Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 15, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14C/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816206873
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816206873.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: B. V., nar. XX.X.XXXX, bytom

I., S. cesta XXX/XX, adresa na doručovanie: M., S. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Andrejom Cifrom,
advokátom, so sídlom Lučenec, J. Kráľa 5/A, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO:
35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy Dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.10.2014, ktorú uzatvorila
žalobkyňa so žalovaným je neplatná.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.5.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že

Dohoda o zrážkach zo mzdy Dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.10.2014, ktorú žalobkyňa uzavrela so
žalovaným je neplatná. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný doručil jej zamestnávateľovi „Žiadosť
o vykonávanie zrážok zo mzdy“ zo dňa 15.12.2014 v súvislosti so Zmluvou o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX. Žiadosť odkazuje na Dohodu o zrážkach zo mzdy Dlžníka č. XXXXXXXXXX, ktorá
bola prílohou Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX.. Predmetnú Zmluvu o úvere uzatvorila
žalobkyňa so žalovaným. Zamestnávateľovi žalobkyne v priebehu mesiaca december 2014 zaslal
žalovaný Žiadosť, na základe ktorej došlo k vykonaniu zrážok zo mzdy, keďže zamestnávateľovi

povinnosť vykonať zrážky vyplýva priamo z § 551 Občianskeho zákonníka. Zrážky zo mzdy
prostredníctvom inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy začal realizovať zamestnávateľ voči žalobkyni
už v mesiaci december 2014, pričom zrážky vykonáva doposiaľ. Žalobkyňa má zato, že Dohodu, ktorá
bola spísaná na inej listine ako príslušná Zmluva a až následne k nej priložená bez jej vedomia,
možno považovať za prílohu k Zmluve, bez ktorej by k samotnému uzatvoreniu Zmluvy nedošlo. Takto
dojednaná dohoda je jednou z neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v predmetnej zmluve.
Dohoda bola vopred pripravená listina k zmluve pripravenej žalovaným, pričom uvedená Dohoda

nebola so žalobkyňou osobitne dojednaná, žalobkyňa nebola s jej obsahom oboznámená a neboli jej
poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch podpisu takejto dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobkyni
nebol v čase podpisu zmluvy nijako vysvetlený účel uvedenej dohody. Spolu so zmluvou jej boli na
podpis predložené aj ďalšie listiny, takým spôsobom, aby jej nebolo zrejmé, ktorú z listín podpisuje.
Medzi takto podpísanými listinami sa nachádzala aj dohoda o zrážkach zo mzdy. O existencii a účele
samotnej Dohody sa žalobkyňa dozvedela až v čase, keď jej súčasný zamestnávateľ začal vykonávať
zrážky zo mzdy. Ani pri podpisovaní zmluvy a ich príloh, nebola žalobkyni daná možnosť oboznámiť

sa individuálne s každou listinou, ktorú podpisuje. Žalobkyňa musela Zmluvu prijať ako celok, spolu
s priloženými listinami. Podmienkou podpísania zmluvy, bolo teda aj uzatvorenie predmetnej Dohody,
ktorou si žalovaný zabezpečil svoje pohľadávky inštitútom zrážok zo mzdy v zmysle ustanovenia
§ 551 Občianskeho zákonníka. Spôsob uzatvorenia dohody však neodzrkadľoval skutočnú a vážnuvôľu žalobkyne. Na základe uvedeného je potrebné posúdiť Dohodu ako neplatnú, nakoľko je taktiež
neurčitá a nezohľadňuje základné právne princípy inštitútu zabezpečenia pohľadávok zrážkou zo mzdy.
Okrem toho, že dohoda je v rozpore s vôľou žalobkyne, je ako zmluvná podmienka aj v rozpore

s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy v spotrebiteľských veciach je založený na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstva. Ide o mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka
bez súdnej kontroly, pričom tieto zrážky nemôže dlžník voči svojmu zamestnávateľovi nijako korigovať

ani zastaviť. Spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený, resp. nemá na výber, uzavrieť
Dohodu o zrážkach zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha
nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu
zo strany dodávateľa. Pri pohľadávkach, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy nie je prípustné,
aby dodávateľ postupoval pri určovaní rozsahu uplatňovanej zrážky na základe svojich subjektívnych
predstáv bez toho, aby požadovaná pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy prešla súdnym prieskumom

jejoprávnenosti.Vpredmetnomúverovomvzťahuvčasezačatiavýkonuzrážokzomzdykpredčasnému
vyhláseniu splatnosti, a teda k „zosplatneniu“ zo strany žalovaného nedošlo. V dôsledku uvedeného
nemohla predmetná Dohoda nadobudnúť účinnosť, nakoľko dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné
zabezpečiť budúcu pohľadávku. Uvedené dôvody opodstatňujú napadnutie dohody o zrážkach zo mzdy
a dovolanie sa jej neplatnosti, resp. určenia jej neprijateľnosti.

2. Žalobkyňa sa zároveň domáhala, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy Dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 2.10.2014,
a to až do rozhodnutia vo veci samej, a ktorým by zároveň uložil zamestnávateľovi žalobkyne povinnosť
zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne na základe uvedenej Dohody o zrážkach zo mzdy.

Súd uznesením zo dňa 17.6.2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým návrhu žalobkyne vyhovel.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že namieta nepreukázanie naliehavého právneho
záujmu v súvislosti s podanou žalobou. Tvrdenia žalobkyne v žalobe neobstoja, pretože dohoda o
zrážkach zo mzdy je zákonný spôsob zabezpečenia pohľadávky. Dohodu o zrážkach zo mzdy pripúšťa

aj Zákon o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný poukázal na obsah dohody o zrážkach zo mzdy. Uviedol,
že žalobkyňa ako prvá podpísala znenie dohody o zrážkach zo mzdy a takto podpísaný návrh predložila
žalovanému. Z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva poučenie o dobrovoľnosti uzavretia tejto dohody,
to akou formou môže žalobkyňa odmietnuť uzavretie a čo je dôsledkom uzavretia dohody. Uvedené
sa nachádza hneď v úvodných ustanoveniach. Rovnako aj poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody

o zrážkach zo mzdy je v texte zvýraznené. Žalovaný sa aj v uvedenom texte snažil graficky zvýrazniť
upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy. Hneď v prvom a druhom bode dohody sa opakuje informácia, že uzavretie
dohody o zrážkach zo mzdy nie je povinné a ako môže dlžník odmietnuť jej uzavretie. Uzavretá dohoda
o zrážkach zo mzdy spĺňa všetky podmienky, ktoré určil zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a

teda predstavuje individuálne dojednaný právny úkon: bola uzatvorená na samostatnom liste, žalobkyňa
ju uzatvoriť nemusela, obsahuje poučenie o dôsledkoch jej uzavretia, teda čo dohoda znamená, aké má
následky,kedysazrážkazomzdyvykonáva,žeužniejepotrebnýďalšísúhlasdlžníka,ažetakýtosúhlas
sa udeľuje priamo podpísaním dohody, že nie je potrebné žiadne súdne rozhodnutie, a že vykonávaním
zrážok zo mzdy dochádza k postupnému splácaniu pohľadávky. Zákon navyše presne stanovuje, aká

suma môže byť zrazená na základe výkonu zrážok, resp. aká čiastka musí byť dlžníkovi ponechaná
na zabezpečenie jeho základných životných potrieb. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže zabezpečiť
aj budúcu pohľadávku. Aj v takom prípade budú strany môcť identifikovať pohľadávku čo do dôvodu.
Žalovaný žiadal z uvedených dôvodov žalobu zamietnuť.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil, svoju neprítomnosť
vopred písomne ospravedlnil. Bola prítomná žalobkyňa a jej právny zástupca. Súd pojednával v
neprítomnosti žalovaného a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi.

5. Žalobkyňa uviedla, že ju kontaktovala agentka žalovaného, že jej ponúkajú pôžičku. Žalobkyňa od

nich už jednu pôžičku mala a ponúkli jej, že jej dajú novú pôžičku, z ktorej sa tá stará pôžička uhradí, a že
jej ešte zostane niečo navyše. Stretli sa v kancelárii žalovaného v Prievidzi. Čo sa týka samotnej sumy
pôžičky, výšku sumy jej ponúkli oni, ona s ňou súhlasila. V kancelárii už mali všetky papiere pripravené.
Zdržala sa tam iba chvíľu, cestou z práce. Aj agentka žalovaného sa ponáhľala, že tiež musí niekamodísť. Zmluvy si žalobkyňa zbežne pozrela, nečítala ich. Chcela si ich zobrať domov, že si ich v pokoji
prečíta, ale ona jej povedala, že to netreba, že to ide do Bratislavy. Povedala jej k tomu akurát to, že
ako má žalobkyňa úver platiť, na aký účet. Papiere teda žalobkyňa podpísala, ona nepodpisovala nič,

povedala, že to ide do Bratislavy na podpis, že sa jej to vráti približne o dva týždne. Povedala žalobkyni,
že jej dajú nižšiu sumu ako si požičala, a že zvyšná suma bude rezervovaná na horšie časy. Presnú
výšku tejto rezervy si už žalobkyňa nepamätá, vie že to bolo vyše 100 EUR, nedali jej teda plnú
sumu. Keď jej začali zrážať zo mzdy, ostala prekvapená, bola presvedčená, že nič také nepodpísala.
Zrážky zo mzdy boli dosť vysoké.

6. Súd ďalej vykonal dokazovanie týmito listinami: dohoda o zrážkach zo mzdy č.l. 8, zrážky zo mzdy -
potvrdenie č.l. 10, rozhodnutie Ústredného inšpektorátu SOI č.l. 11, výpis z OR týkajúci sa žalovaného,
žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy č.l. 56, žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o
revolvingovom úvere č.l. 58, rozsudok NS SR 8Cdo/483/2014, Uznesenie KS Košice 3Co/353/2012,
Uznesenie KS v B. Bystrici 12Co/149/2013.

7. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázaný tento skutkový stav: Dňa
30.9.2014 podpísala žalobkyňa predtlačený formulár žalovaného, označený ako Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Dňa 2.10.2014 podpísal
uvedený formulár zástupca žalovaného. Z formulára z bodu 6. okrem iného vyplýva, že žalobkyni

bola poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 1.140,-EUR, ďalej z neho vyplývajú údaje ako splatnosť
úveru (počet splátok): 42, mesačná splátka (vrátane úrokov): 36,04 EUR, celková čiastka, ktorú musí
dlžník zaplatiť 1.627,68 EUR, RPMN za úver: 26,07 %, ročná úroková sadzba úveru 18,07 %. V
rovnaký deň, t.j. 30.9.2014 podpísala žalobkyňa zároveň aj listinu označenú ako Dohoda o zrážkach
zo mzdy (iných príjmov) Dlžníka č. 8500083310. Z textu Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov)

číslo 8500083310 okrem iného vyplýva, že: „I. Dlžník si je vedomý, že uzavretie tejto Dohody je
dobrovoľné a nie je podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere alebo poskytnutia úveru
(revolvingu). II. Dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody tým, že ju nepodpíše. Dlžník
podpisom na tejto Dohode potvrdzuje záujem uzavrieť Dohodu ako prostriedok zabezpečenia a splnenia
svojich záväzkov voči Veriteľovi tým, že z jeho mzdy (iného príjmu) budú vykonávané zrážky zo mzdy

v dohodnutej výške a tieto priamo poukazované Spoločnosti. III. Poučenie o dôsledkoch uzavretia
dohody o zrážkach zo mzdy: ...“. Z dokazovania však vyplynulo, že pri uzatváraní zmluvy, resp. pri
podpiselistínsúvisiacichsrevolvingovýmúveromžalobkyňanebolapracovníčkoužalovanéhopodrobne
oboznámená s podmienkami spotrebiteľského úveru a podmienkami dohody o zrážkach zo mzdy. Boli
jej len predložené vopred pripravené listiny týkajúce sa úveru, nebolo jej ale umožnené oboznámiť

sa s ich obsahom, či si ich podrobne prečítať. Pracovníčkou žalovaného bol navodený dojem časovej
tiesne, tvrdila, že sa sama niekam ponáhľa. Žalobkyni bola poskytnutá len informácia o tom ako a kam
má úver splácať. Dňa 15.12.2015 bola zamestnávateľovi žalobkyne adresovaná žiadosť žalovaného o
vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, zamestnávateľ následne aj začal zrážky zo mzdy vykonávať.
Žalobkyňa nebola na vykonávanie zrážok vopred upozornená.

8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi

veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa neprípustné je

zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola
uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť
ju odmietnuť.

17. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. predávajúcim sa na účely tohto zákona rozumie osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti
alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

18. Z vykonaného dokazovania v prvom rade vyplynulo, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá

medzi stranami je v zmysle citovaných ustanovení spotrebiteľskou zmluvou a zároveň má aj charakter
zmluvyospotrebiteľskomúverepodľazákonač.129/2010Z.z..Vzťah,ktorýnazákladeuvedenejzmluvy
medzi stranami vznikol je teda spotrebiteľským právnym vzťahom.

19. Vzhľadom na predmet konania musel súd ďalej skúmať, či vo veci je daný naliehavý právny záujem

na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku.
Žalobkyňa videla naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody v tom, že žalovaný si robí nárok
na jej mzdu na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy.

20. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez

tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie
stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku(vsúčasnosti§137písm.c/Civilnéhosporovéhoporiadku)nemôžebyťspravidlaopodstatnená
tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ustanovenia § 80 písm. b) Občianskeho súdneho
poriadku (R 17/1972). Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) OSP je preventívneho charakteru a má

miestojednaktam,kdejejpomocoumožnoeliminovaťstavohrozeniaprávačineistotyvprávnomvzťahu
a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba
účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu, takže jej
prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy, ktorá odvráti prípadné budúce spory medzi jeho účastníkmi
(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 137/96).

21. V danom prípade je nepochybné, že na základe Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) došlo
k realizácii plnení v prospech žalovaného. Súd dospel k záveru, že práve touto určovacou žalobou sa
odstráni stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len súdom deklarovanou neplatnosťou
predmetnej dohody môže následne žalobkyňa argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby

ďalej nevykonával zrážky z jej mzdy, ku ktorým na jej základe už došlo, a tým zároveň predišiel nutnosti
vyvolania ďalšieho súdneho sporu na vrátenie plnení, ktoré si žalovaný cestou tohto inštitútu vymohol
od žalobkyne.22. Platná právna úprava (účinná aj v čase podpisu napadnutej dohody) konkrétne ustanovenie § 5a
ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z., umožňuje zabezpečiť pohľadávku veriteľa (dodávateľa) zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Uvedený zabezpečovací

prostriedokvšakmožnopoužiťvtedy,aksúzároveň(kumulatívne)splnenétietotripodmienky:1.dohoda
o zrážkach zo mzdy musí byť uzavretá vo forme osobitnej listiny, 2. spotrebiteľ musí byť poučený o
dôsledkoch jej uzavretia a 3. spotrebiteľ musí mať možnosť takúto dohodu odmietnuť.

23. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená

ako osobitná listina. Bola podpísaná oboma zmluvnými stranami, pričom každá z nich ju podpísala
v rovnaký deň, ako podpísala aj zmluvu o revolvingovom úvere. Možno preto konštatovať, že prvá
podmienka z troch vyššie uvedených bola splnená.

24. Zvyšné dve podmienky vyžadujú priamu interakciu dodávateľa so spotrebiteľom pri uzatváraní
dohody o zrážkach zo mzdy, kde musí byť spotrebiteľ zo strany dodávateľa podrobne poučený o tom, čo

presne pre neho uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy znamená, resp. aké povinnosti mu z nej vyplývajú
a zároveň mu musí byť daná možnosť odmietnuť takúto dohodu, pričom to nesmie mať vplyv na samotný
hlavný záväzok, vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Znenie napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy budí
dojem, že bola osobitne dojednaná. Obsahuje vyhlásenie dlžníka, že si je vedomý, že uzavretie Dohody
je dobrovoľné a tiež poučenie o tom, že dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto Dohody tým, že ju

nepodpíše. Zároveň je v dohode uvedené aj poučenie o dôsledkoch jej uzavretia. Súd konštatuje, že k
takýmto písomným vyhláseniam musí pristúpiť aj skutočná praktická realizácia toho, čo je v konkrétnej
dohode o zrážkach zo mzdy deklarované. Z výpovede žalobkyne však vyplynulo, že v skutočnosti sa tak
nestalo. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola žalobkyni riadne samostatne predložená, nebola podrobne
oboznámená s jej obsahom ani s podmienkami a dôsledkami jej podpisu, resp. jej nebola ani výslovne

daná možnosť uvedenú dohodu nepodpísať.

25. Nemožno konštatovať, že dohoda je individuálne dojednaná, pokiaľ dodávateľ navodí situáciu,
že spotrebiteľ nemá dostatočný čas a priestor, aby sa s jej podmienkami riadne a včas oboznámil.
Naopak predloží mu všetky listiny potrebné na uzatvorenie zmluvy naraz a hoci ho k podpisu nenúti,

či nenavádza, snaží sa ho dostať do časovej tiesne a zároveň v ňom vyvoláva dojem, že všetko je v
poriadku, ničím sa netreba podrobne zaoberať, stačí to len podpísať a dostane peniaze. Takýto postup
žalovaného podľa názoru súdu svedčí skôr o tom, že sa snažil skryť dohodu o zrážkach zo mzdy medzi
ostatný obsah zmluvného vzťahu, tak aby ich žalobkyňa podpísala bez toho aby sa nimi podrobnejšie
zaoberala, či vôbec o nich vedela.

26. Z vykonaného dokazovania teda nevyplýva, že návrh na uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bol
žalobkyni predložený takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že sa jej ako spotrebiteľovi
poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh, a aby bolo z neho tiež zrejmé, čo pre ňu
bude znamenať uzavretie takejto dohody. Pokiaľ žalovaný takto nepostupoval, neboli splnené všetky

podmienky, ktoré pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy slúžiacej na zabezpečenie pohľadávky
veriteľa zo spotrebiteľského úveru vyžaduje ustanovenie § 5a ods. 1 písm. a/ zákona č. 250/2007 Z.z..
A keďže tieto podmienky neboli splnené, napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy je v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka neplatná pre jej rozpor so zákonom. Súd preto v celom rozsahu žalobe vyhovel
a určil jej neplatnosť.

27. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní poukázal na údaje uvedené v zmluve o revolvingovom
úvere bode 5. a následne na údaje uvedené v bode 6., ktoré nie sú plne zhodné. Mal za to, že žalovaný
tieto údaje zmenil a nedošlo k tomu, že by bola žalobkyňa prijala návrh na uzavretie zmluvy bez
výhrad. A preto je možné dospieť k záveru, že zmluva o úvere je neplatná, a preto je neplatná aj

dohoda o zrážkach zo mzdy ako akcesorický záväzok. Súd konštatuje, že medzi údajmi uvedenými v
bode 5. a v bode 6. zmluvy o revolvingovom úvere je rozdiel len v hodnote ročnej percentuálnej miery
nákladov. K tomu súd uvádza, že hodnota RPMN úveru nie je náležitosťou zmluvy, na ktorej by sa
mali účastníci zmluvy konsenzuálne dohodnúť. Takáto hodnota zohľadňuje parametre poskytovaného
úveru a je daná výpočtom matematického vzorca stanoveného v zákone. Ak sa teda strany zmluvy

o spotrebiteľskom úvere dojednali na výške úveru, termíne jeho splatnosti, výške, počte a splatnosti
splátok úveru, úrokoch z úveru a ostatných nákladoch úveru, vykoná sa výpočet RPMN úveru podľa
zákonom stanoveného matematického vzorca a zistená hodnota sa uvedie veriteľom do akceptácie
návrhu dlžníka na uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to bez ohľadu na to, či samotný dlžníknejakú hodnotu RPMN úveru vo svojom návrhu uviedol alebo nie. Na základe dôvodov uvádzaných
právnym zástupcom žalobkyne teda nemožno považovať zmluvu o úvere za neplatnú.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

31. Vzhľadom na to, že žalobkyňa bola v plnom rozsahu úspešná, súd jej priznal proti žalovanému
nárok na náhradu 100% trov konania. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie.