Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 7, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/145/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513203426
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8513203426.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobkyne: U. Q., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, t.č. bytom S. XX, XXX XX X. S. proti žalovanému: U. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX, v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
po rozvode manželstva takto

r o z h o d o l :

I. Zvecípatriacichdobezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovsúdprikazujedovýlučnéhovlastníctva
žalobkyne:
1. chladnička Ignis
2. mraziaci box

3. vysávač Eta
4. hifi veža Aiva
5. drevená rozťahovacia posteľ s matracmi

II. Z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prikazuje do výlučného
vlastníctva žalobcu:
1. obývacia stena (hnedo-biela)

2. sedacia súprava (3+1+1 zelená)
3. sklenený stôl
4. kuchynská linka
5. horná stolová fréza
6. hobľovčka s hrúbkovačkou
7. traktor Zetor
8. počítač
9. poschodová posteľ - masív

10. rohová lavica

III. Náhrad trov konania súd stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší dňa 12.7.2013 domáhala, aby súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Uviedla, že manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Stará
Ľubovňa sp. zn. 5C/67/2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.3.2012. Žalobkyňa uviedla, že sa
viackrát pokúšala písomne i ústne na vyporiadaní majetku dohodnúť, avšak k tejto nedošlo, nakoľko

žalovaný tvrdí, že všetko je jeho. Po doplnení a spresnení návrhu na vyporiadanie BSM ustálila, že
počas trvania manželstva investovali zo spoločných úspor do nehnuteľností, ktorá bola vo výlučnom
vlastníctvežalovaného.Tentovšakponadobudnutíprávoplatnostirozsudkuorozvodetútonehnuteľnosť
previedol darovacou zmluvou na svoju matku. Išlo o rodinný dom č. súp. XXX postavený na parceleKNC 415 zapísaný na LV XXX kat. územia D.. Počas trvania manželstva v rodinnom dome vykonávali
rekonštrukciu kúpeľne, prístavbu dvoch izieb, prístavbu schodišťa, kúrenie v celom rodinnom dome,
pričom celková hodnota investícií bola cca 10.000,- eur. Ďalej uviedla, že počas manželstva vyplatili

zo spoločných úspor súrodencov žalovaného za účelom vyporiadania nehnuteľností rodinného domu
č. súp. XXX, ktorý bol počas trvania manželstva vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom spolu
vyplatili spolu 50.000,- Sk (25.000,- Sk sestre žalovaného T. U., 25.000,- Sk P. Q., bytom S.). Zároveň
počas manželstva nadobudli hnuteľné veci, a to obývacia stena (hnedo - biela), sedacia súprava
(3+1+1), sklenený stôl, kuchynská linka, kuchynský riad - 3x obedová súprava, súprava hrncov, horná

stolová fréza, hobľovačka s hrúbkovačkou, traktor Zetor, PC, poschodová posteľ - masív, rohová lavica,
osobné motorové vozidlo zn. Hyundai Accent, chladnička Ignis, mraziaci box, vysávač ETA, hifi veža
Aiva, drevená rozťahovacia posteľ s matracmi, porcelán, bicykel Mistrál. Žalobkyňa navrhla, aby súd
prikázal do jej výlučného vlastníctva hnuteľné veci chladnička Ignis, mraziaci box, vysávač ETA, hifi
veža Aiva, drevená rozťahovacia posteľ s matracmi, porcelán, bicykel Mistrál, obedová súprava. Do
vlastníctva žalovaného veci obývacia stena (hnedo - biela), sedacia súprava (3+1+1), sklenený stôl,

kuchynská linka, kuchynský riad - 2x obedová súprava, súprava hrncov, horná stolová fréza, hobľovačka
s hrúbkovačkou, traktor Zetor, PC, poschodová posteľ - masív, rohová lavica, osobné motorové vozidlo
zn. Hyundai Accent, a ďalej, aby bol žalovaný povinný zaplatiť jej sumu 5.800,- eur do 30 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku z titulu vyplatenia zo spoločných peňazí počas trvania manželstva do
nehnuteľností, ktorá bola vo výlučnom vlastníctve žalovaného.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 16.04.2014,kde uviedol, že so žalobou
nesúhlasil a považoval ju za nedôvodnú. Bližšie dôvody nešpecifikoval.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi.

4. Žalobkyňa v priebehu pojednávaní uviedla, že po uzatvorení manželstva v roku 1985 začali bývať
v rodinnom dome v D., ktorý v tom čase patril rodičom žalovaného. Niekedy začiatkom roka 1993
rodičia žalovanému darovali rodinný dom. Približne rok po darovaní bola vykonaná rekonštrukcia
rodinného domu, pričom sa urobilo ústredné kúrenie na tuhé palivo, boli namontované radiátory, pristavili

sa dve izby a schodište. Ďalej sa vykonala rekonštrukcia kúpeľne. Rekonštrukcia bola vykonávaná
svojpomocne. V čase rekonštrukcie bola žalobkyňa na materskej dovolenke s druhým dieťaťom, pričom
žalovaný chodil do práce a rekonštrukcia bola vykonávaná z jeho zárobku. V roku 1988 až 1989 asi
10 mesiacov počas materskej dovolenky žalobkyne bol žalovaný v USA. Po smrti otca žalovaného v
roku 1993 matka žalovaného sa mala vyjadriť, že rodinný dom bol ohodnotený pred darovaním na sumu

300.000,- Sk, preto má žalovaný vyplatiť 100.000,- Sk súrodencom, 100.000,- Sk bude vklad manželov,
keďže robili rekonštrukciu a 100.000,- Sk „má ostať v dome“ s tým, že matka žalovaného v rodinnom
dome zostane bývať. Žalovaný mal 4 súrodencov, pričom vyplatil dvoch po 25.000,- Sk, žalobkyňa
nevedela uviesť kedy. Suma mala byť vyplatená zo zárobku žalovaného v USA.

5. Žalovaný v priebehu pojednávaní tvrdil, že rekonštrukciu rodinného domu robili a financovali jeho
rodičia. Je pravdou, že bol v USA v priebehu manželstva, avšak nebol tam zarábať, ale bol na dovolenke
pri bratovi. Ďalej žalovaný poprel, aby boli vyplatené finančné prostriedky jeho súrodencom, resp. sa
nepamätá na to, aby on vyplácal finančné prostriedky súrodencom. Ďalej v priebehu žalovaný tvrdil, že
všetky hnuteľné veci boli zakupované jeho rodičmi. Žiadal, aby žalobkyňa preukázala, že ich zakupovala

ona. Žalovaný nevedel preukázať, že hnuteľné veci boli zakupované z finančných prostriedkov jeho
rodičov. Pokiaľ sa týka motorového vozidla Hyundai Akcent uviedol, že predmetné auto kupoval už v
prehnitom stave a následne sa ho zbavil, nakoľko nemalo žiadnu cenu.

6. Svedok D. Q., syn účastníkov konania, uviedol, že veci boli v domácnosti zakupované prevažne

na splátky, ktoré splácala matka - žalobkyňa, nakoľko žalovaný sa vyjadroval, že nič nepotrebuje.
Potom, ako odišli s matkou zo spoločnej domácnosti, v dome ostali veci, ktoré zakupovala žalobkyňa
za finančného prispievania jej matky. Išlo o mraziaci box, jednolôžkovú posteľ, ktorá sa dala roztiahnuť
na dvojlôžkovú. Pamätá sa, že sa o tom rozprávalo doma. Taktiež v dome ostali bežné veci, ktoré patrili
do domácnosti, ako vysávač, chladnička, Hifi veža. Uviedol, že na 1. sv. prijímanie dostal od matky -

žalobkyne bicykel, ktorý mu zakúpila ona. Ďalej svedok žiadal, aby súd prihliadal na to, že ako deti
pomáhali v rodinnom dome, ktorý žalovaný mal, avšak následne pripísal na svoju matku a tvári sa, že
nič nemá. Svedok sa pamätal, že medzi rodičmi dochádzalo ku konfliktom, nakoľko veci v domácnosti
boli veľmi staré, napríklad chladnička spotrebovala veľa elektrickej energie. Matka - žalobkyňa navrhla,aby sa kúpila nová chladnička, avšak žalovaný povedal, že nič nepotrebuje, že nech si ju kúpi. Následne
matka chladničku kúpila, pričom ju využíval aj žalovaný.

7. Svedkyňa U. Q., dcéra účastníkov konania uviedla, že potom, ako sa odsťahovali od otca, ostalo v
dome plno vecí, ktoré im dala babka - mamina mama. Pokiaľ sa týka zakupovania vecí, dôkazy nevedia
predložiť, nakoľko všetko ostalo v dome, má ich otec.

8. Po výsluchu svedkov - detí účastníkov konania žalovaný uviedol, že v čase, keď odchádzali mali dvere

otvorené a on sa ich pýtal, či majú všetko.

9.ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduStaráĽubovňasp.zn.5C/67/2011arozsudkusp.zn.5C/67/2011
zo dňa 22.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2012 mal súd preukázané, že strany sporu
uzavreli manželstvo dňa 07.09.1985, ktoré bolo rozvedené vyššie uvedeným rozsudkom. Zároveň súd
schválil rodičovskú dohodu medzi účastníkmi konania a na čas po rozvode zveril mal. U. Q. do osobnej

starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otec bol zaviazaný prispievať
na jej výživu sumou 60,- eur mesačne. Styk otca s maloletou nebol upravený.

10. Z darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 27.02.1991 má súd preukázané, že P. Q., rod. M., nar.
XX.XX.XXXX, U. Q., nar. XX.XX.XXXX a P. Q., nar. XX.XX.XXXX darovali žalovanému nehnuteľnosti

zapísané v zápisnici 623 mpč. 143 LV č. XXX kat. územia D., a to U. Q. a P. Q., rod. M. v 1. P. U. Q.
daroval U. Q. ml. - žalovanému nehnuteľnosti zapísané v zápisnici č. 430 mpč. 144 vedený na LV č.
XXX kat. územia D. a darkyňa P. Q. nehnuteľnosti zapísané v zápisnici 390 mpč. 151 vedené na LV č.
XXX kat. územia D., pričom v prírode sa jedná o rodinný dom postavený v roku 1963, ploty postavené
v rokoch 1970, 1976 a 1980 a ostatné stavby postavené v roku 1965 a pred viac ako 100 rokmi, a

vonkajšie úpravy postavené v rokoch 1963, 1976 a 1980. Zároveň predmetnou darovacou zmluvou bolo
zriadené vecné bremeno bývania a zaopatrenia v prospech U. Q. st. a P. Q., rod. M..

11. Darovacou zmluvou zo dňa 12.07.2013 má súd preukázané, že U. Q. - žalovaný ako darca daroval
P. Q., rod. M., nar. XX.XX.XXXX (svojej matke) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX kat. územia D., a

to rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parcela č. 415 o výmere 944 m2 a pozemok parc.
KNC č. 415 o výmere 944 m2 zastavané plochy a nádvoria.

12. Zo správy Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Starej Ľubovni, Okresný dopravný inšpektorát
má súd preukázané, že žalovaný bol držiteľom a vlastníkom osobného motorového vozidla HYUNDAI

ACCENT, SL662AZ, od 8.1.2010 do 16.7.2014 kedy bolo vozidlo odhlásené na nového majiteľa.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
13. Podľa § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania

manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy
slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci
predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

14. Podľa § 144 Občianskeho zákonníka, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja
manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním
a udržiavaním.

15. Podľa § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže

vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.

16. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov.17. Podľa § 149 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na
návrh niektorého z manželov súd.

18.Podľa§150Občianskehozákonníka,privyporiadanísavychádzaztoho,žepodielyobochmanželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Právna teória, rozhodovacia prax:
19.Inštitútbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovjezákladnouúpravoumajetkovýchvzťahovmedzi
manželmi, keď práve v ňom je vyjadrené rovnaké právne postavenie manželov po stránke ekonomickej -

miera účasti manželov na právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva nie
je vyjadrená podielmi (na rozdiel od podielového spoluvlastníctva), bezpodielovosť je teda pojmovým
znakom tohto druhu spoluvlastníctva, môže vzniknúť iba medzi manželmi. Do BSM patrí všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva s výnimkou vecí získaných dedičstvom, darovaním, vecí ktoré podľa
svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných

v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve
pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného
vlastníka. Bezpodielové spoluvlastníctvo je viazané na existenciu manželstva, keď zánikom manželstva
(tu rozvodom) zaniká aj BSM. Vyporiadanie BSM súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy v prípade,
keď nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou a neuplatnila sa zákonná domnienka ustanovená v § 149 ods.

4 Občianskeho zákonníka. Konanie sa začína na návrh, pričom však súd nie je viazaný návrhmi strán
v tom smere, ako má vyporiadanie vykonať - súd je však povinný zisťovať čo patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva, lebo vyporiadanie sa musí týkať celého majetku. Predmetom vyporiadania BSM je
teda všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku; súd v konaní
o jeho vyporiadanie zisťuje predovšetkým rozsah tohto spoluvlastníctva, zisťuje hodnotu a cenu vecí

ktoré tvoria predmet BSM. Pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti podielov. V rámci
vyporiadania BSM súd i bez návrhu musí prihliadnuť na to, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené
na samostatný majetok niektorého z manželov. Podstatou celého procesu vyporiadania je určujúca časť
rozsudku, ktoré veci z bezpodielového spoluvlastníctva ktorému z bývalých spoluvlastníkov pripadnú do
výlučného vlastníctva. Pre takéto určenie zákon nemá osobitné hľadiská, ale možno prijať záver, že v

rámci tohto rozhodovania treba vychádzať z úvahy o účelnom využití veci. Ak nie je dobre možné veci
účelne rozdeliť medzi bývalých spoluvlastníkov podľa ich podielov, zákon pripúšťa možnosť prikázať
ich, resp. ich časť, do výlučného vlastníctva jedného z bývalých spoluvlastníkov s tým, že tomuto súd
uloží povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi finančnú sumu na vyrovnanie podielov. Vyporiadanie
znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového

spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto
spoluvlastníctva- jedná sa o tzv. vyporiadanie v širšom slova zmysle. Vyporiadanie nemá len kvalitatívnu
stránku, t.j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o
hodnotovépodiely;privyporiadaníjepretodôležitéurčiťcenyjednotlivýchvecíihodnotuceléhomajetku.

20. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a
povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní
povinnosťtvrdenia,nemôžesplniťanipovinnosťoznačiťnasvojetvrdeniadôkazy.Dôkaznýmbremenom

sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia
a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité
skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, ktorý nesplnil povinnosť označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na

preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej
veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle Civilného
sporového poriadku je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím
sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. K otázke dôkaznéhobremena v konaní o vyporiadaní BSM sa venovala súdna prax (napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 25Co 5/2007, Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 4009/2007), z ktorej rozhodnutí vyplýva, že
ak účastník tvrdí, že niektoré veci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria, musí toto

tvrdenie hodnoverne preukázať; dôkazné bremeno zaťažuje účastníka, ak tvrdí, že konkrétna vec alebo
právo do vyporiadania nepatrí. Inak platí zásada, že veci nadobudnuté za trvania manželstva patria do
BSM a treba ich vyporiadať. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží
na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn.

22 Cdo 2263/2005).

Súd dospel k právnemu záveru:
21. Predmetom konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po jeho zániku
rozvodom. V prejednávanom prípade nastala veľmi špecifická situácia, keď žalobkyňa označila určité
veci, ktoré majú patriť do BSM avšak nemala žiaden dôkaz o ich existencii, o ich hodnote a žalovaný

popieral aby akákoľvek vec patrila do BSM a všetky veci mali za trvania manželstva zakupovať jeho
rodičia - čo tiež nepreukázal. Účastníci konania boli poučený o povinnosti tvrdenia. Na základe takejto
dôkaznej situácie súd sa priklonil k nasledovnému a podľa jeho názoru i spravodlivému vyporiadaniu
BSM.

22. Pokiaľ sa týka hnuteľných vecí, ako je už konštatované vyššie, žalovaný popieral aby tieto
boli nadobudnuté do BSM počas trvania manželstva a mali ich zakupovať jeho rodičia. Toto svoje
tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal, nenavrhol vykonať žiaden dôkaz. Žalobkyňa označila
v doplnenom podaní zo dňa 18.5.2015 hnuteľné veci, ktoré majú patriť do BSM, pričom ich existenciu
nepriamo potvrdili svedkovia - deti účastníkov a súd vychádzal z tohto podania zo dňa 18.5.2015. S

poukazom na ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka, súd ustálil, že do BSM patria tieto veci:
obývacia stena (hnedo-biela), sedacia súprava (3+1+1 zelená), sklenený stôl, kuchynská linka, súprava
hrncov, horná stolová fréza, hobľovačka hrúbkovačkou, traktor Zetor, PC, poschodová posteľ - masív,
rohová lavica, osobné motorové vozidlo zn. Hyundai Accent, chladnička Ignis, mraziaci box, vysávač
ETA, hifi veža Aiva, drevená rozťahovacia posteľ s matracmi. Do BSM súd nezahrnul kuchynský

riad - 3x obedová súprava, porcelán, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že sa jedná o svadobné dary a
taktiež bicykel Mistrál, nakoľko tento bol darom pre syna účastníkov konania. Súd nevyporiadaval ani
osobné motorové vozidlo Hyundai Accent, nakoľko toto v čase rozhodovania už nebolo vo vlastníctve
žalovaného, tak ako to vyplýva zo správy Okresného riaditeľstva PZ a toto nemá ekonomickú hodnotu
ani podľa vyjadrenia žalovaného ani podľa vyjadrenia žalobkyne. Keďže v konaní nebola preukázaná

hodnota vecí a na pojednávaní 3.5.2016 právny zástupca žalobkyne uviedol, že v dôsledku núdze
dôkazu sú hnuteľné veci bez hodnoty, súd konštatuje, že zostatková hodnota všetkých hnuteľných vecí
veci je 0,- eur.

23. Pokiaľ sa týka nároku žalobkyne na vrátenie investícií, ktoré mali byť investované zo spoločného

majetku manželov do výlučného majetku žalovaného - jeho rodinného domu súd uvádza, že toto
konanie je sporové konanie a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala investície ani
vnos v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka a teda nemá nárok na ich preplatenie po zániku BSM.
Súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu ČR, že v spore, o to, či zo spoločného majetku
manželov boli vynaložené prostriedky na oddelený majetok len jedného z manželov, leží dôkazné

bremeno na tom účastníkovi, ktorý tvrdí, že ktokoľvek z bezpodielových spoluvlastníkov vynaložil za
trvania bezpodielového spoluvlastníctva prostriedky na oddelený majetok druhého účastníka, pretože
tento účastník požaduje, aby tieto prostriedky boli nahradené a zvýšil sa tak jeho podiel na vyporiadaní
(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2263/2005)..

24. Čo sa týka vyplatenia súrodencov žalovaného z rodinného domu, ktorý bol darovaný žalovanému, z
titulu vyporiadania súrodencov žalovaného z tohto rodinného domu, vo výške 2 x 25.000,- SK / t.j. spolu
1.659,70 eur. Súd uvádza, že v zmysle predloženého dôkazu - darovacej zmluvy, zo dňa 27.2.1991
vyplýva, že predmetný rodinný dom s príslušenstvom bol žalovanému darovaný zo strany jeho rodičov
U. a P. Q. a sestry P. Q.. Ide o darovaciu zmluvu, kde darca niečo bezplatnej prenecháva obdarovanému

a nie o kúpnu zmluvu, ktorou kupujúci niečo kupuje a je povinný zaplatiť kúpnu cenu. S poukazom
na uvedené, má súd zato, že žalobkyňa taktiež v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno a súd jej
nemohol priznať nárok na preplatenie finančných prostriedkov, ktoré údajne mali byť vynaložené na
oddelený majetok žalovaného.25. V zmysle § 150 Občianskeho zákonníka, podiely oboch manželov sú rovnaké. Výnimočne je možné
určiť podiely aj inak, pokiaľ k tomu existujú právne dôvody. Súd prikázal do výlučného vlastníctva

žalobkyne veci 1. chladnička Ingnis, 2. mraziaci box, 3. vysávač Eta, 4. hifi veža Aiva, 5. drevená
rozťahovacia posteľ s matracmi. Súd žalobkyňou požadované hnuteľné veci: obedová súprava, porcelán
a bicykel nevyporiadal pretože ide o dary, ktoré nepatria do BSM. Žalovanému súd prikázal 1. obývacia
stena (hnedo-biela), 2. sedacia súprava (3+1+1 zelená), 3. sklenený stôl, 4. kuchynská linka, 5. horná
stolová fréza, 6. hobľovčka s hrúbkovačkou, 7. traktor Zetor, 8. počítač, 9.poschodová posteľ - masív,10.

rohoválavica,takakotonavrhlažalobkyňa. Pokiaľsatýkahnuteľnýchvecížalobkyňainévecinežiadala,
preto súd jej prikázal tie veci, ktoré požadovala, s výnimkou tých ktoré nepatria do BSM. Nakoľko všetky
veci sú bez ekonomickej hodnoty sú nulovej hodnoty, súd neurčil vo výroku povinnosť vyplatenia tejto
ktorej strany.

O trovách konania súd rozhodol takto:

26. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa. V predmetnom konaní súd nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania, vzhľadom
na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd vidí v tom, že rozhodnutie v konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je v záujme oboch sporových strán, každá zo strán mohla
začať konanie podaním žaloby, pričom súd v tejto veci nie je viazaný žalobným návrhom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).