Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/288/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712200810
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1712200810.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Haitovej a členiek
senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci žalobcu: Roman Noga - RISC,
Pri kockách 26A, 900 61 Limbach, IČO: 36 952 362, zast.: JUDr. Juraj Gráčik, advokát, Farská 40,
949 01 Nitra proti žalovanému: Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, IČO: 35 763
469 o zaplatenie sumy 165.138,26 eur s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Pezinok, č.k. 36Cb 158/2012-249 zo dňa 12.1.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok, č.k. 36Cb 158/2012-249 zo dňa 12.1.2015
z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým (medzitýmnym) rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že uplatnený nárok na náhradu
škody a zaplatenie odstupného je čo do základu dôvodný. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že

žalobou zo dňa 18.1.2012 žalobca žiadal, aby súd deklaroval povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi
peňažnú sumu 165.138,26 eur s príslušenstvom.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 20.6.2007
č. 0120070581 vykonával činnosť obchodného zástupcu pre žalovaného v rámci predaja jeho služieb.
Dňa 16.3.2010 mu zaslal žalovaný list s názvom ukončenie zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorý si

prevzal dňa 17.3.2010, pričom skutkovým dôvodom pre odstúpenie od zmluvy mala byť skutočnosť, že
dňa 20.11.2009 malo dôjsť zo strany žalobcu k napodobnenie podpisu zákazníčky J. D. na zmluve č.
9902623003. Žalobca takéto konanie odmieta, k odstúpeniu došlo po štyroch mesiacoch od tvrdeného
porušenia, považuje preto takýto výkon práva za rozporný s dobrými mravmi a zásadami poctivého
obchodného styku, keď nedošlo k uvedenému dôvodu odstúpenia od zmluvy. Listom zo dňa 22.3.2010
žalobca žiadal žalovaného o obnovenie spolupráce, a teda aby si riadne plnil svoje povinnosti. Žalovaný

prestal plniť technickú podporu, hradiť za plnenia poskytované na základe tejto zmluvy dohodnutú
odplatu, dať k dispozícii propagačné materiály, poskytovať aktualizované pokyny, platiť odmenu a
poskytovať prístup k registračným systémom. Listom zo dňa 22.3.2010 žalobca upozornil žalovaného
na možnosť odstúpenia od zmluvy a uplatnenia si následných nárokov na náhradu škody. Žalovaný
plnenie voči žalobcovi neobnovil, čo vyplýva aj z jeho listu z 26.3.2010, preto žalobca odstúpil od
zmluvy podľa článku XIII ods. 2 písm. c2 a c3. Keďže sa jednalo o zmluvu uzatvorenú na dobu piatich

rokov t.j. do 1.4.2012 vznikla navrhovateľovi škoda v podobe ušlého zisku, ktorý by mal na základe
predmetnej zmluvy v prípade splnenia si všetkých zmluvných povinností žalovaného, t.j. jedná sa o ušlý
zisk minimálne do 31.3.2012.

3. Žalovaný v priebehu konania tvrdil, že aj keby sa žalobca nedopustil sfalšovania podpisu zákazníčky,
jeho konanie bolo voči žalovanému klamlivé s cieľom získať províziu za obchod, ktorý nesprostredkoval

a že praktiky žalobcu sú v rozpore so záväzkami obchodného zástupcu a sú na ujmu žalovaného. Podľanázoru žalovaného žalobca porušil viacero ustanovení zmluvy resp. obchodných podmienok, a preto
považoval za dôvodné odstúpenie od zmluvy s ním.

4. Na základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd konštatoval, že medzi stranami sporu
nebolo sporné uzavretie zmluvy o obchodnom zastúpení č. 012007051 zo dňa 20.6.2007. Spornou
bola skutočnosť, či došlo k platnému ukončeniu zmluvy úkonom žalovaného, a to listom zo dňa
16.3.2010 obsahujúcim odstúpenie od zmluvy, následne neplnenie si zmluvných povinností žalovaného
podľa zmluvy o obchodnom zastúpení a od toho odvodené odstúpenie od zmluvy o obchodnom

zastúpení žalobcom, pričom tieto okolnosti súd prvej inštancie skúmal na zistenie existencie podmienok
zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 Obchodného zákonníka.

5. Skúmajúc predpoklady vzniku škody podľa § 373 Obchodného zákonníka konajúci súd uviedol, že
protiprávnym konaním žalobcu malo byť podľa odstúpenia napodobenie podpisu zákazníčky J. D. dňa
20.11.2009 zo strany žalobcu. Ďalej uviedol, že nebolo sporné, že zmluvy zo dňa 20.11.2009 neboli

podpísané J. D.. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by osobne žalobca alebo osoba ním
poverená tieto zmluvy namiesto J. D. podpisovali, nebolo tiež preukázané, že by žalobca vedel o tom,
že by J. D.Á. nepodpísala predmetné zmluvy o pripojení a súvisiace zmluvy, a to pred odoslaním týchto
zmlúv žalovanému do evidencie.

6. Z výpovede J. D. mal prvoinštančný súd za preukázané, že táto bola v prevádzke žalobcu, aj keď
vtedy nič nepodpisovala, ale sa len informovala o podmienkach poskytovania služieb, keď pri výsluchu
pred policajným orgánom vypovedala, že u žalobcu na pobočke nikdy nebola. Ďalej považoval za
rozporné jej tvrdenie ohľadne zapojenia internetu, ktorý si mala zapojiť podľa výpovede pred policajným
orgánom sama a podľa výpovede na súde to mal byť technik. Rozpory je možné vysvetliť odstupom

času medzi jednotlivými výpoveďami a interpretáciou výpovede v zápisnici spísanej pred policajným
orgánom. Rozporné bolo aj tvrdenie žalobcu o podpisovaní predmetných zmlúv, ktoré je tiež možné
vysvetliť jednak odstupom času, jednak činnosťou, keď prichádzal do kontaktu s množstvom klientov
a rozporné bolo tiež tvrdenie o tom, že províziu prevzal, keď uvádzal aj, že províziu za obchod s J..
D. neprevzal. Ani rozpory vo výpovediach žalobcu a ani rozpory vo výpovediach J.. D. však nesvedčia

podľa názoru konajúceho súdu o vedomosti žalobcu o nepodpísaní predmetných zmlúv J.. D..

7. Ďalej konštatoval, že keďže svedok B. pracoval ako živnostník práve pre žalobcu a vykonával
technické úkony v byte J.. D., preto sa žalobca mohol dôvodne domnievať, že J.. D. je klientom, ktorého
získal, keď navyše predchádzajúca zmluva žalovaného s J.. D. sprostredkovaná AL NET L. Č. musela

byť zrušená z dôvodu nemožnosti poskytnúť dohodnuté plnenie. Žalobca teda vykonal iný rozsah práce
pre J.. D. ako sprostredkovateľ AL NET L. Č., jeho činnosť vykazovala odbornejší prístup, preto sa mohol
dôvodne domnievať, že J.. D.Á. je ním získaná klientka a provízia mu náleží, najmä keď informáciu o
spôsobe vykonania prác mal od svojho pracovníka B., aj keď nie zamestnanca.

8. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie za to, že odstúpenie od zmluvy o
obchodnom zastúpení nebolo dôvodné, bolo preto vykonané v rozpore so zákonom (§ 344 Obchodného
zákonníka), keď nebol naplnený dohodnutý dôvod na odstúpenie od zmluvy, a teda je ako právny úkon
neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

9. Žalobcovo odstúpenie od zmluvy vyhodnotil prvoinštančný súd za dôvodné, keďže bolo zrejmé, že
žalovaný nebude v budúcnosti poskytovať plnenie (§ 348 ods. 2 Obchodného zákonníka), pričom bez
tohto plnenia nie je žalobca spôsobilý vykonávať činnosť podľa zmluvy o obchodnom zastúpení č.
012007051 zo dňa 20.6.2007. Samotné porušenie zmluvných povinností žalovaným mal za podstatné
(§ 345 ods. 2 Obchodného zákonníka), keď vzhľadom na nespôsobilosť plnenia žalobcom v prípade

neplnenia žalovaným, musel žalovaný z obsahu zmluvy o sprostredkovaní rozumne predpokladať, že
žalobca nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy o sprostredkovaní.

10. Ohľadom nároku žalobcu na odstupné súd prvej inštancie uviedol, že toto bolo dohodnuté v súlade
s § 669 Obchodného zákonníka. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že neboli splnené podmienky, aby

právo na odstupné nevzniklo (§ 669a Obchodného zákonníka) a práve naopak boli naplnené všetky
podmienky na vznik odstupného tak, ako boli dohodnuté v zmluve o obchodnom zastúpení, považoval
konajúci súd žalobcom vznesený nárok na zaplatenie odstupného za dôvodný.11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. b), d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Uviedol, že uplatnil právo odstúpiť od zmluvy z dôvodu,
že žalobca vyhotovil a zaslal do evidencie žalovaného na spracovanie zmluvu o pripojení č. 9902623003

a súvisiace zmluvy zo dňa 20.11.2009, podpísané žalovaným zastúpeným žalobcom s napodobeným
podpisomúčastníka.Predmetnézmluvybolivyhotovenébezvedomiaasúhlasuúčastníkaskonkrétnymi
úkonmi a s použitím osobných údajov zo zákazníckych systémov žalovaného. Žalovaný prezentoval
názor, v zmysle ktorého je porušením povinnosti žalobcu s rovnakou relevanciou a závažnosťou ako
napodobenie podpisu účastníka aj umožnenie takého konania inej osobe resp. predloženie vadnej

zmluvy žalovanému. Účastník podpis zmluvy o pripojení so žalobcom a akékoľvek konanie smerujúce
k jej uzatvoreniu poprel. Podľa názoru žalovaného však možno vyvodiť, že osobné údaje účastníka
zo zákazníckych systémov žalovaného boli za účelom uzatvorenia zmluvy o pripojení spracované
neoprávnene a súčasne, že boli za týmto účelom použité, resp. zneužité prístupové údaje žalobcu
do týchto systémov. Nie je pritom rozhodné, či údaje spracoval pre svoje potreby a vo svoj prospech
žalobca alebo osoba ním poverená alebo spracovanie údajov a zneužitie prístupových informácií

žalobca umožnil neoprávnenej osobe. Rovnako nie je rozhodné, či takéto porušenie bolo s úmyslom či
vedomím žalobcu konať protiprávne. Žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal otázkou,
či také porušenie žalobcu a predloženie vadnej zmluvy o pripojení, spadá pod objektívnu zodpovednosť
žalobcu, pričom neposúdil v tomto smere skutkové zistenia a konanie žalobcu vyhodnotil iba z pohľadu
absencie preukázania subjektívnej stránky pri porušení záväzku. Žalovaný mal za to, že vzhľadom na

skutočnosť, že zodpovednosť žalobcu za porušenie jeho povinností pri sprostredkovaní konkrétneho
obchodu a pri uplatnení si nároku na províziu vzniká bez ohľadu na zavinenie, nemá rozhodnutie súdu
prvej inštancie oporu vo vykonaných dôkazoch ani v právnej úprave.

12. Odvolateľ ďalej uviedol, že žalobca simuloval uzatvorenie zmluvy o pripojení a spôsobil tak

žalovanému ujmu, a to materiálnu - v podobe provízie vyplatenej žalobcovi a zľavy poskytnutej
účastníkovi a tiež nemateriálnu, na obraze žalovaného v očiach zákazníka. Žalovaný mal za to,
že žalobca predložením vadnej zmluvy o pripojení nekonal dostatočne zodpovedne a svedomito pri
spravovaní obchodných príležitostí zastúpeného žalovaného a v súlade s jeho záujmami. Žalovaný
súčasne namietal, že konajúci súd skúmal dôvodnosť odstúpenia iba vo vzťahu na skutkové vymedzenie

a jeho odôvodnenie uvedené v oznámení o odstúpení žalovaného zo dňa 16.3.2015, pričom
porušenie povinností žalobcu má vzhľadom na obsah a povahu konkrétneho zmluvné vzťahu charakter
podstatného porušenia zmluvy, aj keby žalovaným tvrdený dôvod nebol naplnený. Vytýkal súdu prvej
inštancie, že neskúmal danosť dôvodu odstúpenia z okolností vyplývajúcich zo spisu, resp. z úradnej
povinnosti. Prípadné uvedenie dôvodov v odstúpení neznamená viazanosť súdu týmito dôvodmi,

rovnako neexistencia dôvodov odstúpenia uvedených v odstúpení nevylučuje platnosť odstúpenia z
iných existujúcich dôvodov.

13. K nároku žalobcu na výplatu provízií žalovaný uviedol, že odstúpením od zmluvy zásadne zanikajú
právaapovinnostizozmluvy,atedapoukončenízmluvydôvodnaplneniezozmluvyavyplatenieprovízií

odpadol.Ďalejuviedol,žepoukončenízmluvysanedápredpokladaťmajetkovýprospechžalobcuztitulu
provízií. Dodal, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca odstúpil od zmluvy pre porušenie zmluvného
záväzku žalovaným, ktoré zakladá právo na odstúpenie od zmluvy, právo na odstupné v zmysle § 669a
Obchodného zákonníka žalobcovi nevzniklo. Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný
navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne.

14. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

15. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je
potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

16. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodov pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalovaného dospel
k záveru, že „v konaní nebolo preukázané, že by osobne žalobca alebo osoba ním poverená tieto
zmluvy namiesto J. D. podpisovali a tiež nebolo preukázané, že by žalobca vedel o tom, že by J. D.
nepodpísala predmetné zmluvy o pripojení; samotná skutočnosť, že žalobca tieto zmluvy mal fakticky

k dispozícii a zasielal ich do evidencie žalovaného ešte neznamená, že vedel o spôsobe vykonávania
podpisu na týchto zmluvách“. Z uvedených skutočností následne vyvodil záver, že odstúpenie od zmluvy
o obchodnom zastúpení zo strany žalovaného nebolo dôvodné, a preto bolo vykonané v rozpore so
zákonom, keď nebol naplnený dohodnutý dôvod na odstúpenie od zmluvy. V tejto súvislosti odvolacísúd poukazuje na článok XIII. bod 3 b.3), b.12), b.13), v zmysle ktorého účinnosť zmluvy zaniká
odstúpením zo strany ST, ak sa prevádzkovateľ ZP dopustí klamlivého, neetického konania alebo
konania, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku voči ST, prípadne iného konania

spôsobujúceho ujmu ST, prevádzkovateľ používa alebo používal klamlivé alebo neetické podnikateľské
aktivity a prevádzkovateľ ZP sa dopustí konania, ktoré má za následok ohrozenie alebo poškodenie
dobrého mena ST. S poukazom na citovaný článok je nutné konštatovať, že je irelevantné zistenie, že
žalobca alebo osoba ním poverená nepodpísali zmluvu namiesto J. D. alebo že žalobca nevedel, že J. D.
zmluvu nepodpísala. V súvislosti so skúmaním dôvodov zakladajúcich právo žalovaného na odstúpenie

od zmluvy bolo potrebné vyhodnotiť, či celkové konanie žalobcu v tejto veci (zaevidovanie vadnej
zmluvy o pripojení do systému žalovaného prostredníctvom prístupových údajov žalobcu, prípadné
uplatnenie si provízie za túto zmluvu, ...) napĺňalo znaky klamlivého alebo neetického konania v zmysle
článku XIII. zmluvy o obchodnom zastúpení, prípadne znaky podstatného porušenia zmluvy podľa § 345
Obchodného zákonníka. V danom prípade nie je dôvodné zisťovať, či žalobca skutočne spornú zmluvu
o pripojení za účastníka podpísal.

17. Ohľadom odstupného súd prvej inštancie v závere napadnutého rozhodnutia konštatoval, že
toto bolo dohodnuté v súlade s § 699 Obchodného zákonníka a keďže neboli splnené podmienky,
aby právo na odstupné nevzniklo (§ 669a Obchodného zákonníka), považoval prvoinštančný súd
žalobcom vznesený nárok na zaplatenie odstupného za dôvodný. Odvolací súd konštatuje, že

napadnuté rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné, keď v odôvodnení absentuje odkaz na príslušné
ustanovenie zmluvy, v zmysle ktorého malo dôjsť k dohode o odstupnom medzi zmluvnými stranami.
Takisto ako nedostatočné možno označiť všeobecné konštatovanie konajúceho súdu, že „neboli splnené
podmienky, aby právo na odstupné nevzniklo (§ 669a Obchodného zákonníka)“.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že
súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní opätovne posudzovať, či sa žalobca v danom prípade dopustil
klamlivého, neetického konania alebo konania, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku voči žalovanému, prípadne iného konania spôsobujúceho ujmu žalovanému, ktoré by zakladalo

zmluvnýdôvodpreodstúpenieodzmluvyzostranyžalovaného.Povyriešeníotázkyplatnosti/neplatnosti
odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného bude skúmať dôvodnosť žalobcovho nároku.

19. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom
rozhodnutí o veci v súlade s § 396 ods. 3 CSP.

20. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).