Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/118/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914010539
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7914010539.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa

16.11.2017 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní
1/ A. G. nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom I., B. XXXX/XX,
invalidný dôchodca,

2/ I. G. , nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom I., B. XXXX/XX,
prechodne O., XX. Z. Y., U.,

s ú v i n n í , ž e

- dňa 29.4.2013 okolo 11.45 hod. na ulici S. a B. v I. po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadli
H. B. tak, že obžalovaný A. G. lopatou a obžalovaný I. G. neidentifikovaným dreveným kolíkom ho
viackrát udreli do oblasti hrudníka, krku, chrbta a horných končatín, čím mu takto spôsobili zranenia, a
to pomliaždenie tkanív v driekovo-krížovej oblasti, pomliaždenie tkanív nad ľavou lopatou bedrovej kosti

s krvnou podliatinou, pomliaždenie mäkkých tkanív na predlaktí pravej ruky, pomliaždenie s pruhovitou
odreninou na pravej strane krku, pomliaždenie mäkkých tkanív na ľavom ramene s krvnou podliatinou
a pomliaždenie tkanív na chrbte ľavej ruky, ktoré zranenia by si vyžiadali nevyhnutnú dobu liečenia
a práceneschopnosti v trvaní do 3.6.2013, pričom dôvodom ich konania bola skutočnosť, že H. B.
dňa 31.1.2013 na ulici S. v I. po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadol ich otca A. G., nar.
XX.X.XXXX, a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví,

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a čin spáchali z osobitného motívu (z pomsty),
- dopustili sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného a čin spáchali
závažnejším spôsobom konania (so zbraňou),

č í m s p á c h a l i

- prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona
(s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zákona) v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona (s poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona)

Z a t o i m u k l a d á

Obom obžalovaným zhodne:Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 156 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona (§ 36 písm. j/
Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona) ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods.1 Tr. poriadku u k l a d á súd obom obžalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
nahradiť poškodenému H. V o d á k o v i , nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I., S. XXXX/XX, spôsobenú
škodu vo výške 1.047,-€ /jedentisícštyridsaťsedem eur/ a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni,
a.s., so sídlom Mamateyova č. 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, spôsobenú škodu vo výške 832,13 € /
osemstotridsaťdva eur a trinásť centov/.

o d ô v o d n e n i e :

Na obžalovaných A. G. a I. G. bola Okresnou prokuratúrou Trebišov na tunajší súd podaná obžaloba pre
prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 156 ods. 1 Tr. zákona a prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, poškodeného a svedkov,

prečítaním zápisníc o výpovediach svedkov z prípravného konania, znaleckým posudkom a listinnými
dôkazmi, na základe čoho zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný A. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej vypovedal, že poškodený H.
B. v ten deň prechádzal cez B. ulicu, pričom v tom čase ich otec A. G. ležal v nemocnici na ARE po tom,

čo ho poškodený B. zbil, a lekári im vtedy povedali, že ich otec môže zomrieť. Poškodeného zbadal, ako
prechádza po ulici a opýtal sa ho „Teraz prechádzaš tade, keď môj otec leží na ARE?“ Poškodený mu na
tozačalnadávaťapovedalmu,žekeďbudechcieť,takichpozabíja.Potomajonnadávalpoškodenému.
Keď poškodený prechádzal cez ulicu, mal v záhrade položenú lopatu, ktorú následne zobral, vyšiel z
brány na chodník a v momente, keď už poškodený odbočoval na S. ulicu, tak túto lopatu za ním hodil,

ale netrafil ho. Poškodený išiel vtedy po ulici so svojím psom, preto sa blízko k nemu nedostal. Keď
poškodený zabočil na S. ulicu, on ostal na B. ulici a ďalej za ním už nešiel, pretože poškodený sa otočil a
huckal psa. Potom tam došli aj ďalší Rómovia, keďže celé sa to stalo tak 50 metrov od osady, a tí začali
hádzať kamene alebo kúsky asfaltu. Poškodeného Vodáka teda vôbec fyzicky nenapadol a vôbec sa ho
nedotkol. K tomu, ako mohol poškodený prísť k zraneniam, a ani k tomu, kto mu tieto zranenia spôsobil,

sa vyjadriť nevie, nakoľko nevidel nikoho, kto by poškodeného bil. Poškodeného nenapadol a nebil ani
jeho brat, spoluobžalovaný I. G., pretože ten spal v dome, keďže ráno prišiel z U.. Potom síce z domu
vyšiel, avšak nebol v blízkosti a nachádzal sa ďalej od poškodeného, ako bol on.

Rovnako aj obžalovaný I. G. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný a ďalej uviedol, že ráno

najskôr spal a potom počul, že jeho brat A. G. sa háda s poškodeným B., ktorého sa pýtal, že kvôli čomu
zbil ich otca. Poškodený sa potom začal vyhrážať, že postrieľa Rómov, že má zbraň, urážal ich a nadával
im. Na to z domu vyšiel a videl, ako sa jeho brat A. za poškodeným rozbehol, pričom v ruke držal lopatu
a tú lopatu po ňom hodil. Kde tá lopata letela si nevšimol a nevie, že či poškodeného trafila. Na mieste sa
potom zhromaždilo viacero Rómov z osady a začali po poškodenom hádzať kamene. Čo sa dialo potom,

nevie, pretože tam už prítomný nebol, keďže stál na chodníku a do incidentu sa nezapájal. Nevidel ani
žiaden fyzický kontakt medzi poškodeným a medzi jeho bratom A. a tak isto žiaden kontakt nebol ani
medzinímapoškodeným.Nevidelanito,žebyniektoinýmalpoškodenéhobiť.Kpoškodenémusavtedy
priblížil asi tak na vzdialenosť 6-7 metrov, bližšie sa k nemu nedostal. K tomu, ako prišiel poškodený k
svojím zraneniam, sa ja vyjadriť nevedel.

PoškodenýH.B.nahlavnompojednávanívypovedal,ževpredmetnýdeňmaljehosynproblémsautom,
ktorý potreboval vyriešiť s jedným elektrikárom. Zobral svojho psa a šiel s ním po S. ulici, následne
odbočil doľava na B. ulicu a smeroval ku garážam, kde pracuje spomenutý autoelektrikár. S týmto
autoelektrikárom dohodol zákazku, teda, že opraví jeho synovi auto, ktoré tam mal priviesť. Po tejto ich

dohode sa vracal so psom naspäť domov opäť cez B. ulicu na S. po tej istej trase. S. prechádzal B.ulicou, tak z dvora jedného rodinného domu odrazu vybehol obžalovaný A. G. spolu s ďalšími troma
osobami, pričom tieto osoby mali v rukách rôzne drevené predmety, ako napríklad nôžku od stola,
násadu na pracovné nástroje a lopatu. Tieto osoby jeho aj psa začali s týmito predmetmi biť, pričom jemu

sa podarilo ujsť za odstavenú dodávku, ktorá tam bola zaparkovaná. Útočníci ho aj naďalej naháňali a
prenasledovali, pričom opäť na S. ulici ho dobehli a pokračovali v bití. Vďaka psovi a vďaka tomu, že
jednému útočníkovi pes vytrhol lopatu z ruky, sa mu podarilo utiecť o ďalších 20 až 30 metrov ďalej k
pánovi U., ktorého poprosil, aby ho pustil na svoj pozemok. On mal ale strach, že zbijú aj jeho a že mu
rozbijú okná na dome. Nakoniec sa mu podarilo vybrať telefón a zavolať číslo 158. Okrem útočníkov

tam vtedy bolo ďalších 10 až 15 Rómov, ktorí začali na neho, na psa a na pána U. hádzať kamene
a kusy smoly. Keď útočníci videli, že prichádza hliadka, všetky tie drevené nástroje v rukách hodili na
zem a utekali do domu, z ktorého vybehli. Policajná hliadka zastala, spýtala sa, čo sa stalo, na čo im
on opísal, čo sa stalo. Policajti povedali, že hneď idú pred ten dom, aby niekto neušiel a že on má prísť
so psom a ukázať im, ktoré osoby to presne boli. Keď pred ten dom došiel, začal policajtom ukazovať
útočníkov, ale situácia bola pre nich nezvládnuteľná. Policajti mu povedali, že nech ide domov a nech

zoberiepozbieranénástroje,bálisa,žeRómovianapadnúajich.Shliadkoupotomodišieldonemocnice,
kde ho hospitalizovali a v ten večer si ešte policajti prišli odfotiť veci. V nemocnici bol hospitalizovaný
2 týždne a ďalších asi 30 dní maródoval.

Ďalej uviedol, že on na nikoho neútočil a nikoho sa nedotkol, celý čas sa iba bránil, keďže ho napádalo

viac osôb. Psa mal celý čas uviazaného na vôdzke. Napadli ho celkovo štyri osoby, štyri osoby aj označil
policajtom, pričom medzi týmito osobami boli aj obaja obžalovaní. Obžalovaný A. G. ho udrel minimálne
dvakrát a aj obžalovaný I. G. tiež minimálne dvakrát. Keď obžalovaný A. G. s jeho bratom I. a ďalšími
dvomaľuďmivybehlizdomunaB.ulici,onbolvtedynadruhejstranecestynachodníku,kdehozačalibiť
a vďaka tomu, že tam bola dodávka sa mu podarilo dôjsť na S. ulicu, kde ho zas napadli. Čiže obžalovaní

aj ďalšie osoby ho bili aj na B. ulici a aj na S. ulici, pričom nebili ho rukami alebo päsťami, ale drevenými
nástrojmi, ktoré mali všetci v rukách. Keďže dostal viacero rán, všetko si už presne nepamätá. To, ako
ho bili a ako hádzali do neho kamene videl pán U., a aj iní svedkovia.

Z výpovede svedka Q. I. vyplýva, že v predmetný deň, keď kráčal k sebe domov na O. ulicu, videl,

ako po ulici ide chlap so psom, ktorého nepozná, ale vie, že sa volá H.. Počul taktiež hádku, hádal sa
obžalovaný A. G. s H., hádali sa na B. ulici, ale nevidel, že by niekto z nich mal niečo v ruke. H. nadával
rôznymi nadávkami, nadával do D. a kričal, že keby mal pištoľ, tak ich vystrieľa. H. potom odišiel za
zákrutu a A. G. šiel za ním, pričom v ruke mal lopatu. Tam potom pokračovali v hádke. A. G. chcel H.
udrieť, ale nemohol, lebo H. mal na vodítku psa. Na miesto potom prišiel aj I. G., ktorý nemal v rukách

nič a na miesto tiež prišla sestra G., ktorá mala v ruke metlu. A. G. potom hodil po H. lopatu a trafil ho
niekde do pravého boku. H. nikto neudrel, lebo ho bránil pes, len deti, ktoré boli na blízku, bolo ich aspoň
30, hádzali po H. kamene. H. potom privolal políciu, vrátil sa späť k domu G. aj s policajtmi a ďalej sa
vyhrážal G.. Následne všetci z miesta odišli. Obžalovaný A. G. mu potom povedal, že H. chcel udrieť
tak, ako H. udrel jeho otca, ale nemohol to urobiť, lebo ho bránil pes.

Z výpovede svedkyne Q. O., sestry obžalovaných, súd zistil, že keď vtedy okolo ich brány prechádzal
poškodený H. B., ktorý v minulosti napadol ich otca, ktorý sa v tom čase nachádzal v nemocnici v
kritickom stave na ARE, zametala dvor a v rukách mala metlu. Poškodený začal nadávať a vyhrážať
sa. Preto otvorila bránku, postavila sa na chodník a hodila po ňom metlu. Metla ho ale netrafila a ostala

ležať na chodníku. Poškodený im ďalej nadával a vyhrážal sa, povedal, že na nich pustí psa, keďže
vtedy išiel po ulici so psom. Následne na neho začali hádzať kamene Rómovia z osady. Obžalovaný I.
G. bol celý čas dnu v dome a A. G. bol s ňou vonku na dvore, stál celý čas pri nej a určite nešiel za
poškodeným, nakoľko ten mal psa. Vôbec sa ho nedotkol a ani nič po ňom nehodil. Kto mohol spôsobiť
poškodenému zranenia, sa vyjadriť nevie, pretože sa o incident potom nezaujímala, ale deti z tábora

po ňom hádzali kamene.

Z výpovede svedka Q. U. vyplynulo, že keď poškodený H. B. prechádzal so svojim psom okolo jeho
bránky, tak pes poškodeného začal brechať a na to začal brechať aj jeho pes. Poškodenému povedal,
aby išiel od jeho domu preč, pretože nechcel, aby psy brechali. Obžalovaných ani žiadnu bitku alebo

incident vtedy nevidel a viac k veci uviesť nevie.Z výpovedí svedkov Q. B. a Ing. X. Q. z prípravného konania súd zistil, že obaja pracujú ako policajti na
OO PZ Trebišov, a že boli prítomní pri ohliadke miesta činu, pre odstup času si však už na podrobnosti
prípadu zo dňa 29.4.2013 nevedeli spomenúť.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedkyne - poškodenej JUDr. Z. O. z prípravného konania vyplynulo,
že všeobecná zdravotná poisťovňa si v trestnom konaní uplatňuje nárok na náhradu škody vo výške
832,13 Eur z titulu vynaložených liečebných nákladov na liečbu poškodeného H. B..

Zo zápisníc o konfrontácií medzi obžalovanými a poškodeným H. B. vyplýva, že ako obaja obžalovaní
tak aj poškodený B. zotrvali na svojej verzii priebehu skutkového deja aj pri vykonaných konfrontáciách
v prípravnom konaní.

Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgia je zrejmé, že poškodený H. B. utrpel v predmetný
deň viaceré zranenia, a to pomliaždenie tkanív v driekovo-krížovej oblasti, pomliaždenie tkanív nad

ľavou lopatou v bedrovej kosti s krvnou podliatinou, pomliaždenie tkanív nad pravou lopatou bedrovej
kosti s krvnou podliatinou, pomliaždenie mäkkých tkanív na predlaktí pravej ruky, pomliaždenie
s kruhovitou odreninou na pravej strane krku, pomliaždenie mäkkých tkanív na ľavom ramene s
krvnou podliatinou a pomliaždenie tkanív na chrbte ľavej ruky, ktoré by si vyžiadali nevyhnutnú
dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 3.6.2013. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva,

že zranenia poškodeného na rôznych častiach tela nasvedčujú tomu, že boli spôsobené viacerými
pôsobeniami násilia do uvedených častí tela poškodeného, najpravdepodobnejšie viacerými údermi
tvrdými predmetmi. Niektoré sily boli strednej intenzity a niektoré boli na rozhraní menšej a strednej
intenzity, pričom predmety zadokumentované v spisovej fotodokumentácii (lopata, metla, doska a
drevená noha od stola) mohli byť predmetmi, ktoré mohli spôsobiť uvedené poranenia poškodeného.

Mechanizmus vzniku poranení teda zodpovedá tomu, ako to uvádzal vo svojich výpovediach
poškodený, čomu nasvedčuje aj medicínska analýza vzniku týchto poranení, že poranenia na jeho
tele vznikli viacpočetnými údermi tupými predmetmi. Podľa vyjadrenia znalca teda museli byť zranenia
poškodeného spôsobené viacpočetnými údermi tupými predmetmi, ktorých presný počet sa nedá určiť,
ale podľa počtu zranení možno predpokladať, že na telo poškodeného pôsobilo minimálne 7 úderov,

ktorých mohlo byť aj viac. Umiestnenie, počet a charakter poranení poškodeného nasvedčuje tomu, že
jeho poranenia nemohli byť spôsobené pádom na zem, nemohli vzniknúť ani hodením lopaty do jeho
tela a ani hodením kameňom, ako to uvádzajú svedkovia.

Skutkový stav bol objektivizovaný aj listinnými dôkazmi, a to lekárskymi správami, úradným záznamom,

zápisnicou o ohliadke miesta činu ako aj súvisiacou fotodokumentáciou z miesta činu (na záberoch sú
okrem iného zachytené zaistená lopata, metla, doska a drevená noha zo stola) a fotodokumentáciou
zranení poškodeného H. B..

ZospisuOkresnéhosúduTrebišovsp.zn.3T/118/2014zároveňvyplýva,žerozsudkomzodňa28.9.2017

bol H. B. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona
a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa
31.1.2013 okolo 11.41 hod. na ul. S. v I. po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadol A. G. (nar.
XX.X.XXXX) tak, že ho najmenej raz udrel päsťou do tváre, následkom čoho poškodený A. G. spadol
na zem, kde do neho najmenej 2 krát kopol do rôznych častí tela, čím mu takto spôsobil poranenia,

a to pomliaždenie nosa s následným krvácaním z nosa, vykývanie zuba č. 31, pomliaždenie driekovej
oblasti, pomliaždenie a nakrvácanie do kĺbu medzi záprstnou kosťou a prvým článkom palca ľavej
ruky, pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v ľavej spánkovej oblasti a chronické nakrvácanie pod tvrdú
mozgovú blanu v ľavej čelovo - temenno - záhlavovej oblasti, ktoré poranenia by si vyžiadali nevyhnutnú
dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní najmenej do 16.9.2013. Rozsudok zatiaľ nenadobudol

právoplatnosť.

Takto vykonaným dokazovaním bol zistený a spoľahlivo preukázaný skutkový stav zodpovedajúci
výrokovej časti tohto rozsudku. Vina oboch obžalovaných bola dostatočne preukázaná výpoveďou
poškodeného H. B., ktorý presvedčivo a hodnoverne popísal, ako bol na S. a následne aj na B.

ulici v I. napadnutý obžalovanými a ďalšími dvoma nestotožnenými osobami, pričom útočníci ho bili
rôznymi drevenými predmetmi (lopatou, metlou, doskou a drevenou nohou zo stola), ktoré sa orgánom
prípravného konania podarilo aj zaistiť a fotograficky zadokumentovať. Tvrdenia poškodeného plne
korešpondujú aj so závermi znaleckého posudku, podľa ktorého museli byť jeho zranenia spôsobenéviacpočetnými údermi tupými predmetmi a ich umiestnenie, počet a charakter nasvedčuje tomu, že
nemohli byť spôsobené inak, napr. pádom na zem, hodením lopaty do jeho tela a ani letiacimi kameňmi.

Na druhej strane, výpovede oboch obžalovaných považoval súd za tendenčné a nezodpovedajúce
skutočnosti, motivované snahou vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.
Obrana obžalovaných bola vyvrátená vykonanými dôkazmi, a to aj napriek tomu, že ich verziu incidentu
s poškodeným v podstate potvrdili svedkovia Q. O. a Q. I., ktorých výpovede však súd nepovažoval
vzhľadom na dostatok usvedčujúcich dôkazov (v prípade svedkyne O. aj vzhľadom na blízky rodinný

vzťah k obžalovaným) za dostatočne vierohodné.

V rámci hodnotenia vykonaných dôkazov je potrebné taktiež uviesť, že skutočnosti uvádzané
poškodeným H. B. nepotvrdil ani svedok Q. U., ktorý mal podľa tvrdení poškodeného vidieť, ako ho bijú
na ulici, čo je však pochopiteľné vzhľadom na to, že býva v blízkosti domu, z ktorého na poškodeného
vybehli útočníci (v tejto súvislosti napríklad aj poškodený B. vo svojej výpovedi uviedol, že ho menovaný

odmietol pustiť na svoj pozemok z dôvodu, že mal strach, že zbijú aj jeho a že mu rozbijú okná na dome).

Z vykonaných dôkazov je zároveň zrejmé, že konanie obžalovaných bolo nepochybne motivované ich
snahou pomstiť sa poškodenému B. za predchádzajúci konflikt zo dňa 31.1.2013 s ich otcom A. G. a
jeho vyššie popísané následky.

Konanie obžalovaných súd právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa
§ 20 k § 156 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona (s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zákona) spáchaný v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona (s
poukazom na § 138 písm. a/ Tr. zákona). Oproti podanej obžalobe bola pri prečine ublíženia na zdraví

použitá prísnejšia právna kvalifikácia, keďže vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaní
spáchali čin z osobitného motívu, v danom prípade z pomsty. Uvedenú okolnosť podmieňujúcu použite
vyššej trestnej sadzby bolo potrebné vyjadriť aj v skutkovej vete výroku rozsudku, keďže v zmysle §
163 ods. 3 Tr. poriadku musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka,
s uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Táto

okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby bola pri právnej kvalifikácii konania obžalovaných
použitá len raz, a to pri trestnom čine prísnejšie trestnom (t.j. iba pri prečine ublíženia na zdraví). Pri
prečine výtržníctva bolo ako okolnosť podmieňujúca použitie trestnej sadzby zohľadnené spáchanie
trestného činu závažnejším spôsobom konania, t.j. so zbraňou, za ktorú je potrebné považovať použité
drevené predmety. Subjektívna stránka trestného činu je u oboch obžalovaných daná vo forme priameho

úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona.

Obžalovaný A. G. je z miesta bydliska hodnotený pozitívne. Žije v rodičovskom rodinnom dome s
manželkou a troma deťmi. Je invalidným dôchodcom. Doposiaľ bol raz súdne trestaný, a to ešte v
roku 1989, uložený podmienečný trest odňatia slobody mu bol odpustený prezidentskou amnestiou s

účinkami zahladenia odsúdenia. V registri priestupkov nemá žiaden záznam.

Obžalovaný I. G. z miesta bydliska nie je bližšie charakterizovaný. V mieste trvalého bydliska sa
dlhodobo nezdržiava, posledných 9 rokov žije v U., kam odišiel za prácou. Súdne trestaný doposiaľ
nebol. V registri priestupkov má evidované dva dopravné priestupky z roku 2015.

Prirozhodovaníodruhuavýmereukladanéhotrestuprihliadalsúdnajmänaspôsobspáchaniatrestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, ako aj na osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy. Ako poľahčujúcu okolnosť
zohľadnil súd pri ukladaní trestu u oboch obžalovaných skutočnosť, že obžalovaní viedli pred spáchaním
trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zákona). Priťažujúcou okolnosťou u oboch obžalovaných

je spáchanie viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona), pričom za viac trestných činov je v
zmysle zaužívanej súdnej praxe potrebné považovať dva a viac trestných činov.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona
bude u oboch obžalovaných postačujúce uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej zákonom stanovenej
hranici. Tento trest bol ukladaný ako trest úhrnný za zbiehajúcu sa trestnú činnosť (za dva prečiny) podľa

zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na prísnejší z nich (t.j. podľa trestnej sadzby stanovenej za
prečin ublíženia na zdraví). Výkon uloženého trestu bol zároveň u oboch obžalovaných podmienečne
odložený na primeranú skúšobnú dobu, keďže vzhľadom na ich osoby, ich doterajší bezúhonný život aokolnosti prejednávanej veci sa na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaných nejaví
okamžitý výkon uloženého trestu ako nevyhnutný.
Takto uložené tresty podľa názoru súdu plne zodpovedajú zásade primeranosti trestných sankcií aj

zásade individualizácie trestu, mali by byť postačujúce z hľadiska individuálnej ako aj generálnej
prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti obdobného
charakteru obžalovanými v budúcnosti.
Poškodenému H. B. ako aj poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. súd zároveň priznal nárok
na náhradu spôsobenej škody, ktorý bol v trestnom konaní riadne a včas uplatnený, a zodpovedá

bodovémuohodnoteniuzranení,ktoréutrpelpoškodenývdôsledkuútokuobžalovaných,resp.nákladom
poisťovnenazdravotnústarostlivosťopoškodeného,pričomobžalovaníbolinanáhraduškodyzaviazaní
solidárne, t.j. spoločne a nerozdielne.
- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví a čin spáchali z osobitného motívu (z pomsty),
- dopustili sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadli iného a čin spáchali
závažnejším spôsobom konania (so zbraňou),

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho

vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.