Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, August 23, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/215/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117200515
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4117200515.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom, so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanej: Q. M., nar. XX. XX. XXXX,
bytom F., M. XXX/XXX, o zaplatenie 527,24 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Nitra zo dňa 6. apríla 2018 č. k. 16Csp/7/2017-46 vo výroku o náhrade trov konania
takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. m e n í tak, že žalobcovi sa priznáva nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovanej v rozsahu 54,76%.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciekonanievčastiistiny527,24euraapríslušenstvavovýške
33,04 eura zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi
proti žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 8,30 eura
prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., Banská Bystrica po právoplatnosti rozsudku. Po právnej stránke
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 2 CSP, § 488, § 489 a § 657 OZ,

ako aj príslušnými ustanoveniami zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

1.1. Na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou vznikol záväzkovo-právny vzťah na základe zmluvy zo dňa 21. 02. 2013, na základe ktorej
právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 1.903,12 eura, ktorú sa žalovaná zaviazala

splácať v 40-tich splátkach po 67,23 eura mesačne. Po podrobení spotrebiteľskej zmluvy prieskumu,
či táto spĺňa všetky požiadavky kladené na spotrebiteľskú zmluvu, súd dospel k záveru, že uzatvorená
spotrebiteľská zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, a to konkrétne údaj o konečnej splatnosti úveru. Dospel
preto k záveru, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len
na vrátenie poskytnutej sumy po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Žalovanej bola poskytnutá suma

1.903,12 eura a vychádzajúc z prehľadu splátok a úhrad žalovanou, ktorá uhradila žalobcovi, resp. jeho
predchodcovi celkovo sumu 2.305,84 eura (1.897,84 + 408), to znamená celú poskytnutú zmluvu a
časť príslušenstva. Vzhľadom na uvedené, súd žalobu zamietol. Vzhľadom na to, že žalovaná po začatí
konania uhradila sumu 408 eur, žalobca dňa 04. 03. 2018 zobral žalobu späť v časti istiny 408 eur
a v časti uplatnených poplatkov a zmluvných pokút vo výške 152,28 eura. Súd preto konanie v tejto
časti zastavil a predmetom konania zostala len zostávajúca časť uplatneného príslušenstva, ktoré súd

z vyššie uvedených dôvodov zamietol.1.2. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 a ust. § 262
ods. 1 CSP a uviedol, že v zastavujúcej časti 408 eur bola žaloba vzatá späť pre správanie žalovanej,
ktorá túto sumu uhradila a v časti 152,28 eura (poplatky a zmluvné pokuty) bola žaloba vzatá späť bez

odôvodnenia a vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá. Z uvedeného vyplýva, že v prevažujúcej časti
mal úspech žalobca, ktorý tak má právo na náhradu trov konania. Súd však dospel k záveru, že v danej
veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v skutočnosti, že úver súd vyhodnotil ako
bezúročný a bez poplatkov a žalovaná už žalobcovi uhradila sumu presahujúcu poskytnuté finančné
prostriedky, preto žalobcovi proti žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania napadol v zákonnej lehote odvolaním
žalobca, ktorý sa domáhal jeho zmeny a priznania mu nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že napriek jeho plnému úspechu vo veci, existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré mu trovy konania nepriznal. Týmito dôvodmi má byť posúdenie veci
súdom prvej inštancie, ktorý úver vyhodnotil ako bezúročný, a keďže po takomto posúdení žalovaná

dobrovoľne uhradila viac ako istinu poskytnutého úveru, nepriznal mu náhradu trov konania. Takéto
uplatnenie § 257 CSP vo svetle všetkých okolností považuje za neprípustné. Poukázal na to, že
žalovaná zo začiatku pojednávania dobrovoľne uhradila celú žalovanú pohľadávku a časť uplatneného
príslušenstva. Pred začatím prvého pojednávania, čo do istiny a časti príslušenstva zobral žalobcu späť,
preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Predmetom konania zostalo len zaplatenie časti

príslušenstva pôvodnej uplatnenej pohľadávky. Za takejto procesnej situácie mal súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o trovách konania mu priznať právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Jeho úvahy
o prípadnej bezúročnosti úveru idú nad rámec predmetu konania a sú neprípustné.

3. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) a rozsahom podaného
odvolania prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie v III. výroku, ktorým mu súd prvej inštancie

nepriznal nárok na náhradu trov konania je dôvodné a v tomto výroku je potrebné rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
sumu 527,24 eura spolu s úrokom z omeškania 5,25% ročne od 20. 02. 2014 do zaplatenia. Svoj nárok si

uplatňovalzuzatvorenejZmluvyopôžičkeč.5018673zodňa 21.02.2013,nazákladektorejposkytol
žalovanej pôžičku v sume 1.903,12 eura. Žalovaná do podania žaloby uhradila z uvedenej zmluvy sumu
1.897,84 eura. Uznesením zo dňa 30. 08. 2017 č. k. 16Csp/7/2017-31 súd prvej inštancie pripustil, aby
na miesto doterajšieho žalobcu Consumer Finance Holding, a. s., so sídlom Kežmarok, Hlavné nám.
12, vstúpil do konania žalobca Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Karadžičova 8. Po

podaní žaloby žalovaná uhradila žalobcovi celkovú sumu 408 eur nasledovnými splátkami: dňa 19. 04.
2017 sumu 68 eur, 12. 05. 2017 sumu 68 eur, 09. 06. 2017 sumu 68 eur, 21. 07. 2017 sumu 68 eur,
11. 08. 2017 sumu 68 eur a dňa 29. 09. 2017 sumu 68 eur. Žalobca zobral žalobu ohľadne uhradených
súm vo výške 408 eur s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a zároveň zobral žalobu späť v časti
o zaplatenie sumy 152,28 eura. V konaní si nárokoval už len na nezaplatenú časť úrokov z omeškania

vo výške 66,62 eura a na náhradu trov konania.

6.Súdprvejinštancienapadnutýmrozsudkomkonanievčastiistiny527,24euraapríslušenstvavovýške
33,04 eura zastavil a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi proti
žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Tretí výrok, ktorým súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi

náhradu trov konania, bol napadnutý odvolaním zo strany žalobcu a je predmetom odvolacieho konania.

7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2 cit. §-u).9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Civilný sporový poriadok zavádza novú definíciu trov konania, pričom za trovy konania sa podľa
novej právnej úpravy považujú len také výdavky, ktoré vznikli v konaní, t.j. v období od začatia konania
do jeho skončenia. Nová právna úprava druhy trov konania nevymedzuje ani príkladným výpočtom, ako
to bolo v ustanovení § 137 OSP. Trovami konania spravidla sú hotové výdavky strán a ich zástupcov
ako cestovné náhrady, stravné, náklady na ubytovanie, poštovné, súdne poplatky, ušlý zárobok, trovy

dôkazov, odmena za právne služby poskytnuté advokátom a iné. Aby sa výdavky, ktoré v konaní vznikli,
mohlipovažovaťzatrovykonania,musíbyťsplnenáajďalšiapožiadavka,ato,žemusiabyťpreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva v tomto konaní.
Výdavky, ktoré strana nepreukázala a neodôvodnila, nemôže súd považovať za trovy konania a priznať
ich ani s poukazom na zásadu oficiality zavedenú pri rozhodovaní o trovách konania v § 262 CSP.
Zjednodušene povedané, ak má strana záujem, aby sa napríklad jej náklady na cestovné považovali za

trovy tohto konania, musí výšku cestovného zdokladovať a zároveň zdôvodniť, kedy a z akého dôvodu
tieto výdavky vynaložila. Požiadavka účelnosti vynaložených výdavkov ostáva aj v novej právnej úprave
zakotvená. Podľa doterajšej právnej úprave v § 142 OSP súd prisudzoval v rámci náhrady trov konania
len trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, v novej právnej úprave je požiadavka
účelnosti jedným zo základných predpokladov toho, aby sa vynaložené výdavky mohli považovať za

trovy konania. Aby mohli byť vynaložené výdavky považované za účelne vynaložené v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva, teda za trovy konania, musia byť vynaložené v príčinnej súvislosti
s procesným postojom strany k predmetu konania; ich vynaložením sa musí sledovať buď procesné
presadzovanie uplatneného nároku, alebo procesná obrana proti takémuto nároku (nález Ústavného
súdu SR z 31. júla 2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08). Každú jednu zložku výdavkov, teda aj každý úkon

právnej služby, ak je strana (či iný subjekt) zastúpená advokátom, musí súd posudzovať samostatne.
Dôležitou je tiež požiadavka, aby výdavky, ktoré majú byť považované za trovy konania, boli aj skutočne
vynaložené v konaní, teda nemôže ísť napríklad len o pohľadávku štátu na zaplatenie súdneho poplatku;
vyrubený súdny poplatok na to, aby mohol byť považovaný za trovy konania, musí byť aj zaplatený.
Dôkazné bremeno ohľadom preukázania splnenia predpokladov pre posudzovanie výdavkov ako trov

konania leží na strane sporu.

11. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.
Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch

procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o
reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy
žalovaného žalobca.

12. Vychádzajúc z vyššie uvedených zákonných ustanovení je nesporné, že žalobca sa podanou
žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 527,24 eura s príslušenstvom. Súd prvej inštancie
konanie o zaplatenie istiny v sume 527,24 eura a príslušenstva vo výške 33,04 eura zastavil a
vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ktorým došlo k

zastaveniu konania v časti istiny 527,24 eura a príslušenstva vo výške 33,04 eura je právoplatné, je
potrebné vychádzať z tohto právoplatného výroku. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 527,24 eura s príslušenstvom. K zastaveniu konania v uvedenej sume došlo z dôvodu,
že žalovaná po podaní žaloby zaplatila vyššie uvedenými splátkami celkovo sumu 408 eur a v časti o
zaplatenie sumy 152,28 eura titulom uplatnených zmluvných pokút a poplatkov zobral žalobca žalobu

späť. Za danej situácie je potrebné vyhodnotiť zodpovednosť pri zastavení konania na oboch stranách,
tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovanej. Odvolací súd, vychádzajúc z ust. § 256 ods. 1 CSP
konštatuje, že žalovaná zavinila zastavenie konania v sume 408 eur, keď v tomto rozsahu plnila až po
podaní žaloby a žalobca v časti uplatneného nároku do sumy 152,28 eura, keď bez udania dôvodu
zobralvtomtorozsahužalobuspäťvčastiuplatnenýchzmluvnýchpokútapoplatkov.Vychádzajúctakzo

samotného žalobného návrhu, keď sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 527,24 eura s príslušenstvom
a žalovaná zavinila zastavenie konania v rozsahu uplatneného nároku v sume 408 eur, keď túto sumu
zaplatila po podaní žaloby, je potrebné mieru úspechu žalobcu vyjadriť 77,38%-ami a mieru úspechu
žalovanej, vzhľadom na to, že nad sumu 408 eur zobral žalobca bez udania dôvodu žalobu späť a vozvyšnej časti bola žaloba zamietnutá, vyjadriť 22,62%. Odpočítaním potom úspechu žalovanej v rozsahu
22,62% od úspechu žalobcu v rozsahu 77,38%, tak úspech žalobcu v konaní predstavuje 54,76%.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd, vychádzajúc z ust. § 256 ods. 1 CSP, ako aj ust. § 255 ods.
1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v jeho III. výroku, ktorým žalobcovi proti žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, zmenil v zmysle § 388 CSP tak, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 54,76%.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1, 2 CSP, a keďže žalobca mal v odvolacom konaní čiastočný úspech, nakoľko sa domáhal priznania
náhrady trov prvoinštančného konania v celom rozsahu, odvolací súd rozhodol tak, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).