Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 21, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Cob/41/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4107210783
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erik Németh

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4107210783.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: Agropodnik a. s. Trnava, so sídlom
Chovateľská 2, Trnava, IČO: 31 420 494, zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s. r.
o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: BRANKO, a.s., so sídlom
Novozámocká 184, Nitra, IČO: 31 438 181, zastúpený: JUDr. Ivan Drdoš, advokát, so sídlom Párovská
26, Nitra, IČO: 42 116 279, o zaplatenie 258.449,88 eura s príslušenstvom, o odvolaniach žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 32Cb/11/2007 - 968 zo dňa 22. mája 2015 a proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č. k. 32Cb/11/2007 - 1196 zo dňa 6. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 32Cb/11/2007 - 968 zo dňa 22. mája 2015 v
napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 32Cb/11/2007 - 1196 zo dňa 6. apríla 2017 p o
t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému

v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra výrokom I. rozsudku č. k. 32Cb/11/2007 - 968 zo dňa 22.05.2015 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 258.449,88 eura, úrok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň
omeškania zo sumy 2.900,58 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.635,-- eur od 01.11.2006 do
zaplatenia, zo sumy 1.306,45 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.693,19 eura od 01.11.2006
do zaplatenia, zo sumy 11.670,25 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.743,11 eura od
01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.231,69 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 5.777,93 eura
od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.893,45 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.315,91

eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 14.235,21 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy
4.342,30 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.298,88 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo
sumy 2.816,07 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.862,51 eura od 01.11.2006 do zaplatenia,
zo sumy 8.532,50 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.748,72 eura od 01.11.2006 do
zaplatenia, zo sumy 3.807,77 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 5.704,57 eura od 01.11.2006
do zaplatenia, zo sumy 1.630,98 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 7.626,47 eura od
01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.440,91 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.436,87 eura

od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.726,32 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.731,43
eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 21.294,73 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy
8.962,56 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 7.177,75 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo
sumy 3.215,46 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.293,37 eura od 01.11.2006 do zaplatenia,zo sumy 6.271,39 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.332,44 eura od 01.11.2006 do
zaplatenia,zosumy15.319,92euraod01.11.2006dozaplatenia,zosumy966,04euraod01.11.2006do
zaplatenia, zo sumy 13.025,26 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.265,88 eura od 01.11.2006

do zaplatenia, zo sumy 424,12 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 6.032,56 eura od 01.11.2006
do zaplatenia, zo sumy 3.191,06 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 706,86 eura od 01.11.2006
do zaplatenia, zo sumy 10.400,48 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 10.318,03 eura od
01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.801,30 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 6.206,83 eura
od 14.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.696,61 eura od 20.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.617,90

eura od 27.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.618,44 eura od 29.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 988,48
eura od 29.11.2006 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 1.144,76 eura
od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 380,20 eura od 01.11.2006 do zaplatenia 258.449,88 eura, úrok
z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania zo sumy 2.900,58 eura od 01.11.2006 do
zaplatenia, zo sumy 1.635,-- eur od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.306,45 eura od 01.11.2006
do zaplatenia, zo sumy 4.693,19 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 11.670,25 eura od

01.11.2006dozaplatenia,zosumy2.743,11euraod01.11.2006dozaplatenia,zosumy3.231,69euraod
01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 5.777,93 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.893,45 eura
od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.315,91 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 14.235,21
eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.342,30 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy
3.298,88 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 2.816,07 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo

sumy 4.862,51 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 8.532,50 eura od 01.11.2006 do zaplatenia,
zo sumy 4.748,72 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.807,77 eura od 01.11.2006 do
zaplatenia, zo sumy 5.704,57 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.630,98 eura od 01.11.2006
do zaplatenia, zo sumy 7.626,47 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.440,91 eura od
01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.436,87 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.726,32 eura

od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.731,43 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 21.294,73
eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 8.962,56 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy
7.177,75 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.215,46 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo
sumy 1.293,37 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 6.271,39 eura od 01.11.2006 do zaplatenia,
zo sumy 2.332,44 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 15.319,92 eura od 01.11.2006 do

zaplatenia,zosumy966,04euraod01.11.2006dozaplatenia,zosumy13.025,26euraod01.11.2006do
zaplatenia, zo sumy 4.265,88 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 424,12 eura od 01.11.2006 do
zaplatenia, zo sumy 6.032,56 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.191,06 eura od 01.11.2006
dozaplatenia,zosumy706,86euraod01.11.2006dozaplatenia,zosumy10.400,48euraod01.11.2006
do zaplatenia, zo sumy 10.318,03 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.801,30 eura od

01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 6.206,83 eura od 14.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 1.696,61 eura
od 20.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.617,90 eura od 27.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 3.618,44
eura od 29.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 988,48 eura od 29.11.2006 do zaplatenia a úrok z omeškania
vo výške 14 % ročne zo sumy 1.144,76 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 380,20 eura od
01.11.2006 do zaplatenia, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 27.220,04 eura a iných

trov konania vo výške 31.863,74 eura, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II.
v rozsudku súd prvej inštancie žalobu vo zvyšku zamietol a výrokom III. vyslovil, že o trovách štátu
rozhodne osobitným uznesením.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie poukázal na to, že pôvodne sa žalobca podanou žalobou

domáhal vylúčne zaplatenia vyššie uvedenej istiny s príslušenstvom (v tom čase ešte v slovenskej
mene), pričom takáto žaloba bola rozsudkom č. k. 32Cb/11/2007 - 264 zo dňa 01.02.2008 zamietnutá.
V dôsledku odvolania žalobcu odvolací Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 26Cob/54/2008 - 305 zo dňa
22.05.2008 skorší prvoinštančný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Uznesením zo dňa 17.07.2009 súd prvej inštancie pripustil, aby namiesto doterajšieho žalobcu do
konania vstúpila obchodná spoločnosť BELAR a.s., Nová Osada 22, 929 31 Dunajská Streda, IČO:
31 411 797, ako aj zmenu žaloby navrhnutú dňa 08.09.2008, ktorá spočívala v rozšírení žaloby, a v
rámci ktorej sa žalobca okrem zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom domáhal aj určenia, že
nezodpovedá za škodu, ktorej náhradu fakturoval žalovaný faktúrou č. 2006207156 zo dňa 30.09.2006

v sume 12.698.014,73 Sk a určenia, že započítanie pohľadávky žalovaného v sume 7.786.061,-- Sk
voči pohľadávke spoločnosti BELAR a.s., Nová Osada 22, 929 31 Dunajská Streda, IČO: 31 411 797
uskutočnené listom žalovaného zo dňa 01.12.2016 je neplatné.4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že právnym nástupcom žalobcu BELAR a.s. sa v dôsledku
zlúčenia stala obchodná spoločnosť Agropodnik a. s. Trnava, so sídlom Chovateľská 2, 917 01 Trnava,
IČO: 31 420 494.

5. V skutkových a právnych záveroch odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná
istina predstavuje súčet súm fakturovaných spoločnosťou BELAR a.s. so sídlom Nová Osada 22,
Dunajská Streda, IČO: 31 411 797 žalovanému za dodávku kŕmnych zmesí dodaných na základe
písomne uzavretej kúpnej zmluvy č. 36/2006 a za dodávku pšenice kŕmnej dodanej na základe ústne

uzatvorenej kúpnej zmluvy.
Žalovaný dňa 16.03.2006, 22.03.2006 a 17.04.2006 písomne reklamoval vadu dodaného tovaru, keďže
po skŕmení dodaného krmiva došlo k zvýšenému úhynu kŕmených zvierat - moriek, k zhoršeniu
kondičného stavu rodičovského kŕdľa moriek a k nepoužiteľnosti na reprodukciu. V dôsledku tohto
vznikla žalovanému škoda, ktorú vyčíslil v sume 422.282,31 eura (12.721.676,73 Sk) a túto škodu si
uplatnil listom zo dňa 26.05.2006 u svojho zmluvného partnera - spoločnosti BELAR a.s.. Spoločnosť

BELAR a.s. uplatnenú škodu neuznala, čo písomne žalovanému oznámila listom zo dňa 20.06.2006.

Žalovaný faktúrou č. 2006207156 zo dňa 30.09.2006 (splatnou dňa 30.10.2006) fakturoval spoločnosti
BELAR a.s. náhradu škody v sume 12.698.014,73 Sk a túto faktúru spoločnosť prevzala dňa 27.10.2006.

Spoločnosť BELAR a.s. mala voči žalovanému splatnú pohľadávku v sume 258.449,88 eura
(7.786.061,-- Sk) a žalovaný mal splatnú pohľadávku v sume 422.282,31 eura (12.698.014,73 Sk).

Žalovaný listom zo dňa 01.12.2006 uskutočnil započítanie pohľadávky podľa § 580 Obč. zákonníka,
keď voči pohľadávke spoločnosti BELAR a.s. vo výške 258.449,88 eura (7.786.061,-- Sk) si započítal

svoju pohľadávku 422.282,31 eura (12.698.014,73 Sk), a to do výšky 258.449,88 eura (7.786.061,-- Sk).
Započítací prejav bol spoločnosti BELAR a.s. doručený dňa 05.12.2006.

Potom spoločnosť BELAR a.s. so sídlom Nová Osada 22, Dunajská Streda, IČO: 31 411 797
ako postupca dňa 11.04.2007 uzavrela so spoločnosťou TATRY Plus s.r.o. (pôvodný žalobca)

ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky v sume 258.449,88 eura (7.786.061,-- Sk) s
príslušenstvom, ktorú pôvodný žalobca uplatnil v žalobe. Postúpenie postupca oznámil žalovanému dňa
12.04.2007 a doručil mu ho dňa 23.04.2007.

Dňa 13.06.2008 uzatvoril pôvodný žalobca TATRY Plus s.r.o. so spoločnosťou BELAR a.s. so sídlom

Nová Osada 22, Dunajská Streda, IČO: 31 411 797 zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou postúpil
pohľadávky uplatnené v súdnom konaní späť na spoločnosť BELAR a.s..

6. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, keďže namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane
žalobcu, ktorý nemohol nadobudnúť od spoločnosti BELAR a.s. pohľadávku voči žalovanému, pretože

táto zanikla započítaním podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Zároveň z dôvodu opatrnosti vzniesol
podľa § 98 O. s. p. kompenzačnú námietku do výšky 258.449,88 eura. Súd prvej inštancie skorším
rozsudkom zo dňa 01.02.2008 pod č. k. 32Cb/11/2007 - 264 žalobu zamietol, keďže dospel k záveru,
že žalovaná pohľadávka zanikla v dôsledku započítania. Tento rozsudok však bol v odvolacom konaní
zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob/54/2008 - 305 zo dňa 22.05.2008, pričom

odvolací súd uložil súdu prvej inštancie posúdiť dôvodnosť žalovaným uplatnenej pohľadávky na
započítanie a následne posúdiť, či a v akom rozsahu došlo k zániku vzájomných pohľadávok na základe
jednostranného započítacieho prejavu, ako aj to, či žalobca mohol na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok získať pohľadávku od spoločnosti BELAR a.s., a byť tak aktívne legitimovaným v spore.

7. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie zaoberal existenciou pohľadávky žalovaného. Medzi stranami
nebolo sporné, že spoločnosť BELAR a.s. bola zmluvným dodávateľom žalovaného a na základe
písomnej kúpnej zmluvy č. 36/2006 mu dodala v roku 2006 kŕmne zmesi a na základe ďalšej ústne
uzatvorenej kúpnej zmluvy mu dodala v roku 2006 pšenicu kŕmnu. Nebola sporná ani hodnota dodávky,
ktorú žalovaný nezaplatil z dôvodu, že namietal jej kvalitu. Tiež nebola sporná skutočnosť, že spôsob

odoberania reklamačných vzoriek bol dohodnutý v Kúpnej zmluve č. 36/2006 zo dňa 02.01.2006 a v
Reklamačnom poriadku zo dňa 01.01.2006 tvoriaceho prílohu k uvedenej kúpnej zmluve.Právny zástupca žalobcu navrhol vo veci nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru veterinárstva
so zameraním na chov hydiny - moriek, pretože podľa názoru žalobcu k úhynu moriek u žalovaného
neprišlo z dôvodu vadného krmiva dodaného žalobcom, ale z dôvodu zlého zdravotného stavu moriek.

Navrhol v konaní vypočuť ako svedka C.. W. T. na otázku, aký zdravotný stav moriek zistil v čase, keď
robil vyšetrenie moriek dňa 27.03.2006.

Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že žalobca dodal žalovanému v roku 2006 krmivo, ktoré
obsahovalo lasalocid, v dôsledku čoho morky uhynuli a aj tie, ktoré prežili, už neboli použiteľné na

reprodukciu, teda na znášanie násadových vajec. Uvedenú látku lasalocid môže krmivo obsahovať len
pre morky do 12 týždňov veku, ale pre morky staršie je táto látka toxická. Keď došlo k úhynu moriek
u žalovaného, žalovaný reklamoval dodané krmivo zo dňa 06.03.2006, 22.03.2006 a 17.04.2006. Boli
vzaté aj vzorky na rozbor krmiva a takisto aj z uhynutých moriek. Z rozboru bolo zistené, že lasalocid
sa nachádzal v krmive a nachádzal sa aj v žalúdkoch uhynutých moriek. Žalovanému vznikla škoda
na uhynutých morkách a na tom, že 10933 ks moriek bolo zdravotne poškodených z hľadiska ich

reprodukčnej schopnosti. Zdravotne poškodené morky mali hodnotu vyše 11.000.000,-- Sk, tieto musel
žalovaný utratiť a hodnota z nich získaného mäsa bola v sume približne 1.900.000,-- Sk. Žalovanému
vznikol aj nárok na ušlý zisk v dôsledku toho, že morky neprodukovali predpokladanú produkciu
násadových vajec. Navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru zootechnika z oblasti
chovu hydiny a znalca ekonóma z oblasti poľnohospodárstva a produkcie hydiny na zistenie výšky škody

aušléhozisku.NavrholvypočuťakosvedkovW..I.C.,ktorýječlenompredstavenstvažalovaného,W..S.
T., ekonómku žalovaného na výpočet škody a ušlého zisku a C.. I. T., ktorý bol prítomný pri reklamáciách
a vykonával aj vyšetrenie moriek.

8. Keďže súd prvej inštancie považoval za potrebné zistiť, čo bolo príčinou zhoršeného stavu stáda

moriek a ich úhynu, rozhodol o nariadení znaleckého dokazovania. Za znalca uznesením zo dňa
21.07.2010 ustanovil MVDr. Juraja Rákossiho, znalca v odbore: veterinárstvo, odvetvie: choroby zvierat,
ktorému uložil zodpovedať nasledujúce otázky:

1. Môže byť podanie lasalocidu a monensinu v kŕmnej zmesi morkám vo veku od 17 do 29 týždňov

príčinou apatickosti, nepohyblivosti a úhynu moriek? Ak áno, za akých podmienok, ako dlho a v akom
množstve musia byť zvieratá vystavené pôsobeniu lasalocidu a monensinu, aby sa dostavil uvedený
následok?
2. Je možné považovať nález lasalocidu a monensinu spoločne v jednej kŕmnej zmesi v množstve do 20
mg na kilogram každej látky za stopové množstvo alebo môže byť v tejto kombinácii a v tomto množstve

pre morky vo veku od 17 do 29 týždňov považované za množstvo, ktoré môže pôsobiť toxicky a spôsobiť
úmrtie moriek? Ak áno, za akých podmienok?
3. Môže byť podanie lasalocidu v dávke 40mg/kg v kŕmnej zmesi morkám vo veku 23 týždňov počas
doby siedmich dní jedinou príčinou úhynu dospelých moriek? Ak áno, za akých podmienok?
4. Môže byť nedostatočný pohyb moriek príčinou patologického a laboratórneho nálezu (stafylokoky a

streptokoky v kĺboch)?
5. Môže byť prítomnosť antikokcidík v podávanom krmive morkám nad 12 týždňov príčinou zhoršeného
zdravotného stavu a následného patologického a laboratórneho nálezu (stafylokoky a streptokoky v
kĺboch)?
6. Môže byť výskyt semien lipkavca v kŕmnej zmesi príčinou úhynu moriek vo veku od 14 do 18 týždňov?

Ak áno, za akých podmienok a v akom množstve?
7. Ako vplývajú infekcie baktériami E. coli a stafylokokmi, reovírusová infekcia, infekcia clostrídiami a
salmonelou "Salmonela Saintpaul" na zdravotný stav moriek a aký majú priebeh? Môžu byť príčinou
apatickosti, nepohyblivosti a úmrtia moriek? Ak áno, za akých podmienok?
8. V akom zdravotnom stave boli morky na základe predložených dokumentov (najmä výsledku analýzy

zdravotného stavu moriek uvedeného v protokole č. 11381, výsledku analýzy zdravotného stavu
moriek uvedeného v protokole č. 11498, protokolu o skúškach č. 10990 Štátneho veterinárneho a
potravinárskeho ústavu v Nitre, protokolov o skúškach č. 0607705, č. 0607788, č. 0607790, 0608694,
0608696, 0608698 a 0608699 Štátneho veterinárneho a potravinárskeho ústavu Bratislava, výsledku
vyšetrenia krvi uhynutých moriek v Štátnom veterinárnom a potravinárskom ústave v Nitre, výsledku

pitvy uhynutých moriek)?
Mohlo byť s ohľadom na zdravotný stav moriek vyplývajúci z predložených dokumentov jedinou príčinou
apatickosti, nepohyblivosti a úhynu moriek podanie lasalocidu a monensinu v kŕmnej zmesi? Mohli byť
apatickosť, nepohyblivosť a úhyn moriek spôsobené inými príčinami?9. Pokiaľ je v protokole o skúškach kvality kŕmnej zmesi Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu
Bratislava č. 06 07 790 a č. 06 07 788 uvedené dole v poznámke: "Vzorka zabalená v papierovom sáčku,
prelepená a opečiatkovaná pečiatkami BELAR a.s. a BRANKO a.s.", je možné takéto vzorky považovať

za objektívne, resp. za tzv. úradné vzorky?

9. Znalec síce vypracoval znalecký posudok dňa 11.11.2010, avšak na otázky číslo 1., 2., 3., 8.
neodpovedal, keďže nie je špecialistom na oblasť farmakológie.

Na otázku č. 4. odpovedal, že nedostatočný pohyb zvierat je primárnym faktorom výskytu ochorení
pohybového aparátu.

Na otázku č. 5 uviedol, že prítomnosť antikokcidík u moriek starších ako 12 týždňov potvrdzuje
prítomnosť infekčnej choroby v chove.

Na otázku č. 6 uviedol, že výskyt lipkavca v kŕmnej zmesi by mal byť nulový, avšak zároveň poukázal
na to, že mal sa robiť opakovaný rozbor a skúšky krmiva.

Na otázku č. 7 odpovedal tak, že popísal infekcie a ich prejavy.

Na otázku č. 9 uviedol, že odoberanie vzoriek krmiva je vecou dohody strán a mala by byť podľa neho
prítomná aj tretia osoba.

10. Keďže znalec MVDr. Rákossy neodpovedal na všetky otázky vzhľadom na svoje zameranie,
rozhodol súd na návrh účastníkov konania o nariadení ďalšieho znaleckého dokazovania. Za znalca

ustanovil MVDr. Jána Šályho PhD, ako znalca ad hoc (vzhľadom na skutočnosť, že v príslušnom odbore
alebo odvetví veterinárna farmakológia nie je zapísaná žiadna osoba ako znalec) uznesením č. k.
32Cb/11/2007-565 zo dňa 17.01.2012. Znalcovi uložil zodpovedať na tie isté otázky ako znalcovi MVDr.
Rákossymu pri zohľadnení znaleckého posudku zo dňa 11.11.2010 vypracovaného znalcom MVDr.
Jurajom Rákossym. Znalec vypracoval písomný znalecký posudok zo dňa 13.06.2012.

Na otázku č. 1 odpovedal tak, že nepriaznivý vplyv lasalocidu a monensinu u moriek nastáva približne od
veku 10 - 12 týždňov a závisí od veku moriek, dávky, dĺžky príjmu a iných faktorov, pričom sú aj značné
individuálne rozdiely v citlivosti na toxický účinok.

Na otázku č. 2 odpovedal tak, že množstvo lasalocidu a monensinu okolo 20 mg/kg kŕmnej zmesi môže
spôsobovať pokles hmotnosti moriek už od 12 týždňa veku a od 17 týždňa veku i úhyn moriek.

Na otázku č. 3 odpovedal tak, že lasalocid v dávke 40 mg/kg kŕmnej zmesi moriek vo veku 23 týždňov
počas 7 dní skrmovania môže byť samostatnou príčinou úhynu moriek.

Na otázku č. 4 odpovedal tak, že nedostatočný pohyb môže byť predispozíciou uvedených infekcií,
pričom k tomu dochádza pri súčasnej zlej kvalite krmiva, nedostatku potrebných živín a vitamínov.

Na otázku č. 5 odpovedal tak, že lasalocid a monensin podávaný v krmive morkám nad 12 týždňov

spôsobujú po poklese hmotnosti aj slabosť končatín, posedávanie, opuchy a infekcie z podlahy haly.
Samotné antikokcidiká nespôsobujú zápalové zmeny, ale len zvyšujú ich výskyt v chove.

Na otázku č. 6 odpovedal tak, že u moriek vo veku od 14 do 18 týždňov nemohlo zistené množstvo
semien lipkavca v kŕmnej zmesi spôsobiť taký úhyn a nemohol vyvolať také poruchy pohybu, ako boli

zistené.

Na otázku č. 7 odpovedal tak, že popísal klinické príznaky moriek postihnutých jednotlivými infekciami.

Na otázku č. 8 odpovedal tak, že popísal zdravotné problémy moriek podľa jednotlivých protokolov.

Na otázku č. 9 odpovedal, že sa jednalo o reklamačné vzorky, u ktorých manipulácia s nimi nebola
potvrdená. V závere posudku znalec uviedol, že príčinou úhynu moriek boli ionofórové antikokcidiká -lasalocid a monensin, ktoré sa v kŕmnej zmesi HYD 17 nemali nachádzať, a preto zmes bola pre morky
zdravotne škodlivá.

11. Žalobca následne v reakcii na znalecký posudok namietal, že jedine v rozbore vzorky kŕmnej zmesi
zo dňa 19.04.2006 sa zistila prítomnosť lasalocidu a monensinu, pričom táto kŕmna zmes bola dodaná v
čase, keď morky boli v 22. týždni veku a po zistení týchto látok bola kŕmna zmes bezodkladne stiahnutá
a z tohto dôvodu nemôže obstáť tvrdenie znalca o tom, že vadná kŕmna zmes bola dodaná už od 12.
týždňa veku moriek. Poukázal na to, že iné rozbory kŕmnych zmesí sú sporné, pretože si ich dal vyhotoviť

žalovaný bez toho, že by informoval žalobcu, neprizval ho k ich odberu, a konal tým v rozpore s výnosom
MP SR zo dňa 07.10.1997 č. 1497/4/1997-100 o úradnom odbere vzoriek a o laboratórnom skúšaní
a hodnotení krmív, ale aj v rozpore s reklamačným poriadkom žalobcu, ktorý akceptoval pri uzavretí
kúpnej zmluvy. Nie je možné zistiť, z akého krmiva boli vzorky odobraté, ako bola zmes skladovaná,
ako bolo s ňou nakladané, kto mal k nej prístup a ako sa do nej dostal lasalocid a monensin. Tiež
poukázal na to, že aj znalec vo svojom podaní zo dňa 25.03.2014 skonštatoval, že na základe pitevných

nálezov, bakteriologického a mykotického vyšetrenia nemožno presne stanoviť príčinu úhynu moriek.
Z potvrdenia Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Bratislava zo dňa 19.07.2006 vyplýva, že
v protokoloch č. 0608694, 0608696, 0608698 a 0608699 bola identifikácia kŕmnych zmesí odpísaná z
papierových sáčkov, v ktorých boli vzorky zabalené a na nich bolo uvedené, že vzorky odoberal dňa
20.4.2006 C.. T.. Nemohlo sa teda jednať o vzorky kŕmnych zmesí odobrané pri dodaní kŕmnych zmesí.

Žalovaný kŕmne zmesi dodané 25.01., 01.02., 07.03. a 03.04. u žalobcu - dodávateľa nereklamoval.
Žalovaný až v liste zo dňa 26.05.2006 oznámil žalobcovi, že dal na rozbor vzorky kŕmnych zmesí, ktoré
mali byť podľa neho dodané 25.01., 01.02., 07.03. a 03.04.2006. Žalovaný teda skutočnosť, že dal
urobiť rozbor uvedených kŕmnych zmesí, oznámil až potom, čo zlikvidoval celý chov moriek, a tým zničil
dôkazy umožňujúce zistiť skutočnú príčinu úhynu moriek, resp. ich zdravotný stav. Žalovaný nielenže

nereklamoval uvedené kŕmne zmesi, ale ani neprizval dodávateľa na odber vzoriek kŕmnych zmesí.
Nie je tak zrejmé, a ani preukázané, z akých kŕmnych zmesí boli vzorky, ktorých sa týkajú protokoly
0608694, 0608696, 0608698, 0608699. Keď vzorky krmív odobral C.. I. T. dňa 20.04.2006, v žiadnom
prípadenemohloísťoreklamačnévzorkyodobratépridodaníkrmivazaúčastidodávateľaažalovaného.
Podľabodu4reklamačnéhoporiadkusavzorkykŕmnychzmesízasielajúnavyšetrenierozhodcovskému

laboratóriu spolu so záznamom o ich odbere. Záznam o odbere však žalovaný nepreukázal, pričom
takáto povinnosť vyplýva nielen z reklamačného poriadku dodávateľa, ale aj z výnosu MP SR zo
07.10.1997 č. 1497/4/1997-100 o úradnom odbere vzoriek a laboratórnom skúmaní a hodnotení krmív.
Podľa bodu 16.1 prílohy č. 1 tohto výnosu sa o každom odbere vzorky musí spísať záznam. Podľa bodu
16.2 písm. i) prílohy č. 1 tohto výnosu takýto záznam musí obsahovať aj meno a priezvisko osôb, ktoré

sa zúčastnili odberu vzoriek krmiva a názov organizácie v menej ktorej konajú.

12. Žalovaný tvrdil, že reklamoval žalobcom dodanú kŕmnu zmes, pričom sa jedná o dodávky zo dňa
25.01.2006, 01.02.2006, 07.03.2006, 03.04.2006. Tvrdil, že vady reklamoval listami zo dňa 15.03.2006,
16.03.2006, 22.03.2006, 17.04.2006 a dňa 26.05.2006. Toto svoje tvrdenie preukázal listami zo dňa

05.04.2006 (č. l. 359, 360), zo dňa 26.05.2006 (č. l.229), pričom ale z nich nie je možné zistiť, ktorá
konkrétna dodávka bola reklamovaná.

13. Súd prvej inštancie v ďalšom poukázal na § 3 ods. 1 Výnosu MP SR zo dňa 07.10.1997 č.
1497/4/1997-100 o úradnom odbere vzoriek a o laboratórnom skúšaní a hodnotení krmív, podľa ktorého

pri úradnom odbere vzoriek krmiva na riešenie dodávateľsko - odberateľských sporov, sa okrem
požiadaviek podľa prílohy č. 1 postupuje podľa reklamačného poriadku vypracovaného dodávateľom
krmiva alebo podľa reklamačného poriadku uvedeného v prílohe č. 5. Postup pri reklamácii mali strany
sporu dohodnutý v Reklamačnom poriadku na dodávku kŕmnych zmesí zo dňa 01.01.2006 tvoriacom
súčasť kúpnej zmluvy zo dňa 02.01.2006 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným.

14. Podľa bodu 1. predávajúci a kupujúci vykonáva preventívne odber vzoriek kŕmnej zmesi pri plnení
dodávky, vzorky sú riadne označené, zapečatené a uskladnené a používajú sa ako vzorky reklamačné.

Podľa bodu 2. ak kupujúci predpokladá, že kvalita dodanej kŕmnej zmesi nezodpovedá zmluvným

podmienkam, je povinný o tom bez meškania informovať predávajúceho.Podľa bodu 4. riadne zapečatené vzorky kŕmnej zmesi, označené otlačkom pečiatok predávajúceho a
kupujúceho, spolu so záznamom o ich odbere, zasiela predávajúci, prípadne kupujúci na vyšetrenie
rozhodcovskému laboratóriu.

Podľa bodu 8. o vadách kŕmnej zmesi alebo jej použiteľnosti nemožno rozhodovať a vymáhateľnosť
prípadných nárokov z vád dodávky je sporná, ak kupujúci:

- nesplní oznamovaciu povinnosť,

- reklamáciu uplatňuje až po skŕmení podozrivého krmiva,
- reklamáciu uplatňuje vtedy, keď nie je možné zaistiť dôkazy o vadách krmiva,
- skrmuje krmivo iného druhu alebo kategórie zvierat,
- bol o vadách krmiva dopredu informovaný a dodávka takéhoto krmiva sa uskutočnila preukázateľne
s jeho súhlasom,
- ak sa rozbormi nezistí vadnosť preventívne odobratých vzoriek u predávajúceho aj kupujúceho.

15. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal,
že dodávky kŕmnych zmesí dodaných žalobcom dňa 25.01., 01.02., 07.03., 03.04.2006 boli vadnými
dodávkami, a že tieto vadné dodávky boli žalovaným u žalobcu reklamované. Nebolo teda jednoznačne
preukázané, že v dôsledku konkrétnych riadne reklamovaných vadných dodávok vznikla žalovanému

škoda a strata na produkcii vajec, ako aj ušlý zisk. Z tohto dôvodu súd nevykonal žalovaným navrhované
dokazovanie znalcom z odboru ekonomiky poľnohospodárstva a produkcie hydiny vo vzťahu výpočtu
výšky škody a znalcom zootechnikom a ekonómom vo vzťahu k výpočtu ušlého zisku na predpokladanej
produkcii vajec. Žalovaný ako kupujúci bez zbytočného odkladu neoznámil riadne vady kŕmnych
zmesí dodaných dňa 25.01.2006, dňa 01.02.2006, dňa 07.03.2006 a dňa 03.04.2006, pričom spôsob

oznámeniareklamácievádupravovalReklamačnýporiadokpredávajúceho-žalobcu,ktorýbolsúčasťou
kúpnej zmluvy zo dňa 02.01.2006. Žalovaný nepreukázal, že by ním dodané vzorky krmiva dňa
26.04.2006 do Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Bratislava boli reklamačnými vzorkami
odobranými za účasti oboch účastníkov so spísaním záznamu o odbere vzorky v zmysle bodu 4.
Reklamačného poriadku. Ak teda žalovaný základ pre svoj uplatnený nárok preukazoval protokolmi o

skúške č. 0608694, 0608696, 0608698, 0608699 vyhotovenými Štátnym veterinárnym a potravinovým
ústavom Bratislava dňa 15.05.2006, tak súd konštatuje, že uvedené protokoly objektívne nepreukazujú
zodpovednosť žalobcu za škodu uplatnenú žalovaným v konaní.

16.Zodpovednosťzaškodujevobchodnoprávnychvzťahochupravenáv§373Obchodnéhozákonníka.

Jedná sa o objektívnu zodpovednosť, pričom predpokladom pre jej vznik je porušenie povinnosti zo
záväzku, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti.
Žalovaný v priebehu konania na súde nepreukázal porušenie záväzku žalobcu dodať konkrétny tovar
bez vady. Tvrdil, že žalobca mu dodal vadné krmivo, vadu konkrétnej dodávky však nepreukázal,
keď nedodržal dohodnutý postup reklamovania a objektívneho zistenia kvality dodaného tovaru. Táto

okolnosť je podstatou pri uplatnenom nároku žalovaného. Znalec Doc. MVDr. Šály v závere posudku
uviedol, že príčinou úhynu moriek boli ionofórové antikokcidiká - lasalocid a monensin, ktoré sa
nachádzali v kŕmnej zmesi HYD 17, pričom vychádzal protokolov o skúške vzorky krmiva č. 0608694,
0608696, 0608698, 0608699 vyhotovenými Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom Bratislava
dňa 15.05.2006. Uvedená skutočnosť môže byť aj pravdivá, avšak nebolo preukázané, že sa jedná o

vzorku krmiva odobratého z dodávky žalobcu. Keď teda nie je preukázané, že lasalocid a monensin
sa nachádzali v krmive, ktoré dodal žalovanému žalobca, nepreukázal žalovaný zodpovednosť žalobcu
za škodu, ktorá mu mala vzniknúť. Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním
uplatnenému nároku na náhradu škody.

17.Ohľadnežalobouuplatnenéhonárokunapeňažnéplneniesúdprvejinštanciepoukázalna§409ods.
1 Obchodného zákonníka o kúpnej zmluve a § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka o omeškaní
dlžníka a o nároku na úroky z omeškania. Súd prvej inštancie skonštatoval, že medzi stranami nebola
sporná hodnota dodávky tovaru, ktorý žalovaný nezaplatil žalobcovi, a preto súd v súlade s § 153 ods. 1
O. s. p. vychádzal z toho, že hodnota nezaplateného tovaru je vo výške žalovanej sumy 258.449,88 eura

a žalovaný je s jej zaplatením v omeškaní tak, ako je to uvedené v žalobe. Nárok na úroky z omeškania
vyplýva z článku II. bod 6. Kúpnej zmluvy č. 36/2006 zo dňa 02.01.2006 a je vo výške 0,05 % z dlžnej
sumy za každý deň omeškania. Žalovaný nespochybnil ani uplatnený úrok z omeškania vo výške 14
% ročne zo sumy 1.144,76 eura od 01.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 380,20 eura od 01.11.2006 dozaplatenia, pričom ide o nezaplatenú dodávku pšenice kŕmnej dodanej na základe ústne uzatvorenej
kúpnej zmluvy. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe v časti týkajúcej sa zaplatenia žalovanej
istiny s uplatneným príslušenstvom tvoriacim úroky z omeškania vyhovel.

18. Žalobu v časti vyššie uvedených dvoch určovacích petitov súd prvej inštancie zamietol, keďže
žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na žalovanom určení s poukazom na § 80 písm. c) O.
s. p..

19. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 142 ods. 3 O. s. p. (keďže
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku), § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. tak,
že žalobcovi priznal ich náhradu vo výške uvedenej vo výroku prvoinštančného rozsudku.

20. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu včasné odvolanie
v časti výroku I., ktorým mu bola uložená povinnosť na peňažné plnenie. Napadnutý rozsudok

podľa žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd prvej inštancie
zároveň na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odôvodnenie
rozsudku je podľa názoru žalovaného argumentačne neudržateľné, vnútorne protirečivé a v nesúlade s
ustanoveniami právnych predpisov, základnými zásadami formálno-právnej logiky, a preto vo viacerých
smeroch nepreskúmateľné.

21. Veterinárny lekár vykonávajúci činnosť pre žalovaného C.. I. T. vo svojej svedeckej výpovedi popísal
proces preberania krmiva tak, že súčasťou dodávky boli vždy aj vzorky krmiva, ktoré sa nachádzali v
zapečatených vreckách. Keď vznikol problém poškodenia moriek, tak svedok reklamačné vzorky krmiva
odniesol do Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu Nitra za účelom vykonania kontroly, a preto

je na protokole zo dňa 19.04.2006 uvedené, že vzorku odobral on. Vzorky pritom však reálne iba
priniesol. Z výpovede svedkyne C.. S. G. (veterinárny lekár - špecialista vo Veterinárnom a potravinovom
ústave Bratislava ) podľa žalovaného vyplýva, že:

O vzorky krmiva zaslané na rozbor boli zabalené v sáčkoch, ktoré boli opatrené prelepením páskou,

kvôli zabezpečeniu pravosti krmiva,
O sáčky boli opečiatkované oboma účastníkmi, teda dodávateľom krmiva a jeho odberateľom na znak
toho, že obsah takéhoto sáčku sa považuje za reklamačný a vyhotovený priamo pri jeho dodaní
žalovanému, nie neskôr,
O pričom o dátume dodania toho - ktorého krmiva vypovedajú údaje uvedené v ľavej hornej časti

protokolov, kde je popísaný druh krmiva, dátum dodania žalovanému a evidenčné číslo vozidla žalobcu
(resp. predávajúceho), ktorým bolo krmivo dodané žalovanému.

22. Vzhľadom na uvedené podľa žalovaného nemožno akceptovať námietky žalobcu o pravosti
predmetných vzoriek.

23. Ohľadne ustálenia zistenia príčiny zhoršeného stavu stáda a úhynu moriek žalovaný poukázal na
znalecké dokazovanie vykonané znalcom MVDr. Jánom Šálym, PhD., ktorý v závere svojho znaleckého
posudku uviedol: „Vývoj zdravotných problémov v chove, klinických zmien a úhynu moriek v súvislosti
s vekom moriek, ako aj pitevné nálezy dokazujú ich otravu ionofórovými antikokcidikami - lasalocidom

a monensinom. Iné ochorenia alebo patologické vplyvy, ako príčinu úhynu a zdravotných porúch v
uvádzanom chove moriek, možno na základe hore uvedených skutočností vylúčiť. Laboratórny dôkaz
prítomnosti lasalocidu a monenzínu v skrmovanej kŕmnej zmesi HYD 17 na farme moriek Branko a.s.,
Nitra uvedenú príčinu zdravotných problémov moriek v chove potvrdzuje. Tieto látky sa v kŕmnej zmesi
HYD 17 nemali nachádzať, a preto bola pre morky zdravotne škodlivá.“ Skutočnosť, že príčinou úhynu

moriek boli ionofórové antikogcidiká znalec potvrdzuje vo svojom vyjadrení zo dňa 25.03.2014.

24. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že nie je možné zistiť, z ktorého krmiva boli vzorky odobraté,
ako bola zmes skladovaná, ako s ňou bolo nakladané, kto mal k nim prístup a ako sa do nej dostali
nežiaduce látky. Uvedené otázky zodpovedal žalovaný vo svojich vyjadreniach a tiež svedkovia svojimi

výpoveďami. Vzorky neboli odobraté samotným C.. T., ale boli vyhotovené v súlade článkom V. bod 6. a
7. Kúpnej zmluvy, čo potvrdili svedkovia vo svojich výpovediach a vyplýva to aj z protokolov o skúškach
krmiva, kde boli jednotlivé vzorky identifikované. Žalovaný má za to, že bolo preukázané, že v dôsledku
konkrétnych riadne reklamovaných vadných dodávok vznikla žalovanému škoda a strata na produkciivajec, ako aj ušlý zisk. Z tohto dôvodu mal súd ďalej pokračovať v dokazovaní a v súlade s návrhom
účastníkov konania vykonať dokazovanie znalcom z odboru ekonomiky poľnohospodárstva a produkcie
hydiny vo vzťahu k výpočtu výšky škody a znalcom zootechnikom a ekonómom vo vzťahu k výpočtu

ušlého zisku na predpokladanej produkcii vajec.

25. Žalovaný má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k
uplatnenému nároku na náhradu škody, a svojím odvolaním sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby tento rozsudok

priamo zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

26. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril.
Žalovaný podľa žalobcu neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že rozbory kŕmnych
zmesí uvedené v protokoloch o skúškach č. 0608694, 0608696, 0608698 a 0608699 boli skutočne
vykonané z reklamačných vzoriek, ktoré mali byť odobraté pri dodávke kŕmnych zmesí. Žalovaný

neoznačil žiadne osoby, ktoré mali za dodávateľa a odberateľa uskutočniť odber reklamačných vzoriek,
nepreložil záznam o odbere týchto vzoriek (hoci ide o doklad, ktorý by sa pri odbere musel vyhotoviť v
zmysle reklamačného poriadku), a v tomto smere nenavrhol vypočuť žiadneho svedka a ani vykonanie
žiadneho iného dôkazu. Z výpovedí vypočutých svedkov nevyplýva, že by sa odberu reklamačných
vzoriek zúčastnili.

27. V predmetných protokoloch o skúškach sa výslovne uvádza, že vzorku pestovanej kŕmnej zmesi
odobral C.. T., pričom ako deň odberu vzoriek je uvedený dátum 20.04.2006. Svedkyňa C.. G. vo svojej
výpovedi uviedla, že údaje o tom kto a kedy vzorku odobral, zapísala do protokolov na základe žiadanky
na veterinárne laboratórne vyšetrenie, ktorú vystavil C.. T.. Na jeho žiadanke o vyšetrenie sa uvádza

len druh zaslaného materiálu „KZ HYD 17“, pričom iné údaje identifikujúce vzorku kŕmnej zmesi sa
tam neuvádzajú. V časti žiadanky, ktorá má obsahovať údaje identifikujúce vzorku, sa však uvádza text
„označenie na obale“. Je teda zrejmé, že ak boli do predmetných protokolov o skúškach zapísané údaje
identifikujúce vzorku kŕmnej zmesi (druh, čas, miesto odberu, osoba vykonávajúca odber vzorky), tak
tieto údaje museli byť odpísané z obalu vzorky kŕmnej zmesi. Štátny veterinárny a potravinový ústav

Bratislavavlistez19.07.2006(dôkazzaloženývsúdnomspise)potvrdil,žeidentifikáciavzoriekkŕmnych
zmesí v protokoloch o skúškach č. 0608694, 0608696, 0608698 a 0608699 bola odpísaná z papierových
vreciek, v ktorých boli vzorky kŕmnych zmesí zabalené, a to práve vzhľadom na text uvedený v žiadanke
na veterinárne laboratórne vyšetrenie „označenie na obale“. Keďže v protokole o skúškach bol ako
dátum odberu vzorky zapísaný 20.04.2006 a ako osoba, ktorá vzorku odobrala, bol uvedený C.. J. T.,

tak tieto údaje s ohľadom na vyjadrenie C.. S.. G. a Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu
Bratislava museli byť zapísané na obale vzorky kŕmnej zmesi, a teda objektívne nemohlo ísť o vzorky
kŕmnych zmesí, ktoré by boli odobraté zástupcami dodávateľa a odberateľa pri dodávke kŕmnej zmesi
25.01.2006, 01.02.2006, 07.03.2006 a 03.04.2006. Svedkyňa C.. S.. G. vo svojej výpovedi uviedla,
že pre ňu je dátum odberu vzorky kŕmnej zmesi deň, kedy bola vzorka reálne odobratá (vyhotovená).

Z jej výpovede je zrejmé, že svedkyňa rozlišuje deň odberu (vyhotovenia) vzorky kŕmnej zmesi, deň
vystavenia žiadanky na laboratórny rozbor ako aj deň doručenia vzorky kŕmnej zmesi na laboratórny
rozbor. Ak teda svedkyňa v protokoloch o skúškach č. 0608694, 0608696, 0608698 a 0608699 uviedla
ako dátum odberu vzorky 20.04.2006, tak tento dátum musel byť dňom odberu (vyhotovenia) vzorky
kŕmnej zmesi, ktorý bol uvedený na jej obale. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že svedkyňa C.. S..

G. uviedla, že dátum 20.04.2006 nie je dátumom „reálneho zhotovenia reklamačnej vzorky“ ale ide „o
dátum, kedy bola vzorka dodaná na vyšetrenie“. Takúto žalovaného interpretáciu výpovede svedkyne
vyvracajú protokoly o skúškach č. 0608694, 0608696, 0608698 a 0608699, v ktorých svedkyňa ako
deň dodania vzorky na vyšetrenie (v protokoloch uvedený ako „dátum príjmu“) uviedla 26.04.2006.
Rovnako aj vo svojej výpovedi uviedla, že vzorky kŕmnych zmesí, ktorých sa týkali protokoly o skúškach

č. 0608694, 0608696, 0608698 a 0608699, prevzala na vyšetrenie 26.04.2006.

28. Za nepravdivé označil žalobca tvrdenie žalovaného, že svedkyňa C.. S.. G. uviedla, že Štátny
veterinárny a potravinový ústav Bratislava má „...v dokumentácii napísané, že predmetné sáčky boli
opečiatkovanéobomaúčastníkmiaakébolitopečiatky“.Tátosvedkyňauviedla,žeústavužnedisponuje

žiadankou na veterinárne laboratórne vyšetrenie, ktorú vystavil C.. I.. T. ani záznamami o odbere
vzoriek, lebo „...všetka dokumentácia je už skartovaná“. Ak by existovali reklamačné vzorky kŕmnych
zmesí odobraté zástupcami dodávateľa a odberateľa, tak by na ich obale ako osoby, ktoré vzorku
odobrali, museli byť uvedení zástupcovia dodávateľa odberateľa. Z uvedených dôvodov nie je zrejmý anipreukázaný pôvod vzoriek kŕmnej zmesi, ktorých sa týkajú protokoly o skúškach č. 0608694, 0608696,
0608698 a 0608699. Žalovaný nepreukázal, z akej kŕmnej zmesi vzorky pochádzali, kde táto bola
skladovaná a ako s ňou bolo nakladané, kto k nej mal u žalovaného prístup a ani to, akým spôsobom

sa do nej dostal lacalocid a monenzin.

29. Súd prvej inštancie podľa žalobcu správne vyhodnotil znalecký posudok vypracovaný Doc. MVDr.
Jánom Šálym, PhD., pričom tento vo svojom písomnom vyjadrení z 25.03.2014 uviedol, že na základe
pitevných nálezov, bakteriologického a mykotického vyšetrenia nemožno presne stanoviť príčinu úhynu

moriek. Z tohto vyjadrenia znalca je zrejmé, že svoj názor po dlhodobom vystavení moriek pôsobeniu
lacalocidu a monenzinu nezakladá na obsahu dokumentácie z vyšetrení zdravotného stavu moriek.
Znalec svoj záver o tom, že mu tam boli uvedené látky podávané od 12. týždňa veku, zakladá protokolom
o skúškach sporných vzoriek kŕmnych zmesí, čiže je založený na nepreukázanom tvrdení žalovaného,
že ide o vzory kŕmnej zmesi dodanej 25.01.2006, 01.02.2006, 07.03.2006 a 03.04.2006. Závery znalca
preto nemôžu potvrdzovať, že príčinou úhynu moriek bolo dlhodobé podávanie lacalocidu a monenzinu

v kŕmnej zmesi.

30. Žalobca v ďalšom namietal, že žalovaný pri reklamácii kŕmnych zmesí nedodržal dohodnutý
reklamačný poriadok.

31. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý prvoinštančný rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

32. Okresný súd Nitra následne uznesením č. k. 32Cb/11/2007 - 1196 zo dňa 06.04.2017 zriadil
sudcovské záložné právo k nehnuteľnostiam žalovaného nachádzajúcim sa v katastrálnom území K.

T., obec L., okres Nitra, zapísaným na LV č. XXXX, parcela registra ,,C" evidovaná na katastrálnej
mape, parcelné číslo XX/X o výmere XXXX m2, zastavané plochy a nádvoria, stavba súpisné číslo
XXXX na parcele číslo XX/X A. B. G. S. Y., druh stavby poľnohospodárska budova. V jeho odôvodnení
poukázal na to, že po vydaní vyššie uvedeného meritórneho rozhodnutia prvoinštančného súdu bol
súdu doručený dňa 27.02.2017 návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia súdu k predmetnému

pozemku a stavbe žalovaného.

33. Súd prvej inštancie v odôvodnení uvedeného uznesenia poukázal na § 324 ods. 1 a 2, § 344, §
326 ods. 1, § 343 ods. 1 až 3 CSP a uviedol, že cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie
postavenia veriteľa zriadením záložného práva na určený majetok dlžníka za účelom zabezpečenia jeho

pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už judikovaná bola, s cieľom, aby sa zamedzilo
alebo znížilo nebezpečenstvo toho, že pohľadávka veriteľa nebude uspokojená. Zabezpečovacie
opatrenie slúži len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak existuje obava, že exekúcia
bude ohrozená. Skúmaním zákonných predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia súd prvej
inštancie dospel k záveru, že tieto boli v danom prípade splnené. Žalobca podal potrebný návrh

obsahujúci zákonné náležitosti, v návrhu označil spôsobilý predmet záložného práva v podobe vyššie
identifikovaných nehnuteľností, pričom preukázal, že ich vlastníkom je žalovaný. Žalobca navrhol
nariadiť zabezpečovacie opatrenie v priebehu konania, v ktorom sa domáha od žalovaného zaplatenia
258.449,88 eura, pričom súd prvej inštancie žalobe v tejto časti dosiaľ neprávoplatným rozsudkom
vyhovel.

34. Žalobca podľa súdu prvej inštancie preukázal aj existenciu obavy z budúceho zmarenia možnosti
uspokojenia jeho peňažnej pohľadávky v exekúcii. Podľa účtovnej závierky za rok 2013 mal žalovaný
aktívny hospodársky výsledok + 154.157,-- eura a v tomto roku nadobudol 100 % akcií spoločnosti
BRANKO SLOVAKIA, a.s. v účtovnej hodnote 5.992.472,-- eur. Podľa účtovnej závierky za rok 2014

však už žalovaný dosiahol negatívny hospodársky výsledok - 4.551,-- eur a v tomto roku naďalej vlastnil
100 % akcií spoločnosti BRANKO SLOVAKIA, a.s. v účtovnej hodnote 5.992.472,-- eur. Napokon z
účtovnej závierky za rok 2015 vyplynulo, že negatívny hospodársky výsledok žalovaného sa zhoršil na -
2.121.363,-- eur a to aj napriek tomu, že žalovaný predal 100 % z vyššie uvedených akcií. Zo žalovaným
tvrdených a z doložených skutočností mal súd prvej inštancie za preukázané, že existuje obava, že

existencia uplatneného nároku žalobcu vo výške 258.449,88 eura bude ohrozená. Súd prvej inštancie
mal zároveň za to, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia na uvedené nehnuteľnosti nedôjde k
neprimeranému zásahu do vlastníckeho alebo iného práva alebo oprávnených záujmov žalovaného a
zabezpečovacie opatrenie splní zákonom sledovaný účel.35. Proti tomuto uzneseniu žalovaný tiež podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu včasné
odvolanie. Označil ho za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom súd prvej

inštancie súčasne dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa
žalovaného súd prvej inštancie nesprávne posudzoval hospodárske výsledky žalovaného a jednoducho
si osvojil tvrdenia žalobcu, ktorý účelovo použil vybrané informácie z citovaných účtovných závierok
a iných účtovných dokladov žalovaného. Negatívny hospodársky výsledok neodráža reálny stav, ktorý
je taký, že od roku 2015 začala v spoločnosti žalovaného investičná činnosť, ktorá znamená zvýšenie

majetku spoločnosti žalovaného. Od roku 2016 dochádza k ozdraveniu žalovaného a jeho opätovným
ekonomickým aktivitám, čoho dôkazom je postupné zvyšovanie počtu zamestnancov (na 19) investičná
aktivita žalovaného nebola ukončená, stále pokračuje za účelom dobudovania liahni jednodňových
moriek, čo žalovaný preukazuje znaleckým posudkom, ktorý hovoril o aktuálnej znaleckej hodnote
zrealizovaných investícií. Okrem toho Znalecký posudok v prílohách preukazuje rozsah investície
projektovou dokumentáciou a fotodokumentáciou. Okrem uvedeného žalovaný preukazuje priloženou

účtovnou závierkou žalovaného za rok 2015 na str. 2 riadok A.II. Dlhodobý hmotný majetok, v časti
A.II.2 Stavby - výšku hodnoty spolu cca 640.000,-- eur a z Výročnej správy za rok 2015 na str. 3 je
preukázaná investičná činnosť žalovaného a skutočnosť, žesa predpokladá obnovenie výrobnej činnosti
žalovaného. Taktiež sú na tejto strane Výročnej správy v tabuľke uvedené investície do stavieb, teda
obstaranie dlhodobého investičného majetku v hodnote cca 837.000,-- eur. Výročná správa popisuje

prvé etapu investičnej činnosti, pričom tá pokračuje v druhej etape, ktorá bola zrealizovaná v roku 2016
a jej výška cca 3,4 mil. eur je preukázaná Znaleckým posudkom.

36. Tvrdenie prvoinštančného súdu o proporcionalite nariadeného zabezpečovacieho opatrenia označil
žalovaný za nepreskúmateľné a má za to, že súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nesprávne

vyhodnotil proporcionalitu zabezpečovacieho opatrenia a oprávnených záujmov žalovaného, keď
neskúmal možné dôsledky zriadenia sudcovského záložného práva pre žalovaného.

37. Rovnako k tomuto odvolaniu žalovaného sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
písomne vyjadril. Odvolacie námietky žalovaného označil za účelové a zavádzajúce. Zdôraznil, že

v čase, keď podával návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemal žalovaný zverejnenú
účtovnú závierku za rok 2016. Po jej zverejnení je však možné zistiť, že žalovaný opäť vykázal negatívny
hospodársky výsledok vo výške - 38.593,-- eur. Žalobca má za to, že zriadenie záložného práva na
nehnuteľnosť žalovaného v prospech p. C. Y. vykazuje znaky účelovosti a smeruje k zníženiu miery
uspokojenia peňažnej pohľadávky žalobcu v budúcnosti, keďže podľa názoru žalobcu pri záložnom

veriteľovi C. Y. a predsedovi predstavenstva žalovaného W.. E. Y. ide o rodinných príslušníkov. Žalovaný
tiež opomenul súdu oznámiť skutočnosť, že na základe podaného návrhu na vklad záložného práva
pod zn.: V 3976/17 zo dňa 03.05.2017 príslušný okresný úrad, odbor katastra nehnuteľnosti rozhodol o
zriadení záložného práva k rovnakej stavbe v prospech spoločnosti INTECH GROUP, s.r.o. Francisciho
1, Bratislava, IČO: 44 044 241. Toto záložné právo je v katastri nehnuteľností zapísané v skoršom

poradí, a to pred záložným právom evidovaným v prospech žalobcu. Vzhľadom na uvedené sa námietka
žalovaného, že pri rozhodnutí o zriadení sudcovského záložného práva súd neskúmal možné negatívne
dôsledky na žalovaného, javí ako prinajmenšom zbytočná. Na predmetnú nehnuteľnosť sú už evidované
inédvezáložnéprávavprospechtretíchosôb,atovporadískoršompredsudcovskýmzáložnýmprávom
žalobcu.

38. Zriadenie sudcovského záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu
je dôvodné, proporcionálne a nezasahuje do práv žalovaného. Nemôže mať negatívne dopady na
podnikateľské aktivity žalovaného, ako sa to žalovaný snaží prezentovať. Akákoľvek činnosť žalovaného
(prezentovaná žalovaným ako ozdravná a vedúca k oživeniu jeho podnikateľských aktivít) vytvára

neustále zadlžovanie žalovaného, a tým zároveň zhoršuje postavenie žalobcu z hľadiska uspokojenia
jeho pohľadávky v budúcnosti. Vzhľadom na kontokorentný úver žalovaného a ďalšie 3 zmluvy o
záložnom práve (uzavreté s Poľnohospodárskou platobnou agentúrou a TATRA bankou, a.s.) došlo tiež
k založeniu hnuteľných vecí vo vlastníctve žalovaného bezprostredne súvisiacich s výrobou žalovaného,
ako aj k založeniu odberateľských zmlúv žalovaného v prospech záložných veriteľov, a tým k oslabeniu

postavenia žalobcu v súvislosti s vymožením jeho pohľadávky v budúcnosti.

39. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie
súdu prvej inštancie o zriadení sudcovského záložného práva ako vecne správne potvrdil.40. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 21.12.2017 bez nariadenia pojednávania
v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v

medziach podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) dospel k záveru, že odvolania žalovaného sú
v danom prípade neopodstatnené, keďže tak rozsudok prvoinštančného súdu, ako aj uznesenie o
nariadení zabezpečovacieho opatrenia sú vo výroku vecne správne.

41. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného

skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutia aj v rozhodujúcom rozsahu správne
odôvodnil.Keďžeodvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesodôvodneniaminapadnutýchrozhodnutí,
v súlade s § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní na doplnenie ich správnosti
uvádza niekoľko ďalších dôvodov.

42. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 veta

druhá CSP musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Vo vzťahu
k napadnutému rozsudku odvolací súd uvádza, že jedinou formou obrany žalovaného voči žalobou
uplatnenej peňažnej pohľadávke bola kompenzačná námietka, v rámci ktorej žiadal prihliadnuť na
započítanie svojej pohľadávky voči žalobcovi, ktorá mala spočívať v nároku na náhradu škody, ktorá
mala žalovanému vzniknúť ako priama škoda úhynom jeho stáda moriek a tiež vo forme ušlého

zisku, pričom táto škoda mala byť dôsledkom skŕmenia nevhodného krmiva dodaného zo strany
žalobcu. Zdôraznil to už súd prvej inštancie, ale vzhľadom na obsah podaného odvolania je potrebné
opätovne zdôrazniť, že jedným zo základných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody je
preukázanie protiprávneho úkonu spočívajúceho v porušení povinnosti zo záväzkového vzťahu (§ 373
Obchodného zákonníka). V prejednávanom prípade mal podľa žalovaného žalobca škodu spôsobiť

porušením povinnosti dodať žalovanému bezvadné krmivo, pričom tvrdil že žalobcom dodané krmivo
vzhľadom na obsah lasalocidu a monensinu po jeho skŕmení malo za následok úhyn stáda moriek
žalovaného. Rovnako ako podľa názoru prvoinštančného súdu, ani podľa názoru odvolacieho súdu
nebolozostranyžalovanéhojednoznačnepreukázané,žeprotokolyoskúškevzoriekkrmivač.0608694,
0608696, 0608698, 0608699 vyhotovené Štátnym veterinárnym a potravinovým ústavom Bratislava

dňa 15.05.2006 pojednávajú o vzorkách krmiva dodaného žalovanému zo strany žalobcu. K takémuto
zisteniu nie je možné dospieť na základe údajov uvedených v jednotlivých protokoloch o skúške a ani z
ostatného dokazovania vykonaného v prvoinštančnom konaní. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť,
že žalovaný výpoveď svedkyne C.. S. G. (pracovníčky Štátneho veterinárneho a potravinového ústavu,
ktorá mala predmetné vzorky preberať za účelom vykonania skúšok) prezentuje tak, akoby verifikovala

identitu predmetných vzoriek. Uvedená svedkyňa však vo svojej výpovedi nikde neuviedla, že vzorky,
o ktorých žalovaný tvrdí, že boli vzorkami krmiva dodaného žalobcom, skutočne takýmito vzorkami aj
boli. Svedkyňa G. vo svojej výpovedi už vôbec neuviedla, že by tieto konkrétne vzorky boli zabalené
v sáčkoch, ktoré boli opatrené pečiatkami žalobcu a žalovaného, ako sa to snaží vo svojom odvolaní
navodiť žalovaný. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého predmetom vykonania skúšok boli skutočne

vzorky krmiva dodaného žalobcom, nie je spôsobilý hodnoverne preukázať ani žiaden z ostatných
vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval neunesenie dôkazného bremena zo
strany žalovaného ohľadne tvrdenia, že mu vznikla škoda, za ktorú zodpovedá žalobca.

43. V ostatnom už odvolací súd iba poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom rozsudku. Odvolací

súd preto napadnutý rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
44. Vo vzťahu k uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie, odvolací
súd rovnako poukazuje na správnosť dôvodov napadnutého uznesenia. Závery súdu prvej inštancie
o potrebe nariadenia žalobcom navrhnutého zabezpečovacieho opatrenia vo väzbe na postupne sa
zhoršujúci hospodársky výsledok žalovaného v rokoch 2013 až 2015 považuje odvolací súd za logické.

Negatívne hospodárske výsledky žalovaného v kontexte skutočností vyplývajúcich z účtovných závierok
žalovaného za roky 2013, 2014 a 2015 uvedených v odôvodnení prvoinštančného uznesenia aj podľa
názoru odvolacieho súdu robia obavu z budúceho ohrozenia exekúcie reálnou, a pre potreby nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia túto obavu dostatočne osvedčujú. Paradoxne a nepresvedčivo vyznieva
obrana žalovaného, podľa ktorej aktuálna hospodárska kondícia, resp. ním tvrdený výhľad jej skorého

zlepšenia, robia obavu žalobcu z ohrozenia budúcej exekúcie neopodstatnenou. Odvolací súd v tomto
smere upozorňuje, že samotný žalovaný dosiahol svojou žiadosťou pred súdom prvej inštancie dňa
29.01.2016 vydanie uznesenia, ktorým mu bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v
celom konaní, pričom vo svojej žiadosti zjavne dôvodil natoľko kritickou ekonomickou situáciou, ktorámu podľa jeho vlastných tvrdení nedovoľovala ani len platenie súdnych poplatkov v prebiehajúcom
konaní. Žalovaný súdu nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz toho, že by bola jeho hospodárska
kondícia za krátku dobu zosilnela natoľko, že by bol v súčasnej dobe schopný žalobcovi uhradiť

prvoinštančným rozsudkom priznanú pohľadávku vo výške 258.449,88 eura vrátane jej masívneho
príslušenstva spočívajúceho v úrokoch z omeškania za mimoriadne dlhé obdobie presahujúcej 11 rokov.

45. Námietka žalovaného spočívajúca v tvrdení, že zabezpečovacím opatrením nariadené sudcovské
záložné právo nie je z hľadiska hodnoty založených nehnuteľností v pomere k hodnote žalovanej

pohľadávky primerané, bola zo strany odvolacieho súdu rovnako posúdená ako neopodstatnená.
Odvolací súd sa naopak domnieva, že vzhľadom na výšku prvoinštančným súdom priznanej pohľadávky
v časti istiny a neustále rastúceho príslušenstva, ako aj vzhľadom ku skutočnosti, že na predmetnej
nehnuteľnosti viazne niekoľko záložných práv, sa zriadenie predmetného sudcovského záložného práva
javí ako primerané a netrpí žiadnou výraznou disproporciou žalovaným v uvedenom smere.

46. V ostatnom už odvolací súd iba poukazuje na dôvody uvedené v napadnutom uznesení o nariadení
zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov aj toto uznesenie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

47. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v súvislosti

s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo

odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.