Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 17, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/86/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616214366
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616214366.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Ľuboša Kunaya, v spore žalobkyne Z. T., nar. XX.X.XXXX, bytom K. H.
N., C. 4, právne zastúpenej JUDr. Monikou Marjanovič, advokátska kancelária so sídlom Urbánkova
1562/6 Košice, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o
vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 11.12.2017 č. k. 1Csp/83/2016-60

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 270 € v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Samostatným výrokom určil, že zmluvná podmienka v bode
2 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 701600186 zo dňa 13. 5. 2013 je v časti administratívneho poplatku
neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a priznal žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
270 € a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky ako bolo uvedené vo výroku súdneho rozhodnutia
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 701600186 uzavretej medzi stranami sporu dňa 13.5.2013 z
dôvodu, že v zmluve uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej „RPMN“) je uvedená nesprávne
v neprospech spotrebiteľa, keď oproti tam uvedenej hodnote 96,12 % predstavuje až 279,95 %.
Žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1700 €, ktorý mala vrátiť navýšený o administratívny poplatok
725,37 € a úroky z úveru 39,15% ročne, vyčíslené do 20. 3. 2014 v sume 554,63 €. Neprijateľnosť

zmluvnej podmienky upravujúcej administratívny poplatok žalobkyňa odôvodňovala neprimeranou
výškou poplatku oproti sume úveru jej poskytnutej, keď administratívny poplatok predstavoval až
42,66 % z hodnoty poskytnutého úveru, za ktorý poplatok žalobkyňa nedostala od žalovaného žiadne
reálne protiplnenie. Rozsah bezdôvodného obohatenia žalobkyňa stanovila ako rozdiel medzi sumou
peňažných prostriedkov vo výške 1.700 €, ktoré jej boli žalovaným titulom úveru vyplatené a sumou
1.970 €, ktorú žalovanému vrátila.

3. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že žalobkyňa nemá na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti
zmluvy naliehavý právny záujem, nakoľko takáto žaloba nie je prípustná podľa § 137 Civilného
sporového poriadku (ďalej „CSP“) a nevyplýva ani z osobitnej právnej úpravy. Uvádzal, že v časti odplaty
z úverovej zmluvy sa záväzkový vzťah, ktorý vznikol pred 1.6.2014 riadi len ustanoveniami § 53 ods. 6Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“), podľa ktorého ustanovenia odplata nesmela prevyšovať odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, keď sa malo
prihliadať na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutia

finančných prostriedkov a lehotu splatnosti. Nakoľko žalovaný je nebankovým subjektom, jeho náklady
a podnikateľské riziko sú odlišné od toho, ktoré znášajú peňažné ústavy či banky, z ktorých dôvodov
sú tiež jeho úrokové sadzby vyššie ako obvyklé bankové úroky. Na peňažnom trhu boli stovky iných
subjektov, ktoré vystupovali ako veritelia pri poskytovaní úveru, a ak žalobkyňa namieta výšku odplaty,
znáša v tomto smere dôkazné bremeno, že išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z priemeru odplát.

Výška administratívneho poplatku žalobkyne ako dlžníčke vyhovovala, keďže zmluva bola podpísaná
slobodne, voči výške nenamietala a peňažné prostriedky od žalovaného prevzala. Žalovaný ďalej
dôvodil, že v zmysle zmluvy poskytnutý úver vo výške 1.700 € zvýšený o celkové náklady (úroky a
administratívny poplatok) 1.280 € sa žalovaná zaviazala uhradiť s termínom splatnosti do 20.3.2014,
pokiaľ nebolo dohodnuté inak. V rovnaký deň však súčasne strany sporu uzavreli dohodu o úhrade
dlhu v desiatich pravidelných mesačných splátkach, vždy k 20. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc

20.6.2013. V zmysle dohody o splátkach žalobkyňa vzala na vedomie, že výške RPMN sa vypočíta
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných obchodných
podmienkach(ďalej„VOP“).Toznamenalo,žeRPMNvovýške96,12%uvedenávzmluveoúvereplatila
pre prípad splatenia úveru v jednej splátke, naproti tomu RPMN vo výške 279,95 % k dohode o splátkach
reaguje na prípad spotrebiteľa, ktorý požiadal o plnenie v splátkach tak, ako je tomu aj v uvedenom

prípade. Výška priemernej RPMN platnej ku dňu podpísania zmluvy so žalobkyňou predstavovala 17,65
%. Dohodnutá odplata vo forme úrokov a administratívneho poplatku predstavuje zákonom uvažovanú
odplatu za poskytnutie úveru, čo vyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch a
z modelového príkladu výpočtu sankcií v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa teda plnila žalovanému na
základe platne uzavretej zmluvy a neexistuje žiadny z predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia.

4. Právne vec súd prvej inštancie posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú podliehajúcu ex offo kontrole
neprijateľnosti zmluvných podmienok v nej obsiahnutých podľa § 52, § 53, § 54, § 451, § 458 OZ, ďalej
podľa § 1, § 2, § 7, § 9, § 11 a § 19 zák. č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách (ďalej „zák. č. 129/2010 Z.z.“), § 137, § 298 CSP ako aj § 3 OZ, § 4 zák. č. 250/07 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa. Vykonaným dokazovaním považoval za zistené, že v zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. 701600186 uzavretej medzi stranami sporu dňa 13. 5. 2013 je RPMN vo výške 96,12 % určená
nesprávne a v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky, keďže vychádzajúc zo spôsobu stanovenia
RPMN ako vyplýva z Prílohy k zákonu č. 129/2010 Z.z. pri zohľadnení sumy poskytnutého úveru, počtu
splátok, hodnoty mesačnej splátky, skutočná RPMN predstavovala 225,90 %, ktorá nie je uvedená v

žiadnych ustanoveniach zmluvy. Žalovaný pritom na preukázanie svojich tvrdení o správnom a platnom
dojednaní RPMN žiaden dôkaz nepredložil. Z uvedených dôvodov súd podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z.
vyhodnotil spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov.

5. Po porovnaní priemerných úrokových mier platných u nových úverov v čase uzatvorenia zmluvy

pri dobe splatnosti do jedného roka, ktoré boli v hodnote 9,32 % s úrokovou sadzbou uvedenej
v zmluve uzavretej stranami sporu v hodnote 39,15 % súd prvej inštancie konštatoval, že v
zmluve dohodnuté úroky podstatným spôsobom prekračujú priemernú úrokovú mieru. Súčasne prijal
záver, že administratívny poplatok, ktorý navyšoval odplatu žalovaného a zodpovedal až 43 %
hodnoty poskytovaného úveru, spôsobom naformulovania sledoval len právo na navýšenie odplaty

za poskytnutie úveru s cieľom vyhnúť sa kontrole prijateľnosti zmluvných podmienok. Neprimeranosť
poplatku vyplývalo aj z toho, že banky za správu úveru inkasovali priemerne 3 € až 5 € mesačne a za
poskytnutie úveru poplatok zodpovedajúci 1% až 2 % z výšky poskytnutého úveru. Zo zmluvy pritom
nevyplýva, čo žalobkyňa ako spotrebiteľ za úhradu tohto administratívneho poplatku zo zmluvy získava,
pričom výška administratívneho poplatku je pre žalovaného nosnou časťou právneho úkonu, keďže mu

zabezpečuje dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu. Miera zisku z toho plynúca
je nezanedbateľná v porovnaní s dohodnutou úrokovou sadzbou. Z uvedených dôvodov súd dospel k
záveru o neprijateľnosti zmluvného dojednania v časti administratívneho poplatku a v tejto časti vyhlásil
zmluvnúpodmienkuzaneprijateľnúpodľa§298CSP.Zdôraznil,žeotázkunaliehavostiprávnehozáujmu
na takomto určení nie je potrebné skúmať, keďže postupoval podľa výslovného ustanovenia právneho

poriadku, ktorý predstavuje odôvodnenú výnimku z § 137 CSP a nepredpokladá skúmanie naliehavosti
právneho záujmu pokiaľ súd dospeje k záveru, že sú dané predpoklady na vyslovenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky.6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP,
teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci spočívajúcu
v nepreskúmateľnosti rozhodnutia, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhoval vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a uplatnil si náhradu
odvolacích trov.

7. Žalovaný odôvodňoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia tvrdením, že súd prvej inštancie sa

nevysporiadal s jeho argumentáciou v konaní, iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobkyne. Zdôraznil,
že vo veci nebol preukázaný naliehavý právny záujem podľa § 137 CSP na určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, keďže žalobca sa domáhal určenia neplatnosti právnej skutočnosti a nie určenia,
či tu právo je alebo nie je. Zdôraznil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá so žalobkyňou
spĺňala všetky náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. s uvedením výšky, počtu a termínmi
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, že žalobkyňa vzala na vedomie spôsob výpočtu RPMN a nesie

dôkazné bremeno o tom, že táto RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne. Zopakoval, že výška odplaty
dojednanej v zmluve sa riadila ust. § 53 ods. 6 OZ s tým, že u nebankových subjektov nemožno obvyklú
výšku úroku odvodzovať od výšky úrokov požadovaných bankami, čo znamená, že pokiaľ žalobkyňa
namieta výšku odplaty, nesie dôkazné bremeno o tom, že išlo o odplatu, ktorá výrazne vybočovala z
trhového priemeru. Pokiaľ ide o administratívny poplatok, žalovaný tvrdil, že je primeraný, čo opätovne

odôvodňoval svojou pozíciou nebankového subjektu, ktorý má náklady odlišné od bánk, preto aj výška
poplatku prekračuje sumu žiadanú bankami. Za podstatné považoval, že žalobkyňa voči poplatku nič
nenamietala v čase uzavretia zmluvy, a ak po podpise zmluvy nadobudla pocit, že išlo o zmluvu
nevýhodnú, mala právo od zmluvy odstúpiť, čo však nevyužila, teda s poplatkom súhlasila.

8. Žalobkyňa sa k riadne doručenému odvolaniu nevyjadrila.

9.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné bez nariadenia pojednávania podľa
§ 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu danom ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadísk uplatnených

odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

10. Rozsudok je v napadnutých výrokoch vecne správny, z ktorých dôvodov ho odvolací súd podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 17. mája 2018 o 10.00 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202 II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 11.5.2018 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade
s ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

12. Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP spočívajúci v nedostatočnom
a nezrozumiteľnom odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie by bol naplnený, ak by súdne
rozhodnutie nespĺňalo požiadavky vyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho by nebolo možné
zistiť dôvody rozhodnutia alebo, by tieto boli podané nezrozumiteľne, alebo výrok rozhodnutia a jeho
odôvodnenie by boli vo vzájomnom rozpore, čo by znamenalo nepreskúmateľnosť rozhodnutia aj v

odvolacom konaní.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle
§ 220 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeranýmspôsobomopísalpriebehkonaniaacitovalprávnepredpisy,ktoréaplikovalnaprejednávanýspor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické
zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou
súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich

rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci
je naplnený vtedy, ak pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový sa súd dopustil omylu a použil iný
právny predpis, než ktorý mal byť v danom prípade použitý, či síce použil správny právny predpis, no
nesprávne ho v danom prípade interpretoval.

17. Žiaden z odvolacích dôvodov tvrdených žalovaným nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonal
vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie
ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 a § 192 CSP, z týchto
dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného
skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené žiadne porušenie procesných práv

ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Správne a zákonu zodpovedajúce sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Obrana žalovaného uplatňovaná
v odvolacom konaní, bola už predmetom rozhodovacej činnosti súdu prvej inštancie, s ktorou sa

tento riadne vysporiadal, a pri rozhodovaní vo veci ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
žiadne ďalšie skutočnosti, ktoré by mali vplyv na správnosť napadnutého rozsudku. Právny záver
súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľskej zmluvy uzavretej stranami sporu ako aj výrok
rozhodnutia o neprijateľnosti zmluvnej podmienky vychádza zo skutkového stavu vyplývajúceho z
posudzovanej zmluvy, je dostačujúcim a zrozumiteľným spôsobom vysvetlený a správne právne

odôvodnený. Procesnému postupu súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutiu nemožno vytknúť žiadne
pochybenia, či nesprávnosť.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd doplňuje:

20. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 137 písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti,

ak to vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd

uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods. 2 CSP Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo

mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.22. V konaní je nesporné, že nárok uplatnený žalobkyňou vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy vyhotovenej
v podobe štandardizovaného vopred pripraveného formulára. Na spotrebiteľské zmluvy a zmluvné

podmienky v nich upravované sa vzťahuje ex offo súdna kontrola ich prijateľnosti v súlade so zásadami
práva Európskej únie ( napr. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-168/05 Mostaza Claro) i práva
vnútroštátneho (§ 53 OZ). Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo prípady, ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednaný. Za

individuálne dojednané zmluvné podmienky sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ sa oboznámiť
už pred podpisom zmluvy, ak navyše nemohol ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné

23. Zmluva uzavretá so žalobkyňou podliehala kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok, aj
vo vzťahu k nároku žalovaného na administratívny poplatok za uzavretie zmluvy. S poukazom

na zdôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 56. až 63. je potrebné súhlasiť s jeho
záverom, že spôsob úpravy takejto dohody znamenal nekalé, nepoctivé konanie zo strany veriteľa,
snahu o obchádzanie súdnej kontroly prijateľnosti zmluvných podmienok, keďže samotná výška
administratívneho poplatku znamenala len znásobovanie odplaty získavanej vo forme úrokov z
poskytnutých finančných prostriedkov. Takýto postup úpravy zmluvných vzťahov ako aj dojednaná

výška poplatku oproti hodnote poskytnutej finančnej čiastky znamená výraznú nerovnováhu v právach
medzi spotrebiteľom a dodávateľom, keď žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňuje, že bez úhrady
tohto poplatku by žiadne finančné prostriedky žalobkyni ako spotrebiteľke neposkytol. Predpokladom
rozhodnutia súdu o neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky nebola žaloba o určení práva alebo
skutočnosti podľa § 137 písm. c/, d/ CSP ako na to nenáležite poukazuje žalovaný, ale podľa § 298

CSP postačovalo, ak súd sám zistí existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, čo následne aj bez
návrhu uvedie vo výroku svojho rozhodnutia. Pokiaľ zákon predpokladá v konaniach s ochranou slabšej
stranyrozhodnutiesúduoneprijateľnostizmluvnejpodmienkyajbeznávrhu,akovýsledokexoffosúdnej
kontroly prijateľnosti zmluvných podmienok, výkladom a maiori ad minus možno dospieť k záveru, že
o to viac je opodstatnený taký postup súdu v prípadoch, ak sám spotrebiteľ podá návrh na vyslovenie

neprijateľnosti zmluvnej podmienky. V takom prípade oprávnenie na podanie žaloby podľa § 137 písm.
d/ CSP vyplýva priamo z ustanovenia § 298 Civilného sporového poriadku.

24. Záver súdu týkajúci sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru je zrozumiteľným,
logickým a právnej úprave zodpovedajúcim spôsobom vyargumentovaný v bodoch 7. až 36.

odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie. Je nutné upriamiť pozornosť žalovaného, že pokiaľ
je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy spochybňovaný spotrebiteľom z dôvodov jasne vymedzených a
vyplývajúcich zo zákona, je to dodávateľ, kto musí preukázať, že zmluva uzavretá so spotrebiteľom
spĺňa náležitosti vyžadované zákonom a neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalobkyňa už v
samotnej žalobe splnila svoju povinnosť tvrdenia i dôkaznú vo vzťahu k argumentácii o bezodplatnosti a

bezúročnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj k existencii neprijateľných zmluvných podmienok.
Žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno o preukázaní nepravdivosti tvrdení žalobkyne. Žalovaný bol
však procesne pasívny, keď odkazoval na neexistujúcu zmluvnú úpravu (zmluva neobsahuje údaj o
skutočnej hodnote RPMN, aj keď žalovaný uvádzal opak) alebo svoju procesnú obranu založil len na
všeobecnom popieraní tvrdení žalobkyne (odplata a poplatky sú primerané) bez toho, aby k tvrdeniam

predložil dôkazy. Pritom zo skutočností zistených súdom prvej inštancie o obsahu zmluvy, výpočte
RPMN, priemerných úrokových mierach ako sú uvedené aj v jeho rozhodnutí, vyplýva neopodstatnenosť
až absurdnosť námietok žalovaného. Jeho odvolanie je len opakovaním tých tvrdení, s ktorými sa už
vysporiadal súd prvej inštancie, a nemožno ho hodnotiť inak ako neúčelnú obranu v súdnom spore.

25. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplýva z konštatovania bezúročnosti a
bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, keď žalovaný získal plnenie bez právneho dôvodu, a v časti
neprijateľnej zmluvnej podmienky vyplýva z neplatného právneho úkonu. Bezdôvodné obohatenie je
žalovaný povinný vydať (§ 451 ods. 1, 2 OZ). Predmetom sporu nebola suma poskytnutých finančných
prostriedkov, ani rozsah ich splatenia. Bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať

žalobkyni tak zodpovedá priznanému nároku v rozsahu 270 € (1.970 € - 1.700 ).

26. Správne je aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov prvoinštančného konania podľa § 255
CSP,ktorýzohľadňujúcúplnýprocesnýúspechžalobkynevkonaní,priznaljejplnúnáhradutrovkonania.27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
CSP, 262 CSP a Čl. 4 Základných princípov CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu

nevzniklo právo na náhradu trov a žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní nečinná, nevznikli žiadne
trovy, ktorých výška by mala byť predmetom samostatného rozhodnutia, z ktorých dôvodov súd stranám
sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2

posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).