Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, November 21, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/73/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200349
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200349.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu

JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: BIOCENTRUM, s.r.o., SNP 57,
Želiezovce, IČO: 36 283 185, zastúpeného: JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária,
Štúrova 13, Nitra, IČO: 47 249 650, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 100355343/2017 zo
dňa 24. 02. 2017, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100355343/2017 zo dňa
24. 02. 2017 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 104414798/2016 zo dňa 05. 12. 2016 a vec v

r a c i a Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého je i spis správneho orgánu prvého stupňa,
súd zistil a mal za preukázané, že daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

jún 2015 bola zameraná na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho
časti za zdaňovacie obdobie jún 2015. Kontrola bola u žalobcu vykonaná v zmysle § 46 ods. 2 daňového
poriadku, na základe oznámenia č. 20840325/2016 zo dňa 17. 09. 2015, začatá bola v deň uvedený v
oznámení, t. j. 08. 10. 2015.

2. Daňový subjekt podal dňa 25. 09. 2015 riadne daňové priznanie k dani z pridanej z pridanej hodnoty
zazdaňovacie obdobie jún 2015,vktoromsiuplatnilnároknaodpočítaniedanevsume14.516,87eura.

3. Právo na odpočítanie dane v uvedenej sume bolo uplatnené na základe 93 ks dokladov vyhotovených
v období od 01. 06. 2015 do 30. 06. 2015 elektronickou registračnou pokladnicou prostredníctvom
dokladov z ERP daňový subjekt deklaruje nákup tovaru - chemikálií od dodávateľa HANTER s.r.o.,
Preseľany nad Ipľom č. 25, 936 01 Šahy, IČO EE739770, DIČ 2022803376, IČ DPH SK2022803376.
Za zdaňovacie obdobie jún 2015 predložil daňový subjekt doklady z ERP od uvedeného dodávateľa v
sume spolu základ dane 72.584,21 eur, spolu DPH 20 % 14.516,87 eur, spolu celkom 87.101,08 eur.

4. Správca dane, na základe informácií dostupných z informačných systémov a výpisu z Obchodného
registra Okresného súdu Nitra, Oddiel Sr., Vložka číslo: 39100/N zistil, že dodávateľ daňového subjektu
je aktívna spoločnosť, ktorá sídli na drese Preseľany nad Ipľom č. 25, Šahy. Vychádzajúc z uvedenýchinformácií správca dane opakovane zasielal na adresu sídla dodávateľa výzvy na predloženie dokladov
a dôkazov, poskytnutie informácií a vysvetlení, ktoré by mohli byť použité pre správne určenie dane
u daňového subjektu. Poštový doručovateľ na uvedenej adrese identifikoval adresáta, ale zásielky

nikto neprevzal ani v odbernej lehote, čo svedčí o tom, že dodávateľ sa na tejto adrese nezdržiava a
nevykonáva tu svoju podnikateľskú činnosť. Dodávateľ na výzvy správcu dane nereagoval a dodanie
tovaru pre daňový subjekt tak týmto spôsobom nebolo preukázané.

5. Správca dane zistil, že od 10. 12. 2014 je konateľom spoločnosti H. V., Preseľany nad Ipľom č. 25,

Šahy a od 02. 09. 2015 aj I. G. č. XXX G.. Menom spoločnosti koná ktorýkoľvek z konateľov samostatne.
Správca dane predvolával oboch konateľov dodávateľa na ústne pojednávanie opakovane. Na ústne
pojednávanie sa dostavil len H. V., a to až na základe tretieho predvolania. Dňa 17. 02. 2016 sa H. V. pri
ústnom pojednávaní vyjadril k činnosti spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom. Aj napriek tomu, že
si je svojho postavenia - funkcie v spoločnosti vedomý, na chode spoločnosti sa aktívne nezúčastňuje
a o jej činnosti má obmedzené informácie. Štatutárny orgán dodávateľa nemá vedomosť o tom, akým

spôsobom dodávateľ uskutočňoval svoju podnikateľskú činnosť a nemá vedomosť ani o tom, kto sú jeho
obchodní partneri. Dodanie tovaru pre daňový subjekt nepotvrdil. Nepredložil správcovi dane žiadne
doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady dodávateľa argumentujúc tým, že tieto
doklady ako konateľ spoločnosti nemá k dispozícii a nachádzajú sa u pána N. N. V..

Podľa vyjadrenia H. V. v mene dodávateľa konal N. N. V., D. A. XXX/XX, T.. A. N. nie je zamestnancom
dodávateľa a v jeho mene konal vo všetkých veciach na základe ústnej dohody s konateľom
dodávateľa (možno aj písomnej, konateľ sa nepamätá). Dňa 19. 07. 2016 svedok N. N. V. pri ústnom
pojednávaní u správcu dane potvrdil, že od januára 2015 bol H. V. splnomocnený konať v mene
dodávateľa. Splnomocnenie, na základe ktorého tak činil, nepredložil pri ústnom pojednávaní a ani na

základe prijatého opatrenia. Rovnako nepredložil nijaké doklady preukazujúce hospodárske operácie
a účtovné prípady dodávateľa. Svedok tvrdil, že v mene dodávateľa vykonával prepravu a predaj
chemikálií. Čiastočne popísal spôsob vykonávania týchto činností, ktorý bol založený zväčša na ústnych
dohovoroch a fakticky nie je možné ho overiť. Pravdivosť svojich tvrdení a reálne dodanie tovaru
daňovému subjektu však nijako nepreukázal.

6. Správca dane zistil, že dodávateľ podal v zákonom stanovenej lehote posledné daňové priznanie k
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014. Za 1. štvrťrok 2015 a 2. štvrťrok
2015 nepodal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty ani na výzvy správcu dane. Práve skutočnosť,
že dodávateľ si opakovane neplnil svoje povinnosti platiteľa dane - nepodával daňové priznania k
dani z pridanej hodnoty, so správcom dane dlhodobo nekomunikuje a na sídle spoločnosti nepreberá

poštu, bola dôvodom na zrušenie registrácie pre daň. Rozhodnutím správcu dane zanikla dňa 31. 10.
2015 dodávateľovi platnosť osvedčenia registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 81
ods. 4 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. V priebehu výkonu daňovej kontroly u daňového subjektu,
podal dodávateľ dňa 05. 05. 2016 daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
2. štvrťrok 2015 a 3. štvrťrok 2015, v ktorých uviedol v porovnaní s predchádzajúcimi zdaňovacími

obdobiami nezvyčajne vysoké daňové povinnosti, ktoré však neboli uhradené. Dodávateľ v podaných
daňových priznaniach priznal dodanie tovaru a služieb v tuzemsku podľa § 8 a 9 zákona č. 222/2004
Z. z., keďže správcovi dane nepredložil potrebné evidencie a záznamy, nie je zrejmé na základe akých
podkladov daňové priznania podal, a či v nich priznal aj dodanie tovarov pre daňový subjekt.

7. Daňový subjekt predložil správcovi dane dňa 24. 08 2016 splnomocnenie zo dňa 10. 02. 2015.
Ide o kópiu listiny osvedčenú dňa 24. 08. 2016 obcou Sikenica. V rukou vyplnenom splnomocnení
V. U. splnomocňuje N. V. N. na všetky právne úkony ako napr. banka, DÚ a (evidentne dodatočne
dopísaná) obchodná činnosť. Splnomocnenie obsahuje odtlačok pečiatky dodávateľa, z jeho obsahu
je však zrejmé, že na uvedené úkony splnomocňuje N. osoba V. U. a nie spoločnosť HANTER, s.r.o.

zastúpená jej konateľom.

Svedok N. pri ústnom pojednávaní (zápisnica o ústnom pojednávaní za prítomnosti konateľa žalobcu zo
dňa 19. 07. 2016) uviedol, že chemikálie nakupoval výlučne z Maďarska od FERO GLOBUS Budapesť -
mená a kontakty si nepamätá. Tovar mal maďarský dodávateľ na základe telefonickej objednávky dodať

na Slovensko. N. tovar prevzal a skladoval v sklade v Preseľanoch nad Ipľom č. 25 na sídle dodávateľa.
Súhlas s využívaním nehnuteľnosti mal od majiteľa domu V., pretože dom bol jeho a aj tam býval. Na
adrese sídla nebola predajňa, len sklad, ktorý N. označil ako „jednoduchú drevenú šopu“ a v týchto
priestorochskladovalchemikálie.TovarnásledneN.sámrozvážalodberateľomnazákladetelefonickýchobjednávok a 90 % tovaru bolo dodané daňovému subjektu. Na mieste dodania v Želiezovciach Baranyi
odovzdal tovar a vystavil doklad z ERP. Uvádzal, že väčšinou tovar dodal v doobedňajších hodinách a
niekedy vystavil naraz aj tri bloky. Doklady z ERP boli vystavené elektronickou registračnou pokladnicou

s pridelením daňovým kódom 4002022803376001. Kód bol pridelený Daňovým úradom Nitra, kontaktné
miesto Šahy dňa 07 05. 2015 a zrušený 10. 02. 2016. V knihe elektronickej registračnej pokladnice
je uvedené, že elektronická registračná pokladnica bude umiestnená na predajnom mieste na adrese
Preseľany nad Ipľom č. 25, Šahy Na dokladoch z ERP je uvedená táto adresa ako adresa prevádzky.
Pokladnica nie je označená ako prenosná, resp. určená na ambulantný predaj. Svedok N. uviedol, že

pokladnicu nosil so sebou v aute a asi 2- 3 dni ju zobral k účtovníčke N. C. do S., ktorej nosil doklady
a ktorá podávala daňové priznania.

8. Správca dane zistil, že tento daňový subjekt (dodávateľ žalobcu) podal posledné daňové priznanie
za 4. štvrťrok 2014 a od januára 2015 daňové priznania nepodával. Daňové priznanie k dni z pridanej
hodnoty za 2. štvrťrok 2015 a 3. štvrťrok 201, ktoré sa týkali zdaňovacieho obdobia, za ktoré boli

vykonávané daňové kontroly u daňového subjektu (žalobca), boli podané až 05. 05. 2016, avšak
nadobudnutie tovaru z iného členského štátu sa v nich neuvádza.

Dňa 15 03. 2016 bola správcovi dane doručená obálka (prostredníctvom poskytovateľa poštových
služieb, odosielateľ uvedený - H. V.), v ktorej sa nachádzala Kniha elektronickej registračnej pokladnice

s prideleným DKP 4002022803376001. Do knihy boli vložené denné uzávierky len z niektorých dní roku
2015, nie kompletné informácie.

9. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2015 správca dane vyhotovil protokol č.
103836229/2016 zo dňa 06. 09. 2016 (ďalej „protokol“), ktorý bol daňovému subjektu doručený dňa 12.

09.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Doručením protokolu dňa
12. 09.2016 bola daňová kontrola ukončená (§ 46 ods. 8 zákona č. 563/2009 Z. z.). Žalobca v zmysle
Daňového poriadku bol vyzvaný na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole (výzvou zo dňa
06. 09. 2016), svoje procesné právo využil (§ 46 ods. 9 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní) a podal
písomné vyjadrenie zo dňa 26. 09. 2016. Pripomienky k protokolu správca dane so žalobám prejednal

dňa 01. 12. 2016 a spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní.

10. Správca dane vyhodnotil všetky zabezpečené dôkazy a následne vydal dňa 05. 12. 2016
rozhodnutie, v ktorom skonštatoval, že daňový subjekt si právo na odpočítanie dane z dokladov z
ERP uplatnil neoprávnene, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane v zmysle

ustanovenia § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti na ustanovenie § 51 ods. 2 zákona č.
222/2004 Z. z. Žalobca s rozhodnutím správcu dane nebol spokojný a v lehote stanovenej zákonom
podal odvolanie, o ktorom rozhodoval žalovaný a vydal žalobou napadnuté rozhodnutie.

II.

11. Rozhodnutím zo dňa 24. 02. 2017 č.100355343/2017 žalovaný ako odvolací orgán potvrdil
rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 104414798/2016 zo dňa 05. 12. 2016, ktorým podľa § 68 ods. 6

zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov určil rozdiel v sume 14.516,87 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie jún 2015, nadmerný odpočet nepriznal v sume 11.749,33 eur a vyrubil daň v sume 2.767,54
eur žalobcovi.

V rozhodnutí konštatoval, že daňovou kontrolou správca dane zistil porušenie ustanovení zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Na základe zistených skutočností
vydal rozhodnutie č. 104414798/2016 zo dňa 05. 12. 2016, ktorým určil daňovému subjektu rozdiel v
sume 14.516,87 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015.

Daňový subjekt si v podanom daňovom priznaní dňa 22. 07. 2015 k dani z pridanej hodnoty uplatnil
nadmerný odpočet v sume 11.749,33 eur. Správca dane však uvádza, že na základe zistených
skutočností bol daňový subjekt oprávnený uplatniť si v zdaňovacom období jún 2015 nadmerný odpočet
len v sume 2.767,54 eur. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval pravdivosť údajovuvedených daňovým subjektom v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobiejún2015,pričomsazameralajnaopodstatnenosťuplatneniaprávanaodpočítaniedanevsume
11.749,33 eur. Právo na odpočítanie dane v uvedenej sume bolo uplatnené na základe 93 ks dokladov

vyhotovených v období od 01. 06. 2015 do 30. 06. 2015 elektronickou registračnou pokladnicou.
Prostredníctvom dokladov z ERP daňový subjekt deklaruje nákup tovaru - chemikálu od dodávateľa
HANTER s.r.o., Preseľany nad Ipľom č. 25, 936 01 Šahy, IČO EE739770, DIČ 2022803376, IČ DPH
SK2022803376.Zazdaňovacieobdobie jún2015predložildaňovýsubjektdokladyzERPoduvedeného
dodávateľa v sume spolu základ dane 72.584,21 eur, spolu DPH 20 % 14.516,87 eur, spolu celkom

87.101,08 eur.

V rozhodnutí žalovaný konštatuje, že na základe predložených formálnych listinných dôkazov daňový
subjekt tvrdí, že tovar dodal označený dodávateľ. Realizácia korektných obchodných vzťahov je
transparentný dvojstranný akt, pri ktorom obe zúčastnené strany (dodávateľ aj odberateľ) vo vzťahu
k správcovi dane, bez akýchkoľvek pochybností, a aj s odstupom času preukážu ich reálne naplnenie

a vierohodnosť pôvodu predložených dokladov. V zmysle uvedeného správca dane preveroval
deklarované dodanie tovaru u uvedeného dodávateľa HANTER s.r.o. Poukázal na obsah listín
zadovážených v daňovej kontrole, svedecké výpovede a dospel k záveru, že pochybnosti o reálnom
uskutočnení deklarovaných dodaní tovaru medzi dodávateľom a daňovým subjektom podporuje aj fakt,
žedodávateľpodalvzákonomstanovenejlehoteposlednédaňovépriznaniekdanizpridanejhodnotyza

zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014. Za 1. Štvrťrok 2015 a 2. štvrťrok 2015 nepodal daňové priznanie
k dani z pridanej hodnoty ani na výzvy správcu dane. Rozhodnutím správcu dane zanikla dňa 31. 10.
2015 dodávateľovi platnosť osvedčenia registrácie pre daň z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 81
ods. 4 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. V priebehu výkonu daňovej kontroly u daňového subjektu,
podal dodávateľ dňa 05. 05. 2016 daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

2. štvrťrok 2015 a 3. štvrťrok 2015, v ktorých uviedol v porovnaní s predchádzajúcimi zdaňovacími
obdobiami nezvyčajne vysoké daňové povinnosti, ktoré však neboli uhradené. Dodávateľ v podaných
daňových priznaniach priznal dodanie tovaru a služieb v tuzemsku podľa § 8 a 9 zákona č. 222/2004
Z. z., keďže správcovi dane nepredložil potrebné evidencie a záznamy, nie je zrejmé na základe akých
podkladov daňové priznania podal, a či v nich priznal aj dodanie tovarov pre daňový subjekt.

Žalovaný konštatoval, že správca dane riadne vyhodnotil všetky zabezpečené dôkazy v súlade so
zákonom a stotožnil sa s jeho záverom v rozhodnutí, v ktorom skonštatoval, že daňový subjekt si
právo na odpočítanie dane z dokladov z ERP uplatnil neoprávnene, nakoľko neboli splnené zákonné
podmienky na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 písm. a/ v nadväznosti

na ustanovenie § 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. Právo odpočítať daň z tovarov a služieb
podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť. Ak je predmetom zdaniteľného obchodu tovar, ako v danom prípade, daňová
povinnosť vzniká podľa § 19 ods. 1 dňom dodania tovaru. Podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ tohto
zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, len daň z tovarov a služieb, ktoré použije

na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7 a rovnako iba v prípade, ak
je táto daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané.

Oprávnenosťuplatneniaprávanaodpočítaniedanenemôžebyťposudzovanávýlučnepodľaformálnych

náležitostídokumentov.Nazákladevýsledkovdokazovania všaknebolopreukázané,žetentokonkrétny
dodávateľ daňovému subjektu tovar uvedeného druhu, v uvedenom objeme a cene reálne dodal. Ak
nebolo preukázané, že dodávateľ tovar dodal, nevznikla mu potom z tohto titulu ani daňová povinnosť.
Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa, daňový subjekt ako odberateľ si nemohol uplatniť
právo na odpočítanie dane z dokladov z ERP, nakoľko doklady z ERP neboli vystavené na základe

reálneho plnenia uskutočneného zo strany subjektu na nich uvedenom ako dodávateľ (platiteľ dane).

III.

12. Žalobca s rozhodnutím žalovaného nebol spokojný a v lehote stanovenej zákonom podal na
tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého
stupňa a ich zrušenia a vrátenia na ďalšie konanie. Uviedol, že s uvedenými závermi správcu danesa daňový subjekt nestotožňuje a je toho názoru, že v konaní postupoval podľa platných ustanovení
zákona č. 222/2004 Z. z. Domnieva sa však, že práve správca dane pri daňovej kontrole, ako aj vo
vyrubovacom konaní postupoval v rozpore s ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z., v rozpore s

ust. § 3 ods. 1, 2, 3 ako aj v rozpore s ust. § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. Porušenie týchto ustanovení
vníma ako príčinu nezákonnosti rozhodnutia správcu dane a dôvod na jeho zrušenie.

Žalobca tvrdí, že bol postupom a rozhodnutím žalovaného, resp. Daňového úradu v Nitre, pobočky
Nové Zámky ukrátený a poškodený na svojich subjektívnych právach, nakoľko napadnuté rozhodnutie

vychádzalo z neprávneho právneho posúdenia veci, napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nedostatok alebo nezrozumiteľnosť dôvodov, ako aj zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ
napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, resp.
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, a preto v zmysle ustanovenia § 177

SSP podáva týmto prostredníctvom zástupcu v zákonnej lehote a z dôvodov v tejto žalobe uvedených
(všeobecnú) správnu žalobu na ochranu jeho subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej
správy, pričom k jednotlivým dôvodom uvádza nižšie nasledovné konkrétne skutkové a právne dôvody.

Žalobca namietal, že v predchádzajúcich konaniach, sa napriek tomu, že žalobca nijako neporušil

svoje povinnosti, sú mu na jeho ťarchu a k jeho zodpovednosti pričítané porušenia povinností či už
jeho dodávateľa, resp. aj daňového úradu, pričom závery a ich odôvodnenie najviac odporuje príslušnej
judikatúre Súdneho dvora EU na úseku DPH, ako aj slovenskej zákonnej úprave, keď sa rozhodnutia
opierajú o konštatované porušenia povinností žalobcu podľa ustanovenia § 49 ods. 1, ods. 2 písm.
a) zákona č. 222/2004 Z. z., ku ktorým podľa názoru žalobcu nedošlo, resp. neboli preukázané, keď'

na druhú stranu tvrdenia žalobcu v rámci daňovej kontroly neboli nijako vyvrátené s tým, že na ich
odmietnutie nestačí podľa názoru žalobcu len formálne konštatovania správcu dane bez toho, aby ich
akokoľvek fakticky odôvodnil, keď závery žalovaného, resp. správcu dane sú neodôvodnené, pričom
nedostatočne zistený skutkový stav je de facto v rozpore s obsahom administratívnych spisov. Uviedol,
že viaceré závery žalovaného, alebo správcu dane sú irelevantné, nelogické, odporujúce zásadám

slovenského právneho poriadku, v priamom rozpore s ustálenou výkladovou ako aj aplikačnou praxou.
Žalobca za zjavne nedôvodný považuje záver správcu dane, na ktorý sa odvoláva aj žalovaný v svojom
odôvodnení, podľa ktorého ohľadom doručovania dodávateľovi žalobcu, ako podľa zistenia správcu
dane aktívnej spoločnosti, mal poštový doručovateľ na uvedenej adrese identifikovať adresáta, ale
zásielky nikto nepreberal, a to ani v odbernej lehote, čo má podľa správcu dane svedčiť o tom, že sa

dodávateľ na tejto adrese nezdržiava a nevykonáva tu svoju podnikateľskú činnosť. V tejto súvislosti
pripomínam, že dodávateľom žalobou bola právnická osoba, ktorá môže svoju podnikateľskú činnosť
(ak nejde o mobilný predaj/služby) vykonávať' v zásade v svojom sídle, ak nemá zriadené, a na
živnostenskomregistriohlásenéinéprevádzkarne!Rovnakoniejezrejmé,akosamôžeprávnickáosoba
nezdržiavať na adrese svojho sídla, ak podľa hmotného práva, je sídlom, a miestom podnikania v zásade

adresa sídla obchodnej spoločnosti zapísaná v Obchodnom registri, keď' viacero predpisov v súvislosti
s takto registrovanou adresou sídla spája viaceré právne fikcie.

Poukázal na výpoveď svedka - pán N. N. V., ktorý výslovne uviedol, že na tejto adrese mal dodávateľ
žalobcu sklad. Rovnako neobstoja závery orgánov verejnej správy, že obchodné vedenie spoločnosti,

t. j. pôsobnosť konateľa jednať v mene spoločnosti nie je možné preniesť na inú osobu. Rovnako
neobstoja závery orgánov verejnej správy ohľadom spochybnenia oprávnenia pána N. N. V. konať v
mene dodávateľa žalobcu, keď toto splnomocnenie potvrdil aj konateľ spoločnosti HANTER, s.r.o. pán
H. V. aj pán N. N. V., keď pre účely daňového konania bolo daňovému úradu v Šahách predložené
písomné splnomocnenia. Naviac podľa ustanovenia § 33 Občianskeho zákonníka pre prípad, že

splnomocnenec prekročí svoje oprávnenie, a splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec
konal svoj nesúhlas platí, že prekročenie schváli, keď podľa ustanovenia § 16 Obchodného zákonníka
podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni (primerane osoba, disponujúca ERP,
registrovanou na spoločnosť HANTER, s.r.o.), ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na
to nie je oprávnená.

Uviedol, že neprávnou je aj premisa žalovaného v tom, že realizácia korektných obchodných vzťahov
je transparentný dvojstranný akt, pri ktorom obe zúčastnené strany (dodávateľ aj odberateľ) vo vzťahu
k správcovi dane, bez akýchkoľvek pochybností, a aj s odstupom času, preukážu ich reálne naplneniea vierohodnosť pôvodu predložených dokladov. Ak je táto premisa vykladaná nedôvodne na ťarchu
žalobcu, v dôsledku aj čoho je všetka zodpovednosť, a to aj za konania spoločnosti HANTER, s.r.o.,
resp. aj za správcu dane, prenesená výlučne na žalobcu, nepochybne tak ide aj v tomto smere o zásah a

poškodenie subjektívnych práv žalobcu. Vytkol žalovanému a správcovi dane, že overenie skutočnosti,
že spoločnosť HANTER, s.r.o. bola v rozhodnom čase registrovaným platiteľom dane z pridanej
hodnoty bolo nedostatočné a poukázal na skutočnosti uvedené v rozhodnutí žalovaného, resp. správcu
dane, podľa ktorých spoločnosť HANTER, s.r.o., v čase kontroly bola aktívna spoločnosť (zrušenie jej
registrácie pre DPH k 31. 10. 2015). Je toho názoru, že ak registrácia spoločnosti HANTER, s.r.o. v čase

dodávok nebola zrušená, nemal žalobca dôvod nedôverovať štátom vykonanej registrácii a akokoľvek
pochybovať a/alebo preverovať plnenie si povinností jeho dodávateľa voči orgánom verejnej správy.
Ďalšou skutočnosťou, ktorá vyplýva z napadnutého rozhodnutia, resp. predchádzajúceho postupu
orgánov verejnej správy, ktoré mohlo mat' za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej,
je to že správca dane, ale ani žalovaný sa akokoľvek z hľadiska dokazovania a zisťovania skutkového
stavu veci okrem jeho predvolania nezaoberali osobou ďalšieho konateľa spoločnosti HANTER, s.r.o.,

pánom I. G., a to najmä v súvislosti s opakovaným konštatovaním záveru, na ktorom sú rozhodnutia
či už správcu dane, resp. žalovaného postavené, a to že dodanie tovaru nebolo preukázané. V
tomto smere nebol bez ďalšieho ďalší samostatne konajúci konateľ dodávateľa žalobcu prekvapivo
akokoľvek vyťažovaný. Na druhú stranu dodanie tovaru, ktoré napokon potvrdil aj pán N., mohlo byť
preukázané výsluchom zamestnancov žalobcu, čo žalobca navrhol avšak správca dane, ani žalovaný

ich napriek jeho návrhu nevykonal, a tento postup adekvátne nezdôvodnil. Absurdne pritom v tejto
súvislosti vyznieva tvrdenie žalovaného, že žalovaným de facto nespochybnený fakt, že chemikálie boli
spotrebované na zaregistrovaných parcelách, aj s uvedením konkrétnych mechanizmov, ešte nie je
dôkazom o tom, že chemikálie v uvedenom druhu, objeme a cene boli skutočne dodané označeným
dodávateľom.

Ďalej žalobca uviedol, že neobstojí ani záver žalovaného resp. správcu dane o nepreukázaní dodania
tovaru, ktorý vyvodil z rozporného označenia maďarských dodávateľov tovaru, a to spoločnosti FERO
GLOBUS Budapesť, ktorého označil pán N. na strane jednej a spoločnosti Sentimento Kft., Érd, ktorého
na základe vyjadrenia pána N. pri osobnom stretnutí pri dodávke tovaru označil konateľ žalobcu, W..

A., čím mal byt' spochybnená dodávka tovaru ako taká. Rovnako ani fakt, ak nebol správcom dane,
resp. žalovaným ďalej preverený v intenciách ustanoveniam § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.,
že z dodatočných daňových priznaní spoločnosti HANTER, s.r.o. za 2. a 3. štvrťrok 2015 vyplynulo
priznanie dodania tovaru v tuzemsku, avšak bez uvedenia nadobudnutia tovaru z iného členského štátu
nevyvracia bez ďalšieho dodanie tovaru. Žalobca odmietol názor žalovaného, že nebolo možné vykonať

výsluch účtovníčky dodávateľa žalobcu, označenej pánom N. ako N. C. zo S., keď z kompetencií a
vedomosti správcu dane muselo byť zrejmé, kto mal alebo má s daňovým úradom uzatvorenú dohodu
o elektronickej komunikácii, čo napokon vyplýva aj z jeho záveru, že dodatočne po lehote podané
elektronické daňové priznania nemali byt' podané prostredníctvom pani N. C. zo S., tzn. že boli podané
inou osobou.

Žalobca v žalobe poukázal na rozsudok Súdneho dvora EU č. C - 142/11, Peter Dávid proti Némzeti
Adó - és Vámhivatal Dél - alföldi Regionális Adó Föigazgatósága zo dňa 21. 06. 2012, podľa ktorého
sa články 167, 168 písm. a), 178 písm. a), 220 ods. 1 a 226 Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11.
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátna prax,

podľa ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať od DPH, ktorú má zaplatiť, DPH
splatnú alebo zaplatenú na vstupe z prijatých služieb z dôvodu, že vystaviteľ faktúry za tieto služby konal
nečestne, bez toho aby tento orgán objektívne preukázal, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala
vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočítanie DPH je súčasťou daňového podvodu zo
strany tohto vystaviteľa je v rozpore s uvedenými ustanoveniami.

Z vyššie uvedeného zároveň vyplýva, že ak malo byť dôvodom na určenie rozdielu v sume nadmerného
odpočtu 14.516,87 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 a zníženie
nadmerného odpočtu za toto zdaňovacie obdobie zo sumy 14.516,87 eur na sumu 2.767,54 EUR,
žalobcovi porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a ustanovenia § 49 ods. 2, písm. a) zákona č. 222/2004 Z.

z., keďže žalobca tieto svoje povinnosti neporušil, je rozhodnutie či už správcu dane, ale aj rozhodnutie
žalovaného nezákonné, v rozpore so zákonom, a to na základe nesprávneho právneho posúdenia a
rozporu skutkového stavu, na ktorom sú rozhodnutia založené, s administratívnymi spismi, resp. v nich
nemá oporu, nakoľko z nich porušenie predmetných povinností nevyplýva.Z uvedeného je zrejmé, ak je podkladom pre napadnuté rozhodnutie nesprávne zistený skutkový
stav, ktorý je naviac aj nesprávne právne posúdený, ak zistenie skutkového stavu je pre nevykonanie

viacerých dôkazov, resp. pre dokazovanie vykonané v rozpore s ustanovením § 24 ods. 2 zákona č.
563/2009 Z. z. nedostatočné, ak v dôsledku toho sú postupy orgánov verejnej správy neodôvodnené
a rozhodnutia nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť (viaceré de facto len konštatované závery alebo
odmietnutia predložených dokladov nie sú nijako odôvodnené, procesný postup - nevykonanie ďalších
dôkazov nevysvetlený) a nedostatok dôvodov, a ak má súd v zmysle ustanovenia § 119 SSP vychádzať

zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, sú bez ďalšieho dané dôvody na zrušenie
rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica zo dňa 11. 05. 2017, číslo 100830417/2017,
a to v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1, písm. c), d), e), f) a napokon aj g) SSP. Alternatívne
navrhol správnemu súdu vykonať dokazovanie v zmysle ustanovenia § 120 SSP na preukázanie vyššie
uvedených skutočností ako aj na potvrdenie vyššie uvedených námietok, (špecifikované v žalobe), resp.
výsluch zamestnancov žalobcu a ďalších osôb uvedených v žalobe ohľadom otázky dodania tovaru,

resp. vzniku daňovej povinnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v spojení
s ustanovením § 49 ods. 1, ods. 2, písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. Žalobca tiež navrhol, aby súd
vykonal dopyt na zahraničných dodávateľov tovaru, a to spoločnosti Sentimento Kft., Érd, resp. FERO
GLOBUS, Budapešť.

IV.

13. Žalovaný v replike (písomné vyjadrenie k podanej žalobe, § 106 SSP) uviedol, že

správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
jún 2015 a júl 2015 až september 2015. Na základe predložených dokladov je zrejmé, že žalobca si
v zdaňovacom období jún 2015, tak ako aj v iných kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, uplatnil
právo na odpočítanie dane v sume 14.516,87 eur na základe konkrétnych dokladov vyhotovených
elektronickou registračnou pokladnicou (ďalej „doklady z ERP"), na ktorých je v pozícii dodávateľa

uvedený daňový subjekt HANTER s.r.o., Preseľany nad Ipľom č. 25, 936 01 Šahy, IČO 44739770,
DIČ 2022803376, IČ DPH SK2022803376 (ďalej „dodávateľ). Prostredníctvom 93 ks dokladov z
ERP žalobca deklaruje nákup chemikálií. Dokazovaním však nebolo preukázané, že tovar uvedeného
druhu, objemu a ceny bol žalobcovi skutočne dodaný deklarovaným dodávateľom tak, ako to žalobca
tvrdí na základe predložených dokladov z ERP. Uplatnenie práva na odpočítanie dane žalobcom na

základe predložených dokladov z ERP je neoprávnené, nakoľko skutočnosti uvedené na dokladoch
nezodpovedajú reálnemu plneniu zo strany subjektu na nich uvedenom ako dodávateľ. Na prijatie
takéhotozáverumalsprávcadaneobjektívnedôvody-dodanietovarunebolopreukázanédeklarovaným
dodávateľom. Konateľ dodávateľa (H. V.) nemá vedomosť o činnosti spoločnosti, v ktorej je štatutárnym
orgánom. Nevie identifikovať svojich obchodných partnerov a nedisponuje dokladmi preukazujúcimi

hospodárske operácie a účtovné prípady. V mene dodávateľa konala osoba (N. N. V.), ktorej oprávnenie
na takúto činnosť je sporné. Aj napriek tomu, že táto osoba sa hlási k uskutočneniu dodávok tovaru,
svojetvrdeniapreukázaťnevie.Dokladyaevidenciedodávateľasprávcovidanenikdynebolipredložené.
Okolnosti za akých boli podané daňové priznania dodávateľa k dani z pridanej hodnoty (len za
kontrolované zdaňovacie obdobia, a to až v čase výkonu daňovej kontroly u žalobcu), spôsob, akým

bola realizácia zdaniteľných plnení popísaná, vyjadrenia zúčastnených osôb a tiež spôsob vystavovania
dokladov svedčí o účelovom a netransparentnom konaní. Dodanie tovaru nebolo preukázané ani
samotnýmžalobcomaokremtohožalobcapreukázateľnemalalebomoholvedieť,žesasvojímkonaním
zúčastňuje zneužívajúceho konania vo vzťahu k štátnemu rozpočtu. Všetky uvedené skutočnosti
vyplývajú z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, i zo samotného spisového materiálu. Žalobcovi

bol poskytnutý dostatočný priestor, aby pravdivosť svojich tvrdení a oprávnenosť uplatnenia práva na
odpočítanie dane preukázal. Žalobca si svoju dôkaznú povinnosť v danom smere nesplnil dostatočne
a správca dane konštatoval, že neboli splnené podmienky na odpočítanie dane uvedené v ustanovení
§ 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej „zákon č. 222/2004 Z. z.. Žalobcovi určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 10.353,34

eur, čo vo svojom rozhodnutí aj náležite odôvodnil.

Žalovaný v rámci odvolacieho konania, rozhodnutie správcu dane preskúmal a konštatoval, že
rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu je v súlade s požiadavkami príslušnýchzákonnýchustanovení.Stotožňujesaspostupomsprávcudanearovnakosjehoposúdenímskutkového
stavu veci. Správca dane postupoval v súlade so základnými zásadami správy daní a podľa všeobecne
záväznýchprávnychpredpisov.Chránilzáujmyštátuaobcíadbalpritomnazachovávanieprávaprávom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupoval v úzkej súčinnosti so
žalobcom a inými osobami a poskytol im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Získané
dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalobca nepredložil v priebehu
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania v danej veci relevantný dôkaz, ktorý preukazuje oprávnenosť

uplatnenia si práva na odpočítanie dane z predložených dokladov z ERP. Vo svojom odvolaní žalobca
nepodal námietky, ktoré by zakladali dôvod na zrušenie rozhodnutia správcu dane tak. ako to požadoval.
Všetky svoje závery žalovaný odôvodnil vo svojom rozhodnutí.

Žalovaný po preštudovaní predmetnej žaloby konštatuje, že žalobca na deviatich stranách svojej žaloby
prezentuje len svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného. V danom smere neuvádza nijaký

relevantný dôkaz, ktorý by mal vplyv na výrok rozhodnutia žalovaného či správcu dane, a s ktorým by
sa žalovaný už nebol vysporiadal. V konečnom dôsledku však táto všeobecná nespokojnosť žalobcu
vychádza len z jeho presvedčenia, že správca dane nevyhodnotil dôkazy podľa jeho predstáv, a to
výlučne v jeho prospech. Žalovaný v tomto vyjadrení odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia správcu
dane a odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v spojitosti s predloženým administratívnym spisom.

V danej veci je názor žalovaného nemenný. Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane bola
skutočnosť, že oprávnenosť tohto práva žalobcom nebola preukázaná. Aj napriek jasným faktom, ktoré
podporujúzáverysprávcudaneažalovaného,žalobcavosvojejžalobezarelevantnénámietkypovažuje
vysvetlenia ohľadne možnosti využívania sídla právnickou osobu, možnosti udelenia splnomocnenia, či
prokúry a idealistických predstáv správcu dane o fungovaní podnikateľského prostredia v Slovenskej

republike, alebo vôbec o podnikaní ako takom.

K námietke žalobcu, v ktorej považuje za nedôvodný záver správcu dane a žalovaného, ktorí tvrdia,
že dodávateľ sa na adrese sídla nezdržiava a nevykonáva tu svoju podnikateľskú činnosť uviedol, že
správca dane vychádzal z údajov informačných systémov a Výpisu z Obchodného registra Okresného

súdu Nitra Oddiel: Sro, Vložka číslo: 39100/N je dodávateľ aktívna spoločnosť, ktorá sídli na adrese
Preseľany nad Ipľom č. 25, Šahy a opakovane zasielal na adresu sídla dodávateľa výzvy na predloženie
dokladov a dôkazov, poskytnutie informácií a vysvetlení, ktoré by mohli byt' použité pre správne určenie
dane u žalobcu. Poštový doručovateľ na uvedenej adrese identifikoval adresáta, ale zásielky nikto
neprevzal ani v odbernej lehote, čo svedčí o tom, že dodávateľ sa na tejto adrese nezdržiava a

nevykonáva tu svoju podnikateľskú činnosť. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 písm. a) zákona č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník je osoba zapísaná v obchodnom registri podnikateľ. Podnikaním
sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Ak je podnikateľom právnická osoba, ako v danom
prípade, v jej mene koná štatutárny orgán alebo za ňu koná zástupca. V zmysle uvedeného žalovaný

nespochybnil, že dodávateľ má v obchodnom registri nahlásenú adresu sídla Preseľany nad Ipľom č. 25,
na základe objektívnych skutočnosti konštatuje, že tu ako podnikateľ nevykonáva svoju podnikateľskú
činnosť prostredníctvom svojich štatutárnych orgánov, resp. prostredníctvom svojho zástupcu.

Zodpovednosť konateľa pri výkone jeho funkcie upravuje ustanovenie § 135a zákona č. 513/1991

Zb. Obchodný zákonník. Hlavnou úlohou konateľa je obchodné vedenie spoločnosti - rozhodovanie
akéhokoľvek druhu o veciach konkrétnej spoločnosti, okrem vystupovania navonok v postavení
štatutárneho orgánu. Funkcia konateľa je priamo spätá s konkrétnou fyzickou osobou a nie je možné ju
ako takú preniesť na základe plnomocenstva na inú osobu. Dôvodom, je okrem subjektívnych faktorov
aj skutočnosť, že konateľom môže byt' len bezúhonná osoba v zmysle platných právnych predpisov.

Ako sme uvideli vyššie, dodávateľ je právnická osoba definovaná ako podnikateľ (osoba zapísaná
v obchodnom registri). Právnická osoba koná štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. V
mene právnickej osoby (dodávateľa) teda mohol konať jej štatutárny orgán. prípadne zástupca. ktorého
právnická osoba splnomocnila. Na základe takto udelenej generálnej plnej moci dodávateľa zastupoval
v daňovom konaní (výlučne v daňovom konaní) p. N. N.. V priebehu výkonu daňovej kontroly dane

z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 predložil žalobca správcovi dane dňa 24. 08.
2016 Splnomocnenie zo dňa 10. 02. 2015. Ide o kópiu listiny osvedčenú dňa 24. 08. 2016 obcou
Sikenica (kópia súhlasí s originálom). V rukou vyplnenom splnomocnení V. U. splnomocňuje N. V. N.
na všetky právne úkony ako napr. banka, DÚ a (evidentne dodatočne dopísaná) obchodná činnosť.Splnomocnenie obsahuje odtlačok pečiatky dodávateľa, z jeho obsahu je však zrejmé, že na uvedené
úkony splnomocňuje N. osoba V. U. a nie spoločnosť HANTER, s.r.o. zastúpená jej konateľom. Z
tohto splnomocnenia je zrejmé, že N. V. N. nebol oprávnený konať za právnickú osobu (dodávateľa).

Žalovaný ešte doplní definíciu prokúry - prokúrou splnomocňuje rovnako podnikateľ (osoba zapísaná v
obchodnomregistri,t.j.dodávateľ)prokuristunavšetkyprávneúkony,kuktorýmdochádzapriprevádzke
podniku, aj keď sa na ne inak vyžaduje osobitné plnomocenstvo. Na základe uvedených skutočností
je zrejmé, že v danom prípade nešlo o prokúru a ak žalobca na základe predloženého splnomocnenia
považoval N. V. N. za osobu oprávnenú konať v mene dodávateľa. Svedčí to o nedostatočnej

starostlivosti s akou si preveril svojho obchodného partnera. Žalobca odmieta prijať zodpovednosť za
svojho obchodného partnera, ktorého si sám vybral a ktorého sám vyhodnotil ako dôveryhodného. Ako
sa ukázalo, toto hodnotenie bolo mylné. Svoju nedostatočnú obozretnosť deklaruje aj v samotnej žalobe,
keď uvádza, že v čase uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných plnení bol dodávateľ registrovaným
platiteľom dane z pridanej hodnoty. Žalobca uvádza, že nemal dôvod nedôverovať štátom vykonanej
registrácii a akokoľvek pochybovať alebo si preverovať svojho dodávateľa. Naopak, zodpovednosť

presúvanasprávcudane,ktorýmoholalebomal,podľajehonázoru,zistiťdôvodynazrušenieregistrácie
už skôr.

Žalobca si, ako platiteľ dane z pridanej hodnoty, uplatnil konkrétne právo na odpočítanie dane
odvolávajúc sa pri tom na zákon č. 222/2004 Z. z., musí byt' schopný preukázať, že toto právo bolo

uplatnené po splnení podmienok, ktoré tento zákon striktne určuje. Nie je možné zmierniť prísne
podmienky pre uplatnenie si právna na odpočítanie dane len pre nedostatočnú obozretnosť žalobcu,
ktorý mal a mohol vedieť, že sa svojím konaním zúčastňuje zneužívajúceho konania. Na základe
uvedeného a s odvolávkou na všetky zistené objektívne skutočnosti, žalovaný konštatuje, že správca
dane bol oprávnený zamietnuť žalobcovi právo na odpočítanie dane. Zákon č. 222/2004 Z. z. upravuje

tuzemský princíp mechanizmu dane z pridanej hodnoty. Jeho jednotlivé ustanovenia sú však priamo
transponované zo Smernice RADY 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty a je teda možné ho chápať euro konformným spôsobom v súlade s právnou úpravou
celého Spoločenstva. Tu je potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry sa subjekty nemôžu
dovolávať právnych noriem Spoločenstva podvodne alebo ich zneužívať. Boj proti podvodom, daňovým

únikom a prípadným zneužívaniam je cieľom uznaným a podporovaným Smernicou RADY 2006/112/ES
z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Smernicou RADY 2006/112/ES z
28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je potrebné vykladať v tom zmysle,
že bráni právu platiteľa dane na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, keď plnenia
predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. Tieto závery podporilo aj množstvo judikátov

európskeho súdneho dvora, medzi nimi aj rozsudok, na ktorý sa žalobca vo svojej žalobe odvoláva
(Rozsudok Súdneho dvora EU č. C - 142/11, Peter Dávid proti Némzeti Adó - és Vámhivateal Dél - alföldi
Regionális Adó Föigazgatósága zo dňa 21. 06. 2012).

Žalovaný poukázal na ustanovenie § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a uviedol, že správca dane vedie
dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V kompetencii správcu dane je tiež hodnotenie
získanýchdôkazov,čožalobcavosvojejžalobenespochybňuje.Opakovanesavšakodvolávanadôkazy
a návrhy na dokazovanie, ktoré podľa jeho názoru správca dane nevykonal, resp. správne nevyhodnotil

a tento postup adekvátne nezdôvodnil. V danej súvislosti menuje osobu I. G. (jedného z konateľov
dodávateľa od 02. 09. 2015). Sám žalobca uviedol, že v súvislosti s dodávateľom konal len s osobou N.
V. N. a v žalobe prezentuje I. G. ako osobu, ktorá by dodávky tovaru mohla potvrdiť a preukázať. I. G.
bol ako konateľ dodávateľa opakovane predvolávaný a vyzývaný na poskytnutie vyjadrení a predloženie
dokladov, svoju povinnosť v danom smere si však nesplnil. Žalobca tiež vyjadril odmietavý postoj k

tvrdeniu správcu dane a žalovaného, že nebolo možné vykonať výsluch účtovníčky N. C.. Tento postoj
však vo vzťahu k skutkovému stavu odôvodnil zmätočne. Správca dane a ani žalovaný okrem označenia
„N. C. zo S." nemá k dispozícii nijaké iné identifikačné údaje tejto osoby a z uvedeného dôvodu nebolo
možné uskutočniť v danom smere ďalšie dokazovanie. Z informačných systémov finančnej správy je
zrejmé, že dodávateľ mal od 15. 08. 2015 do 08. 09. 2015 určeného zástupcu pre elektronické

doručovanie. Touto osobou bola V. C. a nie N. C. tak, ako to tvrdí dodávateľ a žalobca. V súvislosti
s návrhmi a dokladmi, ktoré žalobca predložil pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie jún 2015
správca dane i žalovaný konštatovali, že potvrdenie zamestnancov žalobcu, že žalobca vykonáva
činnosti v ekologickej poľnohospodárskej výrobe, že pri svojej činnosti aplikuje chemické prostriedky napoľnohospodárskeporasty,žedisponujeosvedčenímoregistráciivinohradov,ovocnýchsadovavyužíva
na svoju ekonomickú činnosť poľnohospodársku pôdu nie je dôkazom o tom, že tovar v uvedenom
druhu, objeme a cene mu bol dodaný dodávateľom (spoločnosťou HANTER s.r.o.). Žalovanému nie je

zrejmé, aké ďalšie zdôvodnenie by mal k tomuto logickému konštatovaniu žalobcovi poskytnúť. Potrebe
uniesť dôkazné bremeno primárne na strane žalobcu sa vo svojich vyjadreniach venoval správca dane
i žalovaný.

Sporne tiež vyznieva tvrdenie žalobcu o domnelom maďarskom dodávateľovi chemikálií, ktorý mal

tovar dodať dodávateľovi a ten následne žalobcovi. N. pri ústnom pojednávaní uviedol, že chemikálie
nakupoval výlučne z Maďarska od FERO GLOBUS Budapešť - mená a kontakty si nepamätá. Podľa
vyjadrenia žalobcu však tovar dodávateľovi dodala spoločnosť Sentimento Kft., Érd. Žalobca sám
predložil dokumenty v maďarskom jazyku, na ktorých je uvedený názov spoločnosti SENTIMENTO
Kft. 2030 Érd, Kossuth Lajos u. 105-107, IČ DPH HU 14218224 a obchodný názov dodávateľa.
Prostredníctvom aplikácie VIES - kontrola platnosti IČ DPH, verejne dostupnej na stránke FS SR je

zrejmé, že toto IČ DPH patrí spoločnosti SENTIMENTO KORLÁTOLT FELELÔSSÉGÚ TÁRSASÁC,
2030 ÉRD KOSSUTH LAJOS UTCA 105-107. Táto spoločnosť na svojej internetovej stránke uvádza, že
sa špecializuje na návrh, realizáciu, distribúciu a servis farmaceutických, potravinárskych a chemických
strojov a systémov. Podľa výpisu z príslušného obchodného registra je hlavnou činnosťou inžinierska
činnosť a technické poradenstvo. Nakoľko žalovaný nemá bližšiu špecifikáciu spoločnosti FERO

GLOBUS Budapešť, po zadaní tohto slovného reťazca do internetového prehliadača je skutkovo
najbližšia informácia, že Ferroglobus Budapešť je členom skupiny Thyssenkrupp, a je to najväčšia
maďarská obchodná spoločnosť pre oceľové, ľahké a neželezné kovy a plasty. Faktom zostáva, že
dodávateľ podal posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za 4. štvrťrok 2014. Od januára
2015 (odkedy vystupoval v mene spoločnosti Baranyi) dodávateľ daňové priznania nepodával. Daňové

priznanie k dani z pridanej hodnoty za 2. štvrťrok 2015 a 3. štvrťrok 2015 (iba zdaňovacie obdobia, za
ktoré boli vykonávané daňové kontroly u žalobcu) boli podané až 05. 05. 2016. N., resp. žalobca uviedli
nákupchemikálií(vnemalýchhodnotách)oddodávateľazMaďarska.Vpodanýchdaňovýchpriznaniach
však dodávateľ nadobudnutie tovaru z iného členského štátu neuvádza.

V priebehu daňovej kontroly žalobca poskytol správcovi dane vyjadrenie, v ktorom uviedol: „Pri osobnom
stretnutí dňa 24. 08. 2016 (tento deň bolo overené a žalobcom predložené aj splnomocnenie zo dňa 10 .
02.2015)miN.V.N.prisľúbil,žedo10.septembrapodádaňovépriznanieinadaňzpríjmovprávnických
osôb za zdaňovacie obdobie rok 2015 za firmu HANTER s.r.o.". Dňa 16. 09. 2016 bolo príslušnému
správcovi dane prostredníctvom poštového doručovateľa podané daňové priznanie dodávateľa k dani

z príjmov právnických osôb za rok 2015. Ako osoba oprávnená podať daňové priznanie je uvedený
H. V.. Z rukou vyplneného tlačiva nie je zrejmé, kedy k jeho vyplneniu došlo. Dodávateľ vo svojom
daňovom priznaní uvádza súčet výnosov z hospodárskej činnosti v sume viac ako 400 tisíc eur a súčet
nákladov viac ako 500 tisíc eur. Výsledok hospodárenia za rok 2015 predstavuje stratu vo výške takmer
98 tisíc euro. Ku dňu 13. 11. 2017 predstavuje celkový nedoplatok dodávateľa na daniach 27.900,75

eura. Podanie vybraných daňových priznaní dodávateľom až v čase výkonu daňovej kontroly u žalobcu
považuje žalovaný za jasne účelové a údaje v nich za tendenčné. Dôkazom je aj fakt, že doklady a
evidencie dodávateľa správcovi dane nikdy neboli predložené.

V závere vyjadrenia žalovaný dodáva, že tak správca dane, ako aj žalovaný v procese daňovej kontroly,

následného vyrubovacieho konania i odvolacieho konania postupoval v súlade s ustanoveniami zákona
č. 563/2009 Z. z. Vyjadrenie nesúhlasu, prípadne opakované uvádzanie iných právne irelevantných
skutočností nemôže mat' za následok, že žalovaný odpustí žalobcovi jeho zákonné povinnosti a bez
relevantného preukázania mu prizná právo na odpočítanie dane. Pre zachovanie objektívnosti mal
správca dane i žalovaný v danej veci na zreteli aj záujmy štátu, ktoré boli neoprávneným konaním

žalobcu v nemalej miere dotknuté.

Na základe uvedeného žalovaný trvá na výroku v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného i v
rozhodnutí správcu dane, navrhuje, aby správny súd žalobu, ako bezdôvodne podanú, zamietol. Vo veci
podaného návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe žalovaný navrhuje, aby správny súd

návrhu žalobcu nevyhovel.

14. Správny súd uznesením zo dňa 20. 12. 2017 (č. l. 92 spisu) návrh žalobcu na priznanie odkladného
účinku žalobe podľa § 188 SSP zamietol.15. Žalobca na výzvu súdu v replike (§ 106 SSP) uviedol v podstate zhodné námietky nezákonnosti
rozhodnutia žalovaného ako v žalobe a dodal, že správca dane vykonanie výsluchu N. C. zo S. mohol

vykonať, nakoľko mal z informačného systému finančnej správy vedomosť o tom, že dodávateľ mal
od 15. 08. 2015 do 08. 09. 2015 určeného zástupcu pre elektronické doručovanie, a to pani V. C..
Daňový subjekt predloženými dokladmi preukázal, že iný platiteľ voči nemu túto daň v tuzemsku uplatnil,
a preto neodôvodnený záver správcu dane, že neboli splnené podmienky na uplatnenie tohto práva
neobstojí, je neodôvodnený a nepreskúmateľný. Odmietol bez relevantného odôvodnenia de facto len

správcom dane spochybnené zastúpenie dodávateľa p. N., keď splnomocnenie rozporuje vlastne len
správca dane, nerešpektujúc pritom základné princípy hmotného práva pre konanie za iného na základe
splnomocnenia, pre ktoré aj pri prekročení splnomocnenia, ak splnomocniteľ bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o takom prekročení dozvedel, neoznámil svoj nesúhlas s ním, platí, že ho schválil.

16. Žalovaný v duplike (§ 106 ods. 2 SSP) uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú. Námietky žalobcu

súvisiacesoverovanímoznačenýchmaďarskýchdodávateľovjehododávateľasúzavádzajúce.Správca
dane nemal dostatok informácií a ani dôvodov na to, aby mohol využiť inštitút žiadosti o medzinárodnú
výmenu daňových informácií v zmysle Nariadenia Rady (EU) č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci
a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty kreovanej do nariadenia Rady (EU) č. 904/2010.
Poukázal pritom na výpoveď svedka N.. Nikdy nebolo nijakým spôsobom preukázané, že dodávateľ

skutočne nadobudol tovar z Maďarska, resp. že tovar skutočne nadobudol od kohokoľvek. K ďalšej
námietke, ktorá bola prvýkrát vznesená až v jeho vyjadrení zo dňa 20. 03. 2018 a týka sa nezákonne
dlhej lehoty na výkon daňovej kontroly uviedol, že ju považuje za právne irelevantnú, nakoľko žalobca
sa v nej odvoláva na nesprávne zákonné ustanovenie. Daňová kontrola u žalobcu bola vykonávaná
v zmysle zákona č. 563/2009 Z. z., pričom zákon č. 511/1992 Z. z., na ktorý poukazuje žalobca,

stratil účinnosť dňa 31. 12. 2011. Daňová kontrola u žalobca sa začala dňa 08. 10. 2015 v zmysle
procesnoprávneho zákona č. 563/2009 Z. z. a v zmysle ust. § 46 ods. 10 prvá veta uvedeného zákona
je lehota na vykonanie daňovej kontroly najviac jeden rok odo dňa jej začatia, pričom daňová kontrola
bola ukončená dňa 12. 09. 2016 doručením protokolu z daňovej kontroly. K svojmu podaniu žalovaný
pripojil rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 20964989/2015 zo dňa 09. 10. 2015, ktorým správca dane

zrušil registráciu pre daň z pridanej hodnoty a určil právnickej osobe HANTER s.r.o. deň 31. 10. 2015,
uplynutímktoréhoprestávabyťplatiteľomdane.Rozhodnutienadobudloprávoplatnosťdňa28.10.2015.

V.

17. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny
poriadok, ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016) na konanie v predmetnej veci preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku na pojednávaní, v

neprítomnosti žalobcu a žalovaného (§ 114 SSP, ospravedlnenie pred pojednávaním), v rozsahu
dôvodov v žalobe (§ 134 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok) a dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná, nakoľko rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie prvostupňového správneho bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, preto bolo potrebné obe tieto rozhodnutia zrušiť podľa ust.
§ 191 ods. 1, písm. e/ zák. č. 162/2015 Z. z. a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie

konanie. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18. Podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a/vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ vyššie citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak
a/ pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.Podľa § 3 ods. 1, 2, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2015, teda i v čase
vykonávania daňovej kontroly u žalobcu, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne

a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje

a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.

19. Medzi účastníkmi konania bol sporný zistený skutkový stav v spojení s otázkou výkladu ustanovenia
§ 49 ods.1, 2 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a či správca
dane vykonal dostatočné dokazovanie pri vyvodeniu záveru, že žalobcovi nevznikol nárok na uplatnenie
práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015 pri ním tvrdenej dodávke

tovarov od dodávateľa podľa predložených daňových dokladov, t. j. od spoločnosti HANTER s.r.o.

20. V danej veci, vzhľadom na námietky žalobcu špecifikované v žalobe (na ďalšie námietky v konaní
pred súdom už nie je možné prihliadať) a obsah daňového spisu úlohou súdu bolo posúdiť správnosť
postupu a právnych záverov daňových orgánov pri rozhodovaní o určení rozdielu dane z pridanej

hodnoty u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2015 (ako rozdielu medzi daňou zistenou v daňovom
konaníadaňouuvedenouvdaňovompriznaní),čidaňovéorgányprirozhodovanívdanejvecivychádzali
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené
podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko nepreukázal uskutočnenie
zdaniteľného plnenia zo strany ním deklarovaného dodávateľa tovarov podľa predložených faktúr, t. j.

od spoločnosti HANTER s.r.o.

21. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde
nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z., teda konkrétne tvrdenie
žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím

správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca
ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva finančného orgánu.
Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym (daňovým) konaním, súd nevykonáva
dokazovanie výsluchom navrhovaných svedkov žalobcom a nezabezpečuje dôkaz o uskutočnení
dodávky z iného štátu pre kontrolovaný daňový subjekt v rámci MVI (inštitút žiadosti o medzinárodnú

výmenu daňových informácií v zmysle Nariadenia Rady (EU) č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci
a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty kreovanej do nariadenia Rady (EU) č. 904/2010),
ako to návrhov žalobca (nenahrádza činnosť správneho- daňového orgánu pri zisťovaní skutkového
stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky
napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

22. Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že splnil všetky podmienky stanovené vyššie citovaným zákonom
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovarov od dodávateľa podľa predložených faktúr
od spoločnosti HANTER s.r.o., a že správca dane viedol dokazovanie formálne, bez cieľa a záujmu opreverenie daňovej transakcie medzi spoločnosťou HANTER, s.r.o. a jeho dodávateľom v Maďarsku,
za účelom čo najúplnejšie zistiť nevyhnutné skutočnosti (výsluch navrhovaných svedkov, vykonanie
dožiadania v rámci medzinárodnej výmeny informácii na maďarské finančné inštitúcie a pod.) na

prijatie záveru v napadnutom rozhodnutí o nesplnení podmienok na uplatnený odpočet DPH daňovým
subjektom.

23. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa
rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa

cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého
orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude
účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide (uznesenie Najvyššieho
súdu SR č. 8 Sžf 42/2001).

24. Z Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva na úvahu či

uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého orgánu
verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas. Krajský súd preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona, oboznámil sa s
administratívnym spisom žalovaného a pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že žalovaný
a správca dane ako orgán verejnej moci neuplatnili svoju kompetenciu v súlade so zákonom.

25. Z ustanovenia § 140 SSP vyplýva, že vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania,
ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku
správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

Z protokolu z daňovej kontroly č. 103836229/2016 zo dňa 06. 09. 2016 vyplýva a správny súd mal za
preukázané, že predmetom daňovej kontroly bola daň z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie jún 2015. K jednotlivým zdaňovacím obdobiam
správca dane uviedol, že žalobca si od vlastnej daňovej povinnosti odpočítal daň z dodávateľských
faktúr (špecifikovaných v rozhodnutí podľa zdaňovacieho obdobia - dodávka chemikálií) vystavených v

príslušnom zdaňovacom období spoločnosťou HANTER s.r.o. ako dodávateľom.

V danej veci žalovaný a správca dane (obe rozhodnutia tvoria jeden celok) na základe doteraz
vykonaného dokazovania v daňovom konaní spochybnili reálne uskutočnenie obchodov medzi
uvedenou spoločnosťou ako dodávateľom a žalobcom ako odberateľom, najmä z toho dôvodu, že

nebolo samotným dodávateľom preukázané dodanie tovaru, a preto nemohla mu vzniknúť ani daňová
povinnosť a v taktom prípade ani odberateľovi (žalobca) nemohlo vzniknúť právo na odpočítanie dane,
čopodporujesamotný fakt,žedodávateľpodalvzákonomstanovenejlehoteposlednédaňovépriznanie
k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2014 a rozhodnutím správcu dane zanikla
dňa 31. 10. 2015 tomuto dodávateľovi - HANTER s.r.o. platnosť osvedčenia registrácie pre daň z

pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 81 ods. 4 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z.

V priebehu výkonu daňovej kontroly u daňového subjektu, podal tento deklarovaný dodávateľ dňa 05.
05. 2016 daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok 2015 a 3. štvrťrok
2015, avšak v podaných daňových priznaniach priznal dodanie tovaru a služieb v tuzemsku podľa § 8

a 9 zákona č. 222/2004 Z. z. a nie je zrejmé na základe akých podkladov daňové priznania podal, a či
v nich priznal aj dodanie tovarov pre daňový subjekt.

Nie je potom sporné, že v preskúmavanej veci ide o vec v zmysle ust. § 140 SSP, t. j. že v daná
vec sa týka toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už bolo predmetom konania pred

správnym súdom sp. zn. 11S/97/2017 dňa 17. 10. 2018 a preto správny súd odkazuje na odôvodnenie
tohto rozsudku (prvá vec v tomto senáte bola rozhodnutá pod sp. zn. 11S/96/2017 dňa 22. 08. 2018).

26. Žalobca v daňovom konaní predložil doklady o dodávke tovaru od deklarovaného dodávateľa
od spoločnosti HANTER s.r.o. v kontrolovaných zdaniteľných obdobiach 2015 (jún, júl, august,

september) a poukazoval na výpoveď svedka N. (splnomocnený konať za dodávateľa), ktorý uviedol,
že tovar nakupoval v Maďarsku od spoločnosti Fero Globus Budapešť, doklady o nákupe tovaru
spoločnosťou HANTER s.r.o. od jeho dodávateľa Sentimento, Kft., vrátane podaného dodatočného
daňového priznania na daň z pridanej hodnoty a na podporu svojich tvrdení o splnení zákonnýchpodmienok na uplatnenie nadmerného odpočtu navrhol výsluch menovaných svedkov (napr. účtovníčka
dodávateľa žalobcu).

27. V daňovom konaní postup správcu dane vyplýva z § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní.
Z ust. odseku 2 vyplýva, že správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým
subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak
tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správny súd je toho názoru, že ak vznikli pochybnosti
o dodávateľovi spoločnosti HANTER, s.r.o., či to bola spoločnosť FERO GLOBUS Budapešť, ktorého
označil svedok N. na strane jednej alebo spoločnosti Sentimento Kft., Érd, ktorého označil konateľ
žalobcu, ide o rozpor v tvrdení a v prípade takýchto pochybností o deklarovanom dodávateľovi v
inej krajine v rámci Spoločenstva bolo potrebné vyzvať žalobcu na spresnenie požadovaných údajov
správcom dane, aby predložil hodnoverné účtovné doklady, a to aj prostredníctvom výsluchov svedkov a

umožniťmuklásťsvedkomotázky.VtomtosmereniejemožnévylúčiťanipostuppodľaNariadeniaRady
(EU) č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty
kreovanej do nariadenia Rady (EU) č. 904/2010 ((inštitút žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových
informácií na maďarské daňové orgány), ako to návrhov žalobca, či uvedené spoločnosti, resp. ktorá
spoločnosť tovar dodala spoločnosti Hanter, s.r.o., v ktorom zdaňovacom období, kto zastupoval túto

spoločnosť (s kým v mene spoločnosti jednala), kto tovar prepravil a ako na územie Slovenska a pod.

28. Podľa názoru správneho súdu záver žalovaného, ktorý prezentoval v súdnom konaní (vyjadrenie
k žalobe), že „Prostredníctvom aplikácie VIES - kontrola platnosti IČ DPH, verejne dostupnej na
stránke FS SR je zrejmé, že SENTIMENTO Kft. 2030 Érd, Kossuth Lajos u. 105-107, a IČ

DPH HU 14218224 a obchodný názov dodávateľa patrí spoločnosti SENTIMENTO KORLÁTOLT
FELELÔSSÉGÚ TÁRSASÁC, 2030 ÉRD KOSSUTH LAJOS UTCA 105-107, ktorá spoločnosť na
svojej internetovej stránke uvádza, že sa špecializuje na návrh, realizáciu, distribúciu a servis
farmaceutických, potravinárskych a chemických strojov a systémov. Podľa výpisu z príslušného
obchodného registra je hlavnou činnosťou inžinierska činnosť a technické poradenstvo. Nakoľko

žalovaný nemá bližšiu špecifikáciu spoločnosti FERO GLOBUS Budapešť, po zadaní tohto slovného
reťazca do internetového prehliadača je skutkovo najbližšia informácia, že Ferroglobus Budapešť je
členom skupiny Thyssenkrupp, a je to najväčšia maďarská obchodná spoločnosť pre oceľové, ľahké
a neželezné kovy a plasty.....“, je predčasný bez vykonania dokazovania formou žiadosti MVI na tieto
spoločnosti po odstránení rozporov v dodávateľoch spoločnosti HANTER, s.r.o.

29. Tieto rozpory neodstránil ani žalovaný, ktorý podľa § 74 Daňového poriadku má rozsiahle
kompetencie a rozhodnutie správcu dane ako vecne správne potvrdil. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo
potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP a
vec vrátiť správcovi dane na nové konanie (žalobca v podanej žalobe žiadal zrušiť okrem rozhodnutia

žalovaného i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa), keďže zistenie skutkového stavu daňových
orgánov bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a vyslovení záveru, že neboli splnené podmienky
na odpočítanie dane uvedené v ustanovení § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a určenie rozdielu v sume nadmerného odpočtu
14.516,87 eur.

Z uvedeného dôvodu sa súd nezaoberal ďalšími námietkami žalobcu týkajúce sa nároku na uplatnenie
si nadmerného odpočtu u správcu dane.

30. Správny súd považuje námietku žalobcu o dĺžke daňovej kontroly za nedôvodnú (žalobca citoval

neplatný daňový zákon), i keď ju žalobca uplatnil až pred súdom, nakoľko ide o podmienku daňového
konania, na ktorú súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, avšak v danom prípade jednoročná lehota
v zmysle § 46 ods. 10 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní bola dodržaná, čo vyplýva
zo zápisnice o začatí daňovej kontroly a jej ukončenie doručením Protokolu dňa 12. 09. 2016, potom
nasledovalo vyrubovacie konanie (vydanie rozhodnutia správcom dane, časť I. rozsudku).

31. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa, ktorý je viazaný vyššie
uvedeným právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP). Úlohou správcu dane bude opätovne
vyhodnotiť predložené doklady žalobcom, prípadne ho vyzvať na ich doplnenie tak, aby bolo možnépostupovať v daňovom konaní na ich preverenie navrhovaným postupom a vykonať výsluch svedkov
a zaslať MVI žiadosti príslušným daňovým orgánom s presnými otázkami preverenia deklarovaných
daňových subjektov a dodávok v rámci spoločenstva. Preverenie obchodov spoločnosti Sentimento

Kft. 2030 Érd, Kossuth Lajos u. 105-107, Hungary ako dodávateľa tovaru spoločnosti HANTER s.r.o.
Pri doplnení dokazovania výsluchom svedkov, ktorý neovládajú slovenský štátny jazyk, postupovať v
zmysle občianskych práv zaručených Ústavou SR pri úradnom styku. Žalobcu priebežne informovať a
oboznámiť s dôkazmi, ktoré zadovážil, umožniť žalobcovi, aby sa k nim vyjadril, resp. predložil ďalšie
dôkazy. Správca dane tiež zváži, či z vyjadrení svedkov dožiadaní a pod. vyplýva potreba vykonať ďalšie

dokazovanie, resp. odôvodní, prečo ďalšie dokazovanie nevykonal.

32. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej

sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.