu obchodnej

spoločnosti) súčasťou podniku. Pohľadávky, ktoré pri predaji podniku či jeho časti prechádzajú na
kupujúceho, teda v zmluve identifikované byť nemusia, to tiež platí pre vklad podniku či jeho časti
do základného kapitálu obchodnej spoločnosti. Žalovaní v 2/ a 3/ rade v odvolaní namietali, že úplné
znenie zakladateľskej listiny nemožno považovať za vyhlásenie o vklade nepeňažného vkladu do
obchodnej spoločnosti, nakoľko neobsahuje náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle §

524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V súvislosti s touto argumentáciou žalovaných v 2/ a 3/ rade
považuje krajský súd za podstatné poukázať primerane a podporne a vzhľadom na eurokonformný
prístup na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, s ktorým sa stotožnil, v zmysle ktorého,
pre zmluvu o predaji časti podniku preto platí bez akejkoľvek výnimky rovnaký právny režim ako pre
zmluvu o predaji podniku, čo bolo zdôraznené v rozsudku zo dňa 25. mája 2001 sp.zn. 21Cdo 1323/2000

uverejnenom v súbore pod č. C 546, zošit 6, v ktorom Najvyšší súd Českej republiky zdôraznil, že
ak nie je predmetom zmluvy podnik ako celok či časť podniku ako samostatná organizačná jednotka,
nemá zmluva povahu zmluvy o predaji podniku, jeho časti, ale je len zmluvným typom upraveným v
Obchodnom zákonníku. V prejednávanej veci však krajský súd konštatuje, že v danom prípade i podľa
výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro, Vložka č. 49899/B vyplýva

pod ďalšími skutočnosťami, že „Spoločnosť bola založená zakladateľskou listinou zo dňa 23.11.2007 v
zmysle príslušných ustanovení z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Notárska zápisnica N 30/2008,
Nz 18865/2008, NCRls 18674/2008 napísaná dňa 6.5.2008 notárkou JUDr. Soňou Böhmovou. Scania
Finance Slovak Republic s. r. o. preberá na základe § 59 ods. 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších predpisov všetky práva a povinnosti Scania Finance CZ, spol. s r.o. -

organizačná zložka Slovakia, so sídlom Pestovateľská 10, 821 04 Bratislava, IČO: 36 064 467, zapísanej
v OR Okresného súdu Bratislava I, odd. Po, vl. č. 1041/B, ktoré sú súčasťou podniku.“. Krajský súd
v tomto smere opäť len primerane a podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp.zn. 23Cdo 4193/2011 z 29.07.2013, v zmysle ktorého na základe zmluvy o predaji podniku
dochádza k prechodu záväzkov súvisiacich s predávaným podnikom z predávajúceho na kupujúceho zo

zákona, aj keď tieto záväzky nie sú v zmluve identifikované, napr. porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky 5. október 2005 sp.zn. 35Odo 653/2004, uverejnený pod č. 84/2006 Zbierky súdnych
rozhodnutí a stanovísk). K argumentácií žalovaných v 2/ rade a 3/ rade v rovine § 60 ods. 2 OBZ,
krajský súd zvýrazňuje a poukazuje na to, že pokiaľ došlo k zápisu do obchodného registra, ktorého
predpokladom je splnenie zákonných podmienok, tak potom len pre prípadné pochybnosti žalovaných v

2/rade a 3/ rade a ich vyjadrený nesúhlas, nebol podľa krajského súdu vytvorený dostatočný priestor na
spochybnenie naplnenia § 60 ods. 2 OBZ a vo väzbe na to potom i na samotné skutočnosti vyplývajúce
z Obchodného registra vo vzťahu ku žalobcovi“. Žiada sa odvolaciemu súdu na tomto mieste uviesť,
že ak zotrvali žalovaní na uvedenej odvolacej argumentácii, pričom už poznali závery odvolacieho
súdu v tejto rovine, keďže vyplývali z rozhodnutia odvolacieho súdu, ktoré im bolo doručené, napriek

tomu mali pochybnosti o ich správnosti, tak vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu dňa 30.3.2015
k dátumu rozhodnutia v tejto veci okresným súdom dňa 4. februára 2016 mali vytvorený dostatočný
priestor na produkovanie argumentácie v rovine tejto odvolacej námietky, ktorá by bola reálne spôsobilá
vytvoriť priestor na odklon od už konštatovaných záverov odvolacieho súdu vyslovených v rozhodnutí
zo dňa 30.3.2015, k čomu však nedošlo, keďže zotrvali bez ďalšieho na pôvodnej argumentácii. Len

pre úplnosť odvolací súd uvádza, že „Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli
predmetom dokazovania musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor
rozhodné.“ „Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať
ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, žehodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak
komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom
podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak

tvoria zistený skutkový stav“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 1/2010
z 28. februára 2011). Javí sa preto krajskému súdu ako potrebné práve v tejto súvislosti poukázať
na časť vyplývajúcu z odôvodnenia rozhodnutia ESĽP Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997, Recueil
III/1997, v zmysle ktorej teda „právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd

povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované
so zreteľom na konkrétny prípad.“ V danom prípade rozhodnutie okresného súdu bolo v súlade s § 157
ods. 2 OSP (účinný k momentu rozhodnutia okresného súdu) a poskytovalo dostatočné odpovede, ktoré
sa vyžadovali vzhľadom na skutkový a právny stav veci v tejto časti.

55. V rámci podaného odvolania žalovaní pod písm. d) spochybňovali závery okresného súdu a

zotrvali na argumentácii ohľadom neurčitosti a neplatnosti ručiteľských vyhlásení a neurčitosti obsahu
leasingových zmlúv. Táto odvolacia argumentácia bola žalovanými použitá už v odvolaní, ktoré podali
žalovaní v podaní zo dňa 24.7.2013 (č.l. 1023 spisu), a to pod písm. c). Je zrejmé, že odvolací súd i k
tejto uvedenej argumentácii žalovaných sa vyjadril vo svojom rozhodnutí č.k. 14Cob/269/2013-1133 zo
dňa 30.3.2015, v ktorom konštatoval „...Žalovaní v 2/ a 3/ rade namietali, že okresný súd sa nesprávne

vysporiadal s ich námietkou ohľadom neurčitosti a neplatnosti ručiteľských vyhlásení a neurčitosti
obsahov leasingových zmlúv a mali za to, že samotné prehlásenie účastníkov právneho úkonu o tom, že
„nejaký dokument (PODMIENKY) sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy bez ďalšieho
neznamenajú, že tieto reálne tvoria neoddeliteľnú súčasť právneho úkonu. Ak je obsah právneho
úkonu zaznamenaný písomne, jeho určitosť je daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Ak ale

všeobecné obchodné podmienky reálne netvorili neoddeliteľnú súčasť jednotlivých leasingových zmlúv,
o čom svedčí aj obsah leasingových zmlúv a ručiteľských vyhlásení, ktoré do konania doložil žalobca,
je obsah právneho úkonu neurčitý a z tohto dôvodu je právny úkon neplatný.“ Zároveň žalovaní v 2/
a 3/ rade poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý judikoval, že určitosť
právneho úkonu treba posudzovať z pohľadu nezávislej tretej osoby, ktorá nebola účastníkom právneho

úkonu. V súvislosti s týmito odvolacími námietkami žalovaných v 2/ rade a 3/ rade a k ich argumentácii
poukazuje krajský súd i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 242/07 z 3. júla
2008, v zmysle ktorého „Interpretácia zmlúv ako prejavu autonómnej normotvorby účastníkov súkromno-
právnych vzťahov je zásadne úlohou všeobecných súdov, to však len potiaľ, pokiaľ všeobecné súdy
nerozhodujú v extrémnom rozpore s obsahom súdneho spisu alebo v rozpore s princípom spravodlivosti,

či arbitrárne. Tento postup by potom bolo možné označiť za svojvôľu, ktorou sa porušuje ústavné právo
na zákonný a spravodlivý proces“. Z odôvodnenia Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I.
ÚS 242/07 z 3. júla 2008 ďalej vyplýva, že interpretácia zmluvných textov je vo svojej základnej podobe
do istej miery porovnateľná s výkladom právnych predpisov. Ako spoločný faktor spája výklad zmluvných
textov a právnych predpisov hlavne skutočnosť, že obidvoje, t.j. právny predpis aj zmluva, zakladajú

právo. Ako v prípade výkladu právneho predpisu, tak aj v prípade zmluvy rovnako platí, že jazykový
výklad predstavuje prvotné priblíženie sa k aplikovanej právnej norme. Je východiskom objasnenia a
ujasnenia si jej obsahu, zmyslu a účelu. Interpretácia zmluvy má v porovnaní s interpretáciou zákona
celý rad špecifík. Kým tzv. vôľa zákonodarcu je koncepcia teoreticky problematická, lebo zákonodarca
v modernej demokratickej spoločnosti nie je individuálnou osobou, ale kolektívnym orgánom, hrá vôľa

účastníkov zmluvy pri jej vytváraní a jej interpretácii zásadnú úlohu. Kým v prípade zákonodarcu
možno predpokladať, čo sa týka výsledkov jeho činnosti, teda zákona, systematický a koherentný
celok právneho predpisu, lebo zákon, rovnako ako iné právne predpisy, sú vytvárané profesionálnymi
právnikmi (legislatívcami), v prípade zmlúv (hoci často aj písaných právnikmi) je nutné zohľadniť, že
ich autori koherentnej štruktúry, pregnantnej terminológie ani systematického usporiadania často nie sú

schopní. Na základe toho právny formalizmus orgánov verejnej moci a nimi vznášané prehnané nároky
na formuláciu zmluvy nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do
zmluvnej slobody občana, vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3
ústavy. Poslednej z uvedených úvah zodpovedajú tiež direktívy, ktoré dáva zákonná úprava sudcovi pri
výklade zmluvných ustanovení, keď sa jednoznačne stanoví priorita skutočnej vôle účastníkov zmluvy

nad formálnym prejavom tejto vôle. Aj podľa platného Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené
slovamitrebavykladaťnielenpodľaichjazykovéhovyjadrenia,alehlavnetiežpodľavôletoho,ktoprávny
úkon urobil, ak nie je táto vôľa v rozpore s jazykovým prejavom (§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Text zmluvy je len prvotným priblížením sa k významu zmluvy, ktorý si chceli jej účastníci svojímkonaním stanoviť. Doslovný výklad textu zmluvy môže, ale nemusí byť v súlade s vôľou konajúcich
strán. Ak vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom
hodnotenia skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť aj pred

doslovným významom textu nimi formulovanej zmluvy. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorý
nie je bezprostredne prístupný interpretovi právneho úkonu a nie je interpretom tohto právneho úkonu
poznateľný. Z vonkajších okolností, spojených s podpisom a realizáciou zmluvného vzťahu preto treba
hľadieťhlavnenavôľu,akoajnaokolnostispojenéspodpisomzmluvyanáslednékonanieúčastníkovpo
podpise zmluvy. Porušenia ústavou zaručených základných práv sa teda orgán verejnej moci dopustí aj

vtedy, ak formalistickým výkladom podústavného práva odoprie autonómnemu prejavu vôle zmluvných
strán dôsledky, ktoré zmluvné strany takým prejavom zamýšľali vyvolať vo svojej právnej sfére (porov.
napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 243/07). V súvislosti s posudzovanou
argumentácioužalovanýchv2/radea3/radekrajskýsúdvzhľadomnaskutočnostivyplývajúcezobsahu
spisového materiálu konštatuje, že nie je dostatočne zrejmé, že by predmetné všeobecné zmluvné
podmienky reálne netvorili neoddeliteľnú súčasť jednotných leasingových zmlúv alebo ručiteľských

vyhlásení v rozhodnom období, o čom v konečnom dôsledku svedčil aj obsah leasingových zmlúv a
ručiteľských vyhlásení, ktoré do konania doložil žalobca, preto nebol rozhodne priestor na to, aby tieto
úkony, na základe tejto argumentácie žalovaných v 2/ rade a 3/ rade boli vyhodnotené ako neurčité a
neplatné, z ktorého dôvodu, nebol vytvorený priestor na to, aby sa odvolací stotožnil s argumentáciou
žalovaných v 2/ a 3/ rade. Nemohlo zostať neprehliadnutým a bez významu, že žalovaní v 2/ a 3/

rade predsa svojím podpisom potvrdili, že sa zoznámili s textom podmienok, vyjadrili svoj súhlas s
tým, že sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou leasingovej zmluvy a v konaní pred súdom prvého stupňa
tiež predsa netvrdili, a v konečnom dôsledku ani nepreukázali, že by uvedené predložené všeobecné
zmluvné podmienky, ktoré doložil žalobca, boli podmienkami, s ktorými by sa neboli oboznámili, resp.,
že sú to nie tie podmienky, ktorých oboznámenie potvrdili svojím podpisom na leasingovej zmluve. V

konečnomdôsledkuvšakžalovanív2/a3/rade,pokiaľtvrdili,ževšeobecnézmluvnépodmienkynetvorili
neoddeliteľnú súčasť, avšak svojím podpisom predsa potvrdili, že sa zoznámili s textom podmienok a
vyjadrili súhlas s nimi, tak potom bolo na nich, aby preukázali, svoje tvrdenia v rovine aplikovanej obrany.
Krajskýsúdzvýrazňuje,že„Procesno-právnymnásledkomneuneseniadôkaznéhobremenaúčastníkom
konania je jeho neúspech v spore. Pod vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie

absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej
núdze, dopad, neúspech sa pričíta účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné
bremeno, zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah
dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-
právna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného

bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.“ (uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Ak, ale žalovaní v 2/
a 3/ rade tvrdili, že všeobecné zmluvné podmienky reálne netvorili neoddeliteľnú súčasť jednotlivých
leasingových zmlúv alebo ručiteľských vyhlásení, potom nie je zrejmé, prečo došlo k podpisu uvedených
listín zo strany žalovaných a v konečnom dôsledku pred súdom prvého stupňa ani nespochybnili obsah

uvedených listín, teda nenamietali, že uvedené všeobecné zmluvné podmienky nepoznajú, resp., že im
neboli predložené pri podpise zmluvy. Nemožno v tomto smere opomínať skutočnosť, že k uvedeným
tvrdeniam neposkytli žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak svoje tvrdenia preukazovali
opäť len tvrdením „o čom svedčí aj obsah leasingových zmlúv a ručiteľských vyhlásení, ktoré do
konania doložil žalobca“, tak potom nemožno z takto predložených listín žalobcom pred súdom prvého

stupňa dovodzovať, že uvedené listiny netvorili súčasť leasingových zmlúv a ručiteľských vyhlásení v
rozhodnom období, kde treba mať podľa krajského súdu na pamäti, že účastníci tieto listiny podpísali.
„V občianskom súdnom konaní účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ustanovenie
§ 120 ods. 1 veta prvá OSP stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník
neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že
súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 6M Cdo 15/2010)“. Vzhľadom k tomu, že argumentácia žalovaných v odvolaní v prejednávanej
veci bola teda zhodná s tou, ktorá už bola posudzovaná odvolacím súdom v rozhodnutí odvolacieho

súdu č.k. 14Cob/269/2013-1133 zo dňa 30.3.2015 a žalovaní neposkytli ďalšiu argumentáciu, ktorá
by bola spôsobilá na odôvodnený odklon od už prijatých a citovaných záverov odvolacím súdom v
uvedenej rovine (v tomto odseku), tak odvolací súd zotrval na už vyjadrenom citovanom (v tomto odsekutohto rozhodnutia) právnom názore vo vzťahu k tejto odvolacej námietke a nemohol ju vyhodnotiť ako
relevantnú a základ pre stotožnenie sa s odvolacou argumentáciou odvolateľov.

56. V podanom odvolaní pod bodom e) žalovaní namietali, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal
s námietkou ohľadom nesprávnosti výšky žalovaného nároku, ktorú žalovaní v 2/ a 3/ rade podľa
žalovaných „kvalifikovane“ vzniesli podaním zo dňa 14.7.2011, na ktoré poukazovali. V súvislosti s
touto argumentáciou odvolací súd sa oboznámil s podaním, na ktoré poukazovali žalovaní zo dňa
14.7.2011 (č.l. 1031 spisu), z ktorého vyplýva, že žalovaní sa vyjadrovali k podaniu žalobcu, v ktorom

žalobca preukazoval dôvodnosť nárokov odlišných od splátok nájomného, ktoré mali vzniknúť žalobcovi
z titulu náhrady škody vo výške 13.741,- Eur, a namietali, že nie sú splnené podmienky pre vznik ich
zodpovednosti za takto uplatnený nárok a žalobcovi „ani žiadna škoda nevznikla“, tvrdili, že neporušili
žiadnu povinnosť, ktorá by mohla zakladať ich zodpovednosť za škodu. Odvolací súd podľa obsahu
celého tohto podania zo dňa 14.7.2011 konštatuje, že žalovaní sa v ňom vyjadrovali k uplatnenému
nároku na náhradu škody žalobcom, k uplatnenému úroku z omeškania a k zmluvnej pokute, ktorú

argumentáciu potom vyhodnocoval vo vzťahu k odvolaniu vo väzbe na odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu a na ním prijaté závery v tejto rovine. Je zrejmé, že okresný súd sa
uvedenou argumentáciou žalovaných zaoberal, čo vyplývalo z odôvodnenia napadnutého rozsudku
okresného súdu. Okresný súd sa primárne venoval všeobecným predpokladom zodpovednosti za
porušenie povinnosti zo záväzku, ktoré povinnosti vyhodnocoval vo vzťahu ku konaniu žalovaných.

Konštatoval teda vznik škody, osobitne venoval pozornosť atribútom náhrady škody, tak v skutkovej,
ako i v právnej rovine, ktorá bola požadovaná žalobcom a poukázal na to, že žalovaní 2/ a 3/ rade
sa v rámci ručiteľských vyhlásení zaviazali ručiť za záväzok vyplývajúci z leasingovej zmluvy do celej
výšky záväzkov dlžníka voči veriteľovi vyplývajúcich z výšky leasingovej zmluvy. Zároveň poukázal
okresný súd na text vyhlásenia ručenia a konštatoval naplnenie podmienok pre priznanie nároku

na náhradu škody v konkrétnej posudzovanej veci. Len pre úplnosť a pre odstránenie akýchkoľvek
pochybností odvolací súd práve vo väzbe na argumentáciu žalovaných v 2/ a 3/ rade, poukazuje i na
Článok 9. bod 9.3 Všeobecných zmluvných podmienok, v zmysle ktorého porušenie povinnosti tejto
zmluvy zo strany nájomcu má okrem zmluvných pokút za následok tiež povinnosť nahradiť škody a
z ručiteľských vyhlásení vyplýva, že ručitelia prevzali ručenie za záväzky z leasingových zmlúv, teda

aj za náhradu škody. Z uvedeného preto nebol priestor na stotožnenie sa so závermi uvádzanými v
odvolaní žalovanými, že zo znenia ručiteľských listín je zrejmé, že žalovaní v 2/ a 3/ rade prevzali len
zodpovednosť za nároky, vyplývajúce z leasingovej zmluvy a že z tohto subsidiárneho záväzku nemožno
bez ďalšieho vyvodzovať zodpovednosť žalovaných 2/ a 3/ za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť
konaním žalovaného v 1/ rade. Odvolací súd nemal na základe tejto odvolacej argumentácie žalovaných

dôvod na odklon od záverov súdu prvej inštancie v tejto rovine, ktoré považoval za vecne správne
v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Nemožno podľa krajského súdu opomínať, že „Základom hodnotiaceho
postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré
tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby
sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá

vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a
jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno
pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne
odôvodnené“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo 1/2010 z 28. februára
2011) .

57. Pod písm. f) odvolania dávali žalovaní v 2/ a 3/ rade do pozornosti odvolacieho súdu skutočnosť,
že prvostupňový súd zaviazal Ing. Miroslava Pápeža na zaplatenie žalovanej sumy v rozsahu a za
záväzky faktúry, ktoré prekračujú rámec vyhlásenia o ručení zo dňa 26.10.2005 a žalovaného 3/ Igora
Pápeža v rozsahu a za záväzky, ktoré prekračujú rámec vyhlásení o ručení, ktoré žalobca predložil

do konania, pričom poukazoval na porovnanie žalobného návrhu a výroku 1. napadnutého rozsudku.
Podľa žalovaného v 2/ rade je zrejmé, že návrh voči nemu môže byť dôvodný len a výlučne vo vzťahu k
neuhradeným faktúram za prenájom vyplývajúcim z leasingovej zmluvy č. SEUT/05/31129 a nie v takom
rozsahu, na aký ho zaviazal prvostupňový súd. V súvislosti s touto argumentáciou žalovaných považuje
odvolací súd za podstatné konštatovať, že uvedená odvolacia námietka zostáva vo všeobecnej rovine,

bez bližšej konkretizácie výšky prekročenia rámca vyhlásení o ručení zo dňa 26.10.2015, ako i bez
ďalšej argumentácie žalovaných, keďže okresný súd vo vzťahu k tejto argumentácii dostatočne ozrejmil
skutkovýzákladsvojhorozhodnutiaajehoprávnevyhodnotenieazobsahuspisovéhomateriáluvyplýva,
že zo strany žalovaných boli podpísané vyhlásenia ručiteľa nielen s dátumom, na ktorý poukazovalprávny zástupca žalovaných v odvolaní, a to konkrétne vo vzťahu k žalovanému v 2/ rade viažuce sa na
leasingovú zmluvu č. SEUT/05/31129 v sume 97.398,50 Eur, vo vzťahu ku ktorému v odvolaní uviedol
„určitenievtakomrozsahu,naakýhozaviazalprvostupňovýsúdvnapadnutomrozsudku“.Keďžebližšie

nekonkretizoval túto námietku, neuviedol k nej bližšie skutočnosti napriek podrobnému odôvodneniu
okresného súdu v tejto časti, tak odvolací súd sa konkrétne oboznámil s uvedeným vyhlásením ručiteľa
žalovaného v 2/ rade Ing. Miroslava Pápeža zo dňa 23.12.2005, tak ako sa nachádza v spise na č.l.
415 spisu, kde k tej istej zmluve bolo podpísané i vyhlásenie ručiteľa Igora Pápeža zo dňa 23.12.2005
(č.l. 416 spisu) na tú istú sumu a viažuce sa k záväzku vyplývajúcemu z tej istej leasingovej zmluvy,

avšak obsah spisu tvoria i ďalšie vyhlásenia ručiteľa Ing. Miroslava Pápeža, napr. k leasingovej zmluve č.
SEUN/05/32086 zo dňa 25.10.2015 (č.l. 417 spisu) a to vo vzťahu k sume 35.771,50 Eur. Ing. Miroslav
Pápež ďalej podpísal napr. i vyhlásenie ručiteľa vo vzťahu k leasingovej zmluve č. SEUT/05/31128
zo dňa 23.12.2005 v sume 97.398,50 Eur (č.l. 413 spisu) a tak isto vyhlásenie ručiteľa Ing. Miroslava
Pápeža zo dňa 26.10.2005 suma 81.227,50 Eur (č.l. 411 spisu) k leasingovej zmluve SETP/105/31016
(č.l. 411 spisu a obdobne i na č.l. 409 spisu), ktorým však už odvolatelia nevenovali pozornosť ani sa

bližšie k nim nevyjadrili, a to práve vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku žalobcu, na ktorý síce v
odvolaní poukazovali pri porovnaní výšky ručiteľských záväzkov a uplatneného nároku žalobcom, avšak
bližšie svoje myšlienkové pochody v tomto smere neozrejmili. Z uvedených dôvodov potom nebolo
možné bez ďalšieho sa stotožniť s argumentáciou žalovaných, že žalobou uplatnený nárok prekračuje
rámec vyhlásenia o ručení zo dňa 26.10.2005 u žalovaného v 2/ rade, a prekračuje rámec vyhlásení o

ručení, ktoré žalobca predložil do konania, ak boli predložené vyhlásenia ručiteľov s rôznymi dátumami
a k rôznym výškam a viazali sa k viacerým leasingovým zmluvám a ak žalobcom uplatnená žalobou
suma ako celok, nemá základ len v jednom ručiteľskom vyhlásení, na ktoré odvolatelia poukazovali.
Uvedený záver sa vzťahuje i na odvolaciu argumentáciu žalovaného v 3/ rade v odvolaní. Z uvedených
dôvodov nebolo možné ani túto odvolaciu námietku žalovaných v 2/ a 3/ rade vyhodnotiť ako relevantnú.

V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom, krajský súd len primerane a podporne poukazuje na závery
vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010 sp.zn. 5 Cdo
218/2010, s ktorým sa stotožnil a v zmysle ktorého „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva
len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní,
obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva

na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali
alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97,
II. ÚS 251/03)“.

58. Vo vzťahu k uplatnenej námietke premlčania žalovanými poukázali v odvolaní pod písm. g) žalovaní
v 2/ a 3/ rade na závery okresného súdu, ktorý vyhodnocoval nimi vznesenú námietku premlčania
vo vzťahu k celému žalobou uplatnenému nároku v spojení s poukazom na § 100 Občianskeho
zákonníka, mali za to, že nesprávne posúdil otázku predčasnosti podanej žaloby voči žalovaným v 2/

a 3/ rade. Je potrebné zvýrazniť, že pre okresný súd bol rozhodujúci skutkový stav v čase vyhlásenia
rozsudku, ak zotrvali na argumentácii, že žalobca nepreukázal doručenie kvalifikovanej výzvy na plnenie
žalovaným v 2/ a 3/ rade, tak v tomto smere odvolací súd poukazuje na závery okresného súdu v
rovine vyhodnocovania včasnosti doručenia kvalifikovaných výziev. Je zrejmé, že žalovaní sa v odvolaní
obmedzili len na všeobecnú argumentáciu, pričom zdôraznili však, že môžu námietku premlčania

uplatniť aj v rámci konania na odvolacom súde, s čím sa odvolací súd samozrejme stotožňuje, že je
možné ju uplatniť i v rámci odvolacieho konania, avšak nemožno opomenúť, že zodpovednosť za takto
vznesenú námietku znáša sporová strana, ktorá ju vzniesla. V tejto rovine poukazuje odvolací súd na
závery vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania, tak ako bola už vyhodnocovaná odvolacím súdom
v rozhodnutí sp.zn. 14Cob/249/2013 zo dňa 30.3.2015, kde zdôraznil odvolací súd, že na ňu prihliada,

ak bola relevantne vznesená účastníkmi konania, nie z úradnej povinnosti, preto okrem všeobecných
východísk, ktoré poskytli žalovaní v odvolaní, však neposkytli argumentáciu, na základe ktorej by
bolo možné vyhodnotiť takto vznesenú námietku žalovaných za dôvodnú. Ak zotrvali na stanovisku
„do dnešného dňa“, nepreukázal žalobca doručenie kvalifikovanej výzvy na plnenie žalovaným akoručiteľom, z ktorého dôvodu sa malo právo žalobcu premlčať, tak tento dôvod nebolo možné vyhodnotiť
ako taký, ktorý by mal vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu, keďže tento konštatoval
v napadnutom rozsudku doručenie výzvy žalovaným spolu s prílohami žalovanému v 2/ rade dňa

20.8.2010 a v 3/ rade 23.8.2010. V rovine námietky premlčania vznesenej žalovanými v 2/ a 3/ rade
a námietkami predčasnosti žaloby odvolací súd zvýrazňuje závery okresného súdu, ktoré zo stali bez
povšimnutia odvolateľov, a to že žalovaný v 1/ rade prevzal výzvu žalobcu dňa 17.12.2009 (č.l. 626
spisu), ktorú skutočnosť žalovaní v 2/ a 3/ rade nenamietali a nespochybnili. Okresný súd uvedenú
skutočnosť uviedol na č. 13 napadnutého rozsudku. Zároveň okresný súd uviedol, že faktúry v žalobe

vystavené žalovanému v 1/ rade boli splatné od 1.12.2008 do 28.8.2009, ktorú skutočnosť odvolatelia
tiež nespochybnili (v rozsudku okresného súdu uvedené na č.l. 12). Napriek doručenej výzve na plnenie
žalovanému v 1/ rade dňa 17.12.2009 (č.l. 626 spisu) žalovaný v 1/ rade žalobcovi dlžnú sumu neuhradil.
Ak okresný súd potom ustálil, že doručenie žalovanému v 2/ rade dňa 20.8.2010 a žalovanému v 3/
rade dňa 23.8.2010 plnilo funkciu písomnej výzvy, tak s dôrazom na doručenie výzvy žalovanému v
1/ rade, čo odvolatelia nespochybnili dňa 17.12.2009, podľa odvolacieho súdu, s poukazom na citáciu

v ručiteľských vyhláseniach (ktoré v odvolaní zdôrazňovali odvolatelia), keď žaloba bola doručená
žalovanému v 2/ rade dňa 20.8.2010, žalovanému v 3/ rade dňa 23.8.2010 za stavu, že bolo preukázané,
že žalovaný v 1/ rade žalobcovi neplnil, tak uvedený právny záver okresného súdu bol správny právny
záver, bol súladný so skutkovými závermi, vyplývajúcimi z dokazovania vykonaného okresným súdom
a zo skutočností, ktoré vyplývali z vykonaného dokazovania. Len pre úplnosť odvolací súd v tejto rovine

uvádza, že pre okresný súd bol záväzný stav v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku okresným
súdom, z ktorého bolo zrejmé, že uvedené výzvy boli riadne postupom uvádzaným okresným súdom
doručené a tiež, že v ručiteľských výzvach stanovená lehota 10 dní, ktorú zdôrazňovali odvolatelia
v podanom odvolaní, bola dodržaná. Z týchto dôvodov nebolo možné, aby sa odvolací súd stotožnil
s argumentáciou žalovaných v 2/ a 3/ rade pod písm. g) ich odvolania a nebolo možné sa stotožniť

s argumentáciou žalovaných, že nárok žalobcu sa premlčal, keďže odvolací súd sa nestotožnil s
ich argumentáciou „nakoľko žalobca do dnešného dňa nepreukázal doručenie kvalifikovanej výzvy
na plnenie žalovaným v rade 2/ a 3/ ako ručiteľa“ (č.l. 1293 spisu). Zo strany žalovaných nebola
poskytnutá žiadna ďalšia argumentácia konkrétneho charakteru špecifikovaného žalovanými, preto
nebol priestor pre odvolací súd, aby sa ingeroval do tejto argumentácie žalovaných, resp. aby suploval

žalovaných tým, že by iniciatívne sám v skutkovej rovine vyhľadával skutočnosti svedčiace v prospech
tejto všeobecnej argumentácie a následne aby tieto skutočnosti vyhodnocoval. „V občianskom súdnom
konaní účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo
a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ustanovenie § 120 ods.
1 veta prvá OSP stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie
dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi
k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 M
Cdo 15/2010). Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za
to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci

samej v jeho neprospech, ak teda žalovaní zotrvali na vznesenej námietke premlčania, tak vzhľadom
na všetky skutočnosti uvedené v tomto odseku, odvolací súd nemohol vyhodnotiť túto ich argumentáciu
ako relevantnú.

59. Odvolací súd vo vzťahu k výroku svojho rozhodnutia, ktorým rozsudok Okresného súdu Dolný

Kubín č.k. 2Cb/36/2010-1270 zo dňa 4. februára 2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Dolný
Kubín č.k. 2Cb/36/2010-1327 z 21. apríla 2017 vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade zrušil, poukazuje
na § 161 CSP, v zmysle ktorého má súd kedykoľvek počas konania povinnosť prihliadať na to, či
sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Podľa
§ 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie

zastaví. Preskúmaním napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, za situácie uzavretého
skutkového stavu v prvoinštančnom konaní, bolo potrebné rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k.
2Cb/36/2010-1270 zo dňa 4. februára 2016 v spojení s uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č.k.
2Cb/36/2010-1327 z 21. apríla 2017 vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ zrušiť. Keďže išlo o procesnú
situáciu v rozpore s § 161 CSP, kedy bol zistený nedostatok podmienok konania, pre ktoré muselo byť

rozhodnutieokresnéhosúduvdotknutejčastizrušené.Jezrejmé,žepodmienkamikonaniapodľaCSPje
právomoc súdu, litispendencia, res iudicata, spôsobilosť byť účastníkom konania. Odvolací súd uvádza,
že súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci
(procesné podmienky). Zákon však výslovne procesné podmienky neuvádza. Možno teda dovodiť, žeprocesnými podmienkami musia byť také vlastnosti súdu a účastníkov, ktoré jedine umožňujú dosiahnuť
cieľ civilného konania. K procesným podmienkam potom nevyhnutne patrí tiež neexistencia vecných
prekážok v konaní. Na strane súdu patria k procesným podmienkam, tak ako už bolo vymenované, také

vlastnosti, ktoré sú vymedzením jeho práv a povinností vykonávať ako orgán štátu civilné konanie a
na základe jeho výsledkov rozhodovať. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom č.k. 2Cb/36/2010-995
zo dňa 09. júla 2013, ktorým okrem iného zaviazal žalovaných 1/, 2/ a 3/ povinnosťou spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 38.368,90 Eur s úrokom z omeškania, zmluvnú pokutu vo výške
0,05% denne z tam uvedených súm, žalovaným v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť spoločne a

nerozdielne žalobcovi sumu 34.569,50 Eur s 0, 05% úrokom z omeškania z tam uvedených súm a
zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne z tam uvedených súm, žalovanému v 1/ rade uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 44.965,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške, žalovanému v 1/ rade uložil
zaplatiť žalobcovi sumu 44.965,72 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,05% z tam uvedených súm.
Odvolací súd zároveň uvádza, že pred odstránenie prípadných pochybností sa odkazuje na výrokovú
časť rozhodnutia Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-995 zo dňa 9. júla 2013. Odvolací

súd na základe podaného odvolania žalovanými v 2/ a 3/ rade, rozhodol uznesením sp.zn. 14Cob
249/2013 zo dňa 30. marca 2015, tak že „Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2010-995
zo dňa 09. júla 2013 vo vzťahu k žalovaným v 2/ a 3/ rade zrušuje a vracia vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.“ Vzhľadom na uvedené, potom nebol dôvod, aby okresný súd opäť rozhodoval v
napadnutom rozsudku o povinnostiach žalovaného v 1/ rade. Je zrejmé, že prekážka veci rozhodnutej

je takou prekážkou, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, a to vo vzťahu
k žalovanému v rade 1/ a povinnostiam jemu uloženým v rozsudku č.k. 2Cb/36/2010-1270 zo dňa 4.
februára 2016, z ktorých dôvodov bol napadnutý rozsudok v predmetných častiach zrušený cez úpravu
v § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

60. K odvolaciemu dôvodu žalovaných v 2/ a 3/ rade, že nesprávne rozhodol okresný súd vo vzťahu k
žalobcom uplatnenému príslušenstvu, vo výške 0,05 % denne, pričom poukazoval na bod 8.2 VOP a
konštatoval, že tento bol dohodnutý len vo vzťahu k dlžnému nájomnému, z ktorého dôvodu nie je potom
možné požadovať tento úrok z omeškania aj z penalizačných faktúr, odvolací súd poukazuje na citáciu
okresného súdu v napadnutom rozsudku, a to vo vzťahu k Článku 8 bodu 8.2, z ktorého je zrejmé, že

„Nájomca zaväzuje pri oneskorení zaplatiť prenajímateľovi úrok z omeškania vo výške 0,05 % dlžnej
čiastky za každý deň omeškania z každej dlžnej čiastky podľa leasingovej zmluvy“, ktoré dojednanie a
záver okresného súdu nebol osobitne v konaní žalovanými namietaný a spochybnený. Ak teda žalovaní
v 2/ a 3/ rade aplikáciu tohto citovaného znenia ako základu uplatneného nároku žalobcu nenamietali,
tak práve v rovine viazanosti odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi nemal odvolací súd vytvorený

dostatočný priestor na odchýlenie od týchto záverov konštatovaných okresným súdom. Len pre úplnosť
odvolací súd uvádza, že nemožno odhliadnuť od toho, že jeden z ručiteľov, bol zároveň i štatutárnym
orgánom žalovaného v rade 1/, pričom uvedenie vyplývajúce z VOP nenapadol a ani nenamietal. Z
obrany žalovaných, a to i vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade, voči ktorému bol nárok uplatnený žalobcom
priznaný právoplatne, ktorý nepoužil žiadnu obranu, teda len za tvrdení žalovaných v 2/ a 3/ rade nebolo

možné vyvodzovať spochybnenie dojednania Článku 8 bod 8.2 ako uvádzali odvolatelia. Pokiaľ napádali
právne posúdenie výkladu zmluvných ustanovení, tak je potrebné zdôrazniť, že v prejednávanej veci ide
i o skutkové závery, avšak opätovne je potrebné zdôrazniť, že v rámci podaného odvolania zo strany
žalovaných v 2/ a 3/ rade uvedené dojednanie vyplývajúce z Článku 8. bodu 8.2 osobitne namietané
nebolo „nájomca sa zaväzuje pri oneskorení zaplatiť prenajímateľovi úrok z omeškania vo výške 0,05

% dlžnej čiastky za každý deň omeškania z každej dlžnej čiastky podľa tejto zmluvy“. V rovine výkladu
Všeobecných zmluvných podmienok Článku 8. bod 8.2 potom odvolací súd s poukazom na odvolacie
dôvody použité žalovanými v podanom odvolaní zvýrazňuje závery Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 1. apríla 2015 sp.zn. I. ÚS 640/2014, z ktorého vyplýva „prehnané formalistické požiadavky
všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného

súdu pri hľadaní riešenia súdnej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov nespočíva
vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti) ale
v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem
iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov
a súčasných preferencií výkladu v prospech platností a nie neplatnosti právneho úkonu.“ Preto odvolací

súd uvádza, že tak dlžník, ako aj ručitelia pri vynaložení primeranej miery odbornej starostlivosti si museli
byť vedomí obsahu záväzkov, ku ktorým sa zaviazali, veď v konečnom dôsledku sa ani nedomáhali
neplatnosti tohto dojednania. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nemohol stotožniť s odvolateľmi aich argumentáciu vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia okresného
súdu v tejto časti.

61. V rámci podaného odvolania žalovaní v 2/ a 3/ rade ďalej namietali, že žalobca si neoprávnene
uplatňoval zmluvnú pokutu za omeškanie s úhradou aj tých súm, ktoré nemali charakter dlžného
nájomného. Podľa Článku 9 bodu 9.2 VOP zmluvná pokuta vo výške 0,05 % bola dohodnutá len pri
porušení povinnosti platiť včas splátky nájomného. Uvedená argumentácia žalovaných bola predmetom
posúdenia i predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu sp.zn. 14Cob/249/2013. Okresný súd

k tejto argumentácii v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal i na nároky z faktúr, ktoré zneli
na náhradu škody, konštatoval všeobecné východiská pre posudzovanie zmluvnej pokuty, všeobecné
východiská pre posúdenie výšky zmluvnej pokuty. Vyslovil závery vo vzťahu k zásadám poctivého
obchodného styku, ktoré spojil s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
konštatoval, že z týchto východísk považoval zmluvnú pokutu a jej výšku za platne dojednanú v rámci
VOP, ktoré tvoria prílohu k leasingovej zmluve. Vo vzťahu k tejto argumentácii okresného súdu, vo väzbe

na odvolacie dôvody, nemohol odvolací súd vyhodnotiť tieto závery okresného súdu ako dostatočné.

62. Nepochybne z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu, zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dokazovania strán s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie. Nevyžaduje sa, aby na každý argument účastníka sporového konania bola daná odpoveď

v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument. Aj v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 12. mája 2011, sp.zn. 8Sžo/122/2010 v inej veci, na ktoré krajský súd poukazuje len podporne a
primerane sa uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý
proces, patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti

s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva (okrem iného veci G.R. proti Š. rozsudok zo dňa 21.10.1999 týkajúceho sa
sťažnosti č. 30544/96 judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp.zn. I. ÚS 226/03 zo
dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp.zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.6.2006, sp.zn. III. ÚS
260/06 zo dňa 23.8.2006), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná podrobná odpoveď

a rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť
analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Ak však súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú
relevantnú námietku súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú odvolateľmi, je potrebné
tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. Pokiaľ v predmetnej veci okresný súd bez toho,
aby zákonnými prostriedkami vyložil zmluvnú povinnosť žalovaných, zabezpečenú zmluvnou pokutou,

posudzoval nárok žalobcu, tak o tejto otázke rozhodol predčasne. Podľa posúdenia krajského súdu sa
okresný súd dostatočne nezaoberal otázkami jednotlivých funkcií zmluvnej pokuty ani ich naplnenia v
podmienkach v sporovej právnej veci. Bez náležitého posúdenia a zodpovedania Článku 9. bod 9.2
v rovine argumentácie odvolateľov, potom nebolo možné posúdiť dôvodnosť uplatňovaného nároku
žalobcu ako ani obrany žalovaných v 2/ a 3/ rade v rovine žalobcom uplatnenej zmluvnej pokuty. Odňatie

možnosti konať pred súdom je odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a dôvodom, pre
ktorý odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP. Pokiaľ by totiž
odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu ničím neodôvodnený, resp. nedostatočne odôvodnený
záver súdu prvej inštancie, namiesto, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na tomto závere
ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie,

porušil by tým zásadu dvojinštančnosti konania a v konečnom dôsledku i rovnosť účastníkov konania.
Uvedenýmidôvodmisaokresnýsúdvnapadnutomrozhodnutídostatočnenevysporiadal,čomalodopad
na jeho neúplné a predčasné skutkové a na to viažuce sa právne závery. Súčasne pri konštatovanom
zistení nedostatočného odôvodnenia vyvodených záverov k aplikovanému Obchodnému zákonníku aj
Občianskemu zákonníku odvolací súd konštatoval nesúlad danej časti napadnutého rozsudku s § 220

CSP, čo naplnilo dôvod zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa cez úpravu v § 389 ods. 1 písm. b) CSP,
v časti uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia, t.j. z dôvodu odňatia možnosti odvolateľov konať pred
súdom a cez úpravu v § 391 CSP pre vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

63. Pre ďalšie konanie okresného súdu vo veci samej krajský súd predbežne, podľa výsledkov

doterajšieho dokazovania, poukazuje na Všeobecné zmluvné podmienky, ktorých relevanciu okresný
súd už vyhodnotil. Bude však úlohou okresného súdu v rámci ďalšieho konania opätovne posúdiť
a vyložiť obsah záväzku zabezpečeného zmluvnou pokutou vo vzťahu k obrane odvolateľov, teda
primárne sa zameria okresný súd na otázku výkladu zmluvného Článku 9 bodu 9.2 s tým, že budeaplikovať i výkladové pravidlá § 266 OBZ. Krajský súd dáva do pozornosti tzv. teóriu vôle, ktorá platí
pre súkromno-právne úkony. V tomto smere krajský súd zvýrazňuje kritérium výkladu podľa spoločného
úmyslu zmluvných strán. Prednosť má vôľa zmluvných strán pred prejavom, t.j. textom zmluvy, ale

ak takýto úmysel nemožno zistiť, potom sa zmluva vykladá podľa významu, ktorý by jej za tých
istých okolností prikladali rozumné osoby v tom istom postavení ako zmluvné strany. Okresný súd za
vyššie uvedených východísk opätovne vec prejedná, rozhodne, pričom dôkazné bremeno vo vzťahu k
uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu spočíva na žalobcovi a vo vzťahu k obrane proti žalobe na
odvolateľoch. Pri novom rozhodnutí vo veci okresný súd dodrží náležitosti rozsudku podľa § 220 CSP.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, keďže došlo k zrušeniu napadnutej časti
prvostupňového rozsudku a k vráteniu veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

64. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

65. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Nov 8, 2025. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.

Rozsudok – Ostatné , Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018

Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, July 12, 2018