Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 28, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/183/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116205052
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4116205052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr.

Dagmar Podhorcovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: Československá obchodná
banka,a.s.,sosídlomBratislava,Michalská18,IČO:3685463,zastúpenýHMGLEGALs.r.o.,sosídlom
Bratislava, Červeňova 14, IČO: 35 885 459, proti žalovaným: 1/ C. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom U.
- N., A. XXX/X, 2/ K. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. - N., A. XXX/X, o zaplatenie 4.410,14 eura s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. októbra 2016 č.
k. 12C/92/2016-59 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

V napadnutej vyhovujúcej časti týkajúcej sa povinnosti žalovaných v l. a 2. rade splácať žalovanú istinu
v splátkach po 15 eur mesačne a v časti trov konania z r u š u j e a vec mu v týchto častiach vracia
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v l. a 2. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 4.410,14 eura s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.828,14 eura od
17. 02. 2016 do zaplatenia s tým, že súd povolil žalovaným v l. a 2. rade dlžnú sumu splácať v splátkach
po 15 eur mesačne a to vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc prvou splátkou v mesiaci november 2016 pod

stratou výhody splátok. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie po skutkovej stránke odôvodnil tým, že na základe žiadosti žalovaných zo dňa
26. 01. 2012 o poskytnutie úveru im bol poskytnutý úver k ČSOB Kreditnej karte do výške úverového
limitu 2.400 eur. Žalovaní mohlo prečerpať finančné prostriedky do výšky úverového limitu 400 eur,
vyplýva to z oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte zo dňa 26. 01. 2012. Dohodnutý

bol úrok vo výške 18,90 % ročne a debetný úrok vo výške 300 % ročne. RPMN bola dojednaná vo
výške 20,94 %, priemerná RPMN vo výške 23,98 %. Žalovaní nesplácali poskytnutý úver riadne a
včas, úver bol listom zo dňa 21. 02. 2014 vyhlásený za splatný dňom 20. 02. 2014. Zosplatneniu úveru
predchádzali výzvy na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 06. 10. 2013 a 16. 12. 2013. Pohľadávka vo výške
4.410,14 eura je vyčíslená ku dňu 16. 02. 2016 a pozostáva zo sumy 2.680,82 eura, čo je istina, zo sumy
1.147,32 eura, čo je úrok a zo sumy 582 eur, čo je úrok z omeškania. Žalovaná požiadala o splácanie
dlžnej sumy v splátkach, nakoľko spláca viacero dlhov a je zamestnaná s príjmom 160 - 170 eur. Po

právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. a § 51 - § 54
Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Uzatvoril, že aj keď strany
sporu uzatvorili zmluvu, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom, ide však o spotrebiteľskú
zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. OZ a to vzhľadom na charakter zmluvy v postavenídodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal
možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal za preukázané, že
žaloba bola sčasti podaná dôvodne, a preto zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 4.410,14 eura,

pretože žalobca poskytol žalovaným finančné prostriedky, ktoré žalovaní čerpali a ktoré sú povinní vrátiť
aj s úrokmi z omeškania. Súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne
zo sumy 3.828,14 eura (nezaplatená istina plus úrok) od 17. 02. 2016 do zaplatenia, keď výška úroku z
omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. Vo zvyšnej časti, v ktorej sa žalobca domáhal
zaplatenia úrokov vo výške 19,50 % ročne zo sumy 2.680,82 eura od 17. 02. 2016 do zaplatenia žalobu

zamietol ako nedôvodnú, pretože nepriznal žalobcovi nárok na úrok po zosplatnení úveru, pretože podľa
ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo/143/98) vyplýva, že dohodnuté
úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od
splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu
spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov
z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Nič to nemení

na situácii, že pokiaľ veriteľ (žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie
úveru), potom nastupuje režim platenie úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru. Žalovaná na
pojednávaní žiadala o možnosť splácania žalovanej sumy v splátkach, súd preto žalovaným splátky v
zmysle § 232 ods. 4 CSP povolil. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo, pretože každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný.

3. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca a domáhal sa jeho
zmeny tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a budú mu priznané aj trovy konania. V dôvodoch
svojho odvolania uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Dôvodil, že
súd rozhodol nesprávne, keď uplatnený nárok na zmluvné úroky vo výške 19,50 % p. a. z istiny 2.680,82

eura od 17. 02. 2016 do zaplatenia zamietol, pričom zaviazal žalovaných na úhradu priznaného nároku
v splátkach vo výške 15 eur mesačne. Taktiež sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že mu
nepriznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. K uplatnenému nároku na zmluvné
úroky uviedol, že k zosplatneniu úveru dňa 20. 02. 2014 došlo až po zaslaní výzvy žalovaným na
úhradu dlžnej sumy a následnému neuhradeniu zmluvného vzťahu, pričom žalovaní boli upozornení

na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca dňa 20. 02. 2014 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru v súlade s ust. § 506 Obchodného zákonníka. Poukázal na ust. § 16 ods. 1 druhá veta
Zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého veriteľovi prináležia zmluvné úroky až do reálneho
splatenia úveru, pričom k splateniu úveru do dnešného dňa nedošlo. Preto je potrebné rozlišovať medzi
pojmami splatenie úveru a zosplatnenie úveru. V opačnom prípade by sa žalobca dostal do situácie,

že by bol v horšom postavení, než aké mal pred porušením povinnosti žalovanými, čo by bolo v
rozpore so základnými právnymi princípmi. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove, ako aj Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Cdo/113/2008. Je toho názoru, že mu patrí
uplatnený nárok v časti riadneho úroku aj po zosplatnení istiny. Je nelogické a právne neodôvodniteľné,
aby vyhlásením mimoriadnej splatnosti strácal veriteľ nárok na zmluvne dohodnutý úrok z používania

finančných prostriedkov. Tiež sa nemôže stotožniť ani s rozhodnutím súdu v časti, na základe ktorej boli
žalovaní zaviazaní uhradiť dlžnú sumu v splátkach po 15 eur mesačne na základe zlej finančnej situácie
žalovanej v 2. rade. Mesačné splátky vo výške 15 eur sú celkom zjavne neprimerané výške dlžnej
sumy. Splácanie dlhu po 15 eur mesačne nevytvára reálny predpoklad na zaplatenie dlhu, ale naopak,
znamená jeho nevymožiteľnosť. Skutočnosť, že mesačné splátky vo výške 15 eur nie sú primerané

jednoznačne vyplýva aj z dĺžky splácania úveru pri takej výške splátky. Čo sa týka rozhodnutia o trovách
konania, aj tento výrok považuje za nesprávny, nakoľko je zrejmé, že žalobca bol v konaní neúspešný
len v malej časti, neodôvodňujúcej nepriznanie jeho nároku na náhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia. Súd mu mal priznať nárok na náhradu trov konania, nakoľko bol úspešný vo väčšej časti.
Tento výrok naviac nepovažuje za riadne odôvodnený, nakoľko sa súd s pomerom úspechu a neúspechu

v konaní riadne nevysporiadal, keď len zhodnotil, že súd vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu v
konaní náhradu trov konania pomerne nerozdelil, ale vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo, pričom svoje rozhodnutie nepodložil žiadnym matematickým výpočtom pomeru úspechu
a neúspechu v konaní.

4. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná v 2. rade, ktorá uviedla, že od 25. 06. 2013 je rozvedená a po
manželovi jej zostalo veľa dlhov, je onkologická pacientka, jej mesačný príjem je okolo 170 eur. Pri
splácaní dlhov jej pomáhajú deti, preto žiadala, aby jej bolo povolené splácať dlžnú istinu v 15 eur
mesačných splátkach.5. K vyjadreniu žalovanej v 2. rade sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že si je vedomý nepriaznivej
finančnej situácie žalovanej v 2. rade, avšak zotrváva na svojom stanovisku a považuje za neprípustné

rozhodnutie súdu v tej časti, na základe ktorej boli žalovaní zaviazaní uhradiť dlžnú sumu v splátkach
po 15 eur mesačne. Argument, že žalovaná spláca v súčasnej dobe aj iné úvery nemôže byť dôvodom
na to, aby bol žalobca znevýhodnený vo forme neprimerane nízkych splátok.

6. Prijatím zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od 01. 07.

2016 došlo k zrušeniu zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP). Podľa prechodného
ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Znamená to, že nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, a teda sa
použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom účinnosti Civilného sporového poriadku

s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470 ods. 2 CSP.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 362 CSP) a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379

a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) s verejným vyhlásením
rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok
súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdiť a v časti týkajúcej sa plnenia v splátkach a náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1
písm. b/, c/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

8. Výrok rozsudku, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené pre absenciu odvolania nadobudol
právoplatnosť.

9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako
aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy forma skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvej

inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba
dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplní ďalšie dôvody.

11. Pokiaľ ide o vec samú je potrebné konštatovať, že vo vzťahu k zamietajúcej časti výroku rozsudku
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Skutkové zistenia súdu prvej
inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení
skutkového stavu. Na týchto skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani

v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa preto stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
a s osvojením náležitého a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré
v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu na zvýraznenie správnosti
napadnutého rozsudku dodáva nasledovné.

12.Žalobcavpodanomodvolanínamietanesprávneprávneposúdenieveci(§365ods.1písm.h/CSP).

13. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správnyprávny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Z obsahu spisu vyplýva, že na základe žiadosti žalovaných
zo dňa 26. 01. 2012 o poskytnutie úveru im bol poskytnutý úver k ČSOB Kreditnej karte do výšky
úverového limitu 2.400 eur a žalovaní mohli prečerpať finančné prostriedky do výšky úverového limitu

400 eur. Dohodnutý bol úrok vo výške 18,90 % ročne a debetný úrok vo výške 30 % ročne, RPMN
bola dojednaná vo výške 20,94 %, priemerná RPMN 23,98 %. Je nepochybné, že vyššie uvedená
úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou
zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaní sú spotrebiteľmi,

keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskej zmluvách.

14. Je nutné prisvedčiť právnej argumentácii súdu prvej inštancie v súvislosti s tvrdením, že podľa
ustálenejsúdnejpraxe(uznesenieNSSRsp.zn.4Obo/143/1998)vyplýva,žedohodnutéúroky(zmluvné

úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Takýto záver Najvyššieho súdu SR je logický, pretože
v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v
podobne úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu
medzi účastníkmi.

15. Odvolací súd vyzdvihuje, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpil k tomu, že považuje
celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie
už úrokov z úveru. Správne túto situáciu vyhodnotil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
a v závislosti od toho upravil sumu, ktorú je možné žalobcovi priznať a správne uzavrel, že nie je možné

priznať úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru, pokiaľ tu nastupuje režim platenia úrokov z
omeškania tak, ako vyplýva z citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/1998.

16. K námietkam žalobcu uvedených v odvolaní odvolací súd udáva, že žalobca sa dovoláva nárokov
na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, teda

trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok
a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá je zrejmé, že došlo k zmene záväzku,
ktorá bola privodená omeškaním spotrebiteľa a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany
veriteľa. V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné objasniť inštitút predčasného zosplatnenia
úveru a jeho právny režim.

17. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej
istiny, kým dohodnutý úrok predstavuje cenu, za ktorú veriteľ poskytuje dlžníkovi istinu k dispozícii.
Tento zisk predstavuje práve dohodnutý úrok splácaný spolu v rámci úveru v režime dojednaného

záväzku. Takýto úrok predstavuje kapitalizovanú odplatu za celé obdobie postupného splácania úveru
v splátkach. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové
vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Teda
zosplatnením úveru nastáva stav, keď veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných
peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu

s istinou úveru, s ktorou môže disponovať. Tým teda stráca nárok veriteľ na úroky za požičané peňažné
prostriedky od spotrebiteľa. Ak teda spotrebiteľ už nemá právny titul na peňažné prostriedky u seba tieto
užívať, niet dôvodu už na to, aby veriteľ požadoval od neho úroky, ktoré by mu patrili, ak by spotrebiteľ
mal právo držby finančných prostriedkov, inak by nastal nespravodlivý a ústavne nekomfortný stav pre
spotrebiteľa, ktorý by bol vystavený sankciám vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej mal

nárok na úroky zo zmluvy. Išlo by teda o stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej
zmeny obsahu záväzku a veriteľ by mal nárok na dohodnuté úroky ako keby k zmene záväzku nedošlo.
Spotrebiteľ by nemal žiadne garantované práva, ktoré by mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolané
zmenouzáväzku.Navyšebydošlokhrubejnadvládeveriteľa,akbyboltentonečinnýprivymáhanísvojej
pohľadávky a odplatné úroky by si nárokoval aj po svojej potencionálnej nečinnosti. Takéto správanie

dodávateľa nemôže byť podporované a požívať právnu ochranu.

18. Odvolací súd dodáva, že i akákoľvek dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokov z omeškania,
prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do splateniaúveru spôsobujú značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavujú značné zhoršenie postavenia
spotrebiteľaoprotizákonnémupravidlu,ktoréchránispotrebiteľavúverovýchvzťahochprednadmerným
navýšením dlhu, oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne

dojednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza zo spotrebiteľom čestne a rovnocenne.

19. Žalobca preskúmavaný rozsudok napadol odvolaním aj v časti, v ktorej bolo žalovaným povolené
žalovanú istinu splácať v splátkach z dôvodu, že rozhodnutie aj v tejto časti vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

20. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia
veci nevykoná navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

22. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

23. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť splniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.

24. Citované ustanovenia zákona vychádzajú zo zásady, že lehotu na plnenie súd určuje 3. dňami od
právoplatnosti rozsudku. Zákon však počíta aj s možnosťou, aby súd určil plnenie v splátkach.

25. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný,aaképrostriedkyprocesnejobranypoužil.Súdjasneavýstižnevysvetlí,akoposúdilpodstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

26. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne s štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia

je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má
byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným
spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú
vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

27. Rozhodujúc o odvolaní žalobcu v tejto veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie v tejto časti je v tejto časti nepreskúmateľné a nebol dostatočne zistený skutkový
stav. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje zásadné
vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu (porovnaj závery vyplývajúce zo stanoviska

občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03. 12. 2015 publikované v Zbierke stanovísk
NS SR a rozhodnutia súdov Slovenskej republiky 1/2016 pod č. 2). Za nedostatok zásadného
vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba predovšetkým považovať absenciu
dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej bolo rozhodnutie závislé.

28. Súd prvej inštancie pri zaplatení žalovanej istiny v splátkach vychádzal len z výsluchu žalovanej v 2.
rade na pojednávaní keď uviedla, že žiada o možnosť splácania žalovanej istiny v splátkach, preto súd
žalovaným splátky v zmysle § 232 ods. 4 CSP povolil. Súd prvej inštancie teda vychádzal len z výsluchu
žalovanej v 2. rade na pojednávaní, pričom jej tvrdenia si náležite nezdokladoval a naviac žalovanýv l. rade ani o možnosť povolenia zaplatiť žalovanú istinu v splátkach nepožiadal. Súdna judikatúra
zdôrazňuje, že súd pripúšťajúci možnosť zaplatenia dlhu v splátkach musí presvedčivo zdôvodniť záver
(vzhľadom k povahe prejednávanej veci k priznanému nároku i osobným pomerom účastníkov) určiť

splnenie dlhu v splátkach. Odvolací súd je toho názoru, že pri rozhodovaní o určení výšok splátok je
potrebné právne ochraňovať obe strany sporu a zabezpečiť aj reálne splnenie priznaného plnenia. Za
tým účelom mal súd prvej inštancie zhodnotiť celkovú situáciu obidvoch žalovaných, ktorú žalovaná v
2. rade deklarovala na pojednávaní pred súdom prvej inštancie a následne rozhodnúť o výške splátky
v takej výške, ktorá zodpovedá celkovým osobným a majetkovým pomerov žalovaných, ako i výške

celkovej sumy, na ktorej úhradu boli rozsudkom zaviazaní. Súd prvej inštancie však svoje rozhodnutie
v tejto časti žiadnym spôsobom neodôvodnil, a preto je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. I
napriek tomu odvolací súd dodáva, že sa zhoduje s názorom žalobcu vyjadreným v odvolaní, ktorý
namieta, že mesačné splátky vo výške 15 eur nie sú primerané z dôvodu výšky žalovanej istiny ako aj
dĺžky splácania úveru a nevytvára reálny predpoklad na zaplatenie dlhu.

29. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti, týkajúcej sa
zaplatenia dlžnej istiny v splátkach zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom v ďalšom konaní
súd prvej inštancie vykoná dokazovanie na preukázanie majetkových, osobných a rodinných pomerov
žalovaných a v prípade, ak dospeje k záveru, že v odôvodnených prípadoch môže určiť i dlhšiu lehotu
na splatenie dlhu ako ustanovuje § 232 ods. 3 CSP, svoje rozhodnutie v tejto časti zdôvodní v súlade s

ust. § 220 CSP tak, aby v prípade podaného odvolania mohlo byť preskúmané odvolacím súdom.

30. Vzhľadom na vyššie uvedené právne závery odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387
ods. 1 CSP a rozsudok v napadnutej časti týkajúcej sa plnenia v splátkach podľa § 389 ods. 1 písm.

b/ a c/ CSP zrušil a vec mu vrátil v tejto časti na ďalšie konanie, ako aj v časti o náhrade trov konania,
ktorý výrok bezprostredne súvisí s výrokom o plnení v splátkach. Názorom odvolacieho súdu je súd
prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP) a v novom rozhodnutí súd prvej inštancie
rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).