Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/167/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5809204870
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2016:5809204870.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: R. P., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. L. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Miroslav Bachynec,
advokát, Podbiel 177, proti žalovanej: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. L. XXX, zastúpená
splnomocneným zástupcom: JUDr. Ján Vajda, advokát, Námestovo, Hviezdoslavovo nám. č. 201, v
konaní o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva a určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd konanie v časti , v ktorej sa žalobkyňa domáha, aby sa žalovaná zdržala neoprávnených zásahov
do jej vlastníckeho práva k pozemku C KN parc. č. XX/X v k.ú. N. L., najmä sa zdržala kosenia trávy,
výsadby zeleniny a kopania kanála a aby žalovaná odstránila drevený plot s podmurovkou z pozemku
C KN parc. č. XX/X v k.ú. N. L., z a s t a v u j e .

II/ Súd žalobu v časti , v ktorej sa žalobkyňa domáha určenia, že je výlučnou vlastníčkou pozemku C
KN parc. č. XX/X - záhrady vo výmere 38 m2 v k.ú. N. L., ktorá parcela je novovytvorená GP geodeta

S.. J. H. Č.. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 13.04.2010 z C KN parc. č. XX/X/X - záhrady vo výmere 301
m2 a C KN parc. č. XX/X /.-zastavané plochy a nádvoria vo výmere 16 m2, ktoré sú evidované na LV
č. XXXX pre obec a k.ú. N. L., z a m i e t a .

III/ Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 09. 10. 2009, zmenenou dňa 06. 07. 2010 sa žalobkyňa domáhala, aby

súd prikázal žalovanej zdržať sa neoprávnených zásahov do vlastníctva žalobkyne a určil, že žalobkyňa
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - pozemku parc. KN - C č. XX/X záhrada o výmere 38 m2 v
k.ú. N. L., vytvorenej z parcely KN - C č. XX/X/X záhrady 301 m2, č. XX/X/X zastavané plochy a
nádvoria 16 m2, zapísaných na LV č. XXXX k.ú. N. L. GP č. 37048201-70/2010 zo dňa 13. 04. 2010
geodetickou kanceláriou Ing. Jaroslava Genšora, Nám. A. Bernoláka č. 377, 029 01 Námestovo, titulom
vydržania. Žalobu odôvodnila tým, že je spoluvlastníčkou pozemku parc. C KN č. XX/X trvalé trávne
porasty o výmere 438 m2 a č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2 v 14265/14400 úč.,

pričom je jedinou užívateľkou týchto pozemkov. Žalovaná začala stavať plot po hranici nachádzajúcej
sa medzi pozemkami parc. C KN č. XXXX/X a č. C KN XX/X tak, že pokračoval v priamke aj napriek
tomu, že hranica medzi parcelami C KN č. XX/X a č. XX/X je posunutá o 1,5 resp. 1,35 m a takýmto
spôsobom neoprávnene zasiahla do jej vlastníctva. Na základe jej sťažnosti proti postupu žalovanej
pri výstavbe plota, ktorou neoprávnene zasiahla do jej vlastníckeho práva, ju obec N. L. ako stavebný
úrad odkázala na podanie žaloby. Čo sa týka určenia vlastníctva, cez vianočné sviatky roku 1990,

krátko pred jej svadbou vo februári 1991 jej otec daroval bez toho, aby bola spísaná darovacia zmluva,
pozemky, záhradu, vrátane pozemku parc. C KN č. XX/X za domom s.č. XXX k.ú. N. L., za účelom
výstavby rodinného domu. Jej otec tieto pozemky užíval stále od nadobudnutia dospelosti až do roku1990, kedy jej ich daroval. Pôvodnými spoluvlastníkmi nebol v užívaní rušený, bol dobromyseľný držiteľ,
ktorý riadne platil dane, dávky a poplatky z nich. Ona v ich dobromyseľnom užívaní pokračovala a
považovala ich za svoje výlučné vlastníctvo. K písomnému vyhotoveniu darovacej zmluvy nedošlo preto,

lebo nakoniec dom nestavala a keď jej otec zomrel, na dedičskom konaní bola ostatnými dedičmi
rešpektovaná darovacia zmluva k uvedeným pozemkom tak, že na základe dedičskej dohody sa stala
spoluvlastníčkou parc. C KN č. XX/X, XX/X a XX/X k.ú. N. L. v podiele 14365/14400.

2. Rozsudkom č.k. 7C/167/2009-120 zo dňa 14. 3. 2011 súd žalobu zamietol a žalobkyni uložil povinnosť

nahradiť žalovanej trovy konania 721,30 EUR.

3. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co/218/2011-134 zo dňa 23. 4. 2012
uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Po tom, čo sa vec vrátila z krajského súdu na nové konanie, žalobkyňa doplnila žalobu dňa 18. 9.

2012 tak, že žiada, aby súd žalovanej prikázal zdržať sa neoprávnených zásahov do jej vlastníctva k
pozemku C KN parcela č. XX/X v k.ú. N. L., najmä zdržať sa kosenia trávy, výsadby zeleniny a kopania
kanála na tomto pozemku a aby súd žalovanej uložil, aby odstránila drevený plot s podmurovkou z
pozemku C KN parc. č. XX/X v k.ú. N. L..

5. Podaním zo dňa 28. 10. 2016 žalobkyňa zobrala žalobu v časti, týkajúce sa zdržania neoprávnených
zásahov do vlastníctva žalobkyne k pozemku parcela C KN č. XX/X v k.ú. N. L., najmä zdržania sa
pokračovaniavstavbe plota,zdržaniasakoseniatrávyavýsadbyzeleninyazdržaniasakopaniakanála.
Zotrvala na žalobe v časti, v ktorej sa dožaduje určenia vlastníctva k pozemku, vo zvyšku žalobu zobrala
späť.

Žalovaná nesúhlasila so späťvzatím žaloby. Nesúhlas odôvodnila tým, že chce, aby vo veci bolo
meritórne rozhodnuté preto, aby bolo zrejmé, ktorá zo strán mala pravdu.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

Napriek tomu, že žalovaná s čiastočným späťvzatím žaloby nesúhlasila, súd konanie v časti, v ktorej

žalobkyňa zobrala žalobu späť, zastavil. Dôvod nesúhlasu žalovanej s čiastočným späťvzatím žaloby
súd totiž nepovažuje za vážny dôvod, ktorý má na mysli ust. § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Vážnym dôvodom pre nezastavenie konania po späťvzatí žaloby je spravidla ohrozenie oprávnených
záujmov žalovaného, napr. preto, že v prípade späťvzatia žaloby a následného zastavenia konania
by sa už sám nemohol s úspechom domáhať rozhodnutia o spornom nároku; tieto dôvody spravidla

spočívajú v tom, že žalovaný má právny alebo iný ( morálny, procesno-ekonomický a pod. ) záujem na
tom, aby o nároku bolo meritórne rozhodnuté. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov
nesie žalovaný. V rámci posudzovania vážnosti dôvodov, pre ktoré žalovaný so späťvzatím nesúhlasí,
berie súd zreteľ predovšetkým na jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku
a hodnotí predovšetkým možné dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu

vzťahov medzi stranami a dopad na postavenie strán, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru
ohrozenia jeho práv a právom chránených záujmov ( z uznesenia NS SR z 22. 9. 2010, sp.zn. 4Cdo
136/2010 ). Žalovaná svoj nesúhlas odôvodnila len tým, že chce, aby bolo zrejmé, ktorá zo strán
mala pravdu, bez toho, aby túto svoju žiadosť ozrejmila bližšími okolnosťami. Ani len netvrdila, že
by nezastavením konania v dotknutej časti došlo k ohrozeniu alebo porušeniu jej práv alebo právom

chránených záujmov a súd je názoru, že takéto ohrozenie či porušenie ani vzhľadom na charakter
konania neexistuje. Žalobkyňa čiastočné späťvzatie žaloby totiž odôvodnila tým, že v auguste tohto
roka došlo k odstráneniu zásahov do jej vlastníckeho práva, ktorých sa dožadovala žalobou, stratila
teda záujem na ďalšom pokračovaní v konaní. Žalovaná toto ani nespochybňovala, len tvrdila, že kodstráneniu zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne došlo už v júli tohto roka. Súd preto konanie v
časti, v ktorej žalobkyňa zobrala žalobu späť, zastavil, a to napriek nesúhlasu žalovanej.

6. Vzhľadom na to, že súd nepovažuje nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby za dôvodný, zamietol
aj návrhy žalovanej na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov Y. J., Z. J., Q. J., L. P., D. Q., D.
Q., D. Q. z dôvodu, že ich navrhol vypočuť práve na okolnosti k časti žaloby, na ktorej už žalobkyňa
netrvá, takéto dokazovanie by teda bolo nadbytočné. Odhliadnuc od toho, súd poznamenáva aj, že s
výnimkou Y. J., ktorý je bratom žalovanej, súd uvedených svedkov už v tomto konaní vypočul, nevidí

teda dôvod na to, aby tieto dôkazy zopakoval. Pokiaľ žalovaná navrhla vypočuť ako svedkyňu resp.
znalkyňu Ing. Annu Šobichovú, súd tento dôkaz tiež považoval za nadbytočný. Jednak preto, že sa
opäť týka časti žaloby, ktorú žalobkyňa zobrala späť, ale aj preto, že pokiaľ ide o prípadnú výpoveď Ing.
Anny Šobichovej ako svedka, z návrhu žalovanej nevyplynulo, že by táto mala mať nejaké vedomosti o
predmete konania v tom smere, že by bolo vhodné vykonať jej výsluch ako svedkyne. Súd poukazuje na
to, že svedecká výpoveď slúži predovšetkým na zistenie toho, čo svedok vnímal svojimi zmyslami a Ing.

Anna Šobichová bola navrhnutá žalovanou len z dôvodu, že vypracovala znalecký posudok ohľadne
pozemku, vo vzťahu ku ktorému sa žalobkyňa domáhala odstránenia zásahov do vlastníckeho práva.
Podľa žalovanej týmto dôkazom by sa preukázalo, že znalecký posudok Ing. Jozefa Polku, ktorý súd
v konaní vykonal, nie je správny. Zo správy Okresného úradu Námestovo, ktorá bola súdu doručená
dňa 14. 10. 2016 súd zistil, že na podnet Z. J. a manželky Q. J. ( rodičia žalovanej ) bola vyznačená

nehodnovernosť údajov katastra okrem iných aj k pozemku C KN č. XX/X v k.ú. N. L.. Geometrický plán
č. RP-020/2016 vyhotovený geodetom Ing. Jozefom Pňakom zo dňa 26. 5. 2016 nepreukázal duplicitu
pozemkov a z tohto dôvodu Okresný úrad Námestovo zrušil zápis narušenia nehodnovernosti údajov
katastra a zapísal pôvodný stav ( to znamená v prospech žalobkyne ). Toto rozhodnutie orgánu správy
katastra teda potvrdilo správnosť znaleckého posudku Ing. Jozefa Polku.

7. Žalobkyňa zotrvala na žalobe v časti, v ktorej žiadala, aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností - pozemku parc. KN - C č. XX/X záhrada o výmere 38 m2 v k.ú. N. L., vytvorenej z parcely
KN - C č. XX/X/X záhrady 301 m2, č. XX/X/X zastavané plochy a nádvoria 16 m2, zapísaných na LV č.
XXXX k.ú. N. L. GP č. 37048201-70/2010 zo dňa 13. 04. 2010 geodetickou kanceláriou Ing. Jaroslava

Genšora, Nám. A. Bernoláka č. 377, 029 01 Námestovo, titulom vydržania. Súd v tejto časti považoval
žalobu za nedôvodnú a zamietol ju.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa domáha určenia vlastníctva k vyššie uvedenému

pozemku z dôvodu, že vlastníctvo k pozemku nadobudla vydržaním. Tvrdila, že do držby pozemku
vstúpila na základe ústnej darovacej zmluvy, ktorú s ňou uzatvoril jej otec v roku 1990. Súd túto zmluva
nepovažuje za spôsobilý titul na vstup do oprávnenej držby. Vychádza pritom z ustálenej súdnej praxe,
ktorá našla vyjadrenie v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR, ktoré boli pod číslom R 73/2015 a R
74/2015 publikované v Zbierke stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov SR. Podľa právnych viet týchto

rozhodnutí oprávneným držiteľom nehnuteľnosti, ktorý je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že je vlastníkom, nemôže byť ten, kto do jej držby vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31. 12. 1991 na základe zmluvy o prevode nehnuteľnosti, ktorá nebola registrovaná
štátnym notárstvom v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym
notárstvom ( notársky poriadok ) - R 73/2015 a ktorá nebola uzatvorená v písomnej forme - R 74/2015.

Súd konštatuje, že ústna darovacia zmluva, o ktorej žalobkyňa tvrdí, že bola titulom pre začiatok jej
oprávnenej držby, nespĺňa ani jeden z týchto predpokladov. Potom ak žalobkyňa tvrdí, že do držby
pozemku vstúpila na základe právneho titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, nemožno ju považovať za
oprávnenú držiteľku s právnym následkom nadobudnutia vlastníctva vydržaním.8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku
tak, že náhradu trov konania nepriznal žiadnej sporovej strane. Vychádzal pritom z toho, že obe strany

mali čiastočný úspech - žalobkyňa síce nebola úspešná v časti žaloby, v ktorej sa domáhala určenia
vlastníctva, ale späťvzatie žaloby v časti, v ktorej sa domáhala odstránenia neoprávnených zásahov
do svojho vlastníckeho práva, procesne zavinila žalovaná; v tejto časti by teda žalobkyňa mala voči
žalovanej právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa žalobu v časti o odstránenie zásahov do svojho
vlastníckeho práva zobrala späť na základe toho, že žalovaná zásahy do jej vlastníckeho práva v

priebehu konania odstránila. Žalovaná nepopierala, že k odstráneniu zásahov do vlastníckeho práva
žalobkyne došlo, ale tvrdila, že zásahy nespôsobila ona, ale jej rodičia a že k odstráneniu zásahov
nedošlo v auguste 2016, ako tvrdí žalobkyňa, ale už v júli 2016. Súd túto obranu žalovanej považuje za
účelovú. Jednak súd nepovažuje za náhodu, že žalobkyňa má také podrobné vedomosti o zásahoch do
vlastníckeho práva žalobkyne, o ktorých tvrdí, že ona nespôsobila a jednak súd poukazuje na výpoveď
samotnej žalovanej zo dňa 12. 1. 2011, kde uviedla, že pozemok parc. č. XX/X ( vo vzťahu ku ktorému

sa žalobkyňa domáhala odstránenia zásahov do vlastníckeho práva ) užíva ona a jej rodičia a to tak, že
tam kosia trávu a predtým tam naviezli hlinu. Skutočnosť, že zásahy do vlastníckeho práva žalobkyne
k pozemku C KN parcela č. XX/X spôsobila žalovaná, potvrdili aj ďalší svedkovia, medzi nimi aj otec
žalobkyne Z. J. ( dňa 14. 3. 2011 ), ktorý potvrdil, že drevený plot s betónovým múrikom začala stavať
jeho dcéra; nestavala ho však na pozemku žalobkyne č. XX/X. Zo znaleckého dokazovania má súd za

preukázané, že žalovaná stavala plot na pozemku parc. č. 79/1, čo je pozemok žalobkyne, teda aj v tejto
časti žalobkyňa zobrala žalobu späť pre správanie sa žalovanej. Skutočnosť, že pozemok, vo vzťahu
ku ktorému sa žalobkyňa domáhala odstránenia zásahov do vlastníckeho práva, v skutočnosti užívala
žalovaná, potvrdil opäť aj jej otec Z. J., ktorý v rámci svojej svedeckej výpovede dňa 14. 3. 2011 uviedol,
že jeho dcéra užíva aj pozemky parcela č. XX/X a XX/X a to preto, že sú to ich pozemky. Súd preto

považuje za dostatočne preukázané, že späťvzatie žaloby procesne zavinila žalovaná, ktorá so zásahmi
do vlastníckeho práva žalobkyne prestala až počas konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na

príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.