Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Tuesday, August 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4200896458
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4200896458.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek
senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: CEMMAC, a.s.,
Cementárska 14/14, Horné Srnie, IČO: 31 412 106, proti povinnému: L. M., nar. XX. XX. XXXX, J.
XX, W. Z., o vymoženie sumy 3.230,73 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom
súde Komárno pod sp. zn. 0Er/3779/2000 a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Ďorďoviča, Mierové

námestie 1, Trenčín pod sp. zn. EX 547/2000, o odvolaní súdneho exekútora zo dňa 13. 04. 2018 proti
uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 0Er/3779/2000-48 zo dňa 22. 02. 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora zo dňa 13. 04. 2018 proti výroku o nároku na náhradu trov
exekúcie o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (I. výrok) a

súčasne nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1,
§ 203 a § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).

3. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 17. 02. 2014 doručil súdny exekútor na Okresný súd Komárno
podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný je nemajetný. Zároveň súdny exekútor uviedol, že
náhradu trov exekúcie si uplatňuje vo výške 180,- eur.

4. Skonštatoval, že z exekučného spisu súdneho exekútora vyplýva, že povinný nie je vlastníkom
nehnuteľností, nemá evidované motorové vozidlá, nemá vedené účty v bankách, ďalej povinný nie je

registrovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, SZČO, nepoberá dávku v nezamestnanosti a nie
je evidovaný ani ako poberateľ dôchodku.

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované ustanovenia zákonov súd prvej
inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.

6. Súd prvej inštancie poznamenal, že oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu
zavineniaaprincípuvoľnejúvahysúdu.Použitietohtoustanoveniaprichádzadoúvahy,lenaksúsplnené
zákonné predpoklady, t. j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je
danápríčinnásúvislosťmedzizavinenímoprávnenéhoazastavenímexekúcie.Výnimkoujeustanovenie
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie

nezavinil a nemohol predvídať, ale toto zákonné ustanovenie bolo zavedené až novelou Exekučného
poriadku vykonanou zákonom č. 32/2002 Z. z. s účinnosťou od 1. februára 2002.7. Ďalej uviedol, že v dôsledku toho, že povinný je nemajetný a oprávnený so zastavením exekúcie
súhlasil, exekúciu zastavil. Pritom je zrejmé, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať

nemajetnosť povinného. Preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemá zmysel
uložiť povinnosť náhrady trov konania nemajetnému subjektu. Vychádzajúc z uvedeného súd súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

8. Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať

za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej
predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú
súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných
ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie
preddavku. Neposkytnutie preddavku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny
exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia

podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale
súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie
oprávneného, resp. trov exekúcie.

9. Záverom svojho uznesenia súd prvej inštancie skonštatoval, že hoci súdny exekútor má zákonný
nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom
prípade reálne vymôže.

10. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v predmetnom uznesení a vychádzajúc z citovaných ustanovení

súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch predmetného uznesenia.

11. Proti II. výroku (súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva) predmetného
uznesenia sa v zákonom stanovenej lehote odvolal súdny exekútor.

12. V podanom odvolaní poukázal na bod 9. odôvodnenia napadnutého uznesenia, podľa ktorého:
„Z exekučného spisu súdneho exekútora vyplýva, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľností, nemá
evidované motorové vozidlá, nemá vedené účty v bankách, ďalej povinný nie je registrovaný v
Sociálnej poisťovni ako zamestnanec, SZČO, nepoberá dávku v nezamestnanosti a nie je evidovaný
ani ako poberateľ dôchodku.“ Poznamenal, že je zrejmé, že okresný súd rozhodol vo svojom uznesení

nesprávne, keď trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
13. Súdny exekútor navrhol, aby okresný súd napadnuté uznesenie zrušil v časti nepriznania trov
exekúcie a trovy exekúcie prikázal nahradiť oprávnenému.

14. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok -

ďalej len „CSP“) pri skúmaní podmienok odvolacieho konania zistil, že voči II. výroku uznesenia súdu
prvej inštancie zo dňa 22. 02. 2018 č. k. 0Er/3779/2000-48 odvolanie prípustné nie je. S poukazom na
túto skutočnosť dospel odvolací súd k záveru že odvolanie súdneho exekútora zo dňa 13. 04. 2018 je
potrebné podľa § 386 ods. c/ CSP odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustné.

15. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo
dňa 13. 09. 2000, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
zo dňa 24. 08. 2000, a to na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Komárno č. k.
15Cb 144/94-20 zo dňa 12. 01. 1995, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18. 03. 1995 a vykonateľnosť

dňa 03. 04. 1995. Následne súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
prostredníctvom žiadosti zo dňa 18. 09. 2000, ktorá bola súdu prvej inštancie doručená dňa 22. 09. 2000.
Dňa 01. 12. 2000 poveril súd prvej inštancie súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vyššie
uvedenéhoexekučnéhotitulu.Dňa17.02.2014bolsúduprvejinštancieodsúdnehoexekútoradoručený
návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 14. 02. 2014 z dôvodu, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný

ani nehnuteľný majetok, pohľadávky voči tretím osobám, účty v peňažných ústavoch, z ktorých by bolo
možné vymáhanú pohľadávku uspokojiť. K uvedenému návrhu na zastavenie exekúcie sa vo vyjadrení
zo dňa 05. 09. 2017 vyjadril oprávnený, pričom uviedol, že s návrhom na zastavenie súhlasí. Dňa 15. 02.
2018 bolo súdu prvej inštancie od súdneho exekútora doručené podanie zo dňa 13. 02. 2018, ktorýmurgoval o vydanie rozhodnutie v predmetnej veci. Následne vydal sudca súdu prvej inštancie napadnuté
uznesenie, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (I. výrok) a súčasne nepriznal súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie (II. výrok).

16. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia
exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

17. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak

smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil,
keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že proti predmetnému uzneseniu je možné podať
odvolanie. Odvolací súd je toho názoru, že voči rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie (II. výrok
predmetného uznesenia) odvolanie nie je prípustné.

19. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31. 03. 2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov
exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by
to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo
v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31. 03. 2017)

výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie,
preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa §
386 písm. c/ CSP odmietol.

20. Odvolací súd považuje za dôležité poznamenať, že vo vzťahu k trovám exekúcie nie je možné

aplikovať ustanovenie § 357 písm. m/ CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu
prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený
Exekučnýmporiadkom,ktorýjeodlišnýodtrovkonania,pričomrozhodnutieotrováchexekúcienemožno
podľa názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov
konania“ podľa § 357 písm. m/ CSP.

21. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. §

423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas ajvtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.