Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 12, 2008

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 11C/79/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708206860
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Petreás

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2008:6708206860.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd vo Zvolene v konaní pred samosudcom JUDr. Jánom Petreásom v právnej veci

navrhovateľky D. M., nar. XX.. XX.. XXXX,. trvale bytom Ľ.Š. XX,. XXX. XX Z., zastúpenej obchodnou
spoločnosťou U. & P., s.r.o., N. S. XX,. XXX. XX. Z., IČO: XXXXXXXX,. proti odporcovi F. D., s.r.o., D.
H. XXX,. XXX. XX. Č., IČO: XXXXXXXX,. o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že výpoveď z pracovného pomeru, ktorú dal odporca navrhovateľke listom zo dňa
27.5.2005, podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce je neplatná.

Súd u r č u j e , že pracovný pomer navrhovateľky u odporcu založený pracovnou zmluvou zo dňa

4.11.2002 trvá naďalej.

Odporca F. D., s.r.o. Č. je p o v i n n ý zaplatiť štátu súdny poplatok z návrhu o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru vo výške 3.000,- Sk do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku
na účet Okresného súdu vo Zvolene.

Odporca F. D., s.r.o. Č. je p o v i n n nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 5.804,- Sk do

3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet U. & P., s.r.o. Z., vedený v Č., a.s.,
pobočka Z., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX,. VS: XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom podaným 26.6.2008 požiadala o určenie neplatnosti výpovede z pracovného
pomeru, ktorá jej bola daná listom zo dňa 27.5.2005 podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce a
určenie, že pracovný pomer navrhovateľky odporcu založený pracovnou zmluvou zo dňa 4.11.2002 trvá
naďalej. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že u odporcu pracuje na základe pracovnej zmluvy
zo dňa 4.11.2002 na pracovnej pozícii ako predavačka. Odporca navrhovateľke dňa 13.2.2008 doručil
list, označený ako „Výpoveď“, v ktorom uviedol, že s navrhovateľkou rozväzuje pracovný pomer ku dňu

31.7.2005 podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Právny zástupca navrhovateľky poukázal na
to, že podľa § 61 ods. 2, druhá a tretia veta Zákonníka práce, dôvod výpovede sa musí vo výpovedi
skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná.
Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Z dokumentu, označeného ako „Výpoveď“ však vôbec nie
je zrejmé, z akého skutkového dôvodu malo prísť k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou zo strany
odporcu podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce, lebo toto ustanovenie obsahuje 4 rôzne výpovedné
dôvody. Zamestnávateľ vo výpovedi neuviedol, na základe ktorého konkrétneho výpovedného dôvodu

dáva zamestnancovi výpoveď a z obsahu výpovede táto skutočnosť nevyplýva, je výpoveď z tohto
dôvodu neplatná.Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že medzi účastníkmi konania bola dňa 4.11.2002
uzavretá pracovná zmluva, na základe ktorej navrhovateľka u odporcu pracuje ako predavačka.
Písomným dokumentom zo dňa 27.5.2005 označeným ako „Výpoveď“ oznámil odporca navrhovateľke,

že s ňou rozväzuje pracovný pomer ku dňu 31.7.2005 podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.

Podľa vyjadrenia navrhovateľky, jej právneho zástupcu, ako aj písomného vyjadrenia odporcu, bola táto
výpoveď navrhovateľke doručená 13.2.2008.

Odporca vo svojom prípise zo dňa 5.9.2008 uviedol, že súhlasí, aby sa pojednávalo v neprítomnosti jeho
zástupcu, lebo na pojednávanie sa nedostaví z dôvodu náhlej zahraničnej pracovnej cesty. Stotožnil
sa s názorom, že výpoveď, ktorú doručil navrhovateľke je neplatná. Podľa názoru odporcu, mala
navrhovateľka podať návrh na neplatnosť skončenia pracovného pomeru do 2 mesiacov od jeho
doručenia.

Podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z
dôvodov, ak sa zrušuje alebo premiestňuje zamestnávateľ alebo jeho časť.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe, alebo dohodou, môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ

uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončil uplynutím
výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa a zamestnanca a je najmenej 2
mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej 5 rokov, je

výpovedná doba najmenej 3 mesiace.

Podľa § 62 ods. 2 Zákonníka práce výpovedná doba začína plynúť od 1.dňa kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho
mesiaca, ak nie je ustanovené inak.

V tomto prípade vo výpovedi doručenej navrhovateľke 13.2.2008 nebol vôbec skutkovo vymedzený
dôvod výpovede.

Podľa § 61 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov

ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Vo vyššie uvedenej výpovedi odporca neuviedol konkrétny skutkový dôvod z akého znenia dal
navrhovateľke výpoveď. Z výpovede zo dňa 27.5.2005 vôbec nevyplýva, či sa ruší zamestnávateľ alebo

jeho časť, alebo či sa premiestňuje.

Z pracovnej zmluvy zo dňa 4.11.2002, z písomného dokumentu označené ako „Výpoveď“ zo dňa
27.5.2005, z vyjadrenia odporcu zo dňa 5.9.2008, ako ani z výpisu z obchodného registra nevyplýva, že
by došlo k zmene - zrušeniu alebo premiestneniu organizácie odporcu.

Výpovedná doba v tomto prípade je trojmesačná. Začala plynúť 1.3.2008 a mala uplynúť 31.5.2008.
Návrh o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou bol podaný 26.6.2008. Tento návrh bol
podaný v lehote určenej v § 77 Zákonníka práce.

Na základe takto uskutočneného dokazovania súd vyhovel podanému návrhu a určiť, že výpoveď z
pracovného pomeru je neplatná a preto pracovný pomer navrhovateľky u odporcu trvá naďalej.

Navrhovateľka mala v konaní úspech. Preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania, ktoré
navrhovateľke vznikli tým, že v konaní bola zastúpená advokátom. Trovy právneho zastúpenia

predstavujú odmenu za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na
súd, účasť na 1 pojednávaní) po 1.466,- Sk za každý z úkonov, 19 % daň z pridanej hodnoty predstavuje
836,- Sk a 3x režijný paušál po 190,- Sk predstavuje sumu 570,- Sk, čo je spolu 5.804,- Sk.Navrhovateľka bola v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona
č.71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého od poplatku je oslobodený navrhovateľ v
konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určení neplatnosti

rozviazania pracovného pomeru a pri uplatnení nároku z neplatného rozviazania pracovného pomeru.

Preto súd na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 3.000,- Sk (položka 1 písm. b) Sadzobníka súdnych
poplatkov) zaviazal odporcu, ktorý v konaní úspech nemal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).