Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 18, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/162/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416208933
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Taťána Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1416208933.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou, v právnej veci žalobcu: B. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O. I. 7, K., štátny občan SR, proti žalovanej: M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
I. 7, K., štátny občan SR, zastúpená JUDr. Tibor Kerata, advokát, Zámocké schody 2/A, Bratislava, o
náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a.

II. Žalovanej sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.10.2016 domáhal zaviazať žalovanú na
zaplatenie sumy 524,57 eur a na náhradu trov konania titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnila tým,

že žalovaná vlastní 1 izbový byt v bytovom dome na ul. O. I. č. X v K., ktorý sa nachádza na 3. poschodí,
a nad jej bytom. Žalovaná začala s rekonštrukciou jej bytu cca v júli 2015 a trvala do cca januára 2016.
Išlo o rekonštrukciu značného rozsahu so zmenou dispozície a funkcie miestností, kde boli používané
rôzne pracovné nástroje a mechanizmy na vŕtanie a sekanie panelov. V byte žalovanej bola okrem
iného vykonaná výmena radiátorov aj rozvodov vody. V tejto súvislosti bola v jej byte dvakrát vytopená
kuchyňa a dvakrát WC a to až tak, že voda stekala po stenách až na podlahu. Následkom týchto prác jej
popraskali steny v kuchyni, WC, kúpeľni a v chodbe. Cez väčšie trhliny v obvodových múroch kuchyne

je dokonca cítiť prúdenie vzduchu zvonku domu, čo má nepriaznivý vplyv na tepelnú pohodu v jej byte,
najmä v zime. Toto jej spôsobuje výrazné ochladzovanie bytu a v byte si musí silnejšie kúriť, čo sa
prejavilo zvýšením jej spotreby tepla v kuchyni, aj napriek veľmi miernej zime. Tým jej vznikol okrem
uvedených škôd aj nedoplatok na kúrení za rok 2015 o 17,57 eur. Na tieto skutočnosti žalovanú
upozornila, poškodenie v jej byte žalovaná osobne videla. Na základe toho nahlásila poistnú udalosť
poisťovni Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., kde mala toho času uzatvorenú poistku na byt. Poisťovňa
však škodovú udalosť žalovanej zamietla s odôvodnením, že práce vykonával istý pán L. Z., ktorého

si na tieto práce najala, a preto vzniknuté škody jej poistka nekryje. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla,
že žalovanú viackrát kontaktovala osobne aj telefonicky, kde ju žiadala o doriešenie problému a to buď
zabezpečením majstra, ktorý by jej tieto škody opravil, alebo že si na opravu škôd niekoho zabezpečí
a ona jej opravy preplatí. Žalovaná s jej návrhmi nesúhlasila zodpovednosť za škody odmietla. Dňa
22.04.2014 žalovanej zaslala pokus o zmier, v ktorom sa jej snažila vysvetliť, že stanovisko poisťovne
ju neoslobodzuje od zodpovednosti za jej vzniknutú škodu. Žiadala ju o zaplatenie sumy 238 eur,
ktorá predstavuje odhadovanú cenu prác (bez materiálov) potrebných na odstránenie škôd v rozsahu,

ako boli spočítané agentom poisťovne pri ohliadke. Žalovaná v písomnej odpovedi poukazovala na
vyjadrenie poisťovne, skutočnosť, že nie je zodpovedná za škodu, a odkazovala je na pána Z., ktorý
jej byt rekonštruoval. Žalobkyňa sa preto snažila situáciu riešiť s pánom Z., avšak bezúspešne. Preto
začiatkom júla 2016 opätovne kontaktovala žalovanú so snahou o doriešenie veci. Žalovaná svojuzodpovednosť opätovne neuznala. Napokon žalobkyňa v žalobe uviedla, že je starobná dôchodkyňa,
väčšinu času trávi doma. Počas rekonštrukčných prác v byte žalovanej mala celé mesiace narušený kľud
akomfortbývania,čoprijejzdravotnomstaveboloveľmizaťažujúce,únavnéapsychickyvyčerpávajúce.

2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobu považuje za nedôvodnú a žiada ju v celom
rozsahu zamietnuť. Uviedla, že žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala presné označenie vzniku
údajne vzniknutej škody - neuviedla dátum prvého vytopenia kuchyne a WC a jeho rozsah, druhého
vytopenia kuchyne a WC a jeho rozsah, nepreukázala rozsah vytopenia napr. fotodokumentáciou,

zameraním zatečených stien a podobne. Rovnako v tejto časti žaloby namietla nedostatok pasívnej
vecnej legitimácie nakoľko opravné práce vykonávala odborne spôsobilým subjektom na základe zmluvy
o dielo, tieto práce vykonával zhotoviteľ L. Z., bytom J. A. XX, K.. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobkyne,
že práce boli vykonávané od júla 2015, keď byt sa reálne začal opravovať 25.8.2015. K uplatneným
nákladom na práce potrebné na opravu škôd na byte žalobkyne v sume 238,- € a odhadovanú cenu
materiálov na opravy škôd vo výške 40,- € uviedla, že žalobkyni v tejto súvislosti zatiaľ žiadna

škoda nevznikla, preto jej žaloba je podaná predčasne, uviedla, že neporušila žiadnu svoju povinnosť,
vykonanie rekonštrukčných prác v jej byte vykonával zhotoviteľ odborne spôsobilý na tento výkon,
žalobkyňa nepreukázala reálne vznik vyčíslenej škody, ktorá jej mala vzniknúť, ponúkala jej súčinnosť
na odstránenie škôd v jej byte v súčinnosti s pánom Z., ktoré riešila aj v súčinnosti s poisťovňou Alianz
- Slovenská poisťovňa, ale neúspešne. Na viac namietala výšku uplatnenej výšky za predpokladané

náklady na opravu škôd a odhadovanú cenu materiálov k uplatnenému nároku nedoplatok za teplo za
rok 2015 uviedla, že aj toto skutkové tvrdenie žalobkyne je nepreskúmateľné. Neoznačila kedy zistila
poškodenie obvodového múru v kuchyni, ani v akom rozsahu, ani nepreukázala, že obvodový múr bol
poškodený práve počas rekonštrukčných prác v byte žalovanej, toto poškodenie mohlo byť už pred
tým. Aj v tejto časti vzniesla námietku nedostatku vecnej pasívnej legitimácie. Žalobkyňa nepreukázala

žiadnym dôkazom, že práve počas vykonávania rekonštrukčných prác v jej byte vytopením vodou došlo
k poškodeniu obvodových múrov v rohu jej kuchyne. K uplatnenému nároku na náhradu sumy 229,-
€ za znížený komfort a kvalitu bývania uviedla, že žalobkyňa nešpecifikovala v čom spočíval znížený
komfort a kvalita bývania.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 29.05.2017 uviedla, že žalovanú o každom jednotlivom
prípade vytopenia svojho bytu, resp. o akomkoľvek inom poškodení bytu z dôvodu jeho rekonštrukcie
informovala. Nesúhlasí s námietkou žalobkyne o nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie z dôvodu, že
práce boli údajne vykonávané treťou osobou, uzatvorenia zmluvy o dielo s treťou osobou - zhotoviteľom
nie je samo o sebe dôkazom, že táto tretia osoba skutočne vykonala v byte činnosti, ktoré boli

predmetomrekonštrukcie,žalovanánepreukázala,žetobolalentretiaosobasktorouuzatvorilazmluvný
vzťah. Je bezvýznamné, kto konkrétne v byte žalovanej vykonával rekonštrukčné práce, rozhodujúcou
skutočnosťou je, že tieto rekonštrukčné práce viedli k vzniku škôd v jej byte. Vlastník bytu sa musí
zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného, alebo čím by vážne ohrozoval
výkon jeho práv. Pri ustálení výšky škody vychádzala z objektívne overených cien prác a materiálov

obvyklých pri prácach obdobného rozsahu. Tvrdenie žalovanej, že škoda nevznikla, je neopodstatnené
a nepravdivé. Poškodenia v jej byte preukázateľne vznikli rekonštrukciou bytu žalovanej. Tvrdenie
žalovanej, že škoda nevznikla je neopodstatnené a nepravdivé. Poškodenia v jej byte preukázateľne
vznikli rekonštrukciou bytu žalovanej. Vlastník je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla imisiami. Medzi
takéto imisie patrí aj napr. hluk, prašnosť, či vibrácie, tak, ako to bolo spôsobené pri rekonštrukcii jej

bytu. Imisie priamo pôsobili na jej byt a spôsobili poškodenie jej bytu, tj. poškodené a popraskané steny
a podobne. Rozsah poškodenia bytu preukazuje fotodokumentáciou. Je dôvodné predpokladať, že ak
by si žalovaná nebola vedomá toho, že k poškodeniu jej bytu došlo práve z dôvodu rekonštrukcie jej
bytu, nebola by vyvíjala žiadnu aktivitu, ako je komunikácia s pánom Z., zapojenie poisťovne Allianz,
smerujúce k odstráneniu poškodení v jej byte. Navrhla ustanoviť znalca z odvetvia statiky. Tiež výsluch

svedka Z..

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 24.07.2017 uviedla, že v zásade zotrváva na svojom
písomnom vyjadrení k žalobe, žalobu navrhuje zamietnuť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, zápisom z obhliadky a prejednania
škody, listom Alianz - Slovenská poisťovňa, a.s. zo dňa 9.3.2016, pokusom o zmier zo dňa 22.4.2016,
vyjadrením žalovanej zo dňa 6.5.2016, zmluvou o dielo zo dňa 25.8.2015, fotodokumentáciou, listom
vlastníctva č. XXXX, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom strán sporu, a zistil tento skutkový stav:6. Žalobkyňa je vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa na 2. poschodí bytového domu na ul. O. I. č. X v
K.. Žalovaná je vlastníčkou bytu nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu na ul. O. I. č. X v

K.. Byty sú situované nad sebou. V období od júla 2015 do januára 2016 sa realizovali v byte žalovanej
rekonštrukčné práce jej 1-izbového bytu.

7. Žalobkyňa vypovedala, že múry v jej byte popraskali a škoda jej vznikla práve v dôsledku
rekonštrukčných prác žalovanej.

8. Žalovaná vypovedala, že múry v byte žalovanej nepopraskali v dôsledku rekonštrukčných prác v jej
byte. V byte jej robil vodárske práce pán Z.. Vyjadril sa, že steny v byte žalobkyne nepopraskali v
dôsledku rekonštrukčných prác v jej byte.

9. Z listu Allianz-Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa 09.03.2016 súd zistil, poisťovňa žalobkyni oznámila,

že k poistnej zmluve č. 7400409220 pre poistenie zodpovednosti za škodu im bola nahlásená škoda zo
dňa30.01.2016,priktorejdošlokpoškodeniubytužalobkyneprirekonštrukciibytužalovanej.Prerábanie
bytu žalovanej realizoval L. Z..Vzhľadom k tomu, že za vzniknutú škodu poistený nezodpovedá, nemôžu
za poisteného vysporiadať ňou požadovaný nárok a škodovú udalosť vybavujú bez náhrady škody.

10. Z listu žalovanej, ktorým odpovedala na pokus žalobkyne o zmier súd zistil, že žalovaná okrem iného
uviedla, že oslovila pána Z., ktorý sa vyjadril, že k žalobkyni bude môcť prísť popraskané steny opraviť.
Ďalej uviedla, že žalobkyňou uvádzanú škodu popraskaných stien bola osobne nahlásiť do poisťovne
Allianz.

11. Zo zmluvy o dielo zo dňa 25.08.2015 súd zistil, že L. Z. ako zhotoviteľ a žalovaná ako
objednávateľuzavrelizmluvuodielo,nazákladektorejsazhotoviteľzaviazalvbytežalovanejzrealizovať
rekonštrukčné práce a to konkrétne práce vodoinštalačné, murárske a obkladačské podľa dohody,
špecifikované v elektronickej podobe.

12. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so

záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

13. Podľa názoru súdu, žalovaná je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaná, je nositeľkou
hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

14. Podľa § 420 Obč. zákonníka (ďalej len Obč. zák.) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

15. Podľa § 420 ods.2 Obč. zák. škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď

bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

16. Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:

a) porušenie právnej povinnosti,
b) existencia škody,
c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d) zavinenie.

17. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak
dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia
nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosťtvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
žeztohtodôvodumuselobyťrozhodnutéovecisamejvjehoneprospech.Zmyslomdôkaznéhobremena

jeumožniťsúdurozhodnúťovecisamejajvtakýchprípadoch,kedynebolipreukázanéurčitéskutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú, alebo preto, že takáto
skutočnosť nemohla byť preukázaná.

18. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené
skutočnosti, v danej veci žalobkyňu zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať, že práve v dôsledku
rekonštrukcie bytu žalovanej jej vznikla tvrdená škoda a že má preto právo na náhradu spôsobenej
škody. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobkyňa uniesla bremeno tvrdenia, ako aj bremeno

dôkazu.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetnej žalobe nie je možné
vyhovieť.

20. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe žalobkyne nie je
možné vyhovieť, keď žalobkyňa relevantným spôsobom nepreukázala základné predpoklady vzniku
zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorými sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. V priebehu konania žalobkyňa síce
súdu predložila fotografie, tvrdiac, že zachytávajú stav jej bytu a jeho poškodenia práve v dôsledku

rekonštrukčných prác v byte žalovanej, z fotografií však nie je možné ustáliť, k akému obdobiu sa viažu.
Predloženie len fotografií bez toho, aby z nich bolo zrejmé, kedy boli vyhotovené a teda aké obdobie
reflektujú je pre preukázanie tvrdení žalobkyne nedostatočné. Bolo na žalobkyni, aby preukázala, že
ňou tvrdenú škodu spôsobila žalovaná, a že náklady na uvedenie jej bytu do predchádzajúceho stavu
predstavujú sumu 238 eur. Je faktom, že žalovaná v elektronickej komunikácii s p. Z., ako aj v liste

zo dňa 06.05.2016 síce uvádza, že sa skontaktovala s p. Z. a že tento sa vyjadril, že má záujem
popraskané steny v byte žalobkyne prísť opraviť a tiež, že žalobkyňou uvádzané poškodenie stien
nahlásila poisťovni, čím nepriamo potvrdila skutočnosť, že steny v byte žalobkyne popraskali práve v
dôsledku rekonštrukčných prác v jej byte, v tomto smere však žalobkyňa nepreukázala rozsah prasklín
vzniknutých v dôsledku predmetnej rekonštrukcie a teda ňou tvrdených škôd a ani náklady potrebné na

to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav, keď nemožno vylúčiť, že steny v byte žalobkyne boli do určitej
miery a rozsahu popraskané už pred rekonštrukciou bytu žalovanej. Tiež žalobkyňou vyčíslené náklady
sú len v rovine jej tvrdenia. Pokiaľ žalobkyňa v podaní doručenom súdu 29.05.2017 navrhovala ustanoviť
znalca z odboru statiky, ktorý by posúdil rozsah škôd v jej byte a vyhotovil o tom znalecký posudok, a tiež
výsluch svedka Z., na pojednávaní konanom dňa 18.04.2018 po poučení podľa § 154 C.s.p. uviedla,

že nenavrhuje vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, čo súd vyhodnotil ako prejav vôle žalobkyne, že
netrvá na vykonaní ňou navrhnutých dôkazov. S poukazom na uvedené, súd nemal inú možnosť ako
uzavrieť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a relevantným spôsobom nemohli byť preukázané
a žalobkyňa nepreukázala ňou tvrdené skutočnosti. Z vyššie uvedených dôvodov súd nemohol vyhovieť
ani nároku žalobkyne na odhadovanú cenu materiálov na opravu škôd vyčíslenú sumou 40 eur a ani

nároku žalobkyne na zaplatenie nedoplatku za teplo vo výške 17,57 eur. Nárok žalobkyne na zaplatenie
sumy 229 eur titulom náhrady za znížený komfort a kvalitu bývania nemá oporu v zákone a s poukazom
na vyššie uvedené je nedôvodný aj nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 31,50 eur.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.1

C.s.p. tak, že žalovanej ako v celom rozsahu úspešnej strane sporu priznal voči žalobkyni nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

22.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdvsúlades§262ods.2C.s.p.poprávoplatnostirozsudku
samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava IV, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods.
1CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na

vykonanie exekúcie.