Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 27, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/324/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108209126
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:5108209126.4

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevprávnejvecinavrhovateľa:JUDr.F.F.,bytomP.T.,N.,zastúpenéhoadvokátkou
JUDr. O. P., F., so sídlom Na F. č. XXX/XX, N. proti odporcom 1./ E. N., so sídlom M. XX, N., 2./
P. Q., 3./ X. H. - P. , 4./ O. riaditeľstvo F. N., o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 11. decembra 2014, č.k.
3C/10/2009-411, v senáte jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti - výroku o zamietnutí návrhu a súvisiaci výrok o náhrade
trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v záhlaví uvedeným rozsudkom po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu znovu
posudzoval opodstatnenosť uplatnenej námietky premlčania nároku navrhovateľa a dospel k záveru,
že k premlčaniu práva navrhovateľa nedošlo. Zaoberal sa zákonnými predpokladmi zodpovednosti

za neoprávnený zásah do osobnostnej sféry navrhovateľa. Dospel k záveru, že odňatím pracovných
diárov a vyhotovením fotokópie osobného spisu došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostnej
sféry navrhovateľa, avšak nie je zrejmé konaním koho. Subjektom občianskoprávnej zodpovednosti za
nemajetkovú ujmu podľa § 13 OZ môže byť fyzická osoba alebo právnická osoba. Za predpokladu,
že k neoprávnenému zásahu so osobnostnej sféry, ktorá je chránená osobnostným právom došlo
v rámci plnenia úloh právnickej osoby konaním tých fyzických osôb, ktoré v jej mene tieto úlohy

plnili ( napr. zamestnanec, člen) navonok voči tretím osobám zodpovedá právnická osoba. Tá však
nebude zodpovedať , ak pôjde o vybočenie z medzí plnenia úloh právnickej osoby jej zamestnancom
( exces). Voči postihnutému v takomto prípade zodpovedá priamo zamestnanec právnickej osoby ako
samostatne stojaci zodpovednostý subjekt. Stručne to možno vyjadriť tak, že za vlastnú iniciatívu
a za excesy zodpovedá konajúca osoba. Ide teda o subjektívnu zodpovednosť za nárok a nie
objektívnu zodpovednosť inštitúcií, ktoré mali možnosť manipulovať s materiálmi navrhovateľa. Nakoľko

navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, súd návrh voči odporcom v 1., 2. a 3. rade zamietol. Voči
odporcovi v 4. rade súd konanie zastavil z dôvodu, že navrhovateľ vzal voči nemu návrh späť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., keď odporcom v konaní úspešným
nepriznal náhradu trov konania. Súd vidí dôvody hodné osobitného zreteľa v tom, že ide o prípad keď
k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa došlo, avšak v konaní nebolo relevantne preukázané

konkrétne koho zavinením.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal v zákonnej procesnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie . Uplatňoval odvolacie dôvody podľa § 205
ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. spočívajúcich v nesprávnom skutkovom a právnom závere okresného súdu.

1. Okresný súd v podstate odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že síce došlo k neoprávnenému zásahu
do jeho osobnostných práv, ale za tento zásah nesie zodpovednosť konkrétna fyzická osoba, ideteda o subjektívnu zodpovednosť za jeho nároky. Namietal uvedený záver okresného súdu, ktorý
v okolnostiach veci neobstojí. Zodpovednosť za zásah do osobnostných práv je zodpovednosťou
občianskoprávnou a túto je potrebné vyvodiť z predpisov občianskeho práva. Táto zodpovednosť

je zodpovednosťou objektívneho charakteru, čo znamená, že občiansko-právna sankcia vzniká na
objektívnom základe, ktorá nevyžaduje zavinenie. V okolnostiach prejednávanej veci je nesporné, že
odporcovia majú objektívnu zodpovednosť a nie je jeho úlohou „pátrať“ po konkrétnom zamestnancovi
odporcov, ktorý konal nad rámec svojich povinností. Táto úloha patrí iným orgánom, aby zisťovali a
následne prípadne i potrestali páchateľa protiprávneho konania. Podľa jeho názoru, odporcovia by

niesli objektívnu zodpovednosť aj v tom prípade, ak by sa k jeho písomnostiam súkromnej povahy a k
osobnémuspisudostalaináosobamimozamestnancovodporcov,čovšak samotníodporcovia vylučujú
a pokiaľ ide o zamestnancov P. je takáto úvaha úplne vylúčená.
2. Do práva na súkromie možno zasiahnuť len, ak je takýto zásah legálny, legitímny, proporcionálny.
Legálny znamená, že štát môže do práva na súkromie zasiahnuť iba na základe zákona. V rámci
legality zásahu sa skúma, či k nemu došlo v súlade s platnými právnymi predpismi, či pritom sa

prihliada aj na to, či právny predpis bol verejne publikovaný a teda dostupný a či jeho následky boli
predvídateľné. Legitimita zásahu znamená, že do práva na súkromie možno zasiahnuť len vtedy, keď
je to v záujme štátu z dôvodov ochrany národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania
nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky, zabezpečenia hospodárskeho blahobytu krajiny
a v záujme jednotlivcov z dôvodu ochrany ich práv a slobôd. Proporcionalita zásahu znamená, že k

nemu možno prikročiť len vtedy, keď je to nevyhnuté a sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími
prostriedkami a iba v duchu požiadaviek kladených na demokratickú spoločnosť vyznačujúcu sa
pluralizmom, toleranciou a voľným duchom.

V prejednávanej veci je nesporné, že zásah do jeho osobnostných práv - súkromia bol nelegálny,

teda nemal oporu v žiadnom právnom predpise a za tejto situácie nie je potrebné skúmať legitimitu a
proporcionalitu zásahu.

3. V súvislosti so skutkovými okolnosťami, ktoré obsahuje napadnutý rozsudok, podľa názoru žalobcu
súd I. stupňa nekriticky prevzal nezmyselné, ba až absurdné tvrdenia žalovanej strany, ktorá spája

previerku, ktorá bola vykonaná v mesiaci november na Okresnom súde Žilina zo stratou pracovných
diárov žalobcu a nelegálnym vyhotovením kópie jeho osobného spisu. Žalobca zdôrazňuje, že
previerkováskupinavytvorenáexministromspravodlivostiJUDr.J.C.vykonalaprevierkusúdnychspisov
bez zákonného podkladu, pričom z previerky nikdy nebol vytvorený protokol o previerke. Tvrdenie, že
táto previerková skupina vykonala „nejakú bližšie nešpecifikovanú prehliadku na Okresnom súde Žilina

„ je absolútne nezmysel.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia v 2. a 3. Rade. Navrhli rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdiť. V rozsahu sa stotožňujú s názorom okresného súdu, ako aj s
odôvodnením jeho rozhodnutia a považujú ho za vecne správny . V ďalšej časti svojho vyjadrenia

k odvolaniu navrhovateľa, sa odporcovia zaoberajú zákonnými predpokladmi na úspech žaloby na
náhradu nemajetkovej ujmy v relutárnej forme ( § 13 ods. 12 a 3 Občianskeho zákonníka) a citujú z
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( sp. zn. 4 Cdo 144/2010, sp. zn. 4 Cdo 15/2003, sp.
zn. 5 Cdo 274/2007, sp. zn. 2 Cdo 163/2008 ). Podľa ich názoru, navrhovateľ žiadnym hodnoverným
spôsobom nepreukázal ním tvrdené skutočnosti neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti so vznikom

nemajetkovej ujmy a jej výšky, preto považujú rozsudok okresného súdu za správny.

K tvrdeniam navrhovateľa, cit: „ tvrdenie, že táto previerková skupina vykonala „ nejakú bližšie
nešpecifikovanú prehliadku na Okresnom súde Žilina“ je absolútny nezmysel „ odporca v 2. a 3.rade
uvádza, že previerka na Okresnom súde Žilina vykonaná bola, o čom bol súdu predložený dôkaz na

pojednávaní konanom dňa 4.9. 2014 ( fotokópia poverenia na vykonanie previerky na Okresnom
súde Žilina, fotokópia písomnosti vedúcej previerkovej skupiny adresovaný vtedajšiemu ministrovi
spravodlivosti SR a fotokópia úradného záznamu z dostavenia sa kontrolnej skupiny predsedovi
Okresného súdu Žilina ), preto odporcovi v 2. a 3 rade nie je známy dôvod, vyššie uvedených tvrdení
navrhovateľa. Navyše v samotnej písomnosti č.p. POZ-XXXXX-X/KFP-ÚOTČ - 2000 z 24.1.2001,

ktorú navrhovateľ predložil na podporu svojich tvrdení sa uvádza cit. „ V prílohe Vám zasielame
dôkazový materiál, ktorý P. doplnilo z podkladov Okresného súdu Žilina, Krajského súdu Žilina a vedúcej
previerkovej skupiny na OS Žilina v dňoch 8.-12.11.1999 ( viď prvá veta uvedenej písomnosti).Odporca v 2. a 3. Rade však považuje za nezmyselné tvrdenie navrhovateľa, že mu patrí náhrada
nemajetkovej ujmy a v ním uplatnenej výške len na základe jeho tvrdení bez predložení akýchkoľvek
hodnoverných dôkazov preukazujúcich tieto jeho tvrdenia a to tak vo vzťahu k samotnému zásahu ale

aj vo vzťahu k zodpovednému subjektu, ako aj vo vzťahu k preukázaniu vzniku nemajetkovej ujmy a jej
výšky. Odporcovia 2. rade a odporca v 3. rade majú teda za to, že navrhovateľ nepreukázal existenciu
nemajetkovej ujmy a v nadväznosti na to ani existenciu príčinnej súvislosti medzi nemajetkovou ujmou
a údajným zásahom do jeho osobnostných práv. Dôvody, pre ktoré podal navrhovateľ odvolanie nie súd
podľa odporcu v 2. a 3.rade relevantnými odvolacími dôvodmi. V ostatnom sa odporca v 2. a 3. rade

plne pridržiava predchádzajúcich ústnych prednesov a písomných vyjadrení.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
( ďalej len O.s.p.) a zistil, že z dôvodov podľa § 221 ods. 1 písmena h/ O.s.p. je potrebné rozsudok
okresnéhosúduzrušiťapodľaods.2citovanéhoustanoveniamuvecvrátiť naďalšiekonanie.Odvolanie
nebolo potrebné prejednať na pojednávaní v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p.

V prejednávanej veci navrhovateľ uplatňuje proti odporcom relutárny nárok na náhradu za
nemajetkovú ujmu podľa § 13 odsek 2 a 3 Občianskeho zákonníka. Svoj nárok skutkovo vymedzil
tak, že jeho pracovné diáre za roky 1997 a 1998 , ktoré mu boli ako sudcovi Okresného súdu Žilina
pridelené ako pracovná pomôcka, boli podrobené skúmaniu ich obsahu, vyhodnocovaniu ich obsahu,
a boli porovnávacím materiálom prípadnej grafologickej expertízy. Pracovné diáre si po skončení roka

odkladal do skrine v kancelárii Okresného súdu Žilina za obdobie od roka 1981 - 2005. Pri vypratávaní
kancelárie v závere roka 2005 v súvislosti s ukončením pôsobenia vo funkcii na uvedenom súde,
zistil že medzi odloženými diármi chýbajú pracovné diáre z rokov 1997 a 1998. Spôsob, akým sa
nakladalo s jeho pracovnými diármi sa objasnilo v priebehu konania v jeho inej občiansko-právnej
veci vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 15 Ct55/2003. Zistil, že originály jeho

pracovných diárov z rokov 1997 a 1998 sa nachádzajú ako dôkazy v spise Prezídia policajného zboru
č.p. PPZ - 0014309/KFP-VOTČ-2000. Pracovné diáre na jeho výzvu najskôr po negatívnych, resp.
nepresvedčivých informáciách vrátilo KR PZ ÚJKP Banská Bystrica dňa 31.5. 2007 so sprievodným
listom. Navrhovateľ tvrdil, že nikdy nebol vyzvaný k vydaniu veci dôležitej pre trestné konanie, nikdy
mu pracovné diáre neboli odňaté a nikdy nebola v priestoroch jeho kancelárie a v budove Okresného

súdu Žilina vykonaná domová prehliadka na základe príkazu sudcu. Nikdy mu ani nebolo doručené
rozhodnutie o vrátení veci - pracovných diárov z roku 1997 a 1998. Z korešpondencie policajných
orgánov nevyplýva, akým spôsobom získali jeho pracovné diáre z rokov 1997 a 1998 príslušné policajné
zložky. Podľa jeho názoru, prehliadka kancelárie sudcu bez príkazu na domovú prehliadku je zásahom
do jeho súkromia. Zo sprievodného listu z 24.1.2001 vyplýva, že polícia disponovala fotokópiami jeho

personálneho spisu v počte 156 strán. Podľa tohto sprievodného listu, fotokópia personálneho spisu
bola poskytnutá Krajským súdom v Žiline. Domnieva sa, že ide o nesprávnu formuláciu, pretože osobný
spis sudcu vedie jeho osobný úrad v súlade s § 25 zák. č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Z „ dodatku analýzy“ znovu vyplýva, že jeho osobný spis bol podrobený po nezákonnom vyhotovení
jeho fotokópíí skúmaniu políciou. Na základe uvedených skutkových tvrdení sa domáha súdnej ochrany

a žiada relutárnu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 200.000,- Sk - 6.638, 82 Eur.

Okresný súd najskôr zamietol návrh navrhovateľa, keď akceptoval námietku premlčania nároku, ktorú
uplatnili odporcovia.

Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu konštatoval, že uplatnený nárok navrhovateľa nie je
premlčaný, že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnosti, avšak podľa názoru okresného
súdu, odporcovia nemajú pasívnu vecnú legitimáciu, pretože zásah bol excesom zo strany konajúcej
osoby, ktorá za vlastnú iniciatívu a za excesy zodpovedá subjektívne a nejde o objektívnu zodpovednosť
inštitúcií, ktoré mali možnosť manipulovať s materiálmi navrhovateľa. V tomto smere navrhovateľ

neuniesol dôkazné bremeno.

S uvedeným právnym názorom okresného súdu sa odvolací súd nestotožnil.

Pri posudzovaní otázky, či ide o úkony právnickej osoby, prípadne exces konajúceho, je zásadne

potrebné vychádzať z toho, že do rámca činnosti právnickej ( fyzickej) osoby spadá predovšetkým
výkon zamestnania, plnenie služobných povinností a úloh vyplývajúcich z pracovného pomeru a úkony
s tým priamo súvisiace, príp. môže ísť o také iné činnosti ktorým nechýba miestny (priestorový) časový
a vecný ( vnútorný, účelový) vzťah k činnosti právnickej ( príp. fyzickej) osoby.O exces ide vtedy ak ide o činnosť pri ktorej konajúci sledoval vlastné záujmy, či potreby, prípadne
záujmy iných osôb. Z výsledkov doteraz vykonaného dokazovania však nevyplýva záver, že vzhľadom

na okolnosti veci ide o exces konajúceho za ktorý nie je zodpovedná právnická osoba. Nebolo totiž
preukázané, že konajúci sledoval vlastné záujmy, ale naopak diáre a osobný spis ( jeho fotokópie) boli
predmetom činnosti polície, teda aj konajúce osoby vykonávali činnosť v rámci realizácie kompetencií
polície a aj v prípade, ak na realizáciu boli prípadne použité iné osoby, ide tiež o zásah a zodpovednosť
právnickej osoby ( k tomu tiež NS SR 4Cdo 68/2014 zo dňa 26.11. 2015).

V prejednávanej veci je teda zrejmé, že za subjekt zásahu, t.j. subjekt, ktorý neoprávnene zasiahol
do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa nemožno považovať fyzickú osobu, ale právnickú osobu,
ktorá spôsobila zásah pri svojej činnosti.

Solidarita zodpovedností sa primárne uplatňuje pri zodpovednosti za škodu spôsobenú viacerými

subjektmi, ktoré sa vo vzájomnom pomere škodcov vyporiadajú podľa svojej účasti na spôsobení
škody, pričom právny režim ich solidárnej zodpovednosti sa uplatní bez ohľadu na právny režim ich
zodpovednosti, teda bez ohľadu , či ide o zodpovednosť subjektívnu alebo objektívu, špeciálnu alebo
všeobecnú. Niet dôvodu, aby sa tieto teoretickoprávne prístupy nevzťahovali aj na prípady, v ktorých
dôjde k ujme na osobných právach ( rozhodnutie NS SR zo dňa 11.2. 2016 sp. zn. 3Cdo 187/2013).

Vychádzajúczuvedeného,podľa názoru odvolaciehosúdu,vprejednávanejvecijepotrebnévychádzať
z toho, že ide o zásah do práva navrhovateľa na ochranu osobnosti, za ktorý sú zodpovední odporcovia
ako právnické osoby solidárne a ako konštatoval vo svojom rozhodnutí okresný súd z výsledkov
dokazovania, ide o neoprávnený zásah z dôvodov tam uvedených.

Zostáva preto posúdiť a rozhodnúť o tom, či sú tu dané okolnosti významné pre priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úlohou súdu je v prvom
rade zistiť mieru závažnosti zásahu do práva na ochranu osobnosti, t.j. overenie toho, či k nemu došlo
v značnej miere. Finančná forma zadosťučinenia je právnym inštitútom do istej miery výnimočného

charakteru, ,ktorý sa uplatní len za splnenia zákonom stanovených predpokladov. Určujúcim je
predovšetkým zistenie, či v konkrétnom prípade ide o nemajetkovú ujmu vzniknutú v osobnostnej sféry
fyzickej osoby, ktorú táto fyzická osoba objektívne, vzhľadom na povahu , intenzitu , trvanie a rozsah
pôsobenia nepriaznivého následku, môže pociťovať a považovať ako závažnú.

Pri určení výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch sa všeobecne vychádza z toho, že výšku nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je možné zisťovať značne obtiažne. Uplatňuje sa postup podľa
§ 136 O.s.p. a súd túto výšku určí podľa svojej úvahy, avšak aj tá podlieha hodnoteniu. Základom
analýzy podľa tohto ustanovenia je preto zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť úvahy
na určitom kvantitatívnom posúdení základných súvislostí posudzovaného prípadu.

Úlohou okresného súdu v novom konaní bude preto z uvedených aspektov sa zaoberať
opodstatnenosťou uplatneného nároku na relatárnu náhradu nemajetkovej ujmy a jej výškou ( § 13
ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka) , pričom dôkazné bremeno preukázať, ako pociťoval a prežíval
nepriaznivý následok zásahu odporcov, zaťažuje navrhovateľa.

Okresný súd v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov celého konania. ( § 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .