Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 21, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/74/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010236
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1615010236.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora
Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného W. W. a spol., pre prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a/,
písm. b/ Tr. zák., o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Malacky z 15.02.2017 sp. zn.
3T/59/2015, na neverejnom zasadnutí konanom 21. septembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa§321ods.1písm.a/,písm.b/,písm.c/Tr.por.zrušujesanapadnutýrozsudokvcelomrozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 15.02.2017 sp. zn. 3T/59/2015 boli obžalovaní W. W., W. J. a G.

Z. podľa § 285 písm. c/ Tr. por. oslobodení spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava
III z 03.09.2013 sp. zn. 2 Pv 373/13, pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák.
spáchaný formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak,

v čase od 11.00 hod do 12.00 hod dňa 18.09.2012 v katastri mesta Senec, v lese Svätého Martina na
tzv. Peknej ceste, po predchádzajúcej vzájomnej dohode zničili spoločne s doposiaľ nestotožnenými

páchateľmi poľovnícke zariadenie - posed, pričom Marián J. a G. Z. riadili a dali nestotožneným
páchateľom pokyn na to, aby títo lesným kolesovým traktorom s pripevnenou radlicou zbúrali posed,
pričomnásledneW.W.,V.N.spolusostatnýminestotožnenýmipáchateľmibúchalipozbúranomposede
presne nezisteným spôsobom ručným náradím, ako aj ho jeden z nestotožnených páchateľov prešiel
lesným kolesovým traktorom, čím predmetné poľovnícke zariadenie - posed zničili, a poškodenému
združeniu Poľovnícka spoločnosť B. M. - združenie poľovníkov, so sídlom M., Z. č. 3, spôsobili škodu

vo výške 1021,76,-euro,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. bol poškodený subjekt B. spoločnosť B. M., združenie poľovníkov so sídlom
M., Z. č. 3, odkázaná s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie (správne malo byť

uvedené na civilný proces).

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1 Tr. por. ako
osobaoprávnenápodľa§307ods.1písm.a/Tr.por.Odvolaniebolopodanévneprospechobžalovaných
W. W., W. J. a G. Z..

Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania sa domáhal, aby krajský súd zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednalarozhodol.Odvolateľsanestotožnilsoslobodzujúcimrozsudkom,anisospôsobomhodnoteniadôkazov
zo strany okresného súdu. Prokurátor vyslovil názor, že prvostupňový súd dostatočne neprihliadol a
nevysporiadal sa s vykonanými dôkazmi, pričom tieto vyhodnotil jednostranne v prospech všetkých

obžalovaných. V tomto smere poukázal na výsluch svedka Kompana, ktorý bol osobne prítomný
pri ničení posedu a ktorý popísal priebeh skutkového deja vrátane časových okolností a účasti
obžalovaných na jeho páchaní. Prokurátor poukázal aj na reťaz nepriamych dôkazov, ktoré jednotlivo,
ako aj vo vzájomnej súvislosti dopĺňajú výpoveď tohto korunného svedka a verifikujú pravdivosť jeho
tvrdenia. Svedok N. popísal lesný kolesový traktor LKT žltkastej farby, ktorý bol upravený pre prácu v

teréne, pričom práve pomocou tohto traktora lesní robotníci pracujúci pre urbariát zhodili radlicou posed
a následne tento na zemi čiastočne zničili aj za pomoci tohto traktora. Z výpovede svedka O. X., že v
mesiaci september 2012 pracoval spolu s bratom X. a svedkom K. pre spoločnosť vlastníkov lesa sv.
W., pri práci používali lesný kolesový traktor LKT s radlicou bez ŠPZ s tým, že svedok uviedol, že práce
v lese začali asi dňa 20.09.2012. Svedok síce poprel, že by sa ich partia zúčastnila pri búraní posedu
na pokyn svojich zamestnávateľov - obžalovaných, pre ktorých následne pracovali cca dva roky, s tým,

že zmluvu o pracovnej činnosti podpísali už dňa 17.09.2012, teda ešte deň pred skutkom, avšak bolo
zrejmé, že lesní robotníci preukázateľne používali traktor LKT, ako aj osobné motorové vozidlo zn. VW
ZA403,čoajvyplynulozvýpovedesvedkaO.X.,pričomsvedokN.vinkriminovanýdeňpopísanévozidlá
(traktoravozidlozn.VW)videl,stýmitopokračovaliažkpredmetnémuposedu,ktorýnáslednetraktorom
zbúrali. Svedok N. uviedol, že pri búraní posedu boli okrem obžalovaných prítomné aj ďalšie osoby, ktoré

nepoznal a nedokázal ich ani identifikovať. Bolo však isté, že išlo o osoby, ktoré dokázali manipulovať
s uvedeným traktorom a ktorý používala iba partia lesných robotníkov O. X., ktorý bol ich majetkom. Ak
by výpoveď O. X. bola pravdivá v tej časti, že v inkriminovanom čase dňa 18.09.2012 lesní robotníci
na mieste činu neboli, tak by svedok N. nemohol popísať ním videný lesný traktor LKT, ako aj vozidlo
zn. VW ZA XXX, ktoré lesní robotníci preukázateľne pri svojej pracovnej činnosti používali. Odvolateľ si

neodpustil poznámku, že ak by O. X. potvrdil skutočnosti uvádzané svedkom N. ohľadom prítomnosti
a použitia traktora LKT v deň spáchania skutku, išlo by o ďalší usvedčujúci dôkaz voči obžalovaným,
ako aj potvrdenie účasti lesných robotníkov na páchaní trestného činu, kde však otázka ich prípadného
zavinenia nebola predmetom trestného konania. So svedkom N. bola v prípravnom konaní vykonaná
previerka výpovede na mieste, čítaná ako dôkaz na hlavnom pojednávaní, ktorá nevyvrátila pravdivosť

ním opísaných tvrdení. Prokurátor sa nestotožnil s názorom okresného súdu, ktorý vyslovil pochybnosť o
pravdivosti svedeckej výpovede N. len kvôli tomu, že zotrval vo svojej výpovedi na účasti obžalovaného
V. N. (teraz už nebohého) na spáchaní trestného činu, ktorý to v prípravnom konaní kategoricky odmietol
a výpovede svedkov Z. a V., ktorí majú preukazovať jeho prítomnosť v čase spáchania skutku na inom
mieste (na oberačke hrozna v W.) s tým, že z pohľadu súdu ide o absolútne nestranných svedkov. V tejto

súvislosti prokurátor dal do pozornosti aj to, že svedok V. nevedel s istotou povedať, či dňa 18.09.2012
od 11.00 hod. do 12.00 hod., kedy došlo k spáchaniu trestného činu, bol u neho na oberačke hrozna
v Modre aj nebohý N.. Túto „istotu“ síce mala svedkyňa Z., ale vzhľadom k tomu, že nebohý N. bol
jej bratrancom, túto svedkyňu prokurátor nepovažoval za nestrannú. Odvolateľ sa rovnako nestotožnil
s názorom okresného súdu, ktorý mal pochybnosti o pravdivosti tvrdenia svedka N. len z dôvodu,

že ten na mieste „nenatočil“ na mobil, resp. na iné pamäťové zariadenie priebeh skutkového deja a
ihneď neprivolal príslušníkov Policajného zboru. Svedok túto skutočnosť odôvodnil vo svojej výpovedi
na hlavnom pojednávaní. Podľa názoru prokurátora najpodstatnejšou je tá okolnosť, že svedok N. ešte
v ten deň oznámil členom poľovníckej spoločnosti B. - svedkom S. a O., ktorí túto skutočnosť potvrdili.
Bola to v skutku neobvyklá náhoda, že potom ako nasledujúci deň po spáchaní činu, S. so O. išli do

lesa skontrolovať predmetný posed, pričom stretli obžalovaných W. a nebohého N., ako odvážajú na
prívesnom vozíku zbytky posedu, neskôr videl v lese aj obžalovaných Z. a J.. V ďalšom prokurátor
poukázal na svedecké výpovede S., Q. a J.. Pripomenul, že svedkovia S. a O. potvrdili, že posed stál
v celosti v podstate tesne pred spáchaním skutku, teda nemohol byť zničený predtým, ako uvádzajú
obžalovaní. Navyše ďalší svedkovia potvrdili, že posed bol v minulosti zhadzovaný, resp. zvaľovaný

s tým, že bol vždy členmi poľovného združenia vrátený do pôvodnej polohy, pričom v lete ho dali na
betónové podložky. E. prokurátor zdôraznil, že v danej veci existuje reťaz nepriamych dôkazov, ktoré
spolu s výpoveďou očitého svedka N. odôvodňujú prijať záver, že skutok sa stal spôsobom opísaným v
skutkovej vete obžaloby a tohto sa dopustili obžalovaní W., J. a Z..

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania
prokurátorom (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo
ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré impredchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora je dôvodné, aj keď z iných dôvodov, než ktoré namietal.

Na neverejnom zasadnutí odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti na podklade odvolania
prokurátora zistil, že prvostupňový rozsudok je minimálne predčasný pre podstatné chyby konania, ktoré
napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má
zabezpečiť objasnenie veci (§ 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), boli zistené chyby v napadnutých výrokoch

rozsudku, najmä pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení, nevysporiadanie sa so všetkými
okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.), pričom vznikli pochybnosti o
správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo
vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 ods. 1 písm. c/ Tr. por.).

Odvolací súd konštatuje, že v súdnom konaní neboli riadne vykonané a následne prvostupňovým súdom

neboli ani dostatočne zhodnotené všetky dostupné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k náležitému zisteniu
skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce
spravodlivé rozhodnutie. Z tohto pohľadu je preto oslobodzujúci rozsudok predčasný.

V ďalšom rade krajský súd konštatuje, že doposiaľ vykonaným dokazovaním neboli sporné okolnosti

skutkového deja dostatočne ozrejmené. Dôkazná situácia si vyžadovala dôsledné vyčerpanie všetkých
dosažiteľných prostriedkov. Záver okresného súdu o nevine obžalovaného bol preto predčasný, keďže
vec v danom štádiu nebola náležite objasnená.

Z obžaloby prokurátora vyplynulo, že okrem iných navrhovaných dôkazov, žiadal na hlavnom

pojednávaní osobne vypočuť svedka W. X. a čo sa týka svedka W. K., jeho výpoveď z prípravného
konania (na č.l. 45-46) navrhol v súdnom konaní iba prečítať. Prokurátor na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 13.07.2016 (pri jeho odročení) zopakoval, že trvá na vykonaní dôkazov v štádiu súdneho
konania tak, ako to navrhol v obžalobe. Súd I. stupňa pri nariadení hlavného pojednávania okrem
iných svedkov, predvolal aj svedka W. X., ten sa však na hlavné pojednávanie (dňa 13.07.2016 a dňa

15.02.2017) nedostavil, pričom svedok O. X. oznámil na hlavnom pojednávaní zo dňa 15.02.2017, že
jeho brat W. X. prekonal ťažkú autonehodu a v čase konania tohto hlavného pojednávania absolvuje
lekárske vyšetrenie. Pred skončením dokazovania na hlavnom pojednávaní, prokurátor opätovne
navrhol predvolať a vypočuť svedkov W. X. a W. Hanáčka, resp. svedka W. X. vypočuť prostredníctvom
dožiadaného súdu. T. navrhol, aby tieto návrhy prokurátora na doplnenie dokazovania boli zamietnuté,

vzhľadom na vzniknuté prieťahy v tomto súdnom konaní. Obhajca tiež poukázal na to, že výsluchy
svedkov W. X. a W. K. z prípravného konania sú nezákonnými dôkazmi, pričom tento vyslovený
názor o nezákonnosti výsluchov svedkov, obhajca bližšie nevysvetlil. Následne okresný súd odmietol
vykonať navrhnuté dôkazy prokurátorom a to výsluchy svedkov W. X. a W. K. (ako to vyplynulo z jeho
uznesenia uvedeného v zápisnici o hlavnom pojednávaní na č.l. 505). V odôvodnení napadnutého

rozsudku okresný súd konštatoval, že návrh prokurátora na vykonanie dôkazov čítaním svedeckých
výpovedí W. X. a W. K. z prípravného konania nebol akceptovaný, nakoľko výpovede týchto svedkov
boli realizované ešte pred vznesením obvinenia obžalovaným, preto nemohli slúžiť ako zákonný dôkaz
v konaní pred súdom. Tiež konštatoval, že odmietol vykonať dôkazy navrhnuté prokurátorom a to
vykonanie výsluchov svedkov W. X. a W. K. na hlavnom pojednávaní z dôvodu, že pôvodne prokurátor

navrhol ich výpovede z prípravného konania iba prečítať, čo súd nevykonal a pokiaľ orgány činné v
trestnom konaní nepovažovali za potrebné tieto skoršie výsluchy svedkov zopakovať aj po vznesení
obvinenia obžalovaným, nemohlo byť úlohou okresného súdu toto naprávať.

Vzhľadom na danú dôkaznú situáciu, povahu a význam zhromaždených dôkazov, súd I. stupňa pochybil,

keďnenariadilajvýsluchysvedkov W.X. aW.K.atítosvedkovianebolinahlavnompojednávaníosobne
vypočutí. Navyše takéhoto postupu sa domáhal aj prokurátor a v záverečnej fáze hlavného pojednávania
nesúhlasil s prečítaním týchto svedeckých výpovedí z prípravného konania. Aj podľa názoru krajského
súdu, práve uvedení svedkovia by mohli vniesť viac svetla do posudzovanej veci.

Úvahy vyslovené okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku, že výpovede svedkov W. X.
a W. K. z prípravného konania sú nezákonnými dôkazmi a tieto nemožno použiť v súdnom konaní, sú
nesprávne a nemajú svoj podklad ani v Trestnom poriadku.Odvolací súd zdôrazňuje, že výsluchy svedkov W. X. a W. K., ktoré boli realizované ešte dňa 15.11.2012
v rámci prípravného konania, sa v žiadnom prípade nemôžu označiť za výsluchy vykonané nezákonným
spôsobom, keďže boli vykonané po začatí trestného konania „vo veci“, hoci bez možnosti, aby sa k

ich výpovediam vyjadrili obžalovaní, resp. ich obhajcovia, t. j. neboli vykonané kontradiktórne. Tento
nedostatok bolo možné konvalidovať v konaní pred súdom I. stupňa, k čomu však napriek návrhu
prokurátora nedošlo.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť aj to, že v prípade, keby vyššie uvedení svedkovia v rámci

svojich výsluchov na hlavnom pojednávaní vypovedali ambivalentne, resp. na niektoré jednotlivosti a
podrobnosti si pre odstup času nepamätali, bolo by nariadenie prečítania ich skorších výpovedí zo
dňa 15.11.2012 podľa § 264 ods. 1 Tr. por. (realizovaných v rámci inak riadne a zákonne vykonaných
výsluchov) plne lege artis a bolo by dokonca možné z týchto skorších výpovedí vychádzať pri meritórnom
rozhodnutí (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.10.2014 sp. zn. 1Tdo 53/2014).

Prečítanie skorších výpovedí menovaných svedkov na hlavnom pojednávaní by bolo procesne vylúčené
iba v takom prípade, pokiaľ by s takýmto postupom nesúhlasili strany a súd by považoval osobné
výsluchy za potrebné, eventuálne svedkovia by odmietli vypovedať v zmysle § 130 Tr. por., prípadne
svedkovia by zomreli, boli nezvestní, dlhodobo by sa zdržiavali v cudzine, resp. na neznámom mieste,
ochoreli by na chorobu, ktorá by dlhodobo znemožňovala ich výsluch a podobne.

Pre úplnosť treba zvýrazniť i to, že pre prípad, ak by išlo o svedka, ktorý nie je kľúčovým svedkom,
či už z pohľadu obžaloby, alebo aj obhajoby, pričom procesné strany by súhlasili s prečítaním jeho
skoršej výpovede z prípravného konania realizovanej po začatí trestného konania, ale ešte pred
vznesením obvinenia konkrétnej osobe, bolo by možné prečítať v rámci hlavného pojednávania aj túto

skoršiu výpoveď, nakoľko procesné strany sa reálne vzdali svojho práva dožadovať sa kontradiktórneho
výsluchu takéhoto svedka. Za tejto situácie, by už nebolo možné konštatovať, že bola porušená zásada
rovnosti zbraní.

Nadriadený súd sa nestotožnil ani s argumentmi okresného súdu, že by prokurátor nemohol počas

priebehu hlavného pojednávania modifikovať, resp. dopĺňať svoje predchádzajúce návrhy na vykonanie
jednotlivých dôkazov. Práve naopak, prokurátor je povinný sledovať priebeh dokazovania i vývoj
dôkaznej situácie, či už v prospech, alebo v neprospech obžalovaného a na túto adekvátne reagovať.
Dôkazné bremeno v konaní pred súdom ťaží iba prokurátora, ktorý je povinný aktívne viesť dokazovanie
na hlavnom pojednávaní (tejto povinnosti zodpovedá právo obžalovaného viesť aktívne svoju obhajobu

a využívať aj svoje práva dané mu zákonom), pričom primárnou povinnosťou súdu je spravodlivo
rozhodnúť, teda posúdiť, či prokurátor uniesol alebo neuniesol dôkazné bremeno.

Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní bude preto nariadiť dokazovanie v naznačenom smere,
prípadne nariadiť ďalšie dôkazy, ktoré navrhnú strany, resp. potreba ktorých sa v priebehu konania

preukáže a zákonným spôsobom sa vysporiadať aj s ostatnými dôkazmi, doposiaľ zabezpečenými, ktoré
majú vzťah k posudzovaniu veci. Až na základe takto doplneného dokazovania bude možné vo veci
zákonne a spravodlivo rozhodnúť o podanej obžalobe.

Odvolací súd považuje za potrebné tiež nariadiť, aby okresný súd zabezpečil aj doplňujúce dôkazy k

osobám obžalovaných, aby si vyžiadal aktuálne odpisy z registra trestov a od orgánu, ktorý prejednáva
priestupky zistil, či boli obžalovaní v poslednom období postihnutí za priestupky.

Čo sa týka odvolacích námietok prokurátora, so zreteľom na príčiny zrušenia napadnutého rozsudku,
bolo by predčasné zaujať v tomto smere stanovisko.

Neuniklo však pozornosti krajskému súdu, že okresný súd prehliadol novelu Trestného poriadku v
ustanovení § 288 ods. 3 (zákon účinný od 01.07.2016), podľa ktorého, ak súd obžalovaného spod
obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces,
prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Vzhľadom na zistené pochybenia, krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu,
aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolací súd tak rozhodol na neverejnomzasadnutí v zmysle § 326 ods. 1 písm. b/ Tr. por., nakoľko išlo o chyby, ktoré nebolo možné odstrániť
na verejnom zasadnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prístupný ďalší riadny opravný prostriedok.