Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, August 10, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/294/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116204981
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Murínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7116204981.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a sudcov
JUDr. Petra Tutka a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcu: KON TIKI SLOVAKIA s.r.o., so sídlom
v Košiciach, Slovenskej jednoty 33, IČO: 36 572 527, proti žalovaným: 1) Krajské riaditeľstvo Policajného
zboruvKošiciach,Kuzmányho8,Košice,2)KrajskériaditeľstvoPolicajnéhozboruvBratislave,Špitálska
14, Bratislava, o vydanie hnuteľnej veci, o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu

Košice I zo dňa 2. mája 2017 č.k. 15C/56/2016 - 84 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) v záhlaví označeným rozsudkom

zastavil konanie voči žalovanému v 2. rade a žalovanému v 1. rade uložil povinnosť do troch dní od
právoplatnostirozsudkuvydaťosobnémotorovévozidlozn.X.,I.:F.D.,B.Č.:XJXGWXXSXXCXXXXXX,
ako aj všetky k nemu prislúchajúce dokumenty a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa proti žalovaným v 1. a 2. rade domáhal uloženia

povinnosti spoločne a nerozdielne vydať žalobcovi osobné motorové vozidlo zn. X., I.: F. D., B. Č.:
XJXGWXXSXXCXXXXXX spolu so všetkými prislúchajúcimi dokumentmi.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na tvrdenie žalobcu, že: 1/ v roku 2013 uzavrel
zmluvu, ktorej predmetom bolo vymáhanie pohľadávok, pomocné práce, zabezpečovanie predaja
vozidiel so spoločnosťou I. K., S. XX, S., 2/ uvedené práce vykonával v mene spoločnosti X. K., 3/ v

októbri 2013 zveril predmetné motorové vozidlo X. K., aby ho pripravil k predaju, aby vyčistil interiér
a umiestnil ho do autobazáru za účelom zistenia potencionálnych záujemcov o kúpu, 4/ po ukončení
spolupráce so spoločnosťou I. K. požiadal o vrátenie motorového vozidla, 5/ motorové vozidlo bolo dňa
XX.X.XXXX zaistené orgánmi činnými v trestnom konaní, 6/ uznesením zo dňa 6.12.2015 vyšetrovateľ
Policajného zboru Slovenskej republiky rozhodol o vrátení zaisteného motorového vozidla H.. Š. Š.,
7/ uznesením zo dňa 4.1.2016 vyšetrovateľ ponechal osobné motorové vozidlo v úschove podľa § 94

Trestného poriadku a na uplatnenie nároku odkázal žalobcu na občianskoprávne konanie, 8/ vlastnícke
právo Š. Š. k vozidlu nadobudnuté na základe kúpnopredajnej zmluvy mal žalobca napadnúť, lebo
žalobca nikdy nemal vôľu predmetné motorové vozidlo predať, 10/ v priebehu vyšetrovania nebolo
vlastnícke právo žalobcu k motorovému vozidlu spochybnené a v dôsledku trestného činu sprenevery
nedošlo ani k zániku jeho vlastníckeho práva.

4. Súd poukázal taktiež na obranu žalovaného v 1. rade, že predmetné motorové vozidlo bolo dňa
21.7.2015 zaistené podľa § 21 ods. 1 zákona č 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore Odborom kriminálnejpolície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave IV z dôvodu, že vzniklo podozrenie, že
táto vec súvisí so spáchaním trestného činu, uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Košiciach ČVS: ORP-1395/6-VYS-KE-2015 zo dňa 20.7.2015 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného

poriadku začaté trestné stíhanie za prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona
na osobu menom X. K., ktorá mala od spoločnosti KON TIKI SLOVAKIA s.r.o. povolenie na užívanie
motorového vozidla, ktoré bez súhlasu majiteľa vozidla, na základe falošného splnomocnenia, dňa
XX.X.XXXX prepísal na osobu H.. Š. Š. a motorové vozidlo nevrátil, a pretože pochybnosti o práve
k veci v zmysle zákona nastávajú vtedy, keď právo k zaistenej veci uplatňuje ďalšia osoba, prípadne

viac osôb a policajný orgán pochybnosti o práve neodstraňuje samotným dokazovaním, lebo takáto
právomoc mu nepatrí, vec uložil do úschovy a tým zabránil, aby sa s vecou do objasnenia práva s
ňou disponovalo, a tak žalovaný v 1. rade vozidlo nezadržuje neprávom, ale na základe zákonného
splnomocnenia podľa § 97 ods. 1 Trestného poriadku. Konštatoval, že žalovaný v 2. rade vo svojom
písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17.5.2016 uviedol, že Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
Bratislava IV vykonalo zaistenie vozidla a výsluch osoby Š. Š. na základe dožiadania Okresného

riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, preto je žaloba proti žalovanému v 2. rade neopodstatnená.

5. Z dôvodu, že písomným podaním doručeným súdu dňa 30.1.2017 zobral žalobca žalobu proti
žalovanému v 2. rade späť, súd konanie podľa § 145 ods. l CSP proti žalovanému v 2. rade zastavil.

6. Vychádzajúc z listín predložených žalobcom, najmä z miestoprísažného vyhlásenia o predaji
motorového vozidla zo dňa XX.X.XXXX, rozhodnutia Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie Košice zo dňa 26.10.2005, výpisu z obchodného registra žalobcu, podnetu na trestné
stíhanie, uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach ČVS: ORP-1395/6-VYS-
KE-2015 zo dňa 20.7.2015, potvrdenia o zaistení veci zo dňa XX.X.XXXX vydaného Okresným

riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave IV, uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru,
odbor kriminálnej polície, Rampová 7, Košice zo dňa 6.12.2015, upozornenia vyšetrovateľa Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zo dňa 4.1.2016, aby si žalobca uplatnil nárok v občianskom
súdnom konaní, po právnom posúdení sporu podľa § 21 ods. 1 a 9 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom
zbore, § 94 a § 97 ods. 1 Trestného poriadku, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poukazom na

právny názor vyslovený Krajským súdom Bratislava v rozsudku zo dňa 20.9.2012 sp. zn. 9Co/156/2011,
dospel k súd prvej inštancie k záveru, že žaloba je dôvodná, pričom prihliadol na okolnosti, za akých
došlo k zadržaniu označeného motorového vozidla. Dôvodil, že mal z dôkazov predložených žalobcom
jednoznačne preukázané vlastnícke právo žalobcu k predmetnému motorovému vozidlu, čím bola
splnená jedna zo zákonných podmienok úspešného uplatnenia práva vlastníka na vydanie veci, a

ak žalovaný v 1. rade ponechal motorové vozidlo v úschove podľa § 94 Trestného poriadku, lebo
viacero osôb si nárokovalo vlastnícke právo k označenému motorovému vozidlu, z dôvodu existujúcich
pochybností o práve na označené motorové vozidlo, žalovaný v 1. rade predmetné osobné motorové
vozidlo, ku ktorému žalobca v konaní preukázal vlastnícke právo, zadržuje neoprávnene.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 225 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

8. Proti výroku o trovách konania tohto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný v 1. rade z odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Navrhol zmeniť rozsudok v jeho napadnutom výroku o

trovách konania a náhradu trov konania žalobcovi nepriznať. Poukazom na znenie § 4 ods. 2 písm. a)
zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, v znení neskorších
predpisov, § 21 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a na
skutočnosť, že žalobcovi nevznikli trovy právneho zastúpenia, pretože žalobca nebol v spore zastúpený
advokátom, žalovaný mal za to, že v danom prípade sú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257

CSP, za ktoré žalovaný v 1. rade označil skutočnosť, že nemal inú možnosť a musel pri zaistení a
úschovepostupovaťpodľazákonnýchustanovení.Opätovnepodčiarkol,žepredmetnémotorovévozidlo
žalobcovi nezadržuje neprávom, ale na základe zákonného splnomocnenia, ktoré mu dáva ustanovenie
§ 97 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu, že vozidlo bolo potrebné ponechať v úschove a zabrániť, aby
sa s vecou až do objasnenia práva k nej disponovalo.

9. Odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách
konania, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 380 ods. 1, 2 CSP a na základe toho
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 1. rade nie je dôvodné.10. Pokiaľ obsah odvolacích námietok žalovaného v 1. rade smeroval k spochybneniu právneho
posúdenia veci súdom prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP),

je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav.Onesprávnuaplikáciuprávnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku plynie, že súd žalovanému v 1. rade uložil povinnosť
do troch dní od právoplatnosti rozsudku vydať osobné motorové vozidlo zn. X., I.: F. D., B. Č.:
XJXGWXXSXXCXXXXXX, ako aj všetky k nemu prislúchajúce dokumenty vychádzajúc zo záveru, že

ak žalovaný v 1. rade ponechal motorové vozidlo v úschove podľa § 94 Trestného poriadku, lebo
viacero osôb si nárokovalo vlastnícke právo k označenému motorovému vozidlu, z dôvodu existujúcich
pochybností o práve na označené motorové vozidlo, žalovaný v 1. rade predmetné osobné motorové
vozidlo, ku ktorému žalobca v konaní preukázal vlastnícke právo, zadržuje neoprávnene.

16. Žalovaný v 1. rade vo svojom odvolaní namietal, že v danej veci sú splnené podmienky pre aplikáciu
ustanovenia§257CSP,podľaktoréhovýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvody
hodné osobitného zreteľa.

17. V citovanom ustanovení § 257 CSP je zakotvené moderačné právo súdu zmierniť dôsledky právnych

noriem upravujúcich platenie náhrady trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť
natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom.
Ustanovenie § 257 CSP tak predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového
konania, ktoré sa ale nesmie vykladal tak, že možno kedykoľvek, bez ohľadu na základné zásady
rozhodovania o náhrade trov konania, nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu. Jeho aplikácia

musí preto zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať skutočne výnimočný
charakter, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.

18. Odvolací súd je po preskúmaní obsahu spisu v prejednávanom spore toho názoru, že súd prvej
inštancie správne zistil skutkový stav veci vo vzťahu k trovám konania a ten následne aj správne právne

posúdil a správne rozhodol, ak žalobcovi priznal vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nárok plnú na
náhradu trov konania. Odvolací súd konštatuje, že v posudzovanej veci predpoklady pre aplikáciu
ustanovenia § 257 CSP splnené neboli. Na použitie tohto ustanovenia neboli splnené podmienky, keďže
žalovaný v 1. rade nepreukázal a ani vo svojom odvolaní netvrdil žiadne také výnimočné okolnosti,
ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia § 257 CSP a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania, ak za také označil len fakt, že je
osobou zo zákona oslobodenou od súdnych poplatkov a on musel pri zaistení a úschove postupovať v
súlade s ustanovením § 97 ods. 1 Trestného poriadku z dôvodu, že vozidlo bolo potrebné ponechať v
úschove a zabrániť, aby sa s vecou až do objasnenia práva k nej disponovalo. Opodstatnenosť nemožno
priznať ani odvolacej námietke žalovaného v 1. rade, založenej na tvrdení, že žalobcovi nevznikli trovy

právneho zastúpenia, pretože nebol v spore zastúpený advokátom. Z obsahu spisu totiž možno vyvodiť,
že uvedená skutočnosť nebola sporná a ani z nej súd nevychádzal pri svojom rozhodovaní o trovách
konania. V zmysle citovaného ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodnesúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

19. Poukazom na uvedené odvolací súd preto rozsudok v jeho napadnutom výrok o trovách konania
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

20. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že dňa 19.6.2017 bolo doručené súdu prvej inštancie podanie
zo dňa 13.6.2017 označené ako vyjadrenie k odvolaniu, podpísané Q.. U. Č., s návrhom na potvrdenie

rozsudku vo výroku o trovách konania. Z obsahu tohto podania síce vyplýva, že žalobca je zastúpený
na základe plnej moci Q.. U. Č., v súdnom spise sa však dôkaz o tejto skutočnosti nenachádza, preto
odvolací súd k tomuto podaniu neprihliadal.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v 1. rade bol v odvolacom konaní neúspešný, a teda nárok na náhradu

trov odvolacieho konania nemá, v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi trovy odvolacieho konania
nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok

minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v
prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422
ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej
strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na

ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).