Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/163/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417202051
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Lukáč

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4417202051.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členov senátu JUDr.

Jána Bzdúška a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ľubomíra Beňová, so sídlom
Záhradnícka 10, 945 01 Komárno, správca majetku úpadcu: NZ-INVEST, s.r.o., so sídlom Hlavné
námestie 10, 940 35 Nové Zámky, IČO: 31 427 081, proti žalovanému: InterEdu s.r.o., so sídlom Krížna
4995/30, 940 01 Nové Zámky, IČO: 45 998 558, o zaplatenie 344,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/13/2017-147 zo dňa 22.06.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 14Cb/13/2017-147 zo dňa 22.06.2017 p o
t v r d z u j e.

Odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Súd žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 150 ods. 1, ods. 2, § 215 ods. 1, ods. 2, § 255 ods. 1,
§ 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 489 Občianskeho zákonníka .

3. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa ako správca majetku úpadcu NZ-INVEST s.r.o., IČO: 31
427 081 domáhal voči žalovanému zaplatenia 344,45 eura s úrokmi z omeškania, z dôvodu úhrady
faktúr č. 130901 spl. 14.10.2013 na sumu 100,- eur, č. 130302 spl. 13.04.2013 na sumu 100,- eur, č.
130601 spl. 14.07.2013 na sumu 100,- eur a č. 131001 spl. 14.11.2013 na sumu 44,45 eura. Uviedol, že
účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu nastali dňa 30.10.2015. Do súpisu majetku úpadcu boli
spísané aj neuhradené pohľadávky voči žalovanému v žalovanej výške a súpis majetku bol zverejnený
v OV č. 232/2015 dňa 03.12.2015. Žalovaný napriek výzve na úhradu zo dňa 01.02.2016 neuhradil

ani časť dlžnej sumy. Žiadne ďalšie skutočnosti žalobca v žalobe neuviedol a k žalobe pripojil 4 vyššie
uvedené faktúry, v ktorých bol uverejnený rovnaký text „Fakturujeme Vám na základe Vašej objednávky
uverejnenie inzerátu v periodiku Castrum Novum.“

4. Súd prvej inštancie na základe vyjadrenia strán sporu a oboznámením sa s obsahom pripojených
listín považoval za zistené, pokiaľ ide o skutkový stav, iba to, že úpadca na ťarchu žalovaného vystavil
v žalobe uvedené faktúry s vyššie uvedeným textom a pohľadávky podľa nich boli zahrnuté do súpisu

pohľadávok úpadcu.

5. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca v konaní
neuniesol nielen dôkazné bremeno, ale ani bremeno tvrdenia. Súd z vyjadrenia žalobcu nezistilrozhodujúce skutočnosti týkajúce sa zmluvného vzťahu, z ktorého mali záväzky žalovanému vzniknúť.
Súd nezistil právne relevantnú skutočnosť, na základe ktorej vznikla úpadcovi povinnosť fakturovať
žalovanému cenu inzercie. Súd nezistil, že by si bol žalovaný službu inzercie objednal, resp. že by medzi

úpadcom a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy, predmetom ktorej by bol záväzok úpadcu inzerciu
uverejniť a žalovanému záväzok zaplatiť cenu za takúto službu. Súd nezistil ani to, či, kedy a v ktorých
vydaniach periodika Castrum Novum úpadca inzerciu v prospech žalovaného uverejnil. Samotná faktúra
nie je právnou skutočnosťou, na základe ktorej záväzky vznikajú, a to bez ohľadu na to, či si ju jej
vystaviteľ zahrnul do svojej účtovnej evidencie a či si z nej splnil daňovú povinnosť. V prejednávanom

spore dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázala oprávnenosť uplatnených nárokov spolu vo výške
334,45 eura, a teda že by žaloba bola podaná dôvodne. Súd preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Žalovaný mal v konaní vo veci plný úspech. Nárok na náhradu trov konania mu na základe toho
vznikol podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, pretože mu v konaní
trovy konania nevznikli.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa ust. §
365 ods. 1 písm. e), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Žalobca s rozhodnutím
súdu prvej inštancie nesúhlasí. Mal za nesporné, že žalobca a žalovaný vystupovali v právnom vzťahu,
o čom svedčí fakturácia poskytnutého plnenia. Žalobca si riadne splnil svoje povinnosti, faktúry eviduje

vo svojom účtovníctve, riadne odviedol z vyfaktúrovanej ceny plnenia daň z pridanej hodnoty. Na
preukázanie sporných tvrdení navrhol v konaní vypočuť ako svedka konateľku úpadcu G.. L. T., bytom
L. cesta XXXX/X, U. Q., ktorá by k veci vedela uviesť, aké plnenie bolo žalovanému fakturované,
kto za úpadcu prijímal a spracovával objednávky a kto bol zodpovedný za vystavené faktúry ako aj
skutočnosti na akých podkladoch faktúry vystavované úpadcom boli. Uvedený navrhovaný dôkaz však

súd nevykonal a teda mal za to, že nesprávne zistil skutkový stav a teda rozhodol na základe neprávne
zisteného skutkového stavu.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu odvolania podaného žalovanou (§ 379,
§ 380 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP) a rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa §

385 CSP s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred v zákonom stanovenej
lehote na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu (§ 219 ods. 3 CSP).

9. Rozsudok bol vyhlásený dňa 22.05.2018.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou zo dňa 25.01.2017 domáhal vydania
platobného rozkazu s tým, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v lehote 15 dní od právoplatnosti
platobného rozkazu dlžnú sumu, istinu vo výške 344,45 eura s príslušenstvom, t.j. s úrokom z omeškania
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 100,- eur od 15.10.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
5,75 % ročne zo sumy 100,- eur od 14.04.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,50 %

ročne zo sumy 100,- eur od 15.07.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne
zo sumy 44,45 eura od 14.11.2013 do zaplatenia. V prípade podania odporu proti platobnému rozkazu
navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, istiny vo výške
344,45 eur s príslušenstvom v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd prvej inštancie platobný rozkaz nevydal a vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe. Vyjadrenie

žalovaného bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 16.03.2017. Uviedol, že so žalobcom neuzavrel
žiadnu zmluvu ani objednávku na poskytovanie služieb inzercie v periodiku Castrum Novum. Žalobcom
predložené faktúry nevedie vo svojom účtovníctve a popieral ich oprávnenosť, keďže uvedené služby
si nikdy neobjednal a ani mu neboli žiadne služby zo strany žalobcu poskytnuté. Tento nárok žalobcu
voči žalovanému považoval za neoprávnený. Na preukázanie pravdivosti tvrdení predložil kópiu periodík

za rozhodujúce obdobie, v ktorom mali byť žalovanému poskytnuté reklamné služby inzercie. Uvedené
periodiká žiadnu inzerciu pre žalovaného neobsahujú. Žiadal, aby súd konanie zastavil ako nedôvodné
a premlčané.
Žalobca sa k vyššie uvedenému vyjadreniu žalovaného vyjadril dňa 03.04.2017. Uviedla, že sa v plnom
rozsahu pridržiava svojich doterajších tvrdení uvedených v žalobe. Nárok žalobcu nepovažoval za

premlčaný,nakoľkoideoobchodno-právnyvzťah,naktorýsavzťahujúustanoveniazákonač.513/1991
Zb. Obchodný zákonník.
Vo vyjadrení zo dňa 16.05.2017 žalovaný uviedol, že žalovaný so žalobcom žiadnu zmluvu na
fakturované služba neuzatvoril a ani nevykonal žiadnu objednávku. Navrhol, aby žalobca predložilrelevantné dôkazy o tom, že žalovaný si u neho predmetné reklamné služby neobjednal. Žiadal, aby
žalobca predložil platnú objednávku alebo zmluvu, nakoľko faktúra nie je dôkazom toho, že uvedené
služby boli zo strany žalobcu objednané. Žalobca nepreukázal skutočnosť, že služby, ktoré fakturoval

aj skutočne žalovanému poskytoval. Predmetné faktúry nikdy žalovanému doručené neboli a o ich
existencii nemal žiadnu vedomosť, žalobca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že uvedené faktúry doručil
žalovanému. Mal za to, že žalobca vystavil faktúry za poskytnutie služieb bez akéhokoľvek vedomia
žalovaného, ktoré žalovanému nikdy neposkytol.
Pojednávanie sa konalo dňa 22.06.2017. Pred otvorením pojednávania žalobca uviedol, že nemá k

dispozícii žiadne objednávky žalovaného a od úpadcu má k dispozícii iba faktúry. Nevedel uviesť ďalšie
skutkové tvrdenia na základe ktorých by sa dalo dostaviť k záveru smerujúcich k uzavretiu zmlúv na
dodanie služieb. Na pojednávaní žalobca uviedol, že sa pridržiava v celom rozsahu podanej žaloby a
žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Vznik zmluvného vzťahu preukázal predmetnými faktúrami. Žalobca
žiadal, aby súd žalobe vyhovel.
Žalobca podal proti predmetnému rozsudku odvolanie.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok
konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie
účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe
navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu (napr. podľa § 185 ods. 2,

ods. 3 CSP), je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

15. V rámci dokazovania platí v civilnom sporovom konaní zásada, že každý účastník musí uniesť
dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, ten dokazuje (affirmanti incumbit probatio). Inak
povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenia za základ

svojho rozhodnutia.

16. V zmysle uvedeného potom možno konštatovať, že žalobca musí preukázať skutočnosti, na základe
ktorých mu jeho právo patrí. Dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností leží na tom účastníkovi konania,
ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé dôsledky, ide teda o toho účastníka,

ktorý existenciu takýchto skutočností tvrdí (obdobne uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. II. ÚS 38/2015 z 21.01.2015).

17. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkovéhostavuurobilajsprávnyprávnyzáverasvojerozhodnutie správneodôvodnil.Odvolacísúdsa

vcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutéhorozsudku,apretosaspoukazomna§387ods.
2CSPvodôvodnenítohtorozhodnutiaobmedzilibanaskonštatovaniesprávnostidôvodovnapadnutého
rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
odvolací súd poznamenáva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal existenciu
právne relevantnej skutočnosti, na základe ktorej vznikla úpadcovi povinnosť fakturovať žalovanému za

služby. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci tvrdenia, že služby, za ktoré boli faktúry vydané
boliskutočnežalovanémuposkytnuté.Žalobcanepredložilžiadnuzmluvuvzmyslektorejbybolozrejmé,
že žalovaný si službu inzercie objednal. Návrh žalobcu sa javil ako nedôvodný.

18. V intenciách vyššie uvedených zákonných ustanovení odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

19. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v odvolacom konaní bol úspešnou stranou žalovaný, mal by proti

žalobcovi nárok na priznanie náhrady trov odvolacieho konania. Žalovanému však v rámci odvolacieho
konania žiadne trovy nevznikli, preto mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 CSP.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.