Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 8, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814204024
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5814204024.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: F. N.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H.-O., Z. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Miroslav
Bachynec, advokát, so sídlom Podbiel 177, IČO: 36 135 101, proti žalovaným: 1/ Okresné stavebné
bytové družstvo, so sídlom Zochova 1117/97, Dolný Kubín, IČO: 00 222 071 a 2/ O. N., rod. P.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H.-O., Z. XXX/XX, zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Monika

Pindiaková, advokátka, so sídlom Tvrdošín, Trojičné námestie č. 122, v konaní o určenie neplatnosti
zmluvy o prevode vlastníctva bytu, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100%, vo výške
vyčíslenej v písomnom vyhotovení rozsudku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu 06. 05. 2014 žalobca žiadal, aby súd určil, že zmluva č. 2713 o prevode

vlastníctva družstevného bytu č. XX na S.. poschodí bytového domu súpisné číslo XXX, orientačné
číslo XX v H. na sídlisku O., zapísaného na LV č. XXXX k.ú. G. C. a spoluvlastníckeho podielu na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti 7093/212799, s právom vecného
bremena k pozemku, zapísanému na LV č. XXXX k.ú. G. C. ako parcela č. XXX/XXX o výmere 349
m2, uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako prevodcom a žalobcom a žalovanou 2/ ako nadobúdateľmi
zo dňa 24. 05. 2002, ku ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva pod č. XXX/XXXX dňa 30. 08.

2002, je neplatná. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zápisnice o dohode o odovzdaní a prevzatí
bytu uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 1/ dňa 22. 12. 1999 mu bol oznámený prevod členských
práv a povinností spojených s členstvom v družstve a odovzdaný do užívania družstevný byt v H. -
O. č. 168/38-20. Dňa 24. 05. 2002 bola uzatvorená napadnutá zmluva. V čase prevodu vlastníctva ho
prevodca presviedčal o tom, že to nejde inak iba previesť byt na oboch manželov. Až v máji 2014 sa
dozvedel, že žalovaný 1/ postupoval nesprávne preto, lebo ak je členom bytového družstva iba jeden
z manželov, členský podiel pripadá tomuto manželovi. On uzatvoril manželstvo so žalovanou 2/ až po

nadobudnutíčlenskýchprávkpredmetnémubytu.Pouzatvorenímanželstvavznikolmanželomspoločný
nájom bytu, ku vzniku spoločného členstva však nedošlo. Ak za trvania manželstva došlo k uzatvoreniu
zmluvy o prevode vlastníctva bytu na oboch manželov, tak zo strany účastníkov zmluvy išlo o nesprávny
postup preto, lebo zmluva o prevode vlastníctva bytu mala byť na základe toho, že členské práva k bytu
nadobudol len navrhovateľ, uzatvorená len s navrhovateľom, ktorý aj použil výlučne vlastné finančné
prostriedky na zakúpenie bytu. Žalobca považuje zmluvu za absolútne neplatnú, pretože je v rozpore

s ust. § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého prevod vlastníctva je možný iba na toho z
manželov, ktorý je členom družstva.2. K žalobe sa vyjadril žalovaný 1/. Uviedol, že s ňou nesúhlasí. Ako vyplýva z listín predložených
žalobcom, tak ten sa stal ešte pred uzatvorením manželstva nájomcom bytu, ktorý je predmetom
napadnutej zmluvy. Uzatvorením manželstva vznikol spoločný nájom družstevného bytu manželmi.

Zákon č. 182/1993 Z.z. definuje len osobu, ktorá má nárok na prevod vlastníctva bytu. Byt získaný
prevodom vlastníctva družstevného bytu netvorí výnimku zo zásady nadobúdania spoločného majetku
manželov a keďže nedošlo k zúženiu zákonom určeného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, bol správny ich postup, keď predmetný byt previedli do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov žalobcu a žalovanej 2/.

3. Žalovaná 2/ uviedla, že postup žalovaného 1/ považuje za správny a zákonný. Uzatvorením
manželstva so žalobcom vznikol spoločný nájom bytu manželmi podľa § 704 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka. Zákon č. 182/1993 Z.z. nevyhradzuje prevod vlastníckeho práva do vlastníctva iba členovi
družstva, ale vymedzuje, že vlastník domu môže previesť do vlastníctva byt nájomcovi, pričom je
preukázané, že žalobcovi a žalovanej 2/ vznikol spoločný nájom bytu, preto žalovaný 1/ mohol previesť

vlastnícke právo k bytu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobcu a žalovanej 2/. Uviedla
aj, že napadnutá zmluva zodpovedá skutočnej vôli zmluvných strán, keďže žalobca od roku 2002, kedy
bola zmluva uzatvorená, nemal výhrady k tomu, že ako nadobúdateľka bytu v zmluve a vlastníčka v
katastri nehnuteľností bola zapísaná aj ona.

4. Rozsudkom č.k. 7C/63/2015-115 zo dňa 3. 10. 2016 súd žalobu zamietol a žalobcovi uložil zaplatiť
žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v plnej výške, vyčíslené v uznesení, vydanom po právoplatnosti
rozsudku.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline uvedený rozsudok uznesením č.k. 7Co/2040/2017-149 zo

dňa 25. 10. 2017 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie.

5. Po tom, čo sa vec vrátila na nové konanie, súd uskutočnil pojednávanie dňa 8. 1. 2018, na ktorom
doplnil dokazovanie vyjadrením žalovanej 2/a dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom
v čase uzatvorenia spornej zmluvy ( ďalej len „ zákon „ ) byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže
vlastník domu (§ 5 ods. 5) previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi. Týmto ustanovením nie je
dotknuté predkupné právo spoluvlastníka domu.

Podľa § 28 zákona nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod
vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.

Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže
byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

6. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníctva družstevného bytu č. 20 v bytovom dome súpisné číslo 168 v Tvrdošíne, ktorá bola
uzatvorená dňa 24. 05. 2002 medzi žalovaným 1/ ako prevodcom a žalobcom a žalovanou 2/
ako nadobúdateľmi na tom skutkovom základe, že zmluva bola uzatvorená so žalovanou 2/ ako
nadobúdateľkou, ktorá v tom čase nebola členkou bytového družstva, čo je v rozpore s ustanovením §

16 ods. 1 zákona. Žalobca tvrdil, že zmluva je neplatná aj z dôvodu, že ju uzatvoril v omyle, do ktorého
ho uviedol žalovaný 1/ ohľadne otázky, že zmluvu je potrebné uzatvoriť aj so žalovanou 2/ ako jeho
vtedajšou manželkou, čo však bolo v rozpore s jeho skutočnou vôľou. Tvrdil, že z toho, že mu žalovaný
1/ po tom, čo požiadal výlučne sám o prevod bytu do osobného vlastníctva, zaslal na vyplnenie návratku,
kde časť návratky bola na jeho osobné údaje a druhá časť na osobné údaje manželky, on nadobudol

presvedčenie, že zmluvu o prevode vlastníctva bytu musí uzatvoriť aj jeho (vtedajšia) manželka; inak
sa prevod ani nepodarí uskutočniť. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaná 2/ uzatvorili
dňa 24. 5. 2002 napadnutú zmluvu. Nebolo sporné tiež to, že žalobca sa stal nájomcom bytu pred
uzatvorením manželstva so žalovanou 2/ a tiež členom bytového družstva. Medzi stranami nebolosporné ani to, že v čase uzatvorenia zmluvy žalovaná 2/ bola manželkou žalobcu. Súd konštatuje, že táto
žaloba z procesného hľadiska je žalobou na určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ Civilného
sporového poriadku. Podľa tohto ustanovenia žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení

právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia,
platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súd dospel k
záveru, že žiadny osobitný právny predpis nepripúšťa možnosť podania žaloby o určenie neplatnosti
zmluvy o prevode vlastníctva bytu z družstevného do osobného vlastníctva . Tento nedostatok žaloby
je sám osebe dôvodom na zamietnutie žaloby. Žalobca v tejto súvislosti len tvrdil, že on má na

požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý odôvodnil tým, že v prípade priaznivého rozsudku
by orgán správy katastra zapísal zmenu vlastníctva bytu tak, že ako výlučný vlastník by bol zapísaný on.
Odhliadnuc od toho, že, ako už bolo uvedené, táto žaloba nie je žalobou o určenie, či tu právo je alebo nie
je, ak je na tom naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, ale žalobou
o určení právnej skutočnosti, podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku, súd poznamenáva,
že ani v prípade priaznivého rozsudku by orgán správy katastra nevykonal zmenu zápisu vlastníctva

bytu, ako sa domnieva žalobca a teda jeho právne postavenie by sa nijako nezmenilo. Súd na okraj
poznamenáva,žemožnoakceptovaťajtvrdeniežalovanej2/,ževlastníctvokbytubyajvprípadeurčenia
neplatnosti zmluvy nadobudla vydržaním, pretože byt od uzatvorenia zmluvy užívala ako vlastníčka v
dobrej viere viac ako 10 rokov Súd však nad rámec tohto odôvodnenia ohľadne procesného nedostatku
žaloby uvádza, že akceptovateľné sú aj námietky žalovaných 1/ a 2/ k vecnej stránke žaloby. Ako uviedol

odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení č.k. 7Co/440/2015-91 zo dňa 21. 10. 2015, družstvo je
povinné uzavrieť zmluvu o prevode bytu s fyzickou osobou, členom družstva, ktorá je nájomcom bytu,
avšak táto povinnosť sama o sebe nevylučuje možnosť prejavu vôle manželov nadobudnúť spornú
bytovú jednotku do svojho bezpodielového spoluvlastníctva. Nie je možné považovať takúto zmluvu
za neplatnú pre rozpor s vyššie citovanými ustanoveniami zákona iba preto, že v čase jej uzavretia

bol členom bytového družstva iba jeden z manželov. Pokiaľ žalobca tvrdil, že uzatvorenie zmluvy, kde
bola ako nadobúdateľka uvedená jeho vtedajšia manželka - žalovaná 2/, nezodpovedalo jeho skutočnej
vôli, pretože z konania žalovaného 1/ ako prevodcu nadobudol presvedčenie, že žalovaná 2/ v zmluve
o prevode vlastníctva bytu musí byť uvedená ako nadobúdateľka, čím ho uviedol do omylu, toto jeho
tvrdenie sa nepreukázalo. Súd sa stotožnil s vyjadrením žalovanej 2/, ktorá zastala názor, že tvrdenia

žalobcu o neplatnosti zmluvy pre omyl, do ktorého bol uvedený žalovaným 1/, možno vzhľadom na
časový odstup od uzatvorenia napadnutej zmluvy (zmluva bola uzatvorená v roku 2002 a žaloba bola
podaná v roku 2014), považovať za účelové. Žalobca počas dlhého obdobia 12 rokov nemal výhrady
k tomu, že zmluvu uzatvorila aj žalovaná 2/ ako nadobúdateľka a bola ako vlastníčka zapísaná aj do
katastra nehnuteľností. Žalobca ani netvrdil, že by po tom, čo mu bola žalovaným 1/ doručená návratka

na vyplnenie osobných údajov na účely uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva bytu, kontaktoval
žalovaného 1/ a zisťoval, z akého dôvodu návratka obsahuje aj časť pre osobné údaje manželky, hoci
o prevod bytu žiadal len on sám, prípadne by vyhľadal právnu pomoc za účelom informovania sa,
či je skutočne nevyhnutné, aby zmluvu o prevode vlastníctva bytu uzatvorila aj žalovaná 2/. Žalobca
nerozporoval tvrdenie žalovanej 2/, že žalobu o určenie neplatnosti zmluvy podal až po tom, čo podal

návrh na rozvod manželstva so žalovanou 2/; dovtedy nemal žiadne výhrady k tomu, že vlastníčkou bytu
je aj žalovaná 2/. Súd preto dospel k záveru, že zodpovedá skutočnej vôli účastníkov napadnutej zmluvy,
keď ako nadobúdateľka bytu bola v nej uvedená aj žalovaná 2/. V tejto súvislosti súd poukazuje na body
10. a 11. uznesenia KS Žilina č.k. 7Co/204/2017-149 zo dňa 25. 10. 2017, kde krajský súd uvádza, že
zmyslom výkladu prejavu vôle nie je zisťovať, čo si konajúci s (niekoľkoročným) odstupom času myslia a

ako svoje názory postupne menia, ale objasniť, čo bolo skutočne prejavené a ďalej, že ak niekoľko rokov
nie sú vznášané o obsahu prejavu vôle pochybnosti, možno vyvodiť (ak tomu nebránia iné podstatné
okolnosti), že bolo prejavené to, čo účastníci príslušného úkonu vnímali. Použijúc takýto výklad prejavu
vôle možno dospieť k záveru, že účastníci napadnutej zmluvy v nej prejavili svoju skutočnú vôľu.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal žalovaným 1/
a 2/, ktorí mali v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline..V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.
1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.