Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 22, 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717201043
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6717201043.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu H.

R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F. XXX, XXX XX F., právne zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom
Ivanom, advokátska kancelária so sídlom Dukelských hrdinov 22, 960 01 Zvolen, proti žalovanej U. Y.,
X.. XX.XX.XXXX, V. L. F. XXX, XXX XX F., právne zastúpenej advokátkou JUDr. Ľubicou Flíderovou,
advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, o určenie spoluvlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že žalobca j e podielovým spoluvlastníkom v 1/3-tine parcely registra “C“ evidovanej
na katastrálnej mape parcelné číslo 386/2, o výmere 129 m2, trvalé trávne porasty, nachádzajúcej

sa v katastrálnom území F., B. N. S. Ú. G., S. F., X. Z. Č.. XXX J. F. Ú. F., S. F., S. G., dotknutého
spoluvlastníckeho podielu žalovanej.

II. Žalobca n e m á n á r o k voči žalovanej na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.01.2017, ktorá bola doručená súdu dňa 30.01.2017 domáhal voči
žalovanej určenia, že je podielovým vlastníkom v 1/3-tine parcely registra “C“ evidovanej na katastrálnej
mape parcelné číslo 386/2, o výmere 129 m2, trvalé trávne porasty, nachádzajúcej sa v katastrálnom
Ú. F., B.R. N. S. Ú. G., S. F., X. Z. Č.. XXX pre katastrálne územie F., S. F., S. G. (ďalej len „pozemok“),

ktorého súčasným formálne zapísaným spoluvlastníkom na dotknutom LV je žalovaná. Žalobu odôvodnil
tým, že žalovaná je podľa zápisu v katastri nehnuteľností zapísaná ako podielová spoluvlastníčka v 2/3-
tináchtohtopozemku.Vlastníctvožalovanej(pôvodnenadobudnutédobezpodielovéhospoluvlastníctva
manželov) k tomuto pozemku bolo zapísané v katastri nehnuteľností na predmetnom LV na základe
kúpnej zmluvy č. V827/01, ktorej prílohou bol geometrický plán č. 76/2001 vyhotovený A.. P.. Pred
vykonaním vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k tomuto pozemku na základe kúpnej
zmluvy bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako spoluvlastník v 1/3-tine parcely registra "E" parcelné

číslo 1264, ostatné plochy, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Klokoč, ktorého spoluvlastníkom
je doposiaľ v 1/3-tine (ďalej len „pozemok parc.č. 1264“). Pozemok parc.č. 1264 bol pôvodne poľnou
cestou, keď tento si vlastníci 3 domov vyčlenili (každý zo svojich pozemkov) a vlastnili každý v podiele
1/3-tine. Túto pôvodne poľnú cestu títo využívali na prístup ku svojim nehnuteľnostiam. V neskoršej
dobe bola vytvorená nová cesta a hranice tejto pôvodnej poľnej cesty v teréne zanikli. Nezaniklo však
spoluvlastnícke právo k nej. Na vonkajšej hranici tohto pozemku si pri svojom dome rodina E. R., X..
XX.XX.XXXX, V. L. F. XXX, XXX XX F. postavila oporný múr. V čase nadobudnutia vlastníckeho práva

žalovanej a jej manžela k pozemku parc.č. 386/2 došlo teda formálne tiež k nadobudnutiu vlastníckeho
práva k jeho spoluvlastníckemu podielu na pozemku parc.č. 1264, keďže tento pozemok resp. jeho časť
bol geometrickým plánom vyhotoveným A.. P. č. 76/2001 označený ako pozemok parc.č. 386/2 o výmere
129 m2, trvalé trávne porasty, hoci on nebol účastníkom kúpnej zmluvy a ani na prevod nedal súhlas.Okresný úrad Detva, odbor katastrálny, v liste zo dňa 17.01.2016 potvrdil, že spoluvlastnícke právo k
pozemku J..Č.. XXXX E. Y. X. Z. Č.. XXX J. F. Ú. F. (pôvodná pozemnoknižná parc.č. 1264 je totožná
so súčasnou parc.č. EKN 1264), pričom zvyšná jej výmera je identická s parc.č. CKN 386/2.

2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 08.092017, ktoré bolo doručené súdu dňa 11.09.2017 k žalobe uviedla,
že ju žiada v celom rozsahu zamietnuť. Na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 10C/46/2008 sa vedie
konanie v jej právnej veci, kde vystupuje ako žalobkyňa, proti žalovanému E. R., X.. XX.XX.XXXX, o
odstránenie plota, s protižalobou žalovaného E. R., X.. XX.XX.XXXX voči nej o zrušenie podielového

spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, keď predmet sporu sa dotýka rovnako nehnuteľností zapísaných
na Z. Č.. XXX, F. Ú. F.. Toto konanie je prerušené do právoplatného skončenia tohto konania. Na
základe stavebného povolenia, ešte so svojim nebohým manželom E. Y., postavila v 60.-tych rokoch 20.
storočia rodinný dom číslo súpisné XXX Y. F. a v 80.-tych rokoch k nemu vystavali prístavbu. Z dôvodu
umiestnenia žumpy pred ich rodinným domom už v roku 1989 prikúpili pozemok od C. J., K.. F. v hodnote
20,- Kčs za 1 m2, pričom tento pozemok mal slúžiť na prístup k žumpe za ich rodinným domom. Kúpnu

zmluvu však písomne vyhotovili až v roku 2001 nakoľko v tomto čase J.Ú. C. J., K.. F. bola už nebohá.
Preto kúpna zmluva bola uzatvorená s jej právnymi nástupcami. Išlo o kúpnu zmluvu č. V827/2001, ktorá
bola vyhotovená na základe zamerania geometrickým plánom č. 76/2001 vyhotoveného A.. P., ktorý bol
aj overený príslušným úradom. Predmetom kúpnej zmluvy bola novovytvorená parc.č. 386/2, o výmere
129 m2, trvalý trávnatý porast, ktorá vznikla odčlenením z pôvodných pozemkov, a to z parc.č. KN 384

bolo odčlenených 19 m2 a z parc.č. KN 386 bolo odčlenených 110 m2, keď obidve parc.č. boli vedené na
Z. Č.. XXX, F. Ú. F.. Je nesporné, že tak nemala dôvod pochybovať o tom, že vlastníkom resp. právnym
predchodcom kupovaných nehnuteľností, teda aj pozemku, ktorý je predmetom sporu bola C. J., K..
F., X.. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, X. L. F. XXX. Pri kúpe bola tak dobromyseľná.
Na Okresnom súde sa viedlo konanie i pod sp.zn. 12C/149/2003 v ktorom konaní žalobcom bol E. R.,

X.. XX.XX.XXXX a spol., proti nej ako jedným zo žalovaných, keď popri nej boli žalovaní i Y. H. C. S.
O., právni nástupcovia po nebohej C. J., od ktorej pôvodne sporný pozemok kúpila. Už v tomto konaní
bolo vykonané dokazovanie a zisťovanie, keď v tejto súvislosti poukázala na odôvodnenie rozsudku
Okresného súdu Zvolen sp.zn. 12C/149/2003 zo dňa 14.02.2008, kde súd konštatoval, že zo spisu v
dedičskej veci po nebohej C. J., K.. F., po ktorej dedičské konanie bolo vedené na Okresnom súde

Zvolen pod sp.zn. D/806/94 vyplýva, že C. J., K.. F., J. J. Y. H. C. S. O. vlastnila nehnuteľnosti zapísané
v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX, F. Ú. F., okrem iných aj pôvodnú pozemnoknižnú parc.č. 1265, Z.
J. J., keď ju nadobudla právnym titulom kúpy dňa 12.02.1934. Z identifikácie, ktorá bola vypracovaná v
dedičskom konaní vyplynulo, že táto zodpovedá podľa stavu v katastri nehnuteľností parcelám č. 384,
385 a 386. Parcely parc.č. KN 386 a 386/1 zodpovedali parc.č. zapísanej pod pozemnoknižným parc.č.

1265, vo vložke č. 154, katastrálne územie F., kde mali byť zapísaní ako spoluvlastníci v 1-ici Y. H. C.
S. O. ako právni nástupcovia nebohej C. J., K.. F.. Vzhľadom na tieto skutočnosti považovala tvrdenia
žalobcu za nepresvedčivé, nejednoznačné a teda také, ktoré spochybňujú samotnú žalobu a vyvracajú
jej dôvodnosť.

3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.10.2017, ktoré bolo doručené súdu dňa 23.10.2017 na predmetné
vyjadrenie žalovanej uviedol, že konanie vedené pred Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 10C/46/2008
je pre toto konanie nepodstatné. Pokiaľ žalovaná poukazuje na konanie vedené pred Okresným súdom
Zvolen pod sp.zn. 12C/149/2003, na rozdiel od nej má za to, že v danom konaní bolo nesporne
preukázané, že pozemok, t.č. vedený ako parcela parc.č. CKN 386/2 je pozemkom vytvoreným výlučne

z pôvodného pozemku, parcely PKN (EKN) parc.č. 1264. Tento názor vyslovil vo svojom rozsudku aj
odvolací súd, ktorý rozhodoval vo veci Okresného súdu Zvolen sp.zn. 12C/149/2003, keď ide o rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 13Co/45/2008-377 zo dňa 24.06.2008.

4. Žalovaná na predmetné vyjadrenie žalobcu vo vyjadrení zo dňa 06.12.2017, ktoré bolo doručené

súdu dňa 07.12.2017 uviedla, že pre spravodlivé rozhodnutie predmetnej veci musí súd jednoznačne
vyhodnotiť, či spolu s nebohým manželom kupovala novovytvorenú parc.č. CKN 386/2, trvalý trávnatý
porast o výmere 129 m2 od vlastníka, alebo od nevlastníka tohto pozemku. Opätovne poukázala na to,
že v čase kúpy sporného pozemku bola jednoznačne dobromyseľná. Nemala žiadne pochybnosti o tom,
že predávajúci, resp. ich právni predchodcovia sú vlastníkmi pozemku parc.č. PKN 1265, keď stav bol

úradne evidovaný na príslušnom úrade, a bol platne zakreslený v geometrickom pláne A.. P., ktorý slúžil
ako podklad kúpnej zmluvy č. V827/2001, ktorý bol úradne overený príslušným katastrálnym úradom.
V tejto súvislosti poukázala na Nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.03.2016 I ÚS 549/2015. Ústavnýsúd v tomto náleze pripustil nadobudnutie nehnuteľností od nevlastníka, ak nadobúdateľ nehnuteľností
je dobromyseľný.

5. V podaní zo dňa 10.04.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 13.04.2018 žalovaná v priebehu súdneho
konania oznámila súdu, že uznáva nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, keď zistil tento skutkový a právny stav:

7. Podľa výpisu z Z. Č.. XXX, F. Ú. F., S. F., S. G., zo dňa 29.01.2017 žalovaná je zapísaná pod BLV 1
ako spoluvlastníčka v 2/3-tinách pozemku parc.č. CKN 386/2 o výmere 129 m2, trvalé trávne porasty.
Ako spoluvlastník v 1/3-tine pod BLV 2 je zapísaný E. R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F. XXX, XXX XX F..

8. Podľa výpisu z LV č. 344 pre katastrálne územie F., S. F., S. G., zo dňa 26.01.2017 žalobca je zapísaný
pod BLV 1 ako spoluvlastník v 2/6-tinách t.j. v 1/3-tine pozemku parc.č. EKN 1264, o výmere 109 m2,

ostatné plochy.

9. Podľa vyjadrenia Okresného úradu Detva, katastrálny odbor, zo dňa 17.01.2016 vlastnícke práva
k pozemnoknižnej parcele parc.č. 1264 sú vedené na LV č. 344, katastrálne územie F. ako k parcele
registra „E“ parc.č. 1264, zvyšná výmera pozemnoknižnej parc.č. 1264 je identická s parcelou parc.č.

CKN 386/2, ktorá je vedená na LV č. 877, katastrálne územie F.. V roku 1980 boli vlastnícke práva k
pozemnoknižnej parcele parc.č. 1264, poľná cesta „J. J.“ o výmere 294 m2 zapísané v pozemnoknižnej
vložke č. 254, katastrálne územie F.. V operáte katastra nehnuteľností, t.j. v mape vtedy evidencie
nehnuteľností (EN) bola táto parcela identická s parcelou EN parc.č. 1264, taktiež o výmere 294 m2
a súbore popisných informácii bola táto parcela bez listu vlastníctva. Nakoľko zákres hraníc parciel

v mape EN nezohľadňoval vo väčšine prípadov skutočný stav v teréne, v roku 1987 boli v operáte
katastrálneho územia Klokoč prevzaté výsledky obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním, čím
vznikol nový súbor popisných informácii KN a súbor geodetických informácii KN. Novým mapovaním bol
zameraný skutočný stav v teréne, pričom pôvodná parc.č. EN č. 1264, cesta, nebola zameraná, pretože
v teréne neboli jej hranice znateľné (cesta v skutočnosti neexistovala). Jej plocha sa stala súčasťou

novozameraných parciel č. 386, č. 384, č. 388, č. 389 a č. 391, čo však nie je možné presne určiť,
pretože pre celú pôvodnú pozemnoknižnú parcelu parc.č. PKN 1264 nebol vytvorený geometrický plán
na obnovu jej pôvodných hraníc.

10. Kúpnou zmluvou č. V827/01 zo dňa 03.09.2001 žalovaná v tom čase ešte so svojim žijúcim H.U.

E. Y., X.. XX.XX.XXXX ako kupujúci nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celosti
pozemok parc.č. KNC 386/2, trvalé trávne porasty o výmere 129 m2 od predávajúcich Y. H., K.. J.S.,
X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXX C. S. O., X.. XX.XX.XXXX, L. V.. Táto parcela vznikla ako novovytvorená
podľa geometrického plánu č. 76/2001, ktorý bol vyhotovený dňa 25.08.2001 A.. U. P.. Táto parcela
vznikla odčlenením dielu 1 o výmere 19 m2 od KNC parcely parc.č. 384, trvalý trávny porast o výmere

590 m2 a dielu 2 o výmere 110 m2 od KNC parcely č. 386, trvalý trávny porast, o výmere 689 m2,
katastrálne územie F., ktoré parcely v tom čase boli zapísané na Z. Č.. XXX. Kupujúci predávajúcim
vyplatili kúpnu cenu za predmet prevodu 2.580,- Sk (85,64 Eur). V čase prevodu parcely parc.č. KNC
384 a parc.č. KNC 386 k.ú. F. L. B. X. Z. Č.. XXX ako spoluvlastníctvo predávajúcich Y. H. Y. 1.-A.
C. S. O. v 1-ici. Podľa geometrického plánu č. 76/2001 vyhotoveného dňa 25.08.2001 Ing. U. P., ktorý

táto autorizačne overila dňa 27.08.2001, pričom geometrický plán bol úradne overený dňa 30.08.2001 i
Okresným úradom v Detve, katastrálnym odborom pod č. 336/2001 novovytvorená parc.č. KNC 386/2,
trvalé trávne porasty o výmere 129 m2 vznikla reálnym odčlenením od pôvodných parciel KNC parc.č.
384, od ktorej bola odčlenená výmera 19 m2 a od parc.č. KNC 386, od ktorej bola odčlenená výmera
110 m2. Kúpna zmluva bola odvkladovaná rozhodnutím Okresného úradu v Detve, katastrálny odbor

pod č. V827/2001 dňa 30.11.2001.

11. Podľa darovacej zmluvy so zriadením práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktorá bola
uzatvorená dňa 18.07.2001 vo forme notárskej zápisnice č. N112/01, Nz102/01 v Notárskej kancelárii
Mgr. Dariny Beranovej, notárky so sídlom Záhradná 6, Detva žalobca sa stal spoluvlastníkom titulom

daru spolu v 1/3-tine pozemku parc.č. EKN 1264, ostatná plocha a výmere 294 m2, katastrálne územie
Klokoč, zapísanom na LV č. 344. Darovacia zmluva sa týkala i iných nehnuteľností, ktoré však nie
sú predmetom sporu. Na základe tejto darovacej zmluvy bol povolený vklad vlastníckeho práva resp.spoluvlastníckeho práva na žalobcu Okresným úradom v Detve, katastrálnym odborom pod č. V705/01
dňa 16.10.2001.

12. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 10C/46/2008 súd zistil, že v tomto konaní sa žalobkyňa
domáha voči E. R., X.. XX.XX.XXXX, V. L. F. XXX ako voči žalovanému odstránenia plota a skládky
odpadov z pozemku, ktorý je predmetom sporu, keď žalobu podala na súde dňa 29.12.2008. V
tomto konaní súd uznesením č.k. 10C/46/2008-276 zo dňa 24.06.2014 pripustil zmenu subjektov
na strane žalovaného tak, že namiesto pôvodného žalovaného E. R., X.. XX.XX.XXXX R. X. Ž.

R. E. R., X.. XX.XX.XXXX. Tento súčasne v konaní podal protižalobu na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva voči žalobkyni k predmetnému spornému pozemku. Uznesením sp.zn.
10C/46/2008-389 zo dňa 17.03.2017 súd predmetné konanie prerušil až do právoplatného skončenia
konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 14C/2/2017.

13. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 12C/149/2003 súd zistil, že v tomto konaní dňa 25.11.2003

E. R., X.. XX.XX.XXXX, L. F. XXX C. E. H. C. R., X.. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež podali voči Y. H., X..
XX.XX.XXXX, L. F. XXX, S. O., X.. XX.XX.XXXX, L. V., Ď. Y. U. Y.F., X.. XX.XX.XXXX (Ž.) C. E. H. E.
Y., X.. XX.XX.XXXX žalobu o určenie vlastníckeho práva okrem iného i k spornému pozemku. Vo veci
bol vydaný rozsudok Okresným súdom Zvolen č.k. 12C149/2003-345 zo dňa 14.02.2008, ktorým bola
žaloba zamietnutá. Tento rozsudok bol napadnutý odvolaním, keď na základe odvolania žalobcov proti

tomuto rozsudku, Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č.k. 13Co/45/2008-377
zo dňa 24.06.2008 zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Zvolen tak, že určil okrem iného, že
žalobca E. R., X.. XX.XX.XXXX je spoluvlastníkom pozemku - parcela číslo 386/2, trvalé trávne porasty
s výmerou 129 m2, zapísaného na LV č. 182 pre obec a katastrálne územie F., okres Detva v 1/3-tine.
Tiež určil, že je výlučným vlastníkom v celosti ďalšieho pozemku, ktorý nie je predmetom tohto sporu.

Vo zvyšku, v ktorom bola žaloba žalobcov zamietnutá, rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 08.07.2008. Odvolací súd vo svojom rozsudku konštatoval, že pokiaľ ide o
pozemok - parcela číslo 386/2 (v pozemkovej knihe ide o parcelu číslo 1264 poľná cesta s výmerou 294
m2, zapísanú vo vložke číslo 254, ktorej spoluvlastníkom v 1/3-ine pod B 2 bol „vlastník domu č.p. 16, vo
vložke číslo 245“ teda H. R. pod B 1 v celosti, starý otec žalobcu E. R., X.. XX.XX.XXXX), ohľadom tejto

možno mať za to, že Ž.C. E. R., X.. XX.XX.XXXX je jej spoluvlastníkom v 1/3-ine. Podľa odvolacieho
súdu bolo nesporné, že parcela číslo 1264 bola využívaná ako prístupová cesta viacerými osobami,
vrátane žalobcu E. R., X.. XX.XX.XXXX, a to najmenej do roku 1988, keď sa vybudovala nová prístupová
cesta, pričom z vykonaného dokazovania, z listu starostu zo dňa 01.04.2004 vyplynulo, že parcelu číslo
386/2 užívajú obidvaja žalobcovia E. R., X.. XX.XX.XXXX spolu s manželkou, pričom táto „je ohradená

betónovým múrom vybudovaným pred 20 rokmi a kovovým oplotením“. V konaní pred Okresným súdom
Zvolen sp.zn. 12C/149/2003 bol vypracovaný znalecký posudok Ing. Pavlom Krišpinským, znalcom
z odboru geodézia a kartografia, Gaštanova 67, Modrý Kameň č. 5/2007 dňa 19.02.2007. Z tohto
záveru vyplýva, že parcela CKN parc.č. 386/2 sa nachádza na parcele pôvodného pozemnoknižného
parcelného čísla 1264 a teda je v celom svojom priebehu identická s parcelou pozemnoknižnou parc.č.

1264. Parcely parc.č. CKN 386/1 a 385 sa v celom rozsahu nachádzajú v pozemnoknižnej parc.č. 1265.

14. V konaní bola predložená i kópia z pozemkovej mapy, okres G., S. F., katastrálne územie F.,
vyhotovenádňa17.01.2018OkresnýmúradomDetva,odborkatastrálny(č.l.74spisu)ohľadnepozemku
pôvodnéhopozemnoknižnéhoparc.č.1264,keďžalobcapredložilvkonaníizobrazeniepozemkuparc.č.

KNE parc.č. 1264 na katastrálnej mape, ako i zobrazenie pôvodného priebehu tohto pozemku na
katastrálnej mape (č.l. 7-8 spisu).

15. Podľa § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby
sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý

právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

16. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.18. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

19. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

20. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy,
nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný

zákon neustanovuje inak.

23. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

24. Žalobca v konaní sa domáhal určenia, že je spoluvlastníkom v 1/3-tine pozemku parc.č. CKN 386/2

o výmere 129 m2, trvalé trávne porasty, ktorý sa nachádza v katastrálnom území F.. Sporný pozemok je
zapísaný v katastri nehnuteľností u Okresného úradu Detva, odbor katastrálny, na Z. Č.. XXX. Žalobca
podal určovaciu žalobu voči žalovanej, ktorá je na tomto LV zapísaná ako podielová spoluvlastníčka
sporného pozemku v 2/3-tinách, keď určovacia žaloba bola podaná do spoluvlastníckeho podielu
žalovanej. Žalobca žalobou sa nedotýka spoluvlastníckeho podielu ďalšieho spoluvlastníka zapísaného

na tomto LV E. R., X.. XX.XX.XXXX, ktorý je spoluvlastníkom tohto pozemku v 1/3-tine. Z konania
vyplynulo, že vlastníctvo je sporné medzi žalobcom a žalovanou. Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaná
ešte spolu so svojim manželom sporný pozemok nadobudli kúpnou zmluvou od nevlastníkov, keď
jedným z nich bol i jeho právny predchodca. Ďalej tvrdil, že spoluvlastníctvo k spornému pozemku
patrilopôvodnejehoprávnemupredchodcoviresp.predchodcom,ktoríspoluvlastníckeprávokpozemku

žalovanej nikdy nepreviedli. Za takéhoto stavu existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom, než určovacou žalobou odstrániť. Preto
žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V prípade vyhovenia žalobe žalobca
by dosiahol pre seba priaznivejšie právne postavenie, keďže by bol ako spoluvlastník zapísaný na
základe súdneho rozhodnutia do katastra nehnuteľností na úkor žalovanej. V danom prípade žiadnou

žalobou na plnenie nemožno odstrániť stav právnej neistoty medzi stranami sporu, preto žalobca má
naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Na základe týchto skutočností súd potom žalobu
žalobcu pripustil ako procesne dovolenú podľa § 137 písm. c/ CSP.

25. Po procesnom pripustení žaloby bolo v súdnom konaní nevyhnutné ako základnú otázku

prejudiciálneposúdiťplatnosťkúpnejzmluvy,ktoroužalovanáeštesosvojimmanželomspornýpozemok
nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v 1/1-ine. Tento nadobudli na základe kúpnej
zmluvy č. V827/01 zo dňa 03.09.2001, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva na
žalovanú a jej manžela do katastra nehnuteľností k predmetnému pozemku rozhodnutím príslušného
orgánu s účinkami vkladu dňa 30.11.2001.

26. Vo veci súdom bolo nepochybne na základe vykonaného dokazovania zistené, že sporný pozemok
parc.č. CKN 386/2, trvalé trávne porasty o výmere 129 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území
F. vznikol z pôvodnej pozemnoknižnej parcely parc.č. PKN 1264, poľná cesta o výmere 294 m2,
zapísanej vo vložke číslo 254 v pozemkovej knihe pre katastrálne územie Klokoč. Táto skutočnosť

vyplýva zo znaleckého posudku č. 5/2007 zo dňa 19.02.2007, ktorý bol vyhotovený Ing. Pavlom
Krišpinským, znalcom z odboru geodézia a kartografia pre účely súdneho konania vedeného pred
Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 12C/149/2003. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že
sporný pozemok je v celom svojom priebehu identický s pozemnoknižnou parcelou parc.č. PKN 1264.
Táto skutočnosť vyplýva i zo znaleckého nákresu, ktorý je súčasťou tohto znaleckého posudku. Tento

znalecký posudok napokon slúžil i pre rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica vo veci Okresného
súdu Zvolen sp.zn. 12C/149/2003 rozsudkom č.k. 13Co/45/2008-377 zo dňa 24.06.2008, ktorým bolo
dotknuté vlastníctvo žalovanej a jej manžela k predmetnému pozemku čo do spoluvlastníckeho podielu
v 1/3-tine. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08.07.2008. Aj z tohto rozsudku vyplynulipre súd v tejto veci skutkové závery. Pokiaľ žalovaná poukazovala na skutkové závery rozsudku
prvostupňového súdu (prvoinštančného súdu) vo veci Okresného súdu Zvolen sp.zn. 12C/149/2003-345
zo dňa 14.02.2008, uvádzané v odôvodnení tohto rozsudku, tieto boli prehodnotené odvolacím súdom

už uvedeným rozsudkom odvolacieho súdu, preto nebolo dôvodné a opodstatnené na ne prihliadnuť.
Že sporný pozemok parc.č. CKN 386/2 vznikol z pôvodnej pozemnoknižnej parc.č. PKN 1264 vyplýva i
z vyjadrenia Okresného úradu Detva, katastrálny odbor zo dňa 17.01.2016, ktoré na dôkaz predložil v
konaní žalobca. Žalovaná síce so svojim manželom kúpili sporný pozemok na základe jeho zamerania
geometrickým plánom, ktorý slúžil ako podklad kúpnej zmluvy č. 76/2001 zo dňa 25.08.2001, ktorý

vyhotovila Ing. Eva Hroncová, keď tento bol overený Okresným úradom v Detve, katastrálny odbor pod
číslom 336/2001 dňa 30.08.2001, ale tento geometrický plán vytváral sporný pozemok parc.č. CKN
386/2 už z v katastri nehnuteľností zapísaných parciel parc.č. KNC 384, trvalý trávny porast o výmere
590 m2 a parc.č. KNC 386, trvalý trávny porast o výmere 689 m2, ktoré v tomto čase boli zapísané
na Z. Č.. XXX katastrálne územie Klokoč. Sporný pozemok vznikol odčlenením dielu 1 o výmere 19
m2 od parc.č. KNC 384 a dielu 2 o výmere 110 m2 od parc.č. KNC 386. Tento geometrický plán však

nevychádzal zo zamerania od pôvodného pozemnoknižného stavu, pričom jeho geodetické informácie
boli jednoznačným spôsobom vyvrátené znaleckým posudkom č. 5/2007 zo dňa 19.02.2007 znalca
Ing. Pavla Krišpinského v konaní vedenom Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 12C/149/2003. Už zo
spomínaného vyjadrenia Okresného úradu Detva, katastrálny odbor zo dňa 17.01.2016 tiež vyplýva,
že v roku 1980 boli vlastnícke práva k pozemnoknižnej parc.č. PKN 1264 zapísané v pozemnoknižnej

vložke č. 254 pre katastrálne územie Klokoč. V operáte katastra nehnuteľností - v mape vtedy evidencie
nehnuteľností (EN) bola táto parcela identická s parcelou parc.č. EN 1264, s totožnou výmerou, ako bola
vedená v pozemkovej knihe, pričom v súbore popisných informácii bola parc.č. EN 1264 vedená bez
listu vlastníctva. Nakoľko zákres hraníc parciel v mape EN nezohľadňoval vo väčšine prípadov skutočný
stav v teréne, v roku 1987 boli v operáte katastrálneho územia Klokoč prevzaté výsledky obnovy

katastrálneho operátu novým mapovaním, čím vznikol nový súbor popisných informácii KN a súbor
geodetických informácii KN. Novým mapovaním bol zameraný skutočný stav v teréne pričom pôvodná
parcela parc.č. EN 1264 - cesta, nebola zameraná, pretože v teréne neboli jej hranice znateľné (cesta
v skutočnosti neexistovala). Jej plocha sa tak stala súčasťou novozameraných parciel č. 386, č. 384, č.
388, 389 a 391, čo však nie je možné presne určiť, pretože pre celú pôvodnú pozemnoknižnú parcelu

parc.č. PKN 1264 nebol vytvorený geometrický plán na obnovu jej pôvodných hraníc. V dedičskom
konaní po poručiteľke C. J., K.. F., X.. XX.XX.XXXX, X. L. F. XXX, ktorá zomrela dňa 19.05.1994
predmetom dedičstva okrem iného bola aj pôvodná pozemnoknižná parcela parc.č. PKN 1265, zapísaná
vpozemnoknižnejvložkeč.154prekatastrálneúzemieF.,ktorápatrilaporučiteľkevcelosti.Vdedičskom
konaní bola vyhotovená identifikácia parciel zo dňa 15.08.1994, pričom pôvodná pozemnoknižná parc.č.

PKN 1265 bola naidentifikovaná ako súčet parciel CKN 384, 385 a 386, čo bolo v rámci „povolenej
odchýlky“, preto bola táto identifikácia vyhotovená. Presnejšou formou identifikácie je geometrický plán,
ktorý však v dedičskom konaní nebol vyhotovený. Zápisom osvedčenia o dedičstve, ktoré bolo vydané
v tejto dedičskej veci sp.zn. D806/94 (Dnot573/94) Okresným súdom Zvolen do operátu KN boli na
Z. Č.. XXX, katastrálne územie Klokoč zapísané parcely parc.č. CKN 384, 385 a 386 do vlastníctva

dedičov poručiteľky a to Y. H., K.. J.Ľ. C. S. O., každého v podiele 1-ica. Nepresná forma identifikácie
vyhotovená v tomto dedičskom konaní ohľadne pôvodnej pozemnoknižnej parc.č. PKN 1265 vyvolala
„chybu“ odvíjajúcu sa od nepresného zamerania pôvodnej pozemnoknižnej parc.č. PKN 1264 v teréne
v roku 1987, keď potom z tejto nesprávnej identifikácie, ktorá bola prenesená na Z. Č.. XXX, katastrálne
územie F. vychádza geometrický plán č. 76/2001 vyhotovený dňa 25.08.2001 Ing. Evou Hroncovou.

27. Sporný pozemok parc.č. CKN 386/2 v katastrálnom území Klokoč tak jednoznačne vznikol z
pôvodnej pozemnoknižnej parc.č. PKN 1264, a to celou svojou výmerou, ktorá parcela bola pôvodne
zapísaná v pozemnoknižnej vložke č. 254 pre katastrálne územie F.. Tieto skutkové závery napokon
vyplývajú i z rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 13Co/45/2008-377 zo dňa 24.06.2008,

konkrétne zo strany 3 posledný odsek odôvodnenia tohto rozsudku. Výsledkom skutkových zistení a
ich vyhodnotenia bolo potom i meritórne rozhodnutie krajského súdu v označenej veci, ktorým bolo
spochybnené vlastníctvo žalovanej a jej manžela k spornému pozemku, čo sa odrazilo v rozhodnutí
krajského súdu, ktorým E. R., X.. XX.XX.XXXX, ako jeden z právnych nástupcov po jednom z pôvodných
pozemnoknižných vlastníkov sporného pozemku sa stal spoluvlastníkom parc.č. CKN 386/2 v 1/3-tine.

28. Pokiaľ teda žalovaná ešte so svojim manželom pozemok parc.č. CKN 386/2, trvalé trávne porasty o
výmere 129 m2, v katastrálnom území F. kúpili na základe kúpnej zmluvy zo dňa 03.09.2001 od Y. H.,
X.. XX.XX.XXXX C. S. O., X.. XX.XX.XXXX, ako právnych nástupcov po C. J., K.. F., X.. XX.XX.XXXX,ktorá zomrela dňa 19.05.1994, nadobudli ho od nevlastníkov, pretože títo, rovnako ako ani ich právna
predchodkyňa nikdy neboli vlastníkmi, ani spoluvlastníkmi pôvodnej pozemnoknižnej parc.č. PKN 1264,
z ktorej sporný pozemok parc.č. CKN 386/2 vznikol. Preto kúpna zmluva zo dňa 03.09.2001 je absolútne

neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka nakoľko bola uzatvorená v rozpore so
zákonom.

29. Pred uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 03.09.2001 žalobca sa stal podielovým spoluvlastníkom
v 1/3-tine pozemku parc.č. EKN 1264, ostatná plocha o výmere 294 m2 v katastrálnom území F.,

zapísanom v tomto čase v takomto stave na Z. Č.. XXX a to na základe darovacej zmluvy zo dňa
18.07.2001, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva rozhodnutím príslušného orgánu
pod č. V705/01 dňa 16.10.2001. Týmto dňom nadobudlo rozhodnutie o vklade aj právoplatnosť, účinky
vkladu na základe tejto darovacej zmluvy nastali dňa 16.10.2001, teda pred dňom, ako nadobudli
vlastníctvo k spornému pozemku parc.č. CKN 386/2 žalovaná so svojim manželom. Pozemok parc.č.
EKN 1264, ostatná plocha o výmere 294 m2 vznikol z pôvodnej pozemnoknižnej parc.č. PKN 1264,

tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, keď vzhľadom na kúpnu zmluvu zo dňa 03.09.2001
reálne odčlenená časť z pozemku parc.č. EKN 1264 o výmere 129 m2 bola do katastra nehnuteľností
zapísaná ako súčasný sporný pozemok. Zvyšujúca časť pôvodnej pozemnoknižnej parc.č. PKN 1264, je
v súčasnosti identifikovaná ako parc.č. EKN 1264 o výmere 109 m2, na Z. Č.. XXX, katastrálne územie
F., kde žalobca pod BLV 1 je zapísaný ako spoluvlastník zvyšku tejto parcely v 1/3-tine. Predmetom daru

v 1/3-tine pre žalobcu bola celá výmera parc.č. EKN 1264, teda výmera 294 m2, kúpnou zmluvou zo
dňa 03.09.2001 tak bol dotknutý spoluvlastnícky podiel žalobcu k parc.č. CKN 386/2 v 1/3-tine.

30.Nazákladetýchtoskutkovýchzisteníaichvyhodnotenia,tiežvzhľadomnazmenenýpostojžalovanej
v konaní, ktorá v jeho priebehu uznala nárok žalobcu, súd žalobe žalobcu vyhovel. Napokon žalovaná

neprodukovala žiadne dôkazy na vyvrátenie zistených skutkových a žalobcom preukázaných tvrdení.

31. Ďalšiu otázku, ktorú súd v konaní posúdil vzhľadom na námietku žalovanej bola otázka jej
dobromyseľnosti pri nadobudnutí sporného pozemku od nevlastníka. V tejto súvislosti žalovaná
poukázala na nález Ústavného súdu SR I. ÚS549/2015, z ktorého okrem iného vyplýva, že „z hľadiska

poskytnutia ústavnoprávnej ochrany je treba postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného
vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho
dobrej viery. Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej
viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom
právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka (princíp nemo plus juris

ad alium transferre potest quam ipse habet t.j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko
sám má). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv, treba prihliadnuť
na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie
základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má
niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nejako dozvedieť

o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom
určenom správnom (katastrálnom) konaní“. Ústavný súd tu tiež zdôraznil, že z hľadiska poskytnutia
ústavnoprávnej ochrany musí sa tak postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka
a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.

32. K otázke vplyvu neplatnosti právneho úkonu na práva dobromyseľných nadobúdateľov sa však
vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky aj v svojom skoršom rozhodnutí, v uznesení z 10.02.2010
sp.zn. IÚS50/10. Tu poukázal na zásadu rímskeho práva „nemo plus juris...“ v zmysle ktorej z
nepráva nemôže vzniknúť právo. Zdôraznil, že platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny
nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy

nenadobudol, a teda ho ani nemohol ďalej platne previesť. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov
je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa (§
129 a nasl. Občianskeho zákonníka). V dobrej viere ale súčasný právny poriadok žiadne iné právne
následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie je takej intenzity, aby zabránila
vlastníkovi nehnuteľnosti účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými slovami pokiaľ zápis v katastri

nehnuteľnosti nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad zápisom v katastri. Na základe
absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva, nemožno
preto ani uvažovať o ochrane vlastníckeho práva, hoc i dobromyseľného nadobúdateľa. Rovnako tak nieje možné za uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v
dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako sám má.

33. Z vyššie uvedeného vyplýva, že neskoršia judikatúra ústavného súdu pripustila možnosť prelomenia
ochrany skutočného vlastníka, zaručovanú zásadou „nikto nemôže previesť viac práv, než má sám“
ochranou dobrej viery nadobúdateľa, avšak celkom len výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť
zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, že vec riadne podľa práva nadobudol (uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 6Cdo/71/2011 z 27.02.2013, nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.ÚS3314/11

z 02.10.2012). Dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne, pričom poskytnutie ochrany
dobromyseľnému nadobúdateľovi sa s prihliadnutím na individuálne okolnosti posudzovanej veci
musí javiť ako spravodlivé. Poskytnutie tejto ochrany sa vo svojich dôsledkoch prejaví ako možnosť
dobromyseľného nadobúdateľa pokračovať v oprávnenej držbe.

34. Ústavný súd SR poukázal i na rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky III.ÚS415/2015

a v ostatnom i nález sp.zn. III.ÚS247/14, kde zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom
o originálnom spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému
treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne
neplatným. Nevyhnutným predpokladom pre tento spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá

viera nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne
okolnosti každého prípadu. Potom už zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany
jej vlastníckemu právu.

35. Žalovaná dobromyseľnosť pri nadobudnutí v konaní odvodzovala od tej skutočnosti, že nemala

žiadne pochybnosti o tom, že predávajúci, resp. ich právni predchodcovia sú vlastníkmi pozemnoknižnej
parc.č. PKN 1265, pričom tento stav bol úradne evidovaný aj na príslušnom úrade, keď bol platne
zakreslený geometrickým plánom Ing. Hroncovej č. 76/2001, ktorý bol úradne overený Okresným
úradom Detva, katastrálny odbor, a keď práve tento bol podkladom kúpnej zmluvy č. V827/2001.
Sama tým potvrdila, že bola dobromyseľná pri nadobudnutí parcely parc.č. PKN 1265, avšak v konaní

vyplynulo, že táto pozemnoknižná parcela netvorí súčasť dnešnej parc.č. CKN 386/2. Potom, ak
žalovaná bola dobromyseľná v tom, že mieni kúpiť parc.č. CKN 1265, resp. jej reálne odčlenenú časť,
nemohla byť dobromyseľná v tom, že nadobúda sporný pozemok. Navyše z konania vedeného pred
Okresným súdom Zvolen sp.zn. 12C/149/2003 vyplýva, že sporný pozemok už v tom období užívali
E. R., X.. XX.XX.XXXX spolu s manželkou, nesporne bolo zistené, že parcelu číslo 1264 využívali ako

prístupovú cestu k svojim nehnuteľnostiam viaceré osoby a to Y. E. R., X.. XX.XX.XXXX, pričom táto
už v tomto období bola „ohradená betónovým múrom (vybudovaným pred 20-timi rokmi) a kovovým
oplotením“. Žalovaná tak nemohla byť v roku 2001, kedy s manželom nadobúdala sporný pozemok
dobromyseľná v tom, že nadobúda pozemok od vlastníka. V konaní nebolo žalovanou žiadnym dôkazom
preukázané, dokonca ani tvrdené, že právni predchodcovia predávajúcich, prípade predávajúci sporný

pozemok niekedy užívali a využívali ako prístupovú cestu ku svojim nehnuteľnostiam. Pre ochranu
dobromyseľného nadobúdateľa nehnuteľnosti nestačí poukázať všeobecne na ochranu tejto dobrej
viery, ale pre túto musia byť tvrdené, ale nie len tvrdené, ale aj preukázané konkrétne skutočnosti.
Žalovaná v tomto ohľade neuniesla dôkazné bremeno, a preto súd v konaní poskytol ochranu
vlastníckeho práva pôvodnému vlastníkovi, nad ochranu tvrdeného dobromyseľného nadobúdateľa

nehnuteľností. Je pravdou, že v konaní vedenom pred Okresným súdom Zvolen pod sp.zn. 10C/46/2008
sa žalovaná domáha odstránenia betónového múrika a kovového oplotenia, avšak toto konanie nie
je doposiaľ právoplatne skončené. Potom, ak v konaní žalovanou nebolo preukázané, že sporný
pozemok od jeho nadobudnutia užívala, v čom je jej bránené vystavaným betónovým múrom a kovovým
oplotením, ktoré bolo vybudované viac ako pred 20-timi rokmi, čo už bolo konštatované v konaní

12C/149/2003, je tým vážne spochybnená jej dobromyseľnosť pri nadobudnutí vlastníckeho práva k
spornému pozemku.

36. Na základe vyššie uvedeného, potom súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

37. O nároku na trovy konania strán sporu súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd
neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.38. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP).
Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená
to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, keď dôvody hodné

osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok
ponecháva na súdnu prax. K aplikácii ustanovenia § 257 dochádza aj z aspektov sociálnych. Okolnosti
hodné osobitného zreteľa sa v takýchto prípadoch môžu vyskytnúť v akomkoľvek sporovom konaní.
Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné,

zárobkové a iné pomery strán sporu. Tiež súd je povinný si všímať aj okolnosti, ktoré viedli strany k
uplatneniunárokunasúdeapostojstranyvkonaní.Vsúdenejvecisúddospelkzáveruprirozhodovanío
nárokužalobcunanáhradutrovkonania,žesútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorévýnimočne
nemusí súd žalobcovi, aj keď bol v konaní úspešný, náhradu trov konania voči žalovanej priznať. Dôvody
hodné osobitného zreteľa súd videl jednak v postoji žalovanej v konaní, ktorá v priebehu súdneho
konania v zásade i keď pôvodne vzniesla námietky, uznala nárok žalobcu. Ďalej súd prihliadol na

celkové osobné pomery strán sporu, avšak predovšetkým žalovanej, ktorá je v pokročilom veku, má
78 rokov, žalobca je mladým človekom, ktorý je z hľadiska svojho veku a zdravotného stavu schopný
zabezpečovať si pravidelný príjem. Žalovaná je starobnou dôchodkyňou, odkázaná je len na starobný
dôchodok, tiež je vdovou, je osobou odkázanou sama na seba. Tiež ako v konaní bolo zistené má
vážny zdravotný stav z dôvodu ochorenia dolných končatín, čím má znemožnené možnosti pohybu. Súd

ďalej pri rozhodovaní o nároku na trovy konania prihliadol i na tú skutočnosť, že sporný pozemok bol
nesprávne zameraný geometricky príslušnými orgánmi, čo bolo dôvodom i vzniku spornosti právneho
vzťahu medzi stranami sporu. Za týchto okolností potom súd mal za to, že sú splnené zákonné procesné
dôvody v zmysle § 257 CSP, kedy výnimočne úspešnej strane sporu nemusí súd náhradu trov konania
voči neúspešnej strane sporu priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).