Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/300/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416203828
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5416203828.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej
a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, ul. Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951 (právny nástupca pôvodného
žalobcu Sberbank Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, ul. Vysoká č. 9, IČO: 17 321 123), zastúpený
splnomocneným zástupcom SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava ul. Štefánikova č.

8, IČO: 36 853 186, proti žalovanej: Ing. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., ul. Q. Q. č. XXXX/X, o
zaplatenie sumy 3.526,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Dolný Kubín č. k. 6Csp/69/2016-58 zo dňa 30. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dolný Kubín rozsudkom č. k. 6Csp/69/2016-58 zo dňa 30.05.2017 žalobu zamietol

(výrok I.). Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca (pôvodný žalobca Sberbank Slovensko, a.s., Bratislava, ul.
Vysoká č. 9, IČO: 17 321 123) žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.526,90 eur s
úrokom z omeškania do 23.10.2016 vo výške 2.675,01 eur, 17,90 % úrokom ročne zo sumy 3.526,90
eur od 24.10.2016 do zaplatenia a 5 % úrok z omeškania (správne 5,50 % - poznámka odvolacieho
súdu) ročne zo sumy 3.526,90 eur od 24.10.2016 do zaplatenia. Súd nárok uplatnený žalobou posúdil

ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, keďže pri uzavieraní a plnení zmluvy o kontokorentnom úvere č.
3 320 190 804 zo dňa 26.03.2008 (ďalej len „zmluvy o kontokorentnom úvere" žalovaná nekonala v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, na čo možno usudzovať z označenia
žalovanej v zmluve. Na základe vykonaného dokazovania mal súd zistené, že žalovaná ako dlžník
uzavrela so žalobcom ako veriteľom (v tom čase s obchodným menom VOLKSBANK Slovensko,
a.s.) zmluvu o kontokorentnom úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie kontokorentného úveru

k bežnému účtu vo výške 100.000,- Sk, ktorý bude úročený úrokovou sadzbou 15 % p. a. s tým,
že veriteľ si vyhradzuje právo kedykoľvek jednostranne zmeniť dohodnutú výšku úrokovej sadzby
úveru v závislosti od zmien na finančnom trhu alebo ak sa realizujú opatrenia v oblasti menovej a
úverovej politiky. Dlžník toto právo akceptuje bez výhrad. Zmena výšky úrokovej sadzby je účinná dňom
rozhodnutia veriteľa. Aktuálnu výšku úrokovej sadzby je veriteľ povinný oznámiť zverejnením vo svojich
obchodných miestach. Uvedený postup pri zmene úrokovej sadzby úveru má veriteľ právo uplatňovať

počas celého obdobia platnosti tejto zmluvy. V čl. III bod 10 zmluvy bolo dohodnuté, že splácanie istiny,
úrokov a poplatkov a iných peňažných záväzkov, ktoré môžu vzniknúť v súlade s touto zmluvou je
veriteľ oprávnený uskutočňovať z účtu bankovým inkasom bez predchádzajúceho upozornenia, k čomu
dlžník výslovne udeľuje súhlas. V čl. IV bod 12 písm. e/ sa žalovaná ako dlžník zaviazala neprečerpať
dohodnutú výšku úveru, pričom v čl. IV bod 13 písm. a/ bolo dohodnuté, že pri nesplnení podmienok
dohodnutých v bode 12 tohto článku je veriteľ oprávnený zastaviť čerpanie úveru a vypovedať zmluvu. V

čl. III bod 28 zmluvy bolo dohodnuté, že výpoveď podľa bodu 13 písm. a/ tejto zmluvy nadobúda účinnosť
uplynutím 15. dňa od jej doručenia druhej zmluvnej strane. Ku dňu nadobudnutia účinnosti výpovede jedlžník povinný vyrovnať všetky záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy a zaniká mu právo čerpania úveru.
Podľačl.VIIbod24súneoddeliteľnousúčasťouzmluvyVšeobecnéobchodnépodmienkyžalobcuplatné
v čase podpísania tejto zmluvy, ktoré je veriteľ oprávnený zmeniť, doplniť alebo zrušiť v celom rozsahu

a nahradiť novým znením. Listom zo dňa 13.11.2013 žalobca predmetnú úverovú zmluvu vypovedal z
dôvodu, že na bežnom účte žalovanej eviduje povolené prečerpanie spolu s nepovoleným debetným
zostatkom - prekročením v celkovej výške 3.681,18 eur, čo predstavuje závažné porušenie zmluvných
podmienok.Listobsahuje upozornenie,žezánikomzmluvyokontokorentnomúverenezanikápovinnosť
žalovanej vyrovnať všetky záväzky voči banke s tým, že v prípade neuhradenia splatnej pohľadávky

najneskôr do 02.12.2013, má banka právo pohľadávku postúpiť alebo zveriť do mandátnej správy
tretej strane. Nakoľko žaloba bola súdu doručená dňa 02.12.2016 (piatok), súd vzhľadom na obsah
žaloby na prvom mieste skúmal, či žalovaný nárok nie je premlčaný, keď táto povinnosť súdu od
01.05.2014 vyplýva z ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd pritom dospel k
záveru o premlčaní nároku. Ako už bolo uvedené žalobca ukončil zmluvný vzťah založený zmluvou o
kontokorentnom úvere výpoveďou pre závažné porušovanie zmluvných a obchodných podmienok, keď

žalovaná sa dostala do nepovoleného debetného zostatku - prekročenia. To znamená, že prečerpala
dohodnutú výšku úveru, čím porušila svoju povinnosť uvedenú v čl. IV bod 12 písm. e/ danej zmluvy
a žalobca využil svoje právo vypovedať v takomto prípade zmluvu, ktoré právo bolo dohodnuté v čl.
IV bod 13 písm. a/ predmetnej zmluvy. V čl. VII. bod 28 zmluvy bola upravená účinnosť výpovede tak,
že dňom účinnosti je 15. deň od jej doručenia zmluvnej strane a k tomuto dňu bola žalovaná povinná

vyrovnať všetky svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy. Je teda zrejmé, že splatnosť zmluvných záväzkov
žalovanej je totožná s dňom účinnosti výpovede. Pre posúdenie existencie-neexistencie premlčania
žalovaných nárokov bolo preto rozhodujúce zistiť deň účinnosti výpovede. Výpoveď podľa zmluvného
dojednania nadobúda účinnosť uplynutím 15. dňa od jej doručenia druhej strane. Z listín, ktoré ako
dôkazy žalobca priložil k žalobe nebolo možné zistiť, či žalobca žalovanej výpoveď doručil, resp. či jej ju a

kedy odosielal, keď skutkové tvrdenie žalobcu uvedené v žalobe, že danú zmluvu vypovedal výpoveďou
zo dňa 13.11.2013 ostalo nesporné. Z tohto dôvodu, súd postupujúc podľa ust. § 295 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.", od žalobcu žiadal, aby súdu predložil doklad
o doručení, resp. doručovaní výpovede žalovanej. Žalobca k tomu na pojednávaní, prostredníctvom
svojho zástupcu uviedol, že nedisponuje doručenkou, ani podacími hárkami, ktoré pošta archivuje 6

mesiacov. Ďalej uviedol, že sa mu obálka nevrátila ako nedoručená, inak by bola v spise. K tomu súd
uviedol, že ak daný úverový prípad žalobca eviduje ako neuzavretý, nie je rozhodujúce aké archivačné
doby má pošta, ale týmito hárkami (ich kópiami) by mal disponovať samotný žalobca. Taktiež len z toho,
že sa žalobcovi nevrátila podľa jeho tvrdenia neprevzatá zásielka, nemožno uzavrieť, že výpoveď bola
žalovanej doručená. V konaní nie je sporné, že žalobca zmluvu vypovedal listom, a to dňa 13.11.2013,

avšak nebolo možné zistiť kedy nastalo doručenie tohto listu, od ktorého sa odvíja účinnosť výpovede
a tým splatnosť žalovaného nároku. Takúto dôkaznú núdzu je treba vyhodnotiť v neprospech toho, kto
tvrdí, že nárok je nepremlčaný a týmto je v spore žalobca, o to viac, ak žalovaná v spore vystupuje ako
slabší subjekt. Žalobca pritom nepreukázal, že výpoveď bola žalovanej doručená až po 16.11.2013, kedy
by bol nárok nepremlčaný, nakoľko účinnosť výpovede a tým splatnosť žalovaných záväzkov by nastala

dňa 01.12.2013, kedy by premlčacia lehota začala plynúť dňa 02.12.2013 a uplynula by dňa 02.12.2016
(deň doručenia žaloby). Naopak, ak by došlo k doručeniu výpovede 14.11.2013 alebo 15.11.2013 (čo
nemožno jednoznačným či vysoko pravdepodobným spôsobom vylúčiť) nárok by premlčaný bol, lebo
účinnosť výpovede a tým splatnosť žalovaných nárokov by nastala dňa 29.11.2013 alebo 30.11.2013
a žaloba by tak bola súdu doručená po uplynutí premlčacej lehoty uvedenej v § 101 Občianskeho

zákonníka, ktoré na daný vzťah treba aplikovať s poukazom na § 52 ods. 2 druhá veta Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že vo výpovedi bola žalovanej poskytnutá dodatočná lehota
na splnenie záväzkov (do 02.12.2013), toto tvrdenie zodpovedá obsahu výpovede, nemá však vplyv na
začiatok plynutia premlčacej lehoty, ktorá začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý
raz(§101Občianskehozákonníka).Vdanomprípadesaprávomohlovykonaťprvýraz deňposplatnosti

zmluvných záväzkov, pričom splatnosť týchto záväzkov bola presne určená v zmluve ako deň účinnosti
výpovede. Dodatočne poskytnutá lehota na plnenie začiatok plynutia premlčacej lehoty nezmenila, resp.
zmeniť ju nemohla. Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, že by žalovaný nárok nebol nepremlčaný,
súd bol toho názoru, že v takomto prípade je na mieste vychádzať zo záveru o premlčaní nároku, o to
viac ak takáto situácia nastala v spore so slabšou stranou. Pre premlčanie nároku súd žalobu zamietol

v celom rozsahu. S ohľadom na plný úspech žalovanej v spore, súd rozhodol o nároku na náhradu trov
konania s poukazom na § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal nárok na ich náhradu v rozsahu
100 %. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262
ods. 2 C. s. p.).2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie pôvodný žalobca, prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu,atovcelomrozsahu,domáhajúcsa,abyodvolacísúdrozsudokokresnéhosúduzmeniltak,že

žalovanej uloží povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 3.526,90 eur, úrok z omeškania vo výške 2.675,01
eur, úrok vo výške 17,90 % p. a. zo sumy 3.526,90 eur od 24.10.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania
vo výške 3.526,90 eur od 24.10.2016 do zaplatenia, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

Podľa žalobcu súd vôbec nezohľadnil zákonnú koncepciu premlčania, a to preto, že ustanovenia
Občianskeho zákonníka nie sú aplikované na daný právny vzťah; opak je v zjavnom rozpore s
princípom právnej istoty a k premlčaniu jeho pohľadávky objektívne nedošlo. Podľa žalobcu súd na
záväzkovoprávny vzťah sporových strán nesprávne aplikoval ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
čo navyše samo o sebe možno prezentovať iba ako domnienku, keďže takéto odôvodnenie v
napadnutom rozsudku úplne absentuje. S prezentovanou aplikáciou ust. § 52 ods. 2 Občianskeho

zákonníka nesúhlasil majúc za to, že sa na daný právny vzťah nevzťahuje, keďže k účinnosti namietanej
právnej úpravy došlo až po vzniku sporného zmluvného vzťahu. Neskoršia právna úprava nemôže
zmeniť so spätnými účinkami režim plynutia premlčacej lehoty v spotrebiteľských zmluvách uzavretých
pred jej účinnosťou. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že záväzkovoprávny vzťah medzi ním
a žalovanou vznikol na základe zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka a nasl., ktorá sa

v zmysle § 261 ods. 6 písm. d/ Obchodného zákonníka spravuje výlučne režimom premlčania podľa
Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov daného právneho vzťahu. Podotkol, že
Obchodný zákonník má charakter špeciálneho predpisu k Občianskemu zákonníku a úprava inštitútu
premlčania je v ňom komplexná. Navyše žalovaná v čase uzavretia zmluvy o úvere (a následne až
do 06.10.2014) podnikala pod obchodným menom Ing. Q. X., miesto podnikania Podhora 1317/22,

Ružomberok, IČO: 37 361 074 (výpis zo živnostenského registra). Pri aplikácii 4-ročnej premlčacej
lehoty podľa § 397 Obchodného zákonníka by k premlčaniu uplatneného nároku určite nedošlo. Žalobca
tiež zdôraznil, že zmluva o úvere bola uzavretá a vypovedaná ešte pred účinnosťou poslednej vety
ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo zavedené zák. č. 102/2014 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na

diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. V súlade so zásadou nepravej retroaktivity musí byť v danom prípade aplikácia
úpravy premlčania podľa Obchodného zákonníka akceptovaná. Prípadná zmena režimu premlčacej
lehoty z Obchodného zákonníka na Občiansky zákonník pri spotrebiteľských zmluvách je prípustná
iba do budúcna, t. j. iba v prípade spotrebiteľských zmlúv uzavretých po účinnosti namietanej právnej

úpravy. Ochrana dôvery a legitímnych očakávaní nemôže byť výsadou vždy iba jednej zmluvnej strany
- spotrebiteľa. Žalobca pre úplnosť uviedol, že rovnaký záver k aplikácii ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka na spotrebiteľské zmluvy uzavreté pred účinnosťou tohto ustanovenia, bol konštatovaný aj
v stanovisku Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa 21.04.2015 č.
1/2015. Vzhľadom na prezentované skutočnosti sa režim premlčania nárokov z dotknutej zmluvy o

úvere nepochybne spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Nesúhlas s aplikáciou ust. § 52
ods. 2 Občianskeho zákonníka zdôvodnil aj tým, že premlčanie pôsobí voči obom stranám rovnako;
preto nemožno považovať úpravu premlčania v Občianskom zákonníku a priori za výhodnejšiu, resp.
priaznivejšiu pre spotrebiteľa.
V rámci bodu 2/ označeného „K účinnosti výpovede zmluvy o úvere" poukázal žalobca na čl. VII. ods. 28

druhá veta a čl. VII. ods. 29 zmluvy o úvere. Výpoveď zmluvy o úvere je datovaná dňa 13.11.2013. Tento
deň je aj najskorším dňom, kedy mohla byť výpoveď podaná na poštovú prepravu (čo nebolo v konaní
spochybnené). V zmysle ust. čl. VII. ods. 28 zmluvy o úvere sa výpoveď považuje za doručenú tretím
dňom po dni jej podania na poštovú prepravu, t. j. 16.11.2013. Výpoveď by v danom prípade nadobudla
účinnosť dňa 01.12.2013 (uplynutím 15. dňa od jej doručenia v nadväznosti na čl. VII. bod 28 zmluvy

o úvere). Nárok žalobcu na zaplatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere tak nemôže byť premlčaný ani aj
v trojročnej premlčacej dobe.
Ďalej žalobca odvolávajúc sa na ust. § 151 ods. 1 C. s. p. poukazoval na to, že žalovaná sa kvalifikovane
vo veci nevyjadrila a nepredložila žiaden dôkaz, ktorým by spochybnila ním uplatnené nároky. Považoval
za absurdné, aby takéto konanie zo strany dlžníka bolo chránené súdnou mocou.

Z týchto dôvodov právne závery súdu považoval za zjavne arbitrárne v dôsledku čoho neudržateľne
zasahujú do jeho základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces a do práva vlastniť
majetok.3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 379, § 380 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 389 ods.
1 písm. b/, § 391 ods. 1 C. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:

5. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu zamietol pre premlčanie nároku. V súvislosti s
posudzovaním premlčania vychádzal okresný súd z toho, že nárok posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy, a preto vychádzal z ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd uvedené skúmal s poukazom na
§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre posúdenie existencie/neexistencie premlčania
žalovaných nárokov považoval za rozhodujúce zistiť deň účinnosti výpovede. Výpoveď v zmysle čl.

VII. bod 28 zmluvy nadobúda účinnosť uplynutím 15. dňa od jej doručenia druhej zmluvnej strane. V
konaní nebolo sporné, že žalobca zmluvu vypovedal listom zo dňa 13.11.2013, avšak nebolo možné
zistiť, kedy nastalo doručenie tohto listu, od ktorého sa podľa okresného súdu odvíja účinnosť výpovede
a tým splatnosť žalovaného nároku. Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, že by žalovaný nárok
nebol nepremlčaný, okresný súd bol názoru, že v takomto prípade je namieste vychádzať zo záveru o

premlčaní nároku, o to viac, ak takáto situácia stala v spore so slabšou stranou.

6. Odvolacie námietky žalobcu spočívali v poukazovaní na to, že súd na záväzkovoprávny vzťah
sporných strán nesprávne aplikoval ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto i pri posudzovaní
premlčania uplatneného nároku ustanovenia Občianskeho zákonníka.

7. Podľa odvolacieho súdu žalobca sa v danej veci domáhal od žalovanej plnenia zo zmluvy o
kontokorentnom úvere, čiže platnej úverovej zmluvy. Je nepochybné, že úverová zmluva je absolútnym
obchodno-záväzkovým vzťahom a je upravená v tretej časti Hlave II, odd. V., ust. § 497 až 507
Obchodného zákonníka, ktorá právna úprava vymedzuje práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy.

Zároveň je nesporné, že vychádzajúc z charakteru a povahy zmluvných strán ide o spotrebiteľskú
zmluvu, teda aplikovanie na túto zmluvu ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce ochranu
spotrebiteľa, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy upravené v Obchodnom zákonníku, a teda aj zmluvu,
ktorá bola medzi účastníkmi uzatvorená. K namietaniu žalobcu, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa na daný právny vzťah nevzťahuje, keďže k účinnosti namietanej právnej úpravy došlo

(01. 04. 2015) až po vzniku sporného zmluvného vzťahu odvolací súd poukazuje na ustanovenie
§ 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 14/2014 z 21.04.2015). Je v plnom

súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa požiadavka, aby v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých
inštitútov súkromného práva, bola (aj z hľadiska premlčania, dĺžky premlčacej doby a jej plynutia)
aplikovaná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku, a nie v Obchodnom zákonníku).
Správnosť aplikácie občianskoprávnej premlčacej doby - dokonca aj v absolútnych obchodoch majúcich
zároveň spotrebiteľský charakter - z ústavnoprávneho hľadiska nespochybnil ani ústavný súd (viď

napríklad uznesenie ústavného súdu z 19. júna 2013 sp. zn. I. ÚS 402/2013). Pokiaľ žalobca v odvolaní
poukazoval aj na to, že žalovaná v čase uzavretia zmluvy o úvere podnikala, ako to vyplýva z výpisu
zo živnostenského registra, podľa odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu táto pri uzavieraní zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, na čo možno usudzovať z
jej označenia v zmluve. S týmto posúdením sa stotožnil aj odvolací súd majúc za to, že žalovaná je

označená svojim menom a priezviskom, bydliskom, rodným číslom, čo ju jednoznačne identifikuje ako
občana (fyzickú osobu) a teda nie obchodný menom a miestom podnikania s uvedením identifikačného
čísla. Dá sa preto predpokladať, že v uvedených vzťahoch vystupovala ako spotrebiteľ, pri podpise
zmlúv nekonala ako subjekt, konajúci v rámci podnikateľskej, či inej zárobkovej činnosti. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti nevidel odvolací súd v súčasnosti dôvod nepostupovať v súlade s doterajšou

súdnou praxou, v zmysle ktorej vychádzajúc zo znenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do
31.03.2015, je potrebné otázku premlčania v spotrebiteľských vzťahoch posudzovať podľa Občianskeho
zákonníka.8. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na ust. § 151 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné, toto ustanovenie nemožno
vykladať vo vzťahu k tzv. sporom s ochranou slabšej strany v zmysle ust. § 290 a nasl. C. s. p.

9. V ďalšej časti odvolania žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia súdu v súvislosti s účinnosťou
výpovede zmluvy o úvere a to s poukazom na čl. VII. ods. 29 zmluvy o úvere. V zmysle tohto ustanovenia
sa výpoveď považuje za doručenú tretím dňom po dni jej podania na poštovú prepravu, t.j. 16.11.2013.
Výpoveďbyvdanomprípadenadobudlaúčinnosťdňa01.12.2013.Jehonároknazaplateniepohľadávky

zo zmluvy o úvere tak nemôže byť premlčaný ani v trojročnej premlčacej lehote.

10. Premlčanie možno charakterizovať ako kvalifikované uplynutie zákonom stanoveného času,
premlčacej doby, ktorého následkom je nemožnosť veriteľa domáhať sa premlčaného práva súdnou
cestou, pokiaľ dlžník vznesie tzv. námietku premlčania. Novelou zákona o ochrane spotrebiteľa došlo
k čiastočnému prelomeniu tejto zásady len v spotrebiteľských vzťahoch a len v prospech spotrebiteľa.

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy je totiž povinný aj bez návrhu prihliadať o.i.
na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania, aj keď by inak bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ tejto skutočnosti dovolával. Okresný súd bol preto povinný aplikovať ust. §
5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a prihliadať na premlčanie ex offo.

11. Ust. § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá sa použije
všade tam, kde pre jednotlivé práva Občiansky zákonník neustanovuje osobitnú premlčaciu dobu.
Všeobecnú dĺžku premlčacej doby pre práva z občianskoprávnych vzťahov ustanovuje zákon na tri roky.
Vzhľadom na to, že premlčacia doba je určitý časový úsek, nestačí určiť jej dĺžku a koniec, ale treba
určiť aj jej začiatok, to znamená, od ktorého okamihu začína plynúť.

12. Na to, aby bolo možné stanoviť, či k premlčaniu skutočne došlo, je okrem dĺžky príslušnej
premlčacej doby potrebné poznať aj pravidlá súvisiace so začatím jej plynutia a trvaním. Okresný súd
v súvislosti s posudzovaním začiatku plynutia premlčacej doby považoval za rozhodujúce doručenie
výpovede žalovanej ako dlžníkovi, na ktoré zameral aj dokazovanie. Odvolaciemu súdu z obsahu

spisu okresného súdu a odôvodnenia rozhodnutia neboli s ohľadom na predmet úverovej zmluvy
zrejmé okolnosti súvisiace so vznikom dlhu, ktorý je predmetom konania (teda kedy došlo k vzniku
prečerpania peňažného prostriedkov nad rozsah dohodnutej výšky úveru a v tejto súvislosti či bolo
žalovanej prečerpanie oznámené, v akej lehote mala žalovaná dlžnú čiastku vyrovnať, z čoho uvedené
vyplýva a pod.). Inak povedané prečo na tieto okolnosti neprihliadal ale v súvislosti zo začiatkom plynutia

premlčacej doby považoval za rozhodujúce danie výpovede žalobcom. Vzhľadom na uvedené odvolací
súd považoval záver okresného súdu o premlčaní nároku v tomto smere za predčasný a z toho dôvodu
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. V ďalšom konaní sa preto okresný súd vysporiada s vyššie uvedenými okolnosťami, ktoré zdôvodní

podľa kritérií uvedených v ust. § 220 C. s. p. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ súd
skonštatuje, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný, musí byť z jeho rozhodnutia naisto určiteľné,
odkedy, t.j. od ktorého dňa súd počítal plynutie premlčacej doby a kedy premlčacia doba uplynula
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 628/2007 z 31.03.2009). V novom rozhodnutí zároveň
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).