Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, December 13, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/131/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116208052
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116208052.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: D. Y., O.. Y.P.,

L.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž.W. XXX/X, XXX XX Ľ., adresa na doručovanie: Y. Š., D. X, XXX XX
G., právne zastúpená: JUDr. Iveta Hrebenárová, advokátka so sídlom Grešova 7, 080 01 Prešov, proti
žalovaným v 1. rade: K. Ž., O.. E., L.. XX.XX.XXXX, bytom Ď. XXXX/XX, XXX XX G., v 2. rade: M. Ž.,
L.. XX.XX.XXXX, bytom Ď. XXXX/XX, XXX XX G., obaja žalovaní právne zastúpení: Eva Petránová
Advokátska kancelária s.r.o. so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, v konaní o zaplatenie 15.000 EUR
takto

r o z h o d o l :

I. žalovaná v 1. rade je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 11.710 EUR spolu s 5,15 %-tným

ročným úrokom z omeškania od 01.09.2014 do zaplatenia a to v splátkach po 1.000 EUR mesačne
splatnýchvždydokoncakalendárnehomesiaca,počnúcmesiacom,vktoromtentorozsudoknadobudne
právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej zo splátok
má za následok splatnosť celého plnenia,

II. žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 3.289 EUR spolu s 5,15 %-tným
ročným úrokom z omeškania od 01.09.2014 do zaplatenia a to v splátkach po 1.000 EUR mesačne

splatnýchvždydokoncakalendárnehomesiaca,počnúcmesiacom,vktoromtentorozsudoknadobudne
právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej zo splátok
má za následok splatnosť celého plnenia,

III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 19.04.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanej v 1. rade

zaplatiť jej sumu 11.710 EUR s 5,15 %-tným úrokom z omeškania ročne od 01.09.2014 do zaplatenia,
žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.289 EUR s 5,15 %-tným
úrokom z omeškania ročne od 01.09.2014 do zaplatenia a taktiež uložiť žalovaným povinnosť nahradiť
žalobkyni trovy konania. V rámci žaloby poukázala na to, že rozhodnutím centra právnej pomoci jej bol
priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci s finančnou účasťou vo výške 40 EUR na zastupovanie
v predmetnej veci. K veci samej poukázala na to, že dňa 12.08.2013 uzavrela ako veriteľka s p. C. Ž.,
L.. XX.XX.XXXX ako dlžníkom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu požičala finančné prostriedky

vo výške 15.000 EUR spolu s 0,05 %-tným ročným úrokom. Dlžník predmetnú sumu prevzal, čo svojím
podpisom potvrdil na zmluve a požičanú sumu sa zaviazal vrátiť v hotovosti najneskôr do 31.08.2014.
Dlžník požičané prostriedky nevrátil a dňa 20.06.2014 zomrel, bez zanechania závetu. K dedeniu boli v
súlade s ust. § 473 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) povolané v prvej skupine poručiteľove deti C.. V.Ž., O.. Ž., C.. M. Ž., O.. Ž. a poručiteľova manželka K. Ž., O.. E.. Žalobkyňa si svoju pohľadávku vo výške
15.000 EUR vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke prihlásila v dedičskom konaní (sp. zn. 26D/801/2014, Dnot
121/2014) listom zo dňa 16.02.2015. Dedičské konanie bolo skončené vydaním osvedčenia o dedičstve

zo dňa 28.04.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.06.2015. V zmysle osvedčenia o dedičstve
bola všeobecná cena majetku poručiteľa v čase jeho smrti stanovená vo výške 54.497,49 EUR, výška
pasív 350 EUR a čistá hodnota dedičstva 54.147,49 EUR. Z článku III osvedčenia o dedičstve vyplýva,
že dedičia uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, v zmysle ktorej dedičstvo v hodnote 54.497,49
EUR nadobudla žalovaná v 1. rade (manželka poručiteľa) vo výške 42.548,29 EUR, čo predstavuje

78,07 % vo vzťahu k cene celého dedičstva a žalovaný v 2. rade (syn poručiteľa) vo výške 11.949,20
EUR, čo predstavuje 21,93 % vo vzťahu k cene celého dedičstva. V rámci dedičského konania dedičia
vyhlásili pohľadávku žalobkyne za spornú čo do jej výšky a oprávnenosti, preto na ňu súd v dedičskom
konaní pri výpočte čistého majetku neprihliadal. Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že pri úprave
dedenia vychádza Občiansky zákonník zo zásady univerzálnej sukcesie, podľa ktorej dedič smrťou
poručiteľa vstupuje do jeho majetkovoprávnych vzťahov v celom rozsahu, to znamená, že nielen do práv,

ale aj povinností poručiteľa, ktoré nezanikli jeho smrťou. S dedičstvom neprechádzajú na dediča len
poručiteľove aktíva, ale aj jeho pasíva t.j. dlhy. Nie je pritom rozhodné, či sú tieto dlhy dedičovi známe.
Žalobkyňa taktiež citovala ustanovenie § 470 ods. 1 OZ a uviedla, že Občiansky zákonníka vychádza pri
úpravezodpovednostidedičovzozásadyzodpovednostizaporučiteľovedlhyvrozsahucenyzdedeného
majetku, nie zo zásady zodpovednosti výlučne zdedeným majetkom. Dlhy sa uspokojujú aj z dedičovho

majetku, nielen z vecí, ktoré zdedil. Ochrana dediča spočíva v tom, že jeho zodpovednosť voči veriteľom
je ohraničená cenou nadobudnutého dedičstva. Žalobkyňa poukázala aj na to, že v zmysle ustanovenia
§ 470 ods. 1 OZ, pokiaľ je viac dedičov, títo nezodpovedajú za poručiteľove dlhy spoločne a nerozdielne,
ale ich zodpovednosť je delená s tým, že každý z nich zodpovedá za dlhy poručiteľa len v rozsahu ceny
svojho dedičského podielu k cene celého dedičstva, nie podľa podielov, v akých boli povolaní dediť.

Vzhľadom na uvedené si preto žalobkyňa uplatnila voči žalovanej v 1. rade podiel o veľkosti 78,07 %,
čo predstavuje zo sumy 15.000 EUR čiastku 11.710 EUR a voči žalovanému v 2. rade podiel o veľkosti
21,93 %, čo zo sumy 15.000 EUR predstavuje 3.289 EUR.

2. Žalovaní v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 23.06.2016 k žalobe poukázali na to, že žalobkyňa

má v úmysle na ich úkor sa podvodným spôsobom obohatiť. Uviedli, že zmluva o pôžičke, od ktorej je
odvodený žalobný návrh bola uzavretá nie dňa 12.08.2013, ale dňa 10.06.2014, pričom je zarážajúce,
že žalobkyňa predkladá súdu neúplné dôkazy s cieľom použiť ich ako pravé a tým sa podľa názoru
žalovaných dopúšťa páchania trestného činu marenia spravodlivosti podľa ust. § 344 Trestného zákona.
Poukázali na to, že žalobkyňa predložila notárke, ktorá prejednávala dedičstvo zmluvu o pôžičke, na

druhej strane ktorej sa nachádza osvedčovacia doložka mesta Prešov, z ktorej vyplýva, že podpis na
listine urobil C. Ž. dňa 10.06.2014 a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno o odovzdaní finančných
prostriedkov poručiteľovi, keďže tento dňa 12.08.2013 zmluvu nepodpísal a nevyhlásil, že prevzal
finančné prostriedky. Žalovaní taktiež poukázali na to, že vyhlásenie dlžníka v zmluve o prevzatí pôžičky
nemožno považovať za dostatočné preukázanie reálneho odovzdania a prevzatia peňazí, keďže dlžník

bol v čase podpisu zmluvy o pôžičke hospitalizovaný v nemocnici s vážnymi zdravotnými ťažkosťami
a je vylúčené, aby zmluvu vyhotovil on. Zo súvisiacich skutočností je možné dôvodne predpokladať,
že zmluvu vyhotovila žalobkyňa a nebohému C.Á. Ž. ako údajnému dlžníkovi ju iba „podstrčila“ na
podpísanie. Žalovaní taktiež poukázali na to, že žalobkyňa má preukázať svoju solventnosť v čase
údajnéhoodovzdaniapôžičky,nakoľkotátobolazamestnankyňouúdajnéhodlžníkaapoberalamesačnú

mzdu vo výške 304,84 EUR. Žalovaní preto navrhli žalobu zamietnuť.

3. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne S. Ň., svedkyne K.
G., oboznámením originálu zmluvy o pôžičke zo dňa 12.02.2013, ako aj zmluvy o pôžičke zo dňa
12.08.2013, na ktorej je overený podpis dlžníka dňa 10.06.2014, ako aj ďalších listinných dôkazov a

zistil tento skutkový stav:
Dňa 12.08.2013 uzavrela žalobkyňa ako veriteľka a nebohý C. Ž. ako dlžník zmluvu o pôžičke,
predmetom ktorej bola suma 15.000 EUR (čl. I. zmluvy), pričom z článku II, posledná veta tejto zmluvy
vyplýva, že: „Dlžník podpisom tejto zmluvy potvrdzuje prevzatie čiastky uvedenej v článku I tejto zmluvy“
t.j. sumy 15.000 EUR. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že pri podpise zmluvy boli

okremúčastníkovzmluvyboliprítomnéajsvedkyneŇ.S.G.,ktoréobezhodnepotvrdili,ženajprvzmluvu
podpísal dlžník a následne veriteľka, ktorá mu v obálke, ktorá nebola zalepená odovzdala peniaze,
pričom tieto peniaze za prítomnosti svedkýň neboli prepočítavané, avšak keďže v zmluve bola uvedená
suma 15.000 EUR, obe svedkyne sa vyjadrili, že predpokladali, že sa jedná samozrejme o túto sumu.Svedkyňa G. navyše uviedla, že bola osobne v ubytovni, v ktorej býva žalobkyňa v čase, keď sa tam
sťahovala a keď jej spolu s nebohým p. C. Ž., za jej prítomnosti, ukryli peniaze pod komodu, lebo sa bála,
keďže sa jednalo sa o jej celoživotné úspory žalobkyne vo výške 16.000 EUR, ktoré boli prevažne v 100-

eurových bankovkách. Obe svedkyne sa zároveň vyjadrili, že sa jednalo o hrubšiu obálku, ktorá bola
odovzdaná v kancelárii za kuchyňou, kde bola aj podpisovaná zmluva na stole, na ktorom bol počítač. Z
výsluchu svedkyne Ň. tiež vyplynulo, že nebohý p. Ž. ju požiadal, aby mu ešte raz túto zmluvu vytlačila
a priniesla mu ju do nemocnice, nakoľko sa radil s nejakým známym, ktorý mu povedal, že bude lepšie,
ak na tejto zmluve bude overený podpis. Preto mu aj dve vyhotovenia tejto zmluvy priniesla, pričom

oproti pôvodnému textu zmluvy zmenila text tak, že zmluva je vyhotovená v dvoch vyhotoveniach, teda
nie v štyroch a každá zo strán obdrží po jednom vyhotovení, teda nie po dvoch vyhoveniach. Táto
svedkyňa taktiež uviedla, že peniaze boli použité na prevádzku - úhradu faktúr za potraviny, nájom,
platby daňovému úradu, sociálnej poisťovni. Taktiež uviedla, že keď bola raz v nemocnici za p. Žacom,
ten jej povedal, aby faktúry a doklady o úhradách priebežne prefocovala a aby tieto potom odovzdala
žalobkyni z dôvodu, aby to jeho manželka resp. syn nejakým spôsobom nezneužili. Preto po smrti p.

Ž. tieto doklady odovzdala žalobkyni. Z výsluchu oboch svedkýň taktiež vyplynulo, že pred podpisom
zmluvy boli do zmluvy dopísané osobne údaje účastníkov zmluvy a výška pôžičky, ako aj dátum. Obe
svedkyne potvrdili aj to, že majú vedomosť o tom, že žalobkyňa už v minulosti požičiavala p. Ž. nejaké
peniaze, pričom predpokladajú, že tieto peniaze aj boli vrátené a svedkyňa G. sa vyjadrila, že aj keď p.
Ž. v prípade, keď si požičiaval peniaze zmluvy nevyhotovoval, vtedy vravel, že sa jedná o veľkú sumu a

že ho môže napr. zraziť auto, preto chce, aby to bolo na papieri. Samotná žalobkyňa rovnako uviedla,
že v minulosti už viackrát požičiavala p. Ž. peniaze, ktoré jej vždy vrátil. Uviedla, že žili spolu v družskom
pomere, pričom p. Ž. mal vedomosť o tom, že má celoživotné úspory vo výške 16.000 EUR, preto ju
požiadal o pôžičku, pretože mal veľa exekútorov a plomby na majetku. Jednoznačne uviedla, že zmluva
bola uzavretá dňa 12.08.2013 a vtedy aj boli odovzdané peniaze, pričom keď bola raz v nemocnici za

p. Ž., ten jej povedal, že bude vhodné, aby bol na zmluve overený podpis a požiadal ju, aby išla na
mestský úrad a zabezpečila pracovníčku na overenie podpisu. Žalobkyňa uviedla, že sa jedná o jej
celoživotné úspory, teda príjmy za obdobie odkedy začala pracovať, t.j. od roku 1994. Vyjadrila sa aj ku
skutočnosti, že u p. Ž. mala oficiálny príjem 300 EUR, ale reálne zarábala 600 - 700 EUR. Z vyjadrenia
mesta Prešov zo dňa 08.09.2017 vyplýva, že mesto Prešov dňa 10.06.2014 o 15.10 hod. na listine

„Zmluva o pôžičke“ osvedčilo podpis p. C. Ž., čo vyplýva z osvedčovacej knihy, aj keď je nesprávne vo
vyjadrení uvedené, že sa jedná o I. Ž.S., ale z kópie osvedčovacej knihy je nepochybné, že sa jedná
o C. Ž., s tým, že k overeniu podpisu došlo vo FNsP Prešov na oddelení dlhodobo chorých, pričom pri
overení podpisu bola prítomná p. D. Y. a z vyjadrenia mesta Prešov zo dňa 15.11.2016, ktoré predložili
žalovaní vyplýva, že podpis C. Ž. bol osvedčený dňa 10.06.2014 na dvoch zmluvách o pôžičke, každá v

dvoch vyhotoveniach, čo potvrdila aj svedkyňa Ň., ktorá uviedla, že pripravila aj zmluvu, ktorú uzatvoril
nebohý p. Ž. ako dlžník s jeho matkou p. Ž. ako veriteľkou a tiež to bolo na sumu 15.000 EUR, pričom
túto zmluvu urobila vtedy, keď už bol p. Ž. chorý, teda v júni roku 2014 a odovzdala mu ju v nemocnici.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 26D/801/2014, konkrétne z uznesenia zo dňa 28.04.2015
vyplývajú údaje tak, ako sú uvedené v samotnej žalobe, teda že čistá hodnota majetku nebohého C.

Ž. ako poručiteľa predstavuje 54.147,49 EUR s tým, že podiel žalovanej v 1. rade vo vzťahu k celému
dedičstvu predstavuje 78,07 % a podiel žalovaného v 2. rade 21,93 %.

4. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci

rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1, ods. 2 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky. Pri peňažnej pôžičke možno
dojednať namiesto úrokov plnenie primeraného väčšieho množstva alebo veci väčšej akosti, spravidla
toho istého druhu.

5. Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho
pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.

6. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

7. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

8. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že žalobkyňa ako veriteľka
a nebohý C. Ž., L.. XX.XX.XXXX ako dlžník, uzavreli dňa 12.08.2013 zmluvu o pôžičke, na základe
ktorej bola dlžníkovi odovzdaná pri podpise zmluvy t.j. dňa 12.08.2013 suma 15.000 EUR, čo potvrdil

svojím podpisom na tejto zmluve. Žalovaní žiadnym spôsobom nespochybnili, že sa nejedná o podpis
dlžníka na zmluve. Namietali skutočnosť, že súčasťou spisu sú dve zmluvy o pôžičke, pričom zmluva,
ktorá je predmetom tohto konania bola podpísaná dňa 10.06.2014 a keďže sa jedná o reálny kontrakt
a nebolo preukázané, aby vtedy boli odovzdané peniaze, nárok žalobkyne je nedôvodný. Vykonaným
dokazovaním, ale bolo nepochybne preukázané, že síce existuje aj druhé vyhotovenie zmluvy s

dátumom12.08.2013,avšakibazdôvodu,ženebohýp.Ž.,možnoajspoukazomnaskutočnosť,ženežil
so svojou manželkou, ale v družskom pomere so žalobkyňou a ako uviedla svedkyňa Ň., aj z dôvodu,
aby to žalovaní nejakým spôsobom nerozporovali, sám inicioval overenie podpisu na tejto zmluve, čo
bolo aj zrealizované pracovníčkou mesta Prešov dňa 10.06.2014. Táto skutočnosť, teda aj keby podpis
dlžníka nebol overený, nemení nič na platnosti zmluvy zo dňa 12.08.2013 a skutočnosti, že nebohý

p. Ž. pri podpise zmluvy prevzal sumu 15.000 EUR, ktorú sa zaviazal vrátiť v hotovosti najneskôr do
31.08.2014. Keďže nebolo preukázané, aby nebohý p. Ž., resp. žalovaní vrátili pôžičku, súd žalobe v
celom rozsahu vyhovel a s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 OZ, súd zaviazal žalovaných v
1. a 2. rade, vzhľadom na skutočnosť, že zodpovedajú do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za
poručiteľovedlhy,nazaplateniejednotlivýchsúmtak,akojetouvedenévovýrokovejčastirozsudku,teda

podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli. Súd uvedené sumy priznal spolu s príslušným zákonným
úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti pôžičky (31.8.2014), keďže dedičia nadobudli
dedičstvo ku dňu smrti poručiteľa, preto k 1.9.2014 už boli v omeškaní s plnením dlhu. Vzhľadom na
žiadosť právneho zástupcu žalovaných, ako aj skutočnosť, že priznaná suma predstavuje relatívne
vysokú čiastku, súd umožnil žalovaným splatenie dlhu v primeraných splátkach po 1.000 EUR mesačne,

pod následkom straty výhody splátok.

9.Vsúvislostisnámietkoužalovanýchohľadomsolventnostižalobkyne,súdpoukazujenato,ževkonaní
nebolo preukázané, aby žalobkyňa nepracovala, resp. nemala žiaden príjem a keďže ako sama uviedla,
pracovala od roku 1994 a nevlastní žiaden hnuteľný resp. nehnuteľný majetok väčšej hodnoty, napr. ani

auto, nemožno podľa názoru súdu spochybňovať, že si žalobkyňa za obdobie cca 20 rokov našetrila
sumu 15.000 EUR, pričom aj svedkyňa G. potvrdila, že žalobkyňa mala úspory vo výške 16.000 EUR.
Keďže mal súd za preukázané, že došlo k podpisu zmluvy a reálnemu odovzdaniu peňazí za prítomnosti
svedkov, aj keď za ich prítomnosti táto suma nebola prepočítavaná (jednalo sa o hrubú obálku), súd už
v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával. V tomto ohľade súd tiež poukazuje na skutočnosť, že

aj keď oficiálny príjem žalobkyne bol cca 300 EUR, táto sa vyjadrila, že jej reálny príjem bol 600 - 700
EUR, čo žalovaní nijakým spôsobom nespochybnili.

10. Súd taktiež nepovažoval za potrebné osobne vypočúvať p. C. J., ktorá overovala podpis nebohého
p. Ž., keďže z predložených písomných vyjadrení mesta Prešov táto skutočnosť nepochybne vyplýva

a ako už súd uviedol, pre posúdenie tejto veci, nie je rozhodujúce, či podpis dlžníka bol dodatočne
overený. Žalovaní taktiež navrhli vypočuť ošetrujúceho lekára vzhľadom na to, že zmluva mala byť
podpísaná dňa 10.06.2014 a p. Ž. zomrel dňa 20.06.2014, avšak keďže táto skutočnosť bola vykonaným
dokazovaním vyvrátená a bolo preukázané, že zmluva bola podpísaná dňa 12.08.2013 a žalovaní aniv ďalšom priebehu na tomto návrhu na dokazovanie netrvali, súd tento návrh, ako aj ďalšie návrhy
žalovaných nevykonal, keďže vykonaným dokazovaním mal za nepochybne preukázané dôvodnosť
nároku žalobkyne.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnej
žalobkyni priznal voči neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na

Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).