Uznesenie Judgement was issued on Thursday, July 18, 2018

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 3T/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9518100131
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Hrubala
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2018:9518100131.1

Uznesenie

Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica rozhodujúc v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jána Hrubalu a sudcov JUDr. Jozefa Šutku a JUDr. Jána Giertliho, v trestnej
veci proti obvinenému N.. T. Z. a spol. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku súd obžalobu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry SR v Bratislave zo dňa 01.06.2018, predloženú súdu dňa 01.06.2018, evidovanú

pod spisovou značkou VII/1 Gv 140/14/1000-72 na obvinených:

1) N.. T. Z., nar. XX.XX.XXXX v Y., okr. U., trvale bytom V. XX, U.,

2) L.. L. Y., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom C. XXX, okres V.,

3) J. G., nar. XX.XX.XXXX v G. S., O., trvale bytom P. XX, T.,

o d m i e t a a v e c v r a c i ap r o k u r á t o r o v i,

nakoľko v konaní zistil závažné procesné chyby, najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce

práva obhajoby.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v Bratislave (ďalej „prokurátorka")
dňa 01.06.2018 pod vyššie uvedenou spisovou značkou podala obžalobu na obvinených

na tom skutkovom základe, že

N.. T. Z.

1. ako pracovník Daňového úradu Košice, Odboru daňovej exekúcie, Oddelenia daňovej exekúcie I v
pozícii hlavného radcu - exekútora v súvislosti s rozhodnutiami vydanými Daňovým úradom Košice a to

- Rozhodnutím Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce č. 9800501/5/2926568/2012/Žof zo dňa

12.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 11. 2012 a vykonateľnosť dňa 19. 10. 2012, ktorým
bolo určené záložné právo k hnuteľnej veci daňového dlžníka RACING CAR s.r.o., Michalovská 1,
073 01 Sobrance, IČO 45323801, DIČ 2022931713, pričom predmetom záložného práva bolo osobné
motorové vozidlo značky FERRARI, typ F142/AB/E, VIN ZFF67NHB000183479, evidenčné číslo SO
439 AO registrovanej v Notárskom centrálnom registri záložných práv 13.11.2012,

- Rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 9800501/5/3608065/2013 zo dňa30. 07.2013 o zriadení záložného práva, ktorým bolo určené záložné právo k hnuteľnej veci daňového
dlžníka RACING CAR s.r.o., Michalovská 1, 073 01 Sobrance, IČO 45323801, DIČ 2022931713, pričom
predmetom záložného práva bolo osobné motorové vozidlo značky FERRARI, typ F142/AB/E, VIN -

ZFF67NHB000183479, evidenčné číslo U. registrovanej v Notárskom centrálnom registri záložných práv
dňa 10.10. 2013,

- Rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9800503/5/3607756/2013 zo dňa 30. 07. 2013 o zriadení
záložného práva, ktorým bolo určené záložné právo k hnuteľnej veci daňového dlžníka RACING CAR

s.r.o., Michalovská 1, 073 01 Sobrance, IČO 45323801, DIČ 2022931713, pričom predmetom záložného
práva bolo osobné motorové vozidlo značky FERRARI, typ F142/AB/E, VIN - ZFF67NHB000183479,
evidenčné číslo SO 439 AO registrovanej v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 10. 10.
2013,

dňa 10. 03. 2014 v čase o 09:40 hodine v telefonickom rozhovore z telefónnej stanice XXXXXXXXXXXX

v rozpore s § 61 ods.1 písm. b/ Zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len Zákon č. 400/2009 Z. z.), žiadal úplatok vo forme jedného prasiatka na
pohostenie na krstiny pre svoju vnučku od J. G., súkromného podnikateľa podnikajúceho v agrosektore
za to, že pourguje podpísanie Protokolu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti v kontrolovanom daňovom subjekte, v ktorom bol konateľom J.

G., CO.BE.R. spol. s r.o. Suchý Jarok 6215, 066 19 Humenné, kontroly na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu z dane pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012, ktorý bol
následne podpísaný dňa 02. 04. 2014 pracovníkmi správcu dane N.. W. W. a N.. Y. T. a bezodkladne
spracuje všetky náležitosti súvisiace s daňovým exekučným konaním,

- Rozhodnutie pod č. 9800503/5/1305011/2014/Žof zo dňa 02. 04. 2014, ktorým sa ruší Rozhodnutie
Daňového úradu Košice č. 9800501/5/2926568/2012/Žof zo dňa 12. 10. 2012 o zriadení záložného
práva, ktorým bolo určené záložné právo k hnuteľnej veci daňového dlžníka RACING CAR s.r.o.,
Michalovská 1, 073 01 Sobrance, IČO 45323801, DIČ 2022931713, pričom predmetom záložného
práva bolo osobné motorové vozidlo značky FERRARI, typ F142/AB/E, VIN - ZFF67NHB000183479,

evidenčné číslo SO 439 AO registrovanej v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 13.11.
2012,

- Rozhodnutie pod č. 9800503/5/1302038/2014/Žof, zo dňa 02. 04. 2014, ktorým sa ruší Rozhodnutie
Daňového úradu Košice č. 9800501/5/3608065/2013 zo dňa 30. 07. 2013 o zriadení záložného práva,

ktorým bolo určené záložné právo k hnuteľnej veci daňového dlžníka RACING CAR s.r.o., Michalovská
1, 073 01 Sobrance, IČO 45323801, DIČ 2022931713, pričom predmetom záložného práva bolo osobné
motorové vozidlo značky FERRARI, typ F142/AB/E, VIN - ZFF67NHB000183479, evidenčné číslo SO
439 AO registrovanej v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 10.10. 2013,

- Rozhodnutie pod č. 9800503/5/1301042/2014/Žof, zo dňa 02. 04. 2014, ktorým sa ruší Rozhodnutie
Daňového úradu Košice č. 9800503/5/3607756/2013 zo dňa 30. 07. 2013 o zriadení záložného práva,
ktorým bolo určené záložné právo k hnuteľnej veci daňového dlžníka RACING CAR s.r.o., Michalovská
1, 073 01 Sobrance, IČO 45323801, DIČ 2022931713, pričom predmetom záložného práva bolo osobné
motorové vozidlo značky FERRARI, typ F142/AB/E, V IN - ZFF67NHB000183479, evidenčné číslo SO

439 AO registrovanej v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 10.10.2013,

2. ako pracovník Daňového úradu Košice, Odboru daňovej exekúcie, Oddelenia daňovej exekúcie I
v pozícii hlavného radcu - exekútora v súvislosti s Rozhodnutím Daňového úradu Košice, pobočka
Michalovce č. 9800503/5/289232/2015/Žof zo dňa 06.02.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

27. 02. 2015 a vykonateľnosť dňa 12. 02. 2015, ktorým bolo určené záložné právo k nehnuteľnej
veci daňového dlžníka RACING CAR s.r.o., Michalovská 1, 073 01 Sobrance, IČO 45323801, DIČ
2022931713, pričom predmetom záložného práva bolo osobné motorové vozidlo značky FERRARI, typ
F142/AB/E, VIN - ZFF67NHB000183479, evidenčné číslo SO 439 AO,

dňa 03. 02. 2015 v čase o 10:29 hodine v telefonickom rozhovore z telefónnej stanice XXXXXXXXXXXX
v rozpore s § 61 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 400/2009 Z. z., žiadal úplatok vo forme jedného prasiatka
o hmotnosti 13 kg na narodeninové pohostenie pre svoju dcéru od J. G., súkromného podnikateľa
podnikajúceho v agrosektore za to, že pourguje podpísanie Protokolu z daňovej kontroly na zistenieoprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti v kontrolovanom daňovom
subjekte, v ktorom bol konateľom J. G., MANGINI, s.r.o., Michalovská 1, 073 01 Sobrance, kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu z dane pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie apríl 2014, ktorý bol následne podpísaný dňa 06. 02. 2015 pracovníkmi správcu dane N.. T. P.
a N.. T. P. a bezodkladne spracuje všetky náležitosti súvisiace s daňovým exekučným konaním

-Rozhodnutie,ktoréboloajnáslednevydanéDaňovýmúradomKošicepodč.20317268/2015zodňa03.
06. 2015, ktorým sa ruší Rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9800503/5/289232/2015/ŽOF zo dňa

06. 02. 2015 o zriadení záložného práva, ktorým bolo určené záložné právo k nehnuteľnej veci daňového
dlžníka RACING CAR s.r.o., Michalovská 1, 073 01 Sobrance, IČO 45323801, DIČ 2022931713 pričom
predmetom záložného práva bolo osobné motorové vozidlo značky FERRARI, typ F142/AB/E, VIN -
ZFF67NHB000183479, evidenčné číslo SO 439 AO,

L.. L. Y.

1. ako pracovník Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné vo funkcii odborného radcu v rozpore

s § 61 ods. 1 písm. b/ zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov,
žiadal úplatky od J. G., súkromného podnikateľa podnikajúceho v agrosektore dňa 24. 04. 2014
o 10:36 hodine v telefonickom rozhovore z telefónnej stanice č. XXXXXXXXXXXX, vo forme
poľnohospodárskych produktov a to jedného vreca kukurice nezistenej hmotnosti a dňa 19. 05. 2014 o
12:52hodinevtelefonickomrozhovoreztelefónnejstaniceXXXXXXXXXXXXžiadalnezistenémnožstvo

agrochemických prípravkov proti burine nezistenej značky za to, že svojím vplyvom bude pôsobiť na
správcu dane, aby ten uprednostnil vratku nadmerného odpočtu DPH v daňovom subjekte, v ktorom
je konateľom J. G., CO.BE.R. spol. sr.o. Suchý Jarok 6215, 066 19, Humenné, IČO 31704166, DIČ
20204985 46, mesačného platiteľa DPH, za zdaňovacie obdobie február 2014,

2. ako pracovník Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné vo funkcii odborného radcu v rozpore
s § 61 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov žiadal
úplatky od J. G. súkromného podnikateľa podnikajúceho v agrosektore dňa 31. 03. 2015 v čase o 07:51
hodine v telefonickom rozhovore z telefónnej stanice č. XXXXXXXXXXXX, žiadal kukuricu na osivo v
nezistenom množstve a následne dňa 10. 04. 2015 v čase o 14:45 hodine pri telefonickom rozhovore

z telefónnej stanice č. XXXXXXXXXXXX svoju žiadosť o kukuricu na osivo opäť zopakoval a spresnil
ju na dve vrecia kukurice na osivo nezistenej hmotnosti za to, že svojím vplyvom bude pôsobiť na
správcu dane, aby z ukončenej daňovej kontroly, z ktorej bol spracovaný Protokol z daňovej kontroly
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti v kontrolovanom
daňovom subjekte, v ktorom je konateľom J. G. CO.BE.R. spol. s r.o. Suchý Jarok 6215, 066 19,

Humenné, IČO 31704166, DIČ 2020498546, číslo 9710401/5/434418/2015/Puš zo dňa 16. 03. 2015,
aby ten uprednostnil vratkú nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2014,

J. G.

1. ako súkromný podnikateľ v agrosektore, konateľ viacerých spoločností v súvislosti s rozhodnutiami
vydanými Daňovým úradom Košice a to

- Rozhodnutím Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce č. 9800501/5/2926568/2012/Žof zo dňa

12. 10. 2012, ktorým sa zriadilo záložné právo k hnuteľnej veci daňového dlžníka RACING CAR s.r.o.,
Michalovská 1, 073 01 Sobrance, IČO 45323801, DIČ 2022931713 pričom predmetom záložného
práva bolo osobné motorové vozidlo značky FERRARI, typ F142/AB/E, VIN - ZFF67NHB000183479,
evidenčné číslo SO 439 AO, registrovanej v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 10. 10.
2013,

- Rozhodnutím Daňového úradu Košice č. 9800501/5/3608065/2013 zo dňa 30. 07.2013 o zriadení
záložného práva, ktorým bolo určené záložné právo k hnuteľnej veci daňového dlžníka RACING CAR
s.r.o., Michalovská 1, 073 01 Sobrance, IČO 45323801, DIČ 2022931713 pričom predmetom záložnéhopráva bolo osobné motorové vozidlo značky FERRARI, typ F142/AB/E, VIN - ZFF67NHB000183479,
evidenčné číslo SO 439 AO, registrovanej v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 10.10.
2013,

- Rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9800503/5/3607756/2013 zo dňa 30. 07. 2013 o zriadení
záložného práva, ktorým bolo určené záložné právo k hnuteľnej veci daňového dlžníka RACING CAR
s.r.o., Michalovská 1, 073 01 Sobrance, IČO 45323801, DIČ 2022931713 pričom predmetom záložného
práva bolo osobné motorové vozidlo značky FERRARI, typ F142/AB/E, VIN - ZFF67NHB000183479,

evidenčné číslo SO 439 AO registrovanej v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 10. 10.
2013,

dňa 10. 03. 2014 v čase o 09:40 hodine v telefonickom rozhovore z telefónnej stanice XXXXXXXXXXXX
sľúbil úplatok vo forme jedného prasiatka na pohostenie na krstiny N.. T. Z., pracovníkovi Daňového
úradu Košice, Odboru daňovej exekúcie, Oddelenia daňovej exekúcie I v pozícii hlavného radcu -

exekútora za to, že pourguje podpísanie Protokolu z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku
na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti v kontrolovanom daňovom subjekte, v ktorom bol
konateľom J. G., CO.BE.R. spol. s r.o. Suchý Jarok 6215, 066 19 Humenné, kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu z dane pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
máj 2012, ktorý bol následne podpísaný dňa 02. 04. 2014 pracovníkmi správcu dane N.. W. W. a lng. Y.

T. a bezodkladne spracuje všetky náležitosti súvisiace s daňovým exekučným konaním,

- Rozhodnutie pod č. 9800503/5/1305011/2014/Žof, zo dňa 02. 04. 2014, ktorým sa ruší Rozhodnutie
Daňového úradu Košice č. 9800501/5/2926568/2012 zo dňa 12. 10. 2012 o zriadení záložného práva,
ktorým bolo určené záložné právo k hnuteľnej veci daňového dlžníka RACING CAR s.r.o., Michalovská

1, 073 01 Sobrance, IČO 45323801, DIČ 2022931713 pričom predmetom záložného práva bolo osobné
motorové vozidlo značky FERRARI, typ F142/AB/E, VIN - ZFF67NHB000183479, evidenčné číslo SO
439 AO registrovanej v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 13. 11. 2012,

- Rozhodnutie pod č. 9800503/5/1302038/2014/Žof, zo dňa 02. 04. 2014, ktorým sa ruší Rozhodnutie

Daňového úradu Košice č. 9800501/5/3608065/2013,zo dňa 30. 07. 2013 o zriadení záložného práva,
ktorým bolo určené záložné právo k hnuteľnej veci daňového dlžníka RACING CAR s.r.o., Michalovská
1, 073 01 Sobrance, IČO 45323801, DIČ 2022931713 pričom predmetom záložného práva bolo osobné
motorové vozidlo značky FERRARI, typ F142/AB/E, VIN - ZFF67NHB000183479, evidenčné číslo SO
439 AO registrovanej v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 10. 10. 2013,

- Rozhodnutie pod č. 9800503/5/1301042/2014/Žof, zo dňa 02. 04. 2014, ktorým sa ruší Rozhodnutie
Daňového úradu Košice č. 9800503/5/3607756/2013, zo dňa 30. 07. 2013 o zriadení záložného práva,
ktorým bolo určené záložné právo k hnuteľnej veci daňového dlžníka RACING CAR s.r.o., Michalovská
1, 073 01 Sobrance, IČO 45323801, DIČ 2022931713 pričom predmetom záložného práva bolo osobné

motorové vozidlo značky FERRARI, typ F142/AB/E, VIN - ZFF67NHB000183479, evidenčné číslo SO
439 AO registrovanej v Notárskom centrálnom registri záložných práv dňa 10. 10. 2013.

2. ako súkromný podnikateľ v agrosektore, konateľ viacerých spoločností v súvislosti s Rozhodnutím
Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce č. 9800503/5/289232/2015/Žof zo dňa 06. 02. 2015, ktoré

nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 02. 2015 a vykonateľnosť dňa 12. 02. 2015, ktorým sa zriadilo záložné
právo k hnuteľnej veci daňového dlžníka RACING CAR s.r.o., Michalovská 1, 073 01 Sobrance, IČO
45323801, DIČ 2022931713, pričom predmetom záložného práva bolo osobné motorové vozidlo značky
FERRARI, typ F142/AB/E, VIN - ZFF67NHB000183479, evidenčné číslo SO 439 AO,

dňa 03. 02. 2015 v čase o 10:29 hodine v telefonickom rozhovore z telefónnej stanice XXXXXXXXXXXX
sľúbil úplatok vo forme jedného prasiatka o hmotnosti 13 kg, ako narodeninové pohostenie N.. T. Z.,
pracovníkovi Daňového úradu Košice, Odboru daňovej exekúcie, Oddelenia daňovej exekúcie I v pozícii
hlavného radcu - exekútora za to, že pourguje podpísanie Protokolu z daňovej kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti v kontrolovanom daňovom

subjekte, v ktorom bol konateľom J. G., MANGINI, s.r.o., Michalovská 1, 073 01 Sobrance, kontroly na
zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zdané pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie apríl 2014, ktorý bol následne podpísaný dňa 06. 02. 2015 pracovníkmi správcu dane N.. T. P.
a N.. T. P. a bezodkladne spracuje všetky náležitosti súvisiace s daňovým exekučným konaním- rozhodnutie, ktoré bolo aj následne vydané Daňovým úradom Košice pod č. 20317268/2015 zo dňa 03.
06. 2015, ktorým sa ruší Rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 9800503/5/289232/2015/ŽOF zo dňa

06. 02. 2015 o zriadení záložného práva, ktorým bolo určené záložné právo k hnuteľnej veci daňového
dlžníka RACING CAR s.r.o., Michalovská 1, 073 01 Sobrance, IČO 45323801, DIČ 2022931713 pričom
predmetom záložného práva bolo osobné motorové vozidlo značky FERRARI, typ F142/AB/E, V IN -
ZFF67NHB000183479, evidenčné číslo SO 439 AO,

3. ako súkromný podnikateľ v agrosektore, konateľ viacerých spoločností, sľúbil úplatky v nepeňažnej
forme L.. L. Y., pracovníkovi Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné vo funkcii odborného radcu
dňa 24. 04. 2014 o 10:36 hodine v telefonickom rozhovore z telefónnej stanice č. XXXXXXXXXXXX vo
forme poľnohospodárskych produktov jedného vreca kukurice nezistenej hmotnost a dňa 19. 05. 2014 o
12:52 hodine v telefonickom rozhovore z telefónnej stanice XXXXXXXXXXXX sľúbil nezistené množstvo
agrochemických prípravkov proti burine nezistenej značky za to, že L.. L. Y. bude svojím vplyvom pôsobiť

na správcu dane, aby uprednostnil vratku nadmerného odpočtu DPH v daňovom subjekte, v ktorom
je konateľom J. G., CO.BE.R. spol. s r.o. Suchý Jarok 6215, 066 19, Humenné, IČO 31704166, DIČ
2020498546, mesačného platiteľa DPH za zdaňovacie obdobie február 2014,

4. ako súkromný podnikateľ v agrosektore, konateľ viacerých spoločností, sľúbil úplatky v nepeňažnej

forme L.. L. Y., pracovníkovi Daňového úradu Prešov, pobočka Humenné vo funkcii odborného radcu
a to dňa 31. 03. 2015 v čase o 07:51 hodine vi telefonickom rozhovore z telefónnej stanice č.
XXXXXXXXXXXX sľúbil kukuricu na osivo v nezistenom množstve a následne dňa 10. 04. 2015 v čase
o 14:45 hodine v telefonickom rozhovore z telefónnej stanice č. XXXXXXXXXXXX svoj sľub o kukuricu
na osivo opäť potvrdil a sľúbil dve vrecia kukurice na osivo nezistenej hmotnosti za to, že L.. L. Y. svojím

vplyvom bude pôsobiť na správcu dane, aby z ukončenej daňovej kontroly, z ktorej bol spracovaný
Protokol z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho
časti v kontrolovanom daňovom subjekte, v ktorom je konateľom J. G. CO.BE.R. spol. s r.o. Suchý Jarok
6215, 066 19, Humenné, IČO 31704166, DIČ 2020498546, číslo 9710401/5/434418/2015/Puš zo dňa
16. 03. 2015 uprednostnil vratku nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2014,

5. ako konateľ spoločnosti CO.BE.R. spol. s r.o., Suchý Jarok 6215, 066 19 Humenné, IČO 31 704 166
pri viacerých osobných stretnutiach, v presne nezistenom čase vo februári a marci 2014 a na presne
nezistenom mieste poskytol na základe vyžiadania finančný úplatok vo výške 4.000,- Eur T. U. za to, aby
ten svojím vplyvom pôsobil na výkon právomoci N.. Y. V., L.., predsedu Úradu pre reguláciu sieťových

odvetví, so sídlom Bajkalská 27, 820 07 Bratislava 27, aby ten schválil a podpísal Rozhodnutie, číslo
1807/2014/E-OZ zo dňa 04. 02. 2014, ktorým sa ustanovuje cenová regulácia v elektroenergetike pre
regulovaný subjekt CO.BE.R. spol. s r.o., Suchý Jarok 6215, 066 19 Humenné, IČO 31 704 166 na
rok 2014, ktorým sa schvaľuje pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 134,08 Eur/
MWh, vyrobenej technológiou výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie spaľovaním bioplynu

vyrobeného anaeróbnou fermentačnou technológiou v zariadení výrobcu „Bioplynová stanica na výrobu
elektrickej a tepelnej energie z obnoviteľných zdrojov CO.BE.R. spol. s r.o. Sobrance" s celkovým
inštalovaným výkonom 0,999 MW nachádzajúcom sa na adrese Michalovská 1, 073 01 Sobrance,
parcely č. 1142/35, 1142/36, 1142/37, 1147/29, 1045/1, 1192, 1142/39 katastrálneho územia Sobrance,
ktorej konateľom je J. G.,

čím mali spáchať

N.. T. Z.
-zločinprijímaniaúplatkupodľa§329ods.1,ods.2Trestnéhozákonavjednočinnomsúbehusprečinom

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

L.. L. Y.
- prečin nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona,

J. G.
- prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a prečin nepriamej korupcie
podľa § 336 ods. 2 Trestného zákona.Po doručení obžaloby prvostupňový súd dňa 13.06.2018 nariadil doručiť rovnopisy obžaloby všetkým
osobám uvedeným v § 240 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku a súčasne v zmysle ods. 3 toho istého
ustanovenia Trestného poriadku, všetkým týmto osobám doručil výzvu, aby bez meškania súdu písomne

oznámili návrhy na vykonanie dôkazov vo veci.

Pokiaľ ide o vyjadrenia na základe vyššie spomenutej výzvy súdu, súd obdržal len žiadosť obhajcu
obvineného J. G. T.. G. T. o vyhotovenie kópie spisu ktorá zo strany súdu bola vybavená dňa 29.06.2018.

Podľa § 238 ods. 1 Trestného poriadku podanú obžalobu predseda senátu najskôr prezrie z toho
hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré
mu predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať
alebo predbežne prejednať.

Podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku, obžalobu podanú na súde pre zločin s hornou hranicou trestnej

sadzby prevyšujúcou osem rokov, čo je aj tento prípad u obvineného Z., preskúma predseda senátu a
podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí senátu alebo či
o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie.

Podľa § 243 ods. 2 Trestného poriadku predseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby vtedy,

ak má za to, že vec treba vybaviť rozhodnutím podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i) alebo ak skutok, ktorý je
predmetom obžaloby, pri správnom použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona,
ako ho posudzuje obžaloba.

Podľa§243ods.3Trestnéhoporiadkupredbežnéprejednanieobžalobysakonánaverejnomzasadnutí;

aj na neverejnom zasadnutí sa môže obžaloba predbežne prejednať, ak prichádza do úvahy rozhodnutie
podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i).

Ustanovenie § 244 ods. 1 Trestného poriadku stanovuje spôsoby rozhodnutia prvostupňového súdu
pri predbežnom prejednaní obžaloby, pričom zákonodarca postupnosťou jednotlivých písmen tohto

ustanovenia Trestného poriadku stanovil aj chronológiu skutočností, ktoré pri každej veci je potrebné
skúmať. V zmysle tejto postupnosti súd predovšetkým a v prvom rade skúma svoju vecnú a miestnu
príslušnosť, potom eventuálne možnosti a spôsoby zastavenia trestného stíhania, možnosti uzatvorenia
dohody o vine a treste, možnosť a zároveň povinnosť odmietnutia obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi
a až v poslednom rade, pokiaľ všetky predchádzajúce možnosti vylúči, pristupuje k nariadeniu hlavného

pojednávania, určeniu jeho termínu, rozsahu a spôsobu dokazovania.

V každom prípade súd ani jedno z týchto rozhodnutí nemôže urobiť bez patričnej znalosti a
naštudovania - prieskumu spisu. Aj v prípade postúpenia veci príslušnému súdu, s výnimkou formálneho
pochybenia prokurátora, chybne žalujúceho ten ktorý trestný čin na nepríslušný súd, sa s vecou musí

riadne oboznámiť, nakoľko aj prípadné pochybenie prokurátora ohľadne právnej kvalifikácie musí byť
takého charakteru, že eventuálne vykonané dokazovanie v žiadnom prípade nemôže zvrátiť názor
prvostupňového súdu a potvrdiť pôvodný názor prokurátora.

Špecializovaný trestný súdu, pracovisko Banská Bystrica po zaslaní obžalôb v zmysle § 240 ods. 1

Trestného poriadku a obdržaní návrhov takýto prieskum veci vykonal, nariadil predbežné prejednanie
obžaloby na neverejnom zasadnutí a v rámci jeho konania dospel k záveru, že v danom prípade
nemožno postupovať inak, než obžalobu odmietnuť a vrátiť vec prokurátorovi pre závažné procesné
chyby, najmä z dôvodu, že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby. K takémuto
záveru ho viedli predovšetkým nasledujúce úvahy.

Vo veci rozhodujúci senát si uvedomuje, že v predchádzajúcom type konania za účinnosti Trestného
poriadku - zák. č. 141/1960 Zb. bola kritériom rozhodnutia o odmietnutí veci okrem výskytu závažných
procesných chýb prípravného konania aj potreba objasnenia základných skutkových okolností, bez
ktorých nie je možné rozhodnúť na hlavnom pojednávaní a v konaní pred súdom by bolo takéto šetrenie

spojené s výraznými ťažkosťami alebo by bolo zrejme na ujmu rýchlosti konania, pričom táto koncepcia
sa stala neaktuálnou prijatím v súčasnosti platného Trestného poriadku - zákona č. 301/2005 Z. z. s
účinnosťou od 1. januára 2006. Nová úprava priniesla odstránenie vyšetrovacej zásady zo súdneho
konania, s čím je spojené aj dôkladné uplatnenie zásady zodpovednosti prokurátora za dokázanie vinyobžalovaného, teda zásady dôkazného bremena. Vykonávanie dôkazov v súdnom konaní, ktoré strany
nenavrhli alebo nezabezpečili, je podľa aktuálnej právnej úpravy možnosťou, nie však už povinnosťou
súdu. Prijatím takejto úpravy, ako to uviedol aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí 1Tost 18/2014 (tu vyjadrené

stanoviská NS SR boli už aj judikované v zbierke stanovísk NS SR 8/2014 pod. č. 118), sa trestné
konanie ako spor obžaloby a obhajoby približuje občianskemu súdnemu konaniu, ktorého je dôkazné
bremeno žalobcu charakteristickou črtou.

Takisto (aj v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia), vrátenie veci prokurátorovi je opodstatnené vždy

len vtedy, keď súd nemá vzhľadom na priebeh a výsledky prípravného konania dostatočný a spoľahlivý
podklad na riešenie základnej otázky, či je obvinený postavený pred súd dôvodne. Ak ide o taký
nedostatok, ktorý nie je prekážkou pre záver o dôvodnosti obžaloby a ktorý sa dá odstrániť v konaní
pred súdom, nie je namieste vrátiť prokurátorovi vec na došetrenie. Procesnou chybou (§ 241 ods. 1
písm. f/, § 244 ods. 1 písm. h/ Tr. por.) sa rozumie nedodržanie formálnych náležitostí postupu a úkonov
v prípravnom konaní. Úprava práv obhajoby, ktorej porušenie je zákonom demonštratívne uvedené ako

procesná chyba, sa odvíja od ustanovení § 34 ods. 1 Tr. por. (práva obvineného) a § 44 ods. 2 Tr. por.
(práva obhajcu).

Je zrejmé, že nedostatočné „došetrenie veci" od 01.01.2006 samo o sebe nie je a nemôže byť
dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi na tzv. došetrenie do prípravného

konania. Klasickým pochybením, ktoré oprávňuje odmietnutie obžaloby aj za súčasného právneho
stavu, je napríklad konanie bez obhajcu v prípadoch nutnej obhajoby, neupovedomovanie obhajcov o
úkonoch, nedodržanie zásady rovnosti zbraní, okrem iného aj neumožnením v dostatočnom časovom
rozsahu záverečného preštudovania spisu, vykonaním podstatných úkonov prípravného konania pred
vznesením obvinenia konkrétnym osobám a podobne. V zásade možno konštatovať, že dôvodom

na vrátenie veci do prípravného konania je súdom nereparovateľné pochybenie orgánov činných v
prípravnom konaní garantujúce právo na spravodlivý proces tak, ako ho zakotvuje Ústava Slovenskej
republiky i medzinárodné dohovory o základných právach a slobodách.

Niet teda sporu o tom, že napríklad položenie niekoľkých kapcióznych či sugestívnych otázok v rámci

prípravného konania, aj keby bolo právom namietané, pokiaľ sa takýto postup nestal prevažujúcim
modus operandi orgánov činných v trestnom konaní či obhajcov, niekoľko opomenutí vyslúchnutia pre
vec dôležitých osôb prípadne ich nekontradiktórny výsluch a podobné súdom reparovateľné pochybenia
orgánov činných v trestnom konaní samy o sebe, nemôžu byť dôvodom na to, aby súd obžalobu
odmietol, vrátil vec do prípravného konania a prikázal realizovať prípravné konanie podľa svojich

predstáv. Súd totiž nie je pánom sporu (dominus litis) prípravného konania a jeho predstava o rozsahu či
kvalite vyšetrovania v zásade nehrá podstatnú úlohu pri rozhodovaní v súvislosti s prijatím či neprijatím
obžaloby na ďalšie konanie.

Platí tiež tzv. obžalovacia zásada a súd neskúma, prečo pred súd bola postavená osoba uvedená v

obžalobnom návrhu a neboli žalované aj ďalšie osoby. Jeho prípadné výhrady k tomuto sú v konečnom
dôsledku, s výnimkou posúdenia viny či neviny žalovaných osôb, irelevantné. Preto z tohto pohľadu
je irelevantný i názor súdu ohľadne bodu 5 obžaloby na to, že, prokurátorka vidí vinu u obžalovaného
G., ktorý „v presne nezistenom čase vo februári a marci 2014 a na presne nezistenom mieste poskytol
(dokonca - pozn. súdu) na základe vyžiadania finančný úplatok vo výške 4.000 Eur" a nevidí vinu u toho,

kto si úplatok podľa jej expresis verbis vyjadreného názoru v obžalobe vyžiadať a aj prevziať mal. Je teda
síce nepochopiteľné, že pri konštatácii viny J. G., ktorý mal uplácať T. U. za to, aby tento svojím vplyvom
pôsobil na výkon právomoci ďalšej osoby, sa nekonštatuje vina uplácanej osoby (bez existencie ktorej
neexistuje žiadny korupčný delikt) a to ani za prípadný trestný čin podvodu, ale v konečnom dôsledku je
to irelevantné. Nedá sa však nevyjadriť údiv nad tým, že u pôvodne tiež obvineného U. prokurátorka vo

svojom uznesení zo dňa 08.09.2017, ktorým zrušila obvinenie tohto obvineného za trestný čin nepriamej
korupcie, v časti uznesenia na č.l. 46 spisu doslova konštatuje, že „...ani z komunikácie medzi J. G. a T.
U. nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by potvrdzovali, že J. G. sľubuje, ponúka a poskytuje
úplatky T. U. pre osobu z prostredia ÚRSO... (ide o názor, ktorý predbežne posudzujúc nejaví známky
hlbšiehorozborukomunikácie-pozn.súdu)"azároveňžalujeJ.G.zavpodstateidentickýskutoktvrdiac,

že J. G. T. U. s jeho vedomím a na základe jeho vyžiadania uplácal.

Treba teda zdôrazniť, že jediné, čo pri rozhodovaní súdu o odmietnutí obžaloby podstatnú úlohu musí
hrať, je posúdenie dodržania formálnych náležitostí postupu a úkonov v prípravnom konaní tak, ako tozdôrazňuje aj vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR. Podľa názoru vec prejednávajúceho
senátu, do kategórie „formálnych náležitostí postupu a úkonov v prípravnom konaní" je jednoznačne
potrebné zaradiť aj dodržanie tých ustanovení Trestného poriadku, ktoré opisujú náležitosti jednotlivých

úkonov v rámci prípravného konania vrátane náležitostí, ktoré sa týkajú formálnych a obsahových
postupov predpísaných konaní a predpísaných znakov jednotlivých rozhodnutí v prípravnom konaní.

Dôvody na odmietnutie obžaloby a postup podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku v tejto veci
sú v podstate dva - prvý (I.) sa týka výhrad súdu voči absencii predpísaných náležitostí rozhodnutia

v prípravnom konaní a druhý (II.) výhrad súdu voči nedodržaniu predpísaných postupov v prípravnom
konaní.

I.

V súvislosti s výhradami voči rozhodnutiu v rámci prípravného konania považuje súd za inštruktážne
začať tým, že ak je napríklad v ustanovení § 206 ods. 3 Trestného poriadku uvedené, že uznesenie
o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej sa vznáša obvinenie, opis skutku
s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo, aby skutok nemohol

byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania trestného činu, ktorý v tomto skutku ide a to
aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností, ktoré odôvodňujú vznesenie
obvinenia, pričom uznesenie o vznesení obvinenia tieto náležitosti nespĺňa, ide o podstatnú chybu
prípravného konania, ktorá jednoznačne môže byť dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci do
prípravného konania z dôvodu napravenia predmetnej chyby. Náležitosti jednotlivých rozhodnutí, ktoré

upravuje Trestný poriadok, sú totiž v zákone uvedené aj z toho dôvodu, aby bolo zrejmé, v akej veci sa
koná a ako ten ktorý orgán štátu uvažuje, pokiaľ zasahuje do práv občanov - napríklad ich vystavením
trestnému stíhaniu. Bez akýchkoľvek pochybností štát takéto právo má, ak to však učiní, musí to urobiť
tak, aby každému obvinenému boli dané na známosť dostatočne konkrétne skutočnosti, na základe
ktorých je trestne stíhaný. Len tak totiž obvinená osoba môže dôsledne uplatňovať svoje právo na

obhajobu, ktoré je garantované sústavou vnútroštátnych i medzinárodných normatívnych aktov.

Z takého istého dôvodu štátna moc definuje veľmi presne aj obžalobu ako základný písomný akt
(rozhodnutie) prokurátora, ktorým stavia obvinenú osobu pred súd. V § 234 ods. 2 Trestného poriadku
je stanovené, že obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. V zmysle

ods. 3 toho istého ustanovenia Trestného poriadku, spis obžaloby obsahuje najmä rozhodnutia orgánov
prípravného konania o úkonoch, zápisnicu o výsluchu obvineného, poškodeného, svedka a všetky
dôkazy týkajúce sa veci.

Nie menej dôležité je ustanovenie § 235, v ktorom sú uvedené obligatórne náležitosti obžaloby. Okrem

iného je tu pod písm. c) uvedené, že obžaloba musí obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí byť
označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,
prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným
a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s
uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie

Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.

I keď v súvislosti s obžalobou, o ktorej bolo rozhodnuté týmto rozhodnutím, už teraz možno mať
výhrady aj voči formuláciám jednotlivých skutkov, vo vzťahu ku konštatovaniu nedodržania formálnych
náležitostí postupu a úkonov v prípravnom konaní, je najdôležitejšia citácia § 235 písm. d) Trestného

poriadku.Tujeuvedené,žeaksavovecikonalovyšetrovanie,obžalobamusíobsahovaťajodôvodnenie
obžalobného návrhu, ktoré obsahuje opísanie skutkového deja s uvedením dôkazov, ktoré odôvodňujú
podanie obžaloby, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora k nej, ako aj právne úvahy, ktorými
sa prokurátor spravoval.

Aj na tomto mieste odôvodnenia tohto uznesenia je potrebné konštatovať, že súd nie je a nebol pánom
prípravného konania. V tomto štádiu konania mu neprináleží hodnotiť správnosť či nesprávnosť úvah
prokurátora a pokiaľ nejde o evidentné svojvoľné postavenie niekoho pred súd (čo zrejme nie je tento
prípad), nie je jeho úlohou polemizovať s tým, ako sa prokurátor predbežne vysporiadal s dôkaznousituáciou,akoreagovalnaobhajobuobvineného,prečonevykonalajďalšiedôkazyapodobne.Vzásade
úvahy prokurátora nemôže kritizovať ani z hľadiska ich kvantity a, jednoducho povedané, ak prokurátor
dôkazné bremeno v rámci konania neunesie, nepredloží dostatok dôkazov, resp. tieto dôkazy nebudú

„v dostatočnej kvalite" na uznanie viny, osobu postavenú pred súd súd oslobodí.

To všetko však platí len za situácie, pokiaľ súd zaznamená aspoň pokus o zadosťučinenie pravidlám,
ktoré sú obligatórne stanovené v § 234 a najmä § 235 Trestného poriadku. V tomto prípade však súd má
dočinenia nielen že s nekvalitne napísanou obžalobou, ale nezaznamenáva ani len pokus prokurátorky,

aby obžaloba spĺňala najmä náležitosti uvedené v § 235 písm. d) Trestného poriadku.

Obžaloba prokurátorky má v tomto prípade 27 strán, pričom stať nazvaná ako odôvodnenie
obžaloby je súčasťou prokurátorkou zaslanej písomnosti od strany 8 po stranu 27. Bez akýchkoľvek
pochybností možno konštatovať, že táto stať je púhym prerozprávaním obsahu výpovedí jednotlivých
zainteresovaných osôb, resp. rekapitulácia spisu bez akýchkoľvek hodnotiacich úsudkov (analýz)

týkajúcich sa jednotlivých výpovedí svedkov. Prokurátorka nijak neanalyzuje ani „listinné dôkazy" (medzi
ktoré zaraďuje aj „prepisy hovorov") a doslova uvádza len „Z listinných dôkazov, ktoré dokumentujú
trestnú činnosť uvádzam: (nasleduje niečo vyše jednu stranu zaberajúci výpočet dôkazov typovo
označených spôsobom „ - fotokópie listinných dokladov Daňového úradu Košice č.l. ..."). Hneď za
touto časťou „odôvodnenia" nasleduje stručná rekapitulácia posudkov a rôznych registrov týkajúcich sa

obvinených (to, na rozdiel od analýzy veci, nie je obligatórnou súčasťou obžaloby) a doslovná citácia
niektorých hmotnoprávnych ustanovení trestného práva týkajúcich sa veci. Za týmto na str. 25 obžaloby
prokurátorka končí "odôvodnenie" vetou „Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti považujem podanie
obžaloby za dôvodné." a nasleduje výpočet dôkazov, ktoré prokurátorka na hlavnom pojednávaní
navrhuje vykonať.

Vzhľadom k vyššie uvedenému podľa názoru vec prejednávajúceho senátu nemôže byť pochýb o tom,
že obžaloba náležitosti uvedené v § 235 písm. d) Trestného poriadku neobsahuje a kritériá kladené
na tak dôležitú súčasť spisu, akou je obžaloba, nespĺňa. Nielen akékoľvek rozhodnutie súdu, ale aj
akékoľvek rozhodnutie ktoréhokoľvek orgánu činného v trestnom konaní (obžaloba je rozhodnutím sui

generis s predpísanými náležitosťami a i keď nie je proti nej prípustný „klasický" opravný prostriedok,
podlieha prieskumu súdu, podobne ako návrh na podanie obžaloby podľa § 209 ods. 1 Trestného
poriadku podlieha prieskumu prokurátora) musí spĺňať podmienky primerane intelektuálneho výkonu,
ktorého obsah sa musí premietnuť do formulácií, ktoré spĺňajú zákonom predpísané náležitosti. Inak
povedané, obžaloba vo veci, v ktorej sa konalo vyšetrovanie nemôže byť len konštatačným sumárom

spisu s prerozprávaním toho, čo je jeho obsahom. Vo veci činní členovia senátu i predseda senátu bez
toho, aby im to prokurátor do obžaloby prekopíroval, sú schopní prečítať jednotlivé svedecké výpovede
či výpovede obvinených a sú schopní čítať i listinné dôkazy. Súd tým nechce povedať, že obžaloba
nemá byť aj sumarizáciou doteraz vykonaných úkonov, v každom prípade však musí obsahovať aspoň
náznak úvah, ktoré prokurátora viedli k tak závažnému počinu ako je podanie obžaloby voči spolu trom

obvineným. Argumentačná a analytická časť obžaloby by mala byť o to sofistikovanejšia, že v tomto
prípade sa obvinení voči obvineniam bránia. Ani v tomto smere zo strany prokurátorky však nebol
zaznamenaný ani čo len pokus opísať obhajobu obvinených a zaujať stanovisko k nej.

Súd konštatuje i to, že pri tak závažnom formálnom pochybení, ako je v podstate neexistujúce

odôvodnenie obžaloby, sú porušené i práva jednotlivých obvinených na obhajobu. Ak totiž títo nevedia
z obžaloby zistiť, ako prokurátor uvažuje a ako sa vysporadúva s nimi koncipovanými úvahami a
podaniami (resp. ak prokurátor bez bližšieho vysvetlenia len odmieta návrhy obhajoby), obhajobu
nemôžu vykonávať efektívne - inak povedané, nemôžu reagovať na intelektový a zdôvodnený počin
prokurátora, nakoľko tento neexistuje.

Súd si je vedomý tej skutočnosti, že odôvodnenie obžalobného návrhu sa vyžaduje len v prípadoch, kedy
sa vo veci koná vyšetrovanie, pričom v jednoduchších prípadoch, ak sa koná skrátené vyšetrovanie,
obžaloba odôvodnená byť nemusí. Zákonodarca pravidlá trestného stíhania takto stanovil zrejme z toho
dôvodu, že v rámci zabezpečenia hospodárnosti a efektivity trestného stíhania dospel k záveru, že v

jednoduchých veciach, kedy spis obsahuje len niekoľko desiatok strán, naozaj nie je potrebné obžalobu
odôvodňovať. V takomto prípade teda prokurátor v súlade s vôľou zákonodarcu môže vystupovať v
jednoduchejpozícii„poštára",ktorývpodstateobžalobnýmprípisomposunievecsúdu,abytenrozhodol,
či v konečnom dôsledku žalobca unesie alebo neunesie dôkazné bremeno.Pri zložitejších veciach, kde sa vykonáva vyšetrovanie, však zákonodarca jednoznačne pre žalobcu
stanovil prísnejšie pravidlá, zaviazal ho obžalobu odôvodniť, pričom pred odôvodnením obžaloby,

obdobne ako u odôvodnenia rozsudku, je potrebné rozumieť nielen štatistický, ale aj intelektuálny
(rozumový) rozbor dôkaznej situácie. Ak napríklad prokurátor navrhuje vo veci prečítať „listinné dôkazy,
ktoré dokumentujú predmetnú trestnú činnosť" musí tieto listiny nielen konkrétne menovať, ale musí aj
uviesť, z akého dôvodu tieto listiny majú relevanciu vo vzťahu k prejednávanej veci a čo majú dokazovať.
Samozrejme, môže to urobiť stručne, ale túto svoju povinnosť nemôže opomenúť.

Súd ešte raz zdôrazňuje, že v zásade nemá právo hodnotiť odôvodnenie obžaloby prokurátorom, pokiaľ
toto odôvodnenie existuje a obsahuje náležitosti opísané v § 235 písm. d) Trestného poriadku. V
tomto prípade však senát konštatoval, že toto odôvodnenie napriek reprodukcii časti spisu v podstate
neexistuje. Nastala teda situácia, kedy jeden z orgánov činných v trestnom konaní si nesplnil povinnosť
stanovenú zákonom, čo v každom prípade je formálnym pochybením, ktoré mal na mysli aj Najvyšší súd

SR vo vyššie uvedenom rozhodnutí. Toto pochybenie nielen že nedáva súdu podklad na hospodárne a
efektívne manažovanie kontradiktórneho procesu, ale, ako už bolo uvedené, je aj porušením práva na
obhajobu jednotlivých obvinených, ktorým nebolo predostreté odôvodnenie obžalobného návrhu, a teda
nemusí byť pre nich zrejmé, čo z úvah prokurátora majú vyvrátiť, s čím sa môžu stotožniť a podobne.

V kontradiktórnom procese by sudca naozaj mal byť len arbiter, ktorý posudzuje jemu
prezentovanú dôkaznú situáciu a intelektové výkony jednotlivých zainteresovaných. Zákonodarca v type
kontradiktórneho procesu, ktorý zaviedla Slovenská republika, však chce, aby mal k dispozícii nielen
spisový materiál (v zásade zachytávajúci len dôkazné prostriedky, ktoré majú k prejednávanému prípadu
vzťah), ale aby mal k dispozícii aj obžalobu, z ktorej mu je jasné, prečo prokurátor považuje za dôležité

tie ktoré dôkazy a nie iné, prečo verí jednej skupine osôb a druhej neverí a podobne. V takomto type
sporov, ako je prejednávaný prípad, súd musí mať právo podrobnejšie sa oboznámiť s argumentačnou
výbavou prokurátora už v obžalobe a toto právo nie je možné upierať ani obvineným - ak im je totiž
upreté, nevedia, na čo majú reagovať, voči akým argumentom sa brániť.

Treba len podotknúť, že zákonodarca v ustanovení § 168 Trestného poriadku stanovuje aj náležitosti
rozsudku, ktorý vyhlasuje súd, pričom aj tu je uvedené, čo sa všetko stručne v rozsudku uvedie (pozn.
súdu - v prípade opisu náležitostí obžaloby slovíčko „stručne" chýba...), pričom ak by súd v rozsudku
neuviedol všetko, čo § 168 Trestného poriadku spomína, odvolací súd má veľmi ľahkú úlohu, rozsudok
zruší a vráti ho pre jeho nepreskúmateľnosť z dôvodov, že neobsahuje náležitosti, ktoré zákonodarca

predpisuje. Podľa názoru senátu niet dôvodu takéto nároky na kvalitu rozhodnutia v trestnom konaní
neuplatňovať aj vo vzťahu k obžalobe a to o to viac, že aj prokurátor koná v mene štátu ako jedna zo
strán v konaní.

Prax, samozrejme, prináša prípady, kedy štátny žalobca neunesie dôkazné bremeno a aj z toho dôvodu

súd vynesie oslobodzujúci rozsudok, pričom vo veľkej väčšine prípadov postup štátneho žalobcu nie je
možné kritizovať z hľadiska jeho formálnych pochybení a ide o jednoduchý prípad, kedy prehral spor len
z dôvodu priklonenia sa súdu k názorom protistrany. Ak však štátny orgán zastupujúci obžalobu pochybí
pri plnení si svojich povinností súvisiacich s nedodržaním ustanovení zákona predpisujúcich náležitosti
ním vydaných rozhodnutí, ide o pochybenie, ktoré je formálneho charakteru a v konečnom dôsledku

znamená závažnú procesnú chybu, neumožňujúcu v takomto prípade súdne konanie ani začať.

Vyššie opísané stanoviská súdu sú v súlade aj s tým, čo vo svojom náleze III. ÚS 2/09 zo dňa 17.03.2018
uviedol aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej „ústavný súd"), ktorý nález mimochodom spomína
aj Generálny prokurátor SR v uznesení, ktorým zrušil právoplatné uznesenie prokurátorky o zamietnutí

sťažnosti obvineného U. (č.l. 37 - 41 spisu). Je síce pravdou, že obidve v tomto odseku spomenuté
rozhodnutia sa týkajú argumentačnej úrovne rozhodnutí o opravných prostriedkoch, neexistuje však
žiadny dôvod, ktorý by vylučoval vztiahnuť úvahy v tomto odseku vymenovaných orgánov ochrany
práva aj na obžalobu. Skôr naopak - obžaloba ako akt štátu nenapadnuteľný priamo subjektom ochrany
práva z hľadiska predpísanej argumentácie musí spĺňať minimálne také štandardy, ako odôvodnenia

„klasických" rozhodnutí orgánov prípravného konania. Ako už bolo uvedené, tieto štandardy sú síce
nižšie ako štandardy vzťahujúce sa na odôvodnenia súdnych rozhodnutí, na existenciu odôvodnenia,
ak je raz predpísané, však nemožno rezignovať úplne.Vovyššieuvedenomnálezeústavnéhosúdutentonajvyššíorgánústavnostidalzapravdusťažovateľovi,
ktorý sa sťažoval na nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia prokuratúry a v súlade so sťažovateľom
uviedol, že v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (právo na súdnu a inú právnu ochranu)

súčasťou obsahu práva na súdnu a inú právnu ochranu je aj právo účastníka konania na také
odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na dôležité právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom ochrany. Obdobne na túto otázku reagoval aj
Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu vo veci Garcia Ruiz v. Španielsko z 21.01.1999
a tiež ústavný súd vo veciach III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06 a III. ÚS 260/06).

Vo veci III. ÚS 2/09 ústavný súd doslova uviedol:

K úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií uplatňovania a ochrany
základných práv a slobôd svojich občanov. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva
alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v

zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní dostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z
nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a
ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto
uplatňovania a ochrany základných práv a slobôd (III. ÚS 60/04, II. ÚS 374/06).

Hociústavnýsúdvtejtoveciposudzovaluznesenieokresnejprokuratúry,anierozhodnutiavšeobecných
súdov, pri preskúmaní ktorých viackrát vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, pričom však všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam (napr. m. m.
IV. ÚS 115/03 a III. ÚS 209/04, I. ÚS 110/07), v danej veci nemohol prehliadnuť to, že ani iné orgány
verejnej moci nemôžu prijímať také rozhodnutia, ktoré môžu svojimi účinkami porušiť základné práva
slobody fyzických a právnických osôb, najmä ak nie sú odôvodnené, svojvoľné, arbitrárne a nedávajú
odpoveď na podstatu veci. Ústavný súd je toho názoru, že aj rozhodnutie okresnej prokuratúry by malo

obsahovať také odôvodnenie, ktoré odpovie na podstatné námietky sťažovateľa a dá mu na ne aspoň
stručnú odpoveď. V danom prípade sa to však nestalo.

Vychádzajúc z citovaného odôvodnenia napadnutého uznesenia a záverov zistených ústavným súdom
je zrejmé, že ide o arbitrárne rozhodnutie, zjavne neodôvodnené, a keďže neuvádza preskúmateľné

dôvody, na ktorých je založené, javí sa ústavnému súdu ako nezlučiteľné so základnými zásadami
vzťahu medzi orgánom verejnej moci a občanom vyplývajúcimi z druhej vety ustanovenia § 1 ods. 1
Trestného poriadku a z čl. 1 ods. 1 ústavy. Ústavný súd pripomína, že všetky štátne orgány, resp.
orgányverejnejmoci,súpovinnéinterpretovaťaaplikovaťprávopredovšetkýmzpohľaduúčeluazmyslu
ochrany ústavnou a medzinárodnými zmluvami garantovaných základných práv a slobôd fyzických osôb

a právnických osôb.

Aj tieto vety dávajú za pravdu tvrdeniu, že odôvodnenie obžaloby nemôže vyzerať spôsobom
„ten povedal to, ten zase tamto, v spise sa nachádzajú také a také listiny, nahrávky... a toto
všetko (bez akejkoľvek analýzy) obvinených usvedčuje..." Zákonodarca chcel, aby obžalobný návrh

obsahoval odôvodnenie s istými náležitosťami, pričom odôvodnenie musí spĺňať aspoň základné
atribúty intelektuálneho výkonu a súd i strany v konaní musia mať nárok na takéto odôvodnenie.
Inak je obžaloba neodôvodnená, čo napr. za situácie, ak by úplne chýbal odôvodňujúci text resp.
kolónka „odôvodnenie" by ostala prázdna, nepochybne viedlo k odmietnutiu obžaloby. Ak však text
za nadpisom „odôvodnenie" je len sumárom vyššie uvedených skutočností, ide o identický prípad -

obžaloba odôvodnenie neobsahuje, čo je typ formálnej chyby, ktorú zmieňuje aj vyššie spomenuté
rozhodnutie R 118/2014.

Treba ešte dodať, že tu nejde o porovnateľný prípad s predmetom sporu, ktorým sa Najvyšší súd SR
zaoberal v konaní 2 Tost 4/2014 a kde prvostupňový súd obžalobe nevytýkal formálne pochybenia

prípravného konania, ale vo svojej podstate mieru objasnenosti veci v rámci prípravného konania,
absenciu vykonania niektorých dôkazov a pod. V tejto veci súd, i keď by tiež mohol, nevytýka
prokurátorovi „nedosledovanie" niektorých vecí. Tu súd prokurátorke vytýka kvalitu textu nazvaného ako
„odôvodnenie", nakoľko text v tejto kolónke za odôvodnenie považovať nemožno.Pripustenie nemožnosti stanovovania deliacej čiary, za ktorou je možné konštatovať nesplnenie
povinnosti obsiahnuť v obžalobe všetky predpísané náležitosti jej odôvodnenia (povinnosť súdu

akceptovať akýkoľvek text obžalobného návrhu resp. jeho odôvodnenia) by znamenalo nielen absurdný
typ záťaže pre súd, ale hlavne by odobralo právo obhajoby čeliť úvahám prokurátora - keďže tieto
úvahy jej nie sú známe. Ak by sa judikatúra uberala k akceptácii akéhokoľvek obžalobného textu
s odôvodnením typu „... však prípadné lapsusy reparuje súd...", nepochybne by to bolo v rozpore
s autentickým výkladom Trestného poriadku platného v Slovenskej republike. Jej zákonodarca totiž

stanovil nielen (s niekoľko málo výnimkami) povinnosť predpísaným spôsobom odôvodňovať rozsudky
a uznesenia súdov, ale aj predpísaným spôsobom zdôvodňovať obžaloby, ak sa vo veci konalo
vyšetrovanie. Určite to neurobil s úmyslom, aby sa ako súčasť individuálneho právneho prostredia
toho ktorého jedinca bez ďalšieho akceptovala akákoľvek písomnosť meniaca kvalitu života. Nič
nenasvedčuje tomu, že by ustanovenie § 235 písm. d) Trestného poriadku bolo možné považovať za
obsolentné, prípadne by sa v zákone nachádzalo „len tak" - bez možnosti kontroly dodržania jeho

obsahu a bez možnosti nesenia následkov pre toho, pre koho toto pravidlo správania sa platí, teda
prokurátora.Naopak,ideoustanovenie,ktorémásvojrelatívnerigidnýobsahanietdôvoduvpríslušnom
štádiu trestného stíhania netrvať na plnení jeho obsahu. Samozrejme, rigidná aplikácia tejto normy
správania sa predpisujúcej úlohy prokurátorovi prichádza do úvahy naozaj len v hraničných prípadoch
a súd nie je mentorom prokurátora naprávajúcim každý jeho nedostatok. V tomto prípade však takýto

hraničný prípad nastal, preto súd ako podklad pre súdne konanie neprijal takto spracovanú obžalobu,
odmietol ju a vec vrátil do prípravného konania - predovšetkým z dôvodu umožnenia spracovania
obžaloby, ktorá by náležitosti vyššie uvedených ustanovení Trestného poriadku spĺňala.

Naozaj len na margo záverom tejto časti odôvodnenia tohto uznesenia je možné pripomenúť aj

porovnanie s povinnosťou policajta podľa § 209 ods. 1 Trestného poriadku, pokiaľ ide o predloženie
návrhu na podanie obžaloby a povinnosti odôvodniť takýto postup. Tu nejde o súdom skúmateľný akt
konštitutívneho charakteru meniaci právne postavenie trestne stíhanej osoby, napriek tomu aj takýto
návrh má svoje relatívne rigidne predpísané náležitosti. Ani tu niet dôvodu nevyžadovať ich plnenie
a je nanajvýš pravdepodobné, že prokurátor by v prípade potreby tak aj urobil a vec policajtovi vrátil.

Porovnanie, že prokurátor je v podstate policajtovi (vyšetrovateľovi) nadriadeným, môže mu prikázať
čokoľvek, zatiaľ čo súd vo vzťahu k prokurátorovi v takejto pozícii nie je, neobstojí. Podstatné je totiž to,
že v obidvoch prípadoch ide o normatívne pravidlo zaväzujúce orgán aplikujúci štátnu moc a takýto typ
normatívnych pravidiel musí byť vynútiteľný - inak by ich existencia nemala zmysel.

II.

Pokiaľ ide o výhrady súdu týkajúce sa nedodržania predpísaného postupu orgánov činných v trestnom
konaní, týkajú sa ustanovenia § 115 ods. 6 Trestného poriadku, ktoré upravuje procesný priebeh
odpočúvania a zaznamenávania telekomunikačnej prevádzky. Z tohto procesného ustanovenia je v

súvislosti s vecou potrebné citovať predovšetkým tú časť, ktorá stanovuje, že „Záznam telekomunikačnej
prevádzky sa na vhodných elektronických nosičoch uchováva v celosti v spise, ktorých kópie si môže
vyžiadať prokurátor a obvinený alebo obhajca. Po ukončení odpočúvania a záznamu telekomunikačnej
prevádzkysiobvinenýaleboobhajcamôžunasvojenákladyvyhotoviťprepiszáznamutelekomunikačnej
prevádzky v rozsahu, v akom to uznajú za vhodné".

Aj v tomto prípade ide o rigidné a nijak neobíditeľné ustanovenie - pravidlo Trestného poriadku. Súd si
uvedomuje,žemôžeísťoobrovskémnožstvoprevecnaozajnepotrebnýchinformácií(súkromnéhovory
preukázateľne nesúvisiace s vecou), elektronický nosič je však médium schopné bez akýchkoľvek
problémov tieto informácie uchovať, pričom ich existencia v celosti môže a nemusí byť pre posúdenie

trestnoprávneho rozmeru veci relevantná. Dôležité však je, že obhajoba musí mať dostupnú možnosť
toto posúdiť. Samozrejme, ten, kto žaluje, nemusí nevyhnutne prepísať tisícky odpočutých rozhovorov
(takéto počty evidentne sú i v tomto prípade) a navrhne prehratím alebo prečítaním prepisu vykonať len
tie, ktoré preukazujú jeho verziu priebehu udalostí. Je však stanovené, že musí predložiť (uchovať a
založiť do spisu) tento dôkaz minimálne v elektronickej verzii odkontrolovateľnej chronológiu priebehu

komunikácie v celosti a zaistiť tak možnosť kontextuálneho vysvetlenia komunikácie.

Tu treba dodať, že podľa názoru senátu nezaistenie takéhoto postupu, najmä ak sa ho obhajoba
nedožaduje(čojeajtentoprípad)vprípadeneodmietnutiaobžalobyvýsostneztohtodôvodu(odmietasalen pre „závažné procesné chyby") a v prípade odsudzujúceho rozsudku automaticky nedôvodí možnosť
vyslovenia porušenia ústavne a medzinárodno-právne garantovaného práva na spravodlivý proces
alebo na garanciu súdnej alebo inej ochrany. Minimálne formálne je však dôvodom na konštatovanie

procesných chýb, ktoré môžu mať závažný charakter. Mieru závažnosti pochybenia potom posudzuje
súd a to najmä v rámci posudzovania možností pri rozhodovaní pri predbežnom prejednaní obžaloby.
V tomto prípade, dajúc vec do súvislostí, o takéto závažné chyby v konečnom dôsledku porušujúce
ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby ide.

Hovory, ktoré vyšetrovateľ považoval za relevantné (elektronické nosiče a prepisy hovorov vrátane
príslušných úradných záznamov), sú v spise žurnalizované od č.l. 409 po č.l. 502, pričom k č.l. 413 sú
pripnuté v obálkach 2 CD nosiče, k č.l. 454 jeden CD nosič, k č.l. 461 jeden CD nosič, k 464 takisto
Jeden CD nosič a k č.l. 477 a 492 takisto jeden CD nosič. Medzi týmito stranami sú prepisy niektorých
hovorov, zrejme tých, ktoré vyšetrovateľ považoval za relevantné. Jednotlivé CD nosiče sú očíslované,
pričom na dvoch CD nosičoch z č.l. 413 je nahratých spolu 38 a 4, hovory, na ďalších CD je nahratých

postupne 2, 1, 7, 8 a 3 hovory. Hovory sú očíslované tak ako ich prepisy (prvé trojčíslie po označení
„raw-S"), pričom z hľadiska posúdenia ich chronológie sa na elektronických nosičoch nachádzajú len
dátumy úpravy", čo je v podstate jednotný časový údaj zrejme posledného času práce s predmetným
súborom - tu treba však podotknúť, že na prepisoch sa opis presného času komunikácie nachádza (nie
všetky hovory boli prepísané, čo samo o sebe za chybu považovať nie je možné).

Posudzujúc kontext situácie i obsah týchto v spise sa nachádzajúcich nosičov možno jednoznačne
konštatovať, že nejde o „uchovanie záznamu v celosti", ako to vyžaduje už citované ustanovenie
Trestného poriadku, ale o výber hovorov. Ako už bolo uvedené, spracovanie takéhoto výberu na
osobitných CD nosičoch nie je v rozpore so zákonom - ide o logický počin orgánov činných v trestnom

konaní - avšak uchovanie záznamu aj v celosti je požiadavka zákona. Preto nie je možné nekonštatovať,
že takýto postup orgánov činných v trestnom konaní je v rozpore s procesnými pravidlami, ktoré sa
výrazne dotýkajú práv obhajoby.

Takúto interpretáciu zákona (z hľadiska gramatického výkladu je nespochybniteľná) podporuje i jedno

z posledne spracovaných stanovísk kolégia Najvyššieho súdu SR pod č. Tpj 26/2018 (ide o stanovisko
spracované na základe rozhodnutia vo veci 5To 6/2017), kde je doslova uvedené:

Je v rozpore s ustanoveniami §§ 114 ods. 6 a o 115 ods. 6 Tr. por. a zároveň porušením práva na
spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, pokiaľ

orgány činné v trestnom konaní alebo súd neumožnia obvinenému a jeho obhajcovi oboznámiť sa so
všetkými vyhotovenými záznamami telekomunikačnej prevádzky a obrazovo-zvukovými záznamami,
týkajúcimi sa konania, ktoré je obvinenému kladené za vinu. Nie je prípustné, aby dotknuté orgány
selektívne sami vyhodnotili, čo je a čo nie je pre daný prípad relevantné z hľadiska uplatnenia práv
obhajoby.

Bude následne výlučným právom obvineného a jeho obhajcu, aby po poskytnutí záznamov na vhodných
elektronických nosičoch, orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu predložili doslovné prepisy tých
záznamov telekomunikačnej prevádzky, ktoré požadujú vykonať ako dôkaz.

Obdobne sa s vecou vysporiadal i Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku zo dňa 4. apríla 2017
č. 2742/12 vo veci Matanovič proti Chorvátsku (vo veci sťažovateľa existovali tiež záznamy, ktoré boli
zabezpečené a neboli zaradené do spisu), i keď treba podotknúť, že podstata tohto prípadu a sčasti
i prípadu, ktorý posudzoval Najvyšší súd SR spočívala v tom, že obhajobe bol odmietnutý prístup k
celému komplexu nahrávok.

Záverom súd poznamenáva, že tak argumenty zhrnuté pod bodom I. i argumenty zhrnuté pod bodom
II. by za istých okolností aj samy o sebe mohli byť spôsobilé doviesť súd k záveru, že obžalobu je
potrebné odmietnuť. Ich kumulácia je však za danej situácie z hľadiska posúdenia otázky, na ktorú dal

súd odpoveď týmto rozhodnutím, jednoznačná a senát priviedla k rozhodnutiu, ktoré je konkretizované
v jeho výroku.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť v lehote do 3 (troch) dní od
od jeho oznámenia, ktorú môžu podať prokurátor a obvinení. Sťažnosť sa

podáva na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica.
Sťažnosť má odkladný účinok.