Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, November 30, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/264/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218204341
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4218204341.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej PhD, a
sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcov: 1. B. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. R. XX, W., 2. O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, L., 3. Y. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom P. R. XX, W., v konaní žalobcovia zastúpení: Združenie na ochranu práv občanov
- AVKS, IČO: 50 252 151, so sídlom Jána Poničana 9, 841 07 Bratislava proti žalovaným: 1. Všeobecná

úverová banka, a. s. , IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, 2. Platiť sa oplatí s. r.
o. , IČO: 45 684 618, so sídlom Mostová 2, Bratislava, 3. Mgr. L. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/
XX, O., zast. Mgr. Petrom Kubalom, advokátom, so sídlom v Piešťanoch, Pod Párovcami 1362/55, o
návrhu žalobkyne v 1. rade na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu
Okresného súdu Komárno, 13C/67/2018-77 zo dňa 05.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie mení tak, že nariaďuje neodkladné opatrenie,

ktorým žalovanému v 3. rade ukladá povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťami zapísanými v
katastri nehnuteľností Okresného úradu W., katastrálny odbor, obec W., katastrálne územie W. na liste
vlastníctva č. XXXX ako parcela registra „C“, evidovaná ako parcela č. XXXX o výmere 999 m2, zast.
plochy a nádvoria so stavbou rodinný dom súp. č. XX, najmä ich scudziť, predať, darovať, zaťažiť, dať
do zálohy, zriadiť zabezpečovací prevod práva, prenajať, zdržať sa stavebno-technických alebo iných

úprav a prác a znášať užívanie nehnuteľností žalobcami v l. a 3. rade a ich blízkymi osobami, ktoré
nehnuteľnosti užívali ku dňu konania dobrovoľnej dražby a to do právoplatného skončenia konania vo
veci samej, vedenej na Okresnom súde v Komárne pod sp. zn. 13C/67/2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobkyne v 1. rade na nariadenie
neodkladného opatrenia voči žalovanému v 3. rade a žalovanému v 3. rade v zmysle § 262 ods. 1 CSP
podľa § 255 ods. 1 náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní trovy nevznikli.

1.2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 325 ods. 1, 2 , § 326 ods. 1,2 , § 328 ods. 2 CSP.

1.3. Konštatoval, že žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 24.09.2018 domáhajú určenia
neplatnosti dobrovoľnej dražby, osvedčenej notárskou zápisnicou N 981/2018, Nz 26354/2018, NCRls
26900/2018 zo dňa 14.8.2018. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti zapísané na L V č. XXXX pre k.ú.

W.. Návrh odôvodnili tým, že dražba sa konala v B., čím sa žalobkyni v 1. rade, ktorá nemá dostatok
finančných prostriedkov, cielene znemožnilo zúčastniť sa dražby a dohliadať na jej priebeh. Určené
miesto dražby obmedzovalo potenciálnych účastníkov zúčastniť sa jej priebehu, umelo a účelovo sa
navyšovali náklady na dražbu. Okrem toho žalobkyni v 1. rade nebola doručená výzva na sprístupnenie
nehnuteľnosti a v znaleckom posudku č. 157/2017 z 14.12.2017 bolo ohodnotenie predmetu dražby
prevzaté zo znaleckého posudku z roku 2006. Všeobecná cena odhadu predmetu dražby bola určená

sumou 26.000 eur, ktorá podľa žalobkyne v 1. rade nezodpovedá všeobecnej hodnote nehnuteľností
v mieste a čase konania dražby, keď navrhovateľom dražby bol predmet dražby v záložnej zmluveč. 001/072973/06-001/000 z 25.05.2006 ohodnotený na sumu 30.206,47 €, v záložnej zmluve č. Z
17398-08 z 13.6.2008 bol ohodnotený na 39.832,70 €, v záložnej zmluve č. Z 17398-08 z 13.6.2008
bol ohodnotený na 42.000 €. Žalobkyni nebol znalecký posudok zaslaný. Uver sa javí ako bezúročný a

bezpoplatkový. Žalobcovi v 2. rade bol poskytnutý úver vo výške 12.115,78 eur, na ktorý uhradil sumu
14.236,77 eur. a tak sa žalovaný v 1. rade obohatil o 2.102,99 eur.

1.4. V žalobe žalobcovia poukazovali na to, že ak predmetom dražby je dom alebo byt, v ktorom má
dlžník hlásený trvalý pobyt, najnižšie podanie nemôže byť nižšie ako hodnoty predmetu dražby. V danom

prípadezoznámeniaoopakovanejdobrovoľnejdražbez10.7.2018vyplýva,žeznalecurčilcenuodhadu
sumou 26.000 eur a najnižšie podanie bolo určené sumou 13.000 eur.

1.5. Žalovaný v 1. rade poskytol žalobcovi v 2. rade na základe zmluvy o poskytnutí úveru z 25.05.2006
úver vo výške 12.115,78 eur, splatný 240 mesačnými anuitnými splátkami po 108,18 eur s tým, že
celkové náklady žalobcu v 2. rade boli vo výške 24.485 eur, pri úrokovej sadzbe 8,09% ročne fixovanej

na 1 rok, pri RPMN 3,75%. Teda RPMN je nižšia ako úrok, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov,
keď správna výška RPMN je 10,65%, teda o 300% vyššia, než je uvedená v zmluve. Žalovaný v 1.
rade závažným spôsobom klamal spotrebiteľa, keď celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom sú
27.783,31 eur, kým podľa zmluvy sú vo výške 24.485 eur. V dôsledku bezmocnosti a bezpoplatkovosti
úveru došlo úhradami žalobcu v 2. rade vo výške 14.236,77 eur nad sumu čerpania vo výške 12.115,78

eur k bezdôvodnému obohateniu žalovaného v 1. rade vo výške 2.120,99 eur, a preto neboli splnené
podmienky pre začatie výkonu záložného práva.

1.6. Za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného v 1. rade z úveru zo dňa 25.5.2006 žalovaný v
1. rade uzavrel so žalobcom v 3. rade dňa 25.5.2006 k nehnuteľnostiam Zmluvu o zriadení záložného

práva k nehnuteľnosti. Výška zabezpečovanej pohľadávky bola 12.115,78 eur, pričom žalobca v 2. rade
uhradil sumu vo výške 14.236,77 eur, teda svoj záväzok splnil a záložné právo zaniklo. Preto žalovaný
v 1. rade nebol oprávnený vykonať dobrovoľnú dražbu.

1.7. Žalovaný v 1. rade navrhol vykonať dobrovoľnú dražbu po tzv. predčasnom zosplatnení úveru. V

danom prípade však žalobca v 2. rade nebol 15 dní pred zosplatnením upozornený na zosplatnenie (§53
ods. 9 OZ), preto je zosplatnenie úveru neplatný právny úkon podľa § 39 OZ.

2. Súčasne so žalobou žalobcov podala žalobkyňa v 1. rade návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému v 3. rade zdržať sa nakladania s

nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. 3245 pre k.ú. Kolárovo v návrhu špecifikovaným spôsobom,
vrátane strpenia užívania uvedených nehnuteľností žalobcami v 1. a v 3. rade a ich blízkymi osobami
do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2.2. Túto časť návrhu odôvodnila tým, že dňa 07.03.2018 doručila súdu návrh, ktorým sa domáhala

nariadenia neodkladného opatrenia v uložení povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa výkonu záložného
práva predajom na dražbe, zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby a obom
žalovaným zakázať uskutočniť dobrovoľnú dražbu nehnuteľností zapísaných na L V č. XXXX pre k.
ú. W., ktoré sú výlučným vlastníctvom žalobkyne v 1. rade. Žalobcovia súčasne navrhli rozsudkom
určiť, že žalovaný v 1. rade nie je oprávnený vykonávať záložné právo na základe špecifikovaných

zmlúv o zriadení záložného práva a všetci žalobcovia sa domáhali aj určenia, že špecifikované zmluvy
o poskytnutí úveru sú bezúročné a bez poplatkov. O uvedených návrhoch sa koná pod sp. zn.
13C/10/2018, pričom súd prvej inštancie uznesením z 05.04.2018 návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol. Vo veci neodkladného opatrenia rozhoduje Krajský súd v Nitre v konaní sp. zn. 8Co/
l79/2018. Na základe návrhu žalobcov Okresný úrad Komárno dňa 12.3.2018 vyznačil na LV č. XXXX

pre k. ú. W. poznámku o začatí súdneho konania.

2.3. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že ani v 1. kole dobrovoľnej dražby konanej dňa 16.3.2018 a
ani v druhom kole dobrovoľnej dražby konanej dňa 23.5.2018 nebol predmet dražby vydražený,
nakoľko sa nedostavil žiadny účastník dražby. Tretie kolo dobrovoľnej dražby sa konalo dňa 14.8.2018.

Vydražiteľomsastalžalovanýv3.rade,keďnavrhovateľomdražbybolžalovanýv1.radeadražobníkom
bol žalovaný v 2. rade, ktorý výzvou z 16.8.2018 vyzval žalobkyňu v 1. rade, aby dňa 7.9.2018
odovzdala predmet dražby. Žalobkyňa namietala neexistenciu pohľadávky pred vykonaním dražby,
namieta vzdialenosť miesta konania dražby, ako aj cenu nehnuteľností určenú znalcom, namieta cenudosiahnutú vydražením, namieta hrubý nepomer medzi výškou dlhu, ktorý neexistuje a hodnotou
predmetu zabezpečenia. Keďže predmetný úver sa javí byť bezúročný a bez poplatkov, úhradami
žalobcu v 2. rade vo výške 14.236,77 eur nad sumu čerpania vo výške 12.115,78 eur došlo k

bezdôvodnémuobohateniužalovanéhov1.radevovýške2.120,99eur.Pretonebolisplnenépodmienky
uvedené v § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z. z.. Dražba je neplatná a vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
je sporné. Žalovaný v 3. rade vďaka poznámke na liste vlastníctva vedel čoho sa žalobcovia v konaní
sp. zn. 13C/10/2018 domáhajú. Žalovaný v 3. rade ani neinicioval žiadne konanie, ktorým by sa ako
nadobúdateľ nehnuteľností domáhal svojich práv, a preto je možné dočasne, do rozhodnutia vo veci

samej, považovať žalobkyňu v 1. rade za oprávnenú držiteľku veci v súlade s § 129 OZ.

2.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že podľa LV č. XXXX pre k.ú. W. z 5.3.2018, len žalobkyňa v 1.
rade bola na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol pod V-6779/08 dňa 4.2.2009 povolený, výlučnou
vlastníckoupare.reg."C"č.XXXX-zastavanéplochyanádvoriaovýmere999m2,astavbysosúpisným
číslom XX na parcele č. XXXX - rodinný dom. V časti C listu vlastníctva bolo ako ťarcha vyznačené

záložné právo V-2220/06 na zabezpečenie pohľadávky s príslušenstvom č. 001/072973/06-001/000,
ako aj záložné právo V-3160/08 z 18.7.2008 a záložné právo V-1353/2009 z 26.5.2009, všetky v
prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. Taktiež bolo poznamenané Oznámenie o začatí výkonu
záložného práva V-2220/06 z 18.10.2017 v prospech záložného veriteľa - VÚB, a.s. - formou predaja
na dobrovoľnej dražbe a poznamenané Oznámenie o dobrovoľnej dražbe DD PS0179/17 - prvá dražba

zo 7.2.2018, P-121/2018 žalovaným v 2. rade ako dražobníkom.

2.5. Podľa Oznámenia o dobrovoľnej dražbe DD PS0179/17 bol dátum konania dražby určený na
16.3.2018, pričom predmetom dražby boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. W..

2.6. Žalobca v 2. rade ako dlžník uzavrela so žalovaným v 1. rade ako veriteľom dňa 25.05.2006 Zmluvu
o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg. č. 001/072973/06-001/000 vo výške 365.000,- Sk, s lehotou
splatnosti 20 rokov.

2.7. Žalovaný v 1. rade ako záložný veriteľ uzavrel so žalobcom v 3. rade ako záložcom dňa 25.05.2006

Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo 001/072973/06- 001/000, predmetom
ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú.
W. vo výlučnom vlastníctve záložcu, a to v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky
záložného veriteľa zo Zmluvy o poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg. č. 001/072973/06-001/000 z
25. 05. 2006 uzatvorenej medzi záložným veriteľom a žalobcom v 2. rade ako dlžníkom. Hodnota zálohu

bola 910.000,- Sk. Vklad uvedenej záložnej zmluvy bol povolený pod V-2220/06 dňa 22.6.2006.

2.8. Vychádzal z právneho názoru, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len ak sú splnené
zákonné predpoklady ustanovené v § 325 ods. 1 CSP, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán,
alebo existuje obava, že exekúcia (výkon) rozhodnutia bude ohrozená. To znamená, že navrhovateľ

neodkladného opatrenia musí v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osvedčiť, že existuje
právny vzťah medzi ním a protistranou, že tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčiť aj dôvodnosť
a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pri nariadení neodkladného opatrenia musí mať
súd na zreteli tiež princíp proporcionality, teda neodkladným opatrením nesmie dôjsť k zásahu do práv
zúčastnených nad nevyhnutnú mieru.

2.9. Aj keď dražba nehnuteľností slúžiacich na bývanie môže vážnym spôsobom zasiahnuť do práva
vlastniťmajetokpodľačl.22ÚstavySRsdosahomnaústavnéprávonaobydliepodľačl.19vspojenísčl.
20 Ústavy SR, neznamená, že dražba takýchto nehnuteľností (s výnimkou prípadu uvedeného v § 3 ods.
6 zákona č. 527/2002 Z.z.) by nebola prípustná. Súdy vo svojej rozhodovacej činnosti dospeli k záveru,

že samotná právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymoženia plnení zo spotrebiteľských
zmlúv touto formou, nie je v rozpore s Ústavou SR. Spornosť pohľadávky, pre ktorú sa dražba má
uskutočniť, nebráni záložnému veriteľovi navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej
dražby. Výslovne to uviedol Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. PL ÚS 23/14 zo dňa 24. 09. 2014, podľa
ktorého záložný veriteľ je oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej

dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci a
vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.2.10. Podľa názoru súdu žalobkyňa v 1. rade neosvedčila ani dôvodnosť a ani trvanie nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a ani potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou a žalovaným v 3. rade
neodkladným opatrením v navrhnutom rozsahu, Žalobkyňa v 1. rade neosvedčila potrebu autoritatívne

zasiahnuť voči žalovanému v 3. rade. ktorý sa ako vydražiteľ, udelením príklopu v 3. kole dobrovoľnej
dražby konanej dňa 14.8.2018, stal novým vlastníkom nehnuteľností, ktoré pôvodne patrili v celosti
žalobkyni v 1. rade. Navyše žalobkyňa v 1. rade vytýka žalovanému v 3. rade jeho pasivitu pri nakladaní
s nehnuteľnosťami, ktoré vydražil. Uvedená pasivita žalovaného v 3. rade má podľa nej dokonca za
následok jej domnienku, podľa ktorej sa považuje za oprávneného držiteľa nehnuteľností, napriek ich

vydraženiu žalovaným v 3. rade. Preto absentuje predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia, a to
potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným v 3. rade.

2.11. Súd zo skutkových tvrdení žalobcov a listinných dôkazov nimi predložených mal preukázané, že
žalobca v 2. rade si svoj záväzok z úverovej zmluvy riadne neplnil a ku dňu predčasného zosplatnenia
úveru dňa 19.7.2017 mal dlh 8.031,95 eur, a žalobca v 2. rade bol na možnosť zosplatnenia úveru

upozornený žalovaným v 1. rade v pokuse o zmier z 21.6.2017. Z tvrdení v žalobnom návrhu vyplýva,
že na zníženie pohľadávky z úverovej zmluvy z 25.5.2006 bolo naposledy plnené v decembri 2016. Súd
dodal, že aj priemerný spotrebiteľ vstupujúci do úverového vzťahu si musí byť vedomý svojich možností,
schopností, ako i povinností pre neho vyplývajúcich z úverového záväzku, ktorého vznik sám iniciuje.

2.12. Žalobcovia pri poukazovaní na údajne nesprávnu výšku RPMN uvedenú v úverovej zmluve
opomenuli, že bola vypočítaná podľa prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, teda v znení účinnom do 30.6.2006. Až od 1.7.2006 došlo k zmene prílohy č. 1 zákona č.
258/2001 Z.z., v ktorej je upravená základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého úveru na jednej
strane a splátok a nákladov na druhej strane. Podľa poznámky a) prílohy zákona č. 258/2001 Z.z. v

znení účinnom do 30.6.2006. Ročná percentuálna miera nákladov má byť vypočítaná v čase, keď sa
uzatvára zmluva. Výpočet sa vykoná za predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere bude platná na
dohodnuté obdobie a že veriteľ a spotrebiteľ splnia svoje povinnosti podľa podmienok a k dohodnutým
termínom. Súdu je z jeho činnosti známe, že v úverových zmluvách uzavretých do 30.6.2006 bol údaj o
výške RPMN nižší ako výška úroku, ktorá je v danej zmluve taktiež uvedená. Preto je sporné tvrdenie

žalobcov o splatení úveru čerpaného vo výške 12.115,78 eur úhradou sumy vo výške 14.236,77 eur,
najmä keď o úhradách realizovaných žalobcom v 2. rade nebol predložený a ani označený žiadny dôkaz.

2.13. Žalobkyňa v 1. rade ani nepreukázala, že konaním dražby v inom meste, či obci by boli náklady
dražby nižšie. Rovnako nepreukázala tvrdený nepomer medzi výškou dlhu a hodnotou zálohu, keď záloh

zabezpečujúci pohľadávku vo výške 365.000.- Sk s úrokom a iným príslušenstvom podľa Zmluvy o
poskytnutí bezúčelovej flexihypotéky reg. č. 001/072973/06-001/000 z 25.5.2006 bol v Zmluve o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti reg. číslo 001/072973/06-001/000 z 25.5.2006 ohodnotený bankou
na 30.206,47 eur, ako sa to tvrdí v samotnom žalobnom návrhu. Ani v prípade ceny predmetu dražby
určenej znaleckým posudkom nie je vylúčený, za splnenia podmienok, postup znalca podľa § 12 ods.

3 zákona č, 527/2002 Z.z. Navyše, žalobkyňa v 1. rade tvrdila, že jej nebol zaslaný znalecký posudok.
Nie je zrejmé odkiaľ žalobkyňa v 1. rade berie istotu, že dražobník jej znalecký posudok nezaslal, avšak
nie je vylúčené, že pod tvrdeným nezaslaním žalobkyňa v 1. rade rozumie nedoručenie znaleckého
posudku. S poukazom na § 12 ods. 4 citovaného zákona však dražobník má (len) povinnosť zaslať
znalecký posudok, ale nie doručiť. Nie je ani zrejmé, prečo žalobkyňa v 1. rade namieta výšku ceny

dosiahnutej vydražením, najmä keď z predložených notárskych zápisníc je zrejmé, že ani 1. a ani 2.
kola dobrovoľnej dražby sa nezúčastnil žiadny účastník dobrovoľnej dražby, a že v 3. kole sa zúčastnilo
dražby 17 účastníkov, z ktorých až 15 účastníkov urobilo podanie vo výške 13.000 eur a vyššie podanie
už urobené nebolo. Preto bol vydražiteľ vyžrebovaný licitátorom. Dlžníkom bol žalobca v 2. rade, ktorý
podľa žalobného návrhu nemá hlásený trvalý pobyt na adrese dražených nehnuteľností v Kolárove,

keďže býva v Palárikove.

2.14. Zo všetkých uvedených dôvodov súd uzavrel, že e v danom prípade absentuje naliehavá potreba
úpravy právnych pomerov medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným v 3. rade navrhnutým neodkladným
opatrením, preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

3. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa v 1.rade, ktorá navrhla uznesenie
zmeniť a návrhu vyhovieť. Poukázala na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný voči
žalovaným v 1. a 2. rade, bol v inom konaní právoplatne zamietnutý, čím jej nebola poskytnutá ochranapráv a došlo k tretej dražbe, na ktorej nehnuteľnosti vydražil žalovaný v3. rade. Poukazovala na dôvody
žaloby a účel neodkladného opatrenia vo forme okamžitého zásahu súdu ohrozených práv. Jej cieľom je
dosiahnuť, aby nemusela opustiť nehnuteľnosť, v ktorej býva aj s chorým manželom, keď poukazovala

na to, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosť v rozpore so zákonom a podanou žalobou o neplatnosť
dobrovoľnej dražby je spochybňované jeho vlastnícke právo. Žalovaný neinicioval žiadne konanie o
vypratanie nehnuteľnosti, preto až do rozhodnutia vo veci samej je možné ju považovať za oprávnenú
držiteľku v zmysle § 129 Obč. zákonníka. Súčasne uviedla, že dôvodnosť neodkladného opatrenia je
daná tým, že žalovaný sa ju snaží z nehnuteľnosti vypratať. Na nehnuteľnosti viazne záložné právo

pre žalovaného v 1. rade, konanie o určenie neplatnosti dražby nie je skončené, rovnako ani konanie
o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Ďalej poukazovala na dôvody, ktorými odôvodňovala
žalobu vo veci samej (na ktoré poukázal súd v odsekoch 2.3 - 2.7 uznesenia) a tiež že podľa nej hodnota
pohľadávky bez príslušenstva ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšovala 500
eur, teda nebola splnená podmienka § 3 ods. 6 zák. č. 527/2002 Z. z. podľa ktorého nemožno dražiť
nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur.

4. Žalovaný v 3. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne v 1. rade navrhol uzneseniu
ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že jediný úkon, ktorý ako vlastník učinil, bolo zrušenie trvalého
pobytu prihlásených osôb v zmysle zák. č. 253/1998 Zb. Poukázal na to, že nehnuteľnosti nadobudol
dražbou podľa zák. č. 527/2002 Z. z., udelením príklepu a pôvodný vlastník mal nehnuteľnosti odovzdať

nadobúdateľovi, čo žalobcovia neurobili. Tým zasahujú do jeho vlastníckeho práva, pričom vyslovil
úvahu o tom, že by mohol podať žalobu o zákaz užívania nehnuteľnosti žalobcami, ktorí užívaním
nehnuteľnosti túto znehodnocujú. Poukázal na ust. § 326 ods. 1 CSP a nutnosť splnenia podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia, vrátane osvedčenia návrhu, pričom súd má povinnosť poskytnúť
ochranu aj tomu, voči komu návrh smeruje. Iba domnienka ohrozenia práva alebo možnosti exekúcie

nemôže byť dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.

5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP) vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala

s určitými vecami alebo právami.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

10. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov,
prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného
rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku)
bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy
účastníkov sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného

opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi
účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby
sa v daných právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným
spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je obmedzený
spôsobom neprimeraným povahe veci). Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným charakterom,

vtedy však upravujú vzťahy účastníkov iba v základnom nevyhnutnom rozsahu a vzťahy účastníkov
sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci, alebo trvalým charakterom, čo
znamená, že vec môže byť skončená nariadením neodkladného opatrenia bez toho, aby bola vo veci
samej podaná žaloba. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce zústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané
príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti
a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).

11. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí
návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia

vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva,
čo súvisí aj s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné
dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav
v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu,
ktorým sa rozhodlo o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd za základ svojho
rozhodnutia vezme len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu

prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Aby súd mohol
vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné
skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť
primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania

znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi navrhovaného neodkladného
opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.
Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň
základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

12. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd
opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme

dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje argumentačnú
líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ
náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného
dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický
iba pre zisťovanie relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje
súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej

sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má
mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky
neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutý rozsah
(princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladné
opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej

ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí
zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu
ochranu.Vsúvislostisvyhodnotenímpotrebybezodkladneupraviťpomerymusísúdnevyhnutneskúmať
aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo
strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má

poskytnúť právna ochrana.

13.Zobsahuspisuvyplýva,žežalobkyňasanávrhompodaným24.09.2018domáhaurčenianeplatnosti
opakovanej dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti - rodinného domu, v ktorom býva so svojou rodinou.
Neplatnosť dražby odvodzuje z viacerých dôvodov - nevhodné miesto vykonania dražby, nedoručenie

výzvy na sprístupnenie nehnuteľnosti, nesprávne stanovenú cenu predmetu dražby, že úver, z ktorého
vznikla pohľadávka vymáhaná v exekučnom konaní je bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho je
pohľadávka nižšia ako suma, pre ktorú bolo možné dobrovoľnú dražbu vôbec uskutočniť.14. Návrh na nariadenie neodkaleného opatrenia odôvodnila tým, že dražobník ju dňa 16. 08. 2018
vyzval, aby dňa 07. 09.2018 odovzdala predmet dražby. V nehnuteľnosti býva s rodinou, pričom jej
manžel, žalobca v 3. rade má vážne zdravotné problémy. Dražba sa konala dňa 14. 08. 2018 a

vydražiteľom sa stal žalovaný v 3. rade.

15. Odvolací súd posudzujúc vec z hľadiska vyššie uvedených zákonných ustanovení a výkladu sa
nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie o absencii naliehavej potreby úpravy právnych pomerov
medzi žalobkyňou v 1. rade a žalovaným v 3. rade. Žalobkyňa preukázala, že až do udelenia príklepu na

dražbe bola vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a nehnuteľnosť vydražil žalovaný v 3.rade, teda osvedčila
existenciu právneho vzťahu medzi ňou a protistranou, trvanie nároku i to, že tento vyžaduje bezodkladnú
úpravu pomerov. Preukázanie existencie vykonanej dobrovoľnej dražby je právnym základom možnosti
skúmania jej platnosti alebo neplatnosti, a keďže sa žalobkyňa vo veci samej domáha neplatnosti
dražby, je osvedčená pravdepodobnosť nároku, ktorému žiada poskytnúť ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia. Nárok žalobkyne sa opiera o spravdepodobnenie nároku vo veci samej, preto

podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné s prihliadnutím na skutkové tvrdenia týkajúce sa neplatnosti
dražby potrebné dočasne upraviť vzťahy medzi stranami sporu neodkladným opatrením. Dôvodnosť
nariadenia neodkladného opatrenia opodstatňuje aj konanie žalovaného v 3. rade spočívajúce v tom, že
odhlásil žalobcov z trvalého pobytu z adresy sporných nehnuteľností, čo podľa názoru odvolacieho súdu
je možné hodnotiť ako konanie smerujúce k odstráneniu prekážok umožňujúcich mu ako vlastníkovi

nehnuteľnosti s touto v budúcnosti disponovať.

16. V danej veci existuje reálna obava, že by v prípade vyhovenia návrhu vo veci samej došlo k
závažným zásahom do práva žalobcov na ochranu obydlia, ktoré právo je v hierarchii hodnôt v živote
človeka vedľa práva na život a zdravie nepochybne základným ľudským právom garantovaným nielen

Ústavou Slovenskej republiky ale aj medzinárodnou zmluvou - Dohovorom o ochrane ľudských práv
a slobôd. Týmto rozhodnutím odvolací súd nepopiera ani neprimeraným spôsobom nezasahuje do
práv žalovaného ako vlastníka nehnuteľnosti, pretože nariadené neodkladné opatrenie má iba dočasný
charakter.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil
tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).