Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/325/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512208351
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2512208351.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobkyne: BIZOŇ &
PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25, IČO: 36 833 533, proti žalovanej: Credit
Piešťany, s.r.o., Piešťany, Nitrianska 1840/11, IČO: 36 233 650, zastúpenému advokátkou: Mgr. Erika
Sojková, Bratislava, Bočná 90, o 1.726,02 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku

Okresného súdu Piešťany z 28. februára 2017 č. k. 12C/343/2012-205 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu 700,63
eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 27. augusta 2011 do zaplatenia, sumu 532,49 eur

s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 16. októbra 2011 do zaplatenia a sumu 492,90 eur s
úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 5. novembra 2011 do zaplatenia. Súčasne rozhodol, že
žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením §
1 ods. 2, § 16 ods. 1 až 3, § 18 ods. 1, 2, § 24 ods. 1 až 3 ZoA (zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v
znení neskorších predpisov), § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, § 10 ods. 2, § 13a ods. 1, ods. 4, § 15, § 17

ods. 1, § 18 ods. 3 VoO (vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), § 517 ods. 1, 2 O. z. (Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia O. z. v znení neskorších predpisov. Vecne zdôvodnil
uzavretou zmluvou o poskytovaní právnych služieb dňa 12. apríla 2010 medzi stranami konania, ktorou
sa žalobkyňa ako advokát zaviazala žalovanú zastupovať v konaní pred súdmi (proti spoločnosti b-

side s.r.o. a spol., vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 7C/98/2010) a žalovaná sa
zaviazala uhradiť žalobkyni odmenu za právne služby vykonané na základe tejto zmluvy, v tarifných
sadzbách uvedených vo VoO, ako aj náhrady (najmä náhradu za stratu času, cestovné atď.), tiež
režijný paušál. Žalovaná prevzala záväzok uhradiť vyúčtovanú odmenu do 7 dní od doručenia faktúry.
Strany sa v zmluve dohodli, že advokát je oprávnený dať sa pri poskytovaní právnych služieb zastúpiť
iným advokátom. Ak tomu nebránia právne predpisy, je advokát oprávnený pri poskytovaní právnych

služiebpoveriťjednotlivýmiúkonmitiežadvokátskehokoncipientaaleboinéhozamestnanca.Výsluchom
žalovanej mal súd prvej inštancie preukázané, že bývalý zamestnanec žalobkyne JUDr. L. O. (advokát)
žalovanú pred podpisom zmluvy upozornil, že zastupovanie musí prebiehať pod označením advokátskej
kancelárie. V konaní nebolo sporným, že žalobkyňa e-mailom z 25. marca 2010 zaslala návrh zmluvy
o poskytovaní právnych služieb žalovanej na odsúhlasenie, v ktorej správe bola žalovaná upozornená,
že pokiaľ ide o odmenu, zmluva všeobecne odkazuje na úpravu vyhlášky, obsahujúcej tabuľku tarifných

sadzieb. Žalobkyňa ďalším mailom z 5. mája 2010 zaslala žalovanej koncept žaloby proti spoločnosti
b-side s.r.o. na odsúhlasenie, pričom žalovaná bola tiež upozornená, že do žaloby bolo zarátanévšetko, aj penále, úroky, proti konceptu žaloby nemala výhrady. Zastupovanie žalovanej na pojednávaní
advokátskym koncipientom bolo súladné so zmluvnými dojednaniami (čl. II. bod 4). V danom spore
sa žalobkyňa domáhala zaplatenia odmeny za zastupovanie na pojednávaní 25. júla 2011, ktoré bolo

odročené bez prejednania veci, ako i za zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 8. augusta 2011
a 5. septembra 2011. Žalovaná iniciovala stretnutie strán, ktoré sa konalo 26. septembra 2011, kde
prejavilanespokojnosťsvystupovanímkoncipientanapojednávaní,žalobkyňažalovanúprisľúbila,žedo
budúcna bude veci zastupovať osobne advokát JUDr. L. O.. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaná
mala možnosť vyjadriť pripomienky k návrhu zmluvy o poskytovaní právnych služieb, koncept žaloby bol

taktiež zaslaný žalovanej na odsúhlasenie. Súd prvej inštancie mal preto za to, že žalobkyňa pri výkone
advokácie nepostupovala v rozpore s odbornou starostlivosťou, ZoA, ani v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobkyni bola tak priznaná odmena za služby v právnej veci uplatňovania nárokov vo výške 23.916,56
eur, na základe vyúčtovaných faktúr žalobkyňou: č. 111/2011 z 15. augusta 2011 vo výške 700,63 eur, č.
121/2011 zo 6. septembra 2011 vo výške 532,49 eur a č. 142/2011 z 24. októbra 2011 vo výške 492,90
eur. Hodnota jedného úkonu právnej služby predstavovala 403,34 eur. Žalovaná bola žalobkyňou na

predmetných pojednávaniach zastúpená, pričom za účasť na prvom pojednávaní si vyúčtovala len 1/4
sadzby (pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci). Správne bol uplatnený aj režijný paušál 7,41
eur, ako i náhrada cestovných nákladov, pokladničnými dokladmi aj vyúčtované parkovné. Ďalší úkon
právnej služby predstavoval odvolanie proti rozsudku. Žalobkyni boli priznané úroky z omeškania po
uplynutí lehoty splatnosti uvedenej vo faktúre. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd prvej inštancie

odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého vznikol žalobkyni úspešnej v konaní
nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania mal rozhodnúť súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná, navrhujúc jeho zrušenie a vrátenie veci súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila nesprávnym procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
vtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces,konaniemáajinúvadu,ktorámohlamať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam a právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo

meritórnemu rozhodnutiu, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a táto vada mala vplyv na
rozhodnutie. V spore, v ktorom žalobkyňa zastupovala žalovanú, sa žalovaná domáhala titulom zmluvy
o nájme nebytových priestorov peňažného plnenia. Žalobkyňa však nezastupovala žalovanú s náležitou
odbornou starostlivosťou, čo bolo možné ustáliť až po ukončení uvedeného sporu. Podľa § 18 ods.
5 ZoA odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

Označený spor je teda konaním, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
v danom súdnom konaní. Žalovaná navrhla prerušenie konania do právoplatného skončenia sporu
žalovanej proti b-side, s.r.o.. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, že odmena žalobkyne
závisí výlučne od skutočností predpokladaných v ustanovení § 24 ods. 3 ZoA (odmena sa určuje na
základe dohody medzi advokátom a klientom, ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena).

Úplne opomenul ustanovenie § 18 ods. 5 ZoA, ako ďalšiu okolnosť ovplyvňujúcu nárok žalobkyne
na odmenu. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalobkyňa pri výkone advokácie nepostupovala
v rozpore s odbornou starostlivosťou, ZoA, ani v rozpore s dobrými mravmi, bol predčasný, keďže
spor, v ktorom žalovanú žalobkyňa zastupovala, nebol právoplatne skončený. Predčasným rozhodnutím
bola žalovanej odňatá možnosť náležite skutkovo i právne argumentovať voči dôvodom a záverom

napadnutého rozhodnutia, s poukazom na dôvody a závery rozhodnutia odvolacieho súdu v spore
žalovanej, zastúpenej žalobkyňou. Napadnuté rozhodnutie trpí vadou spočívajúcou v predčasnosti,
pretože ani objektívne nemôže vychádzať z iného skutkového stavu, keď samotné konanie, z ktorého
žalobkyňa odvodzuje svoj nárok na odmenu, nie je doposiaľ skončené. Nesprávnym procesným
postupom bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie predovšetkým nedal žalovanej
odpovede na tie otázky, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam (v napadnutom rozhodnutí nebolo
vysporiadané ani s jediným argumentom žalovanej, obsiahnutom vo vyjadrení z 13. januára 2017). Z e-
mailu JUDr. O. z 25. marca 2010 vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná sa dohodli na tom, že žalobkyňa
podá v jej mene žalobu len na zaplatenie dlžného nájomného, t. j. 8.494,16 eur (dohodli sa, že

zažalujú najprv iba nájomné). Napriek tomu súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa nekonala
svojvoľne, keď pripravila žalobu s vyššou tarifnou hodnotou, z ktorej sa malo vychádzať pri určení
odmeny žalobkyne, pritom malo byť ísť iba o dlžné nájomné 8.494.16 eur a nie o sumu 23.916,56
eur. Aj samotné konanie žalobkyne, ktorá ukončila spoluprácu s koncipientom nasvedčuje tomu, žesi bola vedomá, že uvedená osoba pojednávanie v spore žalovanej proti b-side, s.r.o. nezvládala.
Postup žalobkyne pri zastupovaní žalovanej bolo potrebné vyhodnotiť s ohľadom na všetky okolnosti
prípadu, na výsledky sporu, ako aj príslušné zákonné a zmluvné dojednania. Právo na odôvodnenie

rozhodnutia je súčasťou práva na spravodlivý súdny proces a účastníkovi sa musí dať odpoveď
na všetky podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery ním namietaného rozhodnutia (na
podporu svojej argumentácie žalovaná označila rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky).
Nedostatok riadneho dostatočne presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia, predstavuje porušenie jeho
práva na spravodlivé súdne konanie, čo je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie

sa nevyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre neho rozhodujúce a
právne významné, čím žalovanej odoprel právo dozvedieť sa o príčinách napadnutého rozhodnutia
právom predvídateľným spôsobom. Odňal jej aj možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať
proti napadnutému rozhodnutiu. Žalovaná nikdy nevyslovila s textom žaloby súhlas (žalobkyňa to v
konaní ani netvrdila). Podobne žalovaná nebola upozornená, že do žaloby bolo zarátané všetko, aj
penále, úroky. Žalobkyňa tak nepostupovala s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie postup

žalobkyne vôbec nevyhodnotil s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Jeho záver nemožno vyhodnotiť
inak ako svojvoľný. Žalovaná nemala dôvod zmluvu o poskytovaní právnych služieb v danom čase
pripomienkovať. Zo zmluvy v spojení s textom e-mailu vyplývalo, na čom sa strany pôvodne dohodli,
že žalovanou sumou i tarifnou hodnotou, z ktorej bude sa vychádzať pri určení výšky odmeny, bude
iba nájomné. Napadnuté rozhodnutie je arbitrárne aj preto, že dôvody, na ktorých je založené zjavne

absentujú, sú protirečivé, popierajú pravidlá logiky a sú v rozpore s princípmi spravodlivosti. V bode
48 súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia zmluvy, ale len na tie, ktoré uvádzala žalobkyňa,
pričom si nevšímal ustanovenie čl. II. ods. 1 a 2 zmluvy, ktoré opakovane zdôrazňovala žalovaná. V
texte e-mailu JUDr. O. z 25. marca 2010, konštatovanie, že sa dohodli, že najprv zažalujú nájomné,
súd prvej inštancie na žiadnom mieste odôvodnenia nespomína. Žiadnym spôsobom sa nevyporiadal

s námietkami žalovanej, týkajúcich sa zastupovania koncipientom. Rozhodnutiu všeobecného súdu
musí predchádzať postup zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania (princíp rovnosť
zbraní a právo na kontradiktórne konanie). Žalovaná opäť poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky. Žiadne ustanovenie CSP nemožno vykladať a uplatňovať v konaní pred súdom
tak, aby niektorý z účastníkov bol zvýhodnený na úkor druhého, pri uplatňovaní práv alebo aby mal

priaznivejšie postavenie pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 7Cdo 226/2013 Európsky súd pre ľudské práva vyžaduje
v zmysle svojej konštantnej judikatúry, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť
predložiť svoje záležitosti a príslušnú argumentáciu za rovnakých podmienok. Súd prvej inštancie porušil
princíp rovnosti zbraní, keď selektívne vyhodnotil jednotlivé dôkazy pojaté do procesu ustaľovania

skutkového stavu veci iba v prospech žalobkyne. Žalovaná označila rozhodnutie Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 52C/76/2012, v ktorom sa posudzoval nárok advokáta na odmenu za poskytovanie
právnych služieb, pričom súd nepriznal advokátovi odmenu, ani za tri po sebe nasledujúce úkony preto,
lebo pri prvom z nich mal advokát možnosť zmierniť nepriaznivé dôsledky konania pre svojho klienta,
ale to neurobil a ďalšie úkony vyhodnotil ako neúčelné, nehospodárne a spôsobujúce zbytočné trovy

konania. V predmetnom súdnom konaní si žalobkyňa nevšimla absolútnu neplatnosť zmluvy, na základe
takto neplatnej zmluvy podala v mene žalovanej žalobu, na takmer trojnásobne vyššiu sumu než na
akej sa so žalovanou dohodla, bez toho, aby žalovaná bola upozornená na finančné dôsledky podania
takejto žaloby. Ani po tom čo žalobkyňa na základe tvrdení protistrany zistila, že zmluva je absolútne
neplatná, nesnažila sa odstrániť alebo zmierniť nepriaznivé dôsledky tohto konania pre žalovanú,

odporučením späťvzatia žaloby. Vysielala na pojednávanie nespôsobilého koncipienta. Napadnuté
rozhodnutie je arbitrárne a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti. Žalovaná v doplnení
odvolania zdôraznila nespravodlivé posúdenie celej veci, keďže žalobkyňa konala nezodpovedne, v
rozpore s jej požiadavkami, neprofesionálne a bez odbornej starostlivosti. Žaloba pripravená žalobkyňou
bola zamietnutá pre neplatnosť zmluvy (z dôvodu absentujúcej obligatórnej náležitosti zmluvy).

Výsledkom celej spolupráce advokáta a klienta je prehra sporu (žalobkyňa nepostrehla elementárnu
vec), výrazne vyššie výdavky z dôvodu navýšenia žalovanej sumy na odporúčanie žalobkyne a náhrada
trov protistrany v prehratom spore.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie ako

vecne správne potvrdiť. Vo vzťahu k prvému odvolaciemu dôvodu zdôraznila, že meritom sporu nebolo
rozhodnutie o tom, či postupovala s odbornou starostlivosťou, ale to, či žalovaná je povinná zaplatiť
žalobkyni žalovanú sumu. V súvislosti s otázkou fakultatívneho prerušenia prebiehajúceho súdneho
konania poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Sžo 182/2010, z odôvodnenia ktorého vyplýva,že predbežnou otázkou sa rozumie taká otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu. Na
jej vecné rozhodnutie však nie je príslušný súd, pred ktorým prebieha súdne konanie, ale iný orgán,
prípadne súd. Ide o otázku, ktorá môže byť predmetom samostatného konania. Súd prvej inštancie

správne konštatoval, že bol oprávnený v prebiehajúcom súdnom konaní riešiť všetky otázky potrebné
pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Je logické, že riešenie otázky, či advokát postupoval vo veci s
odbornou starostlivosťou, bude patriť do kompetencie súdu konajúceho o tom, či je nárok advokáta na
odmenu za poskytnuté právne služby oprávnený a nie súdu konajúceho o úplne inej právnej veci. Je
však mimoriadne dôležitá skutočnosť, že odborná starostlivosť advokáta nie je otázkou, ktorá by mohla

byť predmetom samostatného konania a už len na základe tejto skutočnosti súd prvej inštancie nemohol
pristúpiť k prerušeniu prebiehajúceho súdneho konania. V prejednávanej veci preto zjavne neprebieha
iné súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá by mohla mať pre rozhodnutie súdu prvej inštancie
význam. Konečný výsledok súdneho konania, v ktorom žalobkyňa žalovanú zastupovala, môže závisieť
od najrôznejších faktorov a skutočností, pričom to, či bolo niekoľko právnych úkonov poskytnutých s
alebo bez odbornej starostlivosti, jedným z týchto faktorov s najväčšou pravdepodobnosťou nebude.

Zastúpenie žalovanej trvalo od podania žaloby zo dňa 11. mája 2010 do novembra 2013. Žalovanú
v predmetnom konaní už takmer štyri roky nezastupuje. Po ukončení zastupovania muselo byť
vykonaných množstvo ďalších úkonov, majúcich vplyv na výsledok tohto konania. Právna zástupkyňa
žalovanej pritom rozsah pôvodnej žaloby neupravila. Výsledné rozhodnutie v inom súdnom konaní
nemohlo mať vplyv na rozhodnutie súdu prvej inštancie. Žalovaná v dvoch rôznych odvolacích dôvodoch

namieta totožné skutočnosti (súd prvej inštancie nepočkal s vydaním napadnutého rozhodnutia až do
rozhodnutia v inom súdnom konaní). Súd prvej inštancie spôsobom, aký navrhla právna zástupkyňa
žalovanej, nemohol konať, pretože súdy nie sú oprávnené prebiehajúce súdne konanie svojvoľne
naťahovať a zdržiavať, ale postupovať tak, aby vec bola prejednaná čo najrýchlejšie. Ak by bolo
rozhodnutie odkladané do času vydania konečného rozhodnutia v inom konaní, bolo by konané v

rozpore s ustanoveniami CSP, ako aj základnými princípmi civilného sporového konania. Na podobné
situácie slúži zákonný inštitút prerušenia konania, pričom návrh na prerušenie konania bol zamietnutý.
Postup súdu prvej inštancie bol tak správny. K jednotlivým argumentom, ktoré právna zástupkyňa
žalovanej vymenováva v odvolaní a ktorých odôvodnenie má v napadnutom rozhodnutí chýbať, sa
žalobkyňa vyjadrila v priebehu pojednávania 31. januára 2017. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia

sa uvádza, že v rozhodnutí nemusia byť dané odpovede na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami
podstatnými pre rozhodnutie vo veci, pričom na iné otázky nie je potrebné dávať odpovede. Právo
žalovanej na spravodlivý proces preto porušené nebolo. Odvolacia argumentácia neuvádza, ktoré

závery súdu prvej inštancie považuje za svojvoľné a ktoré majú niesť ňou uvedené nedostatky. Právne
záverysúduprvejinštancieniejemožnévyhodnotiťakoarbitrárne.Povinnosťžalovanejvysloviťstextom
žaloby súhlas výslovne nevyplýva zo žiadneho právneho ustanovenia alebo zo zmluvy o poskytovaní
právnych služieb. Strana žalovanej nepoprela, že žalobu mala pred jej podaním k dispozícii a mala
možnosť sa s ňou oboznámiť, prípadne vyjadriť nesúhlas s jej znením (nesporná skutočnosť). Záver

súdu prvej inštancie nemôže byť hodnotený ako svojvoľný, vzhľadom na doposiaľ neznáme závery
iného súdneho konania, pretože s prejednávanou vecou nesúvisia. Žalovaná nemala dôvod zmluvu
pripomienkovať, pretože z nej vyplývalo, na čom sa strany dohodli. Súd prvej inštancie správne aplikoval
jednotlivé právne normy, relevantne zistil skutkový stav, od ktorého priamo odvíjal svoje závery uvedené
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím

arbitrárnym, vyplýva zo samotného odôvodnenia. Súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy, ktoré
žalovaná strana predložila a tieto dôkazy následne súd hodnotil. Nemožno považovať za protizákonný
stav, kedy konajúci súd na základe vykonaného dôkazu dospel k inému záveru, než k akému dospela
niektorá zo strán. Žalobkyňa sa preto nestotožnila s odvolacou argumentáciou o selektívnom hodnotení
dôkazov súdom prvej inštancie. Žalovaná opakovane používala rôzne odvolacie dôvody na totožných

skutkových základoch. V doplnení odvolania neuvádza ani jeden odvolací dôvod, ani v akom rozsahu
napáda, ako ani špecifikáciu častí odvolania právnej zástupkyne. Na účely odvolacieho konania nie je
preto možné ho akceptovať a považovať za relevantné podanie vo veci. Postup žalovanej nasvedčuje
neustálej nespokojnosti s jej právnymi zástupcami. V prípade žalobkyne sa to prejavuje neustálym
obviňovaním z neodborného postupu, ak by aj kancelária postupovala v právnej veci žalovanej

akokoľvek odborne a spoľahlivo, vždy by sa našiel dôvod pre nespokojnosť.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že žalobkyňa sa snaží zbagatelizovať
nedostatky napadnutého rozsudku a tieto ospravedlniť, resp. odôvodniť vlastnými domnienkami.Žalobkyňa uviedla, že k jednotlivým argumentom, ktoré právna zástupkyňa žalovanej uvádza v odvolaní
a ktorých odôvodnenie má v napadnutom rozhodnutí chýbať, sa žalobkyňa podrobne vyjadrila v
priebehu pojednávania. Je však irelevantné či sa žalobkyňa v priebehu konania vyjadrila k námietkam,

keďže podstatné bolo, že sa s nimi zásadným spôsobom nevysporiadal súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku, v dôsledku čoho je rozsudok arbitrárny. Žalovaná poukazuje na skutočnosť, že
vzhľadom na posledné uznesenie odvolacieho súdu vydané v súdnom konaní 7C/98/2010, žalobkyňa
ju nezastupovala s náležitou odbornou starostlivosťou. Ako advokát si ani len nevšimla, že písomná
zmluva o nájme nebytových priestorov, na podklade ktorej podala v mene žalovanej žalobu, neobsahuje

obligatórnu náležitosť v zmysle zákona č. 116/1990 Zb., konkrétne spôsob platenia nájomného (Krajský
súd v Trnave vo veci sp. zn. 31Cob/156/2015 vyslovil záver, že odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie, že v zmluve absentuje dojednanie spôsobu platenia nájomného v zmysle § 3
ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., pretože nie je uvedené, či má nájomca platiť nájomné bezhotovostným
prevodom z účtu, v hotovosti, poštovým poukazom alebo iným spôsobom). Je vecou advokáta poznať
právne predpisy, prípadne si tieto aspoň naštudovať pred podaním žaloby, najmä ak pre klienta vyplývajú

aj ďalšie právne povinnosti ako zaplatiť vysoký súdny poplatok a pod.. Žalobkyňa si nielenže nevšimla
absenciu obligatórnej náležitosti v zmluve, ale v mene žalovanej na základe takejto zmluvy podala
žalobu na trojnásobne vyššiu sumu, než na akej sa so žalovanou preukázateľne dohodla. Bez toho,
aby žalovanú upozornila na všetky z toho vyplývajúce dôsledky. Takýto postup žalobkyne pri podaní
žaloby nemožno hodnotiť inak, než ako vykonaný v rozpore s odbornou starostlivosťou, aká sa od

advokáta očakáva. Z doterajších výsledkov dokazovania v konaní sp. zn. 7C/98/2010, obsiahnutých v
rozhodnutíKrajskéhosúduvTrnave,sajaví,žežalobkyňanezastupovalažalovanúsnáležitouodbornou
starostlivosťou ani pri ďalších úkonoch. Namiesto toho, aby nepriaznivé dôsledky nesprávnej žaloby
odvrátila alebo zmiernila, boli vykonávané úkony plne sa pridržiavajúce tejto žaloby s prinajmenšom
pochybnou argumentáciou, ktorú Krajský súd v Trnave striktne odmietol. Žalovaná preto opätovne

poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, ktorý podobne neúčelne vykonané úkony
advokáta vyhodnotil ako vykonané v rozpore s odbornou starostlivosťou. V označenom inom konaní sa
skutočne riešia otázky, ktoré môžu mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom súdnom konaní.
Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je predčasný, keďže nevychádza zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu. Princíp rýchlosti konania nemôže byť povyšovaný nad princíp spravodlivosti a princíp

právnej istoty. Žalovaná v priebehu konania opakovane poukazovala na vetu z e-mailu JUDr. O. o
dohode, že najprv zažalujú iba nájomné. Žalobkyňa konala v rozpore s dohodou strán, keď namiesto
nájomného podala v mene žalovanej žalobu zahŕňajúcu viaceré druhy príslušenstva, pričom výška
odmeny žalobkyne sa má odvíjať od sumy 8.494,16 eur ako tarifnej hodnoty veci určenej pri začatí
poskytovania právnej služby, t. j. pri prevzatí právneho zastupovania žalovanej žalobkyňou (§ 10 ods.

2 VoO). Súd prvej inštancie sa s touto podstatnou námietkou žalovanej nevyporiadal, ale arbitrárne
skonštatoval, že žalobkyňa nekonala svojvoľne, keď pripravila v mene žalovanej žalobu na sumu
23.916.56 eur. Ak v konaní nikdy nebolo preukázané, že by žalobkyňa žalovanú výslovne upozornila
na to, že do žaloby bolo zarátané všetko vrátane penálov, úrokov a tiež, že by žalovaná so žalobou
niekedy vyslovila súhlas, súd si nemohol dovoliť prijať záver, že žalobkyňa žalovanú upozornila, že

do žaloby bolo zarátané všetko. Závery preto nemožno hodnotiť inak ako úplne svojvoľné. Nejde o
nič neštandardné, keď sa jednotlivé odvolacie dôvody prelínajú. Žalovaná poukázala na rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava II, aby preukázala dôsledné a preskúmateľné posúdenie každého úkonu
advokáta, s ohľadom na jeho povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou iným súdom. Predmetom
tohto konania nie je posudzovanie osoby a úkonov súčasného právneho zástupcu žalovanej.

5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej odmietla jej opakované tvrdenia. Iné súdne
konanie nemohlo mať význam pre predmet sporu. Predložené uznesenie nevnáša do prejednávanej
veci žiadne nové skutkové ani právne okolnosti, nedošlo ani len k právoplatnému skončeniu iného
konania, ale iba k vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Skutočnosť, že odvolací súd

potvrdil neplatnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov, nepredstavuje žiadnu novotu v odvolacom
konaní. Súd prvej inštancie vzal do úvahy neplatnosť zmluvy o nájme nebytových priestorov aj bez
toho, aby bolo potrebné čakať na právoplatné potvrdenie tejto otázky. Celá argumentácia týkajúca sa
významu uznesenia je účelová. Žalovaná mala možnosť v priebehu iného konania vziať žalobu podľa nej
v nedôvodnej časti späť, čo sa nestalo. Nie je možné prijať tvrdenie, že súd prvej inštancie by postupom

v súlade s princípom rýchlosti konania porušil princíp spravodlivosti a právnej istoty, pretože k ich
porušeniu v dôsledku jeho konania nedošlo. Na svoje vyjadrenia, prednesené v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie, nepoukazovala s úmyslom zakryť vady napadnutého rozhodnutia, ktoré vady
nemá. Poukaz učinila z dôvodu, aby sa nemusela opäť k argumentácii žalovanej vyjadrovať, s cieľomzachovať stručnosť. Žalovaná opakovane poukazuje na e-mail z obdobia dvoch mesiacov pred podaním
žaloby v inom konaní, avšak obchádza skutočnosť, v zmysle ktorej mala žalovaná pripravenú žalobu
pred jej podaním k dispozícii a nemala k nej žiadne námietky. Tento fakt žalovaná nepoprela a je preto

potrebné ho považovať za preukázaný. Žalovaná o obsahu žaloby pred jej podaním vedela. Aj napriek
tomu, že súd prvej inštancie bol s obsahom e-mailu zo dňa 25. marca 2010 riadne oboznámený, na
základe časovej a logickej nadväznosti veci, na ňom napadnuté rozhodnutie nemohol založiť. Žalovanej
bola žaloba pred jej podaním preukázateľne zaslaná na vedomie. Žalobkyňa preto navrhla napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že podľa názoru žalobkyne sú
správne závery súdu prvej inštancie, že žalobkyňa ako advokát postupovala s náležitou odbornou
starostlivosťou, pretože rozhodná a preukazujúca nedostatok odbornej starostlivosti nie je ani taká
skutočnosť, že žalobkyňa podala v mene žalovanej žalobu na základe zmluvy, ktorá neobsahovala ani
podstatné náležitosti v zmysle zákona (bez toho, aby upozornila žalovanú na takéto vážne nedostatky

zmluvy a s tým spojené zvýšené riziko prehry v súdnom spore, ako aj všetky dôsledky podania takejto
žaloby). Uvedený názor je absurdný. V danom štádiu konania už pre žalovanú nemalo zásadný význam
vziať žalobu v časti späť, keďže súdny poplatok by sa nevrátil. Zastavenie konania by nebolo závislé
len na vôli žalovanej. Je v rozpore s princípom spravodlivosti, aby dôsledky prehry v spore s b-side
s.r.o. znášala výlučne žalovaná, keď žalobkyňa ako advokát si mala absenciu obligatórnej náležitosti

všimnúť a upozorniť na ňu žalovanú. Súd v spore žalovanej s b-side s.r.o. otázku platnosti zmluvy o
nájme nebytových priestorov opätovne posudzoval, s ohľadom na nové právne argumenty žalovanej.
Závery súdu prvej inštancie, kým nie je spor právoplatne skončený, môžu byť vždy len predčasné.
Napadnutý rozsudok je založený na záveroch, ktoré nevyplývajú zo žiadneho dôkazu a ani z tvrdení
žiadnej zo strán (napr. že žalobkyňa žalovanú upozornila, že do žaloby bolo zarátané všetko aj penále aj

úroky, alebo že žalovaná so žalobou súhlasila). Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je predčasný,
arbitrárny, nepreskúmateľný, porušujúci právo na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie dospel
v napadnutom rozsudku k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov. Žalovaná
preto navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje
zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

8. Podľa § 1 ods. 1 ZoA advokát pomáha uplatňovať ústavné právo fyzických osôb na obhajobu
a chrániť ostatné práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb (ďalej len „klient“) v súlade s
Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, so zákonmi a inými všeobecne záväznými právnymi

predpismi.

9. Podľa § 18 ods. 1, 2, 5 ZoA advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva
a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

Advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie,
že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky a
uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na
účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

Odmena advokátovi nepatrí za tie úkony, pri ktorých nepostupoval s odbornou starostlivosťou.

10. Podľa § 24 ods. 1 ZoA advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne
primeraný preddavok.

11. Advokát je nepostrádateľným aktérom pri riadnom výkone spravodlivosti, v spoločnosti založenej na
princípoch právneho štátu plní advokát osobitnú úlohu - musí slúžiť záujmom spravodlivosti, rovnako
ako záujmom tých, ktorých právach a slobody je povinný presadzovať a obhajovať a je jeho povinnosťounielen vystupovať v záujme veci klienta, ale tiež byť jeho radcom. Táto úloha teda na advokáta kladie
celý rad zákonných a morálnych povinností (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, ďalej
len „ÚS ČR“ sp. zn. II. ÚS 644/18).

12. Zmluvný záväzok poskytovať právne služby je treba považovať za základ záväzkovo-právneho
vzťahu, na ktorý (zmluvný typ) dopadajú ustanovenia O. z. o príkaznej zmluve, s modifikáciou osobitnej
právnej úpravy ZoA.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoj právny názor na konštatovaní, že žalobkyňa
nekonala svojvoľne, keď pripravila v mene žalovanej žalobu, ktorej koncept žalovanej zaslala a tá
so žalobou súhlasila. Súčasne mal za preukázané, že žalobkyňa žalovanú upozornila, pokiaľ ide o
odmenu za poskytovanie právnych služieb, že zmluva všeobecne odkazuje na úpravu VoO, obsahujúcej
prehľadnú tabuľku tarifných sadzieb. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že pri vyslaní advokátskeho
koncipienta na pojednávania, žalobkyňa konala v súlade s čl. II. bod 4 zmluvy o poskytovaní právnych

služieb zo dňa 12. apríla 2010, uzavretej stranami konania, napriek tomu po prejavení nespokojnosti
žalovanou, žalobkyňa jej prisľúbila do budúcna zastupovanie osobne advokátom. Vzhľadom na uvedené
mal súd prvej inštancie za preukázané, že pri výkone advokácie žalobkyňa nepostupovala v rozpore s
odbornou starostlivosťou (ako ani so ZoA, či v rozpore s dobrými mravmi).

14. V predmetnom spore sa žalovaná bránila vysokou nekvalitou poskytovaných služieb svojím
zmluvnýmpartnerom-advokátom,ktorýmáprávnepovinnostiupravenéosobitnýmzákonom(§18ZoA).
Medzi tieto povinnosti patrí tiež svedomité a dôsledné využívanie všetkých právnych prostriedkov a ich
uplatňovanie v záujme klienta, tzn. kvalifikovanú znalosť právnych predpisov, schopnosť ich správnej
aplikácie a dôsledné zastupovanie klienta v súdnom spore.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie uplatňovaný nárok žalobkyne neposudzoval
dôsledne z hľadiska kritéria odbornej starostlivosti, vzhľadom na obranu žalovanej, ktorá dôvodne
vytýkala žalobkyni, že nepostupovala s odbornou starostlivosťou, keď si ako advokát vôbec nevšimla, že
zmluva o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalobkyňa zažalovala (za žalovanú) zaplatenie

nájomného, je neplatná. Teda nekvalifikovala uvedenú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon,
pretože neobsahovala obligatórnu zákonnú náležitosť zmluvy o nájme nebytových priestorov, v zmysle
zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov.

16. V kontexte uvedeného bolo bez právneho významu, že koncept žaloby žalobkyňa poslala žalovanej

na odsúhlasenie, keďže ju na uvedenú vadu právneho úkonu nielenže neupozornila, ale na jeho základe
pripravila žalobu o plnenie zo zmluvy, ktorá bola absolútne neplatná. Rovnako tak bolo irelevantné, či
žalovaná so žalobou súhlasila, keďže predmetom zmluvného záväzku strán bolo poskytnutie právnych
služieb žalobkyňou žalovanej.

17.Zmluvnýzáväzokposkytovaťprávneslužbysodbornoustarostlivosťou,zahŕňavsebepredovšetkým
znalosť právnych predpisov, ich kvalifikovanú aplikáciu (hmotnoprávnu i procesnoprávnu), voľbu
právneho prostriedku na uplatnenie (prípadne bránenie) práva klienta, svojho zmluvného partnera,
tak aby uspel v spore s protistranou. Vyššie uvedený postup žalobkyne však nezodpovedá splneniu
povinnosti advokáta postupovať s odbornou starostlivosťou. Súd prvej inštancie uplatňovaný nárok

žalobkyne neposudzoval z hľadiska splnenia povinností advokáta, činnosť ktorého spočíva v zmluvnom
záväzku poskytovať právne služby, ktorých podstatou je odborná starostlivosť zahŕňajúca kvalifikovanú
znalosť platnej legislatívy a rovnako tak aj jej aplikáciu na konkrétny prípad. Práve za týmto účelom si
klient volí osobu znalú práva a preto advokát, hoci sa riadi pokynmi klienta, ak sú tieto v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný a klienta o tom poučí (§ 18 ods. 1 ZoA).

Jeho primárnou povinnosťou pri výkone advokácie je chrániť a presadzovať práva i záujmy klienta (§
18 ods. 1 ZoA). Za nesplnenie svojej povinnosti advokát ako zmluvný partner, tak ako je to aj pri iných
profesiách, znáša dôsledky spojené s porušením povinností.

18.Odvolacianámietkažalovanej,žezanedostatokodbornejstarostlivostižalobkynesúdprvejinštancie

nepovažoval tak závažnú skutočnosť, akou je podanie žaloby žalobkyňou v mene žalovanej, na základe
zmluvy, ktorá neobsahovala zákonom stanovenú náležitosť bez toho, aby upozornila žalovanú na tento
vážny nedostatok zmluvy a s tým spojené zvýšené riziko prehry v súdnom spore, ako aj na všetky
dôsledky podania takejto žaloby, bola dôvodná. Súd prvej inštancie tak v napadnutom rozhodnutí nedalžalovanejodpovedenavšetkyotázky,ktoréprerozhodnutievovecimalipodstatnývýznam.Nesprávnym
procesným postupom preto znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalovaná dôvodne poukázala i na rozhodnutie

ÚS SR sp. zn. I. ÚS 236/06, podľa záverov ktorého je súd vždy povinný jasným, právne korektným a
zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnať so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, k čomu v posudzovanej veci nedošlo.

19. Žalovaná dôvodne poukazovala aj na rozpor s princípom spravodlivosti, ak bude zaviazaná zaplatiť

žalobkyni všetky úkony právnej služby tak, ako by ich bola žalobkyňa vykonala s náležitou odbornou
starostlivosťou (hoci zmluva, na základe ktorej sa žalovaná domáhala peňažného plnenia v inom konaní,
v ktorom ju zastupovala žalobkyňa, je absolútne neplatná a v dôsledku prehry v spore bude žalovaná
znášať náhradu trov konania protistrany).

20. Vzhľadom na odplatné poskytovanie právnych služieb je plne legitímne zo strany klienta vyjadriť

svoju nespokojnosť, poukazom na nedostatok odbornej starostlivosti pri plnení zmluvného záväzku
advokáta, pričom sa nejedná o „obviňovanie“ právneho zástupcu.

21. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky

povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na

okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015
zo 17. marca 2016.

22. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov), čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach
(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obrany proti takémuto uplatneniu.

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

24. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude v ďalšom konaní, viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu, posúdiť nárok žalobkyne z hľadiska naplnenia zmluvnej a zákonnej povinnosti žalobkyne ako

advokáta (§ 18 ZoA), na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb, predovšetkým z hľadiska
kvalifikovanej znalosti právnych predpisov, ich správnej aplikácie a s tým spojeného dôsledného využitia
právnych prostriedkov na ochranu a presadenie záujmov klienta, t. j. postupu s odbornou starostlivosťou.

25. Súd prvej inštancie bude postupovať s náležitým argumentačným základom - právnej úvahy,

vychádzajúcej z preukázaného skutkového stavu a naplnenia ustanovenia relevantných právnych
noriem, predovšetkým ustanovenia § 18 ods. 1, 2, 5 ZoA.

26. Súd prvej inštancie bude dbať tiež na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé s uvedením
skutočností, ktoré považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa

pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je
odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré
sa vysporiada aj so špecifickými námietkami strán konania, vrátane žalovanej.

27. Svoj právny záver zdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy a

stranám konania dá odpoveď na podstatné a relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho
problému bolo jasné a zreteľne dané (porov. rozhodnutia Ústavného súdu napr. sp. zn. II. ÚS 193/06,
III. ÚS 198/07.28. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

29. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.