Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/189/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201471
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1014201471.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a
členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej, v právnej veci žalobcu: Z.. G. Š., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. E. X, XXX XX F. E., zastúpený zákonným zástupcom: matkou - G.., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. E. X, XXX XX F. E., zastúpenej: JUDr. Patrik HOLINGA s.r.o., Hlavná 25,
Košice, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, 832 47 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: SEĽUZ-27-24-2/2014-OdSP zo dňa 27.06.2014,
jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SEĽUZ-27-24-2/2014-OdSP zo dňa
27.06.2014 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d), e) S.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 04.09.2014 domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného Č.: SEĽUZ-27-24-2/2014-OdSP vydaného dňa 27.06.2014 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie proti rozhodnutiu Vojenského úradu sociálneho
zabezpečenia Č. p. VÚSZ-454075508154-46/2014 zo dňa 25.02.2014 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) o nepriznaní sirotského výsluhového dôchodku.
Priebeh administratívneho konania.
2. Súd z pripojeného administratívneho spisu oboch správnych orgánov zistil, že K.. B. Š. bol vyslaný
dňom 23.05.2008 na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky vo vojenskej operácii OSN
UNFICYP na Cypre a 05.10.2008 počas vykonávania športového potápania (šnorchlovania) utrpel
smrteľný úraz. V Zázname o úraze profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby z 10.10.2008
č. p.: SLOVCON-56/15-1/2008 priamy nadriadený E.. P.. G. H., náčelník štábu sektorového veliteľstva
SLOVCON, INFICYP odporučil uznať úraz za služobný podľa § 29 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.
z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z. z.), lebo úraz bol
spôsobený pre výkon štátnej služby vzhľadom k tomu, že zranený (K.. Š.) sa dostal na uvedené
miesto ako vodič veliteľa kontingentu pri plnení služobnej úlohy. Rovnaké závery obsahovala aj Správa
o vyšetrení služobného úrazu z 10.10.2008, č. p.: SLOVCON-56/15-2/2008, v ktorej úrazová komisia
úraz kvalifikovala ako služobný, spôsobený pre výkon štátnej služby. K totožnému záveru dospela
úrazová komisia tiež v Doplnení údajov v súvislosti s úrazovou dokumentáciou K.. Š. zo dňa 14.12.2008.
Posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia so sídlom
v Bratislave (ďalej len VÚSZ) v Zápisnici o rokovaní z 06.08.2009 č.: 08/2009 konštatovala, že úmrtie
K.. Š. nenastalo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, pretože v čase smrti neplnil
ani funkčné povinnosti ani rozkazy veliteľa. Úloha stanovená veliteľom bola doviezť služobný automobil
na miesto a dosiahnutím cieľa bola táto úloha čiastkovo splnená. Iné aktivity posudzovanému neboli
dané ani funkčnými podmienkami, ani rozkazom veliteľa. Posudková komisia neakceptovala záver
úrazovej komisie z toho dôvodu, že výkon služby vojaka je ohraničený funkčnými povinnosťami vojaka a
rozkazmi vydanými jeho veliteľom. V čase vzniku smrteľného úrazu otec žalobcu nevykonával činnosť,
ktorá by bola spresnená buď funkčnými povinnosťami alebo rozkazom veliteľa. Výkon jeho služby
skončil dosiahnutím cieľa (dovezenie veliteľa na stanovené miesto). Preto podľa posudkovej komisie
sociálneho zabezpečenia nebolo možné akceptovať záver úrazovej komisie. Na základe tejto zápisnice
bolo následne vydané rozhodnutie VÚSZ č. 65407041125210/9 zo dňa 07.08.2009, ktorým žalobcovi
nebol priznaný sirotský výsluhový dôchodok. Toto rozhodnutie bolo následne potvrdené rozhodnutím
žalovaného č. KaVSÚ-8-51-11/2009 zo dňa 12.10.2009, ktoré následne žalobca napadol žalobou na
Krajskom súde v Bratislave a tento právoplatným rozsudkom, č. k. 2S/333/2010 - 89 zo dňa 19.09.2012
zrušil napadnuté rozhodnutia oboch správnych orgánov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V
odôvodnení rozsudku uviedol, že si osvojil záver vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sžso/80/2011 týkajúci sa druhého maloletého dieťaťa nebohého K.. Š. a potom
skutkový stav nepovažoval za dostatočne zistený, pretože neboli dostatočne ozrejmené a posúdené
individuálne okolnosti daného prípadu tak, aby bolo možné bez akýchkoľvek pochybností naň aplikovať
príslušné právne predpisy. Predovšetkým neboli zohľadnené špecifiká charakteru a miesta výkonu
služby, v ktorej platí pravidlo 24/7, ako to vyplýva aj z denného poriadku vydaného ako príloha č. 1
k Rozkazu veliteľa SLOVCONU č. 53/2008. Podľa vyjadrenia veliteľa P..N. otec žalobcu ako vodič
veliteľa kontingentu dostal v ten deň odpoludnia jedinú úlohu, a to doviezť ho na pobrežie. Zo spisu
však nebolo zrejmé, a správne orgány túto skutočnosť nepreverovali a neskúmali, či mal otec žalobcu
ako vodič povinnosť na veliteľa čakať, lebo dá sa predpokladať, že veliteľa bolo potrebné aj zaviesť
naspäť do tábora. Nemožno preto bez akýchkoľvek pochybností konštatovať, že sa služobná úloha otca
žalobcu dovezením veliteľa na pobrežie v ten deň úplne skončila, a to nielen čiastkovo. Pokiaľ bol otec
žalobcu povinný čakať na veliteľa a doviezť ho späť do tábora, činnosť, ktorú vykonával v čase úrazu,
bolo potrebné považovať za činnosť, ktorá bola vykonávaná počas prestávky v službe. Vzhľadom na
podmienky v priestore výkonu služby bolo možné, že šnorchlovanie, príp. plávanie alebo potápanie, boli
činnosti, ktoré boli obvyklé v čase prestávok v službe u vodičov, napr. počas čakania na veliteľa. Ak
by došlo k úrazu za takýchto okolností, už by bolo potrebné kvalifikovať úraz ako služobný. Uvedené
skutočnosti však vôbec správne orgány neskúmali, a preto nie je možné bez ďalšieho uzavrieť, že otec
žalobcu neutrpel služobný úraz. Po vrátení veci na ďalšie konanie bolo vo veci doplnené dokazovanie
a vykonané zasadnutie na prešetrenie mimoriadnej udalosti z 05.10.2008, ktorého sa zúčastnil aj P..
N.. Tento na zasadnutí uviedol, že 04.10.2008 K.. Š. vydal pokyn k vykonaniu jazdy, avšak nevydal mu
pokyn, aby sa spoločne s ním z hľadiska bezpečnosti zúčastnil na potápaní, resp. šnorchlovaní. P.. N.
ďalej vypovedal, že úlohou K.. Š. bolo odviezť ho z bodu „A“ do bodu „B“ . To, že v rámci rekreačnej
činnosti vykonával plávanie alebo šnorchlovanie bolo jeho osobné rozhodnutie. V daný deň po tom,
ako ho doviezol na miesto určenia mu povedal: „Som tu do tretej (popoludní), potom pôjdeme. Máš
voľno“. Na otázku, či sa spolu potápali, resp. šnorchlovali už pred dňom úmrtia K.. Š., odpovedal P.. N.,
že niekoľkokrát. Na otázku, prečo nebol uzatvorený jazdný rozkaz po príchode na miesto Konos Bay,
ale až večer po príchode do Famagusty, odpovedal P.. N. tak, že každý vodič za vozidlo a vypisovanie
jazdného rozkazu zodpovedal sám. Po príchode na miesto Konos Bay mal ukončenie jazdy zapísať
do jazdného rozkazu, toto však K.. Š. nevykonal. Nebolo jeho povinnosťou chodiť s ním, ak mu to
nenariadil, čo sa nestalo. Jeho služobnou povinnosťou bolo len vykonať (pravdepodobne „jazdu“ - pozn.
súdu). P.. N. zopakoval, že K.. Š. mal voľno do 15.00 hod. Podľa UNFICYP STANDING OPERATING
PROCEDURES/SECTION 1/VEHICULAR TRANSPORT, ktoré stanovujú používanie vozidiel v operácii
UNFICYP, rozoznávajú sa tri rôzne spôsoby: tzv duty jazda, ktorá sa vykonávala pri plnení operačných
úloh a pri plnení rozkazov nadriadených. Ďalším možným spôsobom používania služobného vozidla bola
jazda typu welfare. Táto sa realizovala pri mimopracovných aktivitách hlavne počas víkendov, sviatkov
či v čase osobného voľna vojakov. Posledným možným spôsobom jazdy bola jazda typu liberty. Táto
bola podobného typu ako jazda welfare, avšak nebola zadarmo. Prvostupňový správny orgán preskúmal
aj opis funkčnej náplne profesionálnych vojakov vykonávajúcich funkciu „starší vodič (L10)/Sektorové
veliteľstvo/Jednotka MS OSN-UNFICYP/Generálny štáb/Ozbrojené sily SR“, z ktorých vodičovi vyplývali
okrem iného povinnosť dodržiavať nariadenia, miestne zákony a zákony platné v SR a plniť pokyny
veliteľa SLOVCON a adjutanta.
Rozhodnutia správnych orgánov.
3. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia
Č. p. VÚSZ-454075508154-46/2014 zo dňa 25.02.2014 nebol žalobcovi priznaný sirotský výsluhový
dôchodok. Rozhodnutie obsahovalo opis zisteného skutkového stavu vyplývajúceho z vykonaných
dôkazov. Následne bol uvedený doterajší priebeh celého správneho konania predchádzajúci vydaniu
tohto rozhodnutia. Z výpovede P.. N. bol opísaný priebeh udalosti - úmrtia K.. Š., bol uvedený obsah
správy o nehode s účasťou rýchleho motorového člna z 05.10.2008, obsah čl. 31 Pravidiel premávky
rýchlych motorových člnov z roku 1999, stanovisko Generálneho štábu ozbrojených síl SR týkajúce
sa spôsobu a podmienok využívania služobných motorových vozidiel OSN, opis funkčnej náplne
profesionálnych vojakov vykonávajúcich funkciu starší vodič, bol preskúmaný a vyhodnotený Rozkaz
veliteľa SLOVCON č. 53 z 30.09.2008 ako aj jeho príloha č. 1 - denný poriadok. Ďalej bol uvedený obsah
časti výpovede P.. N. pred vyšetrovacou komisiou. Na základe zistených skutočností a zhromaždených
podkladov prvostupňový správny orgán konštatoval, že profesionálni vojaci pôsobiaci v misii UNICYP
na Cypre mali určený týždenný služobný čas, pričom po jeho skončení mohli vykonávať všetky činnosti,
ktoré neboli zakázané s tým, že špeciálne činnosti (potápanie, šnorchlovanie) podliehali pravidlám,
ktoré boli vojaci povinní dodržiavať. Správny orgán ustálil, že veliteľ P.. N. nedisponoval právomocou
určovať K.. Š. charakter a druh činnosti v čase jeho osobného voľna a ani v služobnom čase. Obaja
títo vojaci v čase osobného voľna pri vykonávaní rekreačnej činnosti porušili niekoľko bodov vojenského
rozkazu veliteľa SLOVCON. V predmetný deň dostal K.. Š. jeden rozkaz - povinnosť odviesť svojho
veliteľa na pláž Konos Bay a po splnení tohto rozkazu K.. Š. veliteľ uviedol, že má voľno a o tretej
ho má odviesť naspäť. Veliteľ P.. N. mu neuložil povinnosť čakať na neho s vozidlom na mieste,
kde sa rozhodol vykonávať športovo - rekreačnú činnosť a ani mu neprikázal, aby sa išiel s ním
potápať. V rozhodnutí bol rozobratý vplyv Zákonníka práce na právne vzťahy profesionálnych vojakov
pri vykonávaní štátnej služby. Nebohý K.. Š. po splnení rozkazu, t. j. privezení veliteľa na miesto, splnil
ústne vydaný vojenský rozkaz svojho veliteľa a jeho ďalšia činnosť počas dňa (nedele) až do 15.00 hod.,
kedy mal povinnosť odviesť veliteľa naspäť, bola činnosť v čase osobného voľna, počas ktorej došlo z
jeho strany k porušeniu povinností pri výkone športovej činnosti. Nešlo teda o činnosť počas prestávky
v práci, nakoľko tento inštitút podľa Zákonníka práce má striktne vymedzený charakter a slúži buď na
jedenie alebo odpočinok a zároveň je časovo obmedzený (30 minút). Veliteľ N. vydal svoj rozkaz (ústne
vyhlásil) presne ustanoveným spôsobom a nepochybne z neho vyplynulo, kedy sa služobná činnosť K..
Š. ukončila (privezením na pláž Konos Bay) a kedy sa mala opätovne začať(o 15.00 hod. - odvezením
veliteľa naspäť do tábora).
4. Napadnutým rozhodnutím Č.: SEĽUZ-27-24-2/2014-OdSP zo dňa 27.06.2014 žalovaný zamietol
žalobcom podané odvolanie a potvrdil vyššie uvedené prvostupňové rozhodnutie, dôvodiac tým, že po
preskúmaní prvostupňového rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu zistil, že
dané rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 47 správneho poriadku. S poukazom
na zistený skutkový stav veci vyplývajúci zo spisového materiálu po jeho doplnení vyplynula zmätočnosť
pôvodnej správy o vyšetrení služobného úrazu č. SLOVCON-56/15-2/2008 z 10.10.2008 (konštatovalo
sa, že k poškodeniu zdravia K.. Š. došlo počas športového potápania a zároveň sa tento úraz označil
za služobný úraz pre výkon služby). Osobitne zriadená komisia predložila dňa 11.01.2013 ministrovi
obrany Slovenskej republiky správu, z ktorej vyplývalo, že k úmrtiu K. došlo v dôsledku úrazu, avšak
nie pri plnení služobných povinností a ani v priamej súvislosti s ich plnením. Ďalej bolo poukázané na
výpoveď P.. N., z ktorej jednoznačne vyplynulo, že jedinou úlohou K.. Š. v predmetný deň bolo odviezť
ho na určené miesto a neskôr ho odviezť naspäť. Rekreačnej činnosti - potápanie - šnorchlovanie sa
K.. Š. venoval na základe vlastného rozhodnutia a on ako veliteľ nedisponoval oprávnením na vydanie
rozkazu, ktorým by K.. Š. zaviazal potápať sa spoločne s ním. Námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil
ako neopodstatnené a poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho
orgánu.
Žaloba.
5. Preskúmavané rozhodnutia žalobca pokladal za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového stavu. Uviedol, že K.. Š. bol rozkazom riaditeľa
personálneho úradu č. 2751 z 20.05.2008 vyslaný na plnenie úloh mimo územia Slovenskej republiky
vo vojenskej operácií OSN UNIFICYP na Cypre a bol ustanovený do funkcie starší vodič /stála záloha
UNFICYP/Jednotka MS OSN - UNFICYP/Generálny štáb Ozbrojené sily SR, kde bol 24 hodín ako vodič
k dispozícií veliteľovi slovenského kontingentu mierovej misie UNFICYP na Famaguste, teda kedykoľvek
počas dennej alebo nočnej hodiny musel byť pripravený na splnenie pokynu svojho veliteľa, ktorý mohol
byť v rámci mierovej misie vyslaný na ktorékoľvek miesto na Cypre na plnenie úloh v rámci OSN. Z
týchto dôvodov jeho úmrtie bolo možno považovať za úmrtie vojaka v misií, ktorý zomrel v dôsledku
služobného úrazu.
6. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že v zázname o úraze profesionálneho vojaka alebo vojaka
prípravnej služby z 10.10.2008 č. p. SLOVCON-56/15-1/2008 priamy nadriadený K.. Š. E.. P.. G.
H. odporučil uznať úraz ako služobný podľa § 29 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z., keďže úraz bol
spôsobený pre výkon štátnej služby vzhľadom k tomu, že zranený sa dostal na uvedené miesto ako vodič
kontingentu pri plnení služobnej úlohy. Rovnaké závery obsahovala aj správa o vyšetrení služobného
úrazu z 10.10.2008 č. p.: SLOVCON-56/15-2/2008, v ktorej úrazová komisia úraz kvalifikovala ako
služobný, spôsobený pre výkon štátnej služby. Posudková komisia sociálneho zabezpečenia VÚSZ so
sídlom v Bratislave v zápisnici o rokovaní zo dňa 06.08.2009 č. 08/2009 konštatovala, že úmrtie otca
žalobcu nenastalo v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, pretože v čase smrti neplnil
ani funkčné rozkazy ani rozkazy veliteľa. Uvedená zápisnica slúžila ako podklad pre vydanie rozhodnutia
Vojenského úradu Sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-454075508154-47/2014 zo dňa 25.02.2014 a tiež
aj napadnutého rozhodnutia.
7. Žalobca sa odvolával na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/333/2010 - 89 zo
dňa 19.09.2012, ktorý si osvojil právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžso /80/2011 zo dňa 31.07.2012 a rovnako mal za to, že v konaní neboli dostatočne ozrejmené
a posúdené individuálne okolnosti daného prípadu. Bol presvedčený, že tak VÚSZ ako aj žalovaný,
vyhodnotili dôkazy subjektívne a jednostranne. Oba orgány sa pridržiavali len tých listinných dôkazov,
ktoré svedčili v neprospech účastníka konania. Mal za to, že vyjadrenia a výpovede P.. N. boli účelové a
tendenčné a navrhol doplnenie jeho výsluchu, čo žalovaný nepovažoval za potrebné, keďže tento už vo
veci niekoľkokrát vypovedal. Uvedené žalobca nespochybnil, poukázal však na to, že P.. N. neodpovedal
na otázky presne, resp. mnohým odpovediam sa vyhol, napr. pri otázke, aké konkrétne úlohy plnil na
pláži Konnos Bay v spojitosti s plnením úloh misie. Ministerstvo obrany SR sa nevyjadrilo k skutočnosti,
či P.. N. bol v nedeľu v službe, nakoľko podpísal Tripticket, vzal služobné motorové vozidlo s vodičom
a šiel sa potápať, musel byť v službe, inak by nesmel používať služobné motorové vozidlo s vodičom.
Vodič veliteľa kontingentu bol povinný splniť rozkaz veliteľa. Plnenie služobného rozkazu vojakom začína
momentom prevzatia vozidla a končí jeho odovzdaním. Počas čakania na nadriadeného bol vodič stále v
službe, aj keď neplnil žiadne príkazy. Jeho úloha bola splnená dovezením nadriadeného späť do miesta
určenia a odovzdaním vozidla. Nebohý K.. B.. Š.P. doviezol veliteľa vozidlom na pobrežie. Keďže veliteľ
vydal rozkaz potápať sa, tento sa potápal s veliteľom.
8. Dôkazom preukazujúcim, že sa jednalo o služobný úraz a že jazda na miesto úmrtia bola vykázaná
ako Duty - služobná, bol Tripticket na deň 05.10.2008, čo bola listina, ktorú bol povinný vodič pred
každou jazdou vypísať a ktorá obsahovala údaje o dátume, čase, smere a účele jazdy, pričom musela
byť opatrená podpisom príslušného veliteľa. Vypísaný Tripticket bol podmienkou toho, aby motorové
vozidlo mohlo opustiť areál vojenskej základne. Žalobca mal za to, že P.. N. si odporoval, ak na jednom
mieste výpovede uviedol, že jedinou úlohou vodiča Š. v predmetný deň bolo doviezť ho na pobrežie a
na iných miestach tvrdil, že ho mal doviezť na pobrežie, potom mal voľno a následne ho mal doviezť
naspäť. Žalobca bol presvedčený, že nedošlo k prerušeniu služby vodiča Š., pretože jazda služobným
vozidlom bola vypísaná ako Duty, a to v čase od 10.30 hod. do 21.00 hod. Podčiarkol, že jeho otec
zahynul na misii OSN, pričom samotné OSN pozostalej rodine vyplatilo finančnú čiastku, čím de facto
uznalo, že sa jednalo o úmrtie vojaka v misii - v službe.
9. Záverom poukázal na charakter rekreačného potápania ako kolektívneho športu, pričom z hľadiska
bezpečnosti hlavnou zásadou potápania je, že tento šport sa vykonáva vo dvojiciach, a teda veliteľ N.
potreboval vojaka Š.Č. ako svojho „buddyho“. Keďže veliteľ N. uviedol, že sa boli s nebohým Š. potápať
viackrát navrhol, aby boli ako dôkaz vykonané ďalšie podobné Triptickety, z ktorých by bolo jasné, že
aj v iných prípadoch takéto jazdy trvali niekoľko hodín a vodič Š. nikdy nedostal rozkaz odviesť vozidlo
späť, kde by bola jazda v Triptickete vyznačená na 20-30 min., ale dostal rozkaz zostať na mieste, teda
bol v službe. Tomuto jeho návrhu však správne orgány nevyhoveli.
Vyjadrenie žalovaného.
10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.11.2014 a navrhol ju zamietnuť, nakoľko ani jedna
v žalobe uvádzaná skutočnosť priamo a relevantne nepreukazovala, že v prípade úmrtia K.. Š.Č. išlo o
služobný úraz. Poukázal na to, že v zmysle § 87 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z. iba posudková
komisia sociálneho zabezpečenia VÚSZ bola oprávnená posúdiť, či úmrtie bolo dôsledkom služobného
úrazu alebo choroby z povolania.
11. Po zrušení prvý krát vo veci vydaného rozhodnutia č. 654070411252210/9 zo dňa 07.08.2009
Krajským súdom v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S/333/2010 z 19.09.2012 správne orgány vo veci
konajúce doplnili dôkazy o Opis činností vyplývajúcich z funkcie starší vodič s hodnosťou slobodník
č. SLOVCON-5-76/2012 zo dňa 29.03.2012, Opis činností vyplývajúcich z funkcie starší vodič s
hodnosťou slobodník č. SLOVCON-8-104/2013 z 27.03.2013, celú vyšetrovaciu dokumentáciu týkajúcu
sa vyšetrovania úrazu K.. Š., Správu o udalostiach č. 127/025/08 zo dňa 06.10.2008, z augusta 2009,
z februára 2010 a z 19.12.2012. VÚSZ si tiež zaobstaral Pravidlá premávky rýchlych motorových
člnov z r. 2009, UNIFICYP DRIVERS HANDBOOK, rozkaz veliteľa SLOVCON č. 53/2008 zo dňa
30.09.2008 s prílohami a ďalšou dokumentáciou súvisiacou s predmetnou nehodou a stanoviská
príslušných organizačných zložiek Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Z opisov
činností nevyplývalo, že by u starších vodičov bolo obvyklou činnosťou plnenie úloh s potápaním,
šnorchlovaním a kúpaním sa v mori.
12. Žalovaný uviedol, že z výpovede veliteľa P.. N. jednoznačne vyplynulo, že jedinou rozkazom
uloženou povinnosťou K.. Š. bolo v predmetný deň odviezť ho na určené miesto a neskôr ho odviezť
naspäť. Veliteľ P.. N. nedisponoval oprávnením na vydanie rozkazu, ktorý by zaviazal K.. Š. potápať sa
spoločne s ním. Povinnosť profesionálneho vojaka splniť vojenský rozkaz nie je absolútna a existujú
okolnosti, za ktorých je profesionálny vojak povinný upovedomiť svojho nadriadeného na nesprávnosť
predmetného rozkazu, resp. jeho splnenie odoprieť. Veliteľ P.. N. navyše nedisponoval právomocou
určovať K.. Š. charakter a druh jeho činnosti v čase jeho osobného voľna, kedy nevykonával štátnu
službu. Z výpovede P.. N. bolo zrejmé, že tento mu ani neuložil povinnosť potápať sa a šnorchlovať, ale
uviedol mu: „Som tu do tretej (popoludní), potom pôjdeme. Máš voľno“. Potom K.. Š. svoju povinnosť
vyplývajúcu zo zaradenia staršieho vodiča splnil dovezením veliteľa na vopred určené miesto, pričom
po splnení tejto úlohy mal povinnosť uzavrieť jazdný rozkaz a jeho ďalšou služobnou povinnosťou bolo
odvezenie veliteľa na základňu o cca 15.00 hod.
13. Podľa pokynov v rozhodnutiach súdov Slovenskej republiky sa správny orgán zaoberal aj tým, či z
posudzovanej situácie mohlo vyplynúť, že by sa voľný čas K.. Š. mohol považovať za prestávku v práci. V
tejto súvislosti poukázal na rozkaz veliteľa SLOVCON č. 53/2008, jeho prílohu č. 1 označenú ako denný
poriadok, z ktorej vyplývali hodiny výkonu štátnej služby profesionálnych vojakov v misií UNFICYP,
a to nasledovne: pondelok - štvrtok 7.30-16.00 hod., piatok 7.30-15.30 hod., v sobotu a nedeľu boli
stanovené len časy raňajok, obedov a večerí. Ďalší čas na športovanie podľa Stálych operačných
pravidiel UNFICYP bol povolený do 22.00 hod. po splnení všetkých povinností a operačných úloh,
teda počas osobného voľna príslušníkov misie. Výkon služby profesionálneho vojaka bol vymedzený
nielen jeho funkčnými povinnosťami, ale aj rozkazmi vydanými jeho veliteľom. Z uvedeného vyplýva,
že profesionálni vojaci pôsobiaci v misií na Cypre mali určený týždenný služobný čas. Po skončení
služobného času s výnimkou pohotovosti mohli v čase odpočinku vykonávať všetky činnosti, ktoré im
neboli zakázané.
14. Žalovaný ďalej poukázal na primerané použitie ustanovení Zákonníka práce (§ 91 ods. 1, 3
až 6) s tým, že základným zmyslom prestávky počas pracovnej zmeny je poskytnutie oddychu
zamestnancovi. Počas prestávky na odpočinok a jedenie zamestnancovi neprislúcha mzda ani náhrada
mzdy, zamestnanec nie je povinný plniť pokyny zamestnávateľa ani zdržiavať sa na pracovisku, ide o
čas osobného voľna. V prípade otca žalobcu potom podľa názoru žalovaného nešlo o činnosť počas
prestávky v práci, nakoľko samotný inštitút prestávky v práci má podľa Zákonníka práce striktne
vymedzený charakter a slúži buď na jedenie alebo na odpočinok, pričom zásadný dôraz je kladený na
časové obdobie prestávky v práci, t.j. 30 minút. Preto ďalšia činnosť K.. Š. po splnení rozkazu veliteľa
počas dňa (nedele) až do 15.00 hod., bola činnosťou v čase jeho osobného voľna.
15. Za nesprávnu považoval v žalobe uvedenú domnienku plnenie úlohy tzv. buddyho K.. Š. pri potápaní
sa s veliteľom, nakoľko úlohou vodiča v misií UNFICYP nebolo plniť úlohu veliteľovho osobného strážcu
a už vôbec nie tzv. buddyho - spoločníka pre potápanie. Takáto povinnosť nevyplývala vodičovi ani z
platných právnych noriem a bola by v rozpore s obsahom funkčnej náplne staršieho vodiča. Námietky
žalobcu ohľadom výpovede veliteľa P.. N. považoval za účelové. Predmetná výpoveď bola podľa jeho
v konaní podstatná práve pre svoju autentickosť, nakoľko tento bol osobne prítomný pri úraze K.. Š..
16. Žalovaný záverom uviedol, že K.. Š. vykonával športovú činnosť počas odpočinku v nechránenej
časti mora a nevykonal žiadne ani mimoriadne ochranné opatrenia na zviditeľnenie miesta svojho
potápania.
Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.
17. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 11 ods.
1 S.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom v neprítomnosti riadne predvolaného
(ospravedlneného) žalobcu v súlade s § 114 S.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu správnymi orgánmi bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
18. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
19. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
20. Podľa § 29 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z. z. za služobný úraz sa na účely tohto zákona považuje
poškodenie zdravia alebo smrť policajta alebo profesionálneho vojaka spôsobené nezávisle od jeho vôle
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov
a) pri výkone služobných činností vyplývajúcich zo služobného zaradenia policajta alebo profesionálneho
vojaka, pri činnosti vykonávanej na príkaz, pokyn alebo rozkaz nadriadeného alebo pri činnosti, ktorá je
obvyklá pri plnení služobných úloh vrátane činnosti v čase prestávok v službe,
b) pri činnosti, ktorá sa vykonáva v záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby, bez ohľadu na
to, z akého podnetu policajt alebo profesionálny vojak túto činnosť vykonáva,
c) v dôsledku konania alebo opomenutia inej osoby, ak dôvodom takého konania alebo opomenutia
je príslušnosť policajta k Policajnému zboru, Hasičskému a záchrannému zboru, Horskej záchrannej
službe, Slovenskej informačnej službe, Národnému bezpečnostnému úradu, Zboru väzenskej a justičnej
stráže, Železničnej polícii alebo k colnému riaditeľstvu, alebo príslušnosť profesionálneho vojaka k
ozbrojeným silám, alebo činnosť, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva alebo vykonával v
záujme služby alebo s cieľom chrániť záujem služby,
d) počas cesty z miesta, kde sa policajt alebo profesionálny vojak zdržiava mimo výkonu služby, na
miesto výkonu služby, ak sa táto činnosť vykonáva s cieľom dostaviť sa na miesto výkonu služby, ak bol
na výkon služby mimoriadne povolaný, a späť,
e) pri činnosti, ktorú policajt alebo profesionálny vojak vykonáva vo verejnom záujme alebo v záujme
ochrany života, zdravia alebo majetku.
21. Ako služobný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby
utrpel pre výkon služby.
22. Podľa § 87 ods. 1 písm. e) zákona č. 328/2002 Z. z. posudková komisia sociálneho zabezpečenia
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia posudzuje, či úmrtie bolo dôsledkom služobného úrazu
alebo choroby z povolania.
23. Podľa § 53 zákona č. 328/2002 Z. z. na sirotský výsluhový dôchodok má nárok nezaopatrené dieťa
podľa § 119 po policajtovi alebo profesionálnom vojakovi, ktorý bol jeho rodičom alebo osvojiteľom a ktorý
a) splnil ku dňu úmrtia podmienku doby trvania služobného pomeru ustanovenú v § 38 ods. 1 pre nárok
na výsluhový dôchodok alebo
b) zomrel v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania vzniknutých pri výkone služby alebo
v súvislosti s ním, alebo
c) bol pred dňom úmrtia poberateľom výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku.
24. Úlohou súdu v prebiehajúcom konaní bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v rozsahu
a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby, a to námietky nesprávneho právneho posúdenia veci a
nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.
25. V rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa S.s.p. je potrebné
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci
správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či
uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu
správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto
konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky
zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným
správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti
určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania (§ 46 a § 47 správneho poriadku) ako aj
osobitnými právnymi predpismi (zákon č. 328/2002 Z. z.). Odôvodnenie rozhodnutia musí opisovať a
hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, primerane sa vysporiadať s
návrhmi, námietkami a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická
zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo
na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe
ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci
porušenie ústavou garantovaného základnému práva majúcu za následok nepreskúmateľnosť takéhoto
rozhodnutia.
26. V dôsledku skôr uvedeného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave v predmetnej veci bol žalovaný
viazaný v tomto rozhodnutí vysloveným právnym názorom súdu a bolo jeho povinnosťou vykonať
dokazovanie v otázke povinnosti K.. Š. čakať na veliteľa v danej situácií, pričom po spochybnení
dôveryhodnosti výpovede veliteľa P.. N. bolo tiež povinnosťou správneho orgánu vykonávať ďalšie
dokazovanie aj nad rámec jeho výpovede, a to vzhľadom na skutočnosť, že predchádzajúce správne
rozhodnutie bolo pre nedostatočné zistenie skutkového stavu súdom zrušené. Bolo tak potrebné vykonať
dokazovanie napr. v súvislosti s predchádzajúcimi uskutočnenými jazdami K.. Š. a veliteľa P.. N. na
cyperské pobrežie, vykonanými za účelom potápania. Triptickety o daným jazdám, boli spôsobilé
preukázať, ako bol odvoz na miesto potápania a späť obvykle vykonávaný pri iných takýchto jazdách - či
sa vodič po dopravení veliteľa na pobrežie vracal do kasární, alebo naňho čakal na pobreží, a teda čas
čakania by bolo možné potom kvalifikovať ako prestávku v službe. Na tomto mieste súd ešte uvádza,
že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného ohľadne prestávky v práci, ktorá má podľa jeho tvrdenia byť
vymedzená jednak časovo - 30 minút - a jednak účelom - jedenie a odpočinok. Zákonník práce vo svojom
§ 91 ods. 1 síce stanovuje zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná
zmena je dlhšia ako 6 hodín prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút, z daného však nemožno
vyvodiť, že by toto ustanovenie vymedzovalo prestávku v práci, resp. prestávku v službe konečným
spôsobom, a žiadne iné prestávky v práci/ službe platné právo nepripúšťalo. O tom, že v danom prípade,
ak mal K.. Š. povinnosť čakať na veliteľa, išlo o „prestávku v službe“ už ustálil Najvyšší súd Slovenskej
republiky v rozsudku sp. zn. 7Sžso/80/2011 zo dňa 31.07.2012 (týkajúci sa veci druhého maloletého
dieťaťa nebohého Š. za identických skutkových okolností).
27. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že zo žiadnej výpovede P.. N. nevyplynulo, že by K.. Š. mal
povinnosť po jeho dopravení na pobrežie vrátiť sa na čas do 15.00 hod. do kasární.
28. Správne orgány sa v napadnutom a ani v prvostupňovom rozhodnutí nevysporiadali s protichodnými
závermi vyplývajúcimi zo Záznamu o úraze profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby z
10.10.2008 č. p.: SLOVCON-56/15-1/2008 a Správy o vyšetrení služobného úrazu z 10.10.2008, č. p.:
SLOVCON-56/15-2/2008, kedy priamy nadriadený K.. Š.Č. E.. P.. G. H., náčelník štábu sektorového
veliteľstva SLOVCON, INFICYP odporučil uznať úraz za služobný podľa § 29 ods. 2 zákona č. 328/2002
Z. z., keďže úraz bol spôsobený pre výkon štátnej služby vzhľadom k tomu, že zranený sa dostal
na uvedené miesto ako vodič veliteľa kontingentu pri plnení služobnej úlohy a Zápisnice o rokovaní
zo 06.08.2009 č.: 08/2009, v ktorej Posudková komisia sociálneho zabezpečenia Vojenského úradu
sociálneho zabezpečenia konštatovala, že úmrtie K.. Š. nenastalo v dôsledku služobného úrazu alebo
choroby z povolania, pretože v čase smrti neplnil ani funkčné povinnosti ani rozkazy veliteľa. Pokiaľ
podklady pre vydanie rozhodnutia vedú k protichodným záverom, je správny orgán povinný nezrovnalosti
dokazovaním odstrániť a nie sa bez ďalšieho prikloniť k jednému dôkazu a s druhým sa nevysporiadať.
V prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného neposkytuje dostatočný
základ na jeho vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej
zákonom povolenej voľnej úvahy, neboli v rozhodnutí dostatočne presvedčivo odôvodnené. Podľa
názoru súdu nebolo v konaní nado všetku pochybnosť aj inými nepriamymi dôkazmi (Triptickety pri
iných obdobných jazdách K.. Š. a P.. N.) potvrdené alebo vyvrátené tvrdenia veliteľa N. o priebehu
predmetnej jazdy a jeho vydaného rozkazu. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach neodôvodnili na
základe akých iných dôkazov (okrem výpovede P.. N.) dospeli k svojmu záveru. K výpovede veliteľa N.
ako priameho svedka udalosti a zároveň nadriadeného nebohého, súd uvádza, že je možné mať o jej
dôveryhodnosti dôvodné pochybnosti vzhľadom na okolnosti celého prípadu. Tento vo svojej výpovedi
uviedol, že pred odchodom v daný deň si nakladali veci na potápanie do auta, z čoho vyplýva, že
potápania sa mal zúčastniť aj sF.. Š.. Preto bolo potrebné vykonanie aj iných dôkazov (Triptickety,
výpovede iných členov misie majúcich vedomosť o takýchto jazdách veliteľa N. v iných prípadoch). Na
rozdiel od prvostupňového správneho orgánu je súd názoru, že vodič K.. Š. bol povinný splniť rozkaz
veliteľa P.. N..
29. Súd po oboznámení sa s priebehom doplneného dokazovania po vrátení veci súdom musí
skonštatovať, že správne orgány sa nedostatočne venovali otázke, či činnosť otca žalobcu v čase
smrteľnej nehody bola činnosťou obvyklou v čase prestávok v službe počas čakania vodičov na veliteľa.
Skutočnosť, že šnorchlovanie nevyplýva z funkčnej náplne profesionálnych vojakov vykonávajúcich
funkciu „starší vodič (L10)/Sektorové veliteľstvo/Jednotka MS OSN- UNFICYP/Generálny štáb/
Ozbrojené sily SR“, je zrejmá už zo skutočnosti, že malo ísť o činnosť vykonávanú v čase prestávky v
službe, a nie pri výkone služobných činností, preto tunajší súd dokazovanie vykonané opisom funkčnej
náplne profesionálnych vojakov vykonávajúcich funkciu starší vodič považuje za nedostatočné, keďže
žalobca ani netvrdil, že by k úrazu jeho otca malo prísť pri výkone ktorejkoľvek zo služobných činností,
vymedzených vo funkčnej náplni, ale počas prestávky v službe, teda v čase dočasného prerušenia
vykonávania služobných činností.
30. Bude preto povinnosťou žalovaného v ďalšom konaní po vrátení veci súdom doplniť dokazovanie
a opätovne vo veci rozhodnúť, svoje rozhodnutie riadne a súladne s požiadavkami preskúmateľnosti
odôvodniť. Zároveň sa správny orgán v tomto rozhodnutí bude musieť vysporiadať so všetkými žalobcom
vznesenými námietkami.
31.V dôsledku vyššie uvedených skutočností, z ktorých vyplýva pochybenie žalovaného z hľadiska
nedostatočne zisteného skutkového stavu pre zodpovedné posúdenie veci súd uvádza, že námietku
nesprávneho právneho posúdenia nebolo možné objektívne zodpovedať a toto bude možné až po
doplnení dokazovania a riadnom zistení skutkového stavu veci a dôslednom odôvodnení rozhodnutia.
32. Na základe zistených skutočností súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je
potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) S.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie,
v ktorom bude viazaný vysloveným právnym záverom súdu (§ 191 ods. 6 S.s.p.) a bude jeho
povinnosťou vo veci doplniť dokazovanie v naznačenom smere, náležite zistiť skutkový stav a vydať
riadne odôvodnené rozhodnutie.
33. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. v spojení s § 175
ods. 1 S.s.p. a vzhľadom na úspech v konaní bol žalobcovi tento nárok priznaný, pričom podľa § 175
ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením.
34. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p.).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.