Rozsudok Judgement was issued on Friday, October 27, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/169/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210267
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116210267.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: T. H., A..

XX.XX.XXXX, trvale bytom A. H. XXX/X, XXXX XX F. A. Q., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko,
Advokátska kancelária so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: Consumer Finance
Holding, a.s., Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpený: Beňo &
partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, v konaní o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 69,29 EUR takto

r o z h o d o l :

I. žalobu z a m i e t a ,

II. z a s t a v u jkonanie v časti o návrhu žalovaného na prerušenie konania,

III. p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 16.05.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 69,29 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému do zaplatenia a nahradiť trovy

konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.
V rámci žaloby poukázala na to, že na základe zmluvy zo dňa 22.12.2011 jej bola poskytnutá pôžička vo
výške 300 EUR, ktorú sa zaviazala splatiť v 60 splátkach po 9,36 EUR mesačne s tým, že celková suma
pôžičky predstavuje 542,88 EUR, ročná úroková sadzba 28,22 %, RPMN 28,22 %, priemerná RPMN
45,66 %, termín konečnej splatnosti 12/2016. Vzhľadom na to, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva
musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a to:
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k). Keďže táto náležitosť

absentuje, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. zákona.
Zo žaloby zároveň vyplýva, že priemerná úroková miera úverov so splatnosťou 1 - 5 rokov v decembri
roku 2011 predstavovala výšku 10,87 % ročne, z čoho vyplýva, že úrok stanovený veriteľom je takmer 3-
násobne vyšší, pričom výška úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, nakoľko v opačnom prípade sa jedná o neplatný právny úkon. V danom prípade
sa teda jedná o absolútne neplatnú zmluvu. Z týchto dôvodov teda žalobkyňa navrhla uložiť žalovanému
povinnosť vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 69,23 EUR, keďže túto sumu žalovaný prijal bez

právneho dôvodu. Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobkyňa sa o skutočnosti, že sa žalovaný na jej úkor
bezdôvodne obohatil dozvedela od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS v mesiaci december roku
2015. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej lehote poukázala na to, že súdy opakovane posúdili konaniedodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo ako úmyselné konanie vedúce k ich bezdôvodnému
obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že predmetná zmluva obsahuje
zákonné náležitosti, citoval ustanovenia všeobecných obchodných podmienok, z ktorých okrem iného
vyplýva, že pokiaľ v zmluve nie je uvedené inak, v splátkach je zahrnutý dohodnutý úrok a príslušná
časť istiny, pričom suma splátok je stanovená v zmluve o pôžičke. Zároveň poukázal na to, že žalobkyňa
prehlásila, že sa pred podpísaním zmluvy oboznámila s podmienkami zmluvy, ako aj všeobecnými

obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že prvá splátka spotrebiteľského úveru
sa stala zročnou dňa 20.01.2012 a dňa 20.11.2012 bol predmetný spotrebiteľský úver predčasne
splatený. Žalovaný poukázal na to, že pre začiatok plynutia objektívnej 3-ročnej premlčacej lehoty podľa
§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci deň, kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia
skutočne (fakticky) došlo. Na druhej strane pre plynutie subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 ods.

1 Občianskeho zákonníka je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade dozvedel o
tom, že došlo na jeho úkor z bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal. V danom prípade sa vzhľadom
na to, že celý úver bol zaplatený 20.11.2012 premlčal nárok žalobkyne najneskôr dňa 20.11.2015.
V súvislosti s úrokovou sadzbou vo výške 28,22 % ročne žalovaný citoval ustanovenie § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka a poukázal na to, že táto výška predstavuje ročnú odplatu a keďže úver poskytol

ako nebankový subjekt, má za to, že táto nie je v rozpore s dobrými mravmi.

3. Zo zmluvy uzavretej stranami sporu dňa 22.12.2011 vyplývajú údaje tak, ako ich uviedol žalobca v
žalobe. Prílohou žaloby je taktiež prehľad splácania predmetného úveru, z ktorého vyplýva, že úver bol
predčasne splatený dňa 20.11.2012.

4. Z prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 04.01.2016 vyplýva, že do
sídla združenia sa v mesiaci december roku 2015 dostavila žalobkyňa, ktorá združenie oslovila, aby jej
pomohli s úvermi od nebankových spoločností a bánk a so zastupovaním na súde, kde už prebiehajú
konania, pričom združenie ju informovalo, že je potrebné zabezpečiť všetky podklady týkajúce sa úverov,

teda zmluvy a prehľady platieb. Po zabezpečení podkladov sa uskutočnilo opakované stretnutie a
po oboznámení sa s dokladmi, ju združenie informovalo o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, o
neprimeraných odplatách, o úrokoch za úvery, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, o rozhodnutiach
súdov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, o smernici Rady EHS 93/2013, o judikatúre súdneho dvora
európskej únie.

5. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak
sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za
tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

6. Keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, súd sa prioritne zaoberal
posúdením dôvodnosti tejto námietky. Subjektívna lehota v zmysle vyššie citovaného zákonného
ustanovenia plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení, teda
o jeho výške, ako aj o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. V tomto ohľade je nepochybné, kto

má byť povinným subjektom, teda subjektom, ktorý sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a
taktiež medzi stranami sporu nebola sporná výška bezdôvodného obohatenia. Podstatnou okolnosťou
je skutočnosť, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz, teda v danom prípade kedy sa žalobkyňa
dozvedela o bezdôvodnom obohatení, pričom túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy
žalobkyňa získala vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť toto bezdôvodné

obohatenie, pričom v tomto ohľade nie sú podstatné jej právne znalosti, teda či vedela o príslušnej
právnej úprave, resp. judikatúre súdov. Vyššie uvedený záver je v súlade s judikatúrou najvyššieho
súdu, napr. rozhodnutia sp. zn. 26Cdo/785/2011, 1Cdo/67/2011, 28Cdo/685/2011, 28Cdo/3977/2007,
33Odo/306/2005, 33Odo/528/2006. Z týchto rozhodnutí okrem iného vyplýva, že vedomosťou podľa §107 ods. 1 OZ sa nemyslí znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno vyvodiť
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Nie je teda významné, či oprávnený má také známosti,
aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. V danom prípade sa žalobkyňa o

skutkových okolnostiach dozvedela 20.11.2012, kedy predčasne zaplatila celý úver a nie je možné
akceptovať údaj uvedený v žalobe, z ktorého vyplýva, že sa o skutočnosti, že sa žalovaný na jej
úkor bezdôvodne obohatil dozvedela až v decembri roku 2015 od Združenia HOOS, nakoľko, pokiaľ
by sa mala subjektívna vedomosť posúdiť takýmto spôsobom, tak oprávnený subjekt by si mohol v
podstatesvojvoľneprispôsobiťpočiatokplynutiasubjektívnejlehotytak,abyjehonároknebolpremlčaný.

Vzhľadom na to, že žaloba bola súdu podaná až 16.5.2016 a 2-ročná subjektívna lehota uplynula
20.11.2014, je tento nárok premlčaný
Súd má zároveň za to, že aj počiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty je potrebné odvíjať od
zaplatenia úveru, teda od 20.11.2012, teda keďže v danom prípade nebol nárok uplatnený do 20.11.2015
a žaloba bola súdu podaná 16.05.2016, je tento nárok premlčaný aj z dôvodu uplynutia 3-ročnej
objektívnej lehoty a teda žalovaný dôvodne vzniesol námietku premlčania.

7. Žalobkyňa v rámci žaloby poukázala na to, že na daný právny vzťah je potrebné aplikovať 10-
ročnú premlčaciu lehotu, keďže sa jedná o úmyselné bezdôvodné obohatenie a to s poukazom na
to, že žalovaný poskytuje úvery už dlhodobo a vo veľkom množstve, čo vylučuje inú možnosť ako
to, že žalovaný sa na úkor spotrebiteľov obohacuje úmyselne, pričom je vylúčené, aby žalovaný ako

profesionál v poskytovaní úverov nepoznal spotrebiteľské právo. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,
že dôkazné bremeno ohľadom preukázania úmyslu je v danom prípade na žalobkyni. Podľa názoru súdu
vpodstateaniniejemožnépreukázať,abyžalovanýkonalformoupriamehoúmysluaonepriamyúmysel
ide vtedy, ak sa žalovaný nechcel priamo bezdôvodne obohatiť, ale pre prípad, že k tomu dôjde bol s
tým uzrozumený. Žalobkyňa v rámci odôvodnenia žaloby poukázala na to, že úver sa má považovať za

bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie uvedenia výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že z hľadiska hospodárnosti konania sa, ako
už bolo konštatované, prioritne zaoberal posúdením vznesenej námietky premlčania a nezaoberal sa
už z tohto dôvodu posúdením skutočnosti, či zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti, pričom
podľa názoru súdu, pokiaľ by aj zmluva neobsahovala náležitosť uvedenú žalobkyňou, nemožno z

toho podľa názoru súdu vyvodiť záver o tom, že by žalovaný konal úmyselne a v podstate takýmto
spôsobom išiel sám proti sebe v tom zmysle, že pokiaľ neuvedie určité náležitosti, hrozí mu to riziko, že
úver môže byť vyhlásený za bezúročný a bez poplatkov a v takomto prípade žalovaný z poskytnutého
úveru nebude žiadnym spôsobom profitovať. Ako už ale bolo konštatované, dôkazné bremeno ohľadom
preukázania úmyslu žalovaného je na žalobcovi, ktorý v tomto ohľade, podľa názoru súdu neuniesol

dôkazné bremeno (neprodukoval žiadne dôkazy), preto súd nevychádzal z 10-ročnej premlčacej lehoty
a táto skutočnosť ani nie je na základe vyššie uvedeného posúdenia významná, keďže už uplynula 2-
ročná subjektívna lehota. Totožný záver zaujal napr. aj Krajský súd v Banskej Bystrici (13Co/90/2015,
14Co/1128/2014, 17Co/968/2013), resp. Krajského súdu v Prešove (15Co/207/2015).
Vzhľadom na to, že objektívna trojročná premlčacia lehota, ako aj dvojročná subjektívna premlčacia

lehota v danom prípade začali plynúť dňa 20.11.2012 a žaloba v tejto veci bola súdu podaná až dňa
16.5.2016, súd žalobu z dôvodu vznesenej námietky premlčania zamietol.

8. Vyššie uvedené závery vyplývajú napr. aj z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.
zn. 17Co/372/2015, z ktorého okrem iného vyplýva: „Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti

navrhovateľky o tom, že odporcovi uhrádza platby nad rámec poskytnutej istiny je významné, kedy
navrhovateľka preukázateľne získala informácie, na základe ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok
o tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej zmluvy presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej
zo strany odporcu. Tým, že splátky úveru uhrádza sám dlžník v jemu známej výške, je možné úsudok
o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine urobiť na základe jednoduchého matematického

výpočtu. Preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne
s okamžikom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvý krát preplatí.
Vzhľadom na uvedené nebol správny záver okresného súdu, že navrhovateľka sa o bezdôvodnom
obohatení na strane odporcu dozvedela až pri návšteve právneho zástupcu. Vedomosť dlžníka o
bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez

poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v
okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny“.9. Obdobný záver vyplýva napr. aj z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/216/2016, ktorý
poukázal na to, že: „Okresný súd nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol pre
premlčanie s poukazom na to, že v danom prípade došlo k uplynutiu subjektívnej premlčacej doby pred

podaním žaloby. Pokiaľ žalobca začiatok plynutia premlčacej doby spájal s kontaktom s občianskym
združením na ochranu spotrebiteľa, sú jeho odvolacie námietky nedôvodné. Pre začiatok plynutia 2-
ročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy sa oprávnený subjekt v konkrétnom
prípade dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal.
Rozhodujúci je moment, kedy sa oprávnený subjekt dozvie také okolnosti, ktoré sú relevantné pre

uplatnenie jeho práva na súde. Touto vedomosťou sa rozumie znalosť takých okolností, z ktorých
možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť, nie znalosť právnej kvalifikácie. Okolnosti,
za ktorých sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, sú uvedené priamo v
zákone (vo vzťahu k prejednávanému prípadu je to zákon č. 258/2001 Z. z.). Vedomosť žalobcu ako
spotrebiteľa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti jeho úveru je preto potrebné spájať s touto skutočnosťou,
t.j. s vedomosťou o existencii zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko ho nemôže ospravedlňovať to, že o

tomto zákone eventuálne nevedel. Viazať začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na okamih
kontaktu žalobcu s občianskym združením, od ktorého sa žalobca mal dozvedieť o tom, že úver
poskytnutý žalovaným je bezúročný a bez poplatkov a že z tohto dôvodu sa žalovaný mal na jeho
úkor bezdôvodne obohatiť, by bolo neprimeranou ochranou práva vybočujúcou z účelu a právneho
významu ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Subjektívna 2-ročná premlčacia doba na vydanie

bezdôvodného obohatenia teda začala žalobcovi plynúť prvým dňom začatia splácania prvej splátky a
následne splatením každej ďalšej splátky až nakoniec splatením poslednej splátky. Poslednú splátku
na plnenie zo zmluvy č. 5331512 zo dňa 10.12.2007 uskutočnil žalobca dňa 14.03.2008 a na zmluvu
č. 5331360 zo dňa 22.01.2013 dňa 10.12.2007. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žalobného
návrhu, t. j. dňa 06.10.2010 bol už nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčaný a

ak zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania, táto bola vznesená dôvodne. Vzhľadom
na uplynutie subjektívnej premlčacej doby sú potom úvahy žalobcu o dĺžke objektívnej premlčacej doby
pre posúdenie danej veci irelevantné“.

10. Žalovaný navrhoval zároveň prerušenie konania, avšak keďže v priebehu konania zobral tento návrh

na prerušenie konania späť, súd v tejto časti konanie zastavil.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom
úspešnému žalovanému priznal voči neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom

rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).